58. schôdza

Ďakujem, pán navrhovateľ. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Pavlovi Zajacovi.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
V tejto chvíli musím povedať aj za seba, aj za klub KDH, som presvedčený o tom, že taký bezproblémový návrh zákona proklientsky, ktorý je ústretový voči občanom, tým zamestnancom, ale aj zamestnávateľom, aby mohli teda ročné zúčtovanie posielať elektronicky, tak my v KDH, samozrejme, podporujeme, a som presvedčený, preto som ho nazval aj bezproblémový návrh zákona, voči ktorému nemajú výhrady ani zamestnávatelia, ani zamestnanci, a predpokladám, pretože ho podporia, aj vládni poslanci SMER-u.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1815. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1820.
Dávam slovo pánovi poslancovi Novotnému, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1815.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil novelu zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom tejto poslaneckej novely zákona je zlepšiť možnosť na zriaďovanie chránených dielní, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím. Aktuálna úprava totiž obmedzuje vytváranie takýchto pracovísk iba na vytváranie chránených dielní v interiéri, teda vo vnútri budovy, aj keď takíto občania, iste uznáte, so zdravotným postihnutím by mohli a chceli vykonávať pracovnú činnosť aj mimo uzavretých priestorov.
Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú na týchto pracoviskách prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách.
Za chránenú dielňu sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím.
Za chránené pracovisko sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.
Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko sa v prípade splnenia podmienok podľa zákona o službách zamestnanosti považuje aj výrobné družstvo invalidov. O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická osoba alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím.
Súčasťou žiadosti o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je popis pracovnej činnosti, pracoviska a jeho umiestnenie, pracovných podmienok a doklad o vlastníctve priestorov alebo o nájme priestorov. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá žiada o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, je povinná predložiť úradu aj rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva.
Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska priznáva úrad na dobu neurčitú. Priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska úrad zruší, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, neplní podmienky podľa zákona o službách zamestnanosti, alebo na základe jej písomnej žiadosti. Na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, úrad doklad o priznaní, postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zmení, pozastaví, zruší alebo vydá jeho duplikát v prípade jeho straty, odcudzenia alebo znehodnotenia.
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, je povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
Ústredie a úrad práce vedie, zverejňuje a polročne aktualizuje na svojom webovom sídle zoznam chránených dielní a chránených pracovísk, ktorý obsahuje údaje o rozsahu ustanovenom zákonom o službách zamestnanosti.
Dámy a páni, toľko teória o tom, ako máme dnes v legislatíve zadefinované chránené dielne a chránené pracoviská. Táto novela zákona nič na tomto platnom ustanovení zákona nemení, preto som si dovolil prečítať vysvetlenie toho, ako to dnes v súčasnosti funguje. To, čo ale meníme, resp. by som chcel zmeniť, a to, čo teda navrhujem, je, aby sa takáto chránená dielňa alebo chránené pracovisko mohlo zriadiť aj v exteriéri, to znamená, aby zdravotne postihnutí mohli pracovať napríklad v záhradníctve, napr. v lesníctve, napr. v sadovníctve, v ovocinárstve, v poľnohospodárstve, čo by hlavne na vidieku mohlo byť veľmi zaujímavé pre spoločenské uplatnenie osôb so zdravotným pracoviskom.
Chránené pracovisko považujem za veľmi zaujímavú formu zapojenia osôb so zdravotným postihnutím do spoločenského života aj zaujímavú možnosť ich určitého privylepšenia si k príjmu, ktorý majú z invalidného dôchodku, ktorý väčšinou tieto osoby so zdravotným postihnutím poberajú. Zriadenie alebo možnosť zriadenia chránených pracovísk v exteriéri považujem za zaujímavú aj pre mnohých podnikateľov, právnické alebo aj fyzické samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré by takýmto spôsobom mohli získať zaujímavú pracovnú silu na výkon niektorých činností, ktoré nie sú povedzme ohodnotené v takej výške, aby mohli byť zaujímavé pre pracovnú silu s plnou kvalifikáciou alebo pracovnú silu bez zdravotného postihnutia.
Takže, dámy a páni, na zákone sa nič zásadné nemení. Mení sa iba to, že chcem rozšíriť možnosť zriadiť takéto chránené pracovisko aj v exteriéri, tak aby zdravotne postihnutí občania sa mohli zapojiť aj do práce v sadovníctve, v lesníctve, v poľnohospodárstve, v ovocinárstve a, samozrejme, takéto zapojenie by podobne ako pri práci v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku v interiéri podliehalo súhlasu lekára, že takýto občan so zdravotným postihnutím môže takúto činnosť v exteriéri na chránenom pracovisku vykonávať.
Dámy a páni, poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Erike Jurinovej.
Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1815. V tomto súvise si dovoľujem predložiť informáciu k návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Tu by som v skratke iba uviedla, že zákon má veľmi dobrú myšlienku aj ideu a časťou tejto idey sa prednedávnom zaoberalo aj samotné ministerstvo práce, za ktorým boli ľudia, ktorí pracujú vlastne s témou chránených dielní, a bola som prekvapená, keď ministerstvo reagovalo tak, nejednalo sa celkom o samostatné práce, ktoré sa vykonávajú iba v exteriéri, ale mnohí prevádzkovatelia chránených dielní upozorňovali na to, že častokrát aj človek, ktorý pracuje v uzavretom priestore, proste niektoré činnosti môže vykonávať, by mohol vykonávať aj v exteriéri. Ja neviem, ide niečo, ide na poštu, minimálne do banky, ak je to schopný, prečo nie. A dnes sú nastavenia chránenej dielne vymedzené podľa mnohých negatív. A reakcia ministerstva na to bola taká, že veď je to ošetrené v zákone. Tak ja by som práve preto, že ak ministerstvo vraví, že je to ošetrené v zákone, ale na druhej strane vieme, že existujú určité perzekúcie práve preto, že mnohí zamestnanci chránenej dielne vyjdú von, do banky, a práve vtedy ich úradník možno zbytočne perzekvuje za to, že nemá tam čo robiť, tak práve kvôli tomuto, kvôli tomuto je dôležité podporiť znenie zákona, ktoré navrhuje kolega.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu 1820 z 26. októbra 2015 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 1816, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1821.
Dávam slovo poslancovi Viliamovi Novotnému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1816.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som teda predložil v poradí už tretí návrh zákona, ktorý predkladám na tejto schôdzi Národnej rady. Jedná sa o novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto návrhu zákona je podobne, ako to bolo v prípade prvého mnou predkladaného návrhu zákona o dani z príjmov, zlepšiť a uľahčiť život zamestnávateľom, konkrétne zlepšiť a uľahčiť zamestnávateľom komunikáciu so Sociálnou poisťovňou pri plnení ich zákonných povinností a odstrániť niektoré obmedzenia zákona, ktoré zamestnávateľom, ktoré zamestnávateľ nemôže objektívne ovplyvniť a skontrolovať, ale podľa platného zákona by mal za ne niesť sankcie zo strany Sociálnej poisťovne.
Návrh zákona sa týka predovšetkým zmeny lehôt, v ktorých je zamestnávateľ povinný predkladať Sociálnej poisťovni niektoré doklady predpokladané zákonom. Zároveň novela reaguje na aktuálne nezmyselné ukladanie penále zamestnávateľom v prípade, že včas neodviedli poistné v správnej výške z dôvodov, ktoré nemohli ovplyvniť, pretože boli uvedení do omylu. Aby som hovoril trochu konkrétnejšie, pomôžem si s osobitnou časťou dôvodovej správy. Táto poslanecká novela zákona mení teda tri konkrétne ustanovenia.
Tá prvá vec je, že podľa dnes platného znenia zákona ukladá zamestnávateľom povinnosť ohlásiť zamestnanca na nemocenské, ešte raz, dnes platné znenie zákona ukladá zamestnávateľom povinnosť odhlásiť zamestnanca na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení. Novelou zákona navrhujem, aby sa to zmenilo na lehotu osem dní, jednoducho z praktických dôvodov, pretože mnohokrát máte takýchto zamestnancov, hlavne pri prácach v stavebníctve, kde je pomerne veľká fluktuácia pracovnej sily a naozaj sa môže stať, že dôjde k omeškaniu jedného dňa, ktoré je penalizované. Myslím si, že osemdňová lehota na odhlásenie zamestnanca na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre Sociálnu poisťovňu je dostačujúca a už zrealizovateľná bez zbytočného stresu na oboch stranách.
Druhá vec, ktorú prináša táto novela zákona, druhé ustanovenie, ktoré by sme chceli zmeniť, je, že podľa platného znenia zákona sa dnes vyžaduje, aby zamestnávateľ doručil evidenčný list dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovni do troch dní od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi. Navrhujem, aby sa táto povinnosť zamestnávateľa viazala na najbližší výplatný termín zamestnávateľa. Znovu praktická vec. Odstraňujeme zbytočnú administratívnu záťaž, pretože niekto musí vo firme neustále sledovať, že teda doručiť, nedoručiť, kedy treba doručiť, kedy to skončilo, niekoľkokrát v priebehu mesiaca treba doručiť, tak by to bolo v jeden jasne stanovený termín. Predpokladáme, že ten zamestnanec, ktorému skončil pomer u zamestnávateľa, sa neponáhľa s vymeraním dôchodku. Aj tak to chvíľu trvá Sociálnej poisťovni. Čiže je úplne zbytočné, aby tam bola lehota v tomto prípade troch dní. Stačí najbližší výplatný termín. V predchádzajúcom prípade, čo sa týka odhlásenia z nemocenského, sociálneho a dôchodkového poistenia, je dokonca termín nasledujúci deň. Navrhujeme osem dní.
Čiže sú to len naozaj termíny, ktoré majú pomôcť zamestnávateľovi veľmi efektívne zvládať manažment poistenia a hlásení do Sociálnej poisťovne bez toho, aby boli zbytočne penalizovaní za nezmyselné lehoty.
Tretie ustanovenie, ktoré navrhujem v tejto poslaneckej novele zákona o sociálnom poistení, sa týka vypustenia oprávnenia Sociálnej poisťovne ukladať pokuty vo výške 16 596,96 eura v prípade porušenia povinností študentov, ktorí si u viacerých zamestnávateľov na určitý časový úsek uplatnili výnimku z platenia poistného. Uvedenú výšku pokuty v tomto prípade považujem za neodôvodnene vysokú a neprimeranú. Zároveň však novela dáva možnosť uložiť študentovi, ktorý porušil zákonnú povinnosť, pokutu, ale iba do výšky tisíc eur.
Platná právna úprava ukladá študentom v § 227a povinnosť písomne oznámiť a čestne vyhlásiť zamestnávateľovi, že si za daný kalendárny mesiac súčasne neuplatnil výnimku platenia poistného u iného zamestnávateľa. Novelou zákona teda reagujeme na situáciu, kedy zo strany zamestnávateľa nie je možné čestné prehlásenie študenta overiť ani ovplyvniť, a dáva do zákona výnimku, podľa ktorej Sociálna poisťovňa nebude predpisovať penále za kontrolované obdobie zamestnávateľovi, ak sa preukáže, že zamestnávateľ neodviedol včas poistné práve z dôvodu, že bol uvedený do omylu študentom a jeho porušením zákonných povinností.
Čiže znovu veci staviame z hlavy na nohy, pretože študent zamestnávateľovi, ktorý robí na dohodu, doručí čestné prehlásenie, a zamestnávateľ je spokojný, lebo má toto čestné prehlásenie. Sociálna poisťovňa skontroluje, ako je to s platením odvodov a s výnimkou u tohto študenta, a zistí, že došlo k porušeniu zákona, že si študent neoprávnene uplatnil výnimku z platenia odvodov do Sociálnej poisťovne, a uloží skoro, ešte raz prečítam tú sumu, 16 596,96 eura pokutu zamestnávateľovi, ktorý nemá šancu skontrolovať toto čestné prehlásenie. Proste on má čestné prehlásenie, ktoré je ale neplatné, lebo bol uvedený do omylu. Čiže veci staviame z hlavy na nohy, ak ho uviedol do omylu študent s vedomím, že teda takýmto spôsobom sa vyhne plateniu odvodov, tak nech je za to penalizovaný pokutou tisíc euro, ale prečo penalizovať zamestnávateľa, ktorý splnil zákonnú podmienku, dostal čestné prehlásenie, len bol uvedený do omylu a má teraz zaplatiť 16,5-tisíc eur pokuty. Čiže veľmi, takisto veľmi logické ustanovenie, ktoré by malo pomôcť aj zamestnanosti, aj zamestnávaniu a hlavne zbytočnej administratívnej záťaži zamestnávateľov, ktorí by mali byť od takejto zbytočnej administratívnej záťaže oslobodení.
Dámy a páni, toľko teda môj poslanecký návrh zákona. Predkladaný návrh nebude mať vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny dopad na sociálne vplyvy, nezakladá však ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Dámy a páni, toľko môj poslanecký návrh zákona, poprosím vás o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a predtým, ako dám slovo spravodajkyni, dovoľte, aby som privítala na balkóne rokovacej sály študentov Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Vitajte v Národnej rade! (Potlesk.)
A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Erike Jurinovej.
Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uverejnený pod tlačou 1816. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1821 z 26. októbra 2015 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som, otvorte všeobecnú rozpravu.