61. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.
Ako prvá s faktickou pani poslankyňa Vaľová.

Pán kolega Kuffa, ja vám dám určite v niektorých veciach za pravdu. My sme sa včera vrátili z Českej republiky, a ja sa prihlásim aj do rozpravy, kde porovnám dávky v Českej republike a na Slovensku, kde porovnám minimálnu mzdu a rôzne iné benefity a výhody, ktoré zaviedla vláda Róberta Fica. A možno niektorí v snemovni ostanú tak prekvapení, ale treba veci porovnávať a treba veci konkrétne povedať v číslach.

Určite tam majú problém s tým, čo si povedal, a idú rušiť vysoké školy pre zdravotné sestry, pretože povedali, že všetky sestričky chcú robiť s papiermi, povedali, že mali systém taký, že boli dva dni na strednej škole a tri dni na praxi. A nám povedala lekárka, ktorá s nami sedela priamo na obede, ktorá je dneska poslankyňa, je sestrička, vysokoškolsky vzdelaná, že rovno mohla ísť do praxe, že to, aby všetky zdravotné sestry mali vysoké školy, keď potom naozaj nie je toho, kto by bol pri tom pacientovi, je nezmyselné, lebo že naozaj by to mali byť len vedúce a riadiace pracovníčky.

Rovnako súhlasím s tým, že ten, kto ide za povolaním učiteľa alebo sestričky, je to povolanie, naozaj tam musí dať aj to srdce a musí mať aj vzťah k tým deťom a k tým pacientom.

A takú poslednú vec na záver poviem. Ja si myslím, že keď sme v demokratickej spoločnosti a keď stále rozprávame o tom, koľko učiteľov štrajkuje, ja som za, kto chce štrajkovať, nech štrajkuje, nech si spôsob štrajku premyslí nejaký, pretože naozaj tí rodičia mali problémy s tými deťmi.Ale chcem jedno povedať. Vyprosím si, aby primátori dostávali výhražné listy, to som dostala aj ja a dostalo to viacero primátorov s tým, že čo si to dovoľujeme voči štrajkovému výboru, že u nás sa neštrajkuje, že nás budú medializovať, že proti nám budú podnikať kroky. A ten list mám v počítači. A dostalo to viacero primátorov. Tak potom je to aká demokracia? Tak my tých učiteľov až tak nezastrašujeme, tak nech nezastrašujú oni našich učiteľov, ktorí možno majú záujem učiť, ktorí nemajú možnosť ísť alebo nechcú ísť do štrajku, pretože chcú tie deti učiť. Takže to sú také dve strany mince aj tých štrajkov, ktoré momentálne pred voľbami prebiehajú.

Pán poslanec Záhumenský.

Ďakujem. Štefan, chcem poďakovať za tvoje vystúpenie, lebo bolo emotívne, ale bolo úprimné. A myslím, že hovoril si presne z praxe a z toho, čo zažívaš vo svojom živote. A myslím si, že na poli školstva skutočne musíme urobiť ešte veľmi veľa práce, aby sme dostali školstvo na úroveň spred revolúcie. Čo sa urobilo v školstve za mnohé roky? A najmä za spôsob financovania na hlavu, ktorý bol zavedený v roku 2003 vládou pána Dzurindu, páni, iste mnohí, ktorí tu sedíte, najmä z KDH, SMK, vtedy ste hlasovali, vznikol problém, prečo vlastne nebola motivácia zvyšovať kvalifikáciu žiakov. Ja takisto zažívam to v živote, že príde človek, ktorý má univerzitné vzdelanie a ktorý by nemal mať maturitu. Pýtam sa, kde je kvalita vzdelávania? Čiže tu my musíme sa vrátiť naspäť a hovoriť o financovaní na základe kvality. Ale to všetko treba urobiť. A myslím si, že pán minister Draxler urobil veľmi veľa za posledný rok aj v tejto oblasti, keď začal vlastne zavádzať duálne vzdelávanie, prepojenie s praxou, mnoho vecí vám tu z toho povedal, čo všetko v tomto bolo urobené. Ale nedá sa to spraviť za pár rokov, nedá sa opraviť to, čo ste spôsobili vašou tzv. reformou. A tá reforma bola, že ste zaviedli systém financovania jeden žiak – jedna platba, na základe ktorého školy naháňajú počet hláv. Ja hovorím, keby včelár hodnotil to, koľkokrát doletela včela do úľa, a nehodnotil by včelstvo alebo rodinu včiel s tým, koľko doniesla medu, tak potom ten včelár by rýchlo skrachoval. A my sa nepýtame na to, koľko medu priniesli deti z tej školy, ale na to, koľkokrát boli tie deti v škole. A to je problém, ktorý nastal práve pri financovaní, ktoré ste vy spôsobili. A potom boli vlády, ktoré sa snažili napraviť túto chybu. Ale my sa musíme vrátiť k podstate, musíme sa vrátiť k tomu, my musíme začať hodnotiť kvalitu a financovať kvalitu vzdelávania. Štefan, ďakujem za tvoje vystúpenie, bolo pravdivé.

Pán poslanec Abrhan, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuffa, vôbec ste sa ma nedotkli, keď ste sa pýtali, ako som hlasoval o tom ústavnom návrhu zákona, ktorý ste predložili. Tak ja som hlasoval zaň, ja s tým nemám problém. Otázne je, ako ste vy hlasovali za ten návrh Martina Fronca, ktorý dal, ktorý navyšoval finančné prostriedky pre školstvo v čase, keď SMER navrhoval znížiť finančné prostriedky pre školstvo, a akú vy máte spokojnosť s tým, čo sa deje v školstve za posledných 10 rokov, páni poslanci, pričom strana SMER 8 rokov bola vo vláde, mala predsedu vlády, dnes odtiaľ hovoria, že je to málo. Ja viem, sú typy ľudí, ktorí potrebujú aspoň 40 rokov vládnuť v krajine, keď vtedy si myslia, že je to v poriadku. Ale ja si to nemyslím. Ja si myslím, že po štyroch rokoch vládnutia treba tu vydať odpočet, čo by nebolo treba, pokiaľ by boli spokojní občania, pokiaľ by boli spokojní rodičia, pokiaľ by boli spokojní učitelia. Mne sa zdá cynické počítať percentá s tým, že však koľkí takto štrajkujú. Otázne pritom je, či to, čo hovoria, je alebo nie je pravda. A si myslím, že tá pravda je na strane učiteľov, bez ohľadu na to, či štrajkovali alebo neštrajkovali tí z nich, ktorí podporujú požiadavky, ktoré predložili.

S reakciou na faktické, pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

Kolega, začnem hneď od teba, pán Abrhan. Opýtaj sa rodičov, či sú s tým spokojní. Ty možno deti nemáš, ale spýtaj sa na to tých, ktorí tie deti majú, či chodia do školy tie deti. Aby sa dostali niekde na strednú školu, ak chcú ísť na gymnázium ďalej študovať, tak kde sú tie deti vo voľnom čase? Ako sa im venujú tí učitelia? Musíš si zaplatiť doučovania, aby tie tvoje deti urobili prijímacie skúšky. Musíš si zaplatiť doučovanie, aby sa tie deti naučili po anglicky, po nemecky. Tak sa treba pozrieť aj na túto stranu. To nie je len to, že sa natrčí ruka dlaňou hore s tým, že: „Však daj, daj, daj to.“ Však štát tiež má nejaké tie limity a ten štátny rozpočet, ktorý tuná schvaľujeme, nie je to len jednoducho tak, že všetci sa postavia do radu a budú si niečo pýtať.
Čo sa týka toho vzdelávania, som rád, že pani kolegyňa to tu spomínala, že v Česku menia ten systém. A do radov strany SMER smeruje tá moja možno neviem požiadavka alebo výzva, aby sme zmenili systém vzdelávania pre zdravotné sestry aj na Slovensku. My nepotrebujeme ku lôžku sestru s tým, aby mala tri tituly alebo čo len jeden titul, ale my potrebujeme sestry, zdravotné sestry, ktoré by pracovali pri lôžku, ktoré by sa starali o týchto pacientov. Sám môžem povedať, pán kolega, ti poviem, keď raz budeš možno chorý a budeš ležať v nemocnici a ak budeš obézny, taký zatiaľ nie si, ale ak budeš mať vysokú nadváhu, tak budeš kukať, ako sa dá schudnúť, a nebude ti to tak smiešne, ako sa smeješ teraz, ale budeš mať dekubity v sakrálnej oblasti a budeš ich mať na chrbte, na lakťoch a kdekade a budeš takto týraný. A vieš, čo potom ti povie a od dverí zakričí zdravotná sestrička? „Menej žer.“ Nepohoršujte sa nad týmto, čo som citoval, som bol svedkom toho, keď to tak povedala niekomu podobnému. Tak toto nie je ľudská dôstojnosť. A to len ruku natrčí s tým, že chce vyšší plat. Kde je tá starostlivosť adekvátna tomu? Chýba.

O slovo v zmysle rokovacieho poriadku požiadal podpredseda Národnej rady pán podpredseda Figeľ. Nech sa páči, máte slovo.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, milí kolegovia, dovoľte mi prispieť niekoľkými pohľadmi na tému, ktorá je aktuálna, dôležitá aj perspektívna, nadviazať aj na slová kolegu predsedu klubu pána Abrhana a na to všetko, čo by mohla táto schôdza priniesť. Ona je aj na to príležitosťou, skôr výnimočnou, mimoriadnou, a nemali by sme ju premárniť. Školstvo je rezortom, ktorý má najväčší singulárny vplyv na spoločnosť zo všetkých a je možno najviac zanedbávaným rezortom z hľadiska mnohých potrebných zmien aj financovania, aj celkového vnímania, lebo má dopad na ekonomickú konkurencieschopnosť, na náladu spoločnosti, na zamestnanosť a zamestnateľnosť obyvateľov, na kultúrnu vyspelosť alebo zrelosť a hlavne teda na občiansku zrelosť, ktorá znamená aj istý politický rozmer každého z nás, ale aj celku. Je to teda rezort dôležitý pre budúcnosť jednotlivcov aj krajiny a spoločnosti. A dnešný kritický až krízový stav by mal byť vnímaný skôr ako príležitosť dostať ho do centra záujmu, trvalej podpory a rozvoja.
KDH chápe oprávnené požiadavky a očakávania tak učiteľov, ako aj zdravotných sestier a tu chcem hovoriť skôr o učiteľoch a zároveň aj zúčastňovali sme sa aj sa budeme zúčastňovať na konštruktívnom dialógu, ktorý podporujeme, či na rezortnej, spoločenskej alebo teraz parlamentnej úrovni, pričom aj v jednom, aj v druhom prípade platí, že potrebujeme do rezortu, do oblasti vzdelávania a výchovy, investovať lepšie a viac, v tomto poradí: Lepšie je, po prvé, nerozkrádať, neplytvať, nemíňať, neprečerpávať, neodčerpávať, nevyčerpávať, ale rozumne investovať, možno dvakrát až trikrát zmerať, vážiť, a tak odsúhlasiť, lebo efektívnosť znamená aj kvalitu, návratnosť, mieru, ktorá je veľmi dôležitá aj v súkromnom, takisto aj vo verejnom sektore. No a viac o tom hovorili aj mnohí predrečníci, ak budeme na chvoste, tak zostaneme na chvoste, ba ešte horšie bude. Ak je Slovensko v skupine s Tureckom, ak nástupný plat je tak nízko, ako je zhruba 500-eurová úroveň, ktorá vlastne hovorí o tom, že po dvadsiatich rokoch je asi 800 eur a že celkovo sme pod polovicou vysokoškolského obyvateľstva a v oblasti príjmov učiteľov, tak to je aj málo a hovorí to aj o statuse nízkom, neprimeranom statuse učiteľov pre budúcnosť a význame tejto služby, profesie, tohto poslania, lepšie povedané.
Z európskej skúsenosti môžem povedať to, čo som pripomenul na školskom výbore, od nás na juhu je Grécko, na severe je Fínsko. My sme medzi tým. Budeme driftovať buď na juh, alebo na sever. Grécko má všetky typy chorôb a problémov, od finančných, ekonomických cez zmluvno-právne a bezpečnostné. A hovorím to aj preto lebo školstvo je tam úpadkové. Najviac problémov v sporoch v Únii v Európe o mobilite, uznávaní kreditov, diplomov, kvalifikácií bolo v Grécku a grécki občania ich mali. Fínsko ukazuje, že sa dá konkurovať, inovovať, súťažiť, hoci ich je len päť miliónov, sú na severe, časť krajiny je za polárnym kruhom, majú mnohé limity, nechcem o tom hovoriť, zároveň ukazujú, že s týmto potenciálom dokážu súťažiť celosvetovo.
Dámy a páni, v koaličnej vláde sa ťažšie presadzuje dôležitosť každého rezortu a osobitne školstva, kde výsledky prichádzajú potom s deťmi generačne. A to hovorím práve preto, lebo vo vláde, kde netreba hľadať nejaké kompromisy, kde predseda vlády a strany večer o niečom rozhodne a ráno vláda niečo napíše a na ďalší deň parlament môže urobiť zákon, by školstvo mohlo profitovať a vyzerať lepšie, a preto vnímame tieto štyri roky ako premárnené, pretože aj odborne aj politicky školstvo zostalo skôr v očakávaniach, tie sľuby sa nenaplnili, boli veľmi explicitné, boli opakované, menili sa ministri, ale nie pomery a nie k lepšiemu.
Chcem ešte pár poznámok uviesť hlavne dopredu, aby to nebolo len o situácii, či európskej alebo slovenskej, treba sa dívať dopredu, rozumní vedia, že budúcnosť sa začína dnes, múdri vedia, že ona sa už začala, lebo nadväzujeme, my nie sme na zelenej lúke, nedá sa ísť z nuly a hlavne teda nadviazať na to, čo je, a preto chcem vyjadriť podporu k aktuálnym požiadavkám a zároveň dôvodovej správe, ktorá zároveň je podkladom pre návrh uznesenia, pretože záleží aj na rozhodnutiach do volieb, v týchto týždňoch a mesiacoch a, samozrejme, aj na tom, čo bude potom. To je v rukách občanov aj učiteľov, aj každého. Osud Slovenska je v slovenských rukách a to je dobre. To je potrebné, len treba rozumne s tým narábať, lebo sloboda volá k zodpovednosti. Potrebujeme koncepciu, aby bolo jasné aj, čo treba dlhodobo, strednodobo, krátkodobo, aby bol horizont, cesty, kroky evidentné a podľa toho postupovali jednotlivé vlády alebo boli obdobia. Preto sme podporili, kolega Martin Fronc to navrhoval, ten Národný program vzdelávania, lebo hneď ako bude národný, ak to bude program a ak mu bude venovaná pravidelná, seriózna pozornosť aj zo strany parlamentu, tak školstvo začne vyhrávať a bude vyhrávať, lebo ak sa tam zadefinujú ciele, nástroje a zdroje tak, aby boli rozumné, adekvátne, tak ovocie bude prichádzať postupne, nedá sa to preskočiť.

Chcem podčiarknuť, že je veľmi dôležité, aby z hľadiska cieľov si tu Slovensko postavilo dvojitý cieľ aj kvalitu, aj dostupnosť, len jedno z toho je málo, lebo vedie kvalita k elitárstvu a dostupnosť k egalitárstvu. A ak sa to spojí, rozumne, tak potom sú krásne výsledky, ktoré môžeme pozorovať po Európe v tých lepších príbehoch, za súčasných pomerov, keď je skôr málo peňazí, keď je ťažká geopolitická situácia. Ale európske krajiny, ako je už spomínané Fínsko alebo aj Dánsko päť miliónové, nakoniec Švédsko, tie viaceré ukazujú v tomto krásne výsledky, lebo spájajú cieľ kvality vzdelávania na všetkých stupňoch a dostupnosť vzdelávania a zároveň celoživotné vzdelávanie.
Školstvo a investície do školstva sú najvýhodnejšie. Po páde banky Lehman Brothers je to už aj tak evidentné, že stratí sa banka, stratia sa účty, ale remeslo má zlaté dno. To, čo vieme, je základom pre obdobia aj po páde banky, aj pre krízové situácie. A spomínam to preto, lebo je to už aj dnes vedecky dokázané, že investície do školstva, do vzdelania, kvalitného, relevantného, majú najvyššiu mieru návratnosti, a to vyššiu než bankové operácie. Oplatí sa to, vráti sa to lepšie než z iných operácií alebo inej politiky. A ak to má priniesť dobré ovocie, dokonca najlepšie, najväčšie, najrozsiahlejšie aj finančne, ekonomicky pre štát a spoločnosť, tak v centre reforiem, zmien a ich nositeľov musí byť učiteľ. Môžeme mať zateplené budovy, magnetické alebo elektronické alebo akékoľvek didaktické pomôcky, ale rozhodujúcim a najvplyvnejším faktorom v zmenách tohto úspechu je učiteľ, jeho profesionalita, jeho kontinuálne vzdelávanie, jeho podpora, jeho status. Isteže, sú tu aj výnimky, ale bez učiteľov to nepôjde a, naopak, s kvalitnými učiteľmi je ten úspech garantovaný. Chcem povedať, že investície cez vzdelanosť na všetkých úrovniach včítane kontinuálneho vzdelávania dnes môžu priniesť a, verím, aj prinesú vyššiu mieru konkurenčnej schopnosti Slovenska a obyvateľstva, ktorá, žiaľ je nízka. A prejavuje sa to i v zaostávajúcich regiónoch i v dvojcifernej nezamestnanosti, i v exode veľkej časti populácie do zahraničia, kde sa skôr uplatnia než tu v inovatívnosti našej ekonomiky, čo je veľká výzva do blízkej i vzdialenej budúcnosti a, samozrejme, aj v ďalších parametroch.
Rád pripomínam, možnože poslednýkrát v tomto volebnom období, to štúrovské, lebo sme mali aj slávnostnú schôdzu, bolo dvesto rokov od narodenia Ľudovíta Štúra, treba viac tvoriť, menej troviť. Bez výchovy a vzdelania to nepôjde. A práve tvorivý proces, kde sa otvára myslenie, nie napĺňa hlava informáciami, ale otvára spôsob hľadania, učenia, celý život je to, čo má dodať škola. A to najšľachetnejšie, čo mi zostalo z tých rokov, rád tiež pripomínam od Komenského, škola má byť dielňou ľudskosti. Keď debatujeme o tom, ako pomôcť alebo nepomôcť alebo kto je utečenec a kto si zaslúži solidaritu, to je o ľudskosti. Keď chýba ľudskosť, všetko je problém. Keď je ľudskosť, problémy sa riešia. A školy tu majú čo povedať aj slovenské a som rád, že školy sa prebúdzajú a angažujú.KDH je pripravené podporiť dobré zámery aj dnes aj po marci aj krátkodobé, ale aj strednodobé a dlhodobé, ktoré sa týkajú tohto stavu, neprijateľného a kritického. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda.

Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.Pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.