58. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, trošku sa budeme musieť vrátiť v tomto v čase, pretože trošku treba pripomenúť, ako táto celá situácia vznikla.
Viete, že súťažné podklady na tento úsek boli vypísané v podobe, v akej boli, za vašej vlády a my sme zdedili už tú súťaž. (Reakcia z pléna.) Ste reprezentantom strany, ktorá je súčasťou bývalej vlády. Aj keď sa k tomu nehlásite, ale ste zoskupenie, ktoré reprezentuje opozíciu, ktorá bola súčasťou bývalej vlády. (Hlasy z pléna.) Aj napriek tomu, že mi skáčete do reči, na čo nemáte podľa rokovacieho poriadku nárok, môžem ja hovoriť, čo chcem, tak ako vy, keď klamete bezostyšne a ja vás neprerušujem.
Štandardne sa inžiniersko-geologické vrty realizujú do hĺbky 10 až 25 metrov, čo je dostatočné v územiach s ľahšími až stredne ťažkými geologickými pomermi. Úsek diaľnice D1 Hubová – Ivachnová má však najzložitejšie geologické pomery z celej diaľnice D1. Napriek tomu boli v danom území pred vypísaním súťaže na výstavbu tohto úseku, čiže desiaty mesiac, rok 2011, zrealizované vrty len do hĺbok 20 - 25 metrov. V takto náročnom území bolo vhodné pre overenie stavu a zníženie rizika zrealizovať vrty do väčších hĺbok. Keďže takéto hlboké vrty pred súťažou zrealizované neboli, zvýšilo sa, samozrejme, to riziko a problém vyriešenia sanačných a stabilizačných opatrení a odsunul sa v čase až do obdobia realizácie diela.
Keďže bol zrealizovaný následne po začatí monitoring do potrebnej hĺbky, a to 50-ch metrov, a meraniami bol zistený pohyb vo väčších hĺbkach, až 40 metrov pod terénom, ktorý poukazuje na vysoké riziko realizácie danej časti úseku podľa pôvodného projektu. V súčasnosti teda prebieha v predmetnom území geotechnický monitoring a doplňujúci inžiniersko-geologický prieskum na základe a na základe výsledku monitoringu bude po odkonzultovaní s expertami, ako som už menoval, STU, VÚT Brno, geologický ústav Dionýza Štúra a Arkadis Praha, taktiež s projektantmi a bude vybrané konečné technické riešenie s ohľadom na bezpečnosť a efektívnosť sanačno-stabilizačných opatrení. Na základe predbežných výsledkov a predložených odborných posudkov z externého prostredia sa javí ako menej rizikové a viac vhodné zmeniť trasu diaľnice predĺžením tunela. Sanačné riešenie v pôvodnej trase, čiže variant 1, sa javí ako vysokorizikové, až nerealizovateľné.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem, pán minister. Nespokojnosť s odpoveďami.
Ale pokračujeme s ďalšou otázkou, pani poslankyňa Edita Pfundtner opäť na pána ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Počiatka: "Pán minister, nemyslíte si, že štátne železnice by mali byť vzorom kvalitného cestovania? Kde je ambícia manažovať kvalitu v doprave, keď sa tejto snahy teraz dobrovoľne vzdávate aj zastavením prevádzky IC vlakov na trati Bratislava – Košice?"
Nech sa páči.

Nechcete doplňujúcu otázku k tomu? To je tá istá otázka. Ako nebudem hovoriť to isté, čo som už hovoril, takže ak ešte chcete. (Reakcia z pléna.) Ale čo mám k tomu, som vám povedal všetko, čo sa dalo.

Prepáčte.
Nech sa páči, prepáčte, nech sa páči, pani poslankyňa, doplňte otázku.

Áno, ďakujem pekne. Pán minister, vy ste poukazovali na to, že aké sú hospodárske výsledky. Vy ste boli ministrom financií, viete veľmi dobre, ako sa dá robiť s číslami, ohýbať výsledky podľa potreby. Pán minister, operujete tu so stratovosťou IC vlakov. Ale aké straty generujú vlaky zadarmo?
Taktiež ste povedali, že IC vlaky jazdia poloprázdne. Kde, prosím vás? Podľa mojich informácií jazdia plné. Je pravda, že ľudia čiastočne odišli z tých IC vlakov práve z dôvodu možnosti cestovať zadarmo. Avšak zrušením týchto IC vlakov na striebornej tácke odovzdáte lukratívnu trať súkromnému investorovi bez konkurencie. Jedinému súkromnému investorovi. Kde je garancia, že tento súkromný dopravca nezvýši ceny pre cestujúcich?
A je naozaj cieľom tejto vlády namiesto systematických opatrení rozdávať iba sociálne balíčky? Pán minister, pre mňa sociálne balíčky evokujú chudobu. Evokujú to, že sme chudobní a sme odkázaní na celoplošnú sociálnu pomoc. Ľudia chcú slušné platy, aby si za to mohli kúpiť kvalitné služby.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán minister.

Vidím, že už ste sa rozbehli aj v emotívnosti prejavu. IC vlaky som nehovoril, že jazdia dnes poloprázdne. Povedal som, že pred redukciou zásadnou, ktorá sa udiala v apríli, jazdili poloprázdne, a preto aj tá strata bola taká vysoká.
V zásade nesúhlasím s tým, čo vy hovoríte, že my odovzdávame lukratívnu trať súkromníkovi. Po prvé, si treba uvedomiť, že toto sú vlaky, ktoré sú komerčné. Vôbec nepatria do výkonov vo verejnom záujme. Keď už niekto odovzdal lukratívnu trať, ako som už hovoril, bez súťaže ste pridelili tomuto súkromníkovi, ktorého spomínate, vaša vláda, trať Bratislava – Komárno za podmienok, kde štát platí dotáciu o 2 mil. eur vyššiu, ako sme platili Železničnej spoločnosti Slovensko. Čiže dosť tomu nerozumiem. Vy ste privítali s otvorenou náručou tohto súkromníka, ktorý vám teraz nejakým spôsobom vadí, čo ja pri tom nemám nič proti konkurencii zdravej.
Ale odovzdať dotovanú trať, ktorá nás dnes stojí v dotácii viac, ako nás stála predtým, to má akú logiku?
Čiže ak niekto niekomu niečo odovzdal len tak na zlatej tácke, tak ste to boli vy a nie my. Toto je segment, ktorý je komerčný, kde môžu nielen Železničná spoločnosť Slovensko, RegioJet, Arriva, ktokoľvek prísť na túto trať a robiť v podstate svoju komerčnú politiku, akú chce. Na toto my nemáme dosah. Ale čo štát podľa mňa musí robiť, že pokiaľ nejde o výkony vo verejnom záujme, ktoré sú dotované a vždy dotované boli, čiže to neni o tom, že to je strata, to je dotácia a štát vždy rátal s tým, že to dotovať bude a vždy to dotoval. Ale toto je komerčný segment, ktorý nie je dotovaný, čiže to je naozajstná strata. A tam neviem, prečo by to štát mal robiť.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem, pán minister.
Posledná, šiesta otázka je položená od pána poslanca Hraška na ministra školstva, vedy, výskumu pána ministra Draxlera: "Pán minister, kedy sa konečne začnete zastávať učiteľov a ich práce namiesto vysvetľovania ich domnelého voľna?"
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Hraško. Čo vám poviem? Chcel som povedať, že na to, aby platy rástli, najväčší tlak na to vytvára minimálna mzda a tlačenie minimálnej mzdy smerom hore, voči ktorej ste boli vždy. Voči ktorej ste boli vždy. Vždy ste kritizovali, keď sme ju zvyšovali, vždy ste hovorili o tom, že rast minimálnej mzdy znižuje počet pracovných miest, zvyšuje nezamestnanosť. Pozrite sa, teraz sme zvýšili minimálnu mzdu, jeden z najradikálnejších krát ako za posledné roky, a napriek tomu tá nezamestnanosť klesala. Čiže potom by mala byť pravda, čo vy tvrdíte, že zvyšovanie minimálnej mzdy – klesá nezamestnanosť. Lebo také sú čísla z toho pohľadu.
Čiže ak budete niekedy, pani poslankyňa, v budúcnosti ovplyvňovať aj výkonnú moc, ako v minulosti ste boli súčasťou výkonnej moci, tak potom musíte tak isto vytvárať veľký, veľmi veľký tlak na stúpanie minimálnej mzdy, tak ako to robí vláda Roberta Fica a potom určite aj tie zvyšné platy musia sa tlačiť hore, pretože to zvyšuje konkurenciu a tlak aj na súkromníkov, ktorým nemôže vláda určovať, koľko majú platiť, aby na tom trhu boli úspešní.
Ďakujem. (Potlesk.)