61. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Abrhan, hneď úvod tvojho vystúpenia bol neúprimný a falošný. Ja rozumiem tomu, že sa snažíš prekryť neúčasť tých, ktorí zvolali túto schôdzu, na samotnom rokovaní tejto schôdze, ale dobre vieš a vedia to všetci, ktorí vidia aj do pléna, že poslanci za stranu SMER – sociálna demokracia boli tuná všetci okrem jedného ospravedlneného, myslím, pána Martvoňa. To znamená, že úprimné je povedať, že všetci poslanci za SMER tu boli okrem jedného ospravedlneného a ľudia, ktorí zvolali túto schôdzu, tuná neboli. Chýbalo vás desať na začiatku schôdze o desiatej doobeda a chýbali ste štyria alebo piati ešte po pol hodine na to. A bolo tu jasne povedané, že sme ukázali vlastne týmto gestom, že zvolávate schôdze, ktorých cieľom nie je riešiť problémy, ale problémy sú nájsť nejakú šancu, nádej, aby sa vám trošku zvýšili upadajúce preferencie pred voľbami. Toto je ich cieľ. A, bohužiaľ, určitá skupina učiteľov sa nechala oklamať hlavne aktivistami z OĽaNO. A dostali ich na ulice a z tohto chcete vlastne ťažiť.
Ak hovoríte, že pri tej výmene ministra bola veľká nespokojnosť, ja som nezaregistroval v tejto Národnej rade, že by ste robili nejaké aktivity alebo že by boli nejaké nepokoje ohľadne školstva. Ja si myslím, že došlo k dohode, a myslím, že kolega Petrák ukazoval tento graf. (Ukázanie grafu.) Ja som si to práve teraz pozeral, kde je jasne vidno nárast platov učiteľov za štyri roky vládnutia strany SMER. Opačne, vidím tam priamu čiarku medzi rokmi 2010 a 2011. Vtedy bola, myslím, vláda pani Radičovej. To vieš aj ty, že vtedy tie platy nerástli. A vedia to aj učitelia. Takže ste len využili tú situáciu, pričom, bohužiaľ, aj predkladateľ hneď v úvode povedal, že za túto schôdzu ďakuje štrajkujúcim učiteľom. Mňa prekvapuje, že za to neďakuje všetkým učiteľom a hlavne tým, ktorí ostali pri svojich žiakoch a zostali ich učiť. Myslím, že patrí aj im poďakovanie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja sa chytím toho posledného, toho kádrového prípadu pani Crkoňovej. To, že takto sa s ňou jednalo, prvýkrát vidím a počujem. Len viem, že takto to bolo, jednali a takých kádrových zmien na tom ministerstve naozaj bolo veľa, až neprimerane veľa. A tým pádom aj tá stabilita, aj tá kontinuita, samozrejme, veľmi trpí. Ja viem, že pani Crkoňová bola na olomouckej univerzite roky kvestorka s miliardovým rozpočtom, viem, že biskup Graubner ju veľmi pochválil za to, že tam robila dobre. A keď som sa s pánom exministrom Čaplovičom o nej rozprával, tiež mi ju veľmi pochválil s tým, že bola čestná, statočná a bojovala a tak ďalej, manažérka výborná. To bolo vidieť aj, keď kandidovala, pokiaľ ide o NKÚ, keď na výbore rozprávala, naozaj nám všetko jasne povedala. Proste nechcem sa k nej vracať, ale ja si myslím, že za všetkým týmto boli problémy okolo tých tzv. sociálnych balíčkov, myslím, to bolo 460-tisíc, keď narástli tie sociálne balíčky, nevedeli, čo je v nich, nevedeli, komu pôjdu alebo išli a kto ich vlastne dostal. A keď dostala firma QUANTA high-tech laserové tieto, tak potom neraz došlo k zmene účtu, to bol veľký podvod. Subalterný úradník alebo riaditeľ odboru mohol podpísať faktúru na 460-tisíc, to bolo tiež veľmi zvláštne. A došla na to polícia od októbra, keď sme za to pána ministra odvolávali, nič vlastne nevyšetrila. Tam stačilo zistiť, odkiaľ prišiel ten e-mail, aké je to konto, to sa všetko dalo urobiť. A prečo akurát firma high-tech na laserové tieto a neviem čo dostane sociálne balíčky pre Rómov. Tak tá firma, samozrejme, myslím, po voľbách sa k tomu vráti alebo možno to bude ako Gorila, že to pôjde zase desať rokov dopredu a nič z toho nebude.
No a, samozrejme, rád by som chodil do roboty, moja žena by bola rada, keby som sem každý deň došiel. A ja myslím, takto nemôžem chodiť do roboty a musím behať po... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Iste, pán poslanec, v tom vystúpení ten začiatok nebudem komentovať, jednoducho pre kolegu Záhumenského. To sú politické tanečky, ktoré robí okrem kolegu Záhumenského skoro každý a jednoducho patria k životu, dobre. Ale čo sa týka školstva, fakt sme sa všetci pozreli nielen na školstvo, ale aj na mnohé iné veci s nádejou teda, že jednoducho strana, ktorá má 83 hlasov v parlamente, a teda podporu ešte ďalších, a teda bolo to často 87 hlasov, lebo rátam aj tých ďalších, ktorí pravidelne podporovali rozhodnutia vlády SMER, ozaj ľavou zadnou urobí pre školstvo a pre ďalšie sektory mnoho potrebných vecí. Tu sa dušovali zo strany SMER, že ich budú robiť v predchádzajúcich obdobiach, a nespravili ich. A ak aj ich urobili, to bolo to, čo urobili napríklad pri duálnom vzdelávaní. Život ukazuje, že prvé školy, ktoré prešli na model duálneho vzdelávania, dochádzajú o financie pri vzdelávaní. To sme tu hovorili pri rokovaní o tomto zákone.
Viete, nielen pre základné školy, ale aj ľudsky pre stredné školy a odborné školy, ktoré jednoducho predtým boli učilištia, potrebovali sme barlu v zákone, ktorú malo podať ministerstvo. Nepodalo ju. To znamená, že ďalej budú vajatať a ďalej sa budú trápiť aj VÚC-ky aj obce s tým, ako vyzerajú školy. Zoberte si len tie učebnice, ktoré stále chrlíme, zoberte si činnosť školskej inšpekcie. To všetko jednoducho je jedna trápna agenda, ktorá trvá už veľmi dlho. Učebnice, ktoré by mali byť stiahnuté, jednoducho dneska sú stále predmetom alebo podkladom na vyučovanie. Je to vážny problém, čo sa v školstve udialo.

Ďakujem pekne. Nečakal som, že práve pán poslanec Záhumenský zareaguje, ale, prosím, ak to chceš, no tak dvakrát si bol vykázaný ako neprítomný, nehnevaj sa, pri obidvoch týchto hlasovaniach. Tak to je fakt, ktorý je tu uvedený vo výpise. Tak asi si nebol v robote, keď si bol neprítomný. Čiže toto ostane pre históriu. A je tam ďalšie, znovu opakujem, podobné, čo nechcem menovať. Ale som čakal, že aspoň ak sa už treba k tomu vyjadrovať, tak teda k tomu rozpočtu by to malo byť. Veď ak je prioritou pre vás školstvo, ak vy máte v programovom vyhlásení, že budete posilňovať finančné zdroje naň, no tak logicky by sa čakalo, že v roku 2016 tam dáte toho viac ako v roku 2015. Ale vy ste to urobili opačne. A nielen to ste urobili, Martin Fronc v rámci pozmeňujúcich návrhov predložil návrhy, kde to navrhoval navýšiť. Vy ste boli proti tomu. Tak tomuto nerozumiem. Proste nemôžu byť slová iné ako skutky pri hlasovaní.
Učitelia požadujú zmeniť kreditný systém. Povedzte, za štyri roky čo ste v tomto urobili. Posunuli ste to na riešenie na ďalšiu vládu a znovu budete len sľubovať to, keď vám ľudia dajú znovu, povedzme, ďalšie štyri roky na to. Ale dneska už, žiaľ, je tá situácia pre vás taká, že mnohí tí pedagógovia, mnohí rodičia detí vám v tomto už neveria.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, kolegovia a kolegyne, spravodajca, predkladateľ, dovoľte mi niekoľko slov povedať. Pán kolega Abrhan teraz hovoril, že často sú slová iné a skutky, žiaľ, musím to potvrdiť aj ja. A veľmi veľakrát to bolo tak v tomto pléne, kde veľakrát možno od tohto rečníckeho pultu hovoríme čosi iné predtým, keď sadneme si do lavice a hlasujeme inak.
Ja si dovolím, pán kolega, sa vrátiť možno aj k návrhu na ochranu života. Kde ste boli všetci z KDH, keď sa hlasovalo o tomto zákone? Tak slová sú inde, skutky sú inde. Vtedy ste mali také dôležité veci, bolo čosi dôležitejšie ako zákon na ochranu života? Potom čo deklarujete? Chránite ten život? Záleží vám na ňom? Alebo sú to len slová, pričom skutky sú kdesi inde? (Reakcie z pléna.) Prepáčte mi tieto slová... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím o pokoj v rokovacej sále.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
A keď chceš, Marián, ešte aj tebe poviem, učitelia, nech sa páči, nech sa vrátia späť do škôl a nech sa starajú o deti. Kde ty máš svoje deti? Je to vždycky tak lepšie, patríte tam, učitelia, do škôl. Kde sú vaše deti? Miluješ svoje dieťa? Miluješ svojho žiaka? Prečo tam nie si pri ňom? Nájdite si inú formu týchto štrajkov. Koľko máme drogovo závislých detí? Hovorím o deťoch, koľko máme alkoholovo závislých? Všelijaké programy sú, jeden z nich je napríklad Ber loptu a nie drogy. V Žakovciach vymysleli mladí ľudia perfektnú vec, farára, môjho brata v Žakovciach, s lopatou odfoteného a dali tričko, slogan Ber lopatu a nie drogy. Chýba veľakrát zmysluplná práca našim deťom. Dneska učitelia si robia vysoké nároky. Kde sú tie výsledky? Chcete snáď všetci povedať, že naše školstvo rástlo hore alebo padalo dole? A ja nebudem tu teraz hovoriť o jednej vláde či druhej vláde, pozrime sa 25 rokov dozadu, sa obzrime, kde je úroveň nášho školstva? Pozrite sa, máme univerzitné vzdelávanie. Ale však to sa začína od základnej školy, od strednej školy. Máme univerzity, vysoké školy, ani v Amerike toľko univerzít nemajú, koľko je ich u nás. A teraz končia absolventi vysokých škôl, kde majú toto uplatnenie, prečo nemajú uplatnenie v reálnej praxi? Produkujeme snáď študentov pre úrady práce? Načo ti je taká škola, z ktorej máš problém sa zamestnať? Veľakrát je lepšie nemať univerzitné vzdelanie, stačí ti byť naozaj zručným remeselníkom. Tu keď pán minister Čaplovič spomínal matematiku, remeselníkov, pričom chýbajú nám ľudia na trhu práce, mal pravdu, ja som sa s ním stotožňoval. Ty máš dneska titul magister.
A rovnako aj zdravotné sestry, môžu, ale nemusia mi to aj odpustiť, majú titul magister. Ale jednoducho chýbajú nám sestry pri lôžkach. Kde sú tie sestričky? Ale teraz načriem, trošku aj do radov smerákov. Prepáčte mi, 4 roky ste tuná boli, ja som to ešte predsedovi parlamentu pánovi Paškovi povedal, zmeňte systém vzdelávania na Slovensku, čo sa týka zdravotníkov, vráťme sa k modelu späť, ktorý sme mali, keď zdravotná sestra chodí do školy, keď má maturitné vysvedčenie, aby to bola zdravotná sestra, ktorá môže byť pri lôžku. Nie, ty máš pol metrové nechty, nalakovaný každý farebne iný, zelený, červený, fialový necht, však ten pacient potom sa ťa zľakne, je preľaknutý.
Konkrétnu vec vám poviem k tomu, čo som zažil, môžete sa tomu zasmiať. A to je konkrétna reálna vec, keď prišla k nám zdravotná sestra, nebudem menovať tú nemocnicu, z ktorej bola, to bolo minulého týždňa. Kolega Hraško, môžeš sa smiať z toho, ale toto je reálny fakt. S takými nechtami k nám prišla, že sa pýtala zdravotná sestra z nášho hospicu, že čo je, aký doprovod je. Tak sa pýtala rehoľná sestrička, ktorá bola tiež zdravotnou sestrou. A pýtala sa jej, či sa nehanbí. Tá zdravotná sestra, ktorá tam prišla, povedala, že štrajkujú. Rehoľná sestra sa jej opýtala, či sa nehanbí robiť takú hanbu zdravotným sestrám, a povedala jej: „Pozrite sa, ako vyzeráte, aké máte dlhé nechty, ako vy chcete sa starať o toho pacienta?
Reálne nám chýbajú tie zdravotné sestry. Všetko to uteká von. Však samozrejme, byť učiteľom, byť zdravotnou sestrou, to nie je firma, to je zamestnanie, to je povolanie. A keď raz to robíš naozaj úprimne a zo srdca, tak aj toho učiteľa budeš tak robiť. Ak budeš milovať svoje deti, tie deti ťa budú nasledovať, ak ich máš len tak ako nejaký prívesok a robíš to len za nejakú mzdu a za nejakú odmenu, no tak také máme výsledky.
Marián, ty si sa smial, ale pozri sa možno aj do svojho okolia, do svojich rodín v blízkom okolí, vo vlastných rodinách daj ruku na srdce s tým, koľkí máme problémy s našimi deťmi? Nezvládame ich výchovu. To nie je len o tom, vedieť komputer ovládať, to nie sú len tie tablety, o ktorých sme rozprávali, ale to je mať voľačo aj v srdci, mať aj voľačo v hlave, aj formovať deti, aby to boli osobnosti. Vtedy si dobre pripravený študent, vtedy si dobre pripravená študentka, keď si použiteľná pre trh práce. Môžeš skončiť nejaké vzdelanie na učňovskej škole trojročnej, ale s tým, že sa zamestnáš, si schopný živiť svoju rodinu, si schopný postarať sa sám o seba. Ty dneska máš ukončené štúdium na dvoch vysokých školách, troch vysokých školách, predvčerom som to jednej pani povedal, hej, dneska, baby, študujete, máte štúdium ukončené na dvoch vysokých školách, na troch vysokých školách a ešte rozmýšľate nad ďalším štúdiom na vysokej škole. Však dneska stačí pomaly aj vychodiť jednu vysokú školu, lebo už máme pomaly v každej dedine a v každom meste vysokú školu, ale, viete, to je na príťaž, ty keď povieš, že ty máš ukončené štúdium na dvoch vysokých školách, tak tvoj ten potenciálny zamestnávateľ ti povie, že ty si nezamestnateľný. Veľakrát chcú, aby sa robila neviem aj o dve triedy nižšia profesia, nižšia práca, takýto človek je nepoužiteľný.
Na záver poviem len možno ešte jednu takúto vec, ak bohovia grécki chceli človeka potrestať, urobili z neho pedagóga. Ja viem, že to nie je ľahké, byť učiteľom, ale nie je to len to, že každý v tejto krajine, ja to veľmi často rozprávam, len nastaví jednu ruku, keď mu jedna stačí, tak nastaví dve ruky, obyčajne dlaňami smerom nahor s tým, že: Len niečo mi daj, daj, daj a staraj sa o mňa.“ Ale kde žijeme? Stále len máme vysoké nároky. Kde sú tie výsledky?
Ja vám poviem jednu vec. Na základných školách mnohí rodičia a mnohé rodiny mali obrovský problém s deťmi, boli prázdniny 19 dní, prečo vtedy neštrajkovali? Však si nájdem túto formu, môžem vyjadriť ten svoj nesúhlas, môžem to aj prejaviť, ale nájdem si tú formu. Zdravotnej sestra, a to sa môže stať aj lekárovi, ak sa stáva rukojemníkom pacient, je to hyenizmus, je to čosi, s čím sa ja nestotožňujem. Viem veľmi dobre, o čom rozprávam. Pacient a študent, žiak nikdy nesmie byť rukojemníkom. Samozrejme, študenti, žiaci, tí sa budú tešiť, keď budú mať prázdniny nejaké navyše. My si pamätáme ešte uhoľné prázdniny, ktoré sme mali, takže keby štrajkovali učitelia ešte do konca školského roku, decká by sa tomu tešili. Ale akým prínosom je toto pre túto krajinu? Koľko programov budeme potrebovať na podporu, na to, aby sme eliminovali možno tú kriminalitu alebo robili nejakú tú prevenciu? Stačí sa naozaj pozrieť do vlastných radov, stačí sa pozrieť do vlastných rodín, aby sme aj formovali a viedli tieto deti. Veľakrát sú ako bezprizorné. Kladieme len dôraz len na vzdelanie, na vedomosti, aby to dieťa bolo len takým živým komputerom, nehľadíme na to, aby sme ho formovali a vychovávali. Zabúdame byť predovšetkým ľuďmi.
Prepáčte mi teraz, keď som sa dotkol možno niekoho, možno tuná možno kolegu, možnože, kolega, som rád, že si sa neurazil. Ma to teší a myslím si, že máme čo robiť na tomto poli.
A nedopovedal som ešte túto vec, že pre to, zdravotné sestry aby v systéme vzdelávania mohli skončiť maturitnou skúškou, aby to bolo akceptované, netreba ísť veľmi ďaleko, stačí ísť do susedného Česka, kde majú to vzdelávanie, majú aj stredoškoláčky zdravotné sestry, ale aj také vysokoškoláčky. Tam ak si na manažérskej funkcii, na vedúcej funkcii, ak si hlavná sestra alebo vrchná sestra alebo neviem nejaká sestra, generálna sestra v nemocnici, tak potrebuješ mať vysokoškolské vzdelanie. Ale ku lôžku my nepotrebujeme sestry, ktoré majú tituly bakalári. Dievčatá, ktoré vychodia gymnázium, idú na trojročnú školu, majú tak univerzitné vzdelanie, pričom vedia menej ako tie dievčatá, ktoré chodia na strednú školu, lebo tie majú kontakt s praxou. Na vysokých školách, na univerzitách chýba reálny dotyk s reálnou praxou. Viem veľmi dobre, o čom hovorím. Veľakrát odtiaľ len prídu s tým, že? Podpíšte mi to, dajte mi pečiatku s tým len, že mám vykonanú prax.“ Ale o čom to je? Ja som povedal, keď chceš tú pečiatku a podpis, nech sa páči, choď na úrad práce, tam ti to možno dajú. Ale tu, keď chceš, jednoducho tú prax si musíš vykonať do poslednej bodky. V zahraničí to tak nefunguje ako u nás. Konkrétny môžem byť, pri Nemecku napríklad to môžem potvrdiť, pri Švajčiarsku môžem to potvrdiť. Tam ti centimeter neodpustia, tam musíš študovať, musíš tvrdo pracovať, ale keď vychodíš tú školu, nestratíš sa, si užitočný aj pre spoločnosť, aj pre svoju rodinu, aj pre seba samého. Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega Kuffa, ja vám dám určite v niektorých veciach za pravdu. My sme sa včera vrátili z Českej republiky, a ja sa prihlásim aj do rozpravy, kde porovnám dávky v Českej republike a na Slovensku, kde porovnám minimálnu mzdu a rôzne iné benefity a výhody, ktoré zaviedla vláda Róberta Fica. A možno niektorí v snemovni ostanú tak prekvapení, ale treba veci porovnávať a treba veci konkrétne povedať v číslach.

Určite tam majú problém s tým, čo si povedal, a idú rušiť vysoké školy pre zdravotné sestry, pretože povedali, že všetky sestričky chcú robiť s papiermi, povedali, že mali systém taký, že boli dva dni na strednej škole a tri dni na praxi. A nám povedala lekárka, ktorá s nami sedela priamo na obede, ktorá je dneska poslankyňa, je sestrička, vysokoškolsky vzdelaná, že rovno mohla ísť do praxe, že to, aby všetky zdravotné sestry mali vysoké školy, keď potom naozaj nie je toho, kto by bol pri tom pacientovi, je nezmyselné, lebo že naozaj by to mali byť len vedúce a riadiace pracovníčky.

Rovnako súhlasím s tým, že ten, kto ide za povolaním učiteľa alebo sestričky, je to povolanie, naozaj tam musí dať aj to srdce a musí mať aj vzťah k tým deťom a k tým pacientom.

A takú poslednú vec na záver poviem. Ja si myslím, že keď sme v demokratickej spoločnosti a keď stále rozprávame o tom, koľko učiteľov štrajkuje, ja som za, kto chce štrajkovať, nech štrajkuje, nech si spôsob štrajku premyslí nejaký, pretože naozaj tí rodičia mali problémy s tými deťmi.Ale chcem jedno povedať. Vyprosím si, aby primátori dostávali výhražné listy, to som dostala aj ja a dostalo to viacero primátorov s tým, že čo si to dovoľujeme voči štrajkovému výboru, že u nás sa neštrajkuje, že nás budú medializovať, že proti nám budú podnikať kroky. A ten list mám v počítači. A dostalo to viacero primátorov. Tak potom je to aká demokracia? Tak my tých učiteľov až tak nezastrašujeme, tak nech nezastrašujú oni našich učiteľov, ktorí možno majú záujem učiť, ktorí nemajú možnosť ísť alebo nechcú ísť do štrajku, pretože chcú tie deti učiť. Takže to sú také dve strany mince aj tých štrajkov, ktoré momentálne pred voľbami prebiehajú.

Ďakujem. Štefan, chcem poďakovať za tvoje vystúpenie, lebo bolo emotívne, ale bolo úprimné. A myslím, že hovoril si presne z praxe a z toho, čo zažívaš vo svojom živote. A myslím si, že na poli školstva skutočne musíme urobiť ešte veľmi veľa práce, aby sme dostali školstvo na úroveň spred revolúcie. Čo sa urobilo v školstve za mnohé roky? A najmä za spôsob financovania na hlavu, ktorý bol zavedený v roku 2003 vládou pána Dzurindu, páni, iste mnohí, ktorí tu sedíte, najmä z KDH, SMK, vtedy ste hlasovali, vznikol problém, prečo vlastne nebola motivácia zvyšovať kvalifikáciu žiakov. Ja takisto zažívam to v živote, že príde človek, ktorý má univerzitné vzdelanie a ktorý by nemal mať maturitu. Pýtam sa, kde je kvalita vzdelávania? Čiže tu my musíme sa vrátiť naspäť a hovoriť o financovaní na základe kvality. Ale to všetko treba urobiť. A myslím si, že pán minister Draxler urobil veľmi veľa za posledný rok aj v tejto oblasti, keď začal vlastne zavádzať duálne vzdelávanie, prepojenie s praxou, mnoho vecí vám tu z toho povedal, čo všetko v tomto bolo urobené. Ale nedá sa to spraviť za pár rokov, nedá sa opraviť to, čo ste spôsobili vašou tzv. reformou. A tá reforma bola, že ste zaviedli systém financovania jeden žiak – jedna platba, na základe ktorého školy naháňajú počet hláv. Ja hovorím, keby včelár hodnotil to, koľkokrát doletela včela do úľa, a nehodnotil by včelstvo alebo rodinu včiel s tým, koľko doniesla medu, tak potom ten včelár by rýchlo skrachoval. A my sa nepýtame na to, koľko medu priniesli deti z tej školy, ale na to, koľkokrát boli tie deti v škole. A to je problém, ktorý nastal práve pri financovaní, ktoré ste vy spôsobili. A potom boli vlády, ktoré sa snažili napraviť túto chybu. Ale my sa musíme vrátiť k podstate, musíme sa vrátiť k tomu, my musíme začať hodnotiť kvalitu a financovať kvalitu vzdelávania. Štefan, ďakujem za tvoje vystúpenie, bolo pravdivé.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuffa, vôbec ste sa ma nedotkli, keď ste sa pýtali, ako som hlasoval o tom ústavnom návrhu zákona, ktorý ste predložili. Tak ja som hlasoval zaň, ja s tým nemám problém. Otázne je, ako ste vy hlasovali za ten návrh Martina Fronca, ktorý dal, ktorý navyšoval finančné prostriedky pre školstvo v čase, keď SMER navrhoval znížiť finančné prostriedky pre školstvo, a akú vy máte spokojnosť s tým, čo sa deje v školstve za posledných 10 rokov, páni poslanci, pričom strana SMER 8 rokov bola vo vláde, mala predsedu vlády, dnes odtiaľ hovoria, že je to málo. Ja viem, sú typy ľudí, ktorí potrebujú aspoň 40 rokov vládnuť v krajine, keď vtedy si myslia, že je to v poriadku. Ale ja si to nemyslím. Ja si myslím, že po štyroch rokoch vládnutia treba tu vydať odpočet, čo by nebolo treba, pokiaľ by boli spokojní občania, pokiaľ by boli spokojní rodičia, pokiaľ by boli spokojní učitelia. Mne sa zdá cynické počítať percentá s tým, že však koľkí takto štrajkujú. Otázne pritom je, či to, čo hovoria, je alebo nie je pravda. A si myslím, že tá pravda je na strane učiteľov, bez ohľadu na to, či štrajkovali alebo neštrajkovali tí z nich, ktorí podporujú požiadavky, ktoré predložili.

S reakciou na faktické, pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

Kolega, začnem hneď od teba, pán Abrhan. Opýtaj sa rodičov, či sú s tým spokojní. Ty možno deti nemáš, ale spýtaj sa na to tých, ktorí tie deti majú, či chodia do školy tie deti. Aby sa dostali niekde na strednú školu, ak chcú ísť na gymnázium ďalej študovať, tak kde sú tie deti vo voľnom čase? Ako sa im venujú tí učitelia? Musíš si zaplatiť doučovania, aby tie tvoje deti urobili prijímacie skúšky. Musíš si zaplatiť doučovanie, aby sa tie deti naučili po anglicky, po nemecky. Tak sa treba pozrieť aj na túto stranu. To nie je len to, že sa natrčí ruka dlaňou hore s tým, že: „Však daj, daj, daj to.“ Však štát tiež má nejaké tie limity a ten štátny rozpočet, ktorý tuná schvaľujeme, nie je to len jednoducho tak, že všetci sa postavia do radu a budú si niečo pýtať.
Čo sa týka toho vzdelávania, som rád, že pani kolegyňa to tu spomínala, že v Česku menia ten systém. A do radov strany SMER smeruje tá moja možno neviem požiadavka alebo výzva, aby sme zmenili systém vzdelávania pre zdravotné sestry aj na Slovensku. My nepotrebujeme ku lôžku sestru s tým, aby mala tri tituly alebo čo len jeden titul, ale my potrebujeme sestry, zdravotné sestry, ktoré by pracovali pri lôžku, ktoré by sa starali o týchto pacientov. Sám môžem povedať, pán kolega, ti poviem, keď raz budeš možno chorý a budeš ležať v nemocnici a ak budeš obézny, taký zatiaľ nie si, ale ak budeš mať vysokú nadváhu, tak budeš kukať, ako sa dá schudnúť, a nebude ti to tak smiešne, ako sa smeješ teraz, ale budeš mať dekubity v sakrálnej oblasti a budeš ich mať na chrbte, na lakťoch a kdekade a budeš takto týraný. A vieš, čo potom ti povie a od dverí zakričí zdravotná sestrička? „Menej žer.“ Nepohoršujte sa nad týmto, čo som citoval, som bol svedkom toho, keď to tak povedala niekomu podobnému. Tak toto nie je ľudská dôstojnosť. A to len ruku natrčí s tým, že chce vyšší plat. Kde je tá starostlivosť adekvátna tomu? Chýba.