58. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť a predložiť v mene mojom a kolegu Juraja Drobu návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Obsahom predloženého návrhu je zmena právnej úpravy dedenia zo závetu, a síce vypustenie ochrany tzv. neopomenuteľných dedičov, kam súčasné znenie Občianskeho zákonníka zaraďuje deti poručiteľa, pričom rozlišuje deti maloleté a plnoleté; pri maloletých deťoch platí zásada, že musia dostať celý dedičský podiel a pri plnoletých deťoch platí zásada, že musia dostať najmenej polovicu ich zákonného dedičského podielu. Výnimku tvoria prípady, kedy poručiteľ, ktorý spísal závet, takýchto dedičov vydedil. Keďže vydedenie je prísne zákonne limitované a je súdne napadnuteľné, táto forma disponovania s majetkom je pomerne zriedkavá. Preto to, čo sa navonok javí ako ochrana dedičov, je v skutočnosti len „presmerovaním“ občanov na iné formy riešenia ich predstáv o rozdelení majetku, najčastejšie na darovaciu zmluvu s prípadným právom doživotného užívania.
Zatiaľ čo revízia závetnej vôle je za života poručiteľa pomerne jednoduchá, zvrátenie právnych následkov darovacej zmluvy je mimoriadne obtiažne. Právna úprava neopomenuteľných dedičov je z hľadiska vnútornej logiky nepochopiteľná. Ak štát umožňuje občanom voľne disponovať s ich majetkom za života, natíska sa legitímna otázka, prečo ich obmedzuje v disponovaní pre prípad smrti? Táto nevyváženosť núti občanov, aby si svoje majetkové pomery usporiadali ešte za života, napríklad už spomínanou darovacou zmluvou bez výraznejšej možnosti toto rozhodnutie zvrátiť. Stáva, že záujem obdarovaných o darcu po vykonaní vkladu vlastníckeho práva od katastra výrazne, ak nie úplne, opadne a darca nemá veľa možností ako situáciu zmeniť. Disponovanie týmto majetkom prostredníctvom závetu sa z tohto dôvodu javí ako flexibilnejše a samozrejme aj bezpečnejšie.
Predloženú úpravu treba vnímať ako jednu z foriem ochrany dôverčivých a na pomoc odkázaných starých ľudí, ale aj ako snahu o väčšiu dispozičnú slobodu osôb všetkých ostatných vekových kategórií, predovšetkým tých, ktorí si svoj nepísaný záväzok voči potomkom vysporiadali a so zvyškom majetku chcú disponovať voľne, či už v prospech charity, cirkvi, svojich opatrovateľov, nových životných partnerov a podobne.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie, sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Účinnosť predloženého návrhu zákona sa navrhuje na 1. máj 2016.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne, pani podpredsedkyňa. Vážená pani predsedajúca, vážená pani predkladateľka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 22. januára 2016. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vzhľadom na tú situáciu sa pokúsim byť teda stručný. Koniec koncov o tomto návrhu zákona sa už dosť popísalo, vyvolal celkom zaujímavú diskusiu, čo ma teší, najhoršie je, keď poslanci predkladajú zákony, ktoré si nikto ani nevšimne. Predovšetkým toto nie je ani politický, ani ideologický návrh zákona, to je zákon, ktorý vychádza jednoducho zo zdravého a v tomto prípade sa dá naozaj až doslovne povedať sedliackeho rozumu.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov, predkladáme spolu s kolegami Jozefom Kollárom, Jurajom Miškovom a Martinom Chrenom, čiže kolegami, s kolegami našej strany SKOK, na základe konzultácií s bežnými ľuďmi a na základe impulzov od nich. Zmyslom návrhu je, aby majitelia ovocia, respektíve ovocných sadov, ktorí zo svojho ovocia chcú vyrobiť ovocný destilát pre vlastnú potrebu, mohli túto činnosť robiť legálne a bez strachu z právneho postihu a tiež na riadnych oficiálnych zariadeniach bez strachu o to, aby sa to dotklo negatívne ich zdravia, respektíve, aby boli postihovaní.
Chcem povedať, že takýto spôsob domáceho pálenia alkoholu funguje aj v zahraničí, napríklad v neďalekej Maďarskej republike. To znamená, že keby, povedzme, niektorí obyvatelia Jaroviec, Rusoviec alebo Čunova chceli tak ako každý rok využiť plody zo svojich ovocných marhuľových sadov, tak keď to urobia vo svojich dedinách tak, alebo v mestských častiach Bratislavy, tak je to v rozpore so zákonom, keď prejdú tri, štyri kilometre a zakúpia si autorizovanú pálenicu, tak už je to v súlade so zákonom. Tým len ilustrujem, že funguje to teda aj v priestore Európskej únie, a myslím si, že to je vec, ktorá by mohla fungovať aj na Slovensku.
Realita je totiž taká, že na Slovensku sú tisícky až desaťtisíce takzvaných čiernych páleníc. A jednoducho Slováci, však všetci o tom vieme, na tlačovej konferencii som na úvod položil otázku aj novinárom, aj divákom, že či je niekto z nás, kto by ešte v živote nevypil štamperlík po domácky vypáleného alkoholu. Ja si myslím, že na Slovensku taký nikto nie je. (Reakcia z pléna.) Áno, tak sú aj abstinenti, ktorých nepriazeň osudu dotlačila do tejto nešťastnej situácie (vyslovené s pobavením). Pán kolega, tak odporúčam, pokiaľ nemáte nejaké špeciálne dôvody. Určite je to kvalitnejšie, ako to, čo sa predáva v obchodných sieťach a vydáva sa to za pálený alkohol, ale naozaj s destilátom to nemá nič spoločné.
Takže ilustrujem tým, že takáto je realita na Slovensku, všetci o nej vieme. A myslím si, že ako poslanci by sme mohli dať do súladu realitu s právnym poriadkom.
Takzvané pálenie alkoholu z vlastného ovocia pre vlastnú potrebu je naozaj na Slovensku dlhodobou tradíciou a nič na tom nemenia ani hroziace prísne postihy v prípade, že sa to vykonáva nelegálne. Dnešný stav je taký, že buď si niekto vypáli svoje ovocie v oficiálnej pálenici, kde ale zaplatí relatívne vysokú daň, alebo si toto ovocie vypáli doma, u suseda a podobne takzvane na čierno. Podotýkam, že pri takýchto množstvách, ktoré navrhujeme, čiže pri malých bez možnosti komerčného využitia to nie je ani daňovo zaujímavá oblasť.
Zároveň chcem povedať, lebo ozvalo sa združenie, ktoré teda združuje majiteľov páleníc, že takýmto spôsobom sú ohrozené ich obchodné záujmy a podobne. My sme presvedčení, že nie. My naozaj neriešime problém tých verejných fungujúcich páleníc, oficiálnych, ale riešime problém tých tisícok až desaťtisícok čiernych páleníc. Jednoducho tí ľudia, ktorí chcú páliť alkohol teda na vlastnú spotrebu a vo verejných páleniciach, to budú robiť tak či tak tak ako doteraz, a my len chceme, aby tí, čo si to robia po domácky, to mohli robiť v súlade so zákonom a na autorizovaných zariadeniach. To, že sú to autorizované zariadenia, považujeme za veľmi dôležité, lebo tým mimochodom zvyšujeme aj bezpečnosť takto vypáleného alkoholu. Pretože v domácnostiach na Slovensku fungujú naozaj teda asi rozličné zariadenia po domácky vyrobené. A pokiaľ by išlo o autorizované zariadenia, tak tým pádom je naozaj predpoklad aj vyššej bezpečnosti. Čiže ani obavy majiteľov verejných páleníc nie sú na mieste a rovnako chcem povedať, že je predpoklad aj vyššej bezpečnosti.
Konkrétne by išlo o 50 litrov 86-objemových percent etylalkoholu. Čiže keď sa bavíme o nejakej tej klasickej 52-ke, tak možno sa dostaneme niekde na úroveň 70 litrov, čo taká bežná slovenská rodina aj s deťmi študujúcimi v Bratislave alebo niekde inde, si myslím, že s ľahkosťou do roka spotrebuje. Kolegovia sa usmievajú, vedia, o čom hovorím. Áno, som presvedčený, že je to tak. (Reakcia z pléna.) Takže... Tak jeden sa ozval, ale väčšinou... Kolega Jofo Viskupič hovorí, že aj abstinenti sú. Áno, samozrejme, že sú, ale ozval sa len jeden.
No, každopádne návrh zákona nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy a rozpočty samosprávnych krajov a obcí. Predložený návrh právnej úpravy nebude mať dopad ani na životné prostredie a návrh nezakladá nároky na tvorbu nových pracovných miest vo verejnej správe. A rovnako sa teda nepredpokladá vplyv ani na informatizáciu spoločnosti. Presvedčení sme, že nebude negatívny dopad ani na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť a tiež sa nepredpokladajú žiadne sociálne dopady. No a, samozrejme, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a tak isto aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Sľúbil som, že budem hovoriť krátko, myslím si, že všetko to podstatné som povedal. Čiže na záver, dámy a páni, chcem vás požiadať, z času na čas by sme mohli urobiť aj rozumnú vec v tomto parlamente, ktorý je rozdelený rôznymi politickými záujmami, a umožnime ľuďom len to, aby mohli robiť, čo robia doteraz, ale v súlade so zákonom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu k predloženému návrhu, ktorá je pod tlačou 1825. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 1825). Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a v gestorskom výbore do 22. januára 2016.
Pani predsedajúca, ďakujem, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, myslím si, že býva takým dobrým zvykom, že ak je niekto priamo oslovený v úvodnom slove, tak by sa mohol vyskytnúť v rozprave. Vzhľadom aj na uvedenie veci na pravú mieru, ja tento návrh vítam, pretože ho rovnako vnímam ako mimo politický. A absolútne, podčiarkujem trojnásobne, ten hlavný dôvetok, a to je, že právny systém by mal svojou účinnosťou alebo tým, čo chce v tejto krajine robiť a zavádzať, by mal v nejakej miere reflektovať realitu. Pretože to, čo nás učili na práve, je, že právny systém má určovať to, čo má byť. Keďže de facto tento stav existuje a mnohých ľudí, z mnohých ľudí robí takpovediac kriminálnikov a pritom je to všeobecne akceptovateľný jav. Dokonca jeden fakt chcem trošku spomenúť, že môže existovať v tomto rozsahu aj také vybavovanie si účtov medzi susedmi v miere udavačstva a podobne, že to teda všetci susedia, všetci tí, ktorí v našich sídlach, dedinách a obciach žijú, môžu zneužívať. A preto by bolo dobré... Zneužívať na vybavovanie nejakých svojich susedských sporov a podobne. Preto je dobré, že ste sa podobne ako my zamysleli nad tým, že poďme do našej legislatívy, do nášho právneho systému zapracovať to, čo je dlhodobo ľudsky akceptovateľný fakt, a akurát náš právny systém týchto ľudí stavia mimo zákon, takpovediac. A keďže je to tak masová záležitosť, tak asi nechceme mať veľa ľudí mimo zákon postavených. Preto by bolo aj v duchu toho, že reflektujeme v rôznej miere naozaj realitu, stáť za to, aby sme tento návrh zákona podporili.
A nič iné sa k tejto téme viacej dodať nedá, iba tým, že problém môže byť uzavretý jeho vyriešením, a to vyriešenie príde dnes o piatej. Ak sa tak nestane, mám potom nielenže pocit, ale ukáže sa, že nie je vôľa, a predpokladám, že nebude problém vo vecnej stránke tohto zákona, ale bude problém s predkladateľom. A to asi nesvedčí veľmi o dobrom alebo v bona fidei spravovanom štáte a spravovanej a predkladanej legislatíve. Takže ja za seba hovorím, nemám problém s predkladateľom, ale nemám problém ani s vecnou stránkou tohto zákona. A mohli by sme tento problém vyriešiť tým, že prijmeme túto právnu úpravu, za čo sa prihováram.
Na záver. Ja nie som abstinent, to sme sa nepochopili. Ale je tu aj skupina, ktorá je, čo, ktorá alkoholu neholduje. Ale myslím si, že vzhľadom na vyčistenie priestoru, ako som spomínal, že mali by sme túto obrovskú skupinu ľudí dostať z mimozákonného postavenia do postavenia na základe zákona a zmazali by sme dlhodobo riešený problém, hlavne z oblasti poľnohospodárskej agendy, ktorú aj tu reprezentuje Maťo Fecko, a mali by sme to už raz a navždy uzavreté.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Viskupič, vy ste hovorili, že ste rozhodnutý podporiť tento návrh zákona. Ja tak trošku váham len z toho dôvodu, že si spomínam, že keď kolegovia z opozície predkladali návrh zákona, aby bolo možné užívať aj potraviny po prekročení minimálnej doby trvanlivosti, a vtedy sme dostali aj vzorky. A tak na podporenie tohto návrhu som čakal, že podobné vzorky budú ponúknuté aj teraz, aby sme boli presvedčení, že je to ozaj kvalitný návrh. Zatiaľ sa tak nestalo, takže uvidím ešte do hlasovania, jak sa rozhodnem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za faktickú poznámku. Vidím, že naozaj na teba apel na rešpektovanie reality toho, čo v našej spoločnosti je, dosiahol až tak hlboko, keďže príklady priťahujú a exempla trahunt, tak síce predkladateľ sa tam veľmi usmieva a tvári sa, že urobil všetko pre to, aby zákon prešiel, ale má to svoje nedostatky. A dúfam, že tento nedostatok bude riešený následne. Neviem, či toto ho dostane v záverečnom slove, aby to skomentoval. A keďže viem, že je predvolebná kampaň, tak aj využitie toho, že pán poslanec Abrahan nabádal plénum, aby sa mohlo koštovať v pléne parlamentu, má svoj úžasný a čarovný náboj. Tak uvidíme, ako sa s tým vysporiada predkladateľ.
Ďakujem.

Ďakujem pekne mojim kolegom. Je také zaujímavé, že vystúpili práve moji dvaja kolegovia z kultúrneho výboru. Áno, ono to tak patrí ku kultúre slovenskej spoločnosti, aj táto oblasť. Ale naozaj tú pointu vystihol kolega Viskupič alebo zdôraznil to, čo som argumentoval aj ja, že naozaj to právo a právny poriadok by mal slúžiť ľuďom. Nemal by pôsobiť proti nim.
Pripomínam kolegovi Viskupičovi, že my už túto oblasť, to znamená, nejakého testovania takýchto produktov, máme už za sebou.
A čo sa týka kolegu Abrhana, tak beriem to naozaj ako svoj osobný záväzok a nechcem ho vystavovať nepríjemnej situácii, keďže je z Nitry a určite je tu autom, takže teraz pred hlasovaním ho ponúkať nebudem. Okrem toho mohlo by to vyznieť rôzne. Však? Že je to kupovanie poslancov. Ale beriem to naozaj ako osobný záväzok a určite bude príležitosť, že pristúpime k takémuto testovaniu tak, ako sme to urobili v prípade nášho predkladaného zákona o využití potravín po dobe trvanlivosti. Tak môžeme to urobiť aj v tomto prípade, určite. Sľubujem. A ja teda napriek tomu, že som nejaký štvrtý či piaty rok v politike, ja sa snažím svoje sľuby aj plniť.

Ďakujem. Samotná myšlienka podporiť domácich výrobcov alebo domácich pestovateľov ovocia je výborná. Trošku problémom sú počty a množstvá. Neviem, či ste si nejak preštudovali alebo prešli, že koľko je tých 50 litrov. Päťdesiat litrov sa vypáli pomaly v priebehu dvoch dní. Takže kúpiť si prístroj, licencovaný prístroj na to, aby dva dni pracoval v roku, je podľa mňa nekoncepčné. Myšlienka, ešte raz hovorím, podporiť domácich pestovateľov a zberačov ovocia je výborná.
Oveľa lepší prípad alebo oveľa lepšia cesta by bola umožniť daňové úľavy v normálnych štátnych páleniciach alebo súkromných, ale normálnych. Totižto, keď zoberiete štatistiky, domáce pálenice alebo normálne pálenice sú využité ani na 50 percent. Jednak je tam garancia, jednak by sme dali prácu aj normálnym páleniciam. Tento zákon bol v Maďarsku platný zhruba dva roky a tohto roku jednak na tlak Európskej únie, ale vôbec prišli na to, že je trošku scestné. Zvýšili daň normálne na pôvodnú, lenže oni za tie dva roky stihli to, že národ, celý národ sa naučil piť domáce pálenky. Nie klasické dampingové, ale tie, ktoré sú vypálené z ovocia. A to by mala byť podstata tohto zákona, tejto myšlienky.
Ešte raz hovorím, myšlienka je dobrá, len myslím si, že cesta je trošku pomalá a nekoncepčná.
Ďakujem.

Pán poslanec Csicsai, my sa nijako nebránime v druhom čítaní tento návrh vylepšiť. Sme otvorení diskusii. (Reakcia z pléna.) No veď, však iste, musí sa tam samozrejme dosť... Ale to je predsa procedúra, nie? To je legislatívny proces. Čiže teším sa, ak sa teda návrh zákona dostane do druhého čítania, že prídete s nejakými návrhmi, a určite sme otvorení diskusii.
Možno len jedna taká poznámka, ktorou chcem trošku protirečiť tomu, čo ste hovorili. Spomínali ste, že obyvatelia Maďarska sa naučili. Ja si myslím, že Slováci sa v tejto oblasti učiť nemusia.