58. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predseda, predbehol ma kolega Brocka, presne toto isté som chcel navrhnúť aj ja. Ako jednoducho vy nemôžete si dovoliť tu nejaký kultúrny program dohodnúť a zároveň bude bežať rozprava. Podľa môjho názoru je to porušenie rokovacieho poriadku. (Ruch v sále.)
Takže ja navrhujem, aby ste prerušili schôdzu, bol by som veľmi rád, keby ste naučili svojich poslancov, aby tu po nás nebučali, lebo sa tu cítim jak v kravíne. Hej? To znamená, oni nech sú ticho a nech ma kľudne nechajú dohovoriť.
A teraz by som chcel naozaj požiadať, aby ste prerušili schôdzu, ja si tých dôchodcov chcem ísť pozrieť tiež.

Ďakujem. V zmysle rokovacieho poriadku chcem predložiť a naozaj, keďže tu vidím, že je tu ešte veľké množstvo kolegov, aby sa dalo reálne hlasovať o procedurálnom návrhu prerušenia schôdze, kým, a pri všetkej úcte k dôchodcom z Krakovian, ma pre potreby tejto schôdze zaujíma, aby tu bol premiér vlády, rezortný minister vnútra a rezortný minister spravodlivosti. Chcem, aby procedurálny návrh bol naozaj odhlasovaný, aby bol zabezpečený, aby sme prerušili schôdzu, kým títo traja predstavitelia exekutívy nebudú v pléne. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Na úvod musím povedať, že dôstojnosť tohto parlamentu opakovane, nielen dnes, znižujete práve tým precedensom, ktorý sa tu nikdy neudial, že o kľúčových zákonoch, ktoré považuje za kľúčové vaša vláda, necháte ich zdôvodňovať absolútne nepríslušnými ministrami. Ešte minister kultúry, ktorý by eventuálne mohol prísť, minister životného prostredia, ale ten asi nepríde, lebo sa chystá na schôdzu k odvolávaniu, proste je to, je to smiešne a škandalózne. A len to potvrdzuje skutočnosť, že celý tento balík zákonov robíte len kvôli marketingu, kvôli ničomu inému.
Ak ste spomínali, pán predseda, že tu bol minulý týždeň minister spravodlivosti, minister spravodlivosti nieže v rozprave nevystúpil, on ani v záverečnom slove nevystúpil k novele ústavy. To sa vám zdá byť normálne? To sa vám zdá byť v súlade s dôstojnosťou parlamentu?
Ja som to už opakoval tu viackrát a spomeniem to znovu, kým prejdem k textom, ktoré, o ktorých máme hlasovať a o ktorých ste, samozrejme, všetci skvele oboznámení, keď pred týždňom v britskom parlamente rokovala snemovňa o súhlase s náletmi na Sýriu, prišiel premiér Cameron, ktorý mal prvé vystúpenie, dal hneď reagovať poslancom opozície, samozrejme, v rámci svojho vystúpenia a povedal po prvé, že akceptuje aj iné názory na boj, vojnu proti terorizmu, nemusia to byť len nálety, on to akceptuje, rešpektuje a nikdy ho nebude hrotiť do situácie, že kto nesúhlasí s náletmi na Sýriu, je, koná v prospech teroristov.
To hrotíte vy a ešte hlúpym spôsobom. A ja som už minulý týždeň spomínal, že ak niekto v tejto krajine ohrozil bezpečnosť krajiny tým, že sem kvôli politickému zisku dovliekol vycvičených teroristov, tak ste to boli vy, vaša vláda a robili ste to opakovane a úmyselne napriek tomu, napriek tomu, aké boli skúsenosti s tými tromi väzňami.
Ja neviem, či vám hovoril pán poslanec Faič, keď sa tak pozeráte, pán premiér Fico, ale ja som s nimi mal skúsenosť, s tou prvou trojicou, nie premiér Fico, ani minister Kaliňák, ubezpečujem vás. A považujem za, za skoro vlastizradné, že ste kvôli politickému účelu znovu súhlasili s prijatím ďalších väzňov z Guantánama, o ktorých sme všetci vedeli, aj vy, možnože nie úplne detailne, že sú bezpečnostným rizikom pre Slovenskú republiku. A vy nemáte hanbu prísť do parlamentu a sa tváriť, že chránite Slovensko pred teroristami, nemáte ani toľko hanby?!
A potom pošlete a potom pošlete najskôr ministra poľnohospodárstva, potom ministra - kto tu bol? - zdravotníctva a potom podpredsedu vlády pre eurofondy, aby prišiel proste popočúvať parlamentnú rozpravu. Ak sa vám, ak sa vám to zdá byť normálne, ak sa vám to zdá byť normálne, ešte k tomu niektorí, nechcem kolegov urážať, zaťapkáte, ako to je skvelé a veselé, tak sa mi zdá, že tá latka sa už naozaj znižuje pomerne, pomerne veľa. A teda to, čo deklaroval pán predseda Pellegrini, keď do funkcie nastupoval, je v absolútnom rozpore s tým, čo sa v parlamente deje.
A musím povedať, že keď som vystúpil aj v prvom čítaní a potom aj v druhom čítaní, dnes ráno a ešte v piatok, tak som vystupoval veľmi vecne k návrhom zákonov. Ak vláda nie je schopná ani ochotná, ani schopná diskutovať ku konkrétnym návrhom, ktoré sú v princípe z veľkej časti len marketingovou fasádou toho celého, tak si myslím, že v tak vážnej veci je to trestuhodné. Trestuhodné.
A je mi ľúto, že časť kolegov z opozície v tomto asistovala vládnej strane a prijmeme zákon, ktorý v princípe rieši veľmi málo a ktorý skôr poškodí situácii na Slovensku.
Takže predkladacia správa.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenia Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky z 25. novembra 2015. Návrh zákona ďalej vychádza z Národného akčného plánu boja proti terorizmu na roky 2015 až 2018, schválený uznesením vlády Slovenskej republiky zo dňa 9. apríla 2015.
Cieľom návrhu zákona je zefektívniť boj proti terorizmu vytvorením legislatívnych predpokladov v oblasti získavania informácií, rozšírením možnosti využívať opatrenia preventívnej povahy a v neposlednom rade úpravou vyvodzovania trestnej zodpovednosti v prípade stíhania trestných činov terorizmu vrátane s tým súvisiaceho trestného konania.
Návrh zákona vychádza z premisy, že úspešnosť boja proti terorizmu je podmienená včasnou identifikáciou podozrivých aktivít a efektívnou a flexibilnou spoluprácou medzi bezpečnostnými zložkami v krajine, ako aj medzinárodnou spoluprácou spočívajúcou z veľkej časti v rýchlej výmene spravodajských informácií, čomu zodpovedajú zmeny v zákonoch upravujúcich pôsobnosť policajných zložiek a spravodajských služieb.
Najdôležitejším nástrojom boja proti terorizmu a radikalizácii je však prevencia a s ňou súvisiace aktivity, do ktorých je potrebné zapojiť široké spektrum spoločnosti a inštitúcií. Represívna a sankčná zložka boja proti terorizmu však nepochybne napomáha napĺňať základný cieľ, ktorým je ochrana jednotlivca a spoločnosti, preto návrh zákona súčasne modifikuje niektoré ustanovenia trestných kódexov.
Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (de lege ferenda), ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyvy podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Dôvodová správa. Všeobecná časť.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenia Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky z 25. novembra 2015 a uznesenia vlády Slovenskej republiky z 25. novembra 2015. Návrh zákona ďalej vychádza z Národného akčného plánu boja proti terorizmu na roky 2015 až 2018, schválený uznesením vlády Slovenskej republiky zo dňa 9. apríla 2015.
Cieľom návrhu zákona je zefektívniť boj proti terorizmu vytvorením legislatívnych predpokladov v oblasti získavania informácií, rozšírením možnosti využívať opatrenia preventívnej povahy a v neposlednom rade úpravou vyvodzovania trestnej zodpovednosti v prípade stíhania trestných činov terorizmu vrátane s tým súvisiaceho trestného konania.
Právna úprava boja proti terorizmu má prierezový charakter a vychádza z medzinárodných zmlúv, na ktoré nadväzuje vnútroštátna právna úprava. Vnútroštátna legislatíva týkajúca sa boja proti terorizmu zahŕňa: zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov, zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre, zákon č. 144/2013 Z. z. o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2011 Z. z. o položkách s dvojakým použitím a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 126/2011 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií v znení zákona č. 394/2011 Z. z., zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov.
Najvýznamnejšie multilaterálne medzinárodné zmluvy, ktoré upravujú oblasť boja proti terorizmu a ktorými je Slovenská republika viazaná: Dohovor o potláčaní protiprávneho zmocnenia sa lietadiel podpísaný v Haagu 16. decembra 1970, Dohovor o potláčaní protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva uzavretý v Montreale 23. septembra 1971, Dohovor o zabránení a trestaní trestných činov proti osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu vrátane diplomatických zástupcov prijatý v New Yorku 14. decembra 1973, Medzinárodný dohovor proti braniu rukojemníkov prijatý v New Yorku 17. decembra 1979, Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov prijatý vo Viedni 3. marca 1980, Protokol o potláčaní násilných činov na letiskách slúžiacich medzinárodnému civilnému letectvu daný v Montreale 24. februára 1988, Dohovor o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby daný v Ríme 10. marca 1988, Rímsky protokol z roku 1988 o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti pevných plošín umiestnených na podmorskej plytčine daný v Ríme 10. marca 1988, Medzinárodný dohovor o potláčaní bombového terorizmu prijatý v New Yorku 15. decembra 1997, Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý v New Yorku 9. decembra 1999, Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového terorizmu prijatý v New Yorku 13. apríla 2005.
Pre komplexnosť informácie je potrebné uviesť, že Národná rada Slovenskej republiky dňa 13. novembra 2015 schválila niekoľko vládnych návrhov zákonov, ktoré parciálne riešia aj problematiku boja proti najzávažnejším formám trestnej činnosti vrátane terorizmu.
To si aj ja môžem objednať? (Rečník reaguje na čašníka, ktorý doniesol nápoj ministrovi. Reakcia z pléna.)
Inak, pán predseda, keď ste ešte spomínali, kedy som ja mohol vystúpiť. Ja som vystupoval ráno, keď tu bol minister pôdohospodárstva, potom som si išiel kúpiť minerálku, nie, ale vôbec nejde o mňa. Ja si myslím, že by tu mali byť stále príslušní ministri, keď je rozprava, nie nepríslušní, keď vystupuje ktorýkoľvek z poslancov, nielen ja, to je problém.
Pre komplexnosť informácie je potrebné uviesť, že Národná rada Slovenskej republiky dňa 13. novembra 2015 schválila niekoľko vládnych návrhov zákonov, ktoré parciálne riešia aj problematiku boja proti najzávažnejším formám trestnej činnosti vrátane terorizmu.
V prvom prípade ide o zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1715), ktorý zavádza trestnú zodpovednosť právnických osôb, a to aj za trestné činy zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 a trestný čin terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419.
V druhom prípade ide o zákon, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1714), ktorým sa do právneho poriadku zavádza nová skutková podstata trestného činu účasť na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny na území iného štátu (§ 419a Trestného zákona), rozširuje sa existujúca skutková podstata v § 419 o postihovanie financovania a podporovania páchateľov trestného činu terorizmu aj na ich aktivity, ktoré nie sú priamo spojené so samotným spáchaním trestného činu terorizmu, myslí sa tým napr. financovanie bežných životných výdajov takýchto páchateľov alebo poskytovanie akýchkoľvek prostriedkov na účely ich bežného fungovania (tzv. day to day activities of individual terrorist). A v neposlednom sa nanovo upravuje získavanie a využívanie údajov o telekomunikačnej prevádzke na účely trestného konania, ako aj mimo trestného konania, a to v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 10/2014.
V treťom prípade ide o zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 1730), ktorým sa vymedzuje generálna kompetencia v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá sa zveruje sa do pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu ako ústrednému orgánu štátnej správy pre kybernetickú bezpečnosť.
Zákon zároveň v rámci spoločných úloh ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy umožňuje vecne príslušným autoritám pre kybernetickú bezpečnosť plnenie úloh v oblasti kybernetickej bezpečnosti v rámci svojej vecnej pôsobnosti.
Vo štvrtom prípade ide o zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1630), ktorým sa okrem iného vykonáva transpozícia smernice 2013/40/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky, a to doplnením a rozšírením existujúcej trestnoprávnej úpravy v oblasti počítačovej kriminality. Smernica reflektuje Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite z roku 2001, ktorý je na medzinárodnej úrovni považovaný za najkomplexnejšiu medzinárodnú normu, keďže poskytuje komplexný a ucelený rámec zahŕňajúci viaceré aspekty počítačovej kriminality. Počítačová kriminalita ako jedna z oblastí modernej kriminálnej činnosti, ktorej rozmach je sledovaný najmä v posledných rokoch v súvislosti s nástupom digitálneho veku, je súborom protiprávnych konaní, ktorých hlavným znakom je využívanie informačných technológií, najmä počítačov, na páchanie trestnej činnosti (skutkové podstaty trestných činov neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247, neoprávnený zásah do počítačového systému podľa § 247a, neoprávnený zásah do počítačového údaja podľa § 247b, neoprávnené zachytávanie počítačových údajov podľa § 247c, výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d).
Z hľadiska zhodnotenia súčasnej právnej úpravy v oblasti boja proti terorizmu je potrebné uviesť, že táto právna úprava zodpovedá historickým okolnostiam jej prijímania, t. j. reflektuje stav a vývoj aktuálny v čase prijímania. Tak ako je nezastaviteľný vývoj vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, je nevyhnutné, aby právna úprava vytvárajúca legálne rámce boja proti terorizmu reflektovala aktuálne vývojové trendy, a to najmä v oblasti preventívneho pôsobenia. Z tohto pohľadu možno súčasnú právnu úpravu vyhodnotiť ako nevyhovujúcu.
Vo vzťahu k trestnoprávnej úprave vymedzujúcej skutkové podstaty trestných činov terorizmu (terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419 Trestného zákona, založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297 Trestného zákona) predkladateľ považuje túto úpravu za postačujúcu, nakoľko reflektuje široké spektrum protispoločenskej činnosti a foriem konaní, a to aj v dôsledku vymedzenia osobitného motívu podľa § 140 písm. e).
Z hľadiska hroziacej trestnej sankcie patrí právna úprava Slovenskej republiky k najprísnejším v európskom priestore, nakoľko v prípade trestného činu terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme základná skutková podstata predpokladá uloženie trestu na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestu odňatia slobody na doživotie.
Návrh zákona vychádza z premisy, že úspešnosť boja proti terorizmu je podmienená včasnou identifikáciou podozrivých aktivít a efektívnou a flexibilnou spoluprácou medzi bezpečnostnými zložkami v krajine, ako aj medzinárodnou spoluprácou spočívajúcou z veľkej časti v rýchlej výmene spravodajských informácií, čomu zodpovedajú zmeny v zákonoch upravujúcich pôsobnosť policajných zložiek a spravodajských služieb. Najdôležitejším nástrojom boja proti terorizmu a radikalizácii je však prevencia a s ňou súvisiace aktivity, do ktorých je potrebné zapojiť široké spektrum spoločnosti a inštitúcií. Represívna a sankčná zložka boja proti terorizmu však nepochybne napomáha napĺňať základný cieľ, ktorým je ochrana jednotlivca a spoločnosti, preto návrh zákona súčasne modifikuje niektoré ustanovenia trestných kódexov.
Okrem vyššie uvedených zákonov sú návrhom zákona dotknuté aj ďalšie predpisy, a to zákony upravujúce výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby s cieľom zabezpečiť výkon opatrení, ktorých cieľom je odhaľovanie teroristických hrozieb monitorovaním komunikácie odsúdených a obvinených osôb. Súčasne sa vykonáva úprava rozhodovania o väzbe v rámci úpravy európskeho zatýkacieho rozkazu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (de lege ferenda), ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Doložka zlučiteľnosti. (Poslanec Matovič priniesol rečníkovi nejaký materiál, na ktorý rečník potichu zareagoval, takže si ho poslanec zobral späť.)
Doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie.
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky.
2. Názov právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie
- primárnom: čl. 3 ods. 2, čl. 42 a čl. 43 Zmluvy o Európskej únii; čl. 26 ods. 2, čl. 67, čl. 75, čl. 77, čl. 83 ods. 1 a čl. 87 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;
- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva po 30. novembri 2009):
1. legislatívne akty,
2. nelegislatívne akty.
- sekundárnom (prijatím pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009): nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu, mimoriadne vydanie EÚ, kapitola 18, zväzok 1, v platnom znení; Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (uverejnené v ES L 164, 22. 6. 2002, mimoriadne vydanie uverejnené v EÚ, kapitola 19, zväzok 6, v platnom znení); Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (uverejnené v EÚ L 158, 30. 4. 2004, mimoriadne vydanie uverejnené v EÚ, kapitola 5, zväzok 5); Smernica Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (mimoriadne vydanie uverejnené v EÚ, kapitola 19, zväzok 7, a v EÚ L 261, 6. 8. 2004); Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (uverejnené v EÚ L 309, 25. 11. 2005); Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), uverejnené v EÚ L 105, 13. 4. 2006; Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (uverejnené Úradný vestník EÚ L 300, 11. 11. 2008); Rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (Úradný vestník Európskej únie L 210, 6. 8. 2008); Rozhodnutie Rady 2008/617/SVV z 23. júna 2008 o zlepšení spolupráce medzi osobitnými zásahovými jednotkami členských štátov Európskej únie v krízových situáciách (Úradný vestník EÚ L 210, 6. 8. 2008);
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia - bezpredmetné; (Kýchnutie v sále.) Na zdravie.
b) Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov - bezpredmetné;
c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie - konanie nebolo začaté;
d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú prebrané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia - bezpredmetné, návrhom zákona sa netransponujú žiadne smernice Európskej únie.
5. stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právami Európskej únie - úplný;
6. gestor a spolupracujúce rezorty (podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc Európskej únie a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a podľa návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam a rozhodnutiam Európskej únie): ministerstvo spravodlivosti, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ministerstvo obrany.
Doložka vybraných vplyvov.
Základné údaje.
1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predkladateľ a spolupredkladateľ: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Charakter predkladaného materiálu: materiál legislatívnej povahy.
Termín začiatku a ukončenia PPK: bezpredmetné.
Predpokladaný termín roku predloženia na MPK: bezpredmetné.
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády Slovenskej republiky: november 2015.
2. Definícia problému. - Tu nie je uvedené nič. Vláda ako problém, ktorý ide riešiť, neuvádza nič.
3. Ciele a výsledný stav: Účelom návrhu je vytvorenie zákonných predpokladov pre účinnejší boj proti terorizmu, a to zmenou zákonov upravujúcich trestnoprávnu zodpovednosť, pôsobnosť Policajného zboru a spravodajských služieb.
4. Dotknuté subjekty: štátne orgány, fyzické osoby, právnické osoby.
5. Alternatívne riešenia: Alternatívne riešenia neboli posudzované.
6. Vykonávacie predpisy: nie.
7. Transpozícia práva Európskej únie: národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.
8. Preskúmanie účelnosti: Preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.
9. Vplyvy navrhovaného materiálu: Vplyvy na rozpočet verejnej správy - žiadne.
Vplyvy na podnikateľské prostredie, z toho vplyvy na malé a stredné podnikanie - žiadne.
Sociálne vplyvy - žiadne.
Vplyvy na životné prostredie - žiadne.
Vplyvy na informatizáciu - žiadne.
10. Poznámky: Materiál nezakladá vplyvy na sledované oblasti.
11. Kontakt na spracovateľa: Dr. Juraj Palúš, generálny riaditeľ sekcie legislatívy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
12. Zdroje: Bezpredmetné.
13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK: Bezpredmetné.
Osobitná časť dôvodovej správy.
K čl. I (Trestný zákon):
K bodu 1: Navrhuje sa definičné vymedzenie pojmu "teroristické trestné činy", v zmysle ktorého sa za trestné činy terorizmu považujú tieto trestné činy: založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297, terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419, zločin spáchaný členom teroristickej skupiny (logicky sa vzťahuje aj na celú teroristickú skupinu) a zločin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. e), t. j. spáchanie trestného činu v úmysle spáchať trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419.
Pojem "teroristické trestné činy" bude použiteľný na základe tohto vymedzenia aj v iných zákonoch. Napríklad Trestný poriadok, zákon o Policajnom zbore a tak ďalej.
K bodu 2: Navrhuje sa zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby, a teda aj sprísnenie postihu pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 z 8 na 10 rokov trestu odňatia slobody, čím sa tento trestný čin dostáva do kategórie obzvlášť závažných zločinov.
K čl. II (Trestný poriadok):
K bodu 1: Navrhuje sa úprava definície neopakovateľného úkonu, a to tak, že jeho obsah môže byť na inom zákone vymedzený inak. V tomto prípade je to navrhované znenie § 135 ods. 5.
K bodu 2: Navrhuje sa upraviť možnosť, aby pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov trestných činov terorizmu mohla byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného zboru ustanovená prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky (rovnako ako v prípade korupcie). Pri trestných činoch terorizmu je odhaľovanie, zisťovanie, usvedčovanie páchateľa iným spôsobom dôkazmi podstatne sťažené, resp. účel trestného konania nemožno dosiahnuť inak. V špecifických prípadoch trestných činoch terorizmu je použitie agenta z externého prostredia veľmi ťažko realizovateľné až nemožné, preto sa navrhuje, aby agentom v týchto prípadoch mohla byť aj iná osoba ako príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu.
K bodu 3: Navrhuje sa rozšírenie pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a jeho všetky trestné činy terorizmu. Podľa platného znenia § 14 písm. i), j) a m) Trestného poriadku sa pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu vzťahuje na trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, obzvlášť závažné zločiny spáchané teroristickou skupinou, ako aj na trestné činy súvisiace s týmito trestnými činmi, nevzťahuje sa však na samotný trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 Trestného zákona.
K pojmu „teroristické trestné činy“ pozri navrhovaný § 140b Trestného zákona.
Nakoľko od pôsobnosti Špecializované ho trestného súdu sa odvádza aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry (k tomu pozri § 55b zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov), navrhovanou zmenou dôjde súčasne k rozšíreniu pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry aj na trestné činy terorizmu.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že platná právna úprava pôsobnosti okresných súdov v sídle kraja podľa § 16 ods. 1 písm. b) mení svoj význam v spojení s rozšírením pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu o trestné činy terorizmu. Do pôsobnosti okresného súdu v sídle krajského súdu patrí okrem iného aj konať a rozhodovať o skutkoch spáchaných teroristickou skupinou. Podľa navrhovanej právnej úpravy Špecializovaný trestný súd bude rozhodovať o skutkoch, ktoré sú zločinmi a ktoré spáchala teroristická skupina. Podľa § 16 ods. 5 Trestného poriadku „ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na trestné činy, ktoré patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Špecializovaný trestný súd vykonáva konanie o trestných činoch patriacich do jeho pôsobnosti v prvom stupni“. Trestný poriadok teda už v súčasnosti rieši prípadnú kolíziu právnej úpravy pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a okresných súdov v sídle kraja. Z uvedeného dôvodu však nie je potrebné meniť § 16 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Rozšírením pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa tak v dôsledku § 16 ods. 5 Trestného poriadku zužuje rozsah agendy okresných súdov v sídle kraja.
K bodom 4 a 5: Vo vzťahu k trestným činom terorizmu sa navrhuje upraviť možnosť súdu rozhodnúť o vzatí obvineného do väzby aj bez splnenia dôvodov väzby upravených v § 71 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku. Súd pri rozhodovaní o väzbe obvineného z trestných činov terorizmu overí len základné podmienky väzby, t. j. či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený. V bode 5 sa súčasne navrhuje doplnenie zákonných podmienok pre opätovné vzatie obvineného do väzby odkazom na väzbu podľa odseku 2.
K bodu 6: Navrhuje sa určenie osobitnej lehoty pre rozhodnutie predsedu senátu alebo v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie o vzatí do väzby obvineného pre trestné činy terorizmu, a to na 144 hodín. Ustanovenie nadväzuje na súčasne navrhovanú ústavnú zmenu.
K bodu 7: Navrhuje sa rozšírenie aplikácie § 76a o predĺžení väzby aj na trestné činy terorizmu, následkom čoho v trestnom konaní o trestných činoch terorizmu, ktoré nebolo možné pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov skončiť do uplynutia celkovej lehoty väzby v trestnom konaní a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, môže súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom konaní na nevyhnutnú dobu, a to aj opakovane. Celková lehota väzby v trestnom konaní spolu s jej predĺžením však nesmie presiahnuť šesťdesiat mesiacov.
K bodu 8: Legislatívnotechnická úprava v súvislosti s bodmi 4 a 5, nakoľko je potrebná zmena väčšiny vnútorných odkazov, navrhuje sa nové znenie celého ustanovenia.
K bodom 9 a 10: Navrhuje sa osobitný postup v súvislosti s možnosťami nahradenia väzby podľa § 80 a § 81 v prípade trestných činov terorizmu, a to viazaním na podmienku výnimočných okolností prípadu – rovnako ako u ostatných obzvlášť závažných zločinoch.
K bodu 11: Rozširuje sa okruh rozhodnutí, kde podaná sťažnosť prokurátora má odkladný účinok, aj o sťažnosť proti rozhodnutiu o nevzatí obvineného z trestných činov terorizmu do väzby.
Dúfam, že ste, pani spravodajkyňa, nezabudli bod 11, je vo vašom pozmeňováku, vyhodiť, lebo... (reakcia spravodajkyne) No, nezabudli. Tak je dobre.
K bodom 12 a 13: Navrhuje sa určenie osobitnej maximálnej doby zadržania pri trestných činoch terorizmu, a to na 96 hodín. Ustanovenie nadväzuje na súčasne navrhovanú ústavnú zmenu.
K bodu 14: Navrhuje sa určenie osobitnej lehoty pre rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie o väzbe zadržanej osoby pre trestné činy terorizmu, a to na 144 hodín. Ustanovenie nadväzuje na súčasne navrhovanú ústavnú zmenu.
K bodu 15: S ohľadom na špecifické okolnosti trestného konania o trestných činoch terorizmu sa navrhuje vylúčiť možnosť vykonania konfrontácie v trestnom konaní o trestných činoch terorizmu.
K bodu 16: S ohľadom na špecifické okolnosti trestného konania o trestných činoch terorizmu sa navrhuje rozšírenie možnosti vypočutia svedka pomocou technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu aj vo vzťahu k trestným činom terorizmu.
K bodu 17: Navrhuje sa ustanoviť zákonné podmienky, za splnenia ktorých môže byť výsluch svedka vykonaný orgánom činným v trestnom konaní (pre trestné činy terorizmu) považovaný za neopakovateľný úkon. Špecifiká vyšetrovania trestných činov terorizmu spočívajú najmä v množstve úkonov, ktoré je potrebné vykonať a ktoré už nie je možné v ďalšom konaní zopakovať, resp. je možné ich zopakovať iba s veľkými ťažkosťami (teda ide o úkony spravidla neopakovateľné).
Takýmito úkonmi sú najmä výsluchy svedkov – cudzincov s bydliskom mimo Európskej únie, ktorí podľa zistených informácií môžu mať vedomosť o skutku a jeho páchateľovi alebo o skutočnostiach súvisiacich so skutkom, alebo mu predchádzajúcich. Tieto je spravidla možné vykonať na začiatku trestného stíhania, pričom informácie získané výpoveďou takéhoto svedka povedú k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe, ale po odchode svedka z územia Slovenskej republiky, resp. aj z územia Európskej únie ho už nie je možné opätovne vypočuť ani prostredníctvom právnej pomoci.
Návrh na úpravu definície neopakovateľného úkonu má osobitný význam v prípade prípravného konania, nakoľko v prípade zachovania plnej kontradiktórnosti prípravného konania, kedy bude napríklad obhajca obvineného môcť žiadať zopakovať všetky úkony vykonané v prípravnom konaní v jeho prítomnosti, sa bude prípravné konanie neprimerane predlžovať, čo môže viesť k prepusteniu obvineného na slobodu (vzhľadom na lehotu väzby v prípravnom konaní), resp. nemusí vôbec viesť k postaveniu obvineného pred súd.
Čo dôvodová správa, samozrejme, zamlčuje, je, že takýto dôkaz sa môže vykonať bez, prečítať na hlavnom pojednávaní, to znamená, že nebude vykonaný ani v súdnom konaní kontradiktórne, a dôvodová správa ani neevokuje dojem, že by sa to snažila nejakým spôsobom súladne s ústavu, s dohovorom riešiť proste vôbec. Pričom dôvodová správa, ako som si teraz všimol, hovorí, že je to výpoveď, ktorá je kľúčová, ktorá slúži na vznesenie obvinenia. Takže obávam sa, že toto ustanovenie bude mať pomerne krátke trvanie a je čistý proste blud a marketing.
K bodu 18: Navrhuje sa zohľadniť novú úpravu lehôt na rozhodovanie vo väzobných veciach v intenciách navrhovaných ústavných zmien.
K bodu 19: Navrhuje sa, aby o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby pre trestné činy terorizmu rozhodoval súd na neverejnom zasadnutí. Postup pri jeho realizácii sa navrhuje upraviť v novom § 302 ods. 3 Trestného poriadku.
K bodom 20 a 21: V prípade odhaľovania trestných činov terorizmu a zisťovania ich páchateľov sa navrhuje použitie inštitútov dočasného odloženia vznesenia obvinenia podľa § 205 Trestného poriadku, zastavenia trestného stíhania podľa § 215 ods. 3 Trestného poriadku, podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podľa § 218 Trestného poriadku a prerušenia trestného stíhania podľa § 228 ods. 3 Trestného poriadku.
K bodu 22: Upravuje sa postup súdu prvého stupňa pri zabezpečovaní podmienok pre konanie nadriadeného súdu o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby pre trestné činy terorizmu. V tejto súvislosti sa, samozrejme, sú potrebné aplikovať ústavné zmeny, ktoré sa súčasne navrhujú.
K bodu 23: Navrhuje sa určenie osobitnej lehoty pre rozhodnutie súdu o väzbe obvineného pre trestné činy terorizmu vydaného do Slovenskej republiky na základe medzinárodného zatýkacieho rozkazu, a to na 144 hodín (v súlade s bodom 14). Ustanovenie nadväzuje na súčasne navrhovanú ústavnú zmenu.
K bodu 24: Navrhuje sa určenie osobitnej maximálnej doby zadržania pri trestných činoch terorizmu v rámci vydávacieho konania do cudziny na základe žiadosti cudzieho orgánu, resp. pátranie vyhláseného cudzím orgánom na účel jej extradície, a to na 96 hodín (v súlade s bodmi 12 a 13). Ustanovenie nadväzuje na súčasne navrhovanú ústavnú zmenu.
K bodu 25: Navrhuje sa určenie osobitnej lehoty pre rozhodnutie predsedu senátu krajského súdu o predbežnej väzbe zadržanej osoby pre trestné činy terorizmu, a to na 144 hodín v súlade s bodom 14. Ustanovenie nadväzuje na súčasne navrhovanú ústavnú zmenu.
K bodu 26: Vzhľadom na navrhovanú zmenu pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa navrhuje doplniť právnu úpravu o prechodné ustanovenie, ktoré bude riešiť prípadné kolízie pri posudzovaní pôsobnosti súdov vykonávajúcich trestné konanie o trestných činoch terorizmu.
K čl. III (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z.):
K bodu 1: Ústava Slovenskej republiky ako základný zákon s najvyššou právnou silou predstavujúci legislatívne maximum vo vzťahu k právnej úprave základných práv a slobôd pripúšťa legálnu možnosť obmedzenia či už priamo jednotlivého základného práva alebo slobody, alebo podmienok ich výkonu. Vychádzajúc z doteraz platnej právnej úpravy, podľa ktorej Slovenská informačná služba ako štátny orgán plniaci úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu disponuje oprávnením obmedziť práva a slobody občanov v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom, sa navrhuje precizovanie úpravy uvedenej možnosti obmedzenia základných práv a slobôd, a to ustanovením podmienky zabezpečenia bezpečnosti štátu, ochrany vnútorného poriadku alebo ochrany práv a slobôd iných. Splnenie tejto podmienky je nevyhnutné na to, aby mohol byť zásah do práv a slobôd občanov spočívajúci v ich obmedzení v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom uskutočnený.
K bodom 2 a 3: Ustanovenie § 2 ods. 1 s ohľadom na rozsah pôsobnosti Slovenskej informačnej služby vymedzuje vo vzťahu k získavaniu, sústreďovaniu a vyhodnocovaniu informácií jej zameranie na činnosť ohrozujúcu ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky, činnosť smerujúcu proti bezpečnosti Slovenskej republiky, aktivitu cudzích spravodajských služieb, organizovanú trestnú činnosť a terorizmus, ako aj skutočnosti spôsobilé vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky a ohrozenie alebo únik informácií a vecí chránených podľa osobitného predpisu alebo medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je precizovať pôsobnosť Slovenskej informačnej služby doplnením úloh, reflektujúc tak na zmenené bezpečnostné prostredie, v ktorom dochádza k vzniku reálnych hrozieb a narušeniu bezpečnosti štátu vyvolanému teroristickými útokmi a trestnou činnosťou páchanou organizovaným spôsobom, ak je táto spôsobilá ohroziť základné záujmy Slovenskej republiky, ako i na súčasnú zvýšenú mieru nelegálnej medzinárodnej prepravy osôb a migrácie osôb, kybernetických útokov, politického a náboženského extrémizmu. V nadväznosti na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Európe a rastúce množstvo teroristických útokov a teroristických hrozieb sa považuje za žiaduce predovšetkým precizovať doterajšie úlohy Slovenskej informačnej služby o získavanie informácií o účasti na terorizme, jeho financovaní alebo podporovaní, a to aj vzhľadom k tomu, že podľa trestnoprávnej úpravy trestný čin terorizmu je považovaný za jeden z najzávažnejších zločinov. Právna úprava úloh, ktoré sa navrhujú zveriť Slovenskej informačnej službe, vychádza jednak z doterajšej zákonnej úpravy a reflektuje tiež požiadavky, ktoré vznikli v aplikačnej praxi pri výkone spravodajskej činnosti.
K bodu 4: Navrhovaná právna úprava nadväzuje na ustanovenia § 2 ods. 5 a 6, ktoré regulujú notifikačnú povinnosť Slovenskej informačnej služby spočívajúcu v poskytovaní informácií štátnym orgánom a inštitúciám špecifikovaným v uvedených ustanoveniach na presne vymedzený účel, v spojení s ustanovením § 2 ods. 7, ktorý garantuje zákonné obmedzenie tejto povinnosti, ak by ich poskytnutím malo dôjsť k ohrozeniu plnenia konkrétnej úlohy Slovenskej informačnej služby, k odhaleniu jej zdrojov a prostriedkov alebo k odhaleniu totožnosti jej príslušníkov alebo osôb konajúcich v prospech Slovenskej informačnej služby.
V záujme ochrany informácií pred takou manipuláciou, ktorá by mohla spôsobiť ujmu na bezpečnostných záujmoch Slovenskej republiky, sa navrhuje ustanoviť všeobecnú povinnosť informovať na základe požiadavky Slovenskú informačnú službu o spôsobe využitia a vyhodnotenia poskytnutej informácie a touto povinnosťou sa navrhuje zaviazať vymedzené subjekty. Zároveň sa navrhuje, aby bola Slovenská informačná služba informovaná o tom, či sa ňou poskytnutá informácia potvrdila, čo predstavuje nevyhnutný nástroj na verifikáciu hodnovernosti zdroja, ktorý takú informáciu poskytol alebo z ktorého ju Slovenská informačná služba získala.
K bodu 5: Navrhuje sa precizovať ustanovenie o informačno-technických prostriedkoch tak, aby došlo k precizovaniu právnej úpravy administratívno-personálnych opatrení slúžiacich na zabezpečenie utajovaného spôsobu získavania spravodajských informácií.
K bodu 6: Slovenská informačná služba je pri plnení zákonom ustanovených úloh oprávnená používať informačno-technické prostriedky, ktorými sa podľa súčasnej právnej úpravy na účely tohto zákona rozumie sledovanie osôb a vecí, legalizačné dokumenty a využívanie osôb konajúcich v prospech Slovenskej informačnej služby. Predmetnou právnou úpravou sa navrhuje doplnenie špecifikácie informačno-operatívnych prostriedkov ako osobitných prostriedkov o zámenu veci a predstieraný prevod veci.
K bodu 7: V nadväznosti na predchádzajúcu úpravu (body 5 a 6) sa navrhuje úprava nových inštitútov – zámeny veci, predstieraného prevodu veci a legendy. Inštitút predstieraného prevodu veci a zámeny veci sa navrhuje s cieľom získať informácie o nedovolenom obchodovaní s vecami, na držanie ktorých sa vyžaduje osobitné povolenie alebo držanie ktorých je zakázané a ktoré môžu byť použité na spáchanie teroristického trestného činu. Predstieraný prevod veci je jedným zo spravodajských prostriedkov, ktorý spravodajské služby využívajú pri plnení úloh zameraných na terorizmus a ktorého podstata spočíva v predstieraní kúpy, predaja alebo iného spôsobu prevodu veci, na držanie ktorej sa vyžaduje osobitné povolenie alebo držanie ktorej je zakázané. Prostredníctvom tohto inštitútu spravodajské služby získavajú informácie o pohybe predmetných vecí, ako aj o osobách, ktoré majú záujem takéto zakázané veci si zaobstarať a o účele, na ktorý takúto vec chcú použiť.
Inštitút zámeny veci je jedným z prostriedkov využívaných tiež počas sledovania osôb a vecí, ktorý sa využíva, ak počas sledovania je na účel získania informácie alebo zabránenia vzniku závažnej ujmy na bezpečnosti štátu, hospodárskych záujmoch štátu alebo ochrane utajovaných skutočností nevyhnutné sledovanú vec zameniť za inú vec; zámenou veci však nesmie vzniknúť na týchto záujmoch väčšia ujma ako tá, ktorá by hrozila použitím zamieňanej veci.
Použitie uvedených inštitútov je podmienené predchádzajúcim súhlasom sudcu súdu príslušného podľa osobitného predpisu, teda zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním).
Navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje tiež zaviesť inštitút legendy ako jedného z informačno-operatívnych prostriedkov, ktoré je Slovenská informačná služba oprávnená používať, a zákonom vymedziť podmienky jej používania tak, aby zároveň došlo k zosúladeniu zákona č. 46/1993 Z. z. so zákonom č. 171/1993 Z. z. a zákonom č. 253/1998 Z. z.
K bodu 8: Vo vzťahu k ustanoveniu § 13 upravujúceho používanie osobitných finančných prostriedkov v pôsobnosti Slovenskej informačnej služby vznikla potreba precizovať súčasné znenie odseku 1 cit. ustanovenia definujúceho osobitné finančné prostriedky.
K bodu 9: Z doterajšej právnej úpravy vyplýva oprávnenie Slovenskej informačnej služby v rozsahu potrebnom na plnenie zákonom ustanovených úloh požiadať orgány verejnej moci o sprístupnenie a poskytnutie informácií a osobných údajov z ich informačných systémov. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je v nadväznosti na uvedené oprávnenie Slovenskej informačnej služby zákonom zaviazať orgány verejnej moci k povinnosti vyhovieť žiadosti, ktorou Slovenská informačná služba požiadala o sprístupnenie a poskytnutie informácií a osobných údajov z informačných systémov orgánov verejnej moci.
K bodu 10: Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zavedenie povinnosti pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú webové sídlo alebo poskytujú doménové meno, zamedziť prevádzku webového sídla alebo prístup na doménové meno, ak prevádzkou takéhoto webového sídla alebo doménového mena dochádza k šíreniu myšlienok podporujúcich alebo propagujúcich terorizmus, politický alebo náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia, čo prispeje k výraznému zníženiu samoradikalizácie prostredníctvom internetu, ktoré v súčasnej dobe predstavuje značné riziko pre mnohé, nielen európske štáty.
Navrhované ustanovenie § 16a vymedzuje podmienky a postup uskutočnenia uvedeného opatrenia, pričom jednou z hlavných podmienok jeho realizácie je vydanie príkazu sudcu. Doplnením navrhovanej právnej úpravy dôjde k vytvoreniu právneho základu obmedzenia práva na informácie v súlade s čl. 24 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, čím dôjde k vytvoreniu jedného z najdôležitejších preventívnych nástrojov v boji proti terorizmu v kybernetickom priestore.
K bodu 11: Súčasne platné znenie ustanovenia § 17 ods. 7 zákona regulujúce použitie záznamu získaného monitorovaním verejne prístupného priestoru sa navrhuje rozšíriť o povinnosť subjektu vykonávajúceho monitorovanie uvedeného priestoru poskytnúť Slovenskej informačnej službe na jej žiadosť vyhotovený videozáznam alebo audiozáznam, a to na presne zákonom vymedzený účel, t. j. na ochranu bezpečnosti štátu.
K čl. IV (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z.):
K bodu 1: Uvedená zmena by zabezpečila policajtom možnosť zákonným spôsobom zaistiť osobu, ktorá by mohla mať súvislosť s hroziacim alebo vykonaným teroristickým útokom.
K bodu 2: Navrhuje sa predĺžiť maximálnu dobu zaistenia v súvislosti s objasňovaním terorizmu na 48 hodín. Dôvodom je skutočnosť, že pri objasňovaní trestnej činnosti terorizmu je potrebná dlhšia doba na získanie relevantných informácií, najmä v súvislosti s identifikáciou potenciálnych páchateľov.
K bodu 3: Nanovo sa formuluje oprávnenie na zastavenie a prehliadku dopravného prostriedku. Ide najmä o doplnenie zakázaných látok a nebezpečných vecí, ktoré môžu byť dôvodom prehliadky a ktoré môžu súvisieť s teroristickým útokom (jadrový alebo iný rádioaktívny materiál, vysoko rizikové chemické látky, vysoko rizikové biologické agensy alebo toxíny), ako aj o explicitnú úpravu prehliadok dopravných prostriedkov pri odhaľovaní nelegálnej migrácie.
K bodom 4 a 5: Zmena ustanovenia vytvára právny rámec, ktorý umožní najmä v prípadoch ohrozenia teroristickým útokom vykonať príslušníkmi Policajného zboru nevyhnutné opatrenia pri zaisťovaní bezpečnosti aj inej hromadnej prepravy osôb, ako je civilná letecká doprava.
K bodu 6: Precizuje sa pôvodné ustanovenie. Na verejných podujatiach v súčasnosti dochádza čoraz častejšie k situáciám, kedy policajt musí využiť takéto opatrenie aj voči osobám, ktoré protiprávne nekonajú, nenarušujú verejný poriadok, ale ich život alebo zdravie môže byť ohrozené napríklad aj teroristickým útokom. Súčasne znenie § 27 nie je pri definovaní tohto oprávnenia policajta v takejto situácii jednoznačné.
K bodu 7: Uvedená zmena by zabezpečila policajtom možnosť zákonným spôsobom uzatvoriť verejne prístupné miesto, na ktorom hrozí teroristický útok alebo došlo k teroristickému útoku.
K bodu 8: Pri služobných zákrokoch proti nebezpečným páchateľom je niekedy potrebné použiť zásahovú výbušku na otvorenom priestranstve. Legislatívnou úpravou sa rozširuje možnosť použitia zásahovej výbušky nielen na uzavretý priestor, ale aj na otvorené priestranstvo.
K bodom 9 a 12: V súčasnosti je celosvetovým štandardom používanie doplnkov zbrane pri výkone služobnej činnosti. Takýmto doplnkom zbrane je napríklad svietidlo prichytené na rám zbrane, ktoré policajti využívajú pri služobných zákrokoch pri zníženej viditeľnosti alebo v zatemnených priestoroch, ako sú rôzne opustené haly alebo pivnice. V súčasnosti teda nie je dôvod, aby boli tieto doplnky zbrane vnímané ako špeciálne donucovacie prostriedky osobitne v situácii, keď prvotné opatrenie pri hrozbe teroristického útoku budú realizovať policajti zaradení na útvaroch v pôsobnosti krajských riaditeľstiev Policajného zboru.
K bodom 10 a 11: Pri odvrátení aj hrozby teroristického útoku je potrebné, aby policajti za určitých okolností, napríklad veľký počet nezúčastnených osôb alebo prevádzka zariadení, kde použitie bežných strelných zbraní predstavuje zvýšené riziko ohrozenia chráneného záujmu (atómové elektrárne, chemické továrne alebo sklady vysoko horľavého materiálu) použili špeciálne strelivo. Takéto strelivo budú môcť teda použiť aj policajti, ktorí nie sú pod jednotným velením alebo priamym velením.
K bodu 13: Z dôvodu odstránenia možných problémov pri aplikačnej praxi sa navrhuje výslovne ustanoviť možnosť používať špeciálne donucovacie prostriedky a špeciálne zbrane nielen pre príslušníkov služby osobitného určenia, ale aj pre príslušníkov iných služieb Policajného zboru za podmienok určených pre použitie ostatných donucovacích prostriedkov.
K bodu 14: Na základe skúseností z aplikačnej praxe je potrebné v zákone upraviť možnosť, aby v prípade potreby, napríklad keď vec neznesie odklad alebo sa prezident Policajného zboru nachádza mimo územia Slovenskej republiky, mohla rozhodnúť o nasadení príslušníkov Policajného zboru zaradených na útvare osobitného určenia iná osoba, ktorú na to poverí prezident Policajného zboru.
K bodu 15: Policajti zaradení na určených útvaroch, ktorí vykonávajú služobné zákroky proti teroristom alebo nebezpečným páchateľom, vykonávajú aj inú služobnú činnosť, ktorá nemá znaky služobného zákroku. Sú to napríklad bezpečnostné opatrenia pri športovom podujatí, pri ozbrojenom sprevádzaní prevozu rádioaktívneho materiálu alebo pri preprave veľkej finančnej hotovosti. Aj v týchto prípadoch je v záujme ochrany osobnej bezpečnosti policajtov a osôb im blízkych nutné použiť ochrannú kuklu.
K bodu 16 až 18: V informačných systémoch sa pátra po osobách, ktoré môžu byť podozrivé z terorizmu, a je nevyhnutné, aby sa informácie poskytovali relevantným rezortom na účely pátrania. Súčasne ale musí existovať ochrana osobitných údajov, ku ktorej nás zaväzujú predpisy vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách.
V prípadoch terorizmu nie je možné, aby sme vopred žiadali inú krajinu, aby si vyžiadala od nás údaje o osobách podozrivých z terorizmu. Táto iniciatíva musí byť z našej strany a okamžitá.
K bodom 19 a 20: Vzhľadom na to, že aj colníci tvoria ozbrojený zbor, umožňuje sa ich využitie na plnenie úloh Policajného zboru na základe rozhodnutia vlády (rovnako ako je tomu pri Zbore väzenskej a justičnej stráže).
K bodu 21: Podobne, ako je tomu v prípade nezvestných osôb, umožňuje sa zisťovanie prevádzkových a lokalizačných údajov aj u hľadaných osôb za podmienky, že pátranie po nich sa vykonáva na základe už právoplatného rozhodnutia súdu. Okrem toho sa zakotvuje diaľkový, nepretržitý a priamy prístup k takým údajom, a to na základe už existujúcich technických možností.
K bodom 22 a 23: Platné znenie predmetného zákona svojím rozsahom neupravuje formu policajnej spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom osobitných zásahových jednotiek v krízových situáciách spôsobených človekom, ktoré predstavujú vážne priame fyzické ohrozenie osôb, tovaru, infraštruktúry alebo inštitúcií, najmä branie rukojemníkov, únosy a podobné situácie.
K bodu 24: Vzhľadom na to, že platný zákon i navrhované zmeny, a to aj v súvislosti s terorizmom, používajú pojmy hľadaná osoba a nezvestná osoba, ktoré nie sú definované, navrhuje sa jednoznačne definovať tieto pojmy.
K čl. V (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z.):
K bodu 1: Navrhuje sa ustanoviť pôsobnosť Vojenského spravodajstva plniaceho úlohy spravodajského zabezpečenia obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti štátu a pri plnení medzinárodných zmlúv a záväzkov vojenskej povahy, ktorými je Slovenská republika viazaná.
K bodu 2: Ústava Slovenskej republiky ako základný zákon s najvyššou právnou silou predstavujúci legislatívne maximum vo vzťahu k právnej úprave základných práv a slobôd pripúšťa legálnu možnosť obmedzenia či už priamo jednotlivého základného práva alebo slobody, alebo podmienok ich výkonu.
Vychádzajúc z doteraz platnej právnej úpravy, podľa ktorej Vojenské spravodajstvo ako štátny orgán plniaci úlohy vo veciach obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti Slovenskej republiky disponuje oprávnením obmedziť práva a slobody občanov v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom, sa navrhuje precizovanie úpravy uvedenej možnosti obmedzenia základných práv a slobôd, a to ustanovením podmienky zabezpečenia obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti Slovenskej republiky alebo ochrany práv a slobôd iných. Splnenie tejto podmienky je nevyhnutné na to, aby mohol byť zásah do práv a slobôd občanov spočívajúci v ich obmedzení v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom uskutočnený.
K bodu 3: V ustanovení § 2 sa navrhuje doplniť úlohy Vojenského spravodajstva. Navrhované úlohy Vojenského spravodajstva zodpovedajú požiadavkám zaručenia obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti Slovenskej republiky s dôrazom na získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií dôležitých pre zabezpečenie obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti štátu na území Slovenskej republiky a v zahraničí. Okrem už existujúcich úloh, ktoré už Vojenské spravodajstvo plní podľa § 2, sa navrhuje doplniť ďalšie úlohy zamerané na boj proti extrémizmu, kybernetickému terorizmu, škodlivým sektárskym zoskupeniam, organizovanej trestnej činnosti, nelegálnej medzinárodnej preprave osôb a migrácii osôb a s nelegálnym obchodovaním s výrobkami obranného priemyslu.
K bodu 4: Ide o legislatívno-technickú úpravu textu v nadväznosti na navrhované znenie § 2 ods. 1, keďže doterajší text § 2 ods. 2 sa premietol do úvodnej vety § 2 ods. 1.
K bodu 5: Ide o legislatívno-technickú úpravu textu v nadväznosti na zmenu štruktúry § 2 a následne používaných vnútorných odkazov.
K bodu 6: V danom ustanovení ide o zavedenie zákonom uloženej povinnosti pre štátne orgány a inštitúcie poskytnúť Vojenskému spravodajstvu spätnú informáciu o využití informácií poskytnutých im Vojenským spravodajstvom.
K bodu 7: Navrhuje sa, aby na čele Vojenského spravodajstva stál jeho riaditeľ z dôvodu efektívnejšieho zabezpečenia funkčnosti Vojenského spravodajstva pri plnení jeho úloh a aby sa zároveň konštituoval efektívny mechanizmus uplatňovania zodpovednosti za výkon funkcie riaditeľa Vojenského spravodajstva a zároveň za plnenie úloh Vojenského spravodajstva voči ministrovi obrany. Právomoc ministra obrany vymenovať a odvolať riaditeľa Vojenského spravodajstva zostáva zachovaná.
K bodu 8: Vzhľadom k tomu, že nemožno vylúčiť možnosť, že s plnením úloh nebude spojené nebezpečenstvo ujmy na živote alebo zdraví, ustanovuje navrhovaná právna úprava oprávnenie nosiť zbraň a použiť ju v prípadoch taxatívne uvedených v zákone. Nebezpečnosť útoku, ktorý ohrozuje chránený objekt, uzavretý strážený priestor alebo chránenú osobu, je potrebné odvodiť od intenzity, prostriedkov a okolností, za akých je útok vedený.
K bodom 9 a 11: V § 11 ods. 1 sa navrhuje doplniť informačno-operatívne prostriedky o zámenu veci a predstieraný prevod veci. Ide o zavedenie dvoch nových druhov informačno-technických prostriedkov, informačno-operatívnych prostriedkov, ktoré bude Vojenské spravodajstvo využívať na plnenie svojich úloh a ktorých vykonanie je podmienené predchádzajúcim písomným súhlasom sudcu príslušného súdu.
K bodu 10: Ide o zmenu vyvolanú zmenou systému riadenia Vojenského spravodajstva, k tomu pozri bod 7.
K bodu 12: Navrhovanou právnou úpravou § 12 sa vytvárajú zákonné podmienky na používanie osobitných spôsobov nakladania s majetkom štátu Vojenským spravodajstvom. Čo sa týka predmetu navrhovaného ustanovenia, osobitné spôsoby nakladania s majetkom štátu možno podľa predloženého návrhu použiť na plnenie úloh spravodajského zabezpečenia ochrany Slovenskej republiky v pôsobnosti ministerstva obrany a na ochranu utajovaných skutočností v pôsobnosti Vojenského spravodajstva. Vyňatie správy majetku štátu v uvedených prípadoch spod všeobecnej právnej úpravy zákona o správe majetku štátu je odôvodnené špecifickým charakterom úloh, ktoré podľa zákona plní Vojenské spravodajstvo. Rozhodnutie o používaní osobitných spôsobov nakladania s majetkom štátu sa navrhuje ponechať v decíznej právomoci riaditeľa. Uvedený inštitút bol do slovenského právneho poriadku zavedený pre Slovenskú informačnú službu zákonom č. 165/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predmetom úpravy navrhovaného ustanovenia § 13 je definícia pojmu "osobitné finančné prostriedky". Uvedený inštitút bol do slovenského právneho poriadku zavedený pre Slovenskú informačnú službu zákonom č. 165/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom tohto ustanovenia je vytvorenie legislatívneho priestoru na zriaďovanie a financovanie osobitných právnických osôb, a to spravodajských krycích subjektov, a súbežne s tým aj vytvorenie primeraných podmienok pre zabezpečenie riadneho a plynulého plnenia zákonných úloh Vojenského spravodajstva.
Inštitút uvedený v § 14 bol do slovenského právneho poriadku zavedený pre Slovenskú informačnú službu zákonom č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto ustanovením sa zavádza oprávnenie Vojenského spravodajstva realizovať ochranu svojich príslušníkov vykonávajúcich svoje práva a povinnosti, a to na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí. Predovšetkým príslušníci, ktorí plnia úlohy v zahraničí, sú vystavení zvýšenej miere rizika a nebezpečenstva. V mnohých prípadoch pôsobia príslušníci Vojenského spravodajstva v záujmovom prostredí jednotlivo, je nevyhnutné poskytovať im potrebné logistické zázemie, vrátane poskytnutia potrebnej pomoci a ochrany vtedy, keď budú vystavení nebezpečenstvu ohrozenia ich života alebo zdravia. Ochrana a pomoc takýmto príslušníkom bude spočívať predovšetkým v poskytovaní potrebnej právnej ochrany v zahraničí.
Osoby, ktoré sa dopúšťajú protiprávneho konania a ktoré sú zároveň predmetom spravodajského záujmu Vojenského spravodajstva, môžu na dosiahnutie svojich cieľov použiť aj nebezpečné látky a zakázané veci. Príslušníci Vojenského spravodajstva, ktorí získavajú vyššie uvedené informácie priamo v prostredí spravodajského záujmu, môžu prísť do styku s nebezpečnými látkami a zakázanými látkami. Je preto nevyhnutné, aby títo príslušníci Vojenského spravodajstva mali oprávnenie manipulovať s nebezpečnými látkami a zakázanými látkami spôsobom, aby im nehrozil za takúto manipuláciu trestnoprávny postih.
K bodu 13: Cieľom doplnenia § 15 o nový odsek je konkretizácia oprávnenia požadovať informácie podľa § 15 ods. 1 vo vzťahu k údajom v informačných systémoch orgánov verejnej moci. Navrhované ustanovenie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho plnenia základných úloh Vojenského spravodajstva, nakoľko v opačnom prípade by bolo plnenie týchto úloh sťažené tým, že Vojenské spravodajstvo by nemalo prístup k informáciám a osobným údajom spracúvaným v informačných systémoch verejnej moci.
K bodu 14: Navrhovaným znením § 17 ods. 5 zákona č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov dôjde k zosúladeniu právnej úpravy so zákonom č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov na základe záverov rokovania Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2015. Navrhovanou právnou úpravou Vojenské spravodajstvo získa oprávnenie využiť záznam získaný monitorovaním priestoru prístupného verejnosti vo vzťahu k plneniu úloh predovšetkým na úseku boja proti terorizmu a extrémizmu.
K čl. VI (zákon č. 256/1998 Z. z.):
Účelom navrhovanej zmeny zákona o ochrane svedka je rozšíriť pôsobnosť zákona aj na trestné činy terorizmu (§ 140b Trestného zákona). Na tento účel sa upúšťa od používanej terminológie „trestné činy spáchané teroristickou skupinou“, nakoľko tieto sú súčasťou pojmu trestné činy terorizmu. Touto zmenou sa dosiahne sledovaný cieľ, t. j. zvýšiť ochranu svedkov pri odhaľovaní a stíhaní trestných činov terorizmu. Navrhovanú zmenu je potrebné vnímať aj v kontexte novej úpravy využitia inštitútov korunného svedka pri trestných činoch terorizmu, k tomu pozri - a v dôvodovej správe chýba, čo k tomu máme pozrieť. Pán spravodajca to, samozrejme, že určite vie. (Reakcia spravodajcu.)
Pozrite, tu je dôvodová správa, že k čl. VI navrhovanú zmenu je potrebné vnímať aj v kontexte novej úpravy využitia inštitútov korunného svedka pri trestných činoch terorizmu, k tomu pozri - a chýba tam, čo máme pozrieť. (Rečník drží v rukách materiál, ukazujúc ho spravodajcovi. Reakcia spravodajcu.) No? Je tam prázdna strana, nič. Nič. Nech sa páči. Ďalej pozerám, že k čl. VII - no, nula, nula, nič. (Rečník opäť drží v rukách materiál, ukazujúc ho spravodajcovi. Reakcia spravodajcu.) Tak čo treba pozrieť, ktoré ustanovenie? No, máte v tom trošku chaos, neviete, čo s tým súvisí. (Reakcia spravodajcu.) O tom nepochybujem.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Kolegovia, nediskutujte.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
K čl. VII (zákon č. 4/2001 Z. z.):
K bodu 1: V súvislosti so spoločenskou potrebou vykonať v legislatívnej oblasti opatrenia v smere boja proti terorizmu sa navrhuje do ustanovení § 4 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže upraviť pôsobnosť Zboru väzenskej a justičnej stráže v oblasti boja proti terorizmu a organizovanému zločinu.
K bodom 2 a 3: Do ustanovení § 23 a § 26 ods. 3 zákona č. 4/2001 Z. z., upravujúcich oprávnenie zboru pri odhaľovaní pripravovanej trestnej činnosti alebo spáchanej trestnej činnosti obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody používať informačno-technické prostriedky, sa vkladá rovnaké oprávnenie zboru používať informačno-technické prostriedky i na úseku boja proti terorizmu a organizovanému zločinu.
K bodu 4: Navrhuje sa doplniť ustanovenia ohľadom súčinnosti zboru so štátnymi orgánmi, s obcami, inými právnickými a fyzickými osobami v súvislosti s plnením úloh zboru na úseku boja proti terorizmu a organizovanému zločinu.
K čl. VIII (zákon č. 475/2005 Z. z.):
K bodu 1: Navrhuje sa upraviť nové oprávnenia ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody monitorovať a zaznamenávať obsah telefonického hovoru odsúdeného za účelom plnenia úloh na úseku boja proti terorizmu a organizovaného zločinu, zabrániť mareniu účelu výkonu trestu odňatia slobody, odhaľovania a objasňovania trestných činov a zabezpečenia ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch, ktorých ochranu zbor zabezpečuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.
Pod monitorovaním sa rozumie možnosť počúvať obsah telefonického hovoru už počas jeho priebehu. Záznam obsahu telefonického hovoru bude zbor môcť uchovávať po dobu 12 mesiacov. Pri uvedenom monitorovaní a zaznamenávaní obsahu telefonického hovoru právna úprava rešpektuje právo odsúdeného na obhajobu, nakoľko ustanovuje, že uvedené oprávnenia sa nebudú vzťahovať na telefonovanie odsúdeného s jeho obhajcom.
K bodu 2: V odseku 4 ide o legislatívnu úpravu vzhľadom na navrhovaný odsek 3. Jedná sa o ponechanie doterajšej úpravy v § 27 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z. z., ktorá umožňuje ústavu zaznamenávať elektronicky aj údaje o priebehu hovoru (t. j. údaje o volaných telefónnych číslach, čase a dĺžke hovoru a pretelefonovanej peňažnej sume).
V odseku 5 sa ustanovuje okruh subjektov, ktorým bude ústav povinný poskytnúť na základe ich písomnej žiadosti záznamy o obsahu a priebehu telefonického hovoru odsúdeného, odkazom na osobitný právny predpis, ktorý uvedený okruh subjektov upravuje. Podľa § 65a ods. 2 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov zbor bude poskytovať záznamy Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, súdom, prokuratúre, Policajnému zboru, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Národnému bezpečnostnému úradu, Vojenskej polícii, obecnej polícii, Finančnému riaditeľstvu, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zdravotnej poisťovni, ako aj iným osobám za podmienok uvedených v odseku 3 v rozsahu nevyhnutnom na plnenie ich úloh podľa osobitného predpisu. O každom prenose osobných údajov sa vyhotoví úradný záznam. Súhlas odsúdeného na poskytnutie záznamov sa nevyžaduje.
K čl. X (zákon č. 221/2006 Z. z.):
K bodu 1: Navrhuje sa upraviť nové oprávnenia ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody monitorovať a zaznamenávať obsah telefonického hovoru obvineného za účelom plnenia úloh na úseku boja proti terorizmu a organizovaného zločinu, zabrániť mareniu účelu výkonu trestu odňatia slobody, odhaľovaniu a objasňovaniu trestných činov a zabezpečenia ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch, ktorých ochranu zbor zabezpečuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.
Pod monitorovaním sa rozumie možnosť počúvať obsah telefonického hovoru už počas jeho priebehu. Záznam obsahu telefonického hovoru bude zbor môcť uchovávať po dobu 12 mesiacov. Pri uvedenom monitorovaní a zaznamenávaní obsahu telefonického hovoru právna úprava rešpektuje právo obvineného na obhajobu, nakoľko ustanovuje, že uvedené oprávnenia sa nebudú vzťahovať na telefonovanie obvineného s jeho obhajcom.
K bodu 2: V odseku 4 ide o legislatívnu úpravu vzhľadom na navrhovaný odsek 3. Jedná sa o ponechanie doterajšej právnej úpravy v § 21 ods. 3 zákona č. 221/2006 Z. z., ktorá umožňuje ústavu elektronicky zaznamenávať aj údaje o priebehu hovoru (t. j. údaje o volaných telefónnych číslach, čase a dĺžke hovoru a pretelefonovanej peňažnej sume).
V odseku 5 sa ustanovuje okruh subjektov, ktorým bude ústav povinný poskytnúť na základe ich písomnej žiadosti záznamy o obsahu a priebehu telefonického hovoru odsúdeného odkazom na osobitný právny predpis, ktorý uvedený okruh subjektov upravuje. Podľa § 65a ods. 2 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov zbor bude poskytovať záznamy Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, súdom, prokuratúre, Policajnému zboru, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Národnému bezpečnostnému úradu, Vojenskej polícii, obecnej polícii, Finančnému riaditeľstvu, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zdravotnej poisťovni alebo aj iným osobám za podmienok uvedených v odseku 3 v rozsahu nevyhnutnom na plnenie ich úloh podľa osobitného predpisu. O každom prenose osobných údajov sa vyhotoví úradný záznam. Súhlas obvineného na poskytnutie záznamov sa nevyžaduje.
K čl. X... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, mohol by som vás na chvíľočku vyrušiť a poprosiť, keby ste mohli prísť sem, niečo sa vás chcem spýtať. (Rečník odchádza k predsedajúcemu. Krátka pauza, počas ktorej prebieha komunikácia medzi predsedajúcim a rečníkom.)

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Takže by som pokračoval článkom X. (Reakcia z pléna.)
K čl. X (zákon č. 647/2007 Z. z.)
Umožňuje sa predĺženie lehoty na odňatie cestovného dokladu z dôvodu, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu.
K čl. XI (zákon č. 297/2008 Z. z.):
Zneužívanie finančného systému na smerovanie tokov peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti, resp. zo zákonnej činnosti na teroristické účely, predstavuje veľké riziko pre stabilitu finančného systému. Preventívne opatrenie ustanovené v § 16 ods. 2 zákona je jedným zo spôsobov, ako zabrániť nakladaniu s finančnými prostriedkami získanými z trestnej činnosti, ktoré môžu byť určené aj na teroristické účely.
Činnosť finančnej spravodajskej jednotky je závislá od získavania informácií od iných povinných osôb, zahraničných partnerov, resp. iných príslušných orgánov. Po prijatí hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii je finančná spravodajská jednotka povinná na základe týchto informácií hlásenie analyzovať, vyhodnotiť, spracovať a v prípade zistenia, že skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, odstúpiť vec orgánu činnému v trestnom konaní. Vzhľadom na to, že pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sa často uskutočňuje v medzinárodnom kontexte, je mimoriadne dôležitá spolupráca so zahraničnými FIU, na podnet ktorých sa rovnako využíva inštitút zdržania neobvyklej obchodnej operácie. Posudzovanie neobvyklej obchodnej operácie a následne vykonanie úkonov nevyhnutných zdržaniu neobvyklej operácie si často pre svoju zložitosť a nezvyčajnú povahu vyžaduje dlhšiu dobu. V takýchto prípadoch je dodržanie zákonných lehôt v praxi v niektorých prípadoch nemožné. Navrhuje sa preto predĺžiť uvedené lehoty zo 48 hodín na 120 hodín a z 24 hodín na 72 hodín, v rámci ktorých bude vytvorený dostatočný časový priestor pre finančnú spravodajskú jednotku na preverenie informácií poskytnutých povinnými osobami, medzinárodnú spoluprácu FIU, Interpol, Europol, ako aj pre orgány činné v trestnom konaní na začatie trestného stíhania, zaistenia veci pochádzajúcej z trestnej činnosti, prípadne peňažných prostriedkov určených alebo použitých na spáchanie trestného činu.
K čl. XII [čl. (pozn. red.: správne "zákon") č. 154/2010 Z. z...] (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, ešte pre istotu, prepáčte, ešte jednu malú drobnosť som s vami zabudol prejsť. (Rečník odchádza k predsedajúcemu. Krátka pauza, počas ktorej prebieha komunikácia medzi predsedajúcim a rečníkom.)

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
K čl. XI (zákon č. 297/2008 Z. z.):
Zneužívanie finančného systému, pardon.
K čl. XIII (zákon č. 39/2011 Z. z.):
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je precizovať doteraz platnú právnu úpravu regulujúcu pôsobnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na úseku kontroly, vývozu, prepravy a sprostredkovania položiek s dvojakým použitím a jeho kompetenciu poskytovať údaje z evidencie a registrov vedených podľa tohto zákona, t. j. z evidencie žiadostí o povolenie na vývoz, prepravu a sprostredkovateľské služby týkajúcich sa položiek s dvojakým použitím, registra vývozcov položiek s dvojakým použitím, evidencie sprostredkovateľov vývozu položiek s dvojakým použitím, evidencie udelených a zrušených povolení na vývoz, prepravu a vykonávanie sprostredkovateľských služieb týkajúcich sa položiek s dvojakým použitím v Slovenskej informačnej službe ako subjektu týmto zákonom oprávnenému vykonávať kontrolu na uvedenom úseku. Navrhované precizovanie v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v uvedenom rozsahu považujeme za dôvodné v nadväznosti na efektívne plnenie úloh Slovenskej informačnej služby v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu vrátane boja proti terorizmu.
K čl. XIV (zákon č. 351/2011 Z. z.):
Ide o väzbovú zmenu na novonavrhované znenie § 76 ods. 4 a 5 zákona o Policajnom zbore. V tejto súvislosti volí predkladateľ techniku, ktorou preformuluje celý odsek, nakoľko rovnakou technikou bola vykonaná zmena dotknutého ustanovenia aj v tlači 1714, resp. v zákone, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý nateraz nebol vyhlásený v Zbierke zákonov, resp. k dnešnému dňu nie je známa informácia o jeho podpise prezidentom.
K čl. XV (zákon č. 404/2011 Z. z.):
K bodom 1 až 3: Pri vycestovaní cez vonkajšiu hranicu sa navrhuje doplnenie povinnosti pre občana Únie mať platný preukaz totožnosti alebo platný cestovný pas a pre rodinného príslušníka občana Únie mať platný cestovný pas. Táto úprava vyplýva aj z čl. IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES o práve občanov Únie a rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov.
V nadväznosti na doplnenie § 7 sa navrhuje povinnosť policajného útvaru zamietnuť vycestovať cez vonkajšiu hranicu občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie, ktorý sa nepreukáže platným preukazom totožnosti alebo platným cestovným pasom, alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie, ak sa nepreukáže platným cestovným pasom. Domovské krajiny Únie odoberajú cestovné doklady osobám, u ktorých je podozrenie, že sa v zahraničí zúčastnia bojovej alebo inej činnosti v prospech organizovanej ozbrojenej skupiny, čím sa snažia zabrániť ich vycestovaniu do tretích krajín. Napr. Spolková republika Nemecko začala vydávať nové náhradné identifikačné doklady za účelom zabrániť neoprávnenému cestovaniu tzv. zahraničných bojovníkov. Pôvodné cestovné pasy alebo identifikačné karty sú takýmto osobám odoberané. Náhradný identifikačný doklad slúži len na preukazovanie totožnosti na území Spolkovej republiky Nemecko a neoprávňuje jeho držiteľa vycestovať z krajiny.
Navrhovaná právna úprava tiež umožní zabrániť vycestovaniu tzv. zahraničného teroristického bojovníka aj v prípade, ak má cestovný doklad a sú relevantné informácie, že sa táto osoba plánuje zúčastniť bojov pod záštitou zločineckej organizácie konajúcej v rozpore s medzinárodným právom alebo bude inak takéto organizácie podporovať. Policajný útvar týmto osobám tiež zamietne vycestovať, ak je to nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných.
K bodu 4: Navrhuje sa rozšíriť možnosť udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas z dôvodu bezpečnostných záujmov aj na základe žiadosti Vojenského spravodajstva, nielen na základe žiadosti Slovenskej informačnej služby, ako je tomu v súčasnosti.
K bodu 5: Z doteraz platnej právnej úpravy vyplýva povinnosť leteckého dopravcu poskytnúť policajnému útvaru na jeho žiadosť údaje o cestujúcich, ktorých prepravuje na územie Slovenskej republiky cez vonkajšiu hranicu. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je rozšíriť okruh subjektov, ktorými je letecký dopravca povinný predmetné údaje poskytovať, o Slovenskú informačnú službu a zabezpečiť tak podmienky na realizáciu povinnosti každého členského štátu ustanovenú v čl. 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a v čl. 72 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je nevyhnutné, aby štátny orgán zodpovedný za ochranu ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a zabezpečovanie bezpečnosti Slovenskej republiky disponoval všetkými relevantnými informáciami, u ktorých existuje odôvodnený predpoklad, že prispeje k plneniu jeho zákonom vymedzených úloh.
Údaje o cestujúcich, ktorými leteckí dopravcovia disponujú, môžu výraznou mierou pomôcť predovšetkým v boji proti legálnym hrozbám, ktorými sú najmä organizovaný zločin, špionáž a terorizmus, vrátane jeho podpory, nakoľko vo svojej podstate poskytuje informácie o pohybe osôb cez vonkajšiu hranicu schengenského priestoru. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanoviť povinnosť leteckého dopravcu poskytnúť predmetné údaje aj vo vzťahu k Slovenskej informačnej službe.
K bodu 6: Vychádzajúc z doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej má letecký dopravca povinnosť informovať cestujúceho o poskytnutí vyššie uvedených údajov, s prihliadnutím na zabezpečenie efektívnej ochrany Slovenskej republiky a jej občanov, sa navrhuje osobitný postup - (kýchnutie v sále), na zdravie - v súvislosti s notifikačnou povinnosťou o poskytovaní údajov vo vzťahu k Slovenskej informačnej službe, a to ustanovením zákonnej výnimky spočívajúcej v tom, že ak ide o poskytnutie údajov Slovenskej informačnej službe, letecký dopravca nebude túto skutočnosť cestujúcemu oznamovať.
K čl. XVI (účinnosť):
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2016.
Ja som zatiaľ prečítal návrh zákona, ako prišiel na vládu, to si isto všetci všimli, teraz by som prešiel plynulo k verzii, ktorú sme dostali ako tlač do Národnej rady. Nie je rovnaká. Práve vidíte, tam došlo k niektorým zmenám, aby som bol konkrétny, napr. vláda, podľa mňa v tomto ešte celkom rozumne, vypustila pri zákone o Vojenskom spravodajstve, v bode 12 je to, myslím, že čl. V, áno. Celý vlastne bod 12, to znamená všetky inštitúcie, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom štátu a s OFP (s osobitnými finančnými prostriedkami), čiže...
Ale keďže už sa čas napĺňa, tak budem len čítať dôvodovú správu.
Všeobecná časť dôvodovej správy už vládneho návrhu (tlač 1858). A môžme teraz sa snažiť nájsť tie rozdiely, ktoré boli v pôvodnej verzii a ktoré sú v tejto.
Dôvodová správa.
A. Všeobecná časť.
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "návrh zákona".) Návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenia Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky 25. novembra 2015 a uznesenia vlády Slovenskej republiky z toho istého dňa. Návrh zákona ďalej vychádza z Národného akčného plánu boja proti terorizmu na roky 2015 až 2018, schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 213 zo dňa 9. apríla 2015.
Cieľom návrhu zákona je zefektívniť boj proti terorizmu vytvorením legislatívnych predpokladov v oblasti získavania informácií, rozšírením možnosti využívať opatrenia preventívnej povahy a v neposlednom rade úpravu vyvodzovania trestnej zodpovednosti v prípade stíhania trestných činov terorizmu vrátane s tým súvisiaceho trestného konania.
Právna úprava boja proti terorizmu má prierezový charakter a vychádza z medzinárodných zmlúv, na ktoré nadväzuje vnútroštátna právna úprava. Vnútroštátna legislatíva týkajúca sa boja proti terorizmu zahŕňa zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov, zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre, zákon č. 144/2013 Z. z. o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2011 Z. z. o položkách s dvojakým použitím a o zmene a doplnení zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, zákon č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle, zákon č. 126/2011 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií, zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov.
Najvýznamnejšie multilaterálne medzinárodné zmluvy, ktoré upravujú oblasť boja proti terorizmu a ktorými je Slovenská republika viazaná: Dohovor o potláčaní protiprávneho zmocnenia lietadiel podpísaný v Haagu 16. decembra 1970, Dohovor o potláčaní protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva uzavretý v Montreale 23. septembra 1971, Dohovor o zabránení a trestaní trestných činov proti osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu vrátane diplomatických zástupcov prijatý v New Yorku 14. decembra 1973, Medzinárodný dohovor proti braniu rukojemníkov prijatý v New Yorku 17. decembra 1979, Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov prijatý vo Viedni 3. marca 1980, Protokol o potláčaní násilných činov na letiskách slúžiacich medzinárodnému civilnému letectvu daný v Montreale 24. februára 1988, Dohovor o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby daný v Ríme 10. marca 1988, Rímsky protokol z roku 1988 o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti pevných plošín umiestnených na podmorskej plytčine daný v Ríme 10. marca 1988, Medzinárodný dohovor o potláčaní bombového terorizmu prijatý v New Yorku 15. decembra 1997, Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý v New Yorku 9. decembra 1999, Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového terorizmu prijatý v New Yorku 13. apríla 2005.
Pre komplexnosť informácie je potrebné uviesť, že Národná rada Slovenskej republiky dňa 13. novembra 2015 schválila niekoľko vládnych návrhov zákonov, ktoré parciálne riešia aj problematiku boja proti najzávažnejším formám trestnej činnosti vrátane terorizmu.
V prvom prípade ide o zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (tlač 1715), ktorý zavádza trestnú zodpovednosť právnických osôb, a to aj za trestné činy zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 a trestný čin terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419.
V druhom prípade ide o zákon, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1714), ktorým sa do právneho poriadku zavádza nová skutková podstata trestného činu účasť na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny na území iného štátu (§ 419a Trestného zákona), rozširuje sa existujúca skutková podstata v § 419 o postihovanie financovania a podporovania páchateľov trestného činu terorizmu aj na ich aktivity, ktoré nie sú priamo spojené so samotným spáchaním trestného činu terorizmu, myslí sa tým napríklad financovanie bežných životných výdajov takýchto páchateľov alebo poskytovanie akýchkoľvek prostriedkov na účely ich bežného fungovania (tzv. day-to-day activities of individual terrorist). A v neposlednom sa nanovo upravuje získavanie a využívanie údajov o telekomunikačnej prevádzke na účely trestného konania, ako aj mimo trestného konania, a to v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 10/2014.
V treťom prípade ide o zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 1730), ktorým sa vymedzuje generálna kompetencia v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá sa zveruje do pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu ako ústrednému orgánu štátnej správy pre kybernetickú bezpečnosť. Zákon zároveň v rámci spoločných úloh ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy umožňuje vecne príslušným autoritám pre kybernetickú bezpečnosť plnenie úloh v oblasti kybernetickej bezpečnosti v rámci svojej vecnej pôsobnosti.
Vo štvrtom prípade ide o zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach, ktorým sa okrem iného vykonáva transpozícia smernice 2013/40/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky, a to doplnením a rozšírením existujúcej trestnoprávnej úpravy v oblasti počítačovej kriminality. Smernica reflektuje Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite z roku 2001, ktorý je na medzinárodnej úrovni považovaný za najkomplexnejšiu medzinárodnú normu, keďže poskytuje komplexný a ucelený rámec zahŕňajúci viaceré aspekty počítačovej kriminality.
Počítačová kriminalita ako jedna z oblastí modernej kriminálnej činnosti, ktorej rozmach je sledovaný najmä v posledných rokoch v súvislosti s nástupom digitálneho veku, je súborom protiprávnych konaní, ktorých hlavným znakom je využívanie informačných technológií, najmä počítačov, na páchanie trestnej činnosti.
Z hľadiska zhodnotenia súčasnej právnej úpravy v oblasti boja proti terorizmu je potrebné uviesť, že táto právna úprava zodpovedá historickým okolnostiam jej prijímania, t. j. reflektuje stav a vývoj aktuálny v čase jej prijímania. Tak ako je nezastaviteľný vývoj vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, je nevyhnutné, aby právna úprava vytvárajúca legálne rámce boja proti terorizmu reflektovala aktuálne vývojové trendy, a to najmä v oblasti preventívneho pôsobenia. Z tohto pohľadu možno súčasnú právnu úpravu vyhodnotiť ako nevyhovujúcu.
Vo vzťahu k trestnoprávnej úprave vymedzujúcej skutkové podstaty trestných činov terorizmu predkladateľ považuje túto úpravu za postačujúcu, nakoľko reflektuje široké spektrum protispoločenskej činnosti a foriem konaní, a to aj v dôsledku vymedzenia osobitného motívu podľa § 140 písm. e).
Z hľadiska hroziacej trestnej sankcie patrí právna úprava Slovenskej republiky k najprísnejším v európskom priestore, nakoľko v prípade trestného činu terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme základná skutková podstata predpokladá uloženie trestu na dvadsať rokov a dvadsaťpäť rokov alebo trestu odňatia slobody na doživotie.
Návrh zákona vychádza z premisy, že úspešnosť boja proti terorizmu je podmienená včasnou identifikáciou podozrivých aktivít a efektívnou a flexibilnou spoluprácou medzi bezpečnostnými zložkami v krajine, ako aj medzinárodnou spoluprácou spočívajúcou z veľkej časti v rýchlej výmene spravodajských informácií, čomu zodpovedajú zmeny v zákonoch upravujúcich pôsobnosť policajných zložiek a spravodajských zložiek. Najdôležitejším nástrojom boja proti terorizmu a radikalizácii je však prevencia a s ňou súvisiace aktivity, do ktorých je potrebné zapojiť široké spektrum spoločnosti a inštitúcií. Represívna a sankčná zložka boja proti terorizmu však nepochybne napomáha napĺňať základný cieľ, ktorým je ochrana jednotlivca a spoločnosti, preto návrh zákona súčasne modifikuje niektoré ustanovenia trestných kódexov.
Okrem vyššie uvedených zákonov sú návrhom dotknuté aj ďalšie predpisy, a to zákony upravujúce výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby s cieľom zabezpečiť výkon opatrení, ktorých cieľom je odhaľovanie teroristických hrozieb monitorovaním komunikácie odsúdených a obvinených osôb. Súčasne sa vykonáva úprava rozhodovania o väzbe v rámci úpravy európskeho zatýkacieho rozkazu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (de lege ferenda), ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyvy podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
B. Osobitná časť.
K čl. I (Trestný zákon):
K bodu 1: Navrhuje sa definičné vymedzenie pojmu „teroristické trestné činy“, v zmysle ktorého sa za trestné činy terorizmu považujú tieto trestné činy: založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297, terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419, zločin spáchaný členom teroristickou skupinou (logicky sa vzťahuje aj na celú teroristickú skupinu) a zločin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. e), t. j. spáchanie trestného činu v úmysle spáchať trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419.
Pojem „teroristické trestné činy“ bude použiteľný na základe tohto vymedzenia aj v iných zákonoch, napríklad Trestný poriadok, zákona o Policajnom zbore a tak ďalej.
Sú tu rovnaké chyby, pán spravodajca, ako v tej pôvodnej dôvodovej správe. (Reakcia spravodajcu.) Toto je k čl. I bod 1, ale myslím, že tam budú aj ďalšie, že moc teda tam zmien nenastalo.
K bodu 2: Navrhuje sa zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby, a teda aj sprísnenie postihu pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 z osem na desať rokov trestu odňatia slobody, čím sa tento trestný čin dostáva do kategórie obzvlášť závažných zločinov (k tomu pozri § 11 ods. 3).
K čl. II (Trestný poriadok):
K bodu 1: Navrhuje sa úprava definície neopakovateľného úkonu, a to tak, že jeho obsah môže byť na inom zákone vymedzený inak. V tomto prípade je to navrhované znenie § 135 ods. 5.
K bodu 2: Navrhuje sa upraviť možnosť, aby pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov trestných činov terorizmu mohla byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného zboru ustanovená prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky (rovnako ako v prípade korupcie). Pri trestných činoch terorizmu je odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľa iným spôsobom podstatne sťažené, resp. účel trestného konania nemožno dosiahnuť inak. V špecifických prípadoch trestných činov terorizmu je použitie agenta z externého prostredia veľmi ťažko realizovateľné až nemožné, preto sa navrhuje, aby agentom v týchto prípadoch mohla byť aj iná osoba ako príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu.
K bodu 3: Navrhuje sa rozšírenie pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu aj o všetky trestné činy terorizmu. Podľa platného § 14 písm. i), j) a m) Trestného poriadku sa pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu vzťahuje na trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, obzvlášť závažné zločiny spáchané teroristickou skupinou, ako aj na trestné činy súvisiace s týmito trestnými činmi. Nevzťahuje sa však na samotný trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 Trestného zákona.
K pojmu „teroristické trestné činy“ pozri navrhovaný § 140b Trestného zákona.
Nakoľko od pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa odvádza aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry (k tomu pozri § 55b zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov), navrhovanou zmenou dôjde súčasne k rozšíreniu pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry aj na trestné činy terorizmu.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že platná právna úprava pôsobnosti okresných súdov v sídle kraja podľa § 16 ods. 1 písm. b) mení svoj význam v spojení s rozšírením pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu o trestné činy terorizmu. Do pôsobnosti okresného súdu v sídle krajského súdu patrí okrem iného aj konať a rozhodovať o skutkoch spáchaných teroristickou skupinou. Podľa navrhovanej právnej úpravy Špecializovaný trestný súd bude rozhodovať o skutkoch, ktoré sú zločinmi a ktoré spáchala teroristická skupina.
Podľa § 16 ods. 5 Trestného poriadku ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na trestné činy, ktoré patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Špecializovaný trestný súd vykonáva konania o trestných činoch patriacich do jeho pôsobnosti v prvom stupni. Trestný poriadok teda už v súčasnosti rieši prípadnú kolíziu právnej úpravy pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a okresných súdov v sídle kraja. Z uvedeného dôvodu však nie je potrebné meniť § 16 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Rozšírením pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa tak v dôsledku § 16 ods. 5 Trestného poriadku zužuje rozsah agendy okresných súdov v sídle kraja.
K bodom 4 a 5: Vo vzťahu k trestným činom terorizmu sa navrhuje upraviť možnosť súdu rozhodnúť o vzatí obvineného do väzby aj bez splnenia dôvodov upravených v § 71 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku. Súd pri rozhodovaní o väzbe obvineného z trestných činov terorizmu overí len základné podmienky väzby, t. j. či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvodné podozrenia, že tento skutok spáchal obvinený. V bode 5 sa súčasne navrhuje doplnenie zákonných podmienok pre opätovné vzatie obvineného do väzby s odkazom na väzbu podľa odseku 2.
K bodu 6: Navrhuje sa určenie osobitnej lehoty pre rozhodovanie predsedu senátu alebo v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie o vzatí do väzby obvineného pre trestné činy terorizmu. Ustanovenie nadväzuje na súčasne navrhovanú ústavnú zmenu.
K bodu 7: Navrhuje sa rozšírenie aplikácie § 76a o predĺžení väzby aj na trestné činy terorizmu, následkom čoho v trestnom konaní o trestných činoch terorizmu, ktoré nebolo možné pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov skončiť do uplynutia celkovej lehoty väzby v trestnom konaní a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, môže súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom konaní na nevyhnutnú dobu, a to aj opakovane. Celková lehota väzby v trestnom konaní spolu s jej predĺžením však nesmie presiahnuť šesťdesiat mesiacov.
K bodu 8: Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodmi 4 a 5; nakoľko je potrebná zmena väčšiny vnútorných odkazov, navrhuje sa nové znenie celého ustanovenia.
K bodom 9 a 10: Navrhuje sa osobitný postup v súvislosti s možnosťami nahradenia väzby podľa § 80 a § 81 v prípade trestných činov terorizmu, a to viazaním na podmienku výnimočných okolností prípadu, rovnako ako u ostatných obzvlášť závažných zločinoch.
K bodu 11: Rozširuje sa okruh rozhodnutí, kde podaná sťažnosť prokurátora má odkladný účinok, aj o sťažnosť proti rozhodnutiu o nevzatí do väzby obvineného z trestných činov terorizmu do väzby.
Dobrý deň. (Reakcia ministra.) Vážený pán minister... (Reakcia ministra.) Prosím? (Reakcia ministra.) Už tu veľa ľudí nie je. A ja som nie s veľkou radosťou čítal celý návrh a dôvodové správy preto, ale prišlo mi absurdné - a už budem naozaj 10-15 minút maximálne -, aby pri tak závažných zmenách, ktoré sa navrhujú, na úvod prišiel minister poľnohospodárstva a potom minister zdravotníctva a potom podpredseda vlády pre eurofondy, to vo mne potvrdzuje, ako som už spomínal, že ide o marketingový ťah, ktorý nemá nič riešiť, ale len proste urobiť marketing okolo toho, ako bojujeme proti teroristom. A je mi to ľúto, lebo to je vážna vec.
Spomeniem to aj pri novele ústavy. Ak ste si všimli, tak vy ste prijali pozmeňovací návrh pani poslankyne Žitňanskej, však to je vaše právo, samozrejme, ktoré ale, keďže rozširujete teroristické trestné činy v definícii Trestného zákona, ste si asi nevšimli, že jej návrh neumožňuje trojdňovú lehotu súdu na rozhodnutie, neumožňuje ju, a to znamená, že nieže zo šiestich by to išlo na tri dni, ale ide to ešte nižšie, pretože rozširujete trestné činy terorizmu alebo teroristické trestné činy aj na zločiny nielen obzvlášť závažné.
Čiže považujem, teda ak ste chceli docieliť čo najvyššiu lehotu, tak ste minimálne mali tú trojdňovú lehotu na obzvlášť závažné zločiny rozšíriť aj na teroristické trestné činy. To, že ste to neurobili, aby sa prijal pozmeňovaní návrh MOST-u, len dokumentuje vecne, že nešlo o vecné riešenie, ale o politiku z vašej strany. A keď som si dnes prečítal vyjadrenie vášho premiéra, že preferuje po voľbách dvojkoalíciu, bolo mi všetko jasné. Nejde o vecnú otázku, ide čisto o otázku politickú.
Ešte raz, ten pozmeňovací návrh vám neumožňuje ani trojdňovú sudcovskú lehotu, ktorú môj návrh umožňoval, a vy ste chceli dokonca šesťdňovú. Čiže je to, je to úplne absurdné, čo ste urobili. Dokazuje to, že nešlo o riešenie vecné, ale čisto, čisto politické, čo je mi, samozrejme, že ľúto, ale beriem na vedomie.
Teraz k tomuto zákonu. Ja som to už spomínal v úvode, samozrejme, že vypúšťate to, čo súvisí s novelou ústavy, vypúšťate odkladný účinok sťažnosti prokurátora. A je tam ešte niekoľko pre mňa podľa mojej mienky závažných vecí, ktoré by som chcel zmieniť.
Po prvé. Ako som už spomínal, neriešite vôbec situáciu, aby pri ďalšom trvaní väzby súd preskúmaval aj osobitné dôvody väzby, to znamená útekovej, kolúznej alebo preventívnej. Je to, napriek tomu, že ste tvrdili, že to tam je, v prvom čítaní, to tam nie je. A už som, nebudem sa opakovať, spomínal, že spoliehať sa na znalosti judikatúry, teda neriešiť to v zákone, vôbec nie. Zákon to bude umožňovať predlžovanie lehoty väzby len kvôli právnej kvalifikácii. Že nad rámec toho súdy budú to vedieť, je pri dnešnej činnosti súdov vo väzobných veciach, ktorú poznáme, je predstava podľa mňa nieže naivná, proste to tam malo byť premietnuté. Vy ste to zabudli, tak hľadáte teraz náhradné argumenty, kvôli čomu to tam nie je. Mrzí ma to.
Ďalšia vec. Ja už som predložil pozmeňovací návrh ráno, tak ho nebudem znovu čítať. Pán minister Jahnátek určite ho preštudoval, aj keď sa k tomu nejako nevyjadril.
Bod 17. Kvalifikácia svedeckej výpovede ako neopakovateľného úkonu a možnosť ju použiť v konaní pred súdom bez súhlasu procesných strán je vo flagrantnom rozpore s čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru. V úplne flagrantnom! A už som to spomínal v piatok, že snaha vašich kolegov informačnej služby použiť prípad FIT proti Spojenému kráľovstvu v tejto veci je, ja som citoval to rozhodnutie, je, je zarážajúca a považujem ju za, za, za nepoctivú ako minimálne v tom, lebo to je prípad, ktorý sa týka úplne niečoho iného. A ak niečo znamená explicitné právo nechať vypočúvať svedkov proti sebe, tak to znamená, že má obvinený každý právo konfrontovať svedkov, ktorí ho usvedčujú.
Vy v dôvodovej správe, ktorú som tu dnes čítal, uvádzate, že to budú výpovede svedkov, ktoré sú kľúčové pre vznesenie obvinenia. Teda následne sú kľúčové aj pre ďalšie štádiá trestného konania, aj pre uznanie viny. Vy, žiaľ, bolo by efektívne, keby to tak nebolo, ale to právo obvineného je. A vy ste bývalý predseda Advokátskej komory, čiže by vám malo záležať na tom, aby sa najelementárnejšie práva obhajoby, najelementárnejšie práva obhajoby rešpektovali. Vy ich navrhujete vypustiť, čo považujem za absurdné.
Ďalej by som spomenul, to už tu bolo spomínané, vypínanie webu. Ja to považujem za, v princípe na jednej strane, oprávnenie, ktoré môže byť ľahko zneužiteľné, a na strane druhej ľahko obviniteľné! Pretože si zaregistrujem doménu niekde inde, nazvem ju www.alkaida.eu a už naše orgány nebudú mať šancu vypnúť tú webovú stránku. Čiže to tým riešime? Ixkrát sa stalo, že boli rôzne anonymné stránky na Slovensku, ktoré, ktoré Webhoust, Webhoust po tom, keď na to bol upozornený, zrušil a zaregistroval sa pod tým istým názvom niekde inde. Čo tým riešime reálne? Budeme môcť to zneužiť potenciálne so súhlasom súdu, okej, na boj proti extrémistom, nedefinovaný politickým extrémistom, a na strane druhej tým nijako neriešime terorizmus, lebo tie stránky sú ľahko registrovateľné kdekoľvek inde, doc.or, doc.net, doc.eu, to je úplne jedno. Čiže je to, je to absurdné.
Čo by som chcel tiež spomenúť, je, ak si pozriete novelu zákona o Policajnom zbore bod 3 novelizačný. Tam sa navrhuje rozšíriť oprávnenia policajtov vykonávať prehliadku dopravného prostriedku. Ide o významné rozšírenie. Nebudú mať právo kontrolovať len dopravný prostriedok, ale aj veci, batožiny a náklad. A teraz, nie ak je podozrenie, že používaním prostriedku bol spáchaný trestný čin, ale aj pri hľadaní, ale aj pri pátraní po hľadanej, to je v poriadku, alebo nezvestnej osobe. Ktokoľvek bude nezvestný - a teraz, aký je tam účel po nezvestnej osobe? Ak niekto sa akože stratil, je nezvestný, nie je vôbec hľadaný, tak teraz budeme môcť kontrolovať akékoľvek vozidlo, či sa tam čo? Neskrýva? Alebo či akože nechce sa zatajiť pred rodičmi tým, že je v aute?
To je podľa mňa pomerne významné oprávnenie, ktoré ale, samozrejme, že nesúvisí nijako s bojom proti terorizmu. Je formulované veľmi široko. Lebo pátranie po zbraniach, strelive, výbušninách, okej. Ale po nezvestnej osobe? A kedykoľvek bude môcť policajt zastavovať auto a kontrolovať batožiny, veci, priestory, ľudí, čokoľvek? To mi príde, že je, že je príliš široké. A ešte raz. Nesúvisí to vôbec nijako s navrhovanými ustanoveniami, ktoré sa týkajú teroristických trestných činov.
Čiže aby som to zhrnul. Považujem časť návrhov v tom návrhu zákona za prijateľných, opakujem sa, najmä návrhy, ktoré ste v minulosti vehementne odmietali. Ale dobre. Časť neprinesie skoro nič. Vypínanie webov, ktoré sa môže registrovať všade inde, a časť považujem za neprijateľných, v princípe zrušenie práva na konfrontáciu svedka, práva obvineného v ďalších štádiách väzobného stíhania, aby k dôvodom väzby pristúpil konkrétny dôvod podľa odseku 1, neúmerné rozšírenie práv polície na zastavovanie a prehliadku dopravného prostriedku. To sú veci, s ktorými nie je možné súhlasiť.
A je mi ľúto, že naši kolegovia zo strany MOST takýmto spôsobom zobchodovali, neviem, svoje hlasovanie, pretože ak by mala opozícia uvažovať o podpore balíčka naprieč spektrom, ja by som bol za, tak ak sa dohodneme na základných parametroch. Samozrejme, že oni teraz budú hlasovať už teraz proti. Fajn, ale na novelu zákona nás nepotrebujete, to si chválite, ako chcete. O tom som presvedčený.
Ja by som ešte len technicky pre pána spravodajcu povedal, že o ktorých bodoch spoločnej správy by som navrhoval hlasovať osobitne, pretože je tam konflikt s pozmeňovacím návrhom, ktorý som podal. Ja som navrhol pani spravodajkyni Vittekovej o všetkých osobitne, ale navrhujem osobitne o bode 7, 8 a 9. Takže toľko z mojej strany.
Na záver už len pár viet. Reálny boj proti terorizmu znamená, lebo to spomínal pán minister vnútra, keď tu chvíľku bol ako tiež príslušný minister, ale potom rýchlo odišiel, znamená výrazné skvalitnenie práce spravodajských služieb a to závisí na kvalite ľudí. Ak sa do spravodajstva budú prijímať ľudia po kamarátskej linke alebo politickej linke, tak kvalita spravodajských služieb bude klesať, nie stúpať.
Druhá poznámka. Kľúčové, kľúčové pre potenciálny zásah voči teroristickému útoku bude výcvik klasických jednotiek poriadkovej polície, ktoré budú prvé na tvári miesta. Nemyslím si, že prijímanie veľkého počtu policajtov, ak to nebude spojené s výcvikom, ak to bude znamenať, že budú sedieť v aute a pozerať na okolie, že to výrazne zvýši bezpečnosť. Ak sa budú báť zasiahnuť, ak bude v uliciach ozbrojený páchateľ, ktorý bude ohrozovať nevinných ľudí a bude strieľať po všetkom, čo sa pohne, tak v takom prípade nám pomôže len najlepší čo najlepší výcvik poriadkových jednotiek. Nič iné. Nič iné. Ale to, samozrejme, na to treba čas, aj peniaze, jasné, a to trvá nejakú dobu. To nie je marketingovo zaujímavé, nie je to žiaden tender až taký veľký, nevieme zamestnať kamošov až tak veľmi. Čiže o tom sa až tak veľmi nehovorí. Ale to je to najkľúčovejšie, čo môže v tejto zmenenej situácii zvýšiť bezpečnosť v našich uliciach, ktorá je potrebná, o tom nikto nepochybuje. Len ideme riešeniami, ktoré sú možno marketingovo zaujímavé, ale ubezpečujem vás, aj z mojej skúsenosti, že ich efekt bude a je pomerne minimálny.
Aj preto si myslím, že ten navrhovaný balíček je skôr marketingový v súlade s tým, čo máte nalepené na bilbordoch. A to mi je v takej vážnej téme, ako je boj proti terorizmu, veľmi ľúto.
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

Ďakujem, pán predseda. Skutočne čarovné, že iba dĺžkou debaty sa dá vynútiť prítomnosť rezortného ministra. Čiže ja oceňujem tvoj výkon, pretože trval dlho.
K dôvodom, kde bude smerovať aj môj pozmeňovací návrh, a to je, aby sme aspoň zúžili to, čo sa vládna strana v prípade zmeny Trestného zákona v čl. 3 v bode 10 § 16 a ods. 1 snaží urobiť, a to je dlho diskutovaná téma tzv. politického alebo náboženského extrémizmu, extrémizmu prejavujúceho sa násilným spôsobom alebo škodlivých sektárskych zoskupení pre potreby sledovania webových sídiel, a dokonca až tak ďaleko, že môže prísť k vypnutiu webových sídiel na základe nie rozhodnutia Policajného zboru alebo nie pre účely pre Policajný zbor, ale pre účely tajných služieb. Veľmi dobre, a chcel by som to zvýrazniť, si ten daný problém označil, a to je, že existuje obrovské portfólio vecí, ako sa dá aj toto nejakým spôsobom obísť, a to, že niekoľkonásobne preukázateľné konanie, ak niekto mal záujem šíriť takéto myšlienky, môže využiť domény info, net, org, TV a tak ďalej.
To znamená, že nie, tento balíček nemôžeme podporiť a rozšíriť silu našich tajných služieb o to, aby mohli sledovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Oceňujem mimoriadnu dôslednosť, pán poslanec, s ktorou si sa venoval prerokovávanému zákonu. A chcem oceniť aj istú takú snahu, ako taký pohyb svedomia, keď sa pán predseda Národnej rady snažil nájsť riešenie vzniknutej situácie. A tak som si dal otázku sám pre seba, čo by som robil možno na jeho mieste. A myslím, že v tej chvíli, keby bol prerušil rokovanie až do príchodu kompetentného člena vlády, bol by to akt, ktorý by nebolo možné neoceniť, a myslím, že je škoda, že sa tak, vážený pán predseda, nestalo. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len možno doplnenie toho celého. Samozrejme, že sa stanú situácie, kedy tu nemôže byť príslušný minister, ale sa mi zdá byť, tieto novely zákonov sa týkali troch ministrov: vnútra, okrem spravodlivosti teda vnútra a obrany. Nenamietal by som vôbec proti tomu, keby tu bol jeden z tých dvoch ministrov, pretože sa to týka jeho rezortu, zapája sa do rozpravy a tak ďalej. Ja pevne verím, že pán minister ešte vystúpi v rozprave, alebo dúfam proste. Ale proste prísť sem s úplne ministrami, ktorí nemajú bledomodrý šajn, o čom sa rokuje, a vláda hovorí, že ide o kľúčové opatrenie v boji proti terorizmu, to mi príde ako, ako nieže výsmech nás, ale aj ľudí, ktorých zastupujeme, ak žiadate nás o podporu týchto opatrení. Takže toľko.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, ctené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Petra Šucu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1860).
1. V čl. III sa pred bodom 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie: 1. V § 1 ods. 1 sa na konci pripája veta: "Informačná služba je všeobecnou bezpečnostnou a spravodajskou službou Slovenskej republiky."
Doterajšie body 1 až 11 sa označujú ako body 2 až 12.
Odôvodnenie: Ustanovenie explicitne upravuje charakter Slovenskej informačnej služby ako spravodajskej a bezpečnostnej služby štátu s rozsahom vecnej pôsobnosti na všetkých úsekoch spravodajského pôsobenia štátu pri zaručovaní bezpečnosti Slovenskej republiky. Všeobecný rozsah spravodajských a bezpečnostných úloh Slovenskej informačnej služby je zároveň odlišovacím znakom pôsobnosti tohto štátneho orgánu od špecializovanej spravodajskej služby v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
2. V čl. V bod 1 znie: 1. V § 1 odsek 1 znie: "(1) Vojenské spravodajstvo je spravodajská služba, ktorá plní úlohy spravodajského zabezpečenia obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti Slovenskej republiky v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky."
Odôvodnenie: V ustanovení sa navrhuje upraviť postavenie Vojenského spravodajstva formou reflektujúcou pôsobnosť Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy v rozsahu ustanovenom zákonom č. 575/2001 Z. z. s cieľom odlíšiť vecnú pôsobnosť Vojenskej spravodajskej služby od vecnej pôsobnosti civilnej spravodajskej služby. Návrh ustanovenia definujúceho postavenie Vojenského spravodajstva nadväzuje na ustanovenie upravujúce postavenie Slovenskej informačnej služby ako všeobecnej spravodajskej a bezpečnostnej služby štátu.
Pani spravodajkyňa, žiadam vás, aby ste o mojom pozmeňujúcom návrhu, o tých bodoch dali hlasovať spolu. Vo vzťahu k môjmu navrhnutému pozmeňovaciemu návrhu vás žiadam vyňať na osobitné hlasovanie body 23 a 24 zo spoločnej správy a dať o nich hlasovať spoločne. Body 23 a 24 vyňať na osobitné hlasovanie a dať o nich hlasovať spoločne.
Myslel som si, že už nebudem rozprávať k tomuto predmetnému návrhu zákona, ale nedá mi, aby som nepovedal pár viet. Nie je tu ani pán poslanec Lipšic, nie je tu ani pán poslanec Galko.
Je mi veľmi ľúto z priebehu diskusie k predmetnému návrhu zákona, hlavne členov výboru pre obranu a bezpečnosť. Je mi veľmi ľúto. Táto debata bola veľmi plytká, bola úbohá a bola populistická.
Budem chvíľu reagovať na pána poslanca Galka, ktorý v diskusii povedal, že ho nepresvedčil zamestnanec Vojenského spravodajstva, že tie jeho argumenty boli plytké. No klamal v priamom prenose, tak ako vždy. Legitímny priestor na výbore bol. Priatelia z opozície mohli tri hodiny rozprávať, s prestávkami zhruba tri hodiny trval výbor pre obranu a bezpečnosť. Pán Galko povedal za účasti pána Šufliarskeho, námestníka generálneho prokurátora, za účasti pani štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti, za účasti pána zo spravodajskej služby, zo SIS-ky, za účasti podpredsedu abo zástupcu šéfa legislatívneho odboru z Vojenského spravodajstva, za účasti ľudí z ministerstva vnútra, z ministerstva obrany. Trojhodinový legitímny priestor na vydiskutovanie si detailov zo zákona, čo páni poslanci aj využili.
Pán Galko na rokovaní bol, potom z rokovania odišiel, ale ten zástupca šéfa odboru legislatívy z Vojenského spravodajstva ho čakal. To znamená, že nie je pravda, že on nemohol alebo že ho nepresvedčil, lebo pán Galko sa na rokovanie nevrátil. Cítil som povinnosť toto povedať, lebo ten človek ho tam čakal.
Ďakujem pekne. Pán predseda, skončil som.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, tak ako som avizoval pri svojom prihlásení, chcel by som predniesť pozmeňujúci návrh.
A pred tým, než tak urobím, chcel by som povedať, keďže moje dva procedurálne návrhy za aktívnej účasti predsedu parlamentu boli viac-menej naplnené a tým pádom sa minister, ktorý, viem, že absolvoval jednu z formácií rád na európskej pôde, dostavil aj na toto nočné rokovanie a tým pádom by som sa veľmi rýchlo chcel venovať konkrétnemu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som avizoval niekoľkokrát, a myslím si, že by jeho prijatím sme docielili to, že zmeny, ktoré zamýšľa protiteroristický balíček, ako dostal nazvanie, by sme naozaj mohli zacieliť na boj proti terorizmu a nerozširovali by sme jeho pôsobnosť na veľmi podľa mňa nebezpečný a vágny pojem alebo zadefinovanie tzv. politického alebo náboženského extrémizmu atď. Keďže v odôvodnení som sa rozpísal trošku viacej, preto by som chcel pozmeňujúci návrh prečítať tak, ako je, a odôvodnenie povedať k nemu tak, ako je napísané.
Čiže predkladám pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1860). Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
V čl. III bode 10 v § 16a ods. 1 sa vypúšťajú slová "politický alebo náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia".
Odôvodňujem tento pozmeňujúci návrh nasledovne: Extrémizmom sa v odbornej literatúre zvyknú označovať vyhranené ideologické postoje, ktoré vybočujú zo zákonných ústavných noriem a vyznačujú sa prvkami intolerancie a útoky proti základným a demokratickým princípom. Extrémizmus je fenomén súčasnej doby a jeho presné vymedzenie a opísanie, ktoré by bolo všeobecne akceptované, nebolo doteraz formulované.
Vzhľadom na viacvrstvový charakter fenoménu extrémizmu je veľmi zložité presne vyšpecifikovať, kto je alebo nie je extrémistom, pretože hranice medzi radikalizmom, extrémizmom a tzv. normalitou sú zatiaľ veľmi tenké a nejasne formulované. Pojem extrémizmus teda nie je pevne stanovený a jeho definícia nie je jednoznačná. Napriek vyššie uvedenému je rozdiel medzi extrémizmom a terorizmom veľký a jednoducho rozlíšiteľný. Terorizmus nie je ideológia, ale zhluk násilných taktík, ktorý je ako trestný čin obsiahnutý aj v § 419 Trestného zákona. Hlavným rozdielom medzi extrémizmom a terorizmom je teda použitie násilia, hrozba násilia či šírenie strachu.
Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vládou navrhnuté opatrenia veľmi výrazne prekračujú mieru nevyhnutnú na zaistenie ochrany obyvateľstva. Neprimeranosť vládou navrhnutých opatrení je obzvlášť zjavná pri posilnení kompetencií najmä Slovenskej informačnej služby spočívajúcej v možnosti zamedzení prevádzky veľmi širokého spektra webových sídel. Možnosť zamedzenia prevádzky webového sídla okrem domén šíriacich myšlienky podporujúce terorizmus, čo by som chcel zachovať, sú alebo propagujúce terorizmus, a teda ide aj o webové sídla, ktorých obsah by mohol byť extenzívnym výkladom považovaný za politický alebo náboženský extrémizmus, a preto tento považujem za neakceptovateľný. Problém teda tiež spočíva v neexistencii právom zavedeného pojmu politický extrémizmus a náboženský extrémizmus. Bez definície politického extrémizmu a náboženského extrémizmu sa bude tento pojem vykladať v takom rozsahu a takým spôsobom, aký bude spravodajská služba pokladať za potrebný, a to je to najväčšie riziko. Inými slovami, spravodajská služba si tento pojem bude môcť vykladať podľa svojej ľubovôle.
Nadbytočnosť vládou navrhnutej úpravy je výrazná aj tým, že Slovenská informačná služba nezíska právomoc zamedziť prevádzku webového sídla či domény s inou príponou než príponou "sk". Zároveň vychádzajúc z evidencií zahraničných spravodajských služieb zameraných na identifikovanie a označenie teroristických webových stránok ani jedna z nich nemá príponu "sk". Ako som spomínal v prvom čítaní.
Možnosť zamedzenia prevádzky webového sídla na žiadosť SIS teda reálne nie je spôsobilá šíreniu teroristického obsahu v internetovom prostredí. Naopak, navrhovaná právna úprava je spôsobilá zamedziť šírenie iných politických či náboženských myšlienok.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa preto navrhuje vypustenie možnosti zamedzenia prevádzky webového sídla, ktorého obsah označí SIS za politicky či nábožensky extrémny.
Na záver chcem uviesť príklad, ktorý aj vyplýva z toho, čo som pred chvíľkou povedal, a to je, že ak by sme aj chceli niečo ohľadom zabránenia týchto myšlienok a nebezpečných myšlienok násilia a extrémizmu zamedziť pre potreby súčasného nastavenia internetového prostredia, museli by sme sa dohodnúť na európskej alebo globálnej úrovni. Tu sa snažíme, aby voľný príklad alebo metafora s Golfským prúdom, že sa dohodneme, tak ako prúdi Golfský prúd, že na 100 x 100 metrov odrazu prúdiť prestane. A dobre vieme, ak nepôjdeme metrológiou Číny alebo Kuby, že tak urobiť nemôžme.
Chcem, aby aj naše zákony rešpektovali to, že zatiaľ sloboda internetu je pre túto krajinu vysokou prioritou, a preto som veľmi nešťastný, že našej informačnej službe dávame pre doménu druhej úrovne, ktorou je doména "sk" takúto veľkú kompetenciu. Zavádzame tým parametre internetu, ktorý môže byť kontrolovaný a zneužívaný aj v politickom boji. To, že informačná služba webové sídla monitorovať môže, nemusí viesť priamo k vypnutiu, ale asi je pre každého jedného politicky činného človeka, ktorý môže tieto nadstavenia zneužiť, cenná informácia, odkiaľ sa rekrutujú IP adresy, čiže konkrétni ľudia, ktorí nejakú stranu, nejaký politický alebo náboženský smer podporujú a ktorí nie. Nie preto, že by mohli byť teroristi, ale preto, že niekomu sa zdá, že sú extrémni.
Aj pre mňa vystúpenie premiéra tejto krajiny v čiernej košeli mi voľne asociuje vystúpenie pána Mussoliniho a mohol by som pre potreby aj tejto debaty vyhlásiť jeho vystúpenia ako vystúpenia čiernokošeliara, čo je extrémny prejav.
Preto aj z hľadiska voľnosti a slobody internetu zíďme z kratšej cesty dolu a podporte, kolegovia, môj návrh, pozmeňujúci návrh.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som v krátkosti zaujal stanovisko k debate, ktorej som mal možnosť sa zúčastniť, prípadne aj tej, o ktorej som počul z médií, prípadne som si mal možnosť teraz pozrieť.
Budem asi reagovať len na tie veci, ktoré majú nejaký význam v zmysle vecného, pretože drvivá väčšina bola absolútne, absolútne netýkajúca sa témy alebo úplne mimo.
Ale ak môžem teda stručne, pán poslanec Lipšic, v podstate vy ste vystúpili v rozprave počínajúc skráteným konaním cez prvé čítanie, cez výbory a druhé čítanie, resp. ešte aj k ústave, pretože to nebola spoločná rozprava, to bola rozdelená rozprava, viac ako osemkrát určite. V podstate ste nepriniesli od prvej debaty, čo sme mali, nič nového. V podstate spochybňovali ste stále dokola to isté, hovorili ste o tom istom. Hovorili ste svoj názor. Ja som vám raz odpovedal a považoval som za vhodné jedinýkrát odpovedať, pretože opakovať dokola mne sa nechce, teda na rozdiel od vás. Ja chápem, že vy máte potrebu viac k tomu mikrofónu pristupovať.
Ale nie správne ste ma pochopili možno vtedy, keď ste hovorili, že som si alebo že som vám tvrdil v prvom čítaní, že tam, čo sa týka tých väzobných dôvodov, áno, že tam potom súd bude mať nejakú povinnosť zákonom stanovenú. Nie. Ja hovorím: iura novit curia. Prečo? Vy síce spochybňujete, že súd nepozná judikatúru alebo nepoznajú sudcovia judikatúru. To je vec názoru, pán poslanec. Vy tvrdíte, že ju nepoznajú, ja hovorím, že mali by poznať a poznajú. A ak nepoznajú, tak to nie je chyba zákona, ale chyba sudcov. Takže v tomto sa asi nezhodneme a ja s vami nesúhlasím v tomto, ale to je právo každého súhlasiť, resp. nesúhlasiť s niekým iným.
A čo sa týka ďalších, ďalších tém, najviac tu zaznievala téma politický a náboženský extrémizmus. Ja chápem, že je to veľmi citlivá téma, a chápem aj pána poslanca Viskupiča, ktorý vlastne predložil tento pozmeňovák, ale možno je to trošku aj taká fóbia alebo obava zo zneužívania služieb. Ale ešte raz, je tam súd, ktorý kontroluje odpočúvanie, resp. web, ktorý by mal byť nejakým spôsobom pozastavený, čiže čo sa týka politického extrémizmu, prípadne náboženského extrémizmu. Ale veď keď hovoríme o myšlienkach Islamského štátu Daiš, to je, ako by ste to nazvali? Čo to asi je? Ja neviem, ja by som rád počul potom, samozrejme, už asi len v súkromnej debate, ale ja by som rád počul, že čo si pod tým vy predstavujete. Pretože ja si pod tým predstavujem politický a náboženský extrémizmus, pán poslanec.
A pokiaľ si myslíte, že to je len terorizmus, tak tá debata by potom musela byť vyslovene o tom, že tá radikalizácia, ktorá prebieha prostredníctvom tohto štátu a ich imámov a ich proste vyslancov, no tak pokiaľ by sme hovorili, že je to len terorizmu, tak asi by sme si nevystačili, pán poslanec. Pretože oni nehovoria o tom, ako čo vyhodia do vzduchu, čo je terorizmus, ale oni hovoria o tom, akým spôsobom tých ľudí dostať na svoju stranu - a to je politický a náboženský extrémizmus, pán poslanec. Takže pokiaľ si myslíte, že to nie je potrebné, nesúhlasím s vami. Je mi ľúto.
Čiže záverom veľmi stručne chcem povedať, že podľa môjho názoru... (Reakcia z pléna.)
To je síce pravda, ale čo nie je dnes, môže byť zajtra. My nerobíme zákony na dobré časy a na to, čo je teraz, ale čo môže prísť zajtra. To, dúfam, súhlasíte.
Čiže ja si myslím, že ten balíček, tak ako bol predstavený, chápem, niektoré veci sa vám páčia, niektoré menej, niektoré vôbec. Je to vec názoru. Ja som presvedčený o tom, že tak, ako je predložený, plne spĺňa potreby, ktoré štát potrebuje naplniť tak, aby mohol účinne bojovať proti terorizmu. A, samozrejme, aj politickému, prípadne náboženskému extrémizmu, ktorý nepozná hranice. A možno dnes ho nevidíme, možno dnes o ňom nepočujeme, ale to neznamená, že tu nemôže byť.
Toľko záverom. Veľmi pekne ďakujem a chcem vás požiadať, aby ste podporili tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní zákona z 11. novembra 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1862a).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil zákon z 11. novembra 2015 o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil zákon z 11. novembra 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí z 3. decembra 2015 č. 5847-2015-KPSR uviedol dôvody a v časti III navrhol pripomienky.
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 768 z 8. decembra 2015 odporúčal vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení.
Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá na 68. schôdzi 8. decembra 2015 prerokoval pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v časti III rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 3. decembra 2015 č. 5847-2015-KPSR o vrátení zákona z 11. novembra 2015 o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou:
1. V čl. III prvom bode § 33 ods. 7 sa vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená a) a b).
2. V čl. III sa vypúšťa druhý bod. Zároveň sa vypúšťa označenie prvého bodu.
3. V čl. IV § 13 ods. 8 písm. a) sa slová „múzeum, galéria alebo Pamiatkový úrad Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami „múzeum alebo galéria“.
4. V čl. IV § 13 ods. 9 písm. a) sa čiarka na konci vypúšťa a pripájajú sa tieto slová: „a má najmenej tri roky odbornej praxe,“.
5. V čl. IV § 13 ods. 9 písm. b) sa slovo „tri“ nahrádza slovom „štyri“.
Výbor Národnej rady (reakcia z pléna); čo? Nie, to je vrátený prezidentom, ale...
Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá uznesením č. 230 z 8. decembra 2015 odporúčal zákon z 11. novembra 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov (tlač 1862), schváliť v pôvodnom znení.
Ako gestorský výbor rokoval Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá 8. decembra 2015. Pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v III časti rozhodnutia 3. decembra 2015:
1. V čl. III prvom bode § 33 ods. 7 sa vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená a) a b).
2. V čl. III sa vypúšťa druhý bod. Zároveň sa vypúšťa označenie prvého bodu.
3. V čl. IV § 13 ods. 8 písm. a) sa slová „múzeum, galéria alebo Pamiatkový úrad Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami „múzeum alebo galéria“.
4. V čl. IV § 13 ods. 9 písm. a) sa čiarka na konci vypúšťa a pripájajú sa tieto slová: „a má najmenej tri roky odbornej praxe,“.
5. V čl. IV § 13 ods. 9 písm. b) sa slovo „tri“ nahrádza slovom „štyri“.
Gestorský výbor odporúča neschváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade po opätovnom prerokovaní hlasovať spoločne o piatich pripomienkach prezidenta uvedených v časti III tejto správy so stanoviskom gestorského výboru neschváliť, o zákone ako o celku so stanoviskom gestorského výboru vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 231 z 8. decembra 2015. Výbor ma poveril, aby som ako spoločný spravodajca výborov podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady informoval o výsledku rokovania vo výboroch.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.