7. schôdza

Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, ja mám podobne ako môj predrečník taktiež dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona. Prvý sa týka doplnenia niekoľko rokov jestvujúcej a pred časom zrušenej Rady vlády pre trvalo udržateľný rozvoj a druhý sa týka zmien v kompetenciách ústredných orgánov štátnej správy na území národných parkov.
Takže začnem tým prvým. Začnem stručným zdôvodnením, ak dovolíte. Na konferencii Organizácie spojených národov o životnom prostredí a rozvoji v júni 1992 prijala bývalá Česká a Slovenská federatívna republika záväzok vytvoriť pri vláde subjekt nadrezortného charakteru, ktorý bude koordinovať aktivity v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a pomáhať vláde plniť úlohy v tejto oblasti. Zároveň malo ísť o partnera Komisie Organizácie spojených národov pre trvalo udržateľný rozvoj na národnej úrovni. Tento záväzok Slovenská republika splnila k 1. 1. 1999, kedy bola vytvorená Rada vlády Slovenskej republiky pre trvalo udržateľný rozvoj. Ďalej budem používať len skratku "rada".
Členmi rady boli relevantní členovia vlády, ministri a predstavitelia niektorých ďalších ústredných orgánov štátnej správy, prednostovia krajských úradov, predseda Konfederácie odborových zväzov, predseda Slovenskej akadémie vied, rektor Univerzity Komenského, reprezentanti ZMOS a Únie miest Slovenska, ako aj zástupcovia tretieho sektora. Spomínaná rada jestvovala a viac či menej efektívne fungovala až do roku 2011, kedy bola v rámci reformy poradných orgánov vlády zrušená. Vláda tým prišla o jeden z dôležitých poradných, iniciačných a koordinačných nástrojov a Slovenská republika prestala plniť svoj medzinárodný záväzok z roku 1992.
Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je obnoviť Radu vlády Slovenskej republiky pre trvalo udržateľný rozvoj z vyššie uvedených dôvodov. Predkladateľ pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu si je vedomý, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní uplatnilo viacero pripomienkujúcich subjektov návrhy na doplnenie iných, nemenej dôležitých poradných orgánov vlády priamo do návrhu zákona, napríklad Rada vlády pre podporu exportu a investícií alebo Rada vlády pre rodovú rovnosť. Predkladateľ návrhu zákona takéto návrhy zamietol s odôvodnením, že poradné orgány vlády možno kreovať aj formou samostatného uznesenia vlády bez toho, aby sa museli uvádzať priamo v znení zákona.
S takýmto odôvodnením však nemožno celkom súhlasiť, keďže sa priamo v znení zákona uvádzajú aj iné poradné orgány, či už je to Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky, Hospodárska rada vlády Slovenskej republiky alebo Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. A selektívne sa priamo do znenia návrhu zákona touto novelou dopĺňa ďalší poradný orgán, Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie, ktorý je svojím významom podobne dôležitý ako Rada vlády Slovenskej republiky pre trvalo udržateľný rozvoj. Čiže máme tu určitý precedens.
A teraz veľmi stručne, ako to navrhujem riešiť. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I druhý bod znie: "V § 2 ods. 3 sa za slovom "republiky" slovo "a" nahrádza čiarkou. Na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "Rada vlády Slovenskej republiky pre vedu, techniku a inovácie a Rada vlády Slovenskej republiky pre trvalo udržateľný rozvoj."
Podotýkam, že tento návrh ste dostali v dvoch podobách. To nové znenie je len kozmetická úprava na odporúčanie nášho legislatívneho odboru, čiže v tom novom znení, ktoré ste logicky dostali neskôr, sa nič podstatné nemení.
A teraz ten druhý návrh, trošku obšírnejší, ale len nepatrne, ktorým chcem riešiť organizáciu činnosti vlády a organizáciu ústrednej štátnej správy tým, že by sa doplnili do tohto návrhu zákona dva body. Cieľom tohto návrhu je odstrániť súčasný nežiaduci stav, kedy lesné hospodárstvo na lesných pozemkoch vo vlastníctve štátu a lesných pozemkoch prenajatých štátu, ktoré sa nachádzajú na území národných parkov, vykonávajú príspevkové organizácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. V zmysle § 19 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je ochrana prírody v národných parkoch nadradená nad ostatné činnosti.
Z dôvodu zachovania samotného zmyslu ochrany prírody sa navrhuje, aby lesné hospodárstvo na lesných pozemkoch bližšie definovaných v ustanovení § 16 písm. a) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov bola presunutá z pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Navrhovanou právnou úpravou sa tak zabezpečí logický súlad medzi kompetenciami jednotlivých ministerstiev, nakoľko ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia vrátane ochrany prírody a krajiny je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, a nie Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, hospodársky rezort, ktorého hlavným poslaním je generovať zisk, a nie chrániť prírodu.
K tomu len toľko. Pravdepodobne všetci v tejto sále, a nielen v tejto sále, sa nespočetnekrát stretli v médiách alebo na iných fórach s tým, že nám v národných parkoch vládne určitá schizofrénia, konflikt dvoch zákonov a organizácií, ktoré ich vykonávajú, a táto schizofrénia má veľmi neblahé dôsledky na stav ochrany prírody na Slovensku, ale celkovo aj na vznik rôznych zbytočných konfliktov, ktoré v okolitých krajinách majú ošetrené veľmi podobne, ako navrhujeme my, čiže Slovensko je dlhodobo anomália, a nikto sa neodhodlal navodiť v tejto oblasti nejaký logický právny stav, ktorý by bol v súlade s kompetenciami jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy.
Podotýkam, že rovnakým spôsobom je riešená správa národných parkov v právnej úprave Českej republiky, ale to je len príklad za mnohé. Podľa § 15 ods. 1 zákona Českej národnej rady č. 2/69 Sb. o zriadení ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy Českej republiky je ministerstvo pôdohospodárstva ústredným orgánom štátnej správy lesov, poľovníctva a rybárstva s výnimkou územia národných parkov. Kompetencie ministerstva životného prostredia sú vymedzené v § 19 ods. 2 predmetného zákona, v zmysle ktorého je ministerstvo životného prostredia ústredným orgánom štátnej správy pre poľovníctvo, rybárstvo a lesné hospodárstvo v národných parkoch.
Vzhľadom na to, že vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z., sa podľa znenia štvrtého bodu vypúšťajú poznámky pod čiarou s odkazom 1aa, 1ab, v predloženom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu zákona sa doplnené poznámky k odkazom označujú ako poznámky pod čiarou k odkazom 1aa a 1ab. To je len legislatívno-technická poznámka.
A teraz ten konkrétny návrh riešenia. Čiže ten návrh je taký, že v čl. I sa za 4. bod vkladá nový 5. bod, ktorý znie, citujem: "V § 9 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: "s výnimkou lesných pozemkov uvedených v § 16 písm. a)," koniec citátu. Doterajšie body sa teda následne prečíslujú.
V čl. I sa za 10. bod vkladá nový 11. bod , ktorý znie, citujem: "V § 16 písm. a) sa na konci vkladá čiarka a pripájajú tieto slová: "ktorá zahŕňa aj lesné hospodárstvo na lesných pozemkoch vo vlastníctve štátu a na lesných pozemkoch prenajatých štátu nachádzajúcich sa na území národných parkov a na maloplošných chránených územiach mimo národných parkov."
A teraz k tým poznámkam pod čiarou. Uvádzame tam ako príklad: "Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 58/2003 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Tatranský národný park alebo nariadenie vlády č. 47/1997 Z. z. o Pieninskom národnom parku." Podobne boli vyhlásené aj ostatné, ale vybrali sme si tieto dva najstaršie ako príklad.
A 1ab, teda poznámka pod čiarou: "§ 52 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, § 19 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 492/2006 Z. z."
Ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu k týmto dvom návrhom.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda výboru, pán profesor Huba, je veľkou škodou, že vzhľadom na vaše skúsenosti a vašu nielen teda odbornú vybavenosť, ale momentálne aj politickú, by som povedal, zodpovednosť, ako predseda Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a ochranu prírody ste sa nezúčastnili minulý týždeň v piatok vo Zvolene konferencie, ktorá bola organizovaná na pôde technickej univerzity pod záštitou ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a rovnako pod záštitou ministra životného prostredia. Tam práve tejto problematike bolo venovaných niekoľko vystúpení. A treba otvorene povedať, že úplne otvorene a deklaratórne vystúpil pán minister životného prostredia, pán Žiga, s tým teda, že úvahy o rozširovaní ďalších správcov alebo o rozširovaní portfólia ďalších správcov lesného majetku štátu, hoc aj chránených území, nie sú momentálne na programe dňa a nie sú ani súčasťou programového vyhlásenia vlády. A vy sám dobre viete, že to, čo ste uviedli, respektíve čo požadujete zmeniť prostredníctvom svojich pozmeňovacích návrhov, predpokladá aj pri súčasnom stave organizácie obhospodarovania chránených území, berme Tatranský národný park, sú tam štátne lesy TANAP-u, samozrejme, je tam správa TANAP-u, predpokladá oveľa širšiu analýzu daného problému.
Preto chcem vysloviť svoj názor, že vysokou mierou pravdepodobnosti poslanecký klub SMER - SD vaše pozmeňovacie návrhy v súčasnosti a v tejto podobe nepodporí.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Pán profesor, ja si vás vysoko vážim ako odborníka, ale ak by som bol na mieste ministra pôdohospodárstva, a za tú vašu vetu, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, tvrdíte, že hospodársky rezort, ktorého cieľom je generovať zisk a nechrániť prírodu, by som sa asi hlboko urazil. Chcem pripomenúť, že lesníci už od roku zhruba 1756, keď platil prvý lesný zákon, takzvaný tereziánsky lesný zákon, lesy zveľaďovali a hospodárili v nich v takom zmysle, aby tú prírodu chránili.
V súčasnosti takzvaní ochranári bez hmotnej a právnej kompetencie a zodpovednosti zapríčiňujú omnoho väčšie škody ako podkôrnik, ktorý lesy v TANAP-e likviduje. Takže ten váš názor, názor na ochranu prírody sa mi zdá trošku scestný.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som vyjadril podporu k druhému návrhu pána poslanca Hubu, čiže prechodu povinností vykonávať lesné hospodárstvo v národných parkoch. Ako minister, mali sme dostatočne veľa rokovaní aj analýz, môžem povedať pánovi kolegovi teda, že ten prechod by nebol ani ekonomicky náročný, ani organizačne náročný. Ten príklad Tatranského národného parku, prakticky by išlo len o presmerovanie riadiaceho orgánu, a tak by nedochádzalo k tým konfliktom a možno by sa novému pánovi ministrovi podarilo aj zonáciu ukončiť. A si myslím, že bez toho asi ťažko ukončí zonáciu Tatranského národného parku.
Dokonca ja som aj počul také vyjadrenia ešte dávnejšie od pána ministra, že vie si predstaviť správu národných parkov, kde hospodárenie nie je prvoradým cieľom, a stále sú z toho konflikty typu vyťažiť, nevyťažiť. K tomu prvému návrhu pre vznik, respektíve znovuvytvorenie Rady vlády pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorý bol zrušený v roku 2011, čiže počas našej vlády, chcem povedať, že treba si uvedomiť, že za uplynulých 20 rokov od roku 1992, keď tá rada vznikla, veľa času prešlo a táto téma sa veľmi rozvetvila. Nie náhodou, ja si myslím, že momentálne pokiaľ by sme chceli vytvoriť funkčnú radu, tak by sme mali vytvoriť radu zvlášť pre udržateľný rozvoj v energetike, v potravinárstve, v doprave, v stavebníctve a tak ďalej, aj tak by tie poradné orgány boli veľmi rozvetvené a hovorím, generálne takto pokryť jednou radou by nebolo účelné, bolo by prakticky nefunkčné. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda, ďakujem za slovo. Chcem povedať, že s tou radou by som problémy nemal, ale čo sa týka samotnej zmeny správy chránených území, tam ako lesník a teraz poslanec musím povedať, že by som s tým problém mal, Maňo, ten problém je spôsobený tým, že je problém oveľa hlbší, ako sa zdá na prvý pohľad. Samozrejme, že dá sa to predstaviť ako, aj technicky aj ekonomicky že by to bolo možné pri istom presune kompetencií, len som presvedčený, že samotní lesníci s tou svojou historickou pozíciou by nemali prísť teraz o právo spravovať toto územie aj v národných parkoch, ale ten problém je hlbší, lebo do istej miery sme sa my, lesníci, pričinili istou stratou kreditu o to, že dnes takáto polemika je vôbec možná, pretože, to chcem povedať veľmi otvorene, mnoho vecí sme v posledných rokoch nerobili tak, ako bolo robiť treba a ako sme to robiť mali.
Ale aby som bol vecný. Vedel by som si predstaviť kompromis v tvojom návrhu, a to taký, že päťky, kde ozaj som za to, aby boli päťkami a aby do nich sa nezasahovalo v žiadnom prípade, to znamená, to more výnimiek aj mne vadí. A možnože absolútna výnimka by mohla byť len v prípade havarijných stavov, ktoré ohrozujú život, keď tam padne lietadlo, alebo ja neviem, keď vznikne veľký požiar, inak absolútne bez výnimiek, tie by som kľudne si vedel predstaviť, že by mohli byť v správe aj rezortu životného prostredia. Ale pri národných parkoch hovoriť o tom, že je tu možné len teda to presunúť na rezort životného prostredia, sa mi zdá nevhodné z obidvoch strán. Skutočne, životné prostredie na toto nie je vybavené ani personálne, ani ekonomicky a spôsobilo by to obrovské problémy. Preto som za to, aby ostali chránené územia v správe, ale s istou zmenou.

Ďakujem za pripomienky. K pánovi poslancovi Lebockému. Nešlo by o to vytvárať napríklad v prípade TANAP-u novú organizáciu, keďže organizácia, príspevková organizácia ministerstva životného prostredia, Správa Tatranského národného parku jestvuje, išlo by len o to presunúť kompetencie z rezortu pôdohospodárstva na rezort životného prostredia, a teda vybaviť príslušnými kompetenciami Správu TANAP-u. Samozrejme, by si to vyžadovalo presun v rámci rozpočtu a ďalšie, ďalšie operácie, to je nepochybné, ale nejaký zásadný problém v tom nevidím. To, že som sa zmienil o tom, že ministerstvo pôdohospodárstva, rozvoja vidieka je prioritne hospodársky rezort, to je fakt a tým pádom u neho je priorita generovanie zisku, nehovorím, že nemá aj iné funkcie, ale z logiky vecí vyplýva, že keď rezort životného prostredia má zapísaný aj v tomto platnom kompetenčnom zákone, dokonca na prvom mieste, ako kompetenciu ochranu prírody a krajiny a keď národné parky sú akýmsi vrcholným stelesnením ochrany prírody a krajiny na Slovensku, a nielen na Slovensku, tak je už z logiky vecí jasné, kam by mali patriť. A znova sa odvolám aj na tú situáciu v okolitých krajinách, kde je to takmer bez výnimky takto, takže buď sú scestné prístupy tých okolitých krajín, alebo je scestný ten súčasný prístup náš, a nie ten môj návrh. Ak dovolíte, ďakujem za podporu pánovi exministrovi Nagyovi v tom jednom bode. V tom druhom by som si dovolil nesúhlasiť, pretože naozaj, tá prvá kategória udržateľného rozvoja je síce veľmi široká, komplexná, ale práve ide o to ustrážiť tie vzájomné vzťahy. Keby sme ich rozdrobili do jednotlivých odvetví, tak to celé stratí zmysel. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, opäť máme na stole novelu kompetenčného zákona, už pár týždňov sme sa mu nevenovali, ale všetko svedčí, alebo všetko speje k tomu, že naozaj, zámer vlády, ktorá má ambíciu rozdrobiť problematiku ľudskoprávnej agendy, sa naplní.
V prvom čítaní som dávala návrh, aby sa, aby bol vrátený návrh novely predkladateľovi, samozrejme, nebolo vyhovené, takže za tých pár týždňov som sa snažila vysporiadať s tým spôsobom, akým sa rozhodla vládna strana riešiť tento problém. Následne som sa snažila teda poctivo pochopiť dôvody navrhovateľa, prečo chce zrušiť dobrý základ pre fungujúci systém, a ak už nechce ponechať kompetencie pre agendu ľudských práv na úrovni samostatného podpredsedu vlády, inakšie 14 rokov pôsobil takýto orgán, prečo sa nerozhodol pre alternatívu presunúť celú agendu napríklad na ministerstvo spravodlivosti, rovnako to som už spomenula v prvom čítaní. To by sa mi zdalo také logické. Ale teda už od samého začiatku nikde nebolo odôvodnené, prečo sa ruší funkcia podpredsedu vlády pre ľudské práva, ale vo všetkých dôvodových správach, aj v tejto aj vo vystúpeniach, bola akoby absencia podpredsedu pre ľudské práva, teda to, že ho nevymenovali, to bol dôvod na to, aby sa začala táto agenda drobiť. Následne sa teda odôvodňovali delimitácie jeho agendy na viacero ústredných orgánov štátnej správy s rôznou úrovňou kompetencií.
Tridsiateho júla tohto roku som sa zúčastnila na zasadnutí obnovenej Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Myslela som, že sa mi podarí pochopiť dôvod, prečo chce vláda rozdrobiť ľudskoprávnu agendu na viaceré orgány, keď jednotná koordinácia a komplexné zastrešenie vnútroštátnych ľudskoprávnych politík je aj európskym štandardom. Ba dokonca priamo na uvedenej rade vláde vlády, na zasadnutí rady pán minister zahraničných vecí, pán Lajčák, osobne informoval o novej stratégii v Európskej únii pre ľudské práva, v rámci ktorej Rada Európy prijala na konci júna tohto roku strategický rámec a akčný plán v Európskej únii v oblasti ľudských práv a demokracie a následne aj menovala prvého osobitného zástupcu pre ľudské práva. A v tejto súvislosti sa mi vynára otázka, kto bude v našej krajine partnerom tohto osobitného zástupcu v Európskej únii pre ľudské práva na Slovensku?
Je tu aj druhá otázka. Kto bude zároveň partnerom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny na vládnej úrovni? Zároveň však pán minister veľmi tuho obhajoval rozhodnutie vlády neriešiť komplexné a systémové zabezpečenie tejto agendy na vnútroštátnej úrovni. Argumentoval tým, že ľudské práva sa nedajú podriadiť pod jeden rezort, s čím by sa v podstate dalo súhlasiť, a vlastne aj preto Európska únia prišla s modelom osobitného zástupcu pre ľudské práva, tak ako to bolo voľakedy aj u nás. Takže taký paradox.
A druhá vec. Ministerstvo zahraničných vecí má kontakty so zahraničnými organizáciami a dokáže dohliadnuť na implementáciu našich medzinárodných záväzkov. S tým takisto súhlasím. Lenže tu ako zabúdame na to B, ktoré nebolo povedané, že ľudskoprávne aktivity alebo ľudskoprávne politiky sa netýkajú len prijímania alebo implementácie tých medzinárodných záväzkov, ale je treba dbať aj na rozvíjanie samotných ľudskoprávnych politík alebo konkrétnych aktivít ľudskoprávnych aj u nás na Slovensku.
A to si asi musíme urobiť my sami tu u nás a s našimi odborníkmi, ktorých máme, ale ktorí často v zmysle alebo v duchu tom, že doma nikto nie je prorokom, sú rešpektovaní v iných krajinách, a u nás v krajine sú viac ignorovaní.
Pán minister na júlovom rokovaní rady vlády doslova uviedol, že realizácia politík je plne v kompetencii jednotlivých rezortov. Z toho mi vyplýva, že rezortizmus sa stal našou chorobou. Každý rezort sa bude zapodievať niečím, čo by sa oveľa efektívnejšie a určite aj lacnejšie vyriešilo na spoločnej platforme. A okrem toho, to možnože pre mňa ešte dôležitejšie, vieme naozaj rezortne rozdeliť všetky problematiky? Nie je to potom tak, že sa zodpovednosť prehadzuje ako horúci zemiak a zodpovedný jednoducho nebude nikto?
Spomenula by som tu zdanlivo jeden zdanlivo nesúvisiaci prípad. Včera som sa zúčastnila rokovania výboru Národnej rady pre ľudské práva, kde som veľmi privítala iniciatívu pána predsedu Chmela na vytvorenie komisie pre otázky zdravotne postihnutých. Presný názov je Komisia pre predchádzanie diskriminácie zdravotne postihnutých. Okrem iných nesúhlasných argumentov sa ozval aj taký, ktorý hovoril o tom, že či by nebolo vhodnejšie tento orgán vytvoriť pri, alebo teda túto komisiu, pri výbore pre zdravotníctvo. Zrejme vychádzali z toho, že ide o zdravotne postihnutých, tak teda malo by to byť asi pri výbore pre zdravotníctvo. Spomínam to preto, aby som zdôraznila, ako sme skutočne náchylní veci posudzovať povrchne. Ide síce o zdravotne postihnutých, ale v podstate nejde o otázky liečby a diagnostiky, ale ide naozaj o otázky, alebo tak bol mienený aspoň ten pôvodný zámer predkladateľa, o otázky ľudských práv, teda zaručenie ich plnej realizácie a vsunutia do spoločnosti. Tu nejde iba o naše názorové rozdiely, ale tu ide o kvalitu života. O kvalitu života, pomocou legislatívy, ktorú tvoríme, ktorej môžeme pomôcť, ale aj ublížiť, možno niekomu skomplikovať život, možno prekaziť dobré nápady a snahy. Za tých pár týždňov, čo uplynuli od prvého čítania vládneho návrhu zákona, som nezmenila názor na to, že rozptýlenie tejto ľudskoprávnej agendy je chybou, neprospeje to veci, ale je to naozaj chybou. Je rozhodnuté. Pretože ľudskoprávnej tematike sa bude venovať ministerstvo zahraničných vecí. Ak to tak má byť, potom žiadajme, aby to bolo naozaj urobené dôsledne. Už som sa s tým zmierila, že teda ministerstvo zahraničných vecí bude gestor a takto to vlastne aj na rade vlády prezentoval jednak sám pán premiér, pán Fico, že práve pán minister Lajčák bude ten správny človek, ktorý bude vedieť túto agendu zastrešiť. To by bolo v poriadku, keby sme nevedeli, že vlastne na ministerstvo zahraničných vecí prechádza vlastne len dotačná schéma. Ale kde sú tie kompetencie, o ktorých hovorí, kde je to, čo bude vlastne naozaj sceľovať, aj možnosť kontroly jednotlivých aktivít?
V dôvodovej správe sa uvádza, citujem: "Prechodom dotačných titulov v oblasti ľudských práv z pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky sa zároveň Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky vymedzuje aj kompetencia v oblasti ľudských práv, pretože kompetenčný zákon v spoločných ustanoveniach ukladá ministerstvám aj plnenie ďalších úloh ustanovených v osobitných predpisoch." Tento argument nie je však relevantný, keďže ministerstvám sa v príslušných ustanoveniach kompetenčného zákona neukladajú konkrétne úlohy, ale vymedzujú oblasti pôsobnosti, ktoré sú im kompetenčne zverené. V skutočnosti na Ministerstvo zahraničných vecí, a po novom už aj vlastne európskych záležitostí, Slovenskej republiky, má podľa vládneho návrhu prejsť iba právomoc poskytovať dotácie na presadzovanie a ochranu ľudských práv a slobôd. Návrh zákona vôbec neupravuje otázku presunu samotnej ľudskoprávnej a antidiskriminačnej agendy na ktorýkoľvek ústredný orgán štátnej správy. Pokladám to za skutočne nesystémový, alebo nesystémový prvok, alebo systémový nedostatok, lepšie povedané, predkladaného návrhu zákona, ktorý chceme odstrániť jedným krátkym pozmeňovacím návrhom.
Vzhľadom na skutočnosť, že časť tejto agendy prijatím vládneho návrhu zákona prejde na ministerstvo zahraničných vecí, javí sa presun agendy spočívajúcej v presadzovaní, v podpore a ochrane ľudských práv a slobôd na toto ministerstvo ako najvhodnejšie riešenie, čo je potrebné aj výslovne ale upraviť v znení vládneho návrhu zákona. Na podporu nášho návrhu uvádzam aj skutočnosť, že pozmeňovací návrh, nechcem povedať, že podobný, ale v podstate v podobnom duchu, ktorý bol schválený, alebo teda bol schválený na výbore, tento návrh podávala pani podpredsedníčka Zmajkovičová a len v podstate išla v opačnom garde. Kým ja sa snažím v dotačnej schéme doplniť aj kompetencie do zákona, pani podpredsedníčka vedela, že na ministerstvo vnútra prešla rómska agenda a k nej sa snažila potom posunúť aj zároveň dotačnú schému. Podľa mňa je to logické aj správne. Takže rovnako, vlastne takisto u nej som videla ten prvok, ktorý, ktorým mala záujem sceľovať agendy, rovnako vás prosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu, pretože takisto je to taký stmeľujúci prvok, ktorý nielen dotácie dá ministerstvu, ale naozaj tie kompetencie, aby mohol vlastne pracovať na jednotlivých politikách, na ľudskoprávnych politikách.
A poďme k tomu samotnému návrhu. Je naozaj veľmi krátky a zjednodušene povedané, ide len o to, aby ministerstvo zahraničných vecí malo naozaj stmeľujúcu silu napísanú pekne písmenkami, aby bolo všetkým jasné, že práve ministerstvo zahraničných vecí je ten správny orgán, ktorý, ktorý zodpovedá za ľudskoprávnu agendu, za všetky aktivity, ktoré sa v tejto oblasti dejú, nielen z pohľadu Slovenska, ale naozaj aj z medzinárodnej pozície.
Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto.
Čl. I bod 9. V § 14 sa ods. 2 dopĺňa písm. j), ktoré znie: "j) presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd vrátane predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie".
Odôvodnenie: Navrhovaným znením vládneho návrhu zákona sa zrušuje funkcia podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a jeho agenda sa delimituje na viacero ústredných orgánov štátnej správy. Jedným z takýchto ústredných orgánov štátnej správy je aj Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, po novom, Slovenskej republiky, na ktoré prechádza právomoc poskytovať dotácie na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd vrátane predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Z tohto dôvodu sa v čl. VII vládneho návrhu zákona mení a dopĺňa zákon č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
Napriek tomu, že dochádza k presunu právomoci v oblasti poskytovania dotácií, vládny návrh zákona vôbec neupravuje otázku presunu samotnej ľudskoprávnej a antidiskriminačnej agendy na ktorýkoľvek ústredný orgán štátnej správy vrátane Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Uvedená skutočnosť predstavuje vážny systémový nedostatok predkladaného návrhu zákona, ktorého odstránenie je cieľom tohto doplňujúceho návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že časť tejto agendy prijatím vládneho návrhu zákona prejde na ministerstvo zahraničných vecí, javí sa presun agendy spočívajúcej v presadzovaní, podpore a ochrane ľudských práv a slobôd vrátane predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na toto ministerstvo ako najvhodnejšie riešenie, čo je potrebné aj výslovne upraviť v znení vládneho návrhu zákona.
Argument predkladateľa uvedený v dôvodovej správe, ktorý sa uvádza aj v stanovisku Odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1111/2012, je prechodom dotačných titulov v oblasti ľudských práv, z pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky sa zároveň ministerstvu zahraničných vecí vymedzuje aj komptencia v oblasti ľudských práv, pretože kompetenčný zákon v spoločných ustanoveniach ukladá ministerstvám aj plnenie ďalších úloh ustanovených v osobitných predpisoch, nemožno považovať za relevantný, keďže ministerstvám sa v príslušných ustanoveniach kompetenčného zákona neukladajú konkrétne úlohy, ale vymedzujú oblasti pôsobnosti, ktoré sú im kompetenčne zverené. Navyše, ak by tento argument platil, nebolo by potrebné v § 14 ods. 2 dopĺňať ani písm. h) a i), pretože tieto oblasti, respektíve úlohy sú ministerstvu zahraničných vecí už vymedzené v osobitných predpisoch, napríklad výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí je už vymedzený v § 3 ods. 3 zákona č. 484/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí.
To je znenie doplňujúceho návrhu, o ktorého podporu vás žiadam, a myslím, že nežiadam veľa, ale nerozumiem doteraz, prečo sa tak vláda veľmi bráni pridaniu tých kompetencií. Naozaj mi to príde, že sa boja, aby azda niekto nemal zodpovednosť za ľudskoprávne politiky, inak si to neviem vysvetliť. Preto vás znova prosím, aby ste podporili tento malý pozmeňovák, ktorému nejde o nič iné, iba naozaj vzhľadom k tomu, že na ministerstvo zahraničných vecí prešla dotačná schéma ľudskoprávnych aktivít, aby sa mu zároveň dali aj kompetencie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja sa budem vyjadrovať k tej časti vystúpenia, čo pani podpredsedníčka povedala vo vzťahu k rušeniu funkcie podpredsedu vlády. Ja osobne som toho názoru, že, samozrejme, tá ľudskoprávna agenda je veľmi potrebná ako taká, treba ju riešiť. Som však toho názoru, že za tých štrnásť rokov, ako to povedala pani podpredsedníčka, ale hlavne za posledné dva roky sa v ľudskoprávnej agende skoro nič nerobilo. V podstate javil sa úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva ako úplne zbytočný, lebo jediné, čo dokázali prijať, bola stratégia v oblasti ľudských práv, aj to bola ešte iba príprava na tú stratégiu, čiže oni sa iba pripravovali na to, že sa pripravia. No a čo tým chcem povedať, vyslovene na týchto rezortoch, kde prechádza tá ľudskoprávna agenda, aj okrem toho doteraz existovali odbory venujúce sa, alebo majúce na starosti ľudské práva a myslím si, že tým, že sa táto agenda presunie na tieto odbory, budú sa môcť tomu teda plne venovať, nebude im do toho ešte povedzme niekto iný vstupovať z pozície vlády ako takej. No a na druhej strane, dovolím si povedať, že ministerstvo zahraničných vecí ako také, ale aj ministerstvo vnútra sú ústredné orgány štátnej správy, ktoré si myslím, že odborne dokážu zvládnuť danú problematiku, ktorá sa im zveruje, a myslím si, že treba dať šancu tejto reforme a vyčkať, ako to dopadne, ale myslím si, že už to bude stále lepšie, ako to bolo doteraz.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, dámy a páni, z dôvodu predĺženia legislatívneho procesu je potrebné posunúť účinnosť toho zákona o jeden mesiac a, samozrejme, zároveň upraviť aj niektoré prechodné ustanovenia uvedené v návrhu zákona, podávam tento pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorý znie:
V čl. II v 7. bode § 7e sa slová "31. augusta 2012" nahrádzajú slovami "30. septembra 2012".
V čl. V v bode 14 v nadpise § 9a sa slová "1. septembra 2012" nahrádzajú slovami "1. októbra 2012".
V čl. V v bode 14 § 9a sa v celom texte slová "31. augusta 2012" nahrádzajú slovami "30. septembra 2012".
V čl. VIII § 3a sa slová "1. septembra 2012" nahrádzajú slovami "1. októbra 2012".
A v čl. IX sa slová "1. septembra 2012" nahrádzajú slovami "1. októbra 2012".
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja poviem najskôr pár slov k samotnému návrhu novely a potom prednesiem svoje pozmeňujúce návrhy. Takže, vážené dámy, vážení páni, ak sa teda rozhodneme všetci, alebo teda väčšina z nás, z vás, podporiť tento návrh novely, tak definitívne tým zlikvidujeme nielen post podpredsedu vlády pre ľudské práva, ale podľa mňa agendu ľudských práv a dodržiavanie ľudských práv na Slovensku ako taká.
Vláda sa rozhodla proste zrušiť podpredsedu pre ľudské práva, a to bez toho, aby jeho kompetencie v plnej miere prešli na kohokoľvek konkrétneho. Pritom, podľa môjho názoru, vôbec nejde o nejaké šetrenie verejných financií, zoštíhľovanie štátu, ale jednoducho ide o to, že táto vláda podľa mňa nemá absolútne žiaden záujem o agendu ľudských práv. Kompetencie podpredsedu vlády pre ľudské práva neprechádzajú v plnej miere na žiaden rezort a na žiadneho ministra. Nebude to mať zastrešenie na vládnej úrovni, a to napriek rozsiahlym medzinárodným záväzkom, ktoré v tejto oblasti Slovenská republika má a v ktorých zaostávame za ostatnými krajinami. Ja musím povedať úplne férovo, že za vlády Ivety Radičovej my sme mali post podpredsedu pre ľudské práva, a nemôžem úprimne povedať, že by som mala pocit, že tá agenda sa nejakým výrazným spôsobom pohla dopredu, ale musíme si uvedomiť, že ten post podpredsedu pre ľudské práva bol skôr formálnym postom bez nejakého racionálneho základu, bez toho, aby mal nejaké reálne kompetencie, a ja si myslím, že ak sa radíme k vyspelým demokraciám, dnes by sme tu mali diskutovať o tom, ako posilniť post podpredsedu vlády pre ľudské práva, ako mu rozšíriť kompetencie tak, aby nebol len nejakou formálnou figúrkou, ale aby v tejto agende dokázal robiť aj konkrétne kroky, konkrétne opatrenia. Nesúhlasím ale s tým, čo odznelo, myslím od pána poslanca Martvoňa, že podpredseda vlády pre ľudské práva, ten bývalý, neurobil vôbec nič a že o ňom nebolo počuť. Ja sama som absolvovala niekoľko rozporových konaní s ľuďmi od pána Chmela a musím povedať, že napriek tomu, že nie vždy sme zažehnali ten rozpor, bolo to veľmi prínosné, pretože to skutočne vnieslo do tej debaty, či už to bol návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi alebo ďalšie, úplne iný rozmer, na ktorý napríklad úradníci z ministerstva, teda pod mojou taktovkou, alebo pod taktovkou pána ministra, nie vždy mysleli. Takže skutočne by som si nedovolila tvrdiť, že je to zbytočný post.
Vláda pôvodne hovorila o tom, že zriadi aspoň post splnomocnenca pre ľudské práva. Dnes vieme, že sa tak nestane. Tu by som chcela povedať, že splnomocnenci majú ešte menej kompetencií, ako má podpredseda vlády pre ľudské práva. Pre mňa sú to len trafiky, ktoré sa obsadzujú tými, ktorých potrebujete niekam dosadiť. A napriek tomu, samozrejme, keď hovoríme o oblasti ľudských práv, privítali by sme aspoň splnomocnenca. Je mi veľmi ľúto, že teda hovoríte o splnomocnencovi pre národnostné menšiny, pre rómske komunity, ale to nie je splnomocnenec pre ľudské práva, ani jeden z nich.
Fakticky to znamená, že tou agendou ľudských práv sa nebude na tej najvyššej úrovni zaoberať vôbec nikto. Prečo? Lebo je podľa mňa naivné a podľa mňa je veľmi smiešne, že problematiku ľudských práv má prakticky riešiť alebo zastrešovať ministerstvo zahraničných vecí. Všetci ako tu sedíme, asi veľmi dobre vieme, že pôsobnosť ministerstva zahraničných vecí je upravená len vo vzťahu k dotačným schémam pre tieto témy, nie vo vzťahu k vnútroštátnej tvorbe a implementácii ľudskoprávnych politík a predchádzania diskriminácií. Takáto celková pôsobnosť v návrhu novely absentuje. Z jedného hľadiska je to aj logické, keďže ministerstvo zahraničných vecí je ústredným orgánom štátnej správy v oblasti zahraničnej politiky, a nie pre oblasť vnútroštátnych politík.
Preto je podľa mňa otázne, či ministerstvo zahraničných vecí vôbec môže rozdeľovať hoci aj granty pre podporu vnútroštátnych projektov. Či to nakoniec nedopadne tak, že to budú granty pre rozvoj ľudských práv v nejakých tretích krajinách? Takýto presun je jednak svojou povahou pomerne nešťastný, pretože tento rezort sa primárne zaoberá vonkajšími vzťahmi, aj v oblasti ľudských práv predovšetkým obhajuje Slovenskú republiku pred medzinárodnými inštitúciami, a preto ja si viem len veľmi ťažko predstaviť, že by sa toto ministerstvo a samotný minister, pri všetkej úcte k pánovi ministrovi zahraničných vecí, reálne, ale najmä systematicky zaoberali ľudskými právami na Slovensku.
Novela rieši presun niektorých dotačných schém z úradu vlády na iné inštitúcie. To už tu bolo spomínané aj u mojich predrečníkov. Oblasť podpory ľudských práv má prejsť na ministerstvo zahraničných vecí, rómske projekty majú prejsť na ministerstvo vnútra, avšak v redukovanej miere len na oblasť riešenia nepriaznivej situácie. Toto opatrenie možno považovať za značne nesystematické, podľa môjho skromného názoru, pretože uvedené rezorty sa daným oblastiam nevenujú dlhodobo a nie je teda predpoklad, že budú schopní kvalitne manažovať tieto dotačné schémy.
Vážené dámy, vážení páni, aj z toho, čo som uviedla, ja naozaj považujem ten návrh novely pre agendu ľudských práv za likvidačný. Za likvidačný a za taký, ktorý bude priamo ohrozovať dodržiavanie ľudských práv na Slovensku. A ja viem, že tá téma ľudských práv na Slovensku je pomerne mladá, pomerne nová. Nie každý si pod tým predstavuje niečo konkrétne. Pre mnohých je ten pojem ľudských práv veľmi abstraktný a taký nehmatateľný. Ale chcem povedať, že tie ľudské práva sa dotýkajú úplne, úplne každého z nás, nech sa pohybujeme v akejkoľvek sfére, v akejkoľvek práci. Jednoducho sa to týka všetkých občanov tejto krajiny a zasahuje to do všetkých sfér.
Dovoľte mi preto predniesť pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladám v mojom mene.
Ten prvý.
1. V čl. I sa vypúšťa bod 1. Doterajšie body 2 až 13 sa označujú ako body 1 až 12.
Prečo? Považujeme za dôležité, aby agenda ľudských práv a národnostných menšín bola zastrešovaná členom vlády, a zároveň, aby bol dodržaný koordinačný a nadrezortný prístup. Tento prístup si vyžaduje práve fakt, že ako agenda ľudských práv, tak aj národnostných menšín, je agendou prierezovou, nie je agendou jedného rezortu. Redukovanie agendy ľudských práv a národnostných menšín len na rozdeľovanie dotácií považujeme za veľmi nesprávne. Táto agenda má mať svoju vecnú náplň, je potrebné vytvárať rôzne politiky napĺňajúce tieto agendy a na to je hlavne potrebný prierezový prístup člena vlády. Tieto kritériá spĺňa podpredseda vlády, ktorý má priamo na starosti takúto agendu, a poďme sa potom baviť o tom, aké reálne kompetencie by mal podpredseda vlády pre ľudské práva mať.
Druhý.
V čl. V bod 2 znie:
,,V § 2 ods. 1 sa vypúšťa písm. i)."
Zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky obsahuje aj úpravu poskytovania dotácií v oblasti sociálnych a kultúrnych potrieb a riešenia mimoriadne nepriaznivých situácií rómskej komunity a v oblasti predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatných prejavov intolerancie. Vládny návrh zákona tieto dve oblasti navrhuje z príslušného zákona vypustiť, pričom prvú z nich navrhuje presunúť na ministerstvo vnútra a tú druhú z nich na ministerstvo zahraničných vecí. Keďže ale navrhujeme ponechať pozíciu podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, je logické, že aj dotácie spojené s touto agendou by mali zostať v kompetencii úradu vlády.
V čl. V sa vypúšťa bod 4. Doterajšie body 5 až 16 sa označujú ako body 4 až 15.
Podľa vládneho návrhu sa zo zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti úradu vlády majú vypustiť body, ktoré upravujú poskytovanie dotácií v oblasti ľudských práv. Tieto ustanovenia navrhujeme ponechať v pôvodnom zákone tak, aby táto pôsobnosť zostala taktiež v kompetencii úradu vlády.
Vypúšťajú sa čl. VI a čl. VII. Doterajšie čl. VIII a IX sa označujú ako čl. VI a VII.
Odôvodnenie: Novelizačný článok VI dopÍňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a to tak, že do dotačnej agendy ministerstva pridáva riešenie mimoriadne nepriaznivej situácie rómskej komunity. Na tento účel by podľa vládneho návrhu malo rozdeľovať finančné dotácie ministerstvo vnútra. Okrem toho, že v predošlom novelizačnom bode navrhujeme ponechať dotácie na rómsku problematiku v pôsobnosti úradu vlády, máme tiež za to, že ministerstvo vnútra nie je práve vhodným rezortom na riešenie situácie rómskych komunít. Ministerstvo vnútra je skôr charakteristické pre riadenie represívnych zložiek štátu, pričom riešenie rómskej problematiky v sebe zahŕňa aj sociálne aspekty, inklúziu, problematiku zamestnanosti a podobne. Preto navrhujeme tento článok z novely takzvaného kompetenčného zákona vypustiť.
Vážené dámy, vážení páni, to boli pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladám, a veľmi pekne vás prosím o ich podporu, aby sme aspoň zmiernili dopad, negatívny dopad návrhu novely na oblasť ľudských práv.
Ďakujem.