61. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ste predsedom poslaneckého klubu strany MOST – HÍD a pred chvíľou zaznelo vo vystúpení pána poslanca Érseka, že je potrebné posilniť otázku telesnej výchovy, telocviční a podobných vecí, vy hovoríte, že by nemali byť prioritou telocvične, ale mali by sme nájsť iné priority, ktoré sú v danom smere prednostnejšie. Usporiadajte si to nejakým spôsobom v rámci vlastného poslaneckého klubu, aby sme mali v tom jasno aj my ostatní, ale najdôležitejšie je, aby ste sa vy usporiadali.

Ale teraz akože vážnejšie. Povedali ste, že každá zaniknutá škola znamená vyľudnenie dedín. Som starostom malej obce, ktorá zatvorila svoju školu, a napriek tomu, že sme zatvorili svoju školu, dochádza ešte k masívnejšiemu rozvoju obce ako v období, keď tá škola existovala. Čiže neplatí tá téza.

Problémom je, že na národnostne zmiešanom území majú túto agendu dve politické strany, vy, MOST – HÍD a Strana maďarskej koalície.Problémom je, že aj národnostné školstvo z môjho pohľadu sa musí správať efektívne a malé školy, ktoré nie sú udržateľné, je potrebné zatvoriť. Nikto to nebude robiť násilne, lebo by to znamenalo všetky možné politické dôsledky vrátane konania Benátskej komisie a podobných záležitostí a je dohoda na status quo v týchto otázkach. To znamená, do toho zjavne asi nikto nepôjde. Ak by sme ich všetky ale aj zatvorili, tak musím povedať objektívne, že ušetrili by sme zhruba 2 % prostriedkov, čo predstavuje 30 mil. eur. A je otázka, či za 30 mil. eur medzinárodné problémy charakteru nedodržiavania menšinových práv stoja za to.

Vážený pán poslanec, každá podaná ruka je dobrá, ak sa to myslí úprimne. A ja chcem vždy veriť, že je to úprimné. A keď zoberiem to, čo ste povedali na začiatku, tak trošku by to znegovalo to, čo ste hovorili, ale beriem to pozitívne.

A vrátim sa k tomu, čo ste povedali, že by bolo potrebné napríklad urobiť tu na 15 – 20 rokov stratégiu. Viete, ja to vždy pripomínam, pretože každý hovorí: „Nechoďte do minulosti.“ Vy ste mali aj ministra školstva, vy ste boli takmer 10 rokov vo vláde, o žiadnej takej vízii neviem, ktorú by ste urobili, ale teraz už to chcete tvoriť. Ale chápem to, podávate ruku.

Ale chcem sa vyjadriť k tomu, čo ste povedali účelovo, lebo myslím si, že je to účelovo z vašej strany, pretože nemáte ani šajnu, ako to vôbec v skutočnosti ide, čo sa týka posilnení kompetencií VÚC-ok, ako prenesený výkon štátnej správy pri určovaní počtu prvých tried, pretože vy veľmi dobre viete, že keď to takto nebolo, tak každá škola si robila, čo chcela. To znamená predovšetkým tie, ktoré nemali nejaké zastrešenie, VÚC-ky majú zastrešenie, všetky školy, ktoré zakladá VÚC-ka, tak VÚC-ka nejakým spôsobom koordinovala. Ale ostatné na tom tak neboli a tie si tak robili, čo chceli. Čiže, inými slovami, to vaše tvrdenie hovorí o tom, že vy ste proti akýmkoľvek reformám v školstve, lebo toto je potrebné a bolo potrebné urobiť ako prvé.Rovnako ste hovorili, že ste proti posilneniu pri menovaní riaditeľov škôl. Nuž tak prečo ste neprišli s návrhom, aby takéto posilnenie, ktoré dneska sa len vyrovnalo s tým menovaním pri súkromných a cirkevných školách, sa nezrušilo u týchto súkromných zriaďovateľov, lebo nemáte o tom šajnu. Ja ale chápem vás, lebo ste predovšetkým politický líder, nikdy ste neboli ministrom, možno ani ste ním nechceli byť, ale podanú ruku v prvom rade beriem a ak to myslíte naozaj úprimne, pretože každý kto úprimne bude chcieť v tomto pomôcť, je vítaný, tak ste vítaný. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja nebudem sa opakovať, pán kolega Blanár niektoré veci povedal aj za mňa, pričom úplne s tým súhlasím. A beriem možno aj tú vašu výzvu, kde ste hovorili o tom, že je potrebné urobiť dlhodobejšiu víziu v školstve aj naprieč politickým spektrom, ale uznajte sám, že asi vo volebnej kampani za mesiac sa to jednoducho nedá urobiť. Čiže už v tomto je typické politikum.

A čo sa týka tej pripomienky k štátnemu rozpočtu a navyšovaniu tých platov, ja vychádzam z toho, čo mi ľudia na ulici povedali. Keď sme zvyšovali minimálnu mzdu, tak celá pravica bola neuveriteľne hore nohami a robila krik na nás s tým, ako to padne na slovenskú ekonomiku. A dneska nemáte problém za mesiac navýšiť štátny rozpočet o neviem koľko miliárd eur, čo tam je spomínané. Takže v tomto trošku sa mi to nevidí, ale len tak pripomínam, že naozaj som za to, aby sa urobila tá vízia na dlhé obdobie.A čo sa týka tej samosprávy, samozrejme, samospráva najlepšie vie, ako fungujú stredné školy, ako fungujú základné školy v rámci obcí, takže kde tie kompetencie majú prísť, keď nie na samosprávu, po čom ste volali? Takže je to v poriadku.

Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega Bugár, povedal si, je to otázka pre budúci parlament a vládu, no tak prečo tu dnes potom sedíme? S tým, čo si povedal, si myslím, tuná každý z tých 150 ľudí teoreticky, ktorí tu sedia a ktorí tu budú sedieť, súhlasí. Veď to je samozrejmé úplne. Načo treba tento prejav, načo je potrebná tá mimoriadna schôdza? No tak ja ti to poviem. Z opozície kto sem príde, ten prejav má rovnaký ako iný z tej opozície, po prvé, potľapká učiteľov po pleci a povie im: „Priatelia, sme s vami, to nie sme my, ale oni tí zlí, my sme tí dobrí. My sme s vami a, samozrejme, riešili by sme to všetko úplne inak.“ Po druhé, prihreje si politickú polievočku opäť každý z týchto straníckych poslancov, ktorí vystupujú v tomto parlamente pri tomto kecpulte. No a po tretie, každý musí trošku preplieskať ten SMER, preto, lebo, ako povedal váš Matovič, SMER má vysoké preferencie a treba mu ich znížiť. Preto sú tieto štrajky, veď vy to dobre viete, veď toto je politická organizácia, ktorá ide odtiaľto z parlamentu. A to vieš aj ty veľmi presne. Načo je toto divadielko, tento cirkus? Veď 6. marca sa budete na to aj všetci pozerať zase úplne inak, podľa toho, kto budete mať akú zodpovednosť. Tak tu prestaňte hrať už toto politické, doslova politické a cirkusové divadlo.

Ďakujem, pán predsedajúci.

No, pán kolega Jarjabek, treba aj počúvať a, samozrejme, aj rozumieť tomu, čo sa tu hovorí. Ja som nehovoril len o tom, že, samozrejme, to je úloha hlavne pre budúci parlament, lebo zároveň som povedal jednu vec, ale to, samozrejme, ide jedným uchom dnu a druhým von, záväzok aby sme prijali všetci tí, ktorí máme šancu sa dostať do parlamentu, s tým, že to urobíme. To je pre mňa dôležité. Ja tiež viem, že dva a pol týždňa, tri týždne pred voľbami keď nemáte vôľu, tak nič nevyriešite, hlavne vy osemdesiati traja, my tu maximálne môžeme upozorňovať na veci. A, prepášte, 4 roky ste vládli sami a ani ste nepotrebovali prijímať kompromisy. No a ostatným kolegom musím povedať, je to veľmi signifikantné. Podávam teraz pomocnú ruku a kolegovia hovoria, že, áno, jednou rukou to prijímajú a druhou rukou ma prefackajú. No ďakujem pekne, z toho si ja neprosím nič.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, väčšinou v predvolebnej kampani predpoludním stojím pred nejakou slovenskou nemocnicou a rozprávam sa s pacientmi a zdravotníkmi. Robím to vždy, keď je predvolebná kampaň. A je to pre mňa dôležité nielen preto, lebo viem osloviť týchto ľudí, ale aj preto, lebo sa tým veľa dozviem, a to aj o tom, čo sa deje v samotnej nemocnici, mnohokrát iné informácie, ako mi povie tamojší pán riaditeľ, s ktorým sa, samozrejme, takisto stretnem počas toho predpoludnia, ale dozviem sa aj veľa o tom, ako tí ľudia vnímajú zdravotníctvo.
Pred časom som pred niektorými voľbami rozprával o tom, že najviac ľudí trápia poplatky v zdravotníctve, inokedy som hovoril o tom, že doplatky za lieky boli tým ťažiskovým problémom, o ktorom najčastejšie hovorili. Viete, o čom hovoria teraz najčastejšie? Je to kauzách, o rozkrádaní zdravotníctva, o tom, prečo z neho miznú peniaze a potom odchádzajú sestričky.
Prečo začínam zdravotníctvom, keď viem, že budem hovoriť o školstve. Je to preto, lebo, to už aj dnes v tejto diskusii odznelo, že existujú veľké podobnosti medzi zdravotníctvom a školstvom. Ja som si totiž pôvodne myslel, že len v zdravotníctve sme svedkami organizovaného rozkrádania verejných zdrojov nominantmi súčasnej vlády cez vopred vybrané firmy. Pritom môžete začať cétečkom v Piešťanoch, ktorýmkoľvek iným cétečkom, kde sme robili poslanecký prieskum, môžete pokračovať centrálnym príjmom v Košiciach, stravovacími službami v štátnych nemocniciach, hrachovou kašou z Luxemburska, môžete pokračovať tamojšími upratovacími službami a končiť, keď chcete, pri tete Anke alebo pri veľmi populárnom masérovi, ktorý teraz rezonuje v médiách. Musím ale povedať, že veľmi podobný obraz organizovaného rozkrádania verejných zdrojov prebieha aj v školstve.
Dnes som pozorne počúval vystúpenie pána ministra Draxlera, ktorý hovoril o tom, že protest učiteľov vyvoláva iba chaos, že táto schôdza vyvoláva iba chaos, že tie stretnutia na námestiach vyvolávajú iba chaos v školstve, ktoré v podstate má problémy, ale celkom dobre funguje, pričom je dôležité hovoriť o stratégii, o koncepcii, o projektoch a nechať ľudí, ktorí na nich pracujú, v pokoji tvoriť tieto koncepcie a stratégie. Má to ale jeden malý háčik. Ten háčik je v tom, že veľmi ťažko vie odpovedať pán minister Draxler a možno aj jeho predchodcovia, ktorí boli na ministerstve školstva, čo robili tie celé štyri roky s tými stratégiami, koncepciami a projektmi, čo realizovali reálne v školstve, pretože výsledkom ich snaženia, prepáčte, keď to zjednoduším, je skutočnosť, že učitelia neučia v triedach, ale stoja a mrznú na námestiach. Dosť zlá vizitka po štyroch rokoch to je. A môžete sa na to pozerať zľava, sprava s tým, čo sa podarilo, čo sa nepodarilo, samozrejme, pán predseda parlamentu ako predchádzajúci minister školstva bude mať iný názor, čo všetko ako ministrovi sa mu podarilo urobiť. Faktom je, že po štyroch rokoch stoja učitelia na námestiach a dožadujú sa zmien v školstve.
Priznám sa, že bol som na rokovaní školského výboru, aj keď nie som jeho členom, a ako poslanec Národnej rady môžem sa zúčastniť rokovania ktoréhokoľvek výboru. A musím vám povedať, že to bol svet naopak. To bol svet podľa strany SMER. Naozaj, dámy a páni, uvažujete so mnou. Normálne je to tak, že vláda chce robiť reformy, chce niečo zásadné meniť a zamestnanci v danom rezorte protestujú, štrajkujú. Tak je to vo Francúzsku, tak je to vo Veľkej Británii, tak je to vo vyspelej Európe aj v iných krajinách na svete. Väčšinou odborári štrajkujúci sú proti zmenám, ktoré majú nastať proti reformám, proti zvyšovaniu efektivity, proti šetreniu, a je to všetko naopak v tejto krajine. Tu je to tak, že učitelia na školskom výbore vyzývajú k tomu, aby sa dodržalo programové vyhlásenie vlády, aby išlo viac peňazí do školstva, aby prebehli nutné zmeny v školstve. A traja bývalí ministri, ktorí sedeli za predsedníckym stolom, pán minister Draxler, ešte je súčasný minister školstva, pán minister Pellegrini, v súčasnosti predseda Národnej rady, a emeritný minister pán Čaplovič tam sedeli, kde dvaja z nich veľmi húževnato vysvetľovali, čo všetko treba robiť v budúcnosti, ako sa treba dohodnúť, akú treba mať stratégiu, koncepciu miesto toho, aby povedali, čo urobili reálne za tieto štyri roky v školstve. Čiže žijeme v takej čudnej krajine, kde štrajkujúci sa dožadujú reforiem, zmien, modernizácie, keď tí, ktorí sú za to štyri zodpovední, vysvetľujú, ako sa to nedá realizovať a ako treba to posunúť na ďalšiu vládu.
Pravdupovediac som začal zdravotníctvom a tým, čo si pamätajú pacienti po štyroch rokoch pôsobenia dvoch ministrov strany SMER v zdravotníctve, pani Zvolenskej a pána Čisláka, že pamätajú si tam rozkrádanie, obávam sa, že tento pocit zostane aj z pôsobenia troch ministrov strany SMER v školstve, pána Čaploviča, pána Pellegriniho a pána Draxlera. To, čo si budú pamätať, sú učitelia na uliciach a tendre a rozkrádanie verejných zdrojov v školstve, pričom ešte v septembri roku 2014 pán minister Pellegrini presviedčal verejnosť vo verejnoprávnych médiách, že na platy novo nastupujúcich a inovatívnych učiteľov ministerstvo plánuje využiť eurofondy. Pravdou ale je, že nástupom pána ministra Draxlera sa očividne priority v školstve zmenili, keďže hneď v januári roku 2015 bolo vyhlásené verejné obstarávanie na predražené sifóny a WC splachovače a ďalšie vybavenie dielní v školách. Vtedy úradníci na ministerstve školstva boli očividne veľmi dobre informovaní o ministrových zámeroch, keďže verejné obstarávanie podpísali dva mesiace predtým, ako minister v marci 2015 podpísal samotný projekt na čerpanie eurofondov. Samotná tá zmluva na dodanie sifónov, splachovačov a ďalšieho vybavenia za skoro 9 mil. bola podpísaná v máji 2015. Keď ministerstvo školstva vypisovalo na to verejné obstarávanie, predpokladalo, že jeden sifón, dámy a páni, držte si klobúky, hovorím o prvej veľmi známej kauze neuveriteľne predraženého nákupu, ktoré realizovalo ministerstvo školstva, bude stáť 156 eur a jeden splachovač bude stáť 239 eur. Zvlášť by som podčiarkol tento súdny odhad odborníkov na ministerstve školstva, hlavne keď sa jedná o verejné zdroje. Neviem, kto z vás by vybral z rodinného rozpočtu 156 eur na sifón a 239 eur na splachovač. Uisťujem vás, že nikto v tejto sále ani nikto na balkóne a ani nikto na Slovensku by taký blázon nebol, aby to urobil. Ale z cudzieho krv netečie. Tak to odhadli ministerskí úradníci.
To ešte ale nie je koniec príbehu, dámy a páni. Firma, ktorá to obstarávanie vyhrala, ponúkla druhú najdrahšiu ponuku na sifón a splachovač. Ale keďže to obstarávanie bolo zámerne zmanipulované do jedného celku, dve lacnejšie ponuky potom ministerstvo neakceptovalo. Firma, ktorá to vyhrala, bola zhodou okolností tá istá firma, ktorá v roku 2013 dodávala sifóny a WC splachovače na školy v rámci eurofondov. Vtedy stál jeden sifón 73 eur a jeden splachovač 120 eur. Pre mňa je dosť tajomné, že keď v roku 2013 vedelo ministerstvo vysúťažiť sifón za 73 eur a splachovač za 120 eur, prečo cenu zákazky v roku 2015 odhadlo na 156 eur za sifón a 239 eur za splachovač. Je to neuveriteľné.
No ale to ešte stále nie je koniec príbehu, pretože nakoniec sa tam vysúťažili konečné ceny, a to, prosím, za sifón 251 eur a za splachovač 375 eur. Prosím, teraz sa zoberte a choďte do prvého obchodu, kde predávajú sifóny a splachovače. A uisťujem vás, že do 30 eur ich kúpite jeden aj druhý. Oni ich kúpili za 626 eur (za kus). Tak na platy na učiteľov nie je, ale na astronomické ceny za sifóny a splachovače peniaze jednoducho sú. Zase musím konštatovať, že za pána ministra Draxlera sa mrhanie verejnými zdrojmi ešte zhoršilo.
Idem k druhej veľmi zaujímavej kauze, ťažko to povedať, idem k druhému veľmi zaujímavému plytvaniu verejnými zdrojmi, neuveriteľnému. Pán minister Draxler a jeho úradníci sa síce tvária, že v rozpočte nie sú peniaze na platy a potrebné investície v školstve, no medzitým potichu pripravujú ďalšie veľmi pochybné a podozrivé projekty, ktorých hlavnou náplňou bude podľa všetkého predražené verejné obstarávanie. Totiž v septembri 2015 potichu schválili sedem projektov, celkovo za 190 mil. eur. Sú to projekty na interaktívne laboratórium za 25 mil. eur, simulované trhové prostredie cvičných firiem za 29 mil. eur, duálne vzdelávanie za 42 mil. zaokrúhlim to, IT akadémiu za 21 mil. eur, sieť centier inovačného vzdelávania za 30 mil. eur, Školu otvorenú všetkým za bezmála 30 mil. eur, pričom začíname od najmenších projektov za 15 mil. eur v súhrne 192,821 mil. eur. Ja sa v tejto chvíli naozaj musím opýtať, pán minister Draxler tu nie je, koľko je tam plánovanej vaty. Nie je mi to celkom jasné. Bojím sa povedať, že je tam toľko plánovanej vaty ako pri sifónoch a splachovačoch. Ale takých 50 % vaty by som odhadol v týchto projektoch, keď toho nie je viac. V prospech koho, ktorých firiem sú tieto projekty, kto sa má na týchto projektoch nabaliť? Takže, na platy učiteľov tých 140 eur v tomto roku mesačne jednému učiteľovi jednoducho nie je, na modernizáciu a inováciu v školstve jednoducho nie je, ale na tieto predražené projekty z eurofondov peniaze sú.
Ďalší príklad, dámy a páni. Kým pán premiér odkazuje učiteľom, sestričkám a verejnosti, že mesiac pred voľbami už nie je priestor na prijímanie riešení v školstve či zdravotníctve, aj dnes sme to počúvali, ministerskí úradníci to vidia trošku ináč a bez hanby tunelujú rozpočet školstva. Vláda nám odkazuje, že musíme čakať na výsledok volieb, aj dnes to odznelo v tejto rozprave, lebo až po voľbách to treba riešiť. A treba čakať tým pádom aj na programové vyhlásenie novej vlády.
No úradníci na ministerstve školstva sa zbytočne nezdržujú čakaním na programové vyhlásenie a pokračujú v podobných pokútnych obchodoch a verejných obstarávaniach ďalej.
Tak napríklad ministerstvo školstva prostredníctvom svojej organizácie, Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, zbieralo v prvom februárovom týždni, teraz, minulý týždeň ponuky na neuveriteľne predražené školenia majstrov na odborných školách za skoro 1 mil. eur. To obstarávanie bolo na školenie, stáže pre majstrov odbornej výchovy a učiteľov odborných predmetov. Majstri odbornej výchovy a učitelia odborných predmetov tak majú získať trojdňové školenie v oblasti elektrotechniky, kaderníctva, technickej a aplikovanej chémie, potravinárstva a stavebníctva. Na prvý pohľad je to celkom dobrá myšlienka, veď treba sa školiť, treba získavať nové informácie. Čo to ale v praxi vo finančnom vyjadrení znamená? Má ministerstvo školstva zaplatiť 964-tisíc DPH, predpokladám, vopred vybratej a vyvolenej firme, ktorú vysúťažia, ktorá prostredníctvom desiatich lektorov uskutoční 60 trojdňových školení. Teda z milióna eur nepôjde školám či tým majstrom ani jedno euro, všetko bude inkasovať firma, z 1 mil. eur má ísť 216-tisíc eur na spotrebný materiál, čo znamená, že firma dostane 12 400 eur na zorganizovanie každého trojdňového školenia pre desať ľudí, ešte raz, 12 400 eur na trojdňové školenie pre desať ľudí, pričom keď odpočítate náklady na stravu, ubytovanie, cestovné a školiace potreby, to znamená, že vychádza každý jeden deň školenia na jedného lektora 1 600 eur, odmena pre lektora 1 600 eur. Je nám jasné, že ten lektor to nedostane, je to čistý tunel s verejnými zdrojmi. Len tak podotýkam pre poriadok, že priemerný plat majstrov, ktorí tam budú školení, je podľa Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií, držím sa radšej čísel ministerstva financií, lebo tie čísla, s ktorými chodí pán minister, sú trošku tak od buka do buka, je 827 eur. To znamená, by sme si to zhrnuli a mali ste to možno omnoho lepšie a názornejšie zvýraznené, tak je to 964-tisíc eur na predražené školenia majstrov, plat majstra odbornej výchovy je 827 eur za mesiac, školiteľ, ktorý ho bude školiť, dostane za jeden deň dvojnásobok mesačnej mzdy majstra odbornej výchovy, 1 600 eur. Čiže dvojmesačná výplata majstra odbornej výchovy rovná sa jednému dňu práce školiteľa. Firme, pre ktorú vyzerajú byť na mieru ušité aj podmienky tohto tendra, keďže tender vyžaduje od firmy 900-tisícový obrat, ale aj nadštandardné vybavené školiace priestory pre školenia v potravinárstve, výberové konanie, verejné obstarávanie ušité na mieru, presne popísané, čo majú byť súčasti, ktoré takáto firma má mať v školiacich priestoroch pre školenie v potravinárstve, ministerstvo stanovilo cenu zákazky na takmer 1 mil. eur. To znamená, keď odpočítame náklady na spotrebný materiál vo výške 216-tisíc aj s DPH, stravu, ubytovanie a cestovné vo výške 162-tisíc s DPH, zostane 586-tisíc eur na odmeny pre školiteľov, prepočítané na jedného školiteľa a jeden deň spomínaných 1 600 eur. Ostáva pri tomto podozrivom tendri už len jedna jediná otázka, tá firma, ktorá ho má vyhrať, nebude náhodou tou istou firmou, cez ktorú ministerstvo obstaráva splachovače a sifóny?
Ale pokračujem ďalej, dámy a páni, keď už sme pri predražených nákupoch, ktoré prebiehajú v rezorte školstva, nezabudnime ani, prosím, na nákup učebných pomôcok pre školské dielne a školy v podaní Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Niekoľko takých pomôcok, ktoré ministerstvo školstva z verejných zdrojov nakúpilo, by som vám rád predstavil, a to znovu veľmi názorne, lebo tak je to jednoduchšie, ako hovoriť o mnohých číslach.
Takže ministerstvo školstva, dámy a páni, nakúpilo školské pomôcky do školských dielní, takúto spájkovačku za 177,36 eura, ktorú viete bez problémov v ktoromkoľvek obchode, ktorý sa tým zaoberá, kúpiť do 20 eur. A, prosím pekne, to je na tom najkrajšie, že presne tú istú spájkovačku teraz pod menom vypaľovačka do dreva obstarali za 15,84 eura, ktorej reálna cena je možno 10 eur, maximálne do 20 eur. To je nákup učebných pomôcok v podaní ministerstva školstva.
Ale pokračujem ďalej. Kupovali tam veru aj reťazové píly, aj tie sa môžu zísť pri praktickej výučbe. Reálna cena takejto reťazovej píly, ktorú tam máte uvedenú, je 90 eur. Ministerstvo školstva ju obstaralo za 580,92 eura. Je to šetrenie verejnými zdrojmi v podaní ministerstva školstva.
No ale to ešte nie je všetko. Nakupovali tam aj školské pomôcky nielen pre dielne, ale, samozrejme, aj pre školy, pričom je vždy dobré, keď študenti vidia názornú pomôcku. Tak napríklad názorná pomôcka na zabezpečovacie prvky v domácnosti vo forme plagátu bola obstaraná za 154,8 eura. (Ukázanie plagátu.) Reálna cena výroby takéhoto plagátu, a to som sem započítal ešte aj duševné bohatstvo toho, kto to naozaj vytvoril, je možno do 20 eur, oni to obstarali za 154,8 eur. Ale to práve nie je najlacnejší plagát, lebo pri niektorých plagátoch treba naozaj viacej uvažovať, kým ho vytvoríte. Rozvod plynu v domácnostiach, takáto učebná pomôcka vo forme plagátu, bola obstaraná za 492 eur, kus plagátu je za 492 eur, hoci reálna cena aj so započítaním duševného bohatstva tvorcu tohto diela je maximálne 20 eur.
Takže, dámy a páni, čo sa týka nákupu týchto učebných pomôcok pre školské dielne a pre školy, chcem vás informovať, že pani Eva Babitzová, predsedníčka strany Šanca podala trestné oznámenie pre porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku a pre podozrenie z machinácií vo verejnom obstarávaní práve pre nákup týchto školských pomôcok, toto vybavenie školských dielní.
Dámy a páni, budem pomaly končiť, nechám ďalšie diskusie o stratégii, koncepcii a rozvoji školstva na skutočných odborníkov, ale to, čo by som záverom chcel povedať, je, že za toto bačovanie, ktoré som sa vám snažil v čo najkratšom čase a čo najnázornejšie predviesť, nesú zodpovednosť páni, ktorí riadili ministerstvo školstva, a nesie zodpovednosť strana SMER. Jednoducho štyri roky mali na starosti ministerstvo školstva a za štyri roky sú toto smutné výsledky ich práce (plus učitelia namiesto pred školami stojaci na našich uliciach). Nie je mi celkom jasné, ako chce SMER, ako chcú traja ministri za SMER vysvetliť učiteľom, že jednoducho nie je tých 140 eur mesačne na zvýšenie ich miezd, na to jednoducho peniaze nie sú, ale peniaze na astronomicky predražené nákupy čohokoľvek v podaní ministerstva školstva cez spriaznené firmy, ktoré na tom neuveriteľne ryžujú, tak na to sú. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Novotný, v úvode svojho vystúpenia ste hovorili, ako ste bol účastný rokovania školského výboru a že ste boli v šoku, ako to prebiehalo. Ja len pripomeniem, vy ste boli poslancom v roku 2002, vtedy vstúpil do platnosti 1. apríla 2002 zákon o verejnej službe. Týmto zákonom vláda sľubovala učiteľom 13. a 14. plat, bolo to rozložené po rok 2006. Vy ste za tento zákon pravdepodobne hlasovali. Nevedela som nájsť to hlasovanie, ale boli ste súčasťou SDKÚ, takže pravdepodobne je to tak. Je zaujímavé, že hneď po voľbách, ktoré boli v septembri 2002, čiže päť mesiacov po vstúpení tohto zákona do platnosti, ste začali hovoriť, že na to nie sú financie. Podotýkam, v tej dobe ešte bola v rukách Slovenska väčšina strategických podnikov a odrazu peniaze na to neboli. Tak rýchlo ste dali preč na ďalší rok tú polovicu 13. platu, čiže žiadny ďalší pre nich nebol plat, mimochodom, to bol dôvod, prečo vtedy vstúpili príslušné odbory do štrajku. A vy sám ste sa podieľali potom na tom, keď ste videli, že tie odbory neustúpia. A bola veľká nespokojnosť, lebo to bolo uvedené v zákone, tak ste tento zákon rýchlo zmietli zo stola a rozbili ste ho na dva zákony a to na zákon o verejnej službe a zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri prácach vo verejnej službe. Tam ste takisto hlasovali za návrh. Týmto dokázali viacerí z vás svoju vierolomnosť s tým, že pred voľbami niečo sľúbite, vzápätí po voľbách to rušíte. Prepáčte, k tomuto chcete dohnať aj nás? Môže zodpovedná vláda takto postupovať, aby mesiac pred voľbami niečo sľubovala? Vy ste to sľúbili päť mesiacov pred voľbami a nedodržali ste ten sľub. Takéto niečo, takýto chaos, takéto rozpočtové provizórium pre ďalšiu vládu určite Slovensko nepotrebuje. Takže ozaj to len a len politizujete. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No je mi ľúto, že tu nevidím pána ministra, lebo to by si žiadalo jeho reakciu, odpoveď na tieto konkrétne veci a bol by som rád, keby sa k tomu vyjadril. Mám teda otázku, ako to je. Nie sú to len sifóny, splachovače, je to všeličo možné, vo svojom vystúpení hovoril pán minister niečo iné. Takže ja ďakujem kolegovi Novotnému za to, že zase poukázal na ďalšie plastické príklady toho ako sa môže zachádzať s peniazmi. Treba to pre pokoj a pre dobro verejnosti vysvetliť. Takže bol by som rád, keby tak pán minister učinil.

Nechcem hodnotiť celé vaše vystúpenie, nechcem hodnotiť ani priebeh verejného obstarávania, ani predmet tej zákazky, pretože nepoznám jeho obsah, ale čo môžem povedať, je, že hrubo zavádzate z hľadiska veci, že taký plagátik, ako ste tu ukazovali, stojí 20 eur. A vzhľadom na to celé vystúpenie ste spochybnili práve týmto, čo ste povedali, pretože na tomto jednom príklade celé vaše vystúpenie, ak mohlo byť možno pravdivé, to neviem, určite tento argument je nepravdivý a za 20 eur takýto jeden plagátik určite nevytvoríte. Takže zavádzate, klamete.

Ďakujem pekne. Začnem odzadu. No predpokladám, že tá celá zákazka má mnoho plagátov, tá cena bola veľmi vysoká, čiže nešlo o to, že za 20 eur ju mal niekto vymyslieť, urobiť, nakresliť aj vyrobiť, ide o to, že jeden kus takéhoto plagátu sa predáva, resp. jeho cena vysúťažená bola za 500 eur, teda firma to predala ministerstvu školstva skoro za 500 eur. A toľko platíme z verejných zdrojov za takýto plagát. To je len pre spresnenie.
Čo sa týka pani poslankyne Nachtmannovej, ja súhlasím s vami, že školstvo bolo vždy na chvoste záujmu väčšiny vlád, aj tých pravicových, aj tých ľavicových, a ak sa na niečom možno vieme zhodnúť, tak je to skutočnosť, že konečne by malo byť prioritou. Faktom ale je, že rozprávať o tom, čo sa stalo a nestalo v roku 2002, to mi pripadá rovnako, ako keď hovoríme pri zdravotníctve o tom, že všetkého príčinou sú Zajacove dvadsaťkorunáčky. Viete, nehnevajte sa, to bolo v roku 2002 rok, píšeme rok 2016, medzitým 8 rokov vládla socialistická vláda strany SMER. Dámy a páni, osem rokov ste mali čas urobiť zo zdravotníctva prioritu, vypracovať všetky tie koncepcie, stratégie, ktoré ste na to potrebovali, a projekty, realizovať ich a dnes sme tak nemuseli riešiť skutočnosť, že učitelia stoja na námestiach miesto toho, aby stáli v triede pred svojimi žiakmi a vzdelávali ich. Takže ja odpoveď, ktorú SMER veľmi rád používa, že to všetko spôsobila nejaká iná pravicová vláda, neberiem, lebo jednoducho po ôsmich rokoch to je neospravedlniteľné. Po štyroch rokoch, keď ste mali troch ministrov školstva celé funkčné obdobia, 83 poslancov poslušne hlasujúcich, ste mohli v školstve urobiť, čo ste len chceli. V ňom za to obdobie ste neurobili nič, akurát ste dovolili ho rozkrádať.