58. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som sa chcel poďakovať jednak teda, že si sa k tejto iniciatíve, ktorej ak sa nebudú venovať kresťanskí demokrati, neviem si predstaviť, že kto by sa jej venoval, že si sa pridal. Jedna vec, ktorá sa mi tak vybavovala, keď si trošku išiel do tých reminiscencií a celého toho pro-life hnutia, aj politických aktivít ešte po ´89. a spomínal si tú formuláciu, ktorá je aj v našej ústave, že ľudský život je hodný ochrany pred narodením, pamätám si od môjho otca, ktorý v tom čase bol pri tých hlasovaniach, že aj s tým bol problém, hoci to bola minimalistická verzia, že ľudský život je hodný ochrany pred narodením, pôvodne bola formulácia, že od počatia, samozrejme, že neprešla. Dôvody, prečo kádeháci nehlasovali pri prvej ústave za také znenie ústavy, boli, samozrejme, mnohé, bolo tam mnoho nástražných mín, ktoré čas potvrdil, ale v tejto jednej veci to bolo aj preto, že v platnosti napriek novej ústave zostával ten zákon, ktorý si spomínal, potratový zákon z ´86. roku. Nehovorím, že to bol jediný dôvod, ale si myslím, že to bol silný dôvod, prečo vtedy kádeháci hlasovali tak, ako hlasovali.
No a ešte k tým veciam, lebo ja nevidím problém medzi nami a tým liberálnym spektrom, ja som povedal, tam je stena a komunikácia takmer nemožná a nie je mi to ľúto. Ľúto mi je, ak kresťanské demokracie, najmä po celej západnej Európe, dneska tento priestor, angažmán v prospech života opúšťajú, pretože im to neprináša politické body. To ma mrzí viac.

Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo aj kolegovi za jeho vystúpenie. On ako matematik to úmrtie nenarodených detí, tie 1,72 miliardy za posledných 50 rokov, v podstate to prerátal na tie padnuté lietadlá, 235 lietadiel denne. Jedno by sme si všimli, keby padlo, a by boli naozaj toho plné médiá. Nenarodené deti nemajú žiadne práva prakticky, ani tak ako tu kolega pred chvíľou spomenul, ani len také minimalistické veci sa nepodarilo presadiť ani v ústave, ani v zákone a ľudský život je hodný ochrany od jeho počatia. Od teda, dá sa povedať, vzniku, nevieme to ani definovať, lebo rodičia – otec a matka – sú sprostredkovateľmi, odovzdávajú život, nie sú tvorcovia života.
Pokles tých potratov, ktoré si spomínal, za posledné roky naozaj klesal, lebo tak nám dal aj stanovisko, aj z Parlamentného inštitútu sme to dostali, áno, je to aj vďaka stúpajúcemu trendu užívania antikoncepčných prostriedkov a spomenul si tuná aj tú tabletku, tú pilulku "deň po", ale veľakrát sú to práve abortívne antikoncepčné prostriedky, ktoré de facto spôsobujú minipotrat a bránia uhniezdeniu už oplodneného vajíčka v tele matky, teda v maternici.
Čo sa týka toho prsníka, a tak možno sme sa tak zasmiali, a jeho cena je 2 400 eur, ale v pondelok som rozprával na túto tému veľmi vážne, kde žena, ktorá mala ortézu prsníka, starajúca sa o svoju nevestu, padla a si poškodila túto ortézu. Žena je hendikepovaná, hej, a dneska máme onkologické pacientky, rako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Mikloško, chcete reagovať? Treba sa prihlásiť. Nech sa páči, trojku stlačte, tak budete mať dve minúty faktickú.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

Do konca volebného obdobia sa to naučím, že čo mám stlačiť.
Ďakujem za poznámky. Chcem povedať, že naozaj hlavná zásluha pre ten zákon, najmä čo sa týka všetkých paragrafov a precízneho legislatívneho usporiadania všetkého, patrí poslancovi Kuffovi, naša zásluha je podstatne menšia. No, bol som v tom Federálnom zhromaždení, keď sa tam tá veta "ľudský život je hodný ochrany pred narodením", tam dodala. Je zaujímavé, že ju dal tam poslanec sociálnej demokracie Fišera, Čech, ktorý, si myslím, ani nebol veriaci, ale sám to cítil a parlament to vlastne akceptoval. V tom čase sme napríklad museli dať na túto tému odpočet za celú federálnu vládu a celú teda koalíciu, robil to vtedy generálny prokurátor, to bol Gašparovič, druhý bol minister vnútra Langoš, tretí som bol ja ako podpredseda pre ľudské práva, a to bola celá denná debata s veľmi zaujímavými zábermi a tam vtedy nikto, ani bývalí komunisti, si nejakým spôsobom nedovolili proste nejako to úplne nejako to hodiť pod zem. To je zaujímavé, ja ten materiál mám, to bol veľký dokument a správa, ktorú títo traja ľudia vypracovali a predstavili parlamentu.
No, chcem ešte povedať poslednú vec, že tu teraz pred dvoma dňami hovorila pani Lunacek, to bola rakúska poslankyňa voľakedy, otvorila ten report, ktorý bol veľmi kontraverzný a, by som povedal, úplne proti týmto zásadám, o ktorých hovoríme, veľmi liberálny, celá Európa o ňom hovorila, o Lunacek report. Ten report vlastne nebol záväzný a všetci ho tlačili ako záväzný a tá sa na základe tejto kariéry stala podpredsedom Európskeho parlamentu teraz. A teraz tu pred dvoma dňami nám rozprávala, neviem už o čom, bohužiaľ som tu nebol, ale však sa dozviem o čom, ale proste nás poučovala alebo hovorila o našom predsedníctve, čo je však dobré. Ale nebyť toho jej slávneho reportu, tak nikdy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pán poslanec Miškov, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci, keď sme niekedy v septembri pred konaním bratislavského pochodu za život spoločne s mojimi kolegami upozorňovali, že samotný pochod za život vytvára akési predpolie alebo možno aj nejaký spoločenský tlak na prijatie nejakých ďalších legislatívnych zmien, neboli sme ďaleko od pravdy. Hovorili sme o tom, že krátko po tomto pochode príde iniciatíva, ktorej cieľom bude zákaz potratov. A kolegovia z KDH mali natoľko rozumu, že sa rozhodli nepolarizovať zbytočne verejnú mienku, a vedia, že táto téma nie je zrovna témou, ktorá by mala väčšinovú podporu ľudí na Slovensku, a preto celkom rozumne s takouto iniciatívou neprišli oni. Ale volanie biskupov, biskupskej konferencie Slovenska, našlo svätých bojovníkov, ktorí zdvihli zástavu boja za katolícku morálku a priniesli do parlamentu tento návrh alebo návrhy.
Návrhy, ktoré predkladajú páni poslanci, by s trochou nadsázky bolo možné označiť za katechizmus v paragrafovom znení. Šanca na prijatie ich návrhov je síce mizivá, avšak ich návrhy by pri čisto teoretickom schválení mohli mnohé osoby – a najmä ženy – uvrhnúť do absolútneho bezprávia a krajinu ako celok premeniť na radikálny katolícky náboženský štát, hermeticky uzavretý pred medzinárodnými garanciami ochrany ľudských práv, ale aj pred akýmkoľvek pokrokom smerujúcim k posilňovaniu ľudskoprávnych hodnôt a ochrany skupín, ktorých práva často nie sú garantované ani na papieri a nieto ešte v praxi.
Je to taký katolícky džihád mojich kolegov poslancov, ktorí sa rozhodli viesť svätú vojnu bez ohľadu na Ústavu Slovenskej republiky, bez ohľadu na platné rozhodnutia Ústavného súdu, bez ohľadu na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná. Páni poslanci sa tak niekoľko mesiacov pred voľbami vydali na spanilú jazdu. Predložili dva legislatívne návrhy, pričom prvý sa snaží o masívnu zmenu ústavy smerom k absolútnemu zákazu interrupcií, ale aj k obmedzovaniu mnohých iných práv.
Druhý návrh sa zase snaží o úplné zrušenie súčasnej legislatívy umožňujúcej interrupcie a premietnutie vysnívaných ústavných zmien do Občianskeho zákonníka i Trestného zákona. Predkladatelia už avizovali, že to nie je všetko. Majú už pripravené ďalšie návrhy a upozorňujú aj na potrebu zosúladiť so svojimi drakonickými návrhmi celý právny poriadok. Podľa predstáv kolegov by s účinnosťou od 1. marca 2016 malo byť v našej ústave zakotvené právo na život nenarodeného dieťaťa. Predkladatelia ho definujú ako ľudské embryo alebo ľudský plod v akomkoľvek štádiu jeho vývoja, a to už od oplodnenia ľudského vajíčka. Návrh novely ústavy chce potom ľudskému embryu priznať mnohé ďalšie práva. Ochrana embrya má byť zároveň garantovaná absolútnym zákazom interrupcií na rozdiel od súčasnosti, kedy ženy môžu v prvých 12 týždňoch tehotenstva podstúpiť interrupciu bez udania dôvodu a neskôr z dôvodu ohrozenia svojho života či z dôvodu ťažko poškodeného plodu.
Interrupcia po novom podľa návrhu pánov poslancov by nebola možná ani v prípade, že by bol bezprostredne ohrozený život ženy. V takomto prípade by boli možné len činnosti, ktoré by boli v rámci liečby ženy bezprostredne nevyhnutné na záchranu jej života. Ukončenie tehotenstva by bolo teda akýmsi vedľajším, alebo by bolo možné akceptovať len ako akýsi vedľajší a nepriamy, neúmyselný následok záchrany života ženy.
Trestne zodpovedná by bola každá osoba, ktorá interrupciu vykonala, sprostredkovala či poskytla pri nej pomoc. Trestne zodpovedná by bola aj samotná žena a jej rozhodnutie podstúpiť interrupciu by ju mohlo stáť až doživotie. Rovnaké sankcie by jej hrozili aj v prípade, ak by zákrok podstúpila v zahraničí.
Avšak navrhované zmeny idú oveľa ďalej než len absolútny zákaz interrupcií. V súvislosti s týmto zákazom by bolo možné napríklad obmedziť právo na nedotknuteľnosť obydlia a vytvoriť tak priestor pre inkvizičné domové prehliadky, napríklad za účelom zistenia, či žena náhodou nebola tehotná a či náhodou nepodstúpila interrupciu, či obmedziť ústavné právo na zhromažďovanie, združovanie alebo petičné právo. To by umožnilo fakticky zlikvidovať všetky občianske snahy presadzujúce reprodukčné práva žien.
Avšak ambície poslaneckej trojice nekončia ani tu. Navrhujú napr. ústavne zakázať dnes všetky dostupné umelé oplodnenia či iné metódy asistovanej reprodukcie, a to všetko pod hrozbou trestu odňatia slobody na päť až dvanásť rokov pre všetky zúčastnené osoby. Ešte raz, chcú zakázať umelé oplodnenie a akékoľvek metódy asistovanej reprodukcie pod hrozbou trestu odňatia slobody na päť až dvanásť rokov!
Návrh na zmenu ústavy má však aj mnoho ďalších ambícií, napr. oprášiť étos februárového referenda o rodine zakotvením zákazu registrovaného partnerstva či zákazu priznania práv, ktoré v súčasnosti prináležia iba manželom alebo aj iným typom spolužití. Ústavný návrh napokon volá aj po ukončení viazanosti Slovenskej republiky všetkými medzinárodnými zmluvami, ktoré nie je možné zosúladiť s navrhovanou právnou úpravou pánov poslancov. Keďže táto je naozaj nefalšovaným excesom voči viacerým kľúčovým ľudskoprávnym dohovorom, schválenie poslaneckých návrhov nasledované ukončením viazanosti Slovenskej republiky týmito dohovormi by v podstate dokonale rozvrátilo právny poriadok Slovenskej republiky.
Dámy a páni, slovenský stranícko-politický patriarchát nikdy neovplýval prílišnými snahami o posilňovanie ľudských práv žien či iných skupín, ktorých práva nie sú stále v mnohom napĺňané ani formálne. Naopak, niektoré kroky, ktoré sa udiali v posledných rokoch, ako napr. neuspokojivé riešenie masívne sa vyskytujúceho násilia páchaného na ženách; exposlanec SMER-u pán Jánoš by o tom vedel rozprávať; silnejúca diskriminácia žien na trhu práce či nedostatočná ochrana ich reprodukčných práv len ilustrujú tvrdenia o laxnom prístupe štátnej moci k svojim ľudskoprávnym záväzkom. Poukazuje na to aj nedávne rozhodnutie a zasadnutie a rozhodnutie výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien, na ktorom výbor slovenskej vládnej delegácii vytkol, že rodová rovnosť na Slovensku stále nie je realitou a volal po politickej vôli na jej presadzovanie. Napriek tomu je však veľmi ťažké si čo i len predstaviť, že by poslanci a poslankyne krajiny, ktorá sa oficiálne hlási k ochrane práv žien, za predložené návrhy zahlasovali.
Predložené návrhy teda nie sú nebezpečné samy osebe, hoci sa snažia o extrémne nebezpečné veci. Sú však nebezpečné v tom, že svojou stratégiou radikalizácie môžu posúvať hranice toho, čo je normálne, a pri nedostatku našej reflexie, kritickosti či obozretnosti z našej strany môžu otupiť našu citlivosť na to, čo nás skutočne ohrozuje. Tieto návrhy sú totiž iba ďalšími kamienkami mozaiky dlhšie a systematicky prebiehajúcich snáh o podrývanie reprodukčných práv žien, o zamedzovanie právnej ochrany osôb patriacich k sexuálnym menšinám či o posilňovanie vplyvu katolíckej cirkvi na svetský právny poriadok i každodenný občiansky život.
Návrhy sú ďalej nebezpečné v tom, že si uzurpujú oficiálny priestor a vynucujú si pozornosť, ktorú by inak bez zaštiťovania sa oficiálnou politickou mocou v politickom a mediálnom priestore civilizovanej krajiny nedostali. Tieto názory sú extrémne a sú okrajové a sú tiež nebezpečné v tom, s akou samozrejmou drzosťou si uzurpujú právo tak fundamentálne a kruto zasahovať do života mnohých osôb a skupín, najmä teda žien, a rozhodovať o tých najintímnejších aspektoch ich každodenného bytia. Skutočnosť, že poslanecké kluby, v ktorých pôsobili alebo pôsobia dvaja z predkladateľov, sa od ich návrhov nijako viditeľne nedištancovali, uvedené obavy len posilňuje.
Dámy a páni, páni poslanci Kuffa, Kvasnička a Mikloško sa jednoducho rozhodli, že obohatia ústavný poriadok našej republiky svojím katolíckym videním sveta a bez pýtania ho nanútia aj iným, teda všetkým, keďže ústava je záväzná pre nás všetkých. Podrobne by sa dalo rozobrať takmer každé ustanovenie návrhu, najmä tie, kde sa dávajú práva nenarodeným deťom na roveň živých ľudí, subjektov práv a povinností. Keby sa toto dotiahlo do absurdna, vznikli by ozaj bizarné situácie. Bolo by však zbytočné zastavovať sa pri každom ustanovení a zaoberať sa ním. V Slovenskej republike, našťastie, stále platí ústava a nech si o nej myslíme čokoľvek, jej úvodné slová ešte neboli zmenené a znejú: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo." V druhej vete je vyjadrené to, že aj keď tu je sloboda náboženského vyznania, štát a jeho inštitúcie fungujú na sekulárnom princípe, teda nie na základe konkrétneho náboženstva alebo akejkoľvek ideológie.
V prípade, ktorý nám ukazovali navrhovatelia, sa však ani neostýchajú za to, že toto základné ustanovenie ústavy charakterizujúce náš spoločný štát úplne ignorujú, ani sa to nepokúšajú zakryť ani v návrhu, ani v samotnej rozprave. Naopak, úplne nepokryte všetkým občanom tohto štátu, páni poslanci, nanucujete svoju morálku, svoje videnie sveta, svoju ideológiu, a tým, ktorí s ňou nemajú a nechcú mať nič spoločné, tých si jednoducho nevšímate.
Záverom, nie je to tak dávno, čo v prvej polovici štyridsiatych rokov, keď mali istí ľudia možnosť ostatným nanucovať svoju morálku a podľa toho aj prijímať zákony. Ako si iste pamätáte, bolo to obdobie slovenského štátu a títo ľudia dokázali veľmi presne označiť tých menejcenných, nesúladných s ich morálkou a ďalšími ich kritériami. Výsledok ich snaženia dnes história pomenúva ako holokaust.
Dámy a páni, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Jarjabek, Mikloško, Kvasnička a Kuffa, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel zareagovať vôbec na túto tému aj v súvislosti s tým, čo hovoril pán poslanec.
Viete, hovoríte o nejakom katolíckom alebo nekatolíckom videní sveta. Ja tento problém trošku vidím inak. Ja mám pocit, budem rád, keď mi v tom dáte za pravdu alebo nedáte za pravdu, že do tejto témy, mne proste vadí, že do tejto témy príliš veľa kecajú muži. Hovorím vám to úplne otvorene, pokladám to, dokonca niektorí tu ako keby predstierali div že nie pôrodné bolesti, nechcem túto tému takýmto spôsobom zhadzovať, ale mi to proste vadí. Toto nie je téma, o ktorej by mali rozhodovať len muži, tváriť sa tu, že sú majstri sveta a že vymysleli telefón. Proste toto je téma, kde by v prvom rade malo platiť aj nejaké zdravotné hľadisko. Toto je téma, kde by sa mali vyjadrovať k tejto téme hlavne tie ženy, ktoré skutočne vedia ďaleko viacej ako muži, o čom hovoria. Toto mi tu vadí.
Prosím vás pekne, ženy, ozvite sa aj s takými alebo onakými skúsenosťami, lebo ja týchto mužov už skutočne nemôžem počúvať. To je niečo tak umelé, tak vykonštruované, ak by malo teoreticky, viem, že je to čiste teoretická záležitosť, že sa to nedá uskutočniť, ale malo by sa dať o niečom teoretické referendum, tak určite referendum o interrupciách by sa malo týkať hlavne žien a ženy by mali o tomto rozhodnúť preto, lebo toto je ich výsostné právo, a muži sa môžu; no tak poviem to slušne; prizerať, a to je tak zhruba všetko. Toto mi vadí, páni poslanci! (Potlesk.)

Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.