58. schôdza

Pán poslanec Csicsai, my sa nijako nebránime v druhom čítaní tento návrh vylepšiť. Sme otvorení diskusii. (Reakcia z pléna.) No veď, však iste, musí sa tam samozrejme dosť... Ale to je predsa procedúra, nie? To je legislatívny proces. Čiže teším sa, ak sa teda návrh zákona dostane do druhého čítania, že prídete s nejakými návrhmi, a určite sme otvorení diskusii.
Možno len jedna taká poznámka, ktorou chcem trošku protirečiť tomu, čo ste hovorili. Spomínali ste, že obyvatelia Maďarska sa naučili. Ja si myslím, že Slováci sa v tejto oblasti učiť nemusia.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie.
Pán spravodajca? Áno. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Iba možnože dvoma vetami, že mne na tomto zákone sa hlavne páči, ako to bolo spomenuté aj predkladateľom, že je to bezpečnosť občanov. Proste aby nepili to, proste, čo nevieme skade, ako to, proste, tie certifikované technológie, ktoré by si museli zakúpiť, myslím, že má to niečo do seba.
Samozrejme, prvé čítanie. V druhom sa to môže vylepšiť, ako povedal kolega Csicsai. Takže keď môžem povedať realitu, nejakým spôsobom by som povedal, že urobme zákonnú tú realitu, aby bola, aby ľudia vedeli, aký ten alkohol vlastne požívajú a aby sme nemali problém s tým, že zistíme, že vypijete tri a máte také delírium, že neviete, ako sa voláte. Takže myslím si, že je to o tej bezpečnosti občanov. Takže prihováram sa za podporu toho zákona a dúfam, že aspoň rozvírime hladinu o tom, aby sme o tom v budúcnosti rokovali a nejakým spôsobom to poriešili aj cez tie pozmeňujúce návrhy, ktoré možnože prídu v tom druhom čítaní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme

návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1820. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1825.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, uveďte svoj návrh zákona.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi opakovane využiť možnosť legislatívnej iniciatívy a predložiť návrh zákona, ktorý sa z môjho osobného zamerania pre vecnosť a odbornú príslušnosť venuje médiám. A keďže je to jeden z posledných návrhov tohto funkčného obdobia, dovolím si uviesť, že keďže sa týka mediálneho prostredia, chcel by som vás výrazne a o to výraznejšie poprosiť o jeho podporu.
Týka sa hlavne dvoch vecí. Prvou a základnou vecou je, aby sme po regulačných zásahoch do mediálneho prostredia, či už zavedením kvóty na audiovíziu, tzv. on-demand, alebo videoték, ktoré sú jednotlivými operátormi poskytované pre potrebu ľudí, ktorí majú služby niektorých operátorov v televízii na tzv. požičiavanie filmov, kde sme zavádzali toto volebné obdobie na základe európskej trans, na základe transpozície európskej smernice 20-percentnú kvótu, zároveň sme zaregulovali aj oblasť rádiového vysielania a zaviedli sa aj na základe mojej osobnej iniciácie kvóty pre rádiá, tak tento návrh zákona smeruje takpovediac k uvoľneniu prostredia, ktoré by mohlo smerovať k výraznému nárastu tzv. monotypových rádiových alebo televíznych staníc. A to hlavne tým, že by sme uvoľnili ruky veľkým mediálnym operátorom, respektíve mohli by vzniknúť a združiť sa aj malí, pretože tzv. ochranný mechanizmus v našom mediálnom priestore, ako ho budem voľne nazývať lex Rusko, je už značne bradatý a starý.
Čiže chcem zmeniť tú časť našich, nášho zákona o vysielaní a retransmisii 308/2000 Z. z., že by sme mechanizmus zakázania tzv. cross-vlastníctva, alebo že by mohli viaceré, že by mohli jedna fyzická alebo právnická osoba vlastniť viaceré programové služby, odstránili z našej legislatívy.
Na druhej strane, pretože tuná pri, ak by sme pristúpili iba k tomuto kroku v tom, že naše mediálne prostredie je pod obrovským tlakom oligarchických záujmov, a či už printový svet alebo vysielanie pre rádiá, alebo televízny svet si mocní a vplyvní a hlavne finančne bohaté skupiny všimli a zistili, že spoločenská realita a verejná mienka sa dá najefektívnejšie formovať cez priame vlastníctvo printov, rozhlasových staníc alebo televízií, aby sme tomuto účinne bránili, tak predkladaná norma rieši aj tú druhú, alebo predkladaná zmena, novelizačná zmena rieši aj túto časť a chceli by sme zaviesť, aby sa zvýšila priehľadnosť majetkových a personálnych vzťahov vo vysielaní, aby sme raz a navždy vedeli, kto za koho kope, takpovediac, a mali sme jasné pravidlá pri tom, kto akú televíznu, respektíve rozhlasovú službu naozaj vlastní a prevádzkuje ju.
Čiže ak na jednej strane by sme chceli mediálnemu svetu rozviazať ruky po tom, že sme tu mali minimálne dva veľké regulačné vstupy, tak či už rádiové kvóty alebo on-demand kvóty vzhľadom na európsku, tak by bolo vhodné rozviazať ruky našim vysielateľom, aby nám mohli vznikať džezové rádiá, hip-hopové, pôvodné, rádiá na vážnu hudbu nielen v pohľade na médiá verejnej služby a programové služby z média, ako je Slovenský rozhlas alebo Slovenská televízia, ale, ako sa ľudovo hovorí, aj z privátneho alebo komerčného sektora.
To, prečo sa veľké množstvo ľudí pýta na to, že nemáme rádiá pre džezovú hudbu, že nemáme rádiá pre vážnu hudbu, že nemáme rádiá, ktoré sa venujú napríklad spoločenskej diskusii a podobne, súvisí aj s tým, že ak právnická alebo fyzická osoba sformátuje takpovediac celoplošné mainstreamové rádio a na základe súčasného zákona má zakázané sformátovať akékoľvek iné, súvisí aj s tým, že naša celospoločenská debata, ktorá by mala možno priestor aj pri rádiách s menšinovým zámerom, súčasní prevádzkovatelia mainstreamových rádií urobiť nevedia. Preto by sme chceli toto zmeniť a kládli by sme na srdce to, aby sme ale hlavne vedeli, kto to chce spraviť, čo v súčasných parametroch nastavenia zákona 308/2000 Z. z. nie je celkom možné.
Čiže ak niekto chce vlastniť nejaké médium, stačí, že to môže byť aj cyperská služba, ktorá, cyperská firma, toto sa my snažíme do hlbokej majetkovej štruktúry jednotlivých právnických osôb, eseročiek alebo akcioviek zmeniť. A ak by nejaká tá povestná schránková firma žiadala o licenciu, nebolo by to viac-menej umožnené, aby sme vyčistili aj priestor, kto u nás ovláda mediálny priestor. Čiže ak by sme otvorili možnosť sformátovania tzv. menšinových alebo monotypových rádií, urobili by sme dobre jednak celkovému mediálnemu priestoru. Mohli by vzniknúť monotematické aj komerčné rádiá, ktoré by vysielali takpovediac iný typ programovej služby pre rádiá, ktoré vysielajú celoplošne, a médiami. Má to absolútnu logiku, pretože ak je tu nejaký silný dom, mediálny, ktorý dokáže a hlavne zarába peniaze na tom mainstreame a mal by ambíciu vyplniť mediálny priestor aj takýmto typom rádia, dokázal by vystavať zmysluplný aj komerčný model. V súčasnom stave toto nastavenie, alebo zákonné nastavenie toto neumožňuje.
To, že zakázanie cross-vlastníctva nie je efektívne, nám ukazuje pätnásťročná doba platnosti tohto zákona. Je to treba riešiť presne tak, ako navrhujeme, že neklásť prekážky tým, ktorí to robia dobre, ktorí majú záujem byť transparentní, efektívni, majú dobré biznis modely a chceli a vedeli by sformátovať aj rádiá napríklad na debatu, ktorá absolútne chýba nášmu mediálnemu priestoru, nech sa na mňa aj verejnoprávna televízia nehnevá. Na druhej strane otvorenie a uvoľnenie rúk by presne toto aj v komerčnom svete vedelo priniesť a možno aj sanovať oblasť aj pre menšinového poslucháča alebo diváka.
Chcem len povedať na záver, že nehovoríme čisto o hudbe, lebo to je jeden monotyp, ale aj rádiá, kde by mohli vznikať debaty na telefón, debaty o spoločenskom vývoji a možno aj politike. Preto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona a dúfam, že dôvody na novelu zákona o vysielaní a retransmisii som objasnil dostatočne.
Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Pavlovi Abrhanovi.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 21. januára 2015 (pozn. red.: správne má byť – "2016") a gestorský výbor do 22. januára 2015 (pozn. red.: správne má byť – "2016").
Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, nikto sa neprihlásil písomne, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto nevyužil? Pán poslanec Krajcer ako jediný sa prihlásil do rozpravy ústne a dávam mu zároveň slovo.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vrátim kolegovi Jofovi Viskupičovi podporu nášho návrhu zákona a chcem povedať, že vidím určitú paralelu v týchto dvoch návrhoch, aj keď predmet záujmu je, samozrejme, výrazne odlišný.
To, čo možno tieto dva návrhy spája – na prvý pohľad nespojiteľné – je to, že aj v jednom, aj v druhom prípade tu máme nejakú realitu, ktorú podľa mňa treba dať do súladu s platnou legislatívou. Inými slovami, tento zákon zakazujúci krížové vlastníctvo na Slovensku, je v zásade neúčinný. Máme tu iks prípadov a vieme veľmi dobre, ľudia, ktorí sme znalí mediálneho prostredia, kto všetko vlastní rôzne druhy médií naprieč žánrami, akurát to musí robiť tak, že to schováva pod rôzne iné firmy.
To znamená, že výsledok tohto zákona nie je sprehľadnenie alebo lepšie zadefinovanie vlastníckych vzťahov, ale skôr naopak, znesprehľadnenie, zámerné znesprehľadnenie vlastníckej štruktúry. A potom sa dostávame do situácie, že, povedzme, máme tu kedysi celkom mienkotvorný denník, ľavicový, o ktorom sa všeličo šepká, kto ho vlastní, alebo kto ho financuje v prospech ktorej politickej strany, ale pritom oficiálne nevieme, kto je jeho vlastníkom. Myslím si, že najmä v prípade médií je veľmi dôležité, aby bol vlastník známy, pretože médiá, samozrejme, môžu slúžiť na presadzovanie rôznych záujmov, aj politických, aj ekonomických, a je dobré, pokiaľ je zadefinované, že nielen to, čo sa hovorí, píše a vysiela, ale aj kto to robí. To znamená, kto je reálny vlastník takéhoto média a či nemá nejaký konkrétny záujem v tej-ktorej téme, kauze a podobne.
Na Slovensku je totižto veľký problém v súčasnosti s mediálnym prostredím. Dokonca dovolím si povedať, že slovenské médiá sa nachádzajú v kríze, v kríze ekonomickej, ale aj v kríze obsahovej. Zo slovenského mediálneho prostredia vymizli investigatívne publicistické formáty. Hovorím o elektronických médiách. To je absurdná situácia. Pokiaľ by sme sa porovnávali s inými krajinami, tak taký stav, aký je na Slovensku, nie je nikde inde. Sú na to dva dôvody.
Prvý dôvod je ten, že práve tieto formáty sú veľmi drahé, pretože potrebujete platiť, a veľmi slušne, kvalitných ľudí, ktorí potrebujú nejaký čas na to, aby nejakú kauzu odhalili a podobne, no a zároveň je to aj dosť zložité na tomto malom Slovensku, kde každý každého poznáme. Pretože keď prichádzate s nejakou kauzou, zažil som to v minulosti, tak vždy niekto sa ozve, a pokiaľ to médium nie je dostatočne silné ekonomicky, tak môže tomu tlaku podľahnúť. Máme veľmi vratké mediálne prostredie na Slovensku z dôvodu toho, aký malý je ten reklamný trh. Máme ho veľmi vratký aj kvôli tomu, že aj verejnoprávne médiá čelia silnému politickému tlaku a čelia mu aj teraz. Jednoducho je to tak, pretože okrem toho, že nám z nášho prostredia zmizli, úplne zmizli investigatívne, z elektronického prostredia, investigatívne relácie, tak treba dať veľký otáznik aj nad politickou publicistikou. Z dôvodov asi vám známym, tak k tejto téme sa ja vyjadrovať nebudem, aby to nevyznelo trochu neslušne. Ale je faktom, že ekonomická situácia a stav reklamného trhu úplne objektívne núti majiteľov médií, aby možno brali viac začínajúcich elévov, ako platili skúsených investigatívcov. To je proste realita a ekonomická nevyhnutnosť, v ktorej sa nachádzajú.
Preto ja vítam tento návrh zákona, ktorý samozrejme šmahom ruky nedokáže vyriešiť tie problémy, ktoré sa nám naakumulovali v prostredí slovenských médií, ale môže to byť jeden z tých postupných krokov, ktorý tú situáciu môže zlepšiť. A naozaj v druhom čítaní, ak by kolegovia zo SMER-u, lebo taká je, bohužiaľ, politická realita v tomto parlamente, uznali za vhodné a posunuli ho do druhého čítania, je priestor možno ešte aj na ďalšie návrhy, ktoré môžu doplniť alebo aj vylepšiť tento návrh zákona, kde, podotýkam, ten zámer je správny a plne ho podporujem. Aj v tom zmysle, aby sme sa ho pokúsili, možno ešte viac sprehľadniť tú vlastnícku štruktúru médií na Slovensku, aby bolo celkom jasné, nie kto za koho kope, ale kto za koho vysiela.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.