7. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, možno krátkou poznámkou, pán minister, v programovom vyhlásení vlády máte uvedené, že pripravíte koncepciu. Ja sa na ňu veľmi teším, lebo bez koncepcie sa nedá pracovať a ale tá koncepcia musí byť na začiatku na stole, pretože v opačnom prípade netušíme, že či kroky, ktoré robíte, dávajú spolu nejaký zmysel, alebo nie. Koncepcia sa nedá predložiť v druhom, treťom alebo v štvrtom roku vládnutia. Rozumiem tomu, že chcete novelizovať hmotno-právne a procesné predpisy, ale uvedomme si, problém justície dnes nie je len rýchlosť konania, ale pomery v nej. Pre rýchlosť konania platí, že od roku 2004 na prelome rokov 2004/2005, keď začali vstupovať do systému vyšší súdni úradníci a postupne k 1200 sudcom pribudlo 800, dnes už 900 vyšších súdnych úradníkov, tak sa každý rok kontinuálne skracuje dĺžka súdneho konania. Ja som pyšná na to, že keď som bola štátna tajomníčka, toto sa nám podarilo presadiť, som rada, že sme pridali do systému vyšších súdnych úradníkov v minulom roku, a som rada, že tak ako aj po minulé roky, aj predchádzajúci rok tento trend každoročného skracovania dĺžky súdnych konaní pokračoval. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Gábor, hostia, keď sme na začiatku tohto volebného obdobia sa dozvedeli meno pána ministra spravodlivosti, tak sme mnohí až tak podskočili tým príjemným prekvapením, že sa vôbec také niečo mohlo stať a že strana SMER nominovala tak kvalitného človeka na tento post. Len to je tak jak malé dieťa, keď vidí čokoládový bonbón, tiež na začiatku poskočí, ale s pána ministra sa nám pomaly stáva taká čili paprička v čokoláde, keď ju človek dostatočne dlho okúsi, tak ona začne pomaličky štípať a ja verím tomu, že z toho prostredia, z toho prostredia z tej advokátskej komory je veľmi ťažké teraz byť v situácii, keď na každej jednej káve a na každom jednom obede tí starí kolegovia hovoria: "Tak už ťa tam máme, tak pre nás niečo sprav." Ale myslím si, že v pozícii ministra jednoducho týmto veciam treba odolať a ak odolávate, pán minister, tak odolávate málo, treba odolávať viac. Ale budem sa venovať zákonu samotnému. Podľa mňa hlavným zámerom tohto zákona je zakonzervovať súčasné súčasné pomery v advokátskom biznise. Zakonzervovať pomery pri ktorých... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zakonzervovať pomery, pri ktorých veľké advokátske kancelárie majú ten najväčší biznis, zakonzervovať pomery, pri ktorých doteraz sa vytvorila nejaká štruktúra a bude ťažšie do nej znovu vstúpiť a jednoducho zhoršiť prístup... (Neutíchajúci ruch v sále. Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

... zhoršiť prístup nových advokátov do trhu s advokátskymi službami. Hlavne je to, čo sa týka úpravy okolo advokátskych koncipientov, päťročná prax, advokátskym koncipientom môže byť len osoba, ktorá má právnické vzdelanie na prvom aj druhom stupni, advokát môže zamestnať najviac troch koncipientov a musí mať za sebou aspoň päť rokov advokátskej činnosti, a to už aj ako samostatný aj v spoločenstve advokátov. Toto celé, bohužiaľ, ale nezabezpečí kvalitu, pán minister, zabezpečí iba inú skupinu vybraných ľudí, ktorí do toho trhu budú môcť vstúpiť, ale určite to nebudú tí najkvalitnejší.
Po prvé ak budú platiť tieto opatrenia, tak ako koncipient, tak či tak bude päť rokov vykonávať presne tie isté činnosti, ako vykonáva teraz tri a jedine, ak by zmenil jednu kanceláriu za druhú, tak by sa na tom niečo zmenilo. A keď si pozrieme, napríklad mám tu jeden inzerát na pozíciu advokátskeho koncipienta, prečítam vám, že čo taký človek robí: "Práca s PC, korešpondencia, pisárske práce, vybavovanie úradných vecí na súde, katastrálnom úrade, živnostenskom úrade, polícii, ďalších úradoch a organizáciach", to stále teda dáva zmysel, "vypracovanie jednoduchých právnych podaní" - preto tam zrejme sedí, "vedenie registrov kancelárie" - to už som si neni úplne taký istý, "nákup kancelárskych potrieb a pomôcok, upratovanie priestorov kancelárii zamestnávateľa, starostlivosť včítane bežnej riadnej údržby o motorové vozidlá a technické zariadenie zamestnávateľa a ďalšie práce podľa pokynov zamestnávateľa".
Takže v podstate taký advokátsky koncipient v tej kancelárii je taký malý otrok na všetko. Za častokrát 300 - 350 eur mesačne. A práve vďaka tomu, že školy na Slovensku produkujú tak obrovské množstvo právnikov a každá jedna advokátska kancelária alebo každý samostatný advokát si môže vyberať tak z obrovského množstva, tak jednoducho tí študenti, ktorí nemajú otca advokáta alebo stýka advokáta a nejdú priamo do nejakého rodinného biznisu, majú naozaj veľmi ťažkú situáciu, pretože za naozaj mizerné peniaze musia pracovať a robiť pre toho svojho zamestnávateľa prakticky čokoľvek, len aby tú prax mohli nejakým spôsobom získať.
Toto nové upravenie nezaručuje to, že sa medzi koncipientov dostanú len tí najkvalitnejší absolventi a právnici, a už vôbec nezaručuje to, že len tí najkvalitnejší sa stanú advokátmi. Dôvodov je viacero. Advokát, tak ako v iných povolaniach uprednostní vlastné dieťa pred iným koncipientom, preto sa môže práve posilniť rodinkárstvo v tomto segmente právnických povolaní, a hlavne pokiaľ bude platiť pravidlo - traja koncipienti na advokáta, tak skôr budeme vidieť tie narastajúce rodinné línie v advokátskych kanceláriách, ako vyberanie najkvalitnejšieho možného z toho, čo nám právnické školy ponúkajú. Prax koncipienta závisí aj od toho, aké prípady mu advokát mu prideľuje. Okrem obmedzení, ktoré som popísal vyššie, ak koncipient robí len návrhy na platobné rozkazy za nezaplatené faktúry a zakladá eseročky a živnosti, tak je úplne jedno, že či to robí päť rokov, alebo tri roky. Naozaj, tá kvalita jeho vzdelávania v advokátskej kancelárii sa nijakým spôsobom nezmení. A ak advokát nechce školiť koncipienta a robí si z neho upratovačku a starostlivosť o svoje vlastné auto, takisto iba predlžujeme otročinu tohto človeka v tej advokátskej kancelárii, ale ku kvalite jeho vzdelávania to nijakým spôsobom neprospieva. Zvlášť keď kvalitu vzdelávania má hlavne na starosti komora a nie ten advokát samotný.
Kvôli pretlaku mnohí študenti práva pracujú v advokátskych kanceláriách už pred skončením právnickej fakulty, takže de facto už teraz pracujú v praxi dlhšie ako tri roky. Tí najšikovnejší, o ktorých hovorila kolegyňa Žitňanská predo mnou, robia všetko preto, aby sa vzdelávali na čo najvyššej úrovni, už keď sú študentmi a keď k tomu potom pripočítame tú trojročnú prax, tak si myslím, že ak ten mladý človek pracuje naplno, tak naozaj je to obdobie postačujúce. Koncipienti sú v súčasnosti veľmi zle platení, ako som hovoril, pretože právnikov je tak veľa, že ak nechcú pracovať za nízku odmenu, advokáti si môžu vyberať spomedzi obrovského množstva uchádzačov. Navyše túto veľmi nízku mzdu budú teraz dostávať nie tri roky, ale päť rokov po škole, čo v podstate spôsobí, že aj kvalitní právnici sa rozhodnú hľadať možno iné povolanie, lebo si to jednoducho nebudú môcť dovoliť normálnym spôsobom napredovať vo svojich životoch, tak aby uživili seba prípadne svoju rodinu. V súčasnosti mnoho koncipientov musia podporovať počas praxe rodičia. Mnohí z nich to urobia LTT na tie tri roky, možno že na tých päť rokov by im to nevydalo. Opäť nezabezpečíme, že sa stane, že stanú advokátmi tí najkvalitnejší, ale to skôr posúvame k tým majetnejším. Ja nevravím, že advokáti z majetných rodín sú slabší alebo horší, ale hovorím, že nezabezpečujeme kvalitu, skôr zvyšujeme finančné náklady na to, aby sa niekto advokátom vôbec stal.
Ďalšia vec, ktorá je podľa mňa veľmi citlivou záležitosťou, je postavenie žien v advokátskom remesle. Zoberme si situáciu absolventky práva, ktorá chce mať rodinu, ale predtým ako sa vôbec môže zamýšľať nad tým, že ju ako advokátka uživí po absolvovaní školy, ktorú skončí dajme tomu vo veku tých 24 rokov, 23, keď chcete. Tak najprv musí päť rokov pracovať ako koncipientka za úplne minimálne peniaze. A aj keď spraví tie advokátske skúšky a stala by sa samostatnou advokátkou, tak ďalších päť rokov bude mať len malé prípady, málo peňazí, pretože nemôže zobrať žiadnych koncipientov. Bez koncipientov jednoducho väčšie prípady a väčšiu prácu v tej svojej advokátskej kancelárii nezíska a kvôli tomu jednému, kvôli tej jednej podmienke, že nie jeden, ale v spoločenstve všetci právnici musia mať päťročnú prax, tak sa ani nemôže pridať k iným advokátom v nejakej spoločnej firme, pretože by jednoducho zamedzila aj im prijímať koncipientov, koncipientov na to obdobie, kým ona tú prax mať nebude. Takže významným spôsobom, novela, ktorú máme na stole, obmedzuje prístup žien k advokátskej praxi.
Ďalším problém je to, že sa žiadna iná prax než koncipientská prax v advokátskej kancelárii pre budúcich advokátov sa nezapočítava. Čo podľa mňa nie je správne, pretože tak ako existujú iné povolania, ktoré inú prax uznávajú, tak i v právnickom remesle existujú veci, ktorých prax by sa mala, podľa mňa, aspoň čiastočne započítavať do toho, či má daný koncipient, alebo študent, či sa mu zvyšujú jeho skúsenosti, alebo nie. Napríklad ak pracujete ako "in-house právnik" alebo vypracúvate zmluvy, zastupujete v konaní pred súdom svojho zamestnávateľa a komunikujete s úradmi, to je relevantná prax, ktorá by sa mohla započítavať. Rovnako v prípade vyššieho súdneho úradníka poznáte konanie pred súdom, aj keď z inej strany, a tiež je to prax, ktorá by sa dala započítavať. Skúsenosti nazbierané v iných povolaniach môžu byť plusom pre advokátsku prax, pretože dávajú prehľad o širokom spektre toho, ako to v súdnictve vyzerá, a preto takéto opatrenie je možné považovať za nepriamy dôkaz o tom, k čomu novela smeruje, a to je obmedzenie prístupu nových právnikov k advokátskemu povolaniu, a to bez ohľadu na kvalitu právnika, ale len preto, že je mladý.
Nikde sa nehovorí o organizácii, resp. zvyšovaní kvality úrovne vzdelávania koncipientov zo strany komory. To v tejto novele nenájdeme. Zvýšenú zodpovednosť komory za to, aby zodpovedala, keď už teda je členstvo povinné, za advokátov, ktorých púšťa prostredníctvom advokátskych skúšok na trh, tu nie je. Každý kto pozná úroveň seminárov, ktoré pre koncipientov organizuje komora a ktorých absolvovanie je pre koncipientov povinné vie, že tam sa naozaj úroveň vzdelania a teda kvality budúcich advokátov nezvyšuje. Pokiaľ sa teda koncipient nenaučí vykonávať toto povolanie v rámci svojej advokátskej kancelárie, komora ho to nenaučí. Potom je ale otázkou, akú efektivitu má vzhľadom na zvyšovanie kvality budúcich advokátov predlžovanie lehoty na to, aby robili len to, k čomu ich pustí ich zamestnávateľ. Komora na to nemá žiadny vplyv a navrhované opatrenie je z tohto pohľadu skoro absurdné. Takže keď už by sme sa mali baviť o tom, aby na trh s advokátskymi službami išli kvalitnejší ľudia, tak minimálne zvýšenie štandardov pre vzdelávanie budúcich advokátov zo strany komory by v takejto novele bolo namieste.
Táto navrhovaná novela tiež prinesie nasledujúce neželané dôsledky pre celé advokátske povolanie ako také. V podstate, ako som už povedal, konzervuje súčasný stav a počet advokátov, pričom to vôbec nerieši to, že už v súčasnosti viacerí advokáti neposkytujú kvalitné právne služby. Zároveň sa tým obmedzí možnosť tých najlepších právnikov dostať sa do tohto povolania, lebo si to nebudú môcť dovoliť finančne pracovať za minimálnu mzdu do 30-ich alebo niekedy do 34-och rokov veku, lebo sú ženy, ktoré majú deti, lebo nemajú rodičov advokátov alebo strýkov advokátov, jednoducho nepatria k tomu správnemu klanu a tak podobne. Mladí advokáti sa budú musieť stať len malými samostatnými advokátmi bez koncipientov, takže nebudú, budú musieť prijímať len malé zákazky alebo sa budú musieť dohodnúť s viacerými advokátmi o spoločnom poskytovaní služieb, pretože inak nebudú schopní ponúknuť služby pre väčšie spoločnosti alebo v zložitejších prípadoch, a to úplne objektívne bez ohľadu na kvalitu advokáta samotného. To výrazne narušuje hospodársku súťaž pri poskytovaní advokátskych služieb. Toto opatrenie zároveň zvýhodňuje existujúce veľké a stredné advokátske kancelárie, ktoré majú stabilnú klientelu, lebo jednotliví noví advokáti bez koncipientov jednoducho takémuto, na takomto trhu týmto kanceláriám nebudú schopní nijakým spôsobom konkurovať. Navyše je naozaj proti akejkoľvek logike to, že ak chce advokátska kancelária zamestnávať koncipientov, tak všetci spoločníci budú musieť mať viac ako päť rokov praxe - to je ten prípad, o ktorom som hovoril. To znamená, že keď nám tam zrazu príde spoločník, ktorý tu päťročnú prax nemá, aký bude stav? Môže to mať neblahé dôsledky pre novovznikajúce advokátske kancelárie, kde budú objektívne nútení spolupracovať mladí advokáti, pretože inak by nemohli brať väčšie právne prípady, s ktorými sú spojené aj väčšie zárobky, ale aj nároky na ľudský kapitál.
Komplexné alternatívne riešenie, ktoré v súčasnosti nie je presaditeľné, by bolo prijať model, napríklad, že právnici pracujú na právnické, pripravujúci sa na právnické povolanie by museli absolvovať prax v rôznych oblastiach a povolaniach. Ideálne by zrejme bolo, aby sa spojila príprava pre notárov, exekútorov, advokátov, vyšších súdnych úradníkov, možno prokurátorov a prípadne sa aj predĺžila a právnik by si vedel vyskúšať všetky povolania a spravil by jednu justičnú skúšku a následne by sa mohol špecializovať v konkrétnom povolaní, ktoré si vyberie. Tam by sme vedeli nejakým spôsobom to obrovské množstvo právnikov najprv premlieť jednotným sitom a až potom ich rozhadzovať do tých jednotlivých právnických povolaní. Zároveň by sa mohla skrátiť teoretická príprava na školách, pretože aj tak mnohí, aj denní študenti pracujú popri škole, pretože právnické fakulty ich evidentne na prax nepripravujú, pričom ale teoretická príprava je pre právnika dôležitá, pretože ho naučí správne myslieť a orientovať sa v právnom poriadku krajiny, v ktorej študuje. Podobný model majú v Nemecku, kde právnici po škole striedajú rôzne povolania a koniec koncov aj vyšší súdni úradníci u nás rotujú po rôznych oddeleniach na súde, aby sa najviac oblastí naučili, a potom sa môže špecializovať ako sudcovia na tú konkrétnu oblasť, ktorej sa budú chcieť venovať. V Anglicku, napriek tomu, že ide o úplne iný právny systém, idú do praxe na ročné neplatené alebo štipendiované stáže už po skončení prvého stupňa vzdelávania pre právnikov. Takže v zahraničí existujú modely, z ktorých by sme sa mohli poučiť, ktoré by naozaj zabezpečovali vyššiu kvalitu ľudí, ktorí idú nielen do advokátskeho povolania, ale všeobecne do rôznych právnických povolaní. A myslím si, že inšpirovať sa týmito príkladmi, poprípade sa zamyslieť nad tým, aké sú vlastné naše slovenské špecifiká, by si zaslúžilo trochu viacej času a nemali by sme hneď na začiatku tak výrazne podľahnúť lobistickým tlakom zo strany súčasnej advokátskej komory.
Veľmi vítam poznámku pána Martvoňa, že je ešte priestor na zmenu. Ja dúfam, že hlavne, čo sa týka priestoru pre vstup nových advokátov na trh s poskytovaním advokátskych služieb, tento priestor využijeme a budú v druhom čítaní ešte ukonané nejaké zmeny. Ale možno najprv by bolo lepšie vrátiť zákon ako taký predkladateľovi na prepracovanie a dať mu možnosť to vylepšiť priamo na pôde ministerstva. Preto dávam procedurálny návrh, aby sme tento, túto novelu vrátili predkladateľovi na prepracovanie. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, pri všetkej úcte k vám takú znôšku nepravdivých informácií, ktorú ste tu podali, taká znôška svedčí iba o tom, že buď ten príspevok mal byť vrcholne demagogický, alebo iba nemáte predstavu a načítané to, o čom ste hovorili.
Niekoľko vyslovene odborných a vecných postrehov. Tak, čo sa týka veľkých kancelárií advokátskych, práve tie v súvislosti s touto novelou zákona budú mať najväčší problém, keďže zamestnávajú najviac ľudí a budú musieť venovať a tých ľudí, ktorých zamestnávajú dnes budú musieť nejako prakticky riešiť, keďže budú obmedzení, len čo sa týka počtu koncipientov, ktorých budú môcť zamestnávať. Čo sa týka osobne koncipientov, ktorí budú musieť zostať v systéme dlhšie ako tri roky, teda tých navrhovaných päť rokov, tak ja si myslím, že ten, kto má úprimný záujem robiť právo, bude mať záujem ho robiť dobre a berie to povolanie ako poslanie, tak je mu úplne jedno, či bude v systéme sa vzdelávať tri, alebo päť rokov. Ukazujete, že je to vec peňazí. No je to vec peňazí a je to vec peňazí advokáta. Advokát vychováva a advokát vzdeláva. Čiže ten je zodpovedný za to, aby zamestnanec bol aj patrične tých päť rokov ohodnotený, čo si myslím, že vie ohodnotiť iba advokát, ktorý je v systéme dlho, má klientelu a vie poskytovať kvalitné právne služby na to, aby mohol zamestnávať ľudí. Čiže to všetko so všetkým súvisí.
Čo sa týka toho vášho inzerátu, tej vašej poznámky, inzerát, ktorý som na sociálnej sieti mimochodom čítal rovnako ako mnohí iní aj ja. No tak presne, je tu záujem komory, aby advokáti a advokátske kancelárie zamestnávali len ľudí, ktorým budú dať reálnu náplň práce. To je cieľom tejto novely, to si myslím. A to, či budú diskriminovaní, ženy, bohatí, chudobní, to si myslím, že to bola len taká poznámka z trucu.
Ak môžem ešte povedať v súvislosti s tým... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. V prvom rade, by som rád privítal na zasadnutí Národnej rady pána Dzurindu, veľmi ma teší, že zákon o advokácii ho zaujal a prišiel medzi nás. Konkrétne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Samozrejme, ospravedlňujem sa. Konkrétne by som sa chcel vyjadriť k pánovi Poliačikovi. No, čo sa týka postavenia žien v advokácii, vraj majú obmedzený prístup. Nesúhlasím s vami. Advokáti ženy sú rovnako zastúpené a majú rovnaký prístup ako advokáti muži. Jednoducho sú tam všade rovnaké podmienky, dokonca aj v justícii je viac žien ako mužov a v advokácii je to približne rovnaké.
Čo sa týka rodinkárstva, budem reagovať iba na to, na čo kolega Brixi nereagoval. Čo sa týka rodinkárstva, no práve pri tejto novele si bude musieť advokát uvedomiť, že či chce zamestnávať rodinu, alebo expertného pracovníka. Keď bude obmedzené mať troch koncipientov, no tak pochybujem, že ten advokát, keď má možnosť zamestnať iba troch koncipientov, si zamestná tam troch členov rodiny, ktorí v podstate nemusia mať také výkony ako nečlen rodiny.
Čo sa týka nejakých, dá sa povedať, alebo nejakej pracovnej náplne advokátskeho koncipienta, to, čo ste povedali, no trošku to bolo pritiahnuté. To bol taký extrémny prípad. To máte ako pri súkromnej spoločnosti. Máte asistenta riaditeľa, ktorý robí odbornú robotu a máte asistenta riaditeľa, ktorý umýva autá. Čiže jednoducho je to vždy extrém. Od extrému do extrému. Ja poznám väčšinou koncipientov, čo robia odbornú prácu. No a jedna vec ma ale teší, že tento zákon o advokácii vás zaujal a konečne ste prešli od heroínu k čili papričkám a k advokácii. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani Erika. Pán poslanec Poliačik, každý poslanec, samozrejme, má právo vystúpiť v pléne Národnej rady k hocijakej téme. Aj téme, ktorej nerozumie. Nehovorím, že tejto téme nerozumiete, ale určite nemáte tie informácie, ktoré sú v pozadí celého, celej advokácie. Vystúpili ste príspevkom, ktorý vám určite niekto, s ktorým vám určite niekto pomohol. Ale vlastne, išli ste len po tej plytkej časti celej problematiky a, bohužiaľ, bolo tam dosť neprávd alebo poloprávd, alebo fakt niektoré vaše úsudky sú absolútne nelogické.
Traja koncipienti maximálne na jedného školiteľa. Ako povedal pán poslanec Brixi, to je presne šité negatívne na veľké firmy, ktoré zamestnávajú 10, 20, 30 koncipientov bez toho, aby bolo zabezpečené ich školenie. A vôbec to rodinkárstvo, s tým absolútne nemá nič spoločné. Viete, rodinkárstvo v advokátskej kancelárii, keď vám syn, dcéra, síce má právnické vzdelanie, ale nerozumie tomu právu, tak privedie vás na mizinu v advokácii. Stratíte klientov, keď nebudeme mať dobrého právnika.
Praktikanti. Viete, to je to, že keď človek sa chce vzdelávať, tak už na tej škole sa snaží, aby tie vedomosti teoretické doplnil aj praktickými skúsenosťami. A vôbec to nesúvisí už s platom. A ešte, ešte jedna vec na záver, koncipientské školenia, že nič nedávajú. Ja som bol koncipientom. Moji ľudia a ako moji koncipienti chodili na školenia, a viem, čo mi to dalo. Vy ste tam neboli, vy ste na to nechodili. Nesúďte to.

Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, ja sa asi budem opakovať s mojimi predrečníkmi, ale predsa len mi to nedá. Pokiaľ hovoril pán poslanec Poliačik o rodinkárstve, no, rodinkárstvo v oblasti advokácie je asi absolútny nezmysel aj preto, čo hovoril môj predrečník. Aj z toho titulu, no, aj keby bolo, ten koncipient musí prejsť advokátskymi skúškami. Keď prejde advokátskymi skúškami, tak sa stáva advokátom a ak sa stane tým advokátom, tak je asi kvalitný človek a či už pracuje v rodine, alebo niekde inde, je to, je to jedno.
Čo sa týka toho inzerátu, že sú to v zásade advokátovi otroci, no, pán poslanec, je tu slobodný výber toho koncipienta. Samozrejme, že on koncipient nemusí akceptovať takýto inzerát, nemá povinnosť sa zamestnať u takéhoto advokáta a ten výber je naozaj tak široký, že takéto, z takýchto ojedinelých prípadov nie je možné to generalizovať a robiť, robiť jednoznačný všeobecný záver.
Pokiaľ ide o zvyšovanie nákladov, aby sa niekto mohol stať advokátom, tie náklady, ktoré sa na to vynakladajú sú náklady práve toho advokáta, ktorý toho koncipienta školí. Veď musí mu platiť školenia, musí zaňho platiť poplatok do komory, poistné a tak ďalej. Čiže sú to v prvom rade náklady pre toho advokáta, nie náklady pre koncipienta. Plus, samozrejme, mu musí platiť mzdu.
No a pokiaľ ide o jednotnú justičnú prax, takéto návrhy, aj koncepcie tu už v minulosti, v minulosti boli na stole. Len treba si uvedomiť, že asi to prakticky nie je možné a realizovateľné, pretože sa tu kombinuje, kombinuje verejná sféra so súkromnou sférou a neviem si dosť dobre predstaviť, akým spôsobom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak najprv na aj pána Gála, aj pána Brixiho, čo sa týka veľkých kancelárií, je pravda, že to sú tie, ktoré, ktoré zamestnávajú veľké množstvo koncipientov, ale zároveň majú veľké množstvo advokátov a sú to kancelárie, ktoré, mnohé z nich nebudú mať, nebudú mať problém si to rozdeliť medzi advokátov, ktorých v tej kancelárii majú.
Pán Martvoň, ja som nehovoril o tom, že ženy majú teraz zlé postavenie v advokátskej praxi, ja hovorím, že sa im zhorší. A to presne z toho dôvodu, ktorý, ktorý som povedal tých päť rokov, pre ženu, ktorá chce mať deti, stále odďaľuje možnosť založenia rodiny a ďalších päť rokov, v ktorých jednoducho nebude môcť ako samostatná advokátka zobrať koncipientov a tým pádom zase bude tráviť v práci oveľa viacej, oveľa viacej času, než by možno chcela, jej zase posúva tú hranicu a tým pádom mnohé ženy si rozmyslia, že či chcú sa venovať naplno advokátskej kariére, alebo či si chcú zakladať rodinu. Takže ja neargumentujem proti postaveniu žien v advokátskej praxi teraz, ale tvrdím, že na základe zmien, ktoré prináša táto novela, tak sa postavenie žien v advokátskej praxi zhorší. A všeobecne je pravda, že nie som priamo z právnického prostredia, ale dávam si záležať na tom, aby som, aby som prípravu na schôdze konzultoval s viacerými ľuďmi, ktorí sa v ňom pohybujú a môžem potvrdiť, že väčšinu tvrdení, ktoré ste dnes počuli v mojom prejave, mám od ľudí, ktorí buď sú priamo v prostredí koncipientskej praxe alebo advokátskych kancelárií. Ďakujem.