7. schôdza

Ďakujem pekne. Začnem asi tým, že v podstate pani Nicholsonovaná, pani poslankyňa Nicholsonová správne poznamenala, že za ich vlády tento post podpredsedu vlády bol iba formálnym postom bez reálnych výsledkov, alebo aspoň tak som to nejako pochopil. Poznačil som si, že čo pani poslankyňa povedala, že problematika ľudských práv sa dotýka akejkoľvek sféry, no a práve na to chcem nadviazať, že práve tie jednotlivé sféry sú zverené jednotlivým ministerstvám, ktoré sa o to starajú a ktoré na to dohliadajú. Však uvedomme si jednu základnú vec. Sme členským štátom Rady Európy, podliehame jurisdikcii Euróspkeho súdu pre ľudské práva, taktiež európskym ostatným súdom. Však máme tu nezávislé inštitúcie, nehovoriac o Ústavnom súde, ktoré dohliadajú na dodržiavanie ľudských práv na Slovensku. Preto ja si myslím, že zverme problematiku ľudských práv jednotlivým rezortom, ktoré sa špecializujú na jednotlivé oblasti, kde sa aj vyskytujú tie ľudské práva. Nie je pravda, že by jednotliví ministri s tým nemali skúsenosti. Dajme príklad, ministerstvo kultúry má skúsenosti so slobodou náboženského vyznania, svedomia. Však majú na starosti registráciu cirkví. Ministerstvo vnútra zasa dohliada na osobnú slobodu a bezpečnosť a ministerstvo spravodlivosti dohliada na väzbu a práva väzňov ako ďalšie. A ďalšie a ďalšie problematiky, ktoré práve súvisia s dodržiavaním ľudských práv v tých inštitúciách. Čiže ja by som to dal skôr do takej roviny, že zverme to odborníkom na ministerstvách, a nie politickým nominantom, ktorí boli v kancelárii podpredsedu vlády pre ľudské práva. A zároveň chcem povedať, že máme tu dve inštitúcie. Jedna je ústavná, to je ombudsman, ktorý má taktiež, alebo teda ochranca ľudských práv, teda verejný ochranca, ktorý má niečo v kompetencii, a máme tu Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré si dôsledne plní svoje úlohy a dohliada taktiež na základe medzinárodnej zmluvy na dodržiavanie ľudských práv v Slovenskej republike a dáva správy potom pre OSN.

Ďakujem veľmi pekne. My sme taká zvláštna krajina, my tu máme ten prah citlivosti na vnímanie niektorých skutočností postavený strašne nízko, respektíve vysoko, podľa toho, ako sa na to pozeráme. A v zmysle zásady, že bolesť vlastného zubu vás trápi viac ako hladomor v Sudáne, tak aj v zmysle tejto zásady pravdepodobne konalo a koná ministerstvo zahraničných vecí. V prípade, teda nechcem, aby to, že som upriamený na seba, nie som, ale to je podľa mňa exemplárny prípad vnímania toho, že ako štát sa má starať o svojho občana, že ministerstvo zahraničných vecí nepociťovalo ani trochu a ani náhodou, že to, ako sa ku mne správali v Bruseli, že sa k tomu treba riadne postaviť.
Predchádzajúci minister, pán Dzurinda, sa k tomu postavil naozaj ako rovný a čestný a veľký chlap, veľký, myslím teda obrazne, a neriešil to vôbec. Teraz mi prišla taká, taká odpoveď z nového vedenia, že, teda taká vajatavá, taká diplomatická. Nuž, ja som teda človekom, ktorý sa vie tešiť aj z mála, alebo bude sa tešiť z toho, alebo umenie toho možného, čo bude a nastane, takže zdá sa, že hlasovaním toto prejde. A poviem si, teda to dobré na tom budem hľadať, že to ministerstvo sa preto k tomu tak stavalo, ako sa stavalo, lebo neriešilo ľudské práva, hej. Čiže to preto mi dávali takéto odpovede. A kdežto tu mi svitá nádej, že keď sa presunie táto agenda pod ministerstvo, tak mi svitá nádej, že konečne dostanem z ministerstva zahraničných vecí odpoveď, s ktorou budem spokojný. Už keď veľká Rada Európy sa mi dokázala ospravedlniť, tak očakávam od nášho ministerstva, že sa k tejto záležitosti postaví čelom a naozaj tak, ako má, obzvlášť keď teraz do referátu dostane ľudské práva.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja budem reagovať iba na pána Martvoňa. Pán poslanec, vy ste neuveriteľný demagóg, lebo vy hovoríte o tom, ako strašne zlyhával podpredseda vlády pre ľudské práva za vlády Ivety Radičovej. Ja som hovorila o tom, že áno, taký podpredseda vlády bez ohľadu na to, kým je personálne obsadený tento post, musí zlyhať, pretože on nemal reálne kompetencie. A hovorila som o tom, poďme sa baviť o tom, ako by sme mali kompetencie podpredsedu vlády rozšíriť tak, aby to nebola len formálna figúrka, ale aby reálne mohol aj dodržiavanie ľudských práv prierezovo cez jednotlivé rezorty ovplyvňovať.
A to, čo vy hovoríte, že nechajme to na rezorty, no, to ja sa skutočne obávam toho, toho rezortizmu, ktorý je na Slovensku veľmi silno cítiť, pretože ja som to zažila na ministerstve, kde sme mali odborníkov, ktorí riešili agendu ľudských práv, ale vždy iba z pohľadu toho nášho pieskoviska, ktoré spadalo pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Oni sa neboli schopní pozrieť za tie mantinely. Ak to takto bude fungovať na každom jednom ministerstve a nebude to mať nejakého jedného pána, ktorý by to mal z nadhľadu komandovať, celý ten, ten postup, a dohliadať na to, aby tam bola nejaká komplexnosť, tak to jednoducho zlyhá. Tak to zlyhá a môžeme sa staviť o čokoľvek, že keď sa bude vyhodnocovať, bilancovať, o tri roky, o päť rokov, tak jednoducho to, čo teraz vy štartujete, neprinesie nič dobré, iba to, že na Slovensku sa ľudské práva, vôbec agenda ľudských práv, nebude riešiť vôbec.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, chcel by som v téme zákona o organizácii činnosti vlády a organizácie ústrednej štátnej správy sa zamerať na pôsobenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, keďže predkladaný návrh hovorí o tom, že úlohy tohto úradu budú zverené pod novokreované, alebo novonazvané, a s novými kompetenciami, ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Mám za to, že v niektorých bodoch sa stráca akoby taká trošička terminologická nevyváženosť, a mám na mysli pojmy koordinácia, tvorba a výkon.
Chcel by som povedať, že záverom môjho vystúpenia by som chcel predniesť pozmeňujúci návrh, ktorým by sa mohlo vo vyššej miere zadefinovať základné vymedzenie pôsobnosti jednotlivých orgánov, a to, aby bolo dôsledne aj na základe platného zákona o Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí jasné, kedy sa jedná o koordináciu, kedy o tvorbu politiky týmto úradom a kedy o výkon.
Chcem podotknúť začiatkom vystúpenia, že ten predmetný pozmeňujúci návrh vychádza z filozofie návrhu novely a viac-menej ju nemení, jedná sa v podstate, ak to môžem označiť za viac-menej legislatívnu technickú úpravu, ktorá má za cieľ doplnenie a možno odstránenie medzier návrhu novely, a to v zmysle, aby ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí dostalo skutočné právomoci pri určovaní, tvorbe, koordinácii a výkone zahraničnej politiky vo vzťahu k zahraničným Slovákom.
Podľa súčasného znenia návrhu novely o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy budem používať pojem kompetenčný zákon, aby som nebral cteným pánom kolegom čas a pánovi ministrovi, by kompetencie podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorého funkciu sa vláda rozhodla neobsadiť, mali prejsť na viacerých členov vlády. Rezort diplomacie by teda mal zastrešiť štátnu politiku vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Aby som sa dostal k meritu veci, myslím si, že tak ako som z predmetného návrhu pochopil, účelom predloženého návrhu zákona v čl. I je predovšetkým reagovať na skutočnosť, že vo vláde sa teda nepočíta s funkciou podpredsedu vlády, ktorá by strešne zastrešovala problematiku, ako tu aj predrečníci spomínali, ľudských práv, ale v niektorých bodoch sa podľa mňa nedostatočne a možno aj nie úmyselne nevenuje práve zosúladeniu fungujúceho zákona o Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí a predkladaného návrhu kompetenčného zákona.
Presunúť právomoc podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo v oblasti podpory kultúry národnostných menšín, a Úradu vlády Slovenskej republiky v oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, si myslím, že by bolo vhodné, ale k tomu pozmeňovák nesmeruje.
V ostatných oblastiach, ktorým sa pozmeňujúci návrh bude venovať, by som chcel, aby sa možno poslanci s ním stotožnili. Jedná sa hlavne o to, že tá krajanská problematika je veľmi špecifická téma, ktorá v oblasti kompetencií prešla za posledné desaťročie viacerými zásadnými zmenami.
Úrad samotný bol vytvorený v roku 2006 a jeho ambíciou bolo zjednotiť dovtedy veľmi roztrieštenú agendu, ktorú čiastočne zastrešovalo ministerstvo zahraničných vecí, v oblasti vydávania osvedčení ministerstvo kultúry, ktoré zastrešovalo organizáciu kultúrnych podujatí na Slovensku prostredníctvom Domu zahraničných Slovákov a Úradu vlády Slovenskej republiky, koncepčná činnosť prostredníctvom splnomocnenca vlády Slovenskej republiky a jeho generálneho sekretariátu.
A k týmto úlohám v oblasti tvorby a výkonu štátnej politiky bolo potrebné v tom čase pridať aj koordináciu krajanskej agendy, a to vo vzťahu k jednotlivým ministerstvám, čo práve predstavovalo, a myslím si, stále predstavuje pridanú hodnotu samotnej existencie úradu.
Pokiaľ viem, vláda sa nezamýšľa, alebo nedeklarovala ambíciu zrušenia úradu, takže jeho existencia by mala práve túto koordinačnú funkciu nejakým spôsobom mať zachytenú aj v predkladanej novele kompetenčného zákona.
Chcem konštatovať, že na zabezpečení tvorby a výkonu sa zahraničné politiky voči zahraničným Slovákom, podieľajú okrem spomínaných ministerstiev doteraz aj iné ministerstvá, ktorých agenda nemá zahraničnopolitický, ale vnútroštátny charakter. A to je ministerstvo školstva, ktoré hovorí o krajanských štipendiách, alebo  ministerstvo vnútra, ktoré hovorí o migrácii aj v tejto konkrétnej otázke zahraničných Slovákov, ktorí žijú mimo hranice a ďalšie.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí si myslím, že nikdy nevisel vo vzduchu, ako to tvrdil minister Lajčák, a myslím si, že aby sme ho nezavesili zo vzduchu do vzduchoprázdna, bolo by dobré, aby sme sa zamerali na definovanie tých konkrétnych pojmov, kto koordinuje, kto vykonáva a kto tvorí štátnu politiku voči zahraničným Slovákom.
Predchodca ministra v podobe generálneho sekretariátu splnomocnenca vlády, myslím už predchodca z hľadiska kompetencií, ktoré mu chce novela pridružiť, bol zastrešený podpredsedom vlády pre legislatívu, čoho pozostatky možno nájsť v stále platnom štatúte tohto úradu schváleného aj Ficovou vládou.
Následne si túto agendu formou uznesenia vlády Slovenskej republiky privlastnil bývalý podpredseda vlády Čaplovič a po ňom ju zdedil aj podpredseda vlády Chmel, kým si agendu nevzala pod patronát samotná predsedníčka vlády Radičová a nezverila ju vedúcemu úradu vlády koncom roka 2010.
Ak sa teraz navrhuje presun tejto agendy pod ministerstvo zahraničných vecí, tak v duchu doterajšej koncepcie, nie preto, že ide o ministra zahraničných vecí, ale z dôvodu, že minister je zároveň aj podpredsedom vlády Slovenskej republiky.
V takomto duchu si zamýšľaný presun zachováva svoju logiku, a to aj z dôvodu, že ide o primárne zahraničné záležitosti. S týmto sa dá súhlasiť. Preto hovorím, že v rámci toho pozmeňujúceho návrhu a v rámci tej logiky, ktorú by som chcel predložiť, sa s týmto dá súhlasiť, a preto by som chcel, aby kompetencie ministerstva boli určené v tejto oblasti jednoznačne.
Preto aj hovorím o negatíve, kedy možno vnímať fakt, že Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa ako keby odnímala pridaná hodnota, ktorou doteraz bola tá spomínaná koordinácia vo vzťahu so slovenským zahraničím na vnútroštátnej úrovni, čo predznamenáva postupnú likvidáciu, možno, úradu v tejto oblasti, alebo možno tam vidím snahu, v lepšom prípade, aby sme z úradu neurobili len nejakú servisnú organizáciu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Je zjavná, podľa mňa, väčšinová politická vôľa posunúť veci smerom k tomu, aby úrad túto kompetenciu nejakým spôsobom nemal, a ja celkom vnímam a oceňujem, že ministerstvo chce robiť koordináciu v oblasti zahraničných Slovákov pod svojou gesciou. Na druhej strane si myslím, že návrh v nedostatočnej miere definuje práve túto oblasť. Čiže ak ministerstvo chce, aby koordinovalo a tvorilo politiku, treba to v kompetenčnom zákone priznať, a aby to tam bolo explicitne uvedené. Myslím si, že ďalej, keďže zjavná väčšinová politická vôľa hovorí, alebo ju vnímam tak, že by chcela posúvať veci odnímania niektorých právomocí toho fungujúceho úradu, možnože sa otvorí aj otázka, a dnes to bolo aj na výbore pre médiá a kultúru, že príde k novelizácii zákona o fungovaní úradu, myslím si, že by bolo dobré, keby sa tieto dva procesy zladili, ale v súčasnom stave to ja neviem posúdiť. Nakoľko k zmenám v zákone príde. Preto si dovoľujem požiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu, kde si myslím, že je potrebné ponechať úradu kompetencie podieľať sa na tvorbe štátnej politiky a zabezpečenia jej výkonu, keďže výkonné kompetencie mu predložený legislatívny návrh síce neodoberá, ale nie je presne jasné, čo ministerstvo zahraničných vecí v tejto logike bude robiť.
Ak by som teda mohol zhrnúť, pozmeňujúci a doplňujúci návrh nemení filozofiu návrhu novely, je len, ako som spomínal, legislatívno-technickou úpravou, ktorá sleduje doplnenie medzier v návrhu novely, sústreďuje sa na zákonné vymedzenie pôsobnosti jednotlivých orgánov rozlišujúcich medzi pojmami koordinácia, tvorba, výkon.
Náš návrh, alebo môj návrh a návrh pána poslanca Hraška, ktorý spolu predkladáme, tento pozmeňujúci návrh, ktorý následne prednesiem, hovorí o tom, že koordinácia a tvorba na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí podľa zákona č. 575/2001 Z. z. bude podieľanie sa na výkone podľa zákona o zahraničných Slovákoch, už v zmysle platného zákona teda zostáva úrad, podieľanie sa na tvorbe už je v návrhu novely a zabezpečuje ad jedna výkon, navrhuje sa mu pridať tú výkonnú právomoc práve pozmeňujúcim návrhom.
Štátna politika, starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá štát zaväzuje, aby posilňoval národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Nemala by byť marginalizovaná. Štát by mal podporovať ich organizácie a inštitúcie zriadenia a zabezpečenia tohto účelu, aby posilňoval vzťahy medzi týmito komunitami a materskou krajinou.
Podľa platného znenia zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a doplnení niektorých zákonov štátna podpora Slovákov žijúcich v zahraničí by mala byť zameraná na vzdelávanie, vedu, výskum, kultúru, informačnú pôsobnosť a oblasť médií.
V súčasnosti má úrad Slovákov žijúcich v zahraničí na starosti koordináciu, tvorbu a výkon politiky voči krajanom žijúcim v zahraničí, ktorú definuje predmetný zákon, ktorý som spomínal. A ministerstvo zahraničných vecí sa podieľa na tvorbe a výkone, pričom gesciu nad grantovou schémou má samotný úrad.
V novele kompetenčného zákona je vládou navrhnuté preniesť výkon na ministerstvo zahraničných vecí a mení sa rozpočtové napojenie úradu na ministerstvo zahraničných vecí.
V čl. IV sa úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí napája na rozpočet ministerstva zahraničných vecí. V tejto súvislosti sa zároveň ministerstvu v čl. I dopĺňa kompetencia výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. My navrhujeme iba doplniť pôsobnosť ministerstva o koordináciu a tvorbu, pretože už samotný výkon má podľa platného takzvaného krajanského zákona.
V tomto bode by som si dovolil predniesť predmetný pozmeňujúci návrh, keďže sa jedná o súboj slovíčok medzi koordináciou, tvorbou a výkonom. Ambíciou, ktorá smerovala k vytvoreniu tohto pozmeňujúceho návrhu je, aby ministerstvo malo skutočné nástroje na tom, aby úrad nevisel vo vzduchoprázdne, vo vzduchu, slovami ministra, alebo teda po novom, vo vzduchoprázdne.
Čiže navrhujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Jozefa Viskupiča a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej správy a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto.
Po prvé. V čl. I v bode 9 v § 14 sa odsek 2 dopĺňa písmenami h) a i), ktoré znejú: "h) koordináciu a tvorbu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, i) koordináciu presadzovania obchodno-ekonomických záujmov Slovenskej republiky v zahraničí a jednotnú prezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí." Odôvodňujem túto zmenu tým, že to navrhované znenie nie je v súlade s § 3, ods. 3, zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Doterajší systém štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí spočíval v tom, že vláda určuje východiská a zásady štátnej politiky v tejto oblasti podľa § 3. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečuje koordináciu, proces tvorby a výkon štátnej politiky na základe uvedeného zákona, alebo z poverenia vlády Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 6 písm. a) zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a ministerstvo spolu s ostatnými orgánmi štátnej správy. Navrhované znenie novely kompetenčného zákona ustanovuje, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí bude zabezpečovať výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom a § 4 ods. 6 písm. a) zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí sa mení tak, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa bude iba podieľať na zabezpečení tvorby štátnej politiky. Takéto znenie spôsobuje nesúlad medzi kompetenčným zákonom a zákonom o Slovákoch žijúcich v zahraničí a zároveň zakotvuje nesystémové riešenie vzťahu Slovenskej republiky k Slovákom žijúcim v zahraničí. Ak bude schválené iba navrhované znenie novely, v prvom rade chýba subjekt, ktorý bude koordinovať a zabezpečovať tvorbu štátnej politiky v tejto oblasti. Preto, spomínal som to viackrát, by bolo veľmi dobré, keby tá koordinácia smerom k ministerstvu zahraničných vecí bola jasne zadefinovaná aj v kompetenčnom zákone. Logicky by ním malo byť ministerstvo zahraničných vecí podľa navrhovaného znenia. Podľa návrhu však tak nie je a cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je preto zakotvenie postavenia uvedeného ministerstva ako subjektu zodpovedného za koordináciu a tvorbu štátnej politiky, čo je aj v súlade s programovým vyhlásením súčasnej vlády.
V § 14 ods. 2 písm. h) kompetenčného zákona pritom nie je potrebné uvádzať, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí zabezpečuje výkon štátnej politiky, keďže v skutočnosti výkon zabezpečuje Úrad pre Slovákov podľa citovaného § 4 ods. 6 písm. b) až j) zákona o zahraničných Slovákoch.
Ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy sa v rozsahu svojej pôsobnosti podieľajú na tvorbe a výkone štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a na realizácii štátnej podpory. Ak bude schválené navrhované znenie, pôjde o nepriamu novelu zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, čo je v rozpore s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov, ktoré sú v zmysle § 69 rokovacieho poriadku pre navrhovateľa zákona záväzné. Zároveň si myslím, že bude absentovať právomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečovať výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ale tento nedostatok odstraňuje pozmeňovací a doplňujúci návrh uvedený v bode 3, ktorý následne prečítam.
V čl. IV bod 1 v § 2 písm. c) sa slová "ako súčasť štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí" nahrádzajú slovami "ako súčasť štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí". Odôvodňujeme to tým: Navrhované znenie je zásadnou zmenou v poskytovaní štátnej podpory Slovákom žijúcim v zahraničí a nie zosúlaďovaním pojmov s predmetom úpravy zákona. Súčasný model štátnej podpory pozostáva z rôznych opatrení, z ktorých sú verejnosti najznámejšie osvedčenia Slovákov žijúcich v zahraničí a dotácie na projekty na udržiavanie národného povedomia a kultúrnej identity v súlade s čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky.
Predmetom úpravy zákona je práve naopak, zakotvenie takého systému opatrení štátnej podpory, ktorá je v súlade so štátnou politikou vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, keďže štátna podpora napríklad vo forme dotácií je nástrojom štátnej politiky, a nie akýmsi bianco šekom, ktorý umožňuje Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí udeľovať dotácie bez akýchkoľvek kritérií, respektíve ako dar alebo formou odškodnenia. Štátna podpora sa aj v minulosti, pred vznikom úradu, pred rokom 2006, udeľovala ako súčasť štátnej politiky, a to v súlade s dokumentmi, ktoré prijala Národná rada alebo vláda. K takýmto dokumentom patrí Deklarácia Národnej rady k Slovákom žijúcim v zahraničí alebo Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 625 zo 17. novembra 2008, ktorým bola schválená koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. V súlade s uvedenou koncepciou ako základným dokumentom vyjadrujúcim politiku štátu vo vzťahu k Slovákom v zahraničí sa do roku 2015 zrealizujú všetky opatrenia štátnej podpory, napríklad v súlade s koncepciou sú nastavené aj spomínané dotačné pravidlá, kritériá posudzovania projektov a podobne.
Ak bude schválené navrhované znenie novely, bude to nielen v nesúlade s predmetom úpravy zákona, to jest presný opak toho, čo hovorí dôvodová správa k návrhu novely zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ale tiež nebude možné napríklad overiť hospodárnosť udeľovania dotácií, keďže udeľovanie štátnej podpory nebude musieť byť v súlade so štátnou politikou vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Mám obavu, že vznikne stav, na ktorý upozornila už finančná kontrola úradu vlády vo svojich správach č. 3/2009 a opätovne č. 5/2011, keď konštatovala, že v rokoch 2006 až 2010 nebolo možné overiť hospodárnosť udeľovania dotácií poskytnutých Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Myslím si, že takýto legislatívny návrh nie je v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, požiadavkou na účinnosť, efektívnosť a zákonnú zodpovednosť nakladania s verejnými financiami.
Pozmeňujúci návrh teda, ak by som ho mal zhrnúť, v tomto bode smeruje, aby bola rešpektovaná filozofia a predmet úpravy zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, pričom formulačne sa prihliada na znenie navrhovateľa, ktoré zavádza v čl. IV v bode 2 v § 3 zákona, predmetný § 3 zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí.
Bod 3. A tým bodom by som skončil. V čl. IV v bode 5 v § 4 ods. 6 písm. a) znie: "a) podieľa sa na zabezpečovaní tvorby štátnej politiky a zabezpečuje jej výkon vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí." Odôvodňujeme to tým: "ako je uvedené už v bode 1 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Doterajší systém štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí spočíva v tom, že vláda určuje východiská a zásady štátnej politiky v tejto oblasti podľa § 3 ods. 1 zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečuje koordináciu, proces tvorby a výkon štátnej politiky na základe uvedeného zákona, alebo z poverenia vlády Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 6 písm. a) zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a ministerstvá spolu s ostatnými orgánmi štátnej správy v rámci svojej pôsobnosti sa podieľali na tvorbe a výkone štátnej politiky v tejto oblasti podľa § 3 ods. 3 predmetného zákona. V tomto ohľade je nová právomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí podľa § 4 zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorá spočíva v podieľaní sa na zabezpečení tvorby štátnej politiky duplicitná s právomocou, ktorú má tento úrad ako orgán štátnej správy podľa § 3." Na druhej strane si myslím, že absentuje právomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečovať výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Nechcem sa k tomu vracať, odargumentoval som to predtým.
Navrhované znenie, si myslím, že nie je v súlade s § 4 ods. 6 písm. b) až j) platného zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a ani s filozofiou a predmetom úpravy zákona, ktorý predkladáte. Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je odstrániť tieto nezrovnalosti a nesúlad navrhovaného znenia s inými ustanoveniami zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí.
Myslím si, že nad týmto neexistuje žiadne nejaké obrovské politikum. Snažil som sa venovať krajanskej otázke aj v predchádzajúcom volebnom období v snahe určiť strechu, ktorá nad úradom má byť, ak bola táto právomoc priznaná ministerstvu zahraničných vecí, po novom európskych záležitostí, bolo by dobré, ak by malo skutočne priznané právomoci, ktoré by mu nespochybniteľne zabezpečovali koordinačnú, tvorivú aj určujúcu funkciu presne. Myslím si, že tento, podľa môjho názoru, vecný pozmeňujúci návrh by mohol získať podporu, aj keď vás tu je veľmi málo, kolegyne, kolegovia, čím aj za kolegu Hraška vás o ňu prosím.
Ďakujem za pozornosť.

Dámy a páni, pani podpredsedníčka, prajem všetkým príjemný dobrý deň, zvyšok toho dňa asi strávime spolu, takže dovoľte mi, aby som na úvod uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
Chcem uviesť voľnou rečou asi nasledovné. Predmetom tohto zákona je v zásade zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov. Chcem podotknúť, že ide v prvom rade o prenesenie, časové prenesenie zvýšenia tejto dane, tak ako to už bolo v zákone schválené predchádzajúcou vládou a predchádzajúcim parlamentom, z marca budúceho roku na október roku tohto. Prečo tak robíme? Robíme tak kľúčovo z fiškálnych dôvodov, lebo sa snažíme naozaj maximalizovať výnos aj zo spotrebných daní, čiže preto predsúvame zavedenie zvýšenia tejto spotrebnej dane o pár mesiacov dopredu, pretože z dôvodu takzvaného predzásobenia, keďže pôvodný návrh zvýšenia mal byť až od marca budúceho roku, by sme mali z titulu toho neskoršieho zvýšenia spotrebnej dane vlastne dodatočný výpadok vyše troch mesiacov a následne ešte znížený príjem z takzvaného efektu predzásobenia. Takže dôvod, priznávam úplne otvorene, kľúčovým dôvodom je zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Toľkoto na úvod.
Dámy a páni, ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený podpredseda vlády a minister financií, vážení prítomní. Dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (tlač 125) vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady. Národná rada uznesením č. 124 z 25. júla 2012 pridelila vládny návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:
1. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet (uznesenie č. 71 zo dňa 6. septembra 2012).
2. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť - ústavnoprávny výbor (uznesenie č. 73 zo dňa 4. septembra 2012), výboru pre hospodárske záležitosti (uznesenie č. 64 zo dňa 6. septembra 2012) a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie (uznesenie č. 32 zo dňa 4. septembra 2012).
Z uznesenia výboru uvedeného pod bodom 3 tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodom 4 spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 74 z 10. septembra 2012. Výbor určil mňa za spoločnú spravodajkyňu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte rozpravu, prosím.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni. Vládny návrh zákona sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh. Zámerom predmetného materiálu je prehodnotenie súčasnej platnej úrovne sadzieb správnych poplatkov, z ktorých viaceré neboli niekoľko rokov zmenené a nezodpovedajú skutočne vynaloženým nákladom spojených s realizáciou požadovaných spoplatňovaných úkonov a konaní. Medzi podstatné zmeny v sadzobníku správnych poplatkov patrí úprava doterajšieho spoplatňovania stavebného povolenia, ktorá pri určení konkrétnej sadzby poplatku bude vychádzať z objemu obostavaného priestoru danej stavby. Rovnaký prístup sa navrhuje prijať aj pri spoplatnení kolaudačného konania. Ďalšou zo zmien je spoplatňovanie prvého zápisu motorového vozidla do evidencie v Slovenskej republike pre motorové vozidlá kategórie L, M1, N1 s výkonom motora nad 80 kW v závislosti teda od výkonu motora. Zmeny v sadzobníku správnych poplatkov sa navrhujú aj pri úkonoch a konaniach na správach katastra, pri registrácii liekov, pri udeľovaní dopravnej licencie, pri povoľovaní prepravy nadmerne ťažkých a nadrozmerných nákladov, pri zmenách licencií na prevádzkovanie hazardných hier, takisto v oblasti povoľovania banskej činnosti, v oblasti životného prostredia. Nadväzne na ustanovenie colného kódexu spoločenstva sa zo sadzobníka správnych poplatkov vypúšťajú tie spoplatňované úkony, ktoré sa týkajú úkonov a konaní colných orgánov. Upravujú sa sadzby poplatkov za úkony a konania zastupiteľských úradov v závislosti od úrovne spoplatňovania obdobných aktivít v týchto krajinách, v ktorých pôsobia naše zastupiteľské úrady. Obdobne sa aj v prípade súdnych poplatkov pristupuje k revízii niektorých ustanovení zákona, ktorých výklad a rozhodovacia prax súdov neboli jednoznačné, a taktiež sa upravuje spoplatňovanie preskúmania zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Dochádza k úprave sadzieb súdnych poplatkov takisto za úkony prokuratúry. V rámci novelizácie zákona o hazardných hrách, ktorý sa v tejto novele zákona takisto otvára, sa navrhuje zmeniť percentuálny odvod do štátneho rozpočtu z prevádzkovania číselných lotérií zo súčasných 18 percent na 20 percent a spresňuje sa oprávnenie Ministerstva financií Slovenskej republiky meniť z vlastného podnetu udelené individuálne licencie na prevádzkovanie hazardných hier v prípade zmeny právnych predpisov týkajúcich sa prevádzkovania týchto hier. V predloženom návrhu sa novelizuje aj zákon o zrušení kolkových známok, a to z dôvodu posunutia termínu ich zrušenia z 1. januára budúceho roku na 1. január 2014 so zámerom vytvoriť dostatočný priestor na prijatie uvažovaného komplexného riešenia, naozaj komplexného riešenia úhrad správnych a súdnych poplatkov novými modernými formami pre všetky príslušné orgány v štáte. Z hľadiska dopadov na rozpočet verejnej správy možno očakávať pozitívny vplyv z dôvodu navrhovaného zvýšenia úrovne viacerých sadzieb poplatkov a doplnenia sadzobníka o nové spoplatňované úkony a konania. Zavedením spoplatnenia prvého zápisu držiteľa motorového vozidla do evidencie v Slovenskej republike sa očakáva v tomto roku pozitívny vplyv na úrovni vyše 6 mil. eur a v nasledujúcich rokoch približne 30 mil. eur. Zo zvýšenia percenta odvodu pri číselných lotériách sa uvažuje s ročným nárastom vo výške 3 mil. eur. Ďalšie vplyvy na príjem verejného rozpočtu nie sú konkrétnejšie vyčísliteľné, avšak podľa bližšej kvantifikácie príslušných rezortov predstavujú očakávané finančné dopady z navrhovaných zmien a úprav sumu takmer vyše 8 mil. eur ročne.
Toľko na úvod, dámy a páni, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 145) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 126 z 25. júla 2012 pridelila vládny návrh zákona o správnych poplatkoch týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o správnych poplatkoch stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: 1. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet (uznesenie č. 70 zo dňa 6. septembra 2012), ústavnoprávny výbor (uznesenie č. 75 zo dňa 4. septembra 2012), výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj (uznesenie č. 27 zo dňa 6. septembra 2012). Z uznesenia výborov Národnej rady uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Máte ju pred sebou.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy č. 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. O bode spoločnej správy č.1 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu o správnych poplatkoch odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o správnych poplatkoch schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 73 z 10. septembra 2012. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril
1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady,
2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.