58. schôdza

Ďakujem za slovo. Mám dva fakty a kratučký komentár. Myslím, že tie fakty budú práve pasovať do tohto vystúpenia v rozprave, inak by sa dali uviesť aj, aj pri inom vystúpení.
Jednak som chcel povedať, že Eurostat - Štatistický úrad Európskej únie, zverejňuje čísla, z ktorých je zrejmé, koľko ktorá krajina dáva na jednotlivé funkcie štátu ako podiel na verejných financiách. Predkladaný návrh bude mať dopady na verejné financie najmä v oblasti verejného poriadku a bezpečnosti. V tomto, v tejto oblasti, na túto oblasť Slovenská republika vydáva 8 % z celkových výdavkov verejných financií, priemer krajín V3, to znamená Česko, Poľsko, Maďarsko, je 4,6, Európska únia v priemere vydáva 3,7 %, opakujem, 8 % Slovensko, ďaleko, ďaleko najviac.
Druhý fakt je citát predsedu vlády Roberta Fica z jeho blogu, kde hovorí, že denník SME sa, a citujem, "v otázkach teroristického ohrozenia úplne pomiatol, až sa stáva nebezpečným". Je nenulové riziko, že Robert Fico, tak ako hovorí o svete, tak tak ho aj vníma. Ak je to tak, tak potom z tohto citátu vyplýva, že v kombinácii so schválením predkladaných legislatívnych zmien táto krajina sa môže dostať do veľkých problémov.
Ďakujem.

Pán poslanec Mikloško.

Ďakujem. V ´92 bola pripravená vcelku veľmi dobrá a zaujímavá, dlho pripravovaná ústava, ja ju niekde mám, minule som ju našiel, potom prišiel Mečiar k vláde, zahodil ju a za pár mesiacov upravil, pripravil novú ústavu s mnohými zadrhelmi, ktoré vidíme dodnes, a táto ústava sa, žiaľ, často mení a nie vždy k lepšiemu. Pamätáme sa, keď tu bola debata o predaji vody do zahraničia, nakoniec tej vody stále máme, chvalabohu, dosť. (Reakcia z pléna.) No, ja hovorím teraz o vode. Hneď sa to dalo aj do ústavy, myslím, že sa tam dostalo, že nemôže sa to v igelitkách vyvážať von ani, čiže do ústavy sa dostali tieto fľaštičky, no, to málokde na svete majú. A zákaz vyvážania vody, čiže to bola tak skôr politika, no.
Samozrejme, keď je situácia mimoriadna, tak možno meniť aj ústavu, aj treba ju meniť, ale je to vec celej spoločnosti, je to vec vlády aj opozície, chce to naozaj celoštátnu diskusiu, rozhovory s opozíciou. A k tým nedošlo. Dostali sme balíky, hrubé balíky zákonov a tam bola aj táto lehota na dlhšie zadržanie. No, ja si myslím, že tá lehota je v podstate takým bielym psom, že všetci sa na ňu upnú a začnú o nej diskutovať, tak jak to už bolo veľmi často. Proste nebol by som proti zmene ústavy, keď je naozaj zdôvodnená, ale veľmi by som žiadal, pretože to je treba aj s opozíciou prerokovať, aby pred tým boli nejaké pokojné rozhovory, že prečo a jako. Na tých výboroch je to veľmi rýchle, bla-bla-bla, niekto niečo povie, aj tak sa to neschváli, čiže mnohí ľudia rezignovali. Čiže v tomto smere chýba mi pred zmenou ústavy seriózna a dobrá diskusia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
S reakciou na faktické pán poslanec Fronc.

Ďakujem pekne, len veľmi krátko. Ďakujem tým, ktorí mali faktické poznámky.
Len jedna krátka reakcia na to, čo povedal kolega Jurzyca. Je to veľmi zaujímavý údaj a bolo by dobré, keby sme ho dokázali aj rozkryť v podobe, jak skutočne efektívne tieto financie sú vynaložené.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič.

Ďakujem, pán predseda. Vážený navrhovateľ aj neprítomný pán spravodajca, dovoľte mi pár poznámok k návrhu zákona a musím povedať hneď úvodom, že som, ústavného zákona, že som veľmi smutný a sklamaný a tak ako iní kolegovia z nášho kultúrneho výboru majú problém s debatou, ktorá tu otvorila, tak musím poznamenať, že tak ako táto debata začala, tak pokračuje a skôr to robí hanbu tomuto plénu, pretože nemusíme sa porovnávať len s plénom anglického parlamentu, ale myslím si, že ak meníme zásadné parametre najvyššieho zákona tohto štátu, tak vyžadovať prítomnosť, hĺbku debaty a hĺbku otázok a prítomnosť aj tých ľudí, ktorí - a to pri všetkej úcte, lebo vy si to tu, pán minister spravodlivosti, za vládu odsedíte, ale určite je obrovské množstvo otázok, ktoré tu zostávajú a sú kladené takpovediac v priebehu procesu toho, ako medzi prvým a druhým čítaním prichádzajú na svetlo sveta štatistické údaje, prichádzajú na svetlo sveta možné zámery pod tým, kam až môže smerovať pripravovaná zmena ústavy.
Myslím si, že nebudeme aj zo súčasného volebného obdobia, čiže len tak kúsok do histórie, pozerať tak aj pri tých témach, ktoré, pri ktorých sme zmenili ústavu, a môžme mať na to rôzny názor, bola predsa len procesuálne dodržaná aká-taká štábna kultúra.
Mám pocit, že, a chcem ho zopakovať, ak sa bavíme len čisto o zmene ústavy, k čomu smeruje toto druhé čítanie, tak to isté, čo som hovoril pri téme skráteného legislatívneho konania, platí do dôsledkov a čím ďalej v tej debate pokračujeme, sa to odhaľuje až na kosť, že účelová zmena ústavy je skôr vecou politického zápasu, čiže ako vtiahnuť do tohoto zápasu opozíciu, ako jej prilepiť nálepku toho, že nie je dostatočne zapálená, resp. chladná v boji proti terorizmu a má sa to teda odhaliť pri hlasovaní o zmene ústavy, kde túto opozíciu budú naši ctení kolegovia pre potreby druhého čítania potrebovať.
Evidujem okrem vyhlásenia, ktoré som takisto chcel spomenúť voči konkrétnemu denníku, evidujem aj iné vyhlásenia, a boli teda tvrdé, a skôr je pre opozičných kolegov záhadou, kde sa nabere sedem poslancov, keďže neprebehol ani zatiaľ na žiadnej oficiálnej úrovni ani náznak debaty o tom, že by sme nejakým spôsobom mali zmeniť ústavu. Ak sa to deje na individuálnej báze, ja by som vyzval svojich kolegov, ctených tých siedmich, ktorí by sa mali pridať k 83-člennej posádke smeráckych poslancov, ktorí by túto ústavu chceli zmeniť. A ak tie debaty prebehli na individuálnej úrovni, nech sa teda pre toto plénum odhalia pred tým, ako príde ku konkrétnemu hlasovaniu.
K téme chcel by som sa vyjadriť a chcel by som mať za to, že tu ide o tzv. bona fide alebo dobromyseľné konanie a že skutočne by malo ísť o zmenu ústavy, ktorá by mala prispieť k tomu, aby sme sa mohli v tejto krajine cítiť bezpečnejšie, ale moje hlboké presvedčenie je to, čo som povedal, že ide o účelový politický zápas, ako zrátať opozičné hlasy a ako následne priradiť nálepku, že tí, ktorí nehlasovali za úplnú hlúposť z tohto pohľadu v zmysle boja proti terorizmu, tak tí sú v tomto boji chladní a nechcú chrániť Slovensko.
Druhá poznámka. Podľa mňa pod základným marketingovým mottom, ktoré sa v priebehu kratučkej volebnej kampane, ktorá nedodržala, samozrejme, lehoty, čiže v momentálnom ataku na prvú signálnu voličov, všeobecne voličov v Slovenskej republike pod heslom "Chránime Slovensko", je v tomto duchu presne tento cynický politický kalkul na zrátanie hlasov poslancov a akým spôsobom budú pri predmetnej zmene ústavy hlasovať, sa mení tento zásadný význam. Naozaj sa pripájam ku kolegom, ktorí hovoria o tom, že to základné motto "Chránime Slovensko" sa skôr mení na motto "Chránime sa", resp. môže viesť, naozaj môže viesť k zneužitiu týchto inštitútov. Pretože to, že tu trestné oznámenia lietajú krížom-krážom hlavne zo strany bývalých aj z hľadiska bývalého vedenia parlamentu po rôznych politických oponentoch a sú tu poslanci, ktorí majú niekoľkonásobné trestné oznámenia voči sebe, tak možno, že aj parametre majú viesť k tomu, aby tieto kriminálne účinky zmeny legislatívy mohli byť dotiahnuté do konca.
Prečo o tom hovorím? Myslím si, že takto sa, vážené dámy a páni, politický boj nevedie, nemôže byť zmena ústavy zneužívaná na účelový kalkul zrátania možných bojovníkov proti terorizmu, nemôže byť ústava vedená v tomto, debata o zmene ústavy vedená v tomto duchu. Ak sa tu má nájsť nie minimálny možný počet pri takto významnej zmene, ale maximálny možný počet, tak tá debata mala inak začať, mala inak pokračovať a má inak končiť.
Preto chcem z tohto miesta vyhlásiť, že ja sa tohto marketingového ošiaľu pri zmene hesla "Chránime Slovensko" na zmenu hesla "Chránime sa" nechcem zúčastniť a nebudem hlasovať za zmenu ústavy. A ešte raz vyzývam kolegov, ktorí ich, pri ktorých možno prebehla individuálna debata, aby odhalili svoje úmysly podporiť túto ústavu v minimálnej možnej miere, čiže aby dosiahli prepotrebnú úroveň 90 hlasov, aby sa odhalili skôr, ako toto plénum pristúpi k hlasovaniu o tomto bode programu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hlina, nie je v rokovacej sále, stráca poradie.
Ako ďalší vystúpi pán poslanec Fedor.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister, kolegovia, kolegyne, pridám sa k tým mojim predrečníkom, ktorí hovoria, že vláda namiesto toho, aby situáciu, o ktorej si myslíme, že tak veľmi zabáva ľudí na Slovensku, namiesto toho, aby túto situáciu systémovo a efektívne riešila, iba využíva oprávnený strach ľudí z týchto hrozieb a využíva ho na zakrývanie vecí, ktoré sama riešiť nevie. Som presvedčený, že nepotrebujeme každý deň, takmer každý deň schvaľovať v chvate nové a nové zákony, ale potrebujeme skôr odhodlanie naozaj niečo pre lepší štát a bezpečnosť Slovensko robiť. A musím povedať, že za štyri roky sme u jednofarebnej vlády veľa odhodlania nevideli a nebyť volieb, možno by sme ho nevideli ani teraz. V mnohých prípadoch je to najmä o efektívnosti štátu a nie o zákonoch. Napríklad, ak by súdy konali rýchlo a boli funkčné, možno by sme nemuseli predlžovať lehoty v zákone.
Chýba tu systémový prístup a tiež systémové riešenie. Vláda po štyroch rokoch objavila, že treba chrániť bezpečnosť Slovenska a občanov. Doteraz vláda robila, no, málo v tomto zmysle a je určite celý rad príkladov, ktoré takúto neúprimnosť postoja podčiarkujú. Už len to, že sme hovorili celé štyri roky o tom, že najlepšou prevenciou akéhokoľvek teroristického útoku môžu byť dobre fungujúce spravodajské služby. A zhodovali sme sa s tým na tejto téme aj s vládnymi predstaviteľmi. Oni hovoria to isté, akurát že neodhodlali sa prijať alebo predložiť zákon o spravodajských službách taký, ktorý by bol aktuálny, ktorý by bol do prostredia 21. storočia a ktorý by zároveň obsahoval aj kontrolné mechanizmy dobrých, silných a funkčných spravodajských služieb. A zároveň častokrát sme práve z úst pána premiéra počúvali o tom, ako výdavky na obranu sú priam šialenstvom, ako je to len vychádzanie v ústrety nejakých veľkých zbrojárskych a lobistických koncernov. A tiež sme videli a boli sme svedkami toho, ako vláda rad zaradom odmietala väčšie alebo menšie príspevky na to, aby sa zákony v priebehu volebného obdobia, ktoré majú súvis s bezpečnosťou Slovenska, zlepšovali. Teraz narýchlo počúvame nielen o zmenách, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, ale aj o prezbrojovaní, navyšovaní počtu policajtov. Mám však pocit, že Slovensko ako kedy sa chránilo len na bilbordoch. Tieto opatrenia, ktoré sú predložené v súčasnosti, sú opatrenia akoby naoko a viaceré z nich aj zbytočné. Reálne ohrozenie Slovenska a bezpečnosť občanov v konečnom dôsledku neovplyvnia v takom zmysle, ako sa o nich hovorí.
A ak vládna antiteroristická legislatíva nemá viesť len k policajnému štátu väčším zásahom do práva a súkromia občanov, som presvedčený o tom, že tieto opatrenia musia byť vecne, ale aj časovo obmedzené.
Dovoľte mi predostrieť aj pozmeňujúci návrh k novele ústavy, ktorú teraz prerokovávame. K celému balíku opatrení sa tiež vyjadrím v rozprave. Ale pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh k novele ústavy poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fedora a Miroslava Beblavého znie:
Čl. II znie: "Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016 a účinnosť stráca 31. decembra 2017."
Vo vládnom návrhu ústavného zákona, ktorý je navrhovaný v súvislosti s potrebou posilniť bezpečnosť Slovenskej republiky a efektívnejšie bojovať proti terorizmu, a na tom sa zhodneme, že je v súčasnosti jednou z najväčších bezpečnostných hrozieb. Vládny návrh reaguje na aktuálnu situáciu predĺžením lehôt zaistenia osoby, ako aj predĺžením lehôt na rozhodovanie súdov o zadržaných osobách alebo zatknutých osobách pri trestných činoch terorizmu, čo je zásah do základných práv a slobôd občanov, ktoré upravuje práve tento oddiel Ústavy Slovenskej republiky. Keďže vládny návrh má reagovať na súčasnú a aktuálnu, a poviem tak, že domnelú hrozbu ohrozenia bezpečnosti a zároveň sme presvedčení, že treba hľadať rovnováhu medzi potrebou ochrany bezpečnosti Slovenskej republiky, štátu, ale tiež ochranou základných práv a slobôd občanov, navrhujeme preto časovo obmedziť účinnosť ustanovení novely ústavného zákona na obdobie dvoch rokov.
Po uplynutí tohto časového obdobia bude opätovne na rozhodnutí parlamentu, aby vyhodnotil, aj poslanci vyhodnotili, či aktuálna hrozba bezpečnostného ohrozenia je rovnaká ako v súčasnosti, alebo predlží ustanovenia tohto ústavného zákona na dlhšie obdobie.
Som presvedčený o tom, že ak máme ambíciu a úsilie toho, že chceme vytvoriť alebo chceme budovať štát, ktorý ľuďom život uľahčuje, a nie štát, ktorí ich šikanuje, tak aj takéto ustanovenia budú mať priestor na schválenie v tomto parlamente.
Ako som povedal, k celému balíku opatrení sa vyjadrím ešte potom neskôr v rozprave, ale toto bol návrh, ktorý by som si dovolil predložiť a dať o ňom hlasovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pani Lucia Žitňanská, keďže nie je tu, stráca poradie.
Vystúpi ďalší rečník Alojz Hlina. Pán kolega, máte slovo.