58. schôdza

Čiže v podstate, aj keď ste sa nedostali k žiadnej konkrétnej otázke, skúsim to nejak tak, no. (Reakcia z pléna.) Áno, bola tam otázka, že prečo tak náhle? Ale to nie je pravda, že náhle.
Ako som hovoril, celý čas sme veľmi pozorne sledovali vývoj ekonomiky a hospodárenia tohto komerčného segmentu Železničnej spoločnosti Slovensko. Ako som povedal, a s vami súhlasím, však som to hovoril aj vo svojej odpovedi, áno, darilo sa nám postupne zlepšovať hospodársky výsledok tohto segmentu. Avšak súčasná situácia jednoznačne ukazuje, že neexistuje spôsob, akým dostať tento segment do ziskovosti. Nie je žiadna perspektíva.
A vy hovoríte, že náhle sme zmenili. To vôbec nie je pravda, pretože celý čas sme sledovali hospodárenie. A čo je skutočná pravda, že október tohto roku sa vyvíjal veľmi sľubne a čakali sme na výsledky novembra. Keby sa boli potvrdili októbrové výsledky, pozitívne, tak by sme verili v to, že je možné ešte nejakým spôsobom pokračovať v tomto produkte. Avšak október skončil nad očakávania horšie, ako sme si vôbec mysleli a tým pádom sa jasne potvrdilo, že tá perspektíva naozaj nie je.
A že sme nič nerobili alebo že sme teda náhle zmenili rozhodnutie. Hovoril som vám, že už v apríli sme reagovali na tú zmenu tým, že sa, a to neviem, či si vôbec niekto z vás všimol, že sa zredukoval počet icečok na polovičku. To nikomu, nikto si to ani nevšimol. A viete, prečo si to nikto ani nevšimol? Pretože takmer nikto tými vlakmi nejazdil. To je tá skutočná pravda. A nemôže si predsa štát dovoliť prevádzkovať poloprázdne alebo štvrtinovo naplnené vlaky, ktoré proste stoja reálne veľké sumy.
No a teraz tá situácia je taká, že strata za tento rok na icečkách bude väčšia, ako bola strata za predchádzajúci rok a zároveň odhad, perspektíva podľa posledných dát, stále hovorí o strate, ktorá sa blíži k miliónu eur aj v budúcom roku. A toto je to, čo vy chcete? Aby sme proste miliónom dotovali naďalej, keď nie je žiadna perspektíva, že sa z tejto straty vymotá?
A čo sa týka súkromného prepravcu, môžme mať na to, a vy ste položili aj nejakú ďalšiu otázku, že ako sa tomuto budeme venovať. To je samostatná kapitola. Ale je tu nejaký súkromný subjekt, ktorý má právo fungovať na železniciach vzhľadom na to, že existuje liberalizácia.
A opäť pripomínam, skúste sa možno pozrieť skôr na to, akým spôsobom tomu súkromníkovi bola pridelená trať Bratislava – Komárno? To je pre mňa veľký otáznik. Bez súťaže. Viete, že aj dnes v rámci liberalizácie pokračujeme s tým, že súkromníci sa môžu uchádzať o trať Bratislava – Banská Bystrica, ale v rámci normálnej regulérnej súťaže. Nie že to niekomu pridelíme na priamo.
Takže keď to zhrniem, kľúčová vec je, že neexistuje žiadny scenár, a vyskúšali ich naozaj veľké kvantum a videl som asi 20 rôznych scenárov, ako by sa tie icečká mohli prevádzkovať, a ani jeden z nich nie je ziskový dlhodobo. A ani nie je perspektíva, pokiaľ sa nezmení zásadným spôsobom situácia, napríklad, že by RegioJet odišiel. To je samozrejme niečo iné. Ale v tento moment, pokiaľ RegioJet bude pokračovať, na čo má plnohodnotné právo, nie je šanca prevádzkovať IC vlaky ziskovo.
A potom sa pýtam, na čo ma to tu vlastne nahovárate? Že ja mám a chcete mi vyčítať, že Železničná spoločnosť Slovensko zastavila stratu? To je to, čo tu od akože pravicovej, pohrobkov pravicovej vlády, aby som bol presný, mám počúvať? Tak nie. Ale tak naozaj, o čom to je? Keď je jasná matematika. Chcete mi povedať, že tie vlaky sú ziskové? No nie sú, sú stratové. Tak čo ešte máme s tým spraviť? Máme prevádzkovať tú stratu?
No, takže toto je holá pravda a ďakujem za slovo. Skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, v úseku od začiatku stavby po druhý kilometer prebiehajú zemné práce súvisiace s budovaním križovatky Hubová a práce na spodnej stavbe mostného objektu 201-00 od kilometra 6 po koniec úseku sa realizujú práce na zakladaní spodnej časti mostných objektov a nosnej konštrukcii a zemné práce na telese diaľnice.
Práce na preložkách inžinierskych sietí boli prakticky ukončené. Na úseku od kilometra 2 po kilometer 4 vrátane tunela Čebrať sú dočasne prerušené práce z dôvodu analýzy zosuvového územia. V súčasnosti prebieha v tomto území monitoring a doplňujúci inžiniersko-geologický prieskum. Na základe výsledkov monitoringu po odkonzultovaní s expertmi z externého prostredia, a to z fakulty STU, Vysokého technického učení Brno, ústavu Dionýza Štúra a projektantmi, bude vybraté konečné technické riešenie s ohľadom na bezpečnosť a efektívnosť sanačno-stabilizačných opatrení. Následne budú pokračovať práce aj na tomto úseku diaľnice.
Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, spomenuli ste, že stavba v rámci alebo teda vrazenie tunela bola pozastavená, v tuneli Čebrať. Chcem sa opýtať, lebo Národná diaľničná spoločnosť tam má viacero možností, či bol tento úsek odobratý zhotoviteľovi. Pretože v prípade, že nie, to znamená, že stroje, ktoré tam má a sú nevyužívané, si bude môcť v budúcnosti nárokovať. A to si myslím, že bude asi strata pre štát, preto by ma zaujímalo, že akým spôsobom sa NDS-ka k tomuto postavila.
A keďže predpokladám, že zosuvný svah nebude technicky možné riešiť zabaraním dlhých pilót, ktoré môžu mať aj niekoľko desiatok metrov, bude sa musieť uvažovať varianta obchádzkovej trasy popod tento kopec. Ako stavebný inžinier sa tomu rozumiem trochu, takže som navrhoval niektoré takéto tunelové stavby. To znamená, že tam bude musieť prebehnúť asi celé nové posudzovanie.
Aký dlhý časový horizont predpokladáte, že môže táto odstávka spôsobiť v rámci výstavby tohto úseku D1? Je to aj v tej súvislosti, že pokiaľ NDS neodobrala tento úsek zhotoviteľovi, tak on si bude teda môcť nárokovať stavebné stroje, ktoré mu tam stoja. Nemôže ich využívať na inom úseku. A to by nás mohlo stáť aj niekoľko desiatok, možno stoviek tisíc eur navyše. Ako teda bude NDS-ka v tomto postupovať a teda aký bude ten časový horizont? Pretože aj od toho závisí, koľko teda financií štát bude musieť vyplatiť navyše zhotoviteľovi.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, trošku sa budeme musieť vrátiť v tomto v čase, pretože trošku treba pripomenúť, ako táto celá situácia vznikla.
Viete, že súťažné podklady na tento úsek boli vypísané v podobe, v akej boli, za vašej vlády a my sme zdedili už tú súťaž. (Reakcia z pléna.) Ste reprezentantom strany, ktorá je súčasťou bývalej vlády. Aj keď sa k tomu nehlásite, ale ste zoskupenie, ktoré reprezentuje opozíciu, ktorá bola súčasťou bývalej vlády. (Hlasy z pléna.) Aj napriek tomu, že mi skáčete do reči, na čo nemáte podľa rokovacieho poriadku nárok, môžem ja hovoriť, čo chcem, tak ako vy, keď klamete bezostyšne a ja vás neprerušujem.
Štandardne sa inžiniersko-geologické vrty realizujú do hĺbky 10 až 25 metrov, čo je dostatočné v územiach s ľahšími až stredne ťažkými geologickými pomermi. Úsek diaľnice D1 Hubová – Ivachnová má však najzložitejšie geologické pomery z celej diaľnice D1. Napriek tomu boli v danom území pred vypísaním súťaže na výstavbu tohto úseku, čiže desiaty mesiac, rok 2011, zrealizované vrty len do hĺbok 20 - 25 metrov. V takto náročnom území bolo vhodné pre overenie stavu a zníženie rizika zrealizovať vrty do väčších hĺbok. Keďže takéto hlboké vrty pred súťažou zrealizované neboli, zvýšilo sa, samozrejme, to riziko a problém vyriešenia sanačných a stabilizačných opatrení a odsunul sa v čase až do obdobia realizácie diela.
Keďže bol zrealizovaný následne po začatí monitoring do potrebnej hĺbky, a to 50-ch metrov, a meraniami bol zistený pohyb vo väčších hĺbkach, až 40 metrov pod terénom, ktorý poukazuje na vysoké riziko realizácie danej časti úseku podľa pôvodného projektu. V súčasnosti teda prebieha v predmetnom území geotechnický monitoring a doplňujúci inžiniersko-geologický prieskum na základe a na základe výsledku monitoringu bude po odkonzultovaní s expertami, ako som už menoval, STU, VÚT Brno, geologický ústav Dionýza Štúra a Arkadis Praha, taktiež s projektantmi a bude vybrané konečné technické riešenie s ohľadom na bezpečnosť a efektívnosť sanačno-stabilizačných opatrení. Na základe predbežných výsledkov a predložených odborných posudkov z externého prostredia sa javí ako menej rizikové a viac vhodné zmeniť trasu diaľnice predĺžením tunela. Sanačné riešenie v pôvodnej trase, čiže variant 1, sa javí ako vysokorizikové, až nerealizovateľné.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Nechcete doplňujúcu otázku k tomu? To je tá istá otázka. Ako nebudem hovoriť to isté, čo som už hovoril, takže ak ešte chcete. (Reakcia z pléna.) Ale čo mám k tomu, som vám povedal všetko, čo sa dalo.

Áno, ďakujem pekne. Pán minister, vy ste poukazovali na to, že aké sú hospodárske výsledky. Vy ste boli ministrom financií, viete veľmi dobre, ako sa dá robiť s číslami, ohýbať výsledky podľa potreby. Pán minister, operujete tu so stratovosťou IC vlakov. Ale aké straty generujú vlaky zadarmo?
Taktiež ste povedali, že IC vlaky jazdia poloprázdne. Kde, prosím vás? Podľa mojich informácií jazdia plné. Je pravda, že ľudia čiastočne odišli z tých IC vlakov práve z dôvodu možnosti cestovať zadarmo. Avšak zrušením týchto IC vlakov na striebornej tácke odovzdáte lukratívnu trať súkromnému investorovi bez konkurencie. Jedinému súkromnému investorovi. Kde je garancia, že tento súkromný dopravca nezvýši ceny pre cestujúcich?
A je naozaj cieľom tejto vlády namiesto systematických opatrení rozdávať iba sociálne balíčky? Pán minister, pre mňa sociálne balíčky evokujú chudobu. Evokujú to, že sme chudobní a sme odkázaní na celoplošnú sociálnu pomoc. Ľudia chcú slušné platy, aby si za to mohli kúpiť kvalitné služby.
Ďakujem.

Vidím, že už ste sa rozbehli aj v emotívnosti prejavu. IC vlaky som nehovoril, že jazdia dnes poloprázdne. Povedal som, že pred redukciou zásadnou, ktorá sa udiala v apríli, jazdili poloprázdne, a preto aj tá strata bola taká vysoká.
V zásade nesúhlasím s tým, čo vy hovoríte, že my odovzdávame lukratívnu trať súkromníkovi. Po prvé, si treba uvedomiť, že toto sú vlaky, ktoré sú komerčné. Vôbec nepatria do výkonov vo verejnom záujme. Keď už niekto odovzdal lukratívnu trať, ako som už hovoril, bez súťaže ste pridelili tomuto súkromníkovi, ktorého spomínate, vaša vláda, trať Bratislava – Komárno za podmienok, kde štát platí dotáciu o 2 mil. eur vyššiu, ako sme platili Železničnej spoločnosti Slovensko. Čiže dosť tomu nerozumiem. Vy ste privítali s otvorenou náručou tohto súkromníka, ktorý vám teraz nejakým spôsobom vadí, čo ja pri tom nemám nič proti konkurencii zdravej.
Ale odovzdať dotovanú trať, ktorá nás dnes stojí v dotácii viac, ako nás stála predtým, to má akú logiku?
Čiže ak niekto niekomu niečo odovzdal len tak na zlatej tácke, tak ste to boli vy a nie my. Toto je segment, ktorý je komerčný, kde môžu nielen Železničná spoločnosť Slovensko, RegioJet, Arriva, ktokoľvek prísť na túto trať a robiť v podstate svoju komerčnú politiku, akú chce. Na toto my nemáme dosah. Ale čo štát podľa mňa musí robiť, že pokiaľ nejde o výkony vo verejnom záujme, ktoré sú dotované a vždy dotované boli, čiže to neni o tom, že to je strata, to je dotácia a štát vždy rátal s tým, že to dotovať bude a vždy to dotoval. Ale toto je komerčný segment, ktorý nie je dotovaný, čiže to je naozajstná strata. A tam neviem, prečo by to štát mal robiť.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Hraško. Čo vám poviem? Chcel som povedať, že na to, aby platy rástli, najväčší tlak na to vytvára minimálna mzda a tlačenie minimálnej mzdy smerom hore, voči ktorej ste boli vždy. Voči ktorej ste boli vždy. Vždy ste kritizovali, keď sme ju zvyšovali, vždy ste hovorili o tom, že rast minimálnej mzdy znižuje počet pracovných miest, zvyšuje nezamestnanosť. Pozrite sa, teraz sme zvýšili minimálnu mzdu, jeden z najradikálnejších krát ako za posledné roky, a napriek tomu tá nezamestnanosť klesala. Čiže potom by mala byť pravda, čo vy tvrdíte, že zvyšovanie minimálnej mzdy – klesá nezamestnanosť. Lebo také sú čísla z toho pohľadu.
Čiže ak budete niekedy, pani poslankyňa, v budúcnosti ovplyvňovať aj výkonnú moc, ako v minulosti ste boli súčasťou výkonnej moci, tak potom musíte tak isto vytvárať veľký, veľmi veľký tlak na stúpanie minimálnej mzdy, tak ako to robí vláda Roberta Fica a potom určite aj tie zvyšné platy musia sa tlačiť hore, pretože to zvyšuje konkurenciu a tlak aj na súkromníkov, ktorým nemôže vláda určovať, koľko majú platiť, aby na tom trhu boli úspešní.
Ďakujem. (Potlesk.)

Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo. Vážená podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý je pod tlačou 1844. Predkladám informáciu k tejto tlači.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia je zrejmý účel navrhovanej úpravy. A keďže vychádzam z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z príslušného paragrafu zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že návrh tohto zákona prerokujeme aj v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady navrhujem, aby tento návrh bol prerokovaný výbormi, a to ústavnoprávnym výborom, výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ako aj výborom pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a v gestorskom výbore, aby bol prerokovaný do 22. januára 2016.
Vážená pani podpredsedníčka, toľko slová spravodajskej správy, prosím, otvorte teraz rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, otázka pestovania geneticky modifikovaných plodín nie je na Slovensku ani nová a už vôbec nie na svete. Je totižto už kopec registrovaných geneticky modifikovaných plodín, ktoré sa v niektorých štátoch pestujú. Sú však na to rôzne ohlasy. A keďže túto problematiku sledujem už dlhodobo, mnohokrát som sa stretol a diskutoval na túto problematiku aj s pestovateľmi, ale takisto aj s ľuďmi, ktorí robia šľachtiteľský výskum v tejto oblasti na Slovensku. To znamená, že s výskumníkmi. Sú to odborne fundovaní ľudia, ktorí takisto sa s touto problematikou zaoberajú už dlhé roky. Názory sa v tejto oblasti samozrejme rôznia, ale ako som hovoril, ohlasy aj zo sveta sú rôzne. Bolo predstavených aj mnoho negatívnych a práve reakciou na toto bola aj smernica Európskej únie, ktorá umožňovala jednotlivým členským štátom, dávala možnosť zakázať pestovanie geneticky modifikovaných organizmov, v skratke teda GMO, na svojom území.
Niektoré členské štáty Európskej únie túto možnosť využili, žiaľ, Slovenská republika túto možnosť nevyužila. Zostáva samozrejme otázkou a záhadou, prečo ministerstvo pôdohospodárstva nereagovalo takýmto spôsobom, keďže jedná sa o vyspelé krajiny, ako povedzme Rakúsko, ktoré túto možnosť využilo a zakázalo pestovanie geneticky modifikovaných organizmov na svojom území. Legislatívny proces, ktorý tomuto predchádzal v rámci Európskej únie, bol dosť zdĺhavý, ale konečne, v konečnom dôsledku dospel do štádia, kedy umožnil alebo teda dopĺňala sa do tej smernice klauzula, ktorou sa umožňuje členským štátom určiť opatrenia, ktorými celé svoje územie alebo časť územia vylúčia z pestovania GMO. Ako som spomínal, riziká tu sú a možno tie pozitíva, ktoré GMO, teda geneticky modifikované organizmy, mali priniesť, povedzme v tom, že sú odolnejšie voči určitým škodcom, odolnejšie voči určitým pesticídom, ktorými sa potom strieka okolitá pôda, aby sa zničili teda buriny a podobné záležitosti a teda, že sa možno v budúcnosti ani nebude musieť toľko, povedzme, ničiť alebo používať tieto prípravky, tak sa neukázala ako o moc rentabilná, ako keď sa pestuje bežný sadovnícky materiál.
Negatíva, ktoré to môže v budúcnosti priniesť aj na Slovensko, sú napríklad tie, že nikto nikdy nedokáže 100 % zabrániť prenosu tohto geneticky modifikovaného organizmu alebo teda materiálu na iné bežné plodiny pestované u nás na Slovensku. U nás na Slovensku máme schválené pokusné políčka, je ich niekoľko, všetko sa dá vyhľadať na stránke ministerstva pôdohospodárstva, tam to pekne máte presne, ktoré sú schválené, kde sa, v ktorej lokalite sa to nachádza, kto to dostal schválené. Je to niekoľko svetových firiem, ktoré geneticky modifikované organizmy dlhodobo produkujú, takže sa to skúma už aj na našom území. Ale ako som spomínal, nikto nikdy na 100 % nedokáže zabezpečiť alebo teda zabrániť prenosu tohto geneticky modifikovaného materiálu mimo týchto schválených políčok, čo sa hypoteticky môže stať. Pretože je to úplne normálna bežná vec, každý si chráni svoj majetok, svoje patenty, v podstate platí autorský zákon, to znamená, že ak je niekto autorom daného diela alebo konkrétne, povedzme, aj napríklad geneticky modifikovanej plodiny, dá si ju zapísať, zaregistrovať, je jej autorom.
V prípade, že v budúcnosti by sa napríklad našiel takýto materiál na nejakom poli nášho slovenského farmára, tak jednoducho niekto zo svetoznámych firiem príde a povie, že potrebuje skontrolovať, či náhodou neboli použité nejaké iné než sadivo alebo osivo, ktoré bolo k tomuto účelu použité a ktoré je deklarované. Dneska už vidíte, keď chodievate okolo polí po cestách, tak máte vždycky označenú odrodu, ktorá sa pestuje na danom poli. To znamená, že skutočne, že či je aj deklarovaná táto, teda toto osivo, ktoré tam bolo použité. No a v prípade, že by sa náhodou našlo, že v týchto vzorkách je aj materiál, ktorý je autorsky chránený v danej trebárs spoločnosti, tak jednoducho tá spoločnosť môže zažalovať nášho farmára za používanie tohto, tohto osiva bez súhlasu jej autora. To poznáme aj u nás, je autorský zákon, však sme sa o ňom donedávna ostrejšie bavili aj tu v pléne Národnej rady. Avšak tuná sa jedná o pokuty, ktoré sú, nie o pokuty, lebo ani tam to nie sú pokuty, je to neoprávnené obohatenie sa na úkor autora, a tuná sa tieto sumy šplhajú ale do astronomických čísel. Pretože nikto nedokáže povedať, že: no ale to je len týchto pár stebielok, ktoré ste tuná našli, ktoré bohvieakým spôsobom sa tu dostali. A berie sa to plošne, že: no tak našli sme tu vzorku, ja neviem, na rozlohe 5 x 5 metrov, to znamená, že keď to vynásobíme celou rozlohou, takže máte tuná percentuálne zastúpenie takéto a takéto.
A tieto cifry, ktoré by mohli byť vymáhané ako porušenie autorských práv, by mohli byť aj existenčne teda pre našich farmárov také, ktoré by ich dohnali v podstate do krachu. Čiže by ich to existenčne položilo. Aby sa predchádzalo takýmto stavom, je lepšie urobiť tzv. prevenciu, aby k takýmto stavom v budúcnosti vôbec nedochádzalo. Dneska stačí, že vtáčik ďobne nejaké semienko, preletí nejakých pár desiatok, pár desiatok metrov, možno aj kilometre, pustí to zrazu niekde inde, tam začne rásť a potom sa to prenesie ešte ďalej a zrazu máme aj geneticky modifikované organizmy, aj na miesta, kde sme ich pôvodne mať nechceli. Aby sa tomuto zabránilo, preto aj tá smernica Európskej únie umožnila teda členským štátom urobiť si takúto výnimku do svojej vlastnej legislatívy. Ako som hovoril, keďže náš, naša, náš štát nereflektoval na takúto možnosť, čiže nepožiadal o túto výnimku, nezakázal pestovanie geneticky modifikovaných organizmov na Slovensku, prichádzame s novelou zákona, ktorá by takémuto pestovaniu mohla predísť. A teda z dôvodu nečinnosti vlády Slovenskej republiky k podaniu podľa v čl. 26c novely smernice a v súlade s vyššie uvedeným postupom prijímania opatrení.
Hlavným účelom tohto nášho návrhu zákona je zakotviť všeobecný zákaz pestovania geneticky modifikovaných rastlín, pričom za pestovanie sa považujú aj poľné pokusy. Zákaz pestovania nemôže byť vzhľadom k európskej legislatíve bezpodmienečný. Obsah podmienok vyplýva z novely smernice. Podmienkou pestovania modifikovaných rastlín je súlad a posúdenie environmentálneho rizika v každom prípade a že, a teraz by som dal niekoľko takých odrážok, nie je v rozpore s princípom predbežnej opatrnosti a princípom prevencie znečisťovania životného prostredia, nie je v rozpore s územným plánom danej lokality, nie je v rozpore s ochranou a využívaním poľnohospodárskej pôdy, nemá negatívny vplyv na ochranu a má vplyv na zamestnanosť v poľnohospodárstve, nemá negatívny vplyv na konvenčný spôsob hospodárenia a ekologický spôsob hospodárenia, nebola u pestovateľa modifikovaných rastlín zaznamenaná nežiaduca prítomnosť modifikovanej rastliny, je vylúčená cezhraničná kontaminácia do štátov, kde je pestovanie modifikovaných rastlín zakázané, a, samozrejme, pestovateľ modifikovaných rastlín neporušil povinnosti vyplývajúce z návrhu zákona.
Splnenie týchto podmienok má za následok možnosť pestovať geneticky modifikované rastliny na území Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu platnosť zákona č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe v znení zákona č. 78/2008 Z. z. zostala teda nedotknutá.
Návrh zákona zároveň ustanovuje nové povinnosti pre pestovateľa modifikovaných rastlín, najmä v podobe predkladania písomného posudku o posúdení environmentálneho rizika a súhlasom na zavedenie do životného prostredia k žiadosti o zapísanie do evidencie pestovateľov. Prílohy sú podkladom k vydaniu písomnej informácie o zámere, ktorej obsahom je stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o tom, či zámer spĺňa podmienky pestovania geneticky modifikovaných rastlín a prelamuje zákaz ich pestovania. Písomná informácia o zámere podľa čl. I § 4 ods. 2 návrhu zákona a postup vedúci k jej vypracovaniu je úplne novým inštitútom, ktorým sa overuje splnenie podmienok pestovania geneticky modifikovaných rastlín a ktorý zároveň zahŕňa úzku spoluprácu Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho .
Návrhom zákona sme sa priklonili k záverom, ktoré upozorňujú na hrozby, ktoré môže pestovanie geneticky modifikovaných organizmov spôsobiť. Pri pestovaní GMO by mal do popredia vstúpiť v prvom rade etický vzťah k životnému prostrediu a princíp predbežnej opatrnosti. To už som spomínal na začiatku. Princíp sa stal súčasťou záväzných, ale nevymáhateľných medzinárodných dohôd uzavretých na pôde Organizácie spojených národov, ako sú Dohovor o biodiverzite alebo Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti. S prihliadnutím na princípy a zásady ochrany životného prostredia a ľudského zdravia, na stav vedeckého poznania a v neposlednom rade na prijatú vnútroštátnu legislatívu predstavovanú týmto návrhom zákona bude na vláde Slovenskej republiky, aby predniesla postoj Slovenska a prijaté opatrenia Európskej komisii. Nové výsledky, ktoré sa objavujú v odborných časopisoch a ktoré by mohli byť použité pri vznesení námietky členským štátom Európskej únie, totiž nie sú spektakulárne. Ako podporný argument pre zákaz pestovania, napríklad kukurice línie MON 810, môžu slúžiť mnohé vedecké štúdie, ktoré potvrdzujú negatívny vplyv geneticky modifikovaných rastlín na životné prostredie, napríklad na včely a ďalšie živé organizmy, prípadne aj celé ekosystémy.
Naša vláda sa v tomto ohľade zachovala, by som povedal, trošku nezodpovedne, preto sa snažíme tak trošku nahradiť jej nečinnosť v tejto oblasti, a preto sme prišli s novelou takéhoto zákona. Nebudem polemizovať o tom, že či vládna strana sa prikloní k schváleniu alebo neschváleniu, keďže vláda sa k tomu postavila tak, ako sa postavila, v každom prípade tento zákon je nachystaný a určite v ďalšom volebnom období, pokiaľ by sme aj neboli členom vládnej koalície, určite budeme presadzovať takýto zákon aj do budúcnosti.
Ďakujem pekne.