58. schôdza

Ďakujem pekne. Ja tiež len jednu poznámku. Súhlasím s tým, že toto je čisté PR, toto je čisté smerácke PR. Ústava sa nejakým historickým spôsobom vyvíjala a dnes v skrátenom konaní idete pokriviť Ústavu Slovenskej republiky. Idete prijať závažné zmeny a možno najbližších 12 alebo 16, alebo 20 rokov nebude politická konštelácia na to, aby sa to vrátilo späť.
Ja aj moji kolegovia zo strany SaS určite podporíme tie zmierňovacie pozmeňujúce návrhy, aj tie, o ktorých hovoril kolega Gál, aj ktoré bude prednášať pani Žitňanská, aj ďalší ľudia, tu chodia poslanci za mnou, ale to sú všetko len zmierňovacie návrhy, či to bude na dobu určitú, alebo sa tam vypustí jedna doba a druhá zostane, každopádne ten zásah do ústavy je neodôvodnený, nie je naňho žiaden, žiaden dôvod okrem toho, že v marci budú parlamentné voľby a poslanci za stranu SaS v žiadnom znení zmenu ústavy nepodporia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, predsedajúca. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som využil príležitosť a podal pozmeňujúci návrh k predloženému návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky preto, lebo mali sme aj my záujem niektoré úpravy v Ústave Slovenskej republiky súdnej moci zmeniť. Argument vládnej koalície, resp. vládnej strany bol taký, že kvôli jednému bodu ústavu netreba otvárať. Síce vecne súhlasíme, vychádzame aj z vyjadrení pána ministra alebo predstaviteľov súdnej moci, a preto by som si dovolil navrhnúť pozmeňovací návrh, ktorý vecne s návrhom, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky síce nesúvisí, ale trúfam si povedať, že tento návrh je lepší a dôležitejší ako ten, ktorý predkladá vláda, preto, lebo rovnako ako môj predrečník aj viacerí poslanci vrátane mňa sme vyjadrili v prvom čítaní a pri skrátení legislatívneho konania svoje politické postoje, prečo nesúhlasíme s tým, aby sa predlžovali lehoty, kedy sa obmedzuje sloboda občana na nehoráznych 10 dní. Nevidíme najmenší dôvod, aby vláda k takémuto kroku pristúpila. A tie obavy a riziká z možného zneužitia sú tu namieste preto, lebo Slovenská republika už so zneužívaním moci skúsenosti má. Ten zápas sme vyhrali a nerád by som bol, keby sme sa do tohto zápasu znovu museli vrátiť.
A preto, ak neprejdú pozmeňujúce návrhy, ktoré budú predložené ako spoločný návrh všetkých opozičných poslancov, ale aj poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia spolu s poslaneckým klubom MOST - HÍD, Kresťanskodemokratické hnutie nebude môcť zahlasovať za zmenu ústavy. A vyjadrujem názor, že aj vtedy, keď návrh zmeny ústavy neprejde, slovenská legislatíva už dnes dostatočne umožňuje boj s terorizmom, a preto pri našom hlasovaní by sme asi porušili naše princípy. Preto ten názor zatiaľ, ak nebudú prijaté pozmeňujúce návrhy, je kresťanskodemokratického klubu takýto.
Dovoľte, aby som predložil pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov:
V čl. I sa za bod 2 dopĺňajú nové body 3 a 6, ktoré znejú: V čl. 145 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Funkcia sudcu zaniká podľa odseku 6."
V čl. 145 sa dopĺňa odsek 6, ktorý znie:
"(6) Funkcia sudcu zaniká uplynutím kalendárneho roka, v ktorom sudca dosiahol vek 67 rokov."
Čl. 147 ods. 2 znie:
"(2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže sudcu odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské povinnosti."
Za § 145d sa vkladá 154e, ktorý znie:
"§ 154e
Sudcovi, ktorý dosiahol vek ustanovený v čl. 145 ods. 6 pred 1. januárom 2017, zaniká funkcia sudcu uplynutím kalendárneho roka 2017."
Tieto body nadobudnú účinnosť 1. januára 2017, čo sa premietne aj do ustanovenia zákona, kde je vyjadrená lehota účinnosti.
Krátke zdôvodnenie: Podľa platnej ústavnej úpravy prezident republiky môže odvolať sudcu všeobecného súdu po dosiahnutí 65 rokov veku. Predpokladom na takéto rozhodnutie prezidenta republiky je návrh Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorý je Súdna rada povinná prezidentovi republiky predložiť. V Ústave Slovenskej republiky ani v nadväzujúcej zákonnej úprave nie sú ustanovené žiadne kritériá, ktoré určujú, akým spôsobom prezident republiky vykonáva túto svoju právomoc. Z toho vyplýva, že rozhodnutie prezidenta republiky, či, kedy a koho odvolá z funkcie sudcu, nemá prakticky žiadne objektívne obmedzenia. Prezident republiky je ústavne zaradený k výkonnej moci. Toto ústavné postavenie priamo volenej hlavy štátu však v súvislosti s prakticky neexistujúcim objektívnym obmedzením pri odvolávaní sudcov, ktorí dosiahli vek 65 rokov, vyvoláva otázky, či takúto úpravu dostatočne garantuje nezávislosť súdnej moci od moci výkonnej.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujeme, aby dosiahnutie určitého veku sudcu bolo dôvodom zániku jeho funkcie ex constitutione. Dosiahnutie veku 67 rokov je veková hranica, ktorá reflektuje predlženie priemernej dĺžky života a súčasne aj obdobné vekové limity v iných štátoch Európskej únie.
Zároveň sa ustanovuje aj prechodné obdobie pre sudcov, ktorí dosiahli vek 67 rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona.
Účelom tejto úpravy je zabezpečiť, aby sa nenarušila rozhodovacia činnosť súdov a aby bol predsedom súdov poskytnutý dostatočný čas na riešenie personálneho obsadenia súdov.
Pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hrušovský, ak ma pamäť neklame, tak to je zase ten istý pozmeňovák, ktorý sme prerokovávali na grémiu, s ktorým prišiel pán prezident. Ak ma pamäť neklame, tak bola všeobecná zhoda naprieč celým politickým spektrom na vecnom riešení tohto návrhu. Jediná výtka, ktorá zaznela, bola, že počkajme, až sa bude otvárať ústava, vtedy sa poďme o tom baviť, vtedy to tam zapracujme.
Hlasovanie o tomto pozmeňováku ukáže, či v tejto sieni prevláda do najväčšej možnej miery politika alebo praktické riešenie, či tu platia prázdne sľuby alebo činy.
Ja za tento pozmeňovák zahlasujem, pretože si myslím, že je správny. A neviem si predstaviť nikoho z opozície, že by hlasoval inak.
A keďže sa otvára ústava, malo by to platiť aj pre poslancov SMER-u.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kadúc, nie je to celkom to isté, čo pán prezident predstavil na rokovaní poslaneckého grémia. Ja som s touto iniciatívou vychádzal ešte skôr, ako išiel pán prezident požiadať poslanecké kluby o podporu tejto zmeny ústavy, ale sme blízko toho, čo chcel pán prezident a čo navrhujeme my.
Totiž pán prezident navrhoval rozdielny vek odchodu sudcov na súdoch všeobecných a na Najvyššom súde. Tá zmena oproti tomu, čo chcel pán prezident a čo navrhujeme my, je v tom, že tá veková hranica je ustálená rovnako pre všetkých sudcov (reakcia z pléna), tak to je lepšie, na 67 rokov. Len na vysvetlenie toho, tej otázky, že či je to to, tak nie je to celkom to.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ja by som teraz predložil len pozmeňovací návrh k novele ústavy, ktorý sa týka tej šesťdňovej sudcovskej lehoty a jej vypustenia. Potom by som zrejme ešte vystúpil následne, pretože jedna vec, ktorá ma na tejto rozprave vyrušuje, a priznám sa, že ma vyrušila od samého začiatku, je, že vláda prišla s novelou ústavy do parlamentu, so svojím protiteroristickým balíčkom bez toho, aby vôbec mala nejakú ambíciu, ambíciu rokovať. A vyjadrenia predsedu vlády o tom, že ak by opozícia vládla, tak tu máme plno teroristov, musím povedať, že pretiekla moja hranica trpezlivosti týmito vyjadreniami a budem v rámci ďalšej rozpravy hovoriť o tom, kto sem priviezol teroristov a akých teroristov sem priviedol, aký mali výcvik, ako sem prišli, akú mali za sebou minulosť a aké bezpečnostné ohrozenie kvôli dvom fotkám z Bieleho domu Robert Fico opakovane urobil.
Budem o tom hovoriť aj ako bývalý minister vnútra, ktorý mal priamu skúsenosť s riešením väzňov z Guantánama, a ubezpečujem vás, že to boli jedny z najťažších chvíľ, ktoré som na ministerstve vnútra zažil. Zatiaľ som o tom nehovoril, ale moja miera trpezlivosti vyjadreniami premiéra Fica pretiekla.
Predvčerom som náhodou počúval prejav predsedu vlády, britského, pána Camerona v Dolnej snemovni, kde žiadal o súhlas s leteckými akciami v Sýrii. Bolo to veľmi zaujímavé. Bol som tu v telocvični, tak som si zapol CNN, bol tam v priamom prenose, a premiér teda žiadal o podporu, ale hovorí, on chápe aj ostatných poslancov opozície, niektorých, ktorí budú hlasovať proti. Nikdy nepovie, že oni tým pádom nechcú proti terorizmu bojovať. Je to vec metód, posúdenia. On si váži aj iný názor. Aký to rozdiel oproti tomu, čo predvádza premiér Fico vo veci, kde potrebuje podporu opozície. Neviem, čo sa deje, veď téma utečencov vám nahráva do kariet, využívate ju, zneužívate ju, máte 40 % v prieskumoch. Z čoho ste nervózni? Neviem a ani to nebudem posudzovať, to je téma pre psychoanalýzu, ja sa jej nevenujem. Ale týmito vyjadreniami, ktoré premiér povedal na adresu opozície, sa budem venovať rozsiahlejšie.
Teraz predložím len pozmeňovací návrh, aby kolegovia mohli vystúpiť, a potom budem neskôr v ďalšej rozprave hovoriť o tom, kto, kedy a akých teroristov na Slovensko priviezol.
Takže ako som avizoval už v prvom čítaní, pán minister, považujem šesťdňovú sudcovskú lehotu pri rozhodovaní o väzbe za neodôvodnenú právne. Vecne si to viem predstaviť, ale právne, pretože som presvedčený o tom, že priznať sťažnosti prokurátora proti rozhodnutiu o nevzatí do väzby, odkladný účinok je v rozpore s článkom 5 európskeho dohovoru, že sudca, ktorý rozhoduje o väzbe, musí mať právo rozhodnúť o tom, či obmedzenie osobnej slobody končí, alebo nekončí. A keď som sa pýtal aj vašich kolegov včera na výbore, či majú nejaké, nejakú judikatúru Štrasburgu, ktorú som ja nepostrehol a ktorá to umožňuje, tak samozrejme, že ich reakcia bola: "Taký je náš názor." Opretý ale o nič a to sa mi zdá pri právnej argumentácii slabé.
Čiže prečítam ten návrh.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
Bod. 1. V čl. I v bode 1 v čl. 17 ods. 3 tretia veta znie: "Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch a trestných činoch terorizmu do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu."
Bod 2. V čl. I v bode 2 v čl. 17 ods. 4 tretia veta znie: "Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch a trestných činoch terorizmu do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu."
Ja len možno na vysvetlenie, to som spomenul, že kde je problém s dohovorom, ale už dnes úprava, právna, umožňuje, aby sudcovská lehota bola 72-hodinová pri obzvlášť závažných trestných činoch, ktoré definuje Trestný zákon. A ako vieme, Trestný poriadok ani túto lehotu nevyužíva. Ústava je v tomto, by som povedal, benevolentnejšia ako Trestný poriadok. Trestný poriadok pri týchto trestných činoch využíva len lehotu 48 hodín. Už aj to dokumentuje, že to riešenie, ktoré tu bolo navrhnuté, je trochu silené. Ja odovzdám pozmeňovací návrh pánovi spravodajcovi.
Ja by som ešte len zareagoval všeobecne a potom budem, samozrejme, hovoriť bližšie jednak v neskoršej rozprave o tom, kto ohrozuje teroristami Slovensko, a vždy na nejaký kampaňový účel, ale potom budem hovoriť o Trestnom poriadku viac aj o veciach, ktoré sú v návrhu, vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení Trestný zákon a ďalšie zákony.
Ale všeobecne musím povedať, že čo ma prekvapilo nepríjemne, bola absolútna nepripravenosť vládnych predstaviteľov, či na pléne v prvom čítaní, alebo vo výboroch, argumentovať. Poviem to na príklade.
My sme včera rozoberali, a považujem za zarážajúce, že sa argumentuje v princípe skoro klamstvami. Poviem to na tom príklade. Ja som včera argumentoval na výbore, že návrh, ktorý je v Trestnom poriadku a o ktorom ešte budeme rokovať, aby bolo možné výsluch svedka pri trestných činoch terorizmu považovať za neopakovateľný úkon a tým pádom aby mohol byť vykonaný a použitý na uznanie viny bez toho, aby bol vykonaný kontradiktórne aspoň ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) trestného konania, je v rozpore s judikatúrou štrasburského súdu a nášho Ústavného súdu proste istotne. Keďže nevedeli vaši kolegovia z ministerstva, samozrejme, reagovať a ani nemohli, nechcem to povedať, že, proste to tam sa reagovať veľmi asi nedá, tak zástupca pán námestník zo SIS-ky povedal, že teda on také prípady má a že tie sú v kontexte terorizmu a taký najlepší, čo má, je prípad Fitt proti Spojenému kráľovstvu.
Prípad Fitt proti Spojenému kráľovstvu sa, samozrejme, týka niečoho úplne iného. Teda len to popíšem. Išlo vôbec nie o terorizmus, ale o ozbrojený prepad poštového vozidla a išlo tam o prípad, kedy v anglickom trestnom práve je inštitúcia, ktorá sa volá disclosure. To je inštitúcia, ktorá znamená, že prokurátor musí obhajobe dať k dispozícii všetky dôkazy, ktorá znamená, svedčiace aj v prospech obvineného, to znamená aj tie, ktoré neplánuje na súde použiť.
A tuná išlo o prípad, že týchto páchateľov chytili pri tom, ako sa pokúšali prepadnúť poštové auto, pretože mali informáciu od svojho informátora, že sa chystá takýto prepad. Takže ich chytili in flagranti delicto. Tam ich chytili. Dôkazov bolo na usvedčenie, lebo ich chytili priamo pri čine.
A teraz otázka bola, či musia zverejniť obhajobe identitu toho informátora, ktorý poskytol tú operatívnu informáciu. To nebol dôkaz použitý pred súdom. Ja ešte budem na uznanie viny citovať z toho rozhodnutia. Čiže toto povedať, že tieto, toto rozhodnutie je kľúčové a je to prelom v judikatúre Štrasburgu, ktorá umožňuje tým pádom založiť rozhodnutie o vine aj na dôkaze nevykonanom kontradiktórne, je, samozrejme, blud. To, že sa k tomuto uchyľujete takýmto spôsobom, považujem za podlé. Za strašne podlé. A by som na vašom mieste zvažoval aj spôsob argumentácie v tejto veci.
A zvlášť ma to prekvapilo od pána námestníka, ktorého si inak vážim, že sa k takýmto podlým argumentom nakoniec uchýlil. Podlým v zmysle odbornom, lebo buď to urobil úmyselne, alebo tomu teda úplne nerozumie, neviem, ktoré z tých dvoch je lepšie.
Takže toľko zatiaľ z mojej strany.
V ďalšej rozprave k novele ústavy by som sa potom rád venoval otázke, ktorá sa zrejme stáva vecou volebnej kampane, kto chráni alebo nechráni Slovensko pred teroristami. A myslím si, že ak premiér Fico chce o tejto téme rozprávať, bolo by neslušné, aby sme jeho žiadosti nevyhoveli.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, dámy a páni, pán minister, ešte si stále myslíte po rozprave, ktorá tu bola v skrátenom konaní, ktorá tu bola k prvému čítaniu, že toto sú návrhy, účinné návrhy v boji proti terorizmu?
Riešime, dámy a páni, volebnú kampaň SMER-u. Riešime volebnú kampaň SMER-u, a nie boj proti terorizmu. A ja si myslím, preto by sme mali návrhy - aj novelu ústavy, aj novelu Trestného zákona - rázne odmietnuť práve pre riziká, ktoré nám hrozia. Toto nie sú návrhy proti teroristom. Toto sú návrhy proti opozícii! Dámy a páni, to sú návrhy proti vám! To sú návrhy proti Alojzovi Hlinovi! Ak oni rozšírili terorizmus o politický extrémizmus, oni nazvú politickým extrémizmom, keď prvý z nich dostane rozbité vajce na mítingu, niekde na kampani SMER-u. Dámy a páni, to je o tomto!
Mne tieto návrhy veľmi živo pripomínajú, mne tieto návrhy veľmi živo pripomínajú 90. roky za Mečiara, keď videli hrozbu všade! Vtedy bola vojna v Juhoslávii, neďaleko od nás, a prišli s návrhom na ochranu republiky. Ale to bol takisto návrh proti opozícii! Už chýba len to, aby vás niekoho na ulici zmlátili. Nájdu si na to ľudí.
Prosím vás, toto sú návrhy nie proti terorizmu. Toto sú návrhy proti opozícii, to chcem zdôrazniť.
Česi sú rovnako ohrození ako Slovensko. To znamená podľa premiéra jedného i druhého nijako. A oni žiadne takéto návrhy neprijímajú.
Máme tu vládu jednej strany, to je najväčšie riziko, ktorá môže prísť o moc a ona si to veľmi dobre uvedomuje. Strana, ktorá neznesie žiadnu kontrolu! Zvolili si tu dvoch zo svojho stredu na Ústavný súd, aby sa kryli ešte aj vtedy, keď nebudú pri moci, vo vláde.
Väčšie kompetencie tajným službám?! To snáď nemyslíte vážne! Po tých škandáloch, ktoré odtiaľ prenikli, veď to možno dozrela situácia do stavu, že tu treba odznovu vybudovať tie inštitúcie.
A tvária sa, že zachraňujú Slovensko. Pre Slovensko nie sú hrozbou utečenci ani teroristi, ani Islamský štát, pre Slovensko je hrozbou vláda jednej strany - SMER a Robert Fico! Nič nepotrebujeme v našej legislatíve, aby sme účinne bojovali proti terorizmu. Nič!
Dámy a páni, KDH vzniklo a zrodilo sa zo zápasu za slobodu. Naozaj, v 90. rokoch obrana slobody a demokracie bola pre nás svätá a vždy sme sa postavili na odpor tým ľuďom, ktorí tieto hodnoty chceli vám, nám zobrať.
Preto nebudem ja hlasovať za zmeny ani ústavy, ani Trestného zákona tak, ako to navrhuje SMER. A vás, dámy a páni z opozície, k tomu tiež vyzývam.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ja by som si dovolil dve poznámky, pán kolega Brocka.
Po prvé. Pána Boreca ako ministra spravodlivosti ja pokladám za jedného z tých slušnejších vo vláde a aj za pomerne inteligentného človeka. To, že je jeden z tých slušnejších, dokazuje aj to, že on ani nie je členom SMER-u, to znamená, že ja som presvedčený, že on vie, že je toto je len PR a že to je marketing SMER-u a že on úplne od začiatku vie, že to nie sú žiadne antiteroristické zákony. To je prvá poznámka.
Druhú poznámku, ktorú som chcel povedať, chcel som oceniť vaše jasné posolstvo, ja predpokladám, že toto je aj posolstvo Kresťanskodemokratického hnutia, že nehlasujete za akýkoľvek návrh, hoc aj čiastočne zmiernený návrh zmeny ústavy. Hovorím to preto, lebo práve Kresťanskodemokratické hnutie bolo v uplynulých dňoch, a podľa vášho vystúpenia to naozaj vyzerá, že nespravodlivo a neprávom podozrievané a obviňované médiami, že budete kolaborovať so SMER-om pri tejto zmene ústavy, že to za niečo zobchodujete, že sa s nimi nejakým spôsobom dohodnete, a z toho dôvodu je potrebné naozaj oceniť toto vaše vystúpenie a oceniť tento jasný postoj, v ktorom ste deklarovali, že ani pri akomkoľvek zmiernení tú zmenu ústavy ako klub nepodporíte. A za toto vám chcem ja osobne aj za poslancov strany SaS verejne poďakovať.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Brocka, iba jedna poznámka. Bol to pekný plamenný prejav, ktorý možno mohol niektorých oslovovať, ako ste sa domáhali alebo poukazovali na to, že je tu iba jedna vládna strana, ktorá je najväčším rizikom pre toto Slovensko.
Ja vám chcem pripomenúť, že po voľbách v roku 2012 vaša strana dostala ponuku na to, aby ste išli spolu so SMER-om do vlády. To by vaša strana musela chcieť robiť politiku a nie iba politikárčiť a schovávať sa za niečo a niekoho obviňovať, aby ste mohli reálne vládnuť. Toto síce vyzerá dobre, ale je to chabé a bezduché a jednoducho myslím si, že ak budete takto naďalej postupovať, tak vám ani nepatrí, aby ste sa uchádzali vôbec o vládnutie, lebo ten, kto sa bojí postaviť za akékoľvek reformy, tak má jednoducho smolu.
Druhá poznámka, ktorú treba povedať, je tá, že kto dal viac priestoru opozícii, ako dala strana SMER? Mali ste nárok podľa dovtedy zaužívaných pravidiel na jedného podpredsedu Národnej rady. Máte dvoch. Máte väčšinu predsedov výborov, máte všetky kontrolné funkcie, nebolo šiahnuté na žiadne kontrolné mechanizmy. (Reakcia z pléna.) A môžte hovoriť, čokoľvek chcete, a môžte sa usmievať, akokoľvek chcete, toto sú fakty, ktoré jednoducho nespochybníte. (Reakcie z pléna.)

Pán kolega Petrák, vy ste vlastne politicky ešte neboli na svete, keď KDH v 90. rokoch znášalo najväčšiu ťarchu zápasu proti mečiarizmu. Ale môžete si to pamätať, aj keď ste neboli v parlamentne.
Pán kolega, väčšou hrozbou ako terorizmus pre Slovensko je korupcia. A s korupciou Fico a jeho vláda nič nerobí. Balíte peniaze do alobalu na horšie časy, pán kolega. Čiže toto nie sú návrhy o boji proti terorizmu, toto, vy chcete odpútať pozornosť od korupcie, toto je vaša volebná kampaň a ja na nej odmietam sa zúčastniť, pán kolega.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, formy teroru sú rôzne, hej, môže vás aj niekto terorizovať. Ja to poviem, uvediem tak, alebo to abdejtujem naozaj, že jednou z najčerstvejších informácií. V našej krajine sú terorizovaní desiatky tisíc ľudí konaním nebankových spoločností. Mne dneska ráno prišlo, opätovne ma obvinili, vážení, ja som dnes to, čo bolo zrušené, to obvinenie ako nezákonné, tak dneska bolo znova voči mne vznesené obvinenie, že som obmedzil niekoho slobodu a obmedzil prístup k nehnuteľnosti. Bez vypočutia, nejdem to komentovať, ja, pán minister, ja kľudne na ten súd pôjdem, kľudne chcem vidieť tú sudkyňu alebo sudcu, ktorý bude mať za sebou ten znak... (Reakcia ministra.) No nie, pre mňa, za mňa to dajte, kde chcete.
Formy teroru sú rôzne. Už teraz hľadáte v rámci tých možnostiach (pozn. red.: správne "možností"), ako niekoho obťažovať, ako ho určitým spôsobom terorizovať, a vyzerá, že vám je to málo a rozmýšľate, že či by ste prípadne niečo ešte nepridali. Viete, lebo sú povahy a povahy. Je povaha, ktorá sa zľakne len pri pomyslení, je povaha, ktorá sa zľakne, keď bola tri dni tam, a je povaha, ktorá sa nezľakne ako Jukl a Krčméry, aj keď je 10 rokov tam. Hej, to sú možno, neviem, či som to dobre povedal, ale stupne, hej, niekoho.
Áno, v tejto krajine plnej krčmových hrdinov je vysoký predpoklad, že len teoretická možnosť, že by ste mohli byť poťahovaní za nejaké možno ofenzívnejšie vyjadrenie voči štátnej moci, ktoré ju tak, bude dostatočnou bariérou pre niekoho. Pre niekoho bude dostatočnou bariérou pre to, aby nechal niekoho stále vládnuť, ktorý si s týmto štátom robí, čo chce.
Ja, ťažko priniesť niečo nové v tejto debate, ja sa pokúsim to povedať ináč. Včera sme mali rozsvecovanie vianočného stromčeka, všetko bolo dobré, už konečne nespievali anglické koledy, už spievali naše koledy, ale predseda parlamentu povedal, že oslávme spoločne sviatky pokoja a mieru. Nič v zlom. Vianoce vznikli ako kresťanský sviatok na oslavu narodenia Ježiša Krista. Dobre? Vianoce vznikli ako kresťanské sviatky na oslavu narodenia Ježiša Krista. Áno, časom civilizačne sa z toho vyvinuli rôzne, rôzne vnímanie toho a komunisti povedali, že teda oni nemohli obísť Vianoce, nemohli zakázať Vianoce, tak povedali, že to sú sviatky pokoja a mieru.
Takže včera poslanci Národnej rady po vyjadrení predsedu parlamentu, ktoré mu asi do kolísky hovorili, že toto sú sviatky pokoja a mieru, tak včera oslavovali sviatky pokoja a mieru. Nepadla ani zmienka, že teda civilizačne sú to kresťanské sviatky, ale teda sa slávia aj tak.
Prečo to hovorím? Hovorím to, že to je mentálne nastavenie. To je mentálne nastavenie ľudí, ktorí vlastne riadia túto krajinu, ktorí sú odkojení na mlieku komunistu, komunistu, ktorý vie, že si poriadok urobí, a keď neurobí, tak si aj urobí. Proste, a nájde si na to nástroje. Čo tam po tom, že niekto má nejaké práva, čo tam po tom, že niekto má nejakú slobodu, však?
Aj toto navodzuje tú atmosféru, že prečo vy využijete a zneužijete tú situáciu. Vy ju využijete a zneužijete tú situáciu. Znova sa pýtam, pán minister, zasadá teraz niekde nejaký parlament v Európe abo vo svete a prijíma v skrátenom legislatívnom konaní balík zákonov? Koľko meníme tam? Koľko ich meníme? Okrem ústavy, hej - 15 alebo koľko? Čiže ešte raz: zasadá niekde na svete, v Európe, teda poďme ku nám, k nášmu priestoru, dobre, a mení v chvate letu, mžiku, mení 15 zákonov a ústavu? Ak zasadá, tak mi povedzte ktorý a čo mení.
Ak, vážení, ja toto poviem, dobre, poviem to pre pani Helenku alebo pani Zuzku zo Smižian, dobre? Lebo predpokladám, ja si vyberiem, teda že, predpokladám, že pani Zuzka, nejaká pani fiktívna Zuzka zo Smižian, keď si zapne televíziu, cíti ohromný pocit ohrozenia, ktorý teda sa na ňu valí, hej, ako civilizačná hrozba, a potom sa zjaví jeden Robert alebo druhý Robert a ponúkne jej záchranu. Tak ja sa pokúsim, neviem, či sa mi to podarí, pokúsim sa povedať, že nech tá miera kritičnosti sa zvýši.
Čiže prvá otázka, ak je to také besné, tak ktoré parlamenty menia tie zákony? Ak je to také besné, kde sme boli doteraz? Viete, dobrý hospodár robí tak, akože predpokladá, čiže dobrý hospodár alebo dobrý zákonodarca, dobrý vládca krajiny bez toho, aby sa niečo stalo, tak si nastaví parametre tak, aby to pôsobilo preventívne. O niečo horší vládca reaguje ex post. To znamená, stane sa, tak teda stalo sa, tak vyhodnocujeme a meníme zákony. Prosím vás, toto bol prvý teroristický útok na svete? Paríž. Bol toto prvý teroristický útok na svete? Kde bol premiér Fico po Dvojičkách? Kde bol po Madride? Kde bol po Charlie Hebdo? To bolo v januári. Prečo sme, prečo sme - v januári bol, myslím, Hebdo, čo vystrieľali tú redakciu. So samopalmi z Partizánskeho. Kde bola SIS-ka? Prosím vás, veď tam chodili normálne jak do Auparku títo všelijakí nakupovať. Kde boli? Čiže, áno, už sa to údajne ani nerozporuje. Kde bol premiér Fico, pán Madej, kde bol premiér Fico, pán minister, kde bol premiér Fico, kde ste boli po Hebdo? Či Hebdo vás nezaujíma? Madrid vás nezaujíma? Kde ste boli s návrhom zákonov na to, čo ste tu teraz? Na záchranu Slovenska, kde ste boli? Ale asi po Hebdo by bol problém, lebo kedy ste dali vo februári balík protiteroristických zákonov, je vysoké riziko, že by to tí ľudia do volieb zabudli, že akí ste hrdinovia, však? Preto ste potrebovali aj DPH na základné potraviny nedať ľuďom pred Vianocami, až po Vianociach, keď budú najviac vyčerpaní, však? Proste je to hnusná, cynická, zákerná hra.
Čiže ak ste dobrí zákonodarci, ak ste dobrí vládcovia, ak naše zákony boli doteraz zlé, kde ste boli? Pán minister, kde ste boli? Však vy zodpovedáte za stav zákonov! Kde ste boli doteraz, ak teraz hovoríte, že sú naše zákony brutálne nedostatočné na boj s terorizmom? Teroristi vznikli minulý týždeň? Minulý týždeň sa zjavili, doteraz sme tu žili v raji? Kde ste boli? Tak ste nezodpovední! Ste nezodpovední.
Po Dvojičkách, vážení, po Dvojičkách, keď spadli Dvojičky, premiér Fico neprišiel s návrhom zákona na novelu ústavy, neprišiel ani Trestného zákona, ani zákona o SIS. Neprišiel. Prišiel sem s tou jeho večnou témou, ktorú nikdy nechce vyriešiť, zákon o preukázaní pôvodu majetku. Proste PR-ovkou. Kde je ten hlboký, hlboký vzťah k tomu, k tej ochrane našej krajiny pred terorizmom? Kde bol návrh uznesenia nejakého? Kde bol? Kde ste boli? Mimoriadne necitlivé, vážení, mimoriadne necitlivé.
Pani Zuzka zo Smižian, prosím vás, hrajú s vami nečestnú hru. Vedia, že v tejto krajine plnej krčmovej (pozn. red.: správne "krčmových") hrdinov si to môžu dovoliť, vedia, že tu ľudia ani o tú slobodu v zásade až tak nebojujú, a keď o ňu prídu, tak ich to v zásade až tak nebolí. Len prosím vás, ja ešte verím, že v tejto krajine je zopár ľudí, ktorým na slobode ako hodnote záleží. Ktorým na slobode ako hodnote záleží. Ja nechcem, aby sme sa my dostali do polohy krajín Strednej Ázie, aby sme sa my dostali do polohy krajín Blízkeho východu, kde nerozhodujú zákony a ústava, ale nejaký... (Reakcia rečníka na rozhovor poslanca s ministrom.) Dá sa prípadne, že by ste ma nerušili?
Buď to máme v sebe, alebo nemáme. Buď chceme byť hodnotovo členmi západoeurópskej civilizácie, alebo nám tá Byzancia vyhovuje. Aj to je, aj o tom to je. Buď nám tá Byzancia vyhovuje a potrebujeme k tomu ešte zákony, alebo sa začleníme k tej západoeurópskej civilizácii.
Cynicky, chrapúnsky zneužívate situáciu a je vám jedno, je vám úplne jedno, čo to spôsobí.
Vážení občania, ja skončím s tým, že, ja som to namietal v prvom čítaní, v druhom čítaní nemám vedomosť, že by sa to malo meniť, ja vám to poviem na príklade, že ako sa veci začnú meniť. To nie je len politickým extrémizmom, kde politickým extrémistom sa môže zdať v zásade každý, kto nebude počúvať, a pán Číž by ich všetkých nahádzal teraz aj do tých vlakov zadarmo, ja viem, že možno to tu už bude, lebo niekedy s niektorými treba poslať preč a bude pokoj, lebo tu je blaženosť v tejto krajine, len vás niektorí vyrušujú pri tej blaženosti, a keď nie, tak vás naložíme a ešte zákony si k tomu.
Ja vám poviem, že v čom sa to mení. Nielen politický extrémizmus, vážení, aj v tom, že len pri jednom, vypichnem si to, pri SIS. SIS doteraz, ak si zhotovila alebo získala nejaký obrazový a zvukový záznam, tak ho mohla použiť podľa zákona o SIS abo podľa osobitných predpisov. Mohutným spôsobom sa mení ustanovenie § 17, mohutným spôsobom sa mení ustanovenie § 17 zákona o SIS a hovorí, že v zásade každý, kto vyhotoví obrazový alebo zvukový záznam na verejnom priestore - verejný priestor je ten priestor, kde má prístup verejnosť -, tak je povinný ho SIS poskytnúť. Uvedomuje si niekto rozsah tej právomoci a rozsah toho, že čo môže?
Áno, zákon robí z občanov Slovenska, z firiem Slovenska pro bono, to znamená zadarmo kameramanov a zvukových nahrávačov pre Slovenskú informačnú službu. Čiže to, čo bolo, všetci tu donášali jeden na druhého, keď bol, viete, tá doba, vy si nepamätáte, 89. a pred. Tak znova je to tu, čiže postupnými krokmi sa, čiže, áno, novelou, prijatím toho § 17 sa stane, vážení občania, pani Zuzka zo Smižian, neviem, či máte kameru na dvore, čo sníma nejaký priestor, alebo niekde firma, ktorá, váš syn má možno, alebo vnúčik, tak vedzte, že teraz, čo doteraz nebolo, odteraz si ju z SIS môže vyžiadať a stačí len uviesť, vážení, nie, parametricky sa nenastavuje, že kvôli čomu, stačí len uviesť, že už je to v prípade ohrozenia Slovenskej republiky, alebo tak nejak to tam píšete, ohrozenie záujmov štátu. Nedefinujete aké obdobie.
Ja nerozporujem to, že, a to sa, však s tým mám koniec koncov aj skúsenosti, že keď sa stane niekde nejaký trestný čin a keď existuje nejaký záznam kamery, tak polícia má právo si ho vyžiadať. Povie, že, áno, vtedy sa tam stalo niečo, vyžiada si to. To je úplne v poriadku. Len ako bude SIS žiadať, že čo bude definovať, že dajte nám dva mesiace záznamu, lebo nevieme, kto chodil po tej ulici? Ako prelamujete len za brutálneho nezáujmu, mrzí ma to hrozným spôsobom. Čiže toto robíte. Robíte pro bono kameramanov zo všetkých občanov Slovenskej republiky a zo všetkých firiem.
A prosím vás, ešte toto mi povedzte, ak je SIS tajná služba, podľa mňa je SIS, to je spravodajská, aj tak sa to mentálne nastavuje, že tajná služba, hej, a teraz si predstavte, že v zákone hovoria, že na základe žiadosti. Tak to mi už len povedzte, prosím vás, že teda SIS napíše žiadosť nejakej firme alebo nejakému občanovi, že nech im poskytne ten záznam, a to je aká dekonšpirácia? Viete, že ak, hej, že rozumiete, že vecne to absolútne nesedí, že nepoviem, keby ste našli nejaký mostík, že SIS cez políciu žiada a polícia si môže prípadne pod nejakou legendou vyžiadať nejaký čas záznamu, povedia, že dopravná nehoda, prípadne ale skúmajú niečo iné. Ale veď to je. Čiže bude niekto, nejaký predáva nejaký kebab, a teraz si od tých kebabárov vyžiadajú, SIS-ka si od nich vyžiada kamerový záznam. Veď to je aká dekonšpirácia. To je tajná služba alebo to sú, veď na čo sa hráte?! Akože to je, ja neviem, kto im to tam vložil alebo kto to tam vložil.
Neviem, či sa mi to podarilo, chcel som aj na tomto paragrafe dokumentovať, že si zahrávate s ohňom, páči sa vám to, voľkáte si, už vidím tie plamenné vyhlásenia, jak ste zachránili tento štát pred teroristami.
Dobre, možno, pani Zuzka zo Smižian, sa obraciam poslednýkrát na vás, spýtajte sa, ak prídu aj ku vám do kulturáku, že kde inde menili takýmto spôsobom, alebo resp. sa spýtajte, že kde boli doteraz. Ak teraz bolo nevyhnutné prijať, toto nebol, Paríž nebol prvý teroristický útok, nebol. Tých útokov bolo niekoľko. Ak sme mali tak nedokonalé zákony, tak sa spýtajte premiéra, alebo jedného, alebo druhého toho ministra, že kde boli doteraz. Že prečo vás nechránili doteraz, prečo vás chránia až odteraz, keď je tri mesiace pred voľbami. Skúste, sám som zvedavý, čo vám odpovedia.
Ďakujem.