Dobrý podvečer, ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení občania, predovšetkým by som chcel povedať niečo za neprítomného pána poslanca Mikuláša Hubu, ktorý teda mi nechal istý odkaz, o ktorom si myslím, že by bolo dobré, pokiaľ on to už nestihol, keby tu zaznel.
Určite dnes za niekoľko posledných hodín máme tu množstvo rôznych informácií, ktoré mali spochybniť kompetentnosť pána ministra pri kauze, ktorá sa tu preberá teraz. Ale je tu jedna vec, ktorá ho tak trocha možno, je dobré, keď to zaznie, pretože v tom množstve rôznych údajov sa môžeme my aj vy, občania, strácať a môže tu vzniknúť oprávnená otázka, že kde je vlastne pravda, že ubližujeme pánovi ministrovi, alebo naozaj je to všetko v poriadku?
A je tu jedna vec, ktorá je úžasne jednoduchá, priehľadná a stopercentná, neostane tu ani najmenšia pochybnosť. Viete, ako sa to hovorí, že keď niekto teda má čisto, poriadok na stole a vie robiť drobné veci poriadne, tak je potom taká šanca, že urobí aj tie veľké. Ale ja tu dávam do pozornosti jednu vec, kde s plnou vážnosťou nie na 99,9, ale na 100 % môžem povedať, že pán minister Žiga pravidelne porušuje zákony. Úplne natvrdo. Budete možno prekvapení, ako hovorím, sú to maličkosti, ale tie dávajú možnosť potom extra povedať, že ak v maličkostiach dokážeme porušovať zákon, nuž aká to tam istota, že v tých veľkých veciach máme všetko v poriadku.
A viete, aká je to maličkosť? Pán minister, tak ako každý člen vlády, je povinný odpovedať na interpelácie poslancov podľa rokovacieho poriadku, podľa zákona o rokovacom poriadku do 30 dní. A pán poslanec, pán profesor Huba mi tu nechal odkaz, ktorý chce, aby zaznel. A urobte si z toho názor sami.
Pán minister Žiga na interpelácie pána poslanca Hubu, inak je to poslanec, ktorý v tomto VI. volebnom období predniesol na členov vlády, myslím, že absolútne najväčší počet interpelácií, viackrát neodpovedal podľa zákonného termínu do 30 dní, nebolo to ani na 31. alebo 32., bolo to možno na 40. Poviete si možno, maličkosť, no naozaj republikou to nezatriaslo, ani pánom poslancom Hubom, len ak si uvedomíme, že pán minister je vysoký štátny predstaviteľ, ktorý disponuje obrovskými právomocami, obrovským aparátom ľudí, ktorí dbajú na zákonnosť tejto krajiny na rezorte životného prostredia, ako je to možné, že pán minister takú jednoduchú vec, ako je odpovedať včas podľa zákona na interpeláciu poslanca, to znamená na člena toho zboru, ktorému sa on zodpovedná, nedokáže viackrát včas. Je to naozaj maličkosť? Áno, je to maličkosť, ale zároveň je to veľká vec, pretože to spochybňuje všetky tvrdenia pána ministra Žigu, ktoré tu dnes predniesol, aj keď musím hneď dodať, že som bol prekvapený slabosťou jeho argumentácie. Bývali sme zvyknutí pri týchto príležitostiach na lepšie argumenty alebo aj na to, že na väčšinu argumentov sa zvyklo reagovať. Zaujímavé, tentokrát sa to nejak nepodarilo a môže byť príčina v tom, že asi nebolo čo uchopiť.
Zablúdime do jednej historickej situácie, ktorej bude za pár dní 2 065 rokov. Dosť dávno sa to udialo. Tiež sa jednalo o jednu rieku a tiež sa jednalo o jedného človeka, ktorý vstúpil do histórie a ktorý tú rieku prekročil a tú históriu zmenil. Asi v tejto chvíli ťažko odhadnúť, čo mám na mysli, ale nerobím z toho hádanku. Je to jednoducho Rubikon, ktorý vstúpil do histórie, ktorý sa pred tými 2 065 rokmi prekročil a ktorý jednoducho zmenil históriu tak, že odvtedy sa už veci diali v Rímskej ríši inak. Čosi sa domontovalo a čosi bolo inak ako dovtedy.
A ja mám taký pocit, preto som si dovolil použiť tento príklad, že my tu stojíme pred takou väčšou riekou a možnože aj známejšou. Možno ani nie. Ten Rubikon, to je maličká riečka. Ale tiež myslím, že po tom všetkom, čoho sme boli svedkom v VI. volebnom období, ako keby sa rozhodol SMER, že jednoznačne prekročí Rubikon, prekročí medze slušnosti, prekročí medze ospravedlniteľného, medze toho, čo ešte by sa dalo považovať za akúsi úchylku v rámci množstva pracovných povinností, a v tomto prípade by som povedal, keďže tie kocky sú hodené pri tom Rubikone, aj teraz si vládnuci SMER hodil kocky, ktorých súčet si zrátame v noci z 5. na 6. marca. Lebo naozaj, čohosi tu pribúdalo, čohosi je tu priveľa. Takže, áno, pán minister Žiga, kocky sú hodené a uvidíme, aký bude súčet. Pretože pre mňa táto kauza nie je nijakou drobnosťou, ale je kauzou, ktorá dokazuje príliš veľa pochybení a príliš málo vysvetlení, ktoré ste tu mali predniesť.
Začnem jednou vecou. Škoda, že tu nie ste, ale vari sa vám to dostane do uší, lebo my totižto, a je to taká zvláštna vec, máme jedného dobrého spoločného priateľa. Naozaj spája nás jeden človek, nebudem ho menovať, nie je na to dôvod, ktorý je vám veľmi blízky. Myslím, že mu aj dostatočne dôverujete, a musím povedať, že aj pre mňa je ten človek autoritou ľudskou i odbornou. Poznám ho dlho a zažil som s ním veľa chvíľ a prejavil sa vo chvíľach, keď išlo do tuhého, že je to chlap. Takže ja mu dôverujem, mám ho rád a vy asi tiež naňho dáte. Ja ho nemenujem, ale myslím si, že vy v tejto chvíli jednoznačne viete, koho mám na mysli.
No a tento človek je okrem iného aj špecialistom na krízovú komunikáciu. Jeden zo špičkových špecialistov v tomto smere. A vždy mi zdôrazňoval jednu vec na lesoch. Keď máme problém, nespisovne prúser, musíme urobiť dve veci. Prvá, musíme vyjsť s pravdou von ako prví. Musíme prví zareagovať. A druhá, nesmieme klamať. Musíme povedať pravdu, aj keď je pravda, nemusíme povedať všetko, ale nesmieme klamať.
A ja si myslím, že tento človek vie, čo hovoril, pretože mal veľké skúsenosti z rôznych podnikov. A myslím si, že by ste mohli zobrať do úvahy práve to, že je to náš spoločný známy, ktorému asi obidvaja dôverujeme, a že v tomto ohľade by som sa spýtal, že či náhodou by ste sa nechceli zamyslieť nad touto jeho základnou radou, že keď sa udeje niečo zlého. A vo vašom rezorte sa udialo čosi v tomto prípade veľmi, veľmi zlého.
Bolo tu, tak by som povedal v tenisovej terminológii, prvé podanie. Vy ste prvé podanie jednoducho prepásli, pretože ste nevyšli von s pravdou ako prvý. Zrejme to nie je až celkom náhoda, pretože to zlé, čo bolo do tejto zmluvy zakomponované, bolo zakomponované prefíkane. Asi bolo dosť ľahké sa domnievať z vašej strany, že na to nikto nepríde, že sa tu nezjaví nejaká nie blogerka, ale špičková analytička, žena s ostrovtipom, s analytickým myslením, s vytrvalosťou, ktorá nájde v zmluve, o ktorej, do akej miery ste o nej vedeli, to neviem, nájde veci, ktoré sú veľmi vážne. A ona tie veci našla. Nuž, keby ste ich boli vyhodnotili v tej fáze, že tu fakt sa toto nedá obhájiť, možno by sa táto kauza bola vyriešila veľmi jednoducho tak, že by niekto, nemusel by to byť možno generálny riaditeľ, ale niekto v tej Vodohospodárskej výstavbe, nejaký stredný manažér, prišiel o miesto a možno by ste získali tú výhodu, že ste prišli s informáciou, ktorá je vážna, ako prvý. Ale vy ste s touto informáciou neprišli, a preto výhodu prvého podania ste stratili.
Nuž ostaňme pri tom tenise. Máte tu ešte druhé podanie. To vieme, že to už býva menej razantné, ale stále je tu ešte šanca získať ten game vo svoj prospech. A tu ste pochybili pravdepodobne druhýkrát, pretože ste sa rozhodli nehovoriť pravdu. Tie veci, na ktoré tu bolo poukázané, ja ich nebudem opakovať, boli príliš uchopiteľné a príliš spočítateľné na to, aby sa to dalo vybaviť tou obranou, ktorú ste vy tu použili.
Tých faktov je tam priveľa. Dovolím si také podobenstvo. Z hľadiska toho malého zázraku, že vo februári tohto roku bola vypísaná súťaž a v tom istom mesiaci bol predmet tejto súťaže splnený. No o čom to svedčí? Tu asi nie je veľa možností, ale buď je to teda niečo, čo by sa dalo povedať, akože malo do činenia s mimoriadne schopným, šikovným podnikateľom, ktorý obrovsky riskoval a mu to vyšlo. Obrovský riskoval, pretože urobil niečo, o čom nemohol predpokladať, len tak akože na základe novinových správ sa domnievať, že niečo také by sa mohlo podariť. Alebo máme tu do činenia so zázrakom. Zázraky, tiež vieme, že sa nedejú úplne pravidelne, alebo jednoducho to bolo dopredu dohodnuté. Nuž, ja myslím, že odpoveď na túto vec si môže urobiť poľahky každý.
Aby som to nejak možno sa pokúsil uchopiteľnejšie popísať. No ak by niekto postavil dom, ktorý má päť poschodí, sto miestností, pätnásť kúpeľní, dvanásť komínov, on by ho postavil, a keď ho bude mať dostavaný, tak v tej chvíli by niekto vypísal, nejaký verejný obstarávateľ, súťaž na dom, ktorý bude mať päť poschodí, sto miestností, pätnásť kúpeľní, dvanásť komínov. Fantastický úspech! Len aká je pravdepodobnosť, že takéto niečo sa reálne môže stať? Zrejme je to pravdepodobnosť, ktorá sa blíži k nule.
Aj tie ďalšie argumenty o tom, že v prípade, ak sa zvýši povedzme cena vykurovania toho domu na jednotku paliva o 1 euro, že ten kurič bude fakturovať nájomníkom 10 eur alebo 11. Vážení obyvatelia, brali by ste takého dodávateľa tepla, že keď cena paliva stúpne o 1 euro, takže vy zaplatíte 11? No čo by ste s takým kuričom urobili? No vykúrili by ste ho zrejme z tej kotolne.
Ale presne toto sa deje a naozaj bolo to tu už zdôraznené v 58-minútovom príhovore, v reakcii pána ministra sa tejto veci nedotkol jediným slovom. Opäť sme tu pri štábe ľudí, ktorý mu zrejme pripravoval podklady. Určite vedel, že potrebuje tu zažiariť, že potrebuje byť dobrý. Nuž ak neviem na tie interpelácie s tým obrovským štábom ľudí vypracovať odpovede včas, no opäť sme tu svedkom pochybenia, že buď má neporiadnych spolupracovníkov, že mu zabudli dať odpoveď na takúto základnú otázku, ktorá tu zaznievala už niekoľko týždňov pred týmto dnešným rokovaním, alebo je tu druhá možnosť, jednoducho nebolo o čom, nebolo čo, nebolo čo vysvetliť. Lebo tak ako to zdôraznili predkladatelia, ako to zdôraznil Igor Matovič, tak tu neni otázka, či sme poloblázni, či máme tričká, či jednoducho sme nejakí pozberanci. To je otázka toho, ako tie čísla treba čítať. A čísla sa čítajú na celom svete rovnako.
Ako je to možné, že pánovi ministrovi táto základná matematika robila taký problém, že sa nepokúsil tú jednoduchú úlohu vyriešiť? No je to tak preto, lebo naozaj v tej zmluve je to urobené zle. Je to urobené vedome zle a pán minister stratil šancu toho prvého podania. Keby bol zareagoval v tej prvej chvíli a by si povedal, hop, toto, toto neustojím, musí padnúť nejaká hlava, dneska mohol byť na tom dobre. Ale on to neurobil. On jednoducho asi neveril, že takáto vec sa môže tak ľahko odhaliť a prepočítať. A tým pádom, keď si uvedomil, už bolo neskoro, že túto jednoduchú formuláciu, ktorá tak prefíkane napísaná, stojí za to, aby sme ju zopakovali, ak sa 100 litrov ropy kdesi v Rotterdame zdražie o pol eura, o 50 centov, takže cena celej služby porastie o 0,8 %. Vetička, ktorá pri tej niekoľkostranovej zmluve možno nestojí ani za to, aby človek sa pri nej pristavil očami. Ale bolo sa treba. Tá vetička jednoducho znamená, tá nenápadná veta, ten malý diabol je v tej vete. Tá znamená toľko, že my občania Slovenskej republiky za túto zmluvu, ak sa nezastaví toto zlo, budeme musieť spoločne sa zložiť súkromnému prepravcovi, ktorý ktovie aké má vzťahy, nedokážem si to domyslieť, veľa náznakov tu zaznelo, zaplatíme desiatky miliónov navyše. Akáže obrana proti tomu, že nie? Ale v zmluve nie je žiadna možnosť. Je tam jediná vec, že všetky iné dohody padajú a platí len to, čo je v zmluve napísané. A v zmluve žiadny 25-miliónový strop sa nenachádza. Niekto sa tu strašne prepočítal. Alebo že by nevedel počítať?
No, pán minister, bol čas, keď ste mohli túto vec vyriešiť. Dnes je už neskoro. Dnes už jednoducho nemôžete ani druhé podanie dať, pretože už aj na druhé podanie je neskoro. Prvé ste zaváhali, neboli ste prvý. V druhom ste zaváhali, nehovorili ste pravdu.
Tak sa teraz vrátim veľmi jednoducho k tomu nášmu spoločnému známemu, k tomu človeku, ktorého si ja veľmi vážim a ktorého aj vy dobre poznáte. Ja som s ním nebol v kontakte a v žiadnom prípade by som ho neťahal do tejto kauzy, to by som si nedovolil. Niet prečo. Ale tak rozmýšľam, lebo naozaj ho veľmi dobre poznám a mám ho úprimne rád, čo by tak v tejto chvíli vám poradil, keby ste sa spýtali - čo teraz? A keďže je to špecialista na krízovú komunikáciu a keďže svojej veci rozumie, tak by vám asi povedal, pán minister, toto sa už nedá zachrániť bez toho, aby sme pustili nejaké perie. Toto, už jednoducho v tejto chvíli treba priznať farbu. A je len na vás, akú farbu priznáte. Ja si myslím, že po tomto, čo tu všetko zaznelo, a po tom, čo by mali slušní ľudia vyvodiť zo situácie, keď už niet inej možnosti, len sa priznať, tak z toho by tu mala zaznieť jedna jednoznačná vec. Pán minister, nemali by ste čakať na hlasovanie. Mali by ste povedať, že pod tlakom argumentov, ktoré tu zazneli, a po zvážení situácie, aká nastala, považujete jednoducho za správne, za čestné a pre svoju stranu za prospešné, že zo svojej funkcie dnešným dňom odstupujete. Dokonca si myslím, že by vám to nejaké to percento mohlo priniesť. Pravdepodobne to neurobíte, ale verte, že ten náš spoločný známy by vám určite poradil niečo takéto. Pretože on týmto veciam rozumie.
Ďakujem pekne.