7. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec, chcete reagovať?
Nech sa páči.

Ďakujem za pripomienky. K pánovi poslancovi Lebockému. Nešlo by o to vytvárať napríklad v prípade TANAP-u novú organizáciu, keďže organizácia, príspevková organizácia ministerstva životného prostredia, Správa Tatranského národného parku jestvuje, išlo by len o to presunúť kompetencie z rezortu pôdohospodárstva na rezort životného prostredia, a teda vybaviť príslušnými kompetenciami Správu TANAP-u. Samozrejme, by si to vyžadovalo presun v rámci rozpočtu a ďalšie, ďalšie operácie, to je nepochybné, ale nejaký zásadný problém v tom nevidím. To, že som sa zmienil o tom, že ministerstvo pôdohospodárstva, rozvoja vidieka je prioritne hospodársky rezort, to je fakt a tým pádom u neho je priorita generovanie zisku, nehovorím, že nemá aj iné funkcie, ale z logiky vecí vyplýva, že keď rezort životného prostredia má zapísaný aj v tomto platnom kompetenčnom zákone, dokonca na prvom mieste, ako kompetenciu ochranu prírody a krajiny a keď národné parky sú akýmsi vrcholným stelesnením ochrany prírody a krajiny na Slovensku, a nielen na Slovensku, tak je už z logiky vecí jasné, kam by mali patriť. A znova sa odvolám aj na tú situáciu v okolitých krajinách, kde je to takmer bez výnimky takto, takže buď sú scestné prístupy tých okolitých krajín, alebo je scestný ten súčasný prístup náš, a nie ten môj návrh. Ak dovolíte, ďakujem za podporu pánovi exministrovi Nagyovi v tom jednom bode. V tom druhom by som si dovolil nesúhlasiť, pretože naozaj, tá prvá kategória udržateľného rozvoja je síce veľmi široká, komplexná, ale práve ide o to ustrážiť tie vzájomné vzťahy. Keby sme ich rozdrobili do jednotlivých odvetví, tak to celé stratí zmysel. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán poslanec Huba bol písomne prihlásený. Teraz dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Páni poslanci Choma, pani poslankyňa Nicholsonová, pán poslanec Viskupič. Končím možnosť sa prihlásiť.
Ešte predtým ako dám slovo pánovi poslancovi Chomovi, požiadala o slovo pani podpredsedníčka Národnej rady Jurinová.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, opäť máme na stole novelu kompetenčného zákona, už pár týždňov sme sa mu nevenovali, ale všetko svedčí, alebo všetko speje k tomu, že naozaj, zámer vlády, ktorá má ambíciu rozdrobiť problematiku ľudskoprávnej agendy, sa naplní.
V prvom čítaní som dávala návrh, aby sa, aby bol vrátený návrh novely predkladateľovi, samozrejme, nebolo vyhovené, takže za tých pár týždňov som sa snažila vysporiadať s tým spôsobom, akým sa rozhodla vládna strana riešiť tento problém. Následne som sa snažila teda poctivo pochopiť dôvody navrhovateľa, prečo chce zrušiť dobrý základ pre fungujúci systém, a ak už nechce ponechať kompetencie pre agendu ľudských práv na úrovni samostatného podpredsedu vlády, inakšie 14 rokov pôsobil takýto orgán, prečo sa nerozhodol pre alternatívu presunúť celú agendu napríklad na ministerstvo spravodlivosti, rovnako to som už spomenula v prvom čítaní. To by sa mi zdalo také logické. Ale teda už od samého začiatku nikde nebolo odôvodnené, prečo sa ruší funkcia podpredsedu vlády pre ľudské práva, ale vo všetkých dôvodových správach, aj v tejto aj vo vystúpeniach, bola akoby absencia podpredsedu pre ľudské práva, teda to, že ho nevymenovali, to bol dôvod na to, aby sa začala táto agenda drobiť. Následne sa teda odôvodňovali delimitácie jeho agendy na viacero ústredných orgánov štátnej správy s rôznou úrovňou kompetencií.
Tridsiateho júla tohto roku som sa zúčastnila na zasadnutí obnovenej Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Myslela som, že sa mi podarí pochopiť dôvod, prečo chce vláda rozdrobiť ľudskoprávnu agendu na viaceré orgány, keď jednotná koordinácia a komplexné zastrešenie vnútroštátnych ľudskoprávnych politík je aj európskym štandardom. Ba dokonca priamo na uvedenej rade vláde vlády, na zasadnutí rady pán minister zahraničných vecí, pán Lajčák, osobne informoval o novej stratégii v Európskej únii pre ľudské práva, v rámci ktorej Rada Európy prijala na konci júna tohto roku strategický rámec a akčný plán v Európskej únii v oblasti ľudských práv a demokracie a následne aj menovala prvého osobitného zástupcu pre ľudské práva. A v tejto súvislosti sa mi vynára otázka, kto bude v našej krajine partnerom tohto osobitného zástupcu v Európskej únii pre ľudské práva na Slovensku?
Je tu aj druhá otázka. Kto bude zároveň partnerom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny na vládnej úrovni? Zároveň však pán minister veľmi tuho obhajoval rozhodnutie vlády neriešiť komplexné a systémové zabezpečenie tejto agendy na vnútroštátnej úrovni. Argumentoval tým, že ľudské práva sa nedajú podriadiť pod jeden rezort, s čím by sa v podstate dalo súhlasiť, a vlastne aj preto Európska únia prišla s modelom osobitného zástupcu pre ľudské práva, tak ako to bolo voľakedy aj u nás. Takže taký paradox.
A druhá vec. Ministerstvo zahraničných vecí má kontakty so zahraničnými organizáciami a dokáže dohliadnuť na implementáciu našich medzinárodných záväzkov. S tým takisto súhlasím. Lenže tu ako zabúdame na to B, ktoré nebolo povedané, že ľudskoprávne aktivity alebo ľudskoprávne politiky sa netýkajú len prijímania alebo implementácie tých medzinárodných záväzkov, ale je treba dbať aj na rozvíjanie samotných ľudskoprávnych politík alebo konkrétnych aktivít ľudskoprávnych aj u nás na Slovensku.
A to si asi musíme urobiť my sami tu u nás a s našimi odborníkmi, ktorých máme, ale ktorí často v zmysle alebo v duchu tom, že doma nikto nie je prorokom, sú rešpektovaní v iných krajinách, a u nás v krajine sú viac ignorovaní.
Pán minister na júlovom rokovaní rady vlády doslova uviedol, že realizácia politík je plne v kompetencii jednotlivých rezortov. Z toho mi vyplýva, že rezortizmus sa stal našou chorobou. Každý rezort sa bude zapodievať niečím, čo by sa oveľa efektívnejšie a určite aj lacnejšie vyriešilo na spoločnej platforme. A okrem toho, to možnože pre mňa ešte dôležitejšie, vieme naozaj rezortne rozdeliť všetky problematiky? Nie je to potom tak, že sa zodpovednosť prehadzuje ako horúci zemiak a zodpovedný jednoducho nebude nikto?
Spomenula by som tu zdanlivo jeden zdanlivo nesúvisiaci prípad. Včera som sa zúčastnila rokovania výboru Národnej rady pre ľudské práva, kde som veľmi privítala iniciatívu pána predsedu Chmela na vytvorenie komisie pre otázky zdravotne postihnutých. Presný názov je Komisia pre predchádzanie diskriminácie zdravotne postihnutých. Okrem iných nesúhlasných argumentov sa ozval aj taký, ktorý hovoril o tom, že či by nebolo vhodnejšie tento orgán vytvoriť pri, alebo teda túto komisiu, pri výbore pre zdravotníctvo. Zrejme vychádzali z toho, že ide o zdravotne postihnutých, tak teda malo by to byť asi pri výbore pre zdravotníctvo. Spomínam to preto, aby som zdôraznila, ako sme skutočne náchylní veci posudzovať povrchne. Ide síce o zdravotne postihnutých, ale v podstate nejde o otázky liečby a diagnostiky, ale ide naozaj o otázky, alebo tak bol mienený aspoň ten pôvodný zámer predkladateľa, o otázky ľudských práv, teda zaručenie ich plnej realizácie a vsunutia do spoločnosti. Tu nejde iba o naše názorové rozdiely, ale tu ide o kvalitu života. O kvalitu života, pomocou legislatívy, ktorú tvoríme, ktorej môžeme pomôcť, ale aj ublížiť, možno niekomu skomplikovať život, možno prekaziť dobré nápady a snahy. Za tých pár týždňov, čo uplynuli od prvého čítania vládneho návrhu zákona, som nezmenila názor na to, že rozptýlenie tejto ľudskoprávnej agendy je chybou, neprospeje to veci, ale je to naozaj chybou. Je rozhodnuté. Pretože ľudskoprávnej tematike sa bude venovať ministerstvo zahraničných vecí. Ak to tak má byť, potom žiadajme, aby to bolo naozaj urobené dôsledne. Už som sa s tým zmierila, že teda ministerstvo zahraničných vecí bude gestor a takto to vlastne aj na rade vlády prezentoval jednak sám pán premiér, pán Fico, že práve pán minister Lajčák bude ten správny človek, ktorý bude vedieť túto agendu zastrešiť. To by bolo v poriadku, keby sme nevedeli, že vlastne na ministerstvo zahraničných vecí prechádza vlastne len dotačná schéma. Ale kde sú tie kompetencie, o ktorých hovorí, kde je to, čo bude vlastne naozaj sceľovať, aj možnosť kontroly jednotlivých aktivít?
V dôvodovej správe sa uvádza, citujem: "Prechodom dotačných titulov v oblasti ľudských práv z pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky sa zároveň Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky vymedzuje aj kompetencia v oblasti ľudských práv, pretože kompetenčný zákon v spoločných ustanoveniach ukladá ministerstvám aj plnenie ďalších úloh ustanovených v osobitných predpisoch." Tento argument nie je však relevantný, keďže ministerstvám sa v príslušných ustanoveniach kompetenčného zákona neukladajú konkrétne úlohy, ale vymedzujú oblasti pôsobnosti, ktoré sú im kompetenčne zverené. V skutočnosti na Ministerstvo zahraničných vecí, a po novom už aj vlastne európskych záležitostí, Slovenskej republiky, má podľa vládneho návrhu prejsť iba právomoc poskytovať dotácie na presadzovanie a ochranu ľudských práv a slobôd. Návrh zákona vôbec neupravuje otázku presunu samotnej ľudskoprávnej a antidiskriminačnej agendy na ktorýkoľvek ústredný orgán štátnej správy. Pokladám to za skutočne nesystémový, alebo nesystémový prvok, alebo systémový nedostatok, lepšie povedané, predkladaného návrhu zákona, ktorý chceme odstrániť jedným krátkym pozmeňovacím návrhom.
Vzhľadom na skutočnosť, že časť tejto agendy prijatím vládneho návrhu zákona prejde na ministerstvo zahraničných vecí, javí sa presun agendy spočívajúcej v presadzovaní, v podpore a ochrane ľudských práv a slobôd na toto ministerstvo ako najvhodnejšie riešenie, čo je potrebné aj výslovne ale upraviť v znení vládneho návrhu zákona. Na podporu nášho návrhu uvádzam aj skutočnosť, že pozmeňovací návrh, nechcem povedať, že podobný, ale v podstate v podobnom duchu, ktorý bol schválený, alebo teda bol schválený na výbore, tento návrh podávala pani podpredsedníčka Zmajkovičová a len v podstate išla v opačnom garde. Kým ja sa snažím v dotačnej schéme doplniť aj kompetencie do zákona, pani podpredsedníčka vedela, že na ministerstvo vnútra prešla rómska agenda a k nej sa snažila potom posunúť aj zároveň dotačnú schému. Podľa mňa je to logické aj správne. Takže rovnako, vlastne takisto u nej som videla ten prvok, ktorý, ktorým mala záujem sceľovať agendy, rovnako vás prosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu, pretože takisto je to taký stmeľujúci prvok, ktorý nielen dotácie dá ministerstvu, ale naozaj tie kompetencie, aby mohol vlastne pracovať na jednotlivých politikách, na ľudskoprávnych politikách.
A poďme k tomu samotnému návrhu. Je naozaj veľmi krátky a zjednodušene povedané, ide len o to, aby ministerstvo zahraničných vecí malo naozaj stmeľujúcu silu napísanú pekne písmenkami, aby bolo všetkým jasné, že práve ministerstvo zahraničných vecí je ten správny orgán, ktorý, ktorý zodpovedá za ľudskoprávnu agendu, za všetky aktivity, ktoré sa v tejto oblasti dejú, nielen z pohľadu Slovenska, ale naozaj aj z medzinárodnej pozície.
Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto.
Čl. I bod 9. V § 14 sa ods. 2 dopĺňa písm. j), ktoré znie: "j) presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd vrátane predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie".
Odôvodnenie: Navrhovaným znením vládneho návrhu zákona sa zrušuje funkcia podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a jeho agenda sa delimituje na viacero ústredných orgánov štátnej správy. Jedným z takýchto ústredných orgánov štátnej správy je aj Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, po novom, Slovenskej republiky, na ktoré prechádza právomoc poskytovať dotácie na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd vrátane predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Z tohto dôvodu sa v čl. VII vládneho návrhu zákona mení a dopĺňa zákon č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
Napriek tomu, že dochádza k presunu právomoci v oblasti poskytovania dotácií, vládny návrh zákona vôbec neupravuje otázku presunu samotnej ľudskoprávnej a antidiskriminačnej agendy na ktorýkoľvek ústredný orgán štátnej správy vrátane Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Uvedená skutočnosť predstavuje vážny systémový nedostatok predkladaného návrhu zákona, ktorého odstránenie je cieľom tohto doplňujúceho návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že časť tejto agendy prijatím vládneho návrhu zákona prejde na ministerstvo zahraničných vecí, javí sa presun agendy spočívajúcej v presadzovaní, podpore a ochrane ľudských práv a slobôd vrátane predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na toto ministerstvo ako najvhodnejšie riešenie, čo je potrebné aj výslovne upraviť v znení vládneho návrhu zákona.
Argument predkladateľa uvedený v dôvodovej správe, ktorý sa uvádza aj v stanovisku Odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1111/2012, je prechodom dotačných titulov v oblasti ľudských práv, z pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky sa zároveň ministerstvu zahraničných vecí vymedzuje aj komptencia v oblasti ľudských práv, pretože kompetenčný zákon v spoločných ustanoveniach ukladá ministerstvám aj plnenie ďalších úloh ustanovených v osobitných predpisoch, nemožno považovať za relevantný, keďže ministerstvám sa v príslušných ustanoveniach kompetenčného zákona neukladajú konkrétne úlohy, ale vymedzujú oblasti pôsobnosti, ktoré sú im kompetenčne zverené. Navyše, ak by tento argument platil, nebolo by potrebné v § 14 ods. 2 dopĺňať ani písm. h) a i), pretože tieto oblasti, respektíve úlohy sú ministerstvu zahraničných vecí už vymedzené v osobitných predpisoch, napríklad výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí je už vymedzený v § 3 ods. 3 zákona č. 484/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí.
To je znenie doplňujúceho návrhu, o ktorého podporu vás žiadam, a myslím, že nežiadam veľa, ale nerozumiem doteraz, prečo sa tak vláda veľmi bráni pridaniu tých kompetencií. Naozaj mi to príde, že sa boja, aby azda niekto nemal zodpovednosť za ľudskoprávne politiky, inak si to neviem vysvetliť. Preto vás znova prosím, aby ste podporili tento malý pozmeňovák, ktorému nejde o nič iné, iba naozaj vzhľadom k tomu, že na ministerstvo zahraničných vecí prešla dotačná schéma ľudskoprávnych aktivít, aby sa mu zároveň dali aj kompetencie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Na toto vystúpenie je jedna faktická poznámka, uzatváram možnosť.
Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Ja sa budem vyjadrovať k tej časti vystúpenia, čo pani podpredsedníčka povedala vo vzťahu k rušeniu funkcie podpredsedu vlády. Ja osobne som toho názoru, že, samozrejme, tá ľudskoprávna agenda je veľmi potrebná ako taká, treba ju riešiť. Som však toho názoru, že za tých štrnásť rokov, ako to povedala pani podpredsedníčka, ale hlavne za posledné dva roky sa v ľudskoprávnej agende skoro nič nerobilo. V podstate javil sa úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva ako úplne zbytočný, lebo jediné, čo dokázali prijať, bola stratégia v oblasti ľudských práv, aj to bola ešte iba príprava na tú stratégiu, čiže oni sa iba pripravovali na to, že sa pripravia. No a čo tým chcem povedať, vyslovene na týchto rezortoch, kde prechádza tá ľudskoprávna agenda, aj okrem toho doteraz existovali odbory venujúce sa, alebo majúce na starosti ľudské práva a myslím si, že tým, že sa táto agenda presunie na tieto odbory, budú sa môcť tomu teda plne venovať, nebude im do toho ešte povedzme niekto iný vstupovať z pozície vlády ako takej. No a na druhej strane, dovolím si povedať, že ministerstvo zahraničných vecí ako také, ale aj ministerstvo vnútra sú ústredné orgány štátnej správy, ktoré si myslím, že odborne dokážu zvládnuť danú problematiku, ktorá sa im zveruje, a myslím si, že treba dať šancu tejto reforme a vyčkať, ako to dopadne, ale myslím si, že už to bude stále lepšie, ako to bolo doteraz.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
S reakciou na faktické, nech sa páči, pani podpredsedníčka Jurinová.

Ďakujem pekne. Ďakujem za reakciu, pán poslanec, ale neviem, buď teda neviete, ako to celkom fungovalo, alebo ste príliš veľký optimista. Je pravda, že štrnásť rokov postu podpredsedu, ťažko povedať, niekomu to splnilo očakávanie, niekomu nie, ale proste, vy ste to mali v rukách. Vy ste mohli rozhodnúť, že tej agendy sa niekto chopí pevne, ale namiesto toho vy ste ju rozdrobili. Ja sa nečudujem vôbec tomu, že hovoríte, že na jednotlivých ministerstvách sú jednotlivé sekcie, ktoré sa tomu venujú, však to je samozrejmé a tak to má byť, ale kde je ten sceľujúci prvok? Vy ste sa, alebo teda nie, vy ste neboli na tom zasadaní rady, ale pán minister aj pán premiér tvrdil, že tým zastrešujúcim orgánom je ministerstvo zahraničných vecí, ale prečo mu nechcú dať kompetencie, tomu nerozumiem. Takže asi medzi, medzi vami vzájomne neprebehla dostatočná diskusia, keďže neviete o niektorých veciach, ale ďakujem za poznámku.

Ďakujem pekne.
Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Igor Choma, nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, dámy a páni, z dôvodu predĺženia legislatívneho procesu je potrebné posunúť účinnosť toho zákona o jeden mesiac a, samozrejme, zároveň upraviť aj niektoré prechodné ustanovenia uvedené v návrhu zákona, podávam tento pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorý znie:
V čl. II v 7. bode § 7e sa slová "31. augusta 2012" nahrádzajú slovami "30. septembra 2012".
V čl. V v bode 14 v nadpise § 9a sa slová "1. septembra 2012" nahrádzajú slovami "1. októbra 2012".
V čl. V v bode 14 § 9a sa v celom texte slová "31. augusta 2012" nahrádzajú slovami "30. septembra 2012".
V čl. VIII § 3a sa slová "1. septembra 2012" nahrádzajú slovami "1. októbra 2012".
A v čl. IX sa slová "1. septembra 2012" nahrádzajú slovami "1. októbra 2012".
Ďakujem.