7. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som zareagoval na vystúpenie pána Poliačika. Pán poslanec, samozrejme, tunák vyslovil určité tézy, tak ako aj ostatní poslanci. Ja sa pripájam k tomu, že nie celkom s dobrými informáciami pracoval, pretože potom tie výstupy, samozrejme, tiež nie sú v poriadku.
Po prvé. Otázka toho, že či je znevýhodnený mladý advokát, keď urobí advokátske skúšky, tak ako to prezentoval pán Poliačik, je, samozrejme, nezmysel, pretože napriek tomu, že nemôže vychovávať koncipientov, pretože nemá z akých skúseností, samozrejme, vychádzať, pretože výchova koncipientov znamená, že vychovávam a predávam skúsenosti, a tie, samozrejme, žiadne nemá, takže ich nemá odkiaľ zobrať. Takže je úplne logické, že ich ani nemôže dávať. Ale napriek tomu nie je znevýhodnený oproti advokátom, ktorí jednoducho môžu mať advokátskych koncipientov. Pretože zákon pamätá aj na takú skutočnosť, že advokát si môže zamestnať aj tzv. odborných zamestnancov, čo môžu byť právnici. Čiže žiadna konkurencia a nevýhoda v tomto prípade, pán poslanec, neexistuje.
Čo sa týka otázky inzerátu, ktorý ste spomínali. Veľmi dobrá poznámka a chcem vás teda týmto informovať všetkých, že konkrétne ten advokát alebo advokátka, ktorá tento inzerát podala, je disciplinárne stíhaná momentálne advokátskou komorou. Pretože je to naozaj priestupok voči advokátskym predpisom.
Čo sa týka platby alebo mzdy advokátskych koncipientov, tak je logické, že mzda sa odvíja od trhových podmienok a keďže je veľa koncipientov, tak aj mzdy sa odvíjajú od počtu koncipientov. Napriek tomu si dovolím povedať, že ak si dobre pamätám z vlastnej praxe, tak minulý rok bola priemerná mzda podľa profesie alebo neviem koho v tejto konkrétnej oblasti okolo 660 euro. Takže tvrdiť, že pracujú všetci ako "mukli" za minimálnu mzdu je, samozrejme, zavádzajúce. Napriek tomu ešte chcem povedať, že vo veľkých a úspešných kanceláriách sú omnoho lepšie platení a majú omnoho vyššie platy. Takže nezavádzajme a nehovorme, že sú tu len otroci, ktorí robia za minimálnu mzdu. Aj keď sú aj také prípady, že advokát jednoducho neplatí takého koncipienta, ktorý príde a žiada, že chce byť ako koncipient aj zadarmo, prípadne dokonca je ochotný za to aj zaplatiť. Takéto situácie vznikajú a sú len dôsledkom trhového stavu. Taký trh je.
Čiže toľko som chcel povedať. Čo sa týka tých opatrení, že traja koncipienti maximálne na jedného advokáta, má to veľmi dobrý, rozumný dôvod. Jednoducho advokát je ten, ktorý zodpovedá za výchovu koncipienta, a nie je prakticky možné, je to overené praxou, aby viac ako troch koncipientov naraz dokázal zodpovedne pripraviť na advokátske povolanie. Takže v tomto smere je to len opäť spôsob ako zvýšiť úroveň a kvalitu vzdelania koncipientov. Ďakujem pekne v tejto chvíli.

Ďakujem pekne, pani Erika. Ja by som chcel reagovať na pána ministra v tom zmysle, že plne súhlasím s tým, čo povedal, ale s jednou vecou, na ňu chcem upozorniť. Myslím si, že nie je dobré v našom systéme, keď advokátsky koncipient robí zadarmo, alebo si dokonca ešte za to platí. Je to nežiaduci stav, ktorý, ako aj pán minister dobre poznamenal, vznikol z trhu ako takého, a možno tu je dôvod alebo tu je priestor pre nás poslancov aj pre ministerstvo, aby, samozrejme, aj Slovenská advokátska komora riešila tento problém, ktorý je dlhodobý a aby sa zamedzilo teda takýmto stavom, že bude advokátsky koncipient niekde robiť zadarmo, alebo dokonca si ešte za to platiť. Je to nežiaduce.

Ďakujem pekne. Je fakt, že je to neprijateľný stav. Samozrejme, advokátska komora, pokiaľ viem robila v tomto smere kroky. Len viete, tam kde niet žalobcu, niet sudcu. to znamená, že, samozrejme, nikto sa k tomu oficiálne nechce priznať, pretože jednoducho advokátsky koncipient to nechce urobiť z jednoduchého dôvodu, lebo chce byť koncipientom, a advokát má lacnú alebo zadarmo pracovnú silu. Čiže v tomto smere je veľký problém zistiť vôbec, že kto takýmto spôsobom postupuje. Napriek tomu si myslím, že to treba riešiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď hovoril pán poslanec Poliačik, zvažoval som chvíľu, či vôbec vystúpiť, keďže v mnohých bodoch, aj keď nie vo všetkých, budem hovoriť o tom istom. Priznám sa, jednak neuviedol niektoré, myslím si, relevantné fakty, jednak ten spôsob reakcie ma utvrdil v tom, že je potrebné o niektorých, istých veciach stále diskutovať, aby sme zabránili možno určitým či nedorozumeniam, alebo manipuláciám, ktoré sa v tejto diskusii dejú.
Než však pristúpim k samotnej téme, dovoľte mi kolegov upozorniť ako predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že článok tohto ústavného zákona, ktorý náš výbor vykonáva, hovorí o tom, že verejný funkcionár, ak vystupuje vo veci, v ktorej má osobný záujem, mal by na to upozorniť, nemusí sa nijak obmedziť, v tom čo hovorí ani ako hlasuje, ale mal by na to upozorniť. Zo všetkých vystupujúcich zatiaľ či už v rozprave, alebo vo faktickej poznámke tak urobila len pani poslankyňa Žitňanská. Ja nebudem tu nikoho teraz paušálne ani súdiť, ani analyzovať, kto má osobný záujem na tejto novele či už z jednej, alebo z druhej strany, teda kritický, alebo pozitívny. To je vecou, samozrejme, individuálnou, jednotlivých poslancov, ich iných prác a funkcií. Len chcem teda povedať, že nezabúdajme na to, neobmedzuje to nijako možnosť vystupovania ani možnosť hlasovania, len je dobré, keď aj verejnosť vie, kto tu má aké svoje miesto v tejto veci. A táto klauzula, ktorú zdôrazňujem v ústavnom zákone práve preto, že osobná skúsenosť je na jednej strane veľmi cenná vec. To znamená, že určite advokáti majú čo povedať k zákonu o advokácii alebo aj koncipienti, alebo aj klienti právnych služieb. To znamená, cieľom nie je to, aby sme zavreli ústa tým, čo si, ktorých sa priamo týka niektorá právna úprava. Cieľom je, len aby sme vedeli, kde ich omína topánka v tej právnej úprave a, samozrejme, potom mohla verejnosť posúdiť, do akej miery je ten argument vedený osobným, verejným alebo akým mixom, takže bez nejakých hystérií chcem na to upozorniť, lebo môže to byť aj neskôr identifikované ako problém.
Ale teraz k samotnému "meritu" veci. Tiež nie som právnikom, tak ako kolega Poliačik, ale napriek tomu cítim aj potrebu a poviem vám, cítim sa aj kvalifikovaný vystúpiť k tomuto návrhu v jednej veci, ja budem hovoriť len o tej jednej veci. V ostatných sa kvalifikovaný necítim. A to je práve spomínané predloženie koncipientskej praxe na päť rokov zo súčasných troch. Venujem sa tomu ako človek, ktorý sa venuje problematike verejného záujmu, za akých okolností môže úzky skupinový záujem prevalcovať verejný záujem a venujem sa aj otázke mladých ľudí a ich zamestnanosti, ich práv a ich budúcnosti. Takže z týchto uhlov si dovoľujem vystúpiť.
Musím povedať, že som zaznamenal tú takú veľmi asertívnu, až trochu agresívnu reakciu na vystúpenie pána poslanca Poliačika, ktorá tu nastala zo strany zástupcov rôznych právnických záujmov. Tak ale chcem povedať, že pokojne, kolegovia, reagujte tak aj na mňa, ale upozorňujem, že na rozdiel od pána Poliačika nebudem taký zmierlivý a nenechám si od vás tie niektoré veľmi agresívne a arogantné veci, ktoré ste mu povedali a ktoré niekedy možno boli zaslúžené, ale vo viacerých prípadoch určite neboli. A teraz k "meritu" veci. Tri otázky treba riešiť.
Prvá je, či pán minister mal predložiť tento návrh z hľadiska jeho osoby. Druhá otázka je, či je táto novela potrebná, užitočná, odôvodnená a v koho záujme je jej schválenie. A tretia otázka je, čo táto novela znamená pre mladých ľudí na Slovensku.
Prvá otázka, či mal tento návrh predkladať práve pán minister Borec? Pán minister, ako už bolo spomenuté aj predrečníkmi, vy požívate tam a určite aj minule, kým ste sa stali ministrom, ste požívali vysokú vážnosť medzi ľuďmi, ktorí sa s vašou prácou stretli. Určite nie ste človek, ktorý prišiel do politiky "zarobiť" alebo sa v nej inak diskreditovať, a preto aj na vás používam možno prísnejšie kritériá alebo prísnejšie otázky, ako na niektorých iných politikov. Takže, prosím, berte to takto, nie ako výraz nejakého hanobenia vašej osoby, ale, naopak, vychádzajúc z tohto faktu a v tej súvislosti sa vás chcem spýtať, či vy považujete naozaj úplne vhodné, aby ste ako čerstvý expredseda komory existujúcich advokátov jeden z prvých zákonov presadzoval práve takýto zákon, ktorý tak jasne je v záujme vášho bývalého, nechcem povedať zamestnávateľa, lebo ste boli predsedov stavovskej organizácie, ale teda vašej bývalej organizácie a je teda aj vás ako bývalého a budúceho advokáta.
Ako tu bolo už spomenuté, na rokovaniach s ministerstvom za predchádzajúcej vlády ste advokátsku komoru zastupovali spolu s tajomníkom práve vy, to znamená, že boli ste na tej strane konkrétneho záujmu. Teraz ako minister ste pomerne rýchlo predložili túto novelu do parlamentu, tak moja otázka je, či to považujete za vhodné týmto spôsobom urobiť, aké to môže mať následky na dôveru verejnosti v tom, že vláda a ministerstvo spravodlivosti zastupujú všeobecný a verejný záujem a nie záujem niektorej konkrétnej skupiny právnych profesií?
Už len ako "pikošku" spomeniem, že návrh novely zverejnenej v medzirezortnom pripomienkovom konaní mal vo svojej elektronickej verzii uvedeného ako autora istého Petra Kalatu, ako spoločnosť istý "sak", pričom zhodou okolností Peter Kalata je riaditeľ odboru vnútorných vecí Slovenskej advokátskej komory.
Parafrázujúc však redaktora Sme Lukáša Filu je takmer jedno, či novú verziu zákona o advokácii napísali v komore priamo, ako to naznačujú vlastnosti wordovského dokumentu, alebo či sa na jej príprave priamo podieľalo aj ministerstvo. Podstatné je, že obsah návrhu vyzerá presne tak, ako keby si ho písali advokáti sami. Z tohto hľadiska, pán minister, patrí a platí moja otázka, či to naozaj považujete za vhodné, ako ste zatiaľ postupovali z hľadiska dôvery verejnosti, to, že máte zastupovať len verejný záujem?
Druhá otázka: V koho záujme je táto novela, je potrebná, užitočná a zdôvodnená? Veľký americký politológ Mancur Olson už pred niekoľkými desaťročiami prišiel s teóriou zlyhania kolektívneho konania, kde sa pokúšal vysvetliť, ako je možné, že v demokratickom systéme sa nie vždy rozhodne v záujme väčšiny a, naopak, sa často rozhodne v záujme úzkej menšiny. On na to nepotreboval ani korupciu, ani nejaké iné argumenty, ktoré tiež, samozrejme, niekedy platia. On jednoducho len hovoril, že ak je menšina veľmi motivovaná a každý člen tej menšiny má konkrétny, hmatateľný, výrazný prospech z nejakého kroku, ale náklady toho kroku pre spoločnosť sú väčšie, ale sú rozptýlené medzi milióny občanov, tak každý člen tej menšiny je veľmi motivovaný bojovať, ale každý člen tej väčšiny je takmer demotivovaný. Inými slovami, ak práve rôzne komory, skupiny profesné presadzujú opatrenia, ktoré im prinesú výrazný profit, ale na úkor ostatných, tak aj tak nemôžeme očakávať, že sa verejnosť zmobilizuje, pretože pre jedného slovenského občana dopad je individuálne zanedbateľný. Kolektívne pre celé Slovensko je však nezanedbateľný.
Myslím si, že predloženie koncipientskej lehoty je príkladom takéhoto zlyhania kolektívneho konania, a preto sa dnes aj pokúšame naňho upozorniť, aby sme to ak nie zvrátili, tak aspoň umenšili.
Pozrime sa vecne na to, ako ministerstvo spravodlivosti zdôvodňuje tento krok. Argumenty v dôvodovej správe, ktorú sme preštudovali, nepoukazujú na žiadnu analýzu skúseností, nie je tam žiadna podrobná, podrobné vyhodnotenie nezávislej prípravy advokátov. Je tam, hlavný argument je to, že aj notári a sudcovia sa dlho pripravujú, a je tam čarovná veta: "Požiadavka dlhšej prípravy na výkon advokátskeho povolania pod vedením advokáta nie je výnimočná ani v členských štátoch Európskej únie."
Tak sa na to pozrime - v Slovinsku a na Cypre je to jednoročné, v Nemecku, Taliansku, Luxembursku, Portugalsku, Rumunsku, Bulharsku, Estónsku a Írsku je dvojročná, v Grécku je 18-mesačná, v Anglicku, Walese, Škótsku, Belgicku, Holandsku, Švédsku, Lotyšsku, Českej republike, Maďarsku a doteraz aj na Slovensku 3-ročná, v Dánsku 3-ročná s následnou ročnou požiadavkou asistentúry, vo Fínsku štvorročná, v Poľsku môže v závislosti od typu trvať 3 alebo 5 rokov, vo Francúzsku 18-mesačný kurz, v Španielsku prax nevyžadujú.
Spomeniem mimo EÚ, Švajčiarsko 1 - 2 roky, Japonsko, Izrael, Čína 1 rok. Najväčší právny trh na svete - Spojené štáty americké - nula. Absolvent právnickej fakulty môže ísť robiť tzv. bar exam okamžite, ako skončí školu. Nevšimol som si, že by americký právny trh bol známy svojou nekvalitou, ale je skôr známy prehnaným, tým, že právne služby tam predstavujú priveľký podiel na HDP, ale to advokátom nevadí, skôr naopak.
To znamená, nie je pravda, že ide o nejaký štandardný posun v rámci EÚ. My sme dnes úplne v strede, možno tak okolo horného stredu Únie a to, kam ideme, nás dá jednoznačne na špicu spolu s Litvou a čiastočne s Rakúskom. Tam budeme na Slovensku dnes. To znamená, že ak chceme byť na extréme únie, mali by sme mať na to silnejší dôvod, než to, že aj notári, aj sudcovia sú tam dlho.
Na druhej strane nič sa v tej dôvodovej správe nehovorí o tom, aké sú výhody pre súčasných advokátov tejto novely a tie výhody sú dve. Prvá je dočasné obmedzenie prílevu novej konkurencie. Samozrejme, ak sa náhle predĺži lehota o dva roky, tak bude nejaký čas trvať, kým budú noví advokáti, ale hádam dôležitejšie, verím, pre advokátov je trvalé zníženie ich nákladov garantovaným prílevom lacnej pracovnej sily.
Dovoľte mi v tejto súvislosti povedať dve veci. Prvá vec je, objaví sa tu argumenty o trhu. Nespomenulo sa to, že celý ten trh nie je trhom prirodzeným vyvolaný dopytom a ponukou. Je to takzvaný trh vyvolaný reguláciou. Je to úžasné, keď ja dneska zavediem zákon, že každý človek musí mať odo mňa pečiatku, aby mohol zajtra kúpiť chleba, a potom tí ľudia budú za mnou chodiť a platiť mi za tú pečiatku a ja poviem: "Nehnevajte sa, to je trh, však oni sa tlačia, ja nikoho nevolám." Len tak cudne zamlčím to, že ten trh nie je výsledkom toho, že ponúkam nejaké služby, že niekto ma chce, niekto mi za to chce zaplatiť, to je výsledkom toho, že som si vyloboval určitú vec. Každý, kto chce byť advokát, musí tri roky a vy chcete päť rokov tam byť, tak, samozrejme, že musí u niekoho to odslúžiť. To nemá nič spoločné s trhom. To je monopolistická výhoda, ktorú ste si vylobovali. Pri troch rokoch je na mieste otázka, či je odôvodnená. Myslím si, že je to na hranici odôvodniteľnosti. Pri piatich rokoch už to nehrozí.
Prečo si to myslím? Aby ste, kolegovia, nehovorili o tom, že my neprávnici tomu nerozumieme. Dovoľte mi prečítať, čo k tomu napísal známy český právnik Petr Němec. Budem čítať po česky, keďže čeština v zmysle jazykového zákona spĺňa požiadavku všeobecnej zrozumiteľnosti:
"Smysl takové změny? Zajištení lepší úrovne advokátů delší praxí? Nesmysl. Koncipientská praxe je většinou zaměřená jen na jednu oblast práva, případne s právem nemá ani moc společného. Advokátní koncipienti se musí na advokátní skoušky na většinu obsahu skoušky naučit až těsne před ní, neboť praxí vědomosti nezískali a ani nemohly získat. Delší praxe na tomto pochopitelně nic nezmění. Skuteční smysl změny? Současný systém masového využívání advokátních koncipiéntů jako levné pracovné síly i na činnosti téměř neprávnické začal požírat samotné tvůrce. Koncipienti se totiž stávají advokáty a konkurencí svých bývalých zaměstnávatelů."
"Prodloužení praxe na pět let je tak spůsoben, jak si advokáti můžou prodloužit možnost využívat levnou pracovní sílu a maximalizovat z ní svůj užitek - nemusí přijímat tak často nové zaměstnance a můžou déle těžit ze skušených koncipientů. Třešničkou na dortu je spomalení nárustů konkurence. A možná je tá třešnička i důvodem, proč byl celý dort upečen."
Takže toľko advokát, právnik, pomerne známy, reagujúci nie na stranícky nepriateľsky na pána Borca, reagujúci na podobné návrhy a lobizmus v Čechách.
Čo sa tu zatiaľ spomenulo veľmi málo, je to, že už dnes existujú advokátske skúšky, ktoré záujemcov o výkon povolania filtrujú. To znamená, že ja by som tie argumenty, ktoré predkladáte, trošičku chápal, keby každý automaticky sa stal advokátom po trojročnej praxi. Teda prinesie papier, mám tri praxe, podpíše sa, môže byť advokátom. Ale vy ich skúšate. To znamená, že ak aj vy sám uznáte, a myslím, že to tu padlo, že niektorí právnici sú pripravení možno už po piatom ročníku, ak od prvého ročníka robili v advokátskych firmách. Niektorí sú pripravení po troch rokoch a niektorí po piatich. Tak najjednoduchší spôsob, ako to urobiť, je nedať im pridlhú prax a filtrovať ich cez skúšku. No áno, ten, kto ju nespraví, koho vyhodíte, príde znovu, príde znovu, možno nespraví nikdy, možno spraví po piatich rokoch. Ale ak dáte päť rokov, tak ani ten génius to nemôže mať skôr. A toto je to, čo zamlčiavate, že ten návrh je asymetrický, a nie je, nie je ho, tým pádom reálne nemôže dosiahnuť to, čo hovoríte, ale dosahuje to, čo tu spomíname my.
Dovoľte mi niečo povedať z ekonómie. Nútená lacná práca nemotivuje zamestnávateľa zmysluplne využívať zamestnanca. Kolega Poliačik hovoril o otrokovi, to sa mi zdá prehnané, ja by som použil umiernený, poviem nevoľník, lebo to, čo naozaj máme, je nevoľníctvo. To nevoľníctvo spočíva v regulácii, ktorá je zavedená a kde ten záujemca o povolanie nemá inú možnosť ako ju absolvovať. Príkladom je už ten obsah inzercie, ktorú spomínal pán Poliačik, advokátskeho koncipienta. Ja som pôvodne nechcel ho opakovať, ale keďže tu padli spochybňujúce slová a keďže veľa kolegov tu nebolo, dovoľte mi len ešte raz prečítať naozaj tento autentický inzerát z 21. 8. 2012, ktorý uverejnila autentická advokátka na portáli Profesia, kde ako náplň práce uvádza okrem iného aj to, že: "nákup kancelárskych potrieb a pomôcok, upratovanie priestorov kancelárie zamestnávateľa a starostlivosť včítane bežnej a riadnej údržby o motorové vozidlá a technické zariadenia zamestnávateľa". To je teda tá "odborná činnosť".
A dovoľte mi, to tu kolega Poliačik neprečítal, aké požiadavky mala pani advokátka na toho koncipienta - "prispôsobivosť, lojalita, zodpovednosť, pozornosť, príjemné vystupovanie a pozitívne myslenie". Slová ako inteligencia, odborné znalosti, ochota profesného rastu - nevidím. Potrebuje nevoľníka. Nevoľník má byť prispôsobivý, lojálny, zodpovedný, pozorný, vystupovať príjemne a myslieť o svojom nevoľníctve pozitívne. Preto si myslím, že tento inzerát je vhodný našej pozornosti. A on je hodný našej pozornosti ešte z iného dôvodu. A ten dôvod je ten, že toto nie je nejaký inzerát pokútny, toto je inzerát zverejnený na Profesii, kde ho môže vidieť päť miliónov ľudí a odráža to to, čo si pani advokátka myslela, že je úplne všeobecne akceptované v jej profesii, lebo nikto by si netrúfal dať na internet, na Profesiu niečo, čo by vnímal, že jáj toto, toto neni asi úplne vhodné, to radšej nehovorím. Na Profesiu sa dáva to, čo je úplne normálne a v poriadku, za čo sa nehanbím. Ona sa evidentne nehanbila za to, že jej koncipienti umývajú autá, nakupujú kancelárske pomôcky a upratujú v kanceláriách. Za tých okolností to, že ju komora teraz stíha, čo ďakujem, pán minister, za túto informáciu, je fajn, ale ono to hovorí skôr niečo o tom, čo je všeobecne akceptovateľné.
A teraz mi dovoľte sa dostať k tretej otázke a to je, čo táto novela znamená pre mladých ľudí a absolventov práv na Slovensku. Kolega Poliačik to povedal, ale ja to zopakujem. Majú byť nevoľníkmi minimálne do 29. až 30. roku svojho života, reálne si dovtedy nemôžu založiť rodinu, ak nemajú bohatých rodičov, pretože kto koncipientovi dá hypotéku, ak nemá za sebou nejakých ručiteľov a ako lacná pracovná sila budú využívaní, ale aj zneužívaní podľa potreby a ľubovôle zamestnávateľa. K čomu to vedie, napísal opäť český advokát Peter Němec v nasledovnom texte:
"Pochopitelně se prodloužení praxe na pět let stane neúnosné pro ty, co pracují za velmi nízkou mzdu, zadarmo anebo advokátům dokonce platí. Prodloužení takového stavu o další dva roky je likvidační. Praxe advokátního koncipienta tak bude určena jen pro bohaté rodiny, které si mohou dovolit živit pět let advokátního koncipienta a případně i odvádět poplatek advokátovi. Sociální bariéra tak naroste ještě více a stane se nepřekonatelná."
Pán kolega Brixi tu hovoril o tom, že keď niekto je skutočne oddaný svojmu povolaniu právnika, tak či tri roky bude slúžiť, alebo päť rokov slúžiť za týchto podmienok, je jedno, lebo tak mu ide o tú vec. Nechcem skúmať sociálne pozadie pána kolegu Brixiho, ale obávam sa, že to si nemôže dovoliť povedať človek, ktorý naozaj musí sám seba živiť, ak nie od skončenia školy, niekedy aj počas nej. Ja som rád, keď rodičia môžu pomôcť svojim deťom, ale nemyslím si, že verejná politika môže byť postavená na tom, že nech sa rodičia ďalej starajú a päť rokov tí ľudia z nich žijú.
Kolega Němec v Čechách hovorí inak presne to isté, čo tu bolo povedané, už to nebudem čítať, že veľmi dobrí právnici s jazykovou vybavenosťou, tí nebudú mať problém, zase zamestnajú zahraničné kancelárie ako koncipientov aj za viac, ako tých 660 eur, ktoré spomínal pán minister, ale pre tých ostatných to nebude ani fér, ani vo verejnom záujme.
Pán minister, len jednu poznámku k tomu číslu, no ako ste sám povedali, aj kolega Martvoň, myslím, povedal, tie vracania peňazí advokátom sú podpultové, lebo sú nelegálne aj dneska. To znamená, že to vaše číslo hovorí o tom, koľko oficiálne sú platení koncipienti. V ňom sa vôbec nezachytávajú všetky tie protitoky peňazí, lebo tie z definície nemôžeme zachytiť. Takže ak by ste robili anonymný prieskum, aký je reálny čistý príjem koncipientov a urobili by ste ho dôveryhodným spôsobom, prijal by som to číslo. Toto číslo, ktoré hovoríte, nie preto, že by ste ho vy falšovali, žiadnym spôsobom, to, samozrejme, akceptujem, ale preto, že nevystihuje ten nelegálny a podlegálny protitok peňazí od koncipientov k advokátom, ktorý, ako ste sami priznali, sa deje. Z tohto dôvodu chcem upozorniť na vládny záväzok, kde vláda povedala, že sa sústredí na mladú generáciu, na rozvoj využívania vedomostného a tvorivého potenciálu, na zvýšenie požiadaviek na jej adaptibilitu a odbornú zdatnosť. Neviem, ako to predloženie tejto praxe k tomu za týchto okolností prispeje a keďže si myslím, že naši mladí ľudia nemajú byť nevoľníkmi systému, nie trhu, ktorý ste tu tak radi spomínali, paradoxne zrazu vám trh strašne nevadil, len ste zabudli povedať, že to nie je trh, ale že je to váš regulovaný monopol, ktorý ste si vytvorili, tak nemyslím si, že majú byť nevoľníkmi tohto regulovaného monopolu, a verím, že splníme funkciu opozície, ktorou je kričať tak hlasno, aby sa vláda zľakla a od tohto svojho zámeru ustúpila, už sa nám to v pár veciach podarilo a verím, že sa nám to podarí aj v tejto. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Beblavý, no vy ste asi jediný poslanec, ktorý začína svoje vystúpenia s vyhrážkami. Zjavne to potvrdzuje to, že v tej téme sa necítite doma. No ale budem reagovať.
Vy ste nám spomínali tu, že v podstate výsledkom týchto podmienok, ktoré sa tam objavujú v tom zákone o advokácii, je určité vylobovanie, nebude to regulovať trh, ani ponuka, ale bude to proste čisto iba lobing a budú koncipienti nevoľníkmi. No ako myslím si, že obdobné obmedzenia alebo podmienky majú aj iné povolania, ale to nechcem povedať, chcem povedať to, vám vôbec nevadilo, že keď vy ste pripravovali zákon o sociálnom poistení a vytváral sa druhý pilier, tak povinný vstup tam mali mladí ľudia bez toho, že by sa mohli vôbec rozhodnúť či tam vstúpiť, či nie? Im ste zaviedli povinný vstup do druhého piliera. Vtedy vám to nevadilo. Teraz zrazu hľadáte argumenty, že ako to je a prečo vám to vadí.
Druhá vec. Spomínali ste tu nejaký osobný záujem, s ktorým sa môžme dostať my poslanci zo SMER-u alebo aj ostatní do konfliktu s ústavným zákonom. No ja sa chcem spýtať, ako to bolo potom pri novelách zákonov o vysokých školách a školských zákonoch, keď vy ste kedysi podnikal v školstve a robíte v školstve, nič také som nepočul, že by ste tam spomínali, že máte nejaký záujem alebo máte nejaký osobný vzťah k danej problematike. Myslím si, že je to scestné, to, čo ste povedali, je to môj osobný názor, lebo potom by sa tu žiaden lekár nemohol vyjadrovať k zdravotníckym zákonom a žiaden bývalý podnikateľ by sa nemohol vyjadrovať k živnostenskému zákonu alebo obchodným zákonom, alebo hospodárskym zákonom.
Toľko z mojej strany, dovolím si iba skonštatovať, že vy ste proste polyhistor.

Ďakujem veľmi pekne. Príspevky pána Beblavého sú takým príjemným osviežením a všimol som si, že častokrát pracuje takým systémom komparácie, porovnávania, jednoducho povedané, systémom, že ako to robia inde. Ja si tiež myslím, že toto je dobrá cesta. Mňa častokrát premkne obava, keď počujem slová priekopnícke, pionierske a neviem čo, lebo to v našich končinách nikdy nedopadlo dobre, keď sme takúto ambíciu mali. Nie že by som teda našej krajine neveril, ale naozaj nikdy to nejako slávne nedopadlo a pán Beblavý to veľmi pekne porovnal, že ako to robia alebo ako to funguje, alebo ako je to v iných krajinách a z toho jasne vyšlo úplne dokázateľne, že znova by sme sa mali posunúť niekde na úplne hranu, čo tomuto, myslím si, že nesvedčí. Ja si ešte dovolím takú malú poznámku, že táto metóda komparácie alebo nejako porovnávania ako to robia inde, zdá sa, nie je pracovnou metódou našej vlády a naša vláda, zdá sa, že nechce týmto systémom pracovať a dokonca si možno za určitý čas aj zistíme, že sa ho bojí, lebo keby sme pracovali týmto systémom, tak zistíme, že inde to robia ináč a lepšie, a dôkazom toho je aj to, že napríklad včera sme neschválili ten môj v zásade nevinný návrh, aby sme sa pozreli, že ako robia, a teraz ho nazvem ten zákon tak, ako správne by sa mal volať, to znamená mýtno-čipový zákon a nie zákon o IDS, čiže toto ste odmietli, čiže nechceli ste vedieť, ako to robia inde, a dokonca vás ani nezaujímalo, že koľko to prípadne inde v iných krajinách bude stáť. Čiže toto ma mrzí, metóda komparácie, metóda porovnávania bola celkom dobrá metóda. Ďakujem.

Ďakujem. Mal som pocit teraz, že tvoje vystúpenie zaujíma strašne veľa poslancov, ale je jedenásta hodina, takže ide hlasovanie. Jeden moment z vystúpenia. Mňa tak isto pri návrhu tohto zákona prekvapilo to, že tento zákon predkladá sociálnodemokratická vláda, ktorá často hovorí o ochrane pracujúcich a tých, čo ťahajú za kratší koniec. Vieme, že prax týchto koncipientov býva, tak ako si spomínal vo vystúpení, často buď v poddanskom, alebo nevoľníckom vzťahu a ja by som teda v tomto duchu nabádal aj pána ministra, či by sa v duchu sociálnodemokratických tradícií nezamyslel nad tým, aby bola aj do zákona zapracovaná, zapracovaný štatút o tom, koľko ten koncipient by mal mať minimálnu mzdu. Štatút minimálnej mzdy v nasledujúcich bodoch programu v Zákonníku práce budeme preberať a tuná, tak ako si spomínal vo vystúpení, sa mi zdá, že odrazu má čosi riešiť ten nenávidený trh, ten, ktorý nevie vyriešiť nič, myslím si, že koncipienti ťahajú za kratší koniec, z tvojho pohľadu sú uvaľovaní do nevoľníctva, takže nabádam aj pána ministra týmto, aby neuvaľoval budúcich možno kolegov do nevoľníckeho vzťahu na 5 rokov, ale ochránil ich napríklad tým, že bude stanovená ich minimálna mzda na nejakej úrovni. Ďakujem.

Miro, ďakujem za tvoj príspevok. V zásade ukázal to, že tu máme dve videnia toho problému. Jedno je zvrchu - zo strany už zabehnutých advokátov, ktorí nejakým spôsobom riešia svoju situáciu, a druhé je to videnie zospodu - ľudí, ktorí sa na ten trh tlačia a chcú naň nejakým spôsobom presadiť. Ja si myslím, že oba tie pohľady sú legitímne a relevantné, ale mali by byť vyrovnané. A presne, ako si povedal vo svojom príspevku, ten zákon, ktorý máme teraz na stole, je asymetrický. Oveľa viacej prihliada na potreby advokátskej komory a advokátov samotných, než na potreby ľudí, ktorí sa chcú medzi nich zaradiť a nejakým spôsobom sa na trhu presadiť, a myslím si, že na to, aby táto právna úprava naozaj bola užitočná, bude potrebné ju v druhom čítaní, ak sa do neho dostane, zmeniť a tú asymetriu vyrovnať, pretože zatiaľ skôr ten návrh hovorí o tom, že treba súčasný stav zakonzervovať a trh nechať rozdelený medzi tých hráčov, ktorí už na ňom sú, než pustiť naň novú krv, nových ľudí a zaoberať sa viacej kvalitou ešte predtým, než sa naň dostanú. Takže ešte raz opakujem, myslím si, že oveľa viacej zodpovednosti za to, ako vyzerajú právnici, ktorí vstupujú na trh, by malo byť na samotnej komore, na spôsobe, akým advokátov vzdeláva a akým spôsobom ich skúša a ak tam sa vytvorí dostatočne silné sito, tak potom mnohé z vecí, ktoré sú pomenované ako problémy, by sme riešiť nemuseli. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Martvoň, opakovane opakuje sa situácia, kde reagujete na moje vystúpenie v rozprave a nájdete v ňom veci, ktoré v ňom nikto iný nenašiel, načúvajúcich vrátane spoluposlancov vašej strany alebo iných ľudí rovnako, teoreticky dotknutých a ktoré tam ani neboli. Alebo ktoré sú úplne dezinterpretáciou alebo nepochopením toho, čo bolo povedané, keďže je to váš individuálny problém a pocit, dovolím si pokračovať v domnienke, že je to problém prijímača, nie vysielača, ale ponúkam vám, že ak chcete o tých témach diskutovať, kedykoľvek som vám k dispozícii aj mimo rokovania, aby sme si to vyjasnili.
Pokiaľ ide o to, čo povedal Jofo Viskupič, práve problém, Jofo, je v tom, že sú tam dva toky. Oficiálny, kde, samozrejme, aj koncipienti majú nárok na minimálnu mzdu podľa zákona ako každý iný, len v tých situáciách, keď sa nič neplatí, je to formálne, proste oni podpíšu, že niečo dostali, alebo keď sa to náhodou pošle, tak to vrátia zase na účet alebo nejako v keši, to znamená a toto nevyriešiš zákonom. Toto sa nedá vyriešiť, bohužiaľ, zákonom, lebo to je presne situácia, že keď vytvoríš reguláciou vynútený dopyt po niečom, tak jednoducho ak ten dopyt je veľký, ako musí byť tu, a bude ešte väčší, keď 5 rokov budú musieť tam všetci byť, tak jednoducho o to väčší bude dopyt robiť to aj zadarmo, alebo teda za to aj platiť, najmä u tých, čo si to môžu dovoliť. To znamená akokoľvek by som povedal hodnotovo podporujem to, čo hovoríš, myslím, že to riešenie, čo si povedal by tomu reálne nepomohlo.
Takže ale si cením, že aspoň na tejto strane sály sa zamýšľame nad tým, čo reálne robiť pre tých ostatných, než pre tých existujúcich advokátov a dovoľte mi povedať jednu vec, ktorá sa týka nielen advokátov, týka sa mazákov na vojne a všetkých ostatných, týka sa profesorov na vysokých školách, vždy je dôležité nevytiahnuť za sebou rebrík, keď už raz po ňom vyleziem. Je to veľmi ťažké, lebo je veľmi lákavé, keď už som vyliezol, vytiahnuť ten rebrík, ale je etickou zodpovednosťou každej profesie to nerobiť a je to aj etickou zodpovednosťou nás to tu nedopustiť. Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, v rozprave k predmetnému vládnemu návrhu zákona vystúpila pani poslankyňa Mezenská, ktorá ale nepredniesla žiadne návrhy, ktoré by bolo, o ktorých by bolo treba osobitne hlasovať, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.