58. schôdza

Tak ja opäť len krátko. Chcem povedať, že, pán poslanec Hlina, i vašou zásluhou, aj úprimným úsilím, ktoré ste tu za celé obdobie prejavili, dnes zo spotrebiteľov naozaj nie sú mimozemšťania a spotrebiteľská ochrana nie je neznámym pojmom.
Ja sa chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí sa dokázali konštruktívne zamyslieť nad všetkými zákonmi, ktoré boli prospotrebiteľsky orientované, a pevne verím, že aj tá budúcnosť bude svedčiť o tom, že spotrebiteľská ochrana, ochrana spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, spotrebitelia, ktorí sú dnes vystavení mnohým nástrahám a rizikám plynúcim zo strany rôznych predátorov, že táto priorita ostane a bude naďalej sociálnou prioritou, o ktorú sa bude opierať aj hospodárska politika nášho štátu.

Ďakujem.
Pán poslanec Hlina, čo sa týka tej formulácie, boli hlavne pripomienky pána prezidenta k formuláciám, myslím, že aj právnici ministerstva financií sa k tomu vyjadrovali na výbore. Ja som presvedčený, že po formálnej stránke ten materiál je napísaný správne. Máme aj ich stanovisko. Čiže toľko k tej formálnej stránke.
Čo sa týka toho obchádzania zákona, skutočne myslím, že tu je dôležité, aby sme spojili sily, aby tie zákony boli napísané tak, aby sa nedali obísť. A to, čo hovoríte, s tým súhlasím, že všetci hľadajú spôsoby, ako to obísť. A myslím, že na to treba veľmi promptne reagovať, a my sme vždy pripravení, samozrejme, zareagovať tak rýchlo, ako je to možné. Samozrejme, tá aplikačná prax ukáže, aký bude to mať dosah a akým spôsobom čo sa dá obísť. Ale tu chcem aj oceniť to, že napríklad sa zvýšilo to základné imanie pre nebankovky, ktoré môžu poskytovať úvery. Myslím, že to bolo aj na základe vašej iniciatívy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Áno, je to tak, že aj tá nedokonalosť toho chcenia a nedokonalosť toho zákona v zásade sa môže stať. Ale je veľmi dôležité aj to nastavenie tej spoločnosti, že čo akceptuje a čo sa dá. A mňa naozaj mrzí, že, a to je vyjadrenie oficialít. Proste keď zástupca Generálnej prokuratúry povie, že ľudia vedia, čo podpisujú, cynickým spôsobom, podľa mňa to je priepustka do pekla. To znamená, že robte to ďalej, ako keby to niekto povedal. Viete, ten signál musí zaznieť jasne, že odtiaľ potiaľ. Lebo za každou tou nedokonalosťou alebo tým privretím očka je osud človeka. Mne to chodí. Mne to chodí mailom, mne to chodí poštou, ja to už neviem už ani niekedy čítať, čo sa tým ľuďom robí za to, že si požičali 500 eur. Proste to je peklo! Čiže to je o našej obrovskej zodpovednosti, proste operatívne to riešia.
Keď hovoríme o operatívnosti, tak to, čo hovoril pán kolega Madej, keby na mne záležalo, tak aj teraz. Ale ja som taký maličký v tejto sále. Takže určite nebudem proti. A keby vznikla atmosféra, že áno, tak ja to podporím, aby sme to čo najskôr prerokovali a aby, znova teda opakujem, aby čo najskôr to začalo platiť. Lebo to, čo tam je, pomôže, že to, čo je teraz, sa zmení, hej, ten úžernícko-exekútorský raj, ktorý sme v tejto krajine vytvorili, sa niekomu začne meniť na normálne prostredie slušných krajín.
Ďakujem.

Vážené striedajúce sa velenie nášho parlamentu, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia a kolegyne, teda už asi skoro týždeň čakáme, že to bude pokračovať, vždy sa to odsúva s nejakými dôležitejšími vecami. Nakoniec vlastne už čakáme štyri roky, že táto téma do tohto parlamentu raz predsa dôjde, lebo zrejme chcem na začiatku povedať, že je to iste téma vážna, iste kontroverzná, ale prvá veta platí, že ochrana života je vec hodná diskusie. To všetci cítia, zo všetkých strán bariéry.
Ja by som povedal, že je to beh na dlhé trate. To vidíme už po celý čas snáď aj nášho života, najmä po revolúcii. Ale v poslednom čase sa niekoľko takých znamení časov objavilo, ktoré treba zaznamenať. Iste ste ich zaznamenali. Boli to masové pochody za život, kde prekvapujúco veľa ľudí, mladých ľudí, stredných ľudí aj seniorov prišlo. To bolo nečakané. Mobilizácia, ktorá nás aj zaväzuje. Potom tu bolo referendum, ktoré tieto otázky tiež debatovalo, nastolilo. Deväťstotisíc ľudí sa vyjadrilo v prospech tých otázok, ktoré tam boli. No ale kopu iných akcií je. Viete, že už trinástykrát sa 1. novembra sviečka za nenarodených páli a modlí sa za dušičky k tomuto. Existuje po mnohých našich cintorínoch, a nielen cintorínoch, pamätníky nenarodeným. 25. marca je Deň počatého života, aktivisti a mnohí ľudia nosia biele stužky a tak ďalej. Takýchto akcií je veľa, čiže politici musia si ich všímať a čakať aj zospodu nejakú iniciatívu, nielen, by som povedal, zvrchu.
Chcem upozorniť, že, samozrejme, je chybou, keď pod ochranou života myslíme iba potraty. To je vážnou chybou. To nie je vôbec tak. Je taká kniha, encyklika Jána Pavla II., ktorého všetci uznávali, volá sa Evangelium Vitae. Naozaj tam si možno prečítať jeho názory na všetky témy ochrany života. A tam teda ich je veľa. Aj tento náš zákon si, skoro by som povedal, väčšinu z nich svojím spôsobom osvojil ako tematiku. Základná myšlienka je, že život treba chrániť od počatia po prirodzenú smrť. A teda okrem potratov, ktoré dávam na prvé miesto, ale teda neni sú v tom jeho zozname snáď ani na prvom mieste. Ďalej je tam asistovaná reprodukcia, využívanie tiel nenarodených detí k rôznym medicínskym účelom, klonovanie ľudí, biomedicínsky výskum na živých embryách, využitie buniek nenarodených detí na rôzne účely, samozrejme eutanázia, ba dokonca aj trest smrti, ktorý u nás teda nehrozí, aj bol zrušený, tak ako vo všetkých krajinách Rady Európy a Európskej únie. Čiže vlastne o tom sa vždy iba debatuje tesne pred voľbami, keď niekto vyjde s tým, že by bolo dobré ho zaviesť, ako marketingová téma.
Začnem s tými potratmi, ale hovorím, je to toho tu viac. Za chvíľu k tomu prídeme. Viete, skutočne za 42 rokov bolo na svete 1,72 miliardy umelých potratov. V roku ´95 ich bolo 46 miliónov, v roku 2003 42 miliónov. Teda asi 22 tehotenstiev, pätina takto skončila. Toto je drastické porovnanie, neni to z mojej hlavy, ale občas ho používam, že ako keby denne havarovalo 235 veľkolietadiel, každé so 466 deťmi na palube. Keby jedno havarovalo, tak by sme si to určite všimli. Havaruje ich 235!
Teda bohatá Európa vymiera, to vidíme, a v roku 2003 mala 4,3 milióna potratov umelých a hrozí nám to, čo hovoria štatistiky, že v roku 2100 v nej bude na jedného Európana 14 Neeurópanov. Tento fenomén utečenectva, ktorý sa teraz prejavuje veľmi silno, toto veľmi potvrdzuje. Za 41 rokov totality napríklad v ČSSR bolo 5 080 kriminálnych a 8 300 politických vrážd, bolo 79-tisíc úmrtí pri autonehodách. A za posledných 21 rokov totality, teda k novembru ´89, bolo 1 785 000 potratov. Na Slovensku ich bolo doteraz asi 1,36 milióna, každé štvrté dieťa. Vrchol bol v ´88, keď bolo 51-tisíc, na sto narodených vtedy to bolo 70. Teraz pôrodnosť nevzrastá a potratovosť klesá. To je fajn. Aj keď sa v tomto nezohľadňuje rast používania piluliek "day after", deň potom.
To zas medicínske autority, teda farmaceutické hovoria, že ich používanie vzrastá. V roku 2005 sme mali cez 14-tisíc, v roku 2014 7 501. Tu by som chcel povedať, že uznávame pápeža Františka na základe rôznych jeho výrokov a akcií, chodí medzi ľudí a otvára témy, ktoré tu dlho neboli. A on teda na tú tému naozaj má veľa zaujímavých myšlienok. Čiže uznávame ho v tomto. A tá myšlienka, že povedzme áno životu a nie smrti, tá sa v jeho prejavoch, ktoré má každý deň ráno v Kostole sv. Marty, opakuje veľmi často.
Dnes existuje prenatálna medicína, ktorá naozaj hovorí, že čo všetko sa deje v tele matky už s plodom. Taký veľmi svetoznámy Slovák prof. Fedor Freybergh, ktorý založil tu prenatálnu medicínu, hovorí, že rast plodu v tele matky je zázrakom a že vlastne seriózni vedci ani nespochybňujú, že počiatok života je počatie. Freybergh konkrétne hovorí: "Ľudský život považujeme za nepretržitú a nedeliteľnú kontinuitu začínajúcu počatím, kde každá vývojová fáza je rovnako dôležitá a všetky sú na sebe závislé. Tehotná žena; a ,tehotný´ otec; nie je len pasívnou nositeľkou rastúceho plodu, ale veľmi aktívny účastník vzájomného psychobiologického dialógu. Ideálne by malo byť dieťa milované už prenatálne. Akým spôsobom"; toto je vážna veda; "sa s ním vtedy zaobchádza prenatálne, takým bude ono neskôr zaobchádzať so svetom. Už od momentu počatia je ako nový a jedinečný ľudský jedinec rovnocenným partnerom s kompletnou genetickou výbavou."
Dovolil by som si ešte k dvom takým témam povedať pár slov, lebo hovorím, tých tém ochrany života je veľa. Ja som, samozrejme, v máloktorých odborník. Ale ešte k eutanázii a k umelému oplodneniu, no. To sú asi také hlavné tri, ktoré sú v tomto zákone spomínané.
Iste všetci dobre viete, že eutanázia je vlastne, by som povedal ľudsky, urýchlenie smrti na požiadanie pacienta. Umelé ukončenie života lekárom, najmä spojené s veľkým utrpením, ktoré, treba povedať, dnes už dokážeme aj nejakým spôsobom utíšiť, ale, v zátvorke, často je to spojené aj s inými nelekárskymi témami. Tie témy sú napríklad to, že ten starý človek nám už zavadzia, že je chorý, že nám berie peniaze, čas, že má pekný dom a tak ďalej a tak ďalej. Toto vo svete, bohužiaľ, často z toho srší.
Eutanázia je legálna, to tiež asi všetci viete, v Belgicku, Holandsku, Luxembursku, Švajčiarsku a aj v Albánsku, vo viacerých štátoch Ameriky, podrobnejšie som sledoval svojho času Oregon, kde naozaj bol prvý jeden taký, ktorý to zaviedol. Tam to neni federálne, samozrejme, ustanovené. Každá republika má svoje zákony. Tuná ide v štátoch, ktoré som spomenul, o aktívnu eutanáziu, to znamená smrť na základe žiadosti. Existuje aj pasívna eutanázia, proste prerušenie liečby v rôznych špeciálnych prípadoch. Zaujímavé je v tomto smere Poľsko, ktoré tam, ktoré to má tiež odsúhlasené, ale toto v podstate je téma, nechcem povedať, že temer vyriešená, ale proste naozaj v určitých kómatických stavoch, keď človek nemá nádej už prežiť, prerušenie liečby alebo odpojenie od prístrojov a prerušenie roky umelej výživy a tak ďalej, by som povedal, je niečo iné ako aktívna, keď vám dajú injekciu alebo niečo iné.
Ďalší problém je aj asistovaná samovražda. Je to niečo také, že pri tom vám niekto pomáha, radí, povzbudzuje k tomu, aj navádza pacienta, ktorý si už, chudák, nevie so sebou rady, aby urobil to, čo by urobiť mal, a niekde som to aj tak videl, že vlastne on si odšrófuje tú injekciu, ktorou mu začne vtekať do žily to, čo ho má prakticky zabiť.
Zaujímavé je aj to, a to sa asi celkom nevie, že v januári 2012 Parlamentné zhromaždenie Rady Európy schválilo rezolúciu proti eutanázii, prakticky ju zakázalo. Toto by bolo dobré sa k tomu aj trocha vrátiť, keď tú tému otvárame teraz. Holandsko schválilo eutanáziu v roku 2002, napríklad len v 2014. bolo 5 366 osôb takýmto spôsobom odstránených a od roku toho 2002 doteraz je nárast 182 %, čo sa týka roku.
Teraz prebehla médiami taká správa, iste senzačná, že teda nejaká holandská organizácia, ale vraj známa a vplyvná, navrhla, aby po sedemdesiatke každý dostal zadarmo dve tabletky smrti a mal možnosť ich použiť a tak ďalej. Tak to v médiách všeličo je, takže nechcem tomu moc veriť, ale vyvolalo to veľkú diskusiu po celej Európe. Dve tabletky po sedemdesiatke, no ja už asi šesťkrát by som mohol o to požiadať.
No, posledná vec, chcem k tomuto povedať to, že vidíte, že aj keď sme vyčítali referendu, že túto otázku tam dáva, lebo fakt, že bola trocha nesúrodá s tými ostatnými, tohoročnému februárovému, tak 900-tisíc ľudí, temer 900-tisíc povedalo svoj názor, že "nie" na eutanáziu. No, čiže ľudí to tiež trápi. A veľmi úprimne poviem výrok jedného vatikánskeho kardinála, s ktorým som svojho času debatoval, že boj o potraty prehrávame a keď ho prehráme, začneme bojovať o eutanáziu. "Pripravte sa na to, pán Mikloško," to mi dávno už povedal.
Ešte pár slov k umelému oplodneniu. Tiež to nie je jednoduchá otázka, iste by lekári mali k tomu viac hovoriť, ale, samozrejme, ja, ktorý mám viac detí aj vnukov, aj všelikoho, viem, aký boží dar je dieťa, aj na starobu, aj behom celého života, jak môže manželstvá spájať a pomáhať všeličomu, je s tým aj veľa ťažkostí, trápení, to je pravda. Čiže úplne chápem každý pár, ktorý chce mať dieťa a nemôže mať dieťa a veľmi si ho praje. Čiže v tomto smere, keď ho nejakým spôsobom má, samozrejme, som rád, aj keď je tu veľmi veľa detí, ktoré sú na adopciu a ktoré nikto nechce aj z vážnych dôvodov, že svojím spôsobom sú základné génové veci, majú v prvých rokoch, keď sa všetko formuje, nejakým spôsobom pokazené, dá sa povedať. Lebo tá prenatálna medicína, to som tu už asi aj povedal, vlastne hovorí to, že keď to dieťa, vy sa mu nevenujete, keď je ešte v tele matky, keď sa mu, nepúšťate peknú hudbu, nehladkáte ho, nerozprávate sa s ním, keď sa pred ním vadíte, bijete a nebodaj ešte čo všetko iné robíte, keď je nechcené, tak to dieťa bude mať na celý život z toho problémy a keď sa narodí a budete pokračovať takto, že trebárs neni tam ani tá mama a zároveň ešte je tá rodina v rozklade, čo sa často stáva, tak to dieťa má veľmi zlú perspektívu pre život a v treťom roku sa mu zabetónuje mozog a potom je už zmeniť tie väzby v ňom veľmi ťažko.
Chcem len upozorniť, že tie metódy, ktoré existujú na túto tému, ešte sa budú vylepšovať, budú modernejšie a tak ďalej, ale sú momentálne, pokiaľ ja ich poznám, drastické voči žene a aj tie dopady na budúce deti, ešte výskum neexistuje, tak aby mohol povedať, že všecko je tam v poriadku. Ja dúfam, že je. A ďalej chcem povedať, že veľké firmy aj malé firmy z toho robia dosť veľký biznis, vidíte, tých plagátov je všade veľa. Nedávno som videl, že aj vám krásne prsia naformujú a iba za 2 490 euro, no to neni až tak veľa. Tak navrhol som to Združeniu kresťanských seniorov, že by prípadne si to viac všímali. No ale toto sem asi nepatrilo. Proste tie metódy sú drastické voči žene, to hovorím, a keď žena má zaplatiť 2-tisíc euro a potom sa to nepodarí a pýtajú za chvíľu znova to alebo trocha menej, keď chce ísť znova, tak je to také troška zvláštne, no.
Ja som zažil diskusiu, a tým túto tému skončím, v Taliansku, kde som šesť mesiacov počúval denne v rozhlase alebo v televízii, v novinách tému na umelé oplodnenie. Tam mali referendum o zmene zákona, ktorý nejaký bol a oni ďalším zákonom chceli zrušiť zákaz výskumu na embryách, zrušiť, aby maximálne len tri embryá sa vkladali do maternice a vypustiť ochranu práv embrya zo zákona. A ešte niektoré ďalšie veci. A debatovalo sa veľmi dlho. Proste všetci sa vyjadrili od ľavých po pravých a bolo veľmi zaujímavé, lekárov aj nelekárov, výsledky tej debaty, nechcem sa k tomu vracať, ale tam som troška ostal múdrejší a ostalo to na tom potom, že umelé oplodnenie je tam možné iba u dokázateľne sterilných dvojíc, nie je možné alebo zakazuje sa selekcia embryí dopredu, tie, ktoré sa nám pozdávajú, áno, tie, ktoré nie, zlikvidujeme, zakazuje sa generácia vo veľkom, proste doslova manufaktúry, lebo to sa tiež robí, zmrazuje sa to a potom tie staré sa likvidujú. Prebehla párkrát novinami správa, že v Anglicku likvidovali toľko a toľko tisíc embryí. Tak z hľadiska kresťanského a z hľadiska kresťanskej etiky vlastne tento zákon je písaný týmto štýlom, tak z hľadiska kresťanského je to absurdné a je to nedovolené, nemožné.
Čiže otvorená diskusia tam bola veľmi dobrá, to referendum neprešlo, ale som sa veľa dozvedel, čiže tá diskusia u nás prakticky vôbec o tom neexistuje, len ten plagát, že poďte tam a tam vám to urobíme, pekné dieťatko budete mať, to beží. Ale čo všetko za tým je, sa o tom málo hovorí. Veď len napríklad aj taká vec, že dieťa by mohlo mať aj troch-štyroch rodičov, pretože neviete, ktorá spermia sa zahniezdi v maternici, alebo ktoré oplodnenie, oplodnená bunka. Dieťa má právo poznať rodičov, často sú tam aj darcovia rôzni, aj neznámi a je to aj výlučne napríklad z liečenia toho dieťaťa, že niekedy treba poznať históriu rodičov a tak ďalej. Takýchto veľa otázok tam bolo, ktoré nám ani vôbec nikdy nenapadnú, ale existujú a tu my o nich málo debatujeme.
To, ešte raz zdôrazňujem, že téma ochrany života je vec hodná diskusie. To je výdobytok aj Novembra. Dovtedy to bola úplne tabu téma, tabu téma. A to, že niektorí poslanci sme to dali, pracoval na tom štáb odborníkov skoro tri roky, čiže nijako, vždy boli dôvody, prečo sa to nedostalo do pléna, ku koncu obdobia, isteže to nebolo najvhodnejšie obdobie, sme to dali do pléna a ospravedlňujeme sa za maximalistické požiadavky, ale je to aj, ako hovorím, na úrovni kresťanskej etiky a tešíme sa, že sa o nich trocha tu bude rokovať.
Napríklad taký manifest účastníkov Národného pochodu za život v Bratislave z 20. 9., nechcem ho celý čítať, citovať, požaduje, samozrejme, bežnú formu ochrany, úctu ku každému človeku od jeho počatia po prirodzenú smrť, pomoc tehotným matkám, mnohopočetným rodinám, rodinám v ťažkej životnej situácii a tak ďalej, a vyzýva poslancov Národnej rady, vládu a prezidenta, aby vytvorili legislatívne podmienky na to, aby bol chránený každý človek od počatia po prirodzenú smrť.
V októbri 2015 som dostal ja, a iste aj vy, lebo potom som videl, že to bol asi list všetkým poslancom, od najvyššej autority na Slovensku, čo sa týka katolíckej cirkvi Mons. Stanislava Zvolenského list, kde sa píše, tri vety, citujem: "Usmrtenie každého človeka, aj nenarodeného, považujeme za morálne neprípustné a nespravodlivé. Tešíme sa, že desaťtisíce obyvateľov Slovenska vyjadrili svoj postoj k ochrane života od počatia po prirodzenú smrť a k ochrane rodiny a manželstva. Našou úlohou a prejavom ľudskosti je vytvárať podmienky, aby každé dieťa bolo prijaté. Väčšiu pozornosť si zasluhuje zlepšenie legislatívy o informovanom súhlase ženy pred potratom a podpora rodín s deťmi. Máme nádej, že sa nájde dostatok odvážnych, múdrych a mravných verejných predstaviteľov, ktorí vo svojom svedomí pochopia, že je nevyhnutné obmedziť interrupcie predovšetkým zo sociálnych dôvodov a z dôvodu pohlavia dieťaťa."
Tak niekto sa pýta, prečo sa ty do toho tiež pcháš. Viete, už v rokoch ´90 - ´91, ´92 som bol predsedom prvej porevolučnej 40-člennej komisie, ktorá sa tomuto venovala veľmi precízne. Bolo tam veľa odborníkov, samí lekári, ktorí o týchto témach debatovali a priniesli veľmi zaujímavé závery, ktoré sa potom preniesli v oboch republikách, v našej menej, ale v českej viacej, a naozaj stálo za to, za tie debaty a zápisy, ja ich ešte niekde, voľakde mám. A teda to, že máme zákony na ochranu prírody, zvierat, života, zločincov, máme, ale nenarodených vlastne zákon nechráni. Je to starý zákon, komunistický by som povedal, č. 73 z osemdesiateho šiesteho, ktorý sa temer nezmenil. Je Dohovor o právach dieťaťa, ten som tiež náhodou ja predložil, Federálne zhromaždenie ho schválilo 17. 11. 1990, prvé výročie Novembra, a Listinu základných práv a slobôd schválilo Federálne zhromaždenie 9. 1. ´91 s vetou "ľudský život je hodný ochrany pred narodením". A máme to aj v našej ústave.
Tiež druhý pamätník pre nenarodených 30. 10. 1997 pred Modrým kostolom práve naša nadácia, v ktorej som ja bol predseda, zorganizovala, je tam stále. Aj prvý pochod za život 1. 11. ´98 táto nadácia Spolupatričnosť organizovala prvý pochod na Slovensku. Teraz bolo 300 a vidíte, že za 17 rokov sa táto slávnosť zmenila na veľkú, by som povedal, manifestáciu za život. No o Košiciach, ktoré boli v 2013. svedkom tohto pochodu, už nechcem spomínať, ale tam som si na jednej konferencii dovolil povedať, tak obdivuhodné bolo, ako aj cirkev ukázala schopnosť mobilizácie a možnosti tlaku na politikov.
Ja si dovolím povedať takú jednu-dve vety, citácie na konferencii, ktorú som tam ja povedal, no, že ochrana života, to je široký, to som tu už spomínal, génové manipulácie, predávanie orgánov, už som to spomínal a že potraty sú, samozrejme, mnohoparametrickým problémom. Toto mi aj niektorí cirkevníci trocha zazlievali, a mimoparametrický v tom, že riešenie vo výchove k úcte k životu, k sexuálnej výchove, k zdravotnej starostlivosti, zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie rodín, podpore mnohodetných rodín, výstavbe sociálnych bytov a azylových domov pre slobodné matky aj bez legislatívy. Ale aj najlepší zákon, keď ho nejakým spôsobom urobíme, nič nespraví, ak sa nezmenia srdcia ľudí. To som presvedčený aj dnes a teda to, čo dnes dávame, je vlastne takým úvodom k tomuto, k tejto diskusii. A aj záverom, pretože je koniec volebného obdobia, v tomto volebnom období.
Potom sme naraz zažili 20. 9. toho roku bratislavský pochod, kde bol aj taký transparent: "Každý, kto je za potraty, sa už narodil."
František Múčka v konzervatívnom denníku zaujímavo povedal, že v priebehu dvoch rokov sa tu sformulovala nová angažovaná generácia a v dave prevažovala mladá a stredná generácia, študenti a rodiny s deťmi. Slovenské pro-life hnutie sa vyvinulo do podoby, akú môžu závidieť konzervatívci v mnohých ľudnatejších a vyspelých krajinách, nikde v strednej Európe okrem Francúzska, ani v západnej Európe neexistuje také masívne prorodinné hnutie. Naši pro-liferi vynikajú aj kultivovanosťou a tým, ako sa pokúšajú viesť dialóg s ľuďmi opačného názoru. Na rade sú teraz najmä politici. Ani jedna strana by do ulíc nedokázala priviesť desaťtisíce a sme demokratickou krajinou, v ktorej sa politika nemá meniť len výsledkami volieb, aj angažovanosťou ľudí, volanie z Bratislavy musia zobrať politici vážne. Desaťtisíce povedali "áno" pre nenarodený život, teraz je rad na parlamente a vláde, aby ich zobrali vážne.
Vážení, ďakujem, že ste ma vypočuli. Je symbolické, že tento zákon sa predsa dostal do programu a v konci celého obdobia, aj v konci tejto schôdze, ako sme hovorili, pripravoval sa dlho a bolo by škoda, keby ostal odhodený len preto, že vždy boli dôvody, prečo sa sem ešte nemohol dať.
Ešte raz hovorím, áno, je to maximalistická verzia, za to sa ja tiež trocha ospravedlňujem tým, ktorí neveria, alebo tým, ktorí majú úplne iný názor, ale demokracia spočíva v tom, že si túto vec prediskutujeme, priatelia navždy naďalej zostaneme. Viem, že pre niektorých je tento návrh príliš tvrdý, ešte raz sa im ospravedlňujem, ale musíme o tejto téme diskutovať a čo najviac sa pokúsiť zaviesť morálku do našeho života, ktorá sa z neho vytráca a vidíme, kam to všetko speje. No pri druhom čítaní určite zákon vylepšíme, to vám sľubujem.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som sa chcel poďakovať jednak teda, že si sa k tejto iniciatíve, ktorej ak sa nebudú venovať kresťanskí demokrati, neviem si predstaviť, že kto by sa jej venoval, že si sa pridal. Jedna vec, ktorá sa mi tak vybavovala, keď si trošku išiel do tých reminiscencií a celého toho pro-life hnutia, aj politických aktivít ešte po ´89. a spomínal si tú formuláciu, ktorá je aj v našej ústave, že ľudský život je hodný ochrany pred narodením, pamätám si od môjho otca, ktorý v tom čase bol pri tých hlasovaniach, že aj s tým bol problém, hoci to bola minimalistická verzia, že ľudský život je hodný ochrany pred narodením, pôvodne bola formulácia, že od počatia, samozrejme, že neprešla. Dôvody, prečo kádeháci nehlasovali pri prvej ústave za také znenie ústavy, boli, samozrejme, mnohé, bolo tam mnoho nástražných mín, ktoré čas potvrdil, ale v tejto jednej veci to bolo aj preto, že v platnosti napriek novej ústave zostával ten zákon, ktorý si spomínal, potratový zákon z ´86. roku. Nehovorím, že to bol jediný dôvod, ale si myslím, že to bol silný dôvod, prečo vtedy kádeháci hlasovali tak, ako hlasovali.
No a ešte k tým veciam, lebo ja nevidím problém medzi nami a tým liberálnym spektrom, ja som povedal, tam je stena a komunikácia takmer nemožná a nie je mi to ľúto. Ľúto mi je, ak kresťanské demokracie, najmä po celej západnej Európe, dneska tento priestor, angažmán v prospech života opúšťajú, pretože im to neprináša politické body. To ma mrzí viac.

Ďakujem za slovo aj kolegovi za jeho vystúpenie. On ako matematik to úmrtie nenarodených detí, tie 1,72 miliardy za posledných 50 rokov, v podstate to prerátal na tie padnuté lietadlá, 235 lietadiel denne. Jedno by sme si všimli, keby padlo, a by boli naozaj toho plné médiá. Nenarodené deti nemajú žiadne práva prakticky, ani tak ako tu kolega pred chvíľou spomenul, ani len také minimalistické veci sa nepodarilo presadiť ani v ústave, ani v zákone a ľudský život je hodný ochrany od jeho počatia. Od teda, dá sa povedať, vzniku, nevieme to ani definovať, lebo rodičia – otec a matka – sú sprostredkovateľmi, odovzdávajú život, nie sú tvorcovia života.
Pokles tých potratov, ktoré si spomínal, za posledné roky naozaj klesal, lebo tak nám dal aj stanovisko, aj z Parlamentného inštitútu sme to dostali, áno, je to aj vďaka stúpajúcemu trendu užívania antikoncepčných prostriedkov a spomenul si tuná aj tú tabletku, tú pilulku "deň po", ale veľakrát sú to práve abortívne antikoncepčné prostriedky, ktoré de facto spôsobujú minipotrat a bránia uhniezdeniu už oplodneného vajíčka v tele matky, teda v maternici.
Čo sa týka toho prsníka, a tak možno sme sa tak zasmiali, a jeho cena je 2 400 eur, ale v pondelok som rozprával na túto tému veľmi vážne, kde žena, ktorá mala ortézu prsníka, starajúca sa o svoju nevestu, padla a si poškodila túto ortézu. Žena je hendikepovaná, hej, a dneska máme onkologické pacientky, rako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Do konca volebného obdobia sa to naučím, že čo mám stlačiť.
Ďakujem za poznámky. Chcem povedať, že naozaj hlavná zásluha pre ten zákon, najmä čo sa týka všetkých paragrafov a precízneho legislatívneho usporiadania všetkého, patrí poslancovi Kuffovi, naša zásluha je podstatne menšia. No, bol som v tom Federálnom zhromaždení, keď sa tam tá veta "ľudský život je hodný ochrany pred narodením", tam dodala. Je zaujímavé, že ju dal tam poslanec sociálnej demokracie Fišera, Čech, ktorý, si myslím, ani nebol veriaci, ale sám to cítil a parlament to vlastne akceptoval. V tom čase sme napríklad museli dať na túto tému odpočet za celú federálnu vládu a celú teda koalíciu, robil to vtedy generálny prokurátor, to bol Gašparovič, druhý bol minister vnútra Langoš, tretí som bol ja ako podpredseda pre ľudské práva, a to bola celá denná debata s veľmi zaujímavými zábermi a tam vtedy nikto, ani bývalí komunisti, si nejakým spôsobom nedovolili proste nejako to úplne nejako to hodiť pod zem. To je zaujímavé, ja ten materiál mám, to bol veľký dokument a správa, ktorú títo traja ľudia vypracovali a predstavili parlamentu.
No, chcem ešte povedať poslednú vec, že tu teraz pred dvoma dňami hovorila pani Lunacek, to bola rakúska poslankyňa voľakedy, otvorila ten report, ktorý bol veľmi kontraverzný a, by som povedal, úplne proti týmto zásadám, o ktorých hovoríme, veľmi liberálny, celá Európa o ňom hovorila, o Lunacek report. Ten report vlastne nebol záväzný a všetci ho tlačili ako záväzný a tá sa na základe tejto kariéry stala podpredsedom Európskeho parlamentu teraz. A teraz tu pred dvoma dňami nám rozprávala, neviem už o čom, bohužiaľ som tu nebol, ale však sa dozviem o čom, ale proste nás poučovala alebo hovorila o našom predsedníctve, čo je však dobré. Ale nebyť toho jej slávneho reportu, tak nikdy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci, keď sme niekedy v septembri pred konaním bratislavského pochodu za život spoločne s mojimi kolegami upozorňovali, že samotný pochod za život vytvára akési predpolie alebo možno aj nejaký spoločenský tlak na prijatie nejakých ďalších legislatívnych zmien, neboli sme ďaleko od pravdy. Hovorili sme o tom, že krátko po tomto pochode príde iniciatíva, ktorej cieľom bude zákaz potratov. A kolegovia z KDH mali natoľko rozumu, že sa rozhodli nepolarizovať zbytočne verejnú mienku, a vedia, že táto téma nie je zrovna témou, ktorá by mala väčšinovú podporu ľudí na Slovensku, a preto celkom rozumne s takouto iniciatívou neprišli oni. Ale volanie biskupov, biskupskej konferencie Slovenska, našlo svätých bojovníkov, ktorí zdvihli zástavu boja za katolícku morálku a priniesli do parlamentu tento návrh alebo návrhy.
Návrhy, ktoré predkladajú páni poslanci, by s trochou nadsázky bolo možné označiť za katechizmus v paragrafovom znení. Šanca na prijatie ich návrhov je síce mizivá, avšak ich návrhy by pri čisto teoretickom schválení mohli mnohé osoby – a najmä ženy – uvrhnúť do absolútneho bezprávia a krajinu ako celok premeniť na radikálny katolícky náboženský štát, hermeticky uzavretý pred medzinárodnými garanciami ochrany ľudských práv, ale aj pred akýmkoľvek pokrokom smerujúcim k posilňovaniu ľudskoprávnych hodnôt a ochrany skupín, ktorých práva často nie sú garantované ani na papieri a nieto ešte v praxi.
Je to taký katolícky džihád mojich kolegov poslancov, ktorí sa rozhodli viesť svätú vojnu bez ohľadu na Ústavu Slovenskej republiky, bez ohľadu na platné rozhodnutia Ústavného súdu, bez ohľadu na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Páni poslanci sa tak niekoľko mesiacov pred voľbami vydali na spanilú jazdu. Predložili dva legislatívne návrhy, pričom prvý sa snaží o masívnu zmenu ústavy smerom k absolútnemu zákazu interrupcií, ale aj k obmedzovaniu mnohých iných práv.
Druhý návrh sa zase snaží o úplné zrušenie súčasnej legislatívy umožňujúcej interrupcie a premietnutie vysnívaných ústavných zmien do Občianskeho zákonníka i Trestného zákona. Predkladatelia už avizovali, že to nie je všetko. Majú už pripravené ďalšie návrhy a upozorňujú aj na potrebu zosúladiť so svojimi drakonickými návrhmi celý právny poriadok. Podľa predstáv kolegov by s účinnosťou od 1. marca 2016 malo byť v našej ústave zakotvené právo na život nenarodeného dieťaťa. Predkladatelia ho definujú ako ľudské embryo alebo ľudský plod v akomkoľvek štádiu jeho vývoja, a to už od oplodnenia ľudského vajíčka. Návrh novely ústavy chce potom ľudskému embryu priznať mnohé ďalšie práva. Ochrana embrya má byť zároveň garantovaná absolútnym zákazom interrupcií na rozdiel od súčasnosti, kedy ženy môžu v prvých 12 týždňoch tehotenstva podstúpiť interrupciu bez udania dôvodu a neskôr z dôvodu ohrozenia svojho života či z dôvodu ťažko poškodeného plodu.
Interrupcia po novom podľa návrhu pánov poslancov by nebola možná ani v prípade, že by bol bezprostredne ohrozený život ženy. V takomto prípade by boli možné len činnosti, ktoré by boli v rámci liečby ženy bezprostredne nevyhnutné na záchranu jej života. Ukončenie tehotenstva by bolo teda akýmsi vedľajším, alebo by bolo možné akceptovať len ako akýsi vedľajší a nepriamy, neúmyselný následok záchrany života ženy.
Trestne zodpovedná by bola každá osoba, ktorá interrupciu vykonala, sprostredkovala či poskytla pri nej pomoc. Trestne zodpovedná by bola aj samotná žena a jej rozhodnutie podstúpiť interrupciu by ju mohlo stáť až doživotie. Rovnaké sankcie by jej hrozili aj v prípade, ak by zákrok podstúpila v zahraničí.
Avšak navrhované zmeny idú oveľa ďalej než len absolútny zákaz interrupcií. V súvislosti s týmto zákazom by bolo možné napríklad obmedziť právo na nedotknuteľnosť obydlia a vytvoriť tak priestor pre inkvizičné domové prehliadky, napríklad za účelom zistenia, či žena náhodou nebola tehotná a či náhodou nepodstúpila interrupciu, či obmedziť ústavné právo na zhromažďovanie, združovanie alebo petičné právo. To by umožnilo fakticky zlikvidovať všetky občianske snahy presadzujúce reprodukčné práva žien.
Avšak ambície poslaneckej trojice nekončia ani tu. Navrhujú napr. ústavne zakázať dnes všetky dostupné umelé oplodnenia či iné metódy asistovanej reprodukcie, a to všetko pod hrozbou trestu odňatia slobody na päť až dvanásť rokov pre všetky zúčastnené osoby. Ešte raz, chcú zakázať umelé oplodnenie a akékoľvek metódy asistovanej reprodukcie pod hrozbou trestu odňatia slobody na päť až dvanásť rokov!
Návrh na zmenu ústavy má však aj mnoho ďalších ambícií, napr. oprášiť étos februárového referenda o rodine zakotvením zákazu registrovaného partnerstva či zákazu priznania práv, ktoré v súčasnosti prináležia iba manželom alebo aj iným typom spolužití. Ústavný návrh napokon volá aj po ukončení viazanosti Slovenskej republiky všetkými medzinárodnými zmluvami, ktoré nie je možné zosúladiť s navrhovanou právnou úpravou pánov poslancov. Keďže táto je naozaj nefalšovaným excesom voči viacerým kľúčovým ľudskoprávnym dohovorom, schválenie poslaneckých návrhov nasledované ukončením viazanosti Slovenskej republiky týmito dohovormi by v podstate dokonale rozvrátilo právny poriadok Slovenskej republiky.
Dámy a páni, slovenský stranícko-politický patriarchát nikdy neovplýval prílišnými snahami o posilňovanie ľudských práv žien či iných skupín, ktorých práva nie sú stále v mnohom napĺňané ani formálne. Naopak, niektoré kroky, ktoré sa udiali v posledných rokoch, ako napr. neuspokojivé riešenie masívne sa vyskytujúceho násilia páchaného na ženách; exposlanec SMER-u pán Jánoš by o tom vedel rozprávať; silnejúca diskriminácia žien na trhu práce či nedostatočná ochrana ich reprodukčných práv len ilustrujú tvrdenia o laxnom prístupe štátnej moci k svojim ľudskoprávnym záväzkom. Poukazuje na to aj nedávne rozhodnutie a zasadnutie a rozhodnutie výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien, na ktorom výbor slovenskej vládnej delegácii vytkol, že rodová rovnosť na Slovensku stále nie je realitou a volal po politickej vôli na jej presadzovanie. Napriek tomu je však veľmi ťažké si čo i len predstaviť, že by poslanci a poslankyne krajiny, ktorá sa oficiálne hlási k ochrane práv žien, za predložené návrhy zahlasovali.
Predložené návrhy teda nie sú nebezpečné samy osebe, hoci sa snažia o extrémne nebezpečné veci. Sú však nebezpečné v tom, že svojou stratégiou radikalizácie môžu posúvať hranice toho, čo je normálne, a pri nedostatku našej reflexie, kritickosti či obozretnosti z našej strany môžu otupiť našu citlivosť na to, čo nás skutočne ohrozuje. Tieto návrhy sú totiž iba ďalšími kamienkami mozaiky dlhšie a systematicky prebiehajúcich snáh o podrývanie reprodukčných práv žien, o zamedzovanie právnej ochrany osôb patriacich k sexuálnym menšinám či o posilňovanie vplyvu katolíckej cirkvi na svetský právny poriadok i každodenný občiansky život.
Návrhy sú ďalej nebezpečné v tom, že si uzurpujú oficiálny priestor a vynucujú si pozornosť, ktorú by inak bez zaštiťovania sa oficiálnou politickou mocou v politickom a mediálnom priestore civilizovanej krajiny nedostali. Tieto názory sú extrémne a sú okrajové a sú tiež nebezpečné v tom, s akou samozrejmou drzosťou si uzurpujú právo tak fundamentálne a kruto zasahovať do života mnohých osôb a skupín, najmä teda žien, a rozhodovať o tých najintímnejších aspektoch ich každodenného bytia. Skutočnosť, že poslanecké kluby, v ktorých pôsobili alebo pôsobia dvaja z predkladateľov, sa od ich návrhov nijako viditeľne nedištancovali, uvedené obavy len posilňuje.
Dámy a páni, páni poslanci Kuffa, Kvasnička a Mikloško sa jednoducho rozhodli, že obohatia ústavný poriadok našej republiky svojím katolíckym videním sveta a bez pýtania ho nanútia aj iným, teda všetkým, keďže ústava je záväzná pre nás všetkých. Podrobne by sa dalo rozobrať takmer každé ustanovenie návrhu, najmä tie, kde sa dávajú práva nenarodeným deťom na roveň živých ľudí, subjektov práv a povinností. Keby sa toto dotiahlo do absurdna, vznikli by ozaj bizarné situácie. Bolo by však zbytočné zastavovať sa pri každom ustanovení a zaoberať sa ním. V Slovenskej republike, našťastie, stále platí ústava a nech si o nej myslíme čokoľvek, jej úvodné slová ešte neboli zmenené a znejú: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo." V druhej vete je vyjadrené to, že aj keď tu je sloboda náboženského vyznania, štát a jeho inštitúcie fungujú na sekulárnom princípe, teda nie na základe konkrétneho náboženstva alebo akejkoľvek ideológie.
V prípade, ktorý nám ukazovali navrhovatelia, sa však ani neostýchajú za to, že toto základné ustanovenie ústavy charakterizujúce náš spoločný štát úplne ignorujú, ani sa to nepokúšajú zakryť ani v návrhu, ani v samotnej rozprave. Naopak, úplne nepokryte všetkým občanom tohto štátu, páni poslanci, nanucujete svoju morálku, svoje videnie sveta, svoju ideológiu, a tým, ktorí s ňou nemajú a nechcú mať nič spoločné, tých si jednoducho nevšímate.
Záverom, nie je to tak dávno, čo v prvej polovici štyridsiatych rokov, keď mali istí ľudia možnosť ostatným nanucovať svoju morálku a podľa toho aj prijímať zákony. Ako si iste pamätáte, bolo to obdobie slovenského štátu a títo ľudia dokázali veľmi presne označiť tých menejcenných, nesúladných s ich morálkou a ďalšími ich kritériami. Výsledok ich snaženia dnes história pomenúva ako holokaust.
Dámy a páni, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel zareagovať vôbec na túto tému aj v súvislosti s tým, čo hovoril pán poslanec.
Viete, hovoríte o nejakom katolíckom alebo nekatolíckom videní sveta. Ja tento problém trošku vidím inak. Ja mám pocit, budem rád, keď mi v tom dáte za pravdu alebo nedáte za pravdu, že do tejto témy, mne proste vadí, že do tejto témy príliš veľa kecajú muži. Hovorím vám to úplne otvorene, pokladám to, dokonca niektorí tu ako keby predstierali div že nie pôrodné bolesti, nechcem túto tému takýmto spôsobom zhadzovať, ale mi to proste vadí. Toto nie je téma, o ktorej by mali rozhodovať len muži, tváriť sa tu, že sú majstri sveta a že vymysleli telefón. Proste toto je téma, kde by v prvom rade malo platiť aj nejaké zdravotné hľadisko. Toto je téma, kde by sa mali vyjadrovať k tejto téme hlavne tie ženy, ktoré skutočne vedia ďaleko viacej ako muži, o čom hovoria. Toto mi tu vadí.
Prosím vás pekne, ženy, ozvite sa aj s takými alebo onakými skúsenosťami, lebo ja týchto mužov už skutočne nemôžem počúvať. To je niečo tak umelé, tak vykonštruované, ak by malo teoreticky, viem, že je to čiste teoretická záležitosť, že sa to nedá uskutočniť, ale malo by sa dať o niečom teoretické referendum, tak určite referendum o interrupciách by sa malo týkať hlavne žien a ženy by mali o tomto rozhodnúť preto, lebo toto je ich výsostné právo, a muži sa môžu; no tak poviem to slušne; prizerať, a to je tak zhruba všetko. Toto mi vadí, páni poslanci! (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
No, spomenul holokaust, slovenský štát, ja som dúfal, že spomenie aj križiakov a inkvizíciu, tak keď 1,72 miliardy ľudí sa nenarodí, tak je to holokaust, to musím priznať aj ja.
Ja chcem tak povedať, skúste vy zorganizovať pochod proti životu, koľko vás tam bude. A pochody Pride sú známe, no, teraz máme v pondelok radu vlády, na ktorú pôjdem, pre ľudské práva, tak zo šiestich bodov rady vlády štyri sa týkajú problematiky LGBTI, tak naozaj tu už nič nemáme na program? To si nenechám len pre seba, ale len problematika LGBTI; dobre.
Samozrejme, život ženy má vždy prednosť pred životom, pardon. Život matky má vždy prednosť pred životom dieťaťa, to je stará zásada, o tom netreba tu hovoriť. Slovo reprodukčné práva ženy je vymyslené voľakedy v Káhire pred 21 rokmi, pekne, pred dvadsiatimi, kresťan nikdy tento pojem nemôže prijať, lebo je to vlastne pojem zlý. To je ako celá rodová rovnosť je niečo úplne divné a nechcem to tu teraz spomínať. Chcem zdôrazniť, že som naozaj ja osobne v KDH o tomto neinformoval, bolo to rýchlo nakoniec ušité, predpokladalo sa, že sa to dá niekedy inokedy, takže KDH s tým nevedelo, že ja s tým tiež vystúpim spolu s týmito dvomi kamarátmi.
V ústave máme aj cyrilometodskú tradíciu teda a to tam nemôžeme hovoriť, že cyrilometodská tradícia nám hovorí to, čo hovoríte tuná, kolegovia. Kto chodí do kostola, ten často počúva tieto témy, čiže to neni len niekde pod perinou s manželkou sa o tom debatuje, ale je to téma vážna. A táto morálka nie je odvodená od neviem čoho, že to neni naša morálka, je to morálka evanjelia, ktorú môže len ten zmeniť, kto to evanjelium vymyslel.
Ďakujem.