7. schôdza

Mne sa páčilo v tom tvojom vystúpení, ty si to už opakoval viacej krát, že Slovensko nie je štát, kde vyhráva najlepšie, ale ten kto má najlepšie čísla v telefóne, ale tie najsprávnejšie čísla v telefóne. A tuto si myslím, že je dobre pomenovaný stav veci a taktiež to, že keď si hovoril o tom, že v politike to vlastne tak funguje, že každý každému je zaviazaný, každý každého pozná a ja by som si ja dovolil upriamiť pozornosť, že práve tá nezávislosť v politike je možno cestou k tomu, aby mohli robiť politiku aj ľudia, ktorí nebudú musieť byť niekomu zaviazaný a niekomu zobať z ruky. A odporúčam poslancom v tejto sále, ktorí to nechcú robiť, že bez problémov sa môžu stáť nezávislými.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi tiež niekoľko poznámok k správe o vyšetrovaní kauzy, ktorá má názov Gorila. Okrem roviny trestno-právnej priniesol tento prípad na Slovensko výraznú zmenu. Zmenu, ktorá sa odrazila aj v posledných voľbách a ktorá, áno, vystavila účet na pravej časti politického spektra viacerým politikom, a myslím si, že rovnakú budúcnosť čaká aj ľavá strana politického spektra po voľbách budúcich.
Myslím si, že prípad, ktorý bol zdokumentovaný spravodajskou službou, si nielen zaslúži pozornosť, ale aj ocenenie, pretože naozaj išlo o - a ja som to už povedal viackrát - vynikajúcu spravodajskú prácu. Sčasti možno aj vďaka náhode sa podarilo zmonitorovať tento konšpiračný byt a otázka znie: Keby spravodajská služba možno aj vďaka šťastiu a náhode mohla takto zmonitorovať ďalšie byty a priestory, koľko ďalších zvierat by sme v zoologickej záhrade mali? Lebo domnievať sa, že prípad Gorila je jediný prípad vážneho podozrenia z politickej korupcie je naivné. Je to najrukolapnejší a najzdokumentovanejší prípad tohoto podozrenia, ale aby mal niekto pocit, že jediný a že na Slovensku je len jedna finančná skupina a jedni oligarchovia, tak sa mýli. Ja nechcem z tohto miesta hovoriť o minulosti, o tom, ako sa vyšetrovalo, nevyšetrovalo, lebo v tomto okamihu to nie je najpodstatnejšie, aj keď aj mňa zarazila skutočnosť, že začiatkom roku 2010 bol prípad odložený bez toho, aby trestné stíhanie začalo, len na základe v princípe výpovedí osôb, ktoré boli podozrivé, na Úrade boja proti korupcii. Ale to je za nami. Samozrejme, to čo povedal minister vnútra je pravdou. Je to trestnoprávne prípad, ktorý je komplikovaný, lebo sa udial pred 7-6 rokmi. Na strane druhej však musím povedať, že tým, že sa udial v takej minulosti a odvtedy sa mohli reálne transakcie, ktoré spis spomína, zrealizovať v rovnakej alebo podobnej verzii, tak to môže výrazne zvierohodňovať, ja som o tom už hovoril viackrát, informácie zo spisu, najmä informácie, ktoré sa týkajú priamej komunikácie osôb, ktoré boli prítomné v tomto konšpiračnom byte. Čo si myslím, že je dôležité. Ja nebudem tu špekulovať o úprimnosti vyšetrovania Gorily, alebo nie. Ale čo si myslím, že je dôležité, je, aby vyšetrovací tím, pretože ide o tak závažný prípad, o tak závažný prípad, cítil podporu vedenia Policajného zboru, ministerstva vnútra, ale aj vlády. A myslím si, že verejné vyjadrovanie skepsy alebo zosmiešňovanie vyšetrovacieho tímu asi nie sú tou najúprimnejšou výpoveďou o podpore vyšetrovania.
Garanciu za vedenie vyšetrovacieho tímu mal podľa mojej mienky, dúfam, že mu nepoškodím, podľa mňa, ale nielen podľa mňa, aj podľa väčšiny prokurátorov Špeciálnej prokuratúry, jeden z našich najlepších vyšetrovateľov pplk. Cadra. V tom čase bol zástupcom riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Podplukovník Cadra už zástupcom riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite nie je.
Chcel by som záver, už možno, povedať len jednu poznámku. Ak niekto stále drží v rukách kolu, tak osy si ho skôr alebo neskôr nájdu. Ďakujem vám veľmi pekne. Kokakolu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto je správa, ktorú, samozrejme, dlhodobo očakávala verejnosť. Toto je správa, ktorá zahýbala voľbami alebo celá táto udalosť okolo Gorily. Asi je čas v tomto polčase, keďže počujem, že výbor sa zhodol na tom, že si znova vyžiada tú správu, keď bude vyšetrovanie niekde ďalej, povedať si pár slov o tom, čo je naša zodpovednosť, za aký pohľad z toho, čo sa udialo, si môžme urobiť pre terajšok a čo môžme ovplyvniť, aby to nebola len historická záležitosť, aby to nebola len vec, ktorá sa bude vyšetrovať v tých príslušných policajných zložkách, súdnych a zložkách prokuratúry.
Ja považujem za veľmi dôležité povedať, že po siedmich rokoch, keďže podľa toho, čo som aj ja čítal v tom spise, a podľa toho, čo aj bolo publikované, tie informácie boli odstúpené, hneď ako boli zistené vtedajšou informačnou službou, vtedajším vedením polície a vyšetroval sa tento prípad, tak je to trochu aj hanba, že to vyšetrené doteraz nebolo. Máme tu jedného pána ministra, druhého pána ministra, ale verím, že teraz, a to je to, čo považujem za dôležité, keď na to všetci pozeráme, že to vyšetrené bude. Lebo je veľmi ťažko zoči-voči takto silnému mediálnemu záujmu to vyšetrovanie kamkoľvek, kamkoľvek posunúť. A ja som presvedčený, že treba podporiť tých, ktorí to vyšetrujú, rovnako ako som presvedčený, že netreba vzdávať tento zápas, napriek tomu, že to je sedem rokov. Ale treba urobiť niečo viacej. Treba urobiť niečo viacej, a to viac je to, že aby za našej éry sme nemuseli o ďalších sedem rokov vysvetľovať žiadnu Gorilu, aby sa nestala teraz, aby sa nestala vtedy, keď každá jedna, každý jeden z vás je poslanec a mohol na to vplývať.
Ja poviem konkrétne veci, ktoré už sa udiali a zmenili za tých sedem rokov a nedajú sa vrátiť. Pevne verím, že sa nikdy nevrátia.
Po prvé. Zmenilo sa výrazným spôsobom prostredie. To znamená, že dnes, kedy sa pozriete na sústavu zákonov, tak zistíte, že každá zmluva je verejná. Je to tak samozrejmou vecou, stalo sa to tak samozrejmou vecou, že vám to príde, že sa nemôže už ani ináč nič diať. Ja vás ubezpečujem, že to nebolo vôbec jednoduché, aby emisná zmluva bola verejnou záležitosťou. Čakali sme na to celé týždne, ak si nespomeniem rovno, že mesiace. Dnes je to povinnosťou, keď zmluvu chcete uzavrieť, aby bola verejná, ináč je neplatná.
Druhý krok, ktorý považujem za významný a nevratný je, že súdne rozhodnutia sú zverejňované. To znamená, že to čo súdy rozhodnú či obchodné, či trestnoprávne je to verejnou záležitosťou. Známe tým pádom sú všetky tie výsledky, ktoré, ku ktorým súdy dochádzajú a je veľmi ťažko nejakú vec zamiesť pod koberec.
A tretie, ktoré napríklad v prípade Gorily by bolo omnoho, omnoho jednoduchšie, keby bolo platné, ale nebolo, je to platné až teraz, sú rozhodnutia prokuratúry. Rovnako verejná listina. Každý môže konfrontovať sa s tým, čo tam je napísané. Každý, kto má nejaké podanie, každý, kto má nejaký signál, že nie je niečo v poriadku, môže istým spôsobom vplývať na veci verejné a môže byť oboznámený aj s výsledkom toho ako to ktoré šetrenie dopadne.
Už samotné tieto tri veci sú dosť silné na to, aby nejakého potencionálneho konšpirátora presviedčali, že jeho konšpirácia raz bude neúspešná. Toto bolo možno náhoda. Uvidíme, ako dopadne celý ten príbeh. Akým spôsobom sa vyšetrí. Možno to bolo naozaj zachytené na začiatku. Nech to vyšetria tí, ktorí to majú robiť. Nech majú všetku podporu možnú. Ale tie tri spomínané rozhodnutia alebo resp. zmluvy a rozhodnutia, ktoré sú verejné, už náhodou nie sú, už je to systém. Je to systém, ktorý predchádza tomu, aby podobné prípady vôbec mohli existovať.
A pri tejto príležitosti by som chcel povedať štvrtú vec, ktorá je rovnako dôležitá ako tie tri systémové, ktoré som pomenoval. Nielen zverejňovanie tých alebo oných rozhodnutí, nielen zverejňovanie tých alebo oných zmlúv a vôbec dokumentov, s ktorými narába štát a pri manipulácii so štátnym majetkom a s peniazmi, ale hlboké verejné porozumenie všetkým procesom, ktoré sú, je to rozhodujúce, čo zastaví podobné veci. To znamená, že, poslankyne a poslanci, pokiaľ majú záujem nejaký problém riešiť, tak svojou vlastnou aktivitou, pokiaľ budú dostatočne vytrvalí, tak podobným veciam zabrániť môžu. To je kontrolná úloha parlamentu, či sme v opozícii, alebo sme v koalícii. A tu by som chcel apelovať na to, že neexistuje žiadny autonómny orgán, žiadny spôsob akým to zveriť niekomu tretiemu, štvrtému, piatemu, len tým, ktorí sú priamo zvolení ľuďmi, majú zodpovednosť, aby sa nič podobného nestalo. To znamená úplne smelo aj v tomto prípade, aj v ktoromkoľvek ďalšom, keď niečo nesedí, treba ísť po podstate veci z toho najdemokratickejšieho hľadiska, to znamená tých ľudí, ktorých zastupujeme.
Ja nie som skeptik voči tomu, že všetko je tu úplne zlé. Ja nie som rovnako skeptik alebo nezdieľam ten názor, že sa nič s tým nedá robiť. Máme prípady, kde sme úspešní, máme prípady, kde v zárodku niektoré politické rozhodnutia, keď sa na ne posvieti, tak sa zmenia. To je normálna cesta demokracie. A ja by som aj v tomto prípade rozlišoval to, čo je trestnoprávna rovina, naozaj sedem rokov už je poriadna hanba, keď sa nevyšetrí, to je jedna záležitosť, ale nečakal by som len na to, ako sa to bude vyšetrovať, veď my môžme konať ďalej. My môžme urobiť ďalšie kroky, ktoré zabránia podobným záležitostiam, a to znamená kroky systémové. Tak aby každé nakladanie s majetkom, tak aby každé finančné transfery, tak aby vôbec priestor pre záujmové skupiny bol prudko, prudko znížený. A ja nepoznám lepšiu metódu a skutočne si myslím, že naozaj je dokonca nad represiou ako verejná kontrola. Nikto sa neodváži a každý, kto tie demonštrácie videl, vie, o čom hovorím, zoči-voči takto silne verejnej kontrole ignorovať. Ale nemá to zmysle sedem rokov po, keď spis nejako vypláva bokom. Má to zmysel vtedy, keď sa tie veci dejú. Preto chcem povedať aj za SDKÚ - DS a koniec koncov by som chcel aj apelovať na vás všetkých, poslankyne, poslancov, ak prídeme s takýmto riešeniami, ktoré preukazovateľne znemožnia, zúžia priestor, prípadne iným spôsobom zabránia čo len teoreticky čomukoľvek podobnému v Gorile, tak to podporme. Na to sme dostali mandát. A ak niečo v týchto voľbách vystavilo vysvedčenie, tak ľudia dali jasný mandát, aby sa to nikdy neopakovalo. Toto nemá jasné, že víťaza - porazeného. Toto nie je politický boj. Toto je zápas o to, aby náš štát prežil. A keď má prežiť, tak našou zodpovednosťou je nastaviť pravidlá tak, aby sa to nikdy nemohlo stať. Našou zodpovednosťou je doumožniť, aby sa konečne to vyšetrovanie mohlo, samozrejme, dokončiť, ale hlavne našou zodpovednosťou je odovzdať celý systém tým, ktorí prídu po nás v lepšom stave, s lepšími pravidlami a s osobnými príkladmi v konkrétnych kauzách, kde aj my ako poslanci bez obáv, nielen všeobecne sme išli a tieto prípady vyriešili. Či už to boli emisie, nástenkový tender, pozemky v Tatrách, a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že toto je naša práca, toto je naša zodpovednosť voči demokracii a ja držím celému tímu palce a pevne verím, že v januári budeme ďalej. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len takú poznámku, že, pán Frešo, že ak vás mám vnímať, a ja nevylučujem, že vás budem vnímať ako lídra opozície, skúsim dať taký návrh. Nechcem, aby to vyznelo zle, že poradiť, ale že na to, aby ste mohli teda mať to silnejšie presvedčenie v hlase a ten apel, ktorý tu zaznel aj odo mňa teda, tak Číňania, by som to vedel povedať po čínsky, poviem vám to po anglicky, že "kill the chicken to scare the monkey", že proste zabite sliepku, aby ste vystrašili opicu. Ale neberte ma doslovne. Ako to je taký príklad, že ako treba postupovať, že ja som v tom procese vašej obrody strany, ktorá niekedy vládla a zohrala kľúčovú úlohu v tejto krajine, nepostrehol ani pešiaka, že by padol. Nepadol, ja neviem, tam toho bolo dosť. Ja neviem, nechcem sa k tomu vyjadrovať meritórne, ale opticky, lebo už aj Rimania vedeli, že niekedy treba sem tam niekoho hodiť cez brány mesta. Viete, že, a to je presne to, že to je tá arogancia, to je ten pocit, že to netreba, načo, udržíme to, to je to už nerešpektovanie toho, že to tí ľudia sú na to citliví a potom, keď teda sa k tomu takto postavíte, tak tá sila, to presvedčenie z toho nejde. Ale nehovorím, že časom nemôže ísť. Ale hovorím, že toto, toto skúste možno. Nerobím nad vami kríž, ale tam mi toto určite chýba. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený parlament, ja som prekvapený, jak rýchlo som sa dostal k mikrofónu. Keď išlo o druhý pilier, tak som desať dní na to čakal. A túto rozpravu schválil parlament, koalícia aj opozícia. A som troška prekvapený, že veľký záujem o debatu nie je a že teda rýchlo som tu.
Moja prvá správa je v tom, že chcem zdôrazniť, že v politike sú aj slušní ľudia, že v polícii, SIS-ke, v NBÚ, v prokuratúre a isto aj vo finančných inštitúciách sú aj seriózni a statoční ľudia, ktorým ide o čistý štít Slovenska. Gorila veľmi znížila dôveru v politiku, v politické strany, všeobecné autority a dnes verejnosť skutočne všetko bagatelizuje a na väčšinu vecí nadáva, no. Ja často blogujem, facebookujem, diskutujem, snažím sa hovoriť pravdu otvorene, úprimne, a teda už som chytil všetky prívlastky, aké existujú, od debila, imbecila, kreténa, Alzheimera, Parkinsona, neviem až kam. A tento štýl, bohužiaľ, u nás pretrváva, aj gorila je tomu na vine. Zo mňa neubudlo, ale neni je to celkom fér, keď všetkých dávame potom do jedného vreca - a všetci sú takíto. Ja vo svojom vystúpení nechcem na nikoho útočiť, som dokonca veľmi slabo informovaný, tak ako väčšina Slovenska. Vlastne ani tú knihu gorilu som neprečítal, ani ju ešte doma nemám, je asi tridsiata v poradí, ktorú mám prečítať, ale skôr by som si dovolil povedať nejaké otázky človeka z ulice, teda aj mňa, ktoré napriek mnohým rokom po tom, vlastne pretrvávajú.
Čo sa pýtame? Je možné, aby finančná skupina, alebo finančné skupiny mali taký veľký politický vplyv na celý politický systém v demokratickom štáte? Tiež nerozumiem prečo Gorila bola tak veľmi zaujímavá a plná novín do volieb, doplatila na ňu jedna strana a potom vlastne ostalo ticho. Nikdy sa jasne nepovedalo, kto a prečo tak rýchlo skartoval dokumenty, vedelo sa, že sú háklivé. Možno to bolo v zmysle zákona. Ja som presvedčený, že ešte tie nahrávky niekde sú a že niekto ich má a že teda najmä polícia s nimi pracuje.
Otázka ďalšia. Prečo boli príslušníci SIS-ky, polície, ale aj ďalších inštitúcií, ktorí vyšetrovali, tak rýchlo alebo odstavení vlastne zo svojich funkcií, keď sa v tom viac angažovali? Čo robila a robí vo veci Generálna prokuratúra, ktorá je už vyše roka paralyzovaná tým, že nemá svojho zvoleného predsedu? Keď to pôjde takto, tak sa budeme pýtať, načo nám vôbec ten predseda je, keď vieme aj bez neho vlastne pracovať. Ale nevieme.
Nastolenou otázkou je, že prečo aj novinári ktorí pri hocijakej senzácii alebo "pikoške" sa mimoriadne angažujú a všetko rozpitvávajú do posledného, do poslednej nitky. Naraz tento bonbónik, naňho nereagovali, radi ho prenechali vlastne kanadskému občanovi, ktorému knihu najprv zakázali, potom povolili a ktorý takto vlastne nahrádzal funkciu vyšetrovateľov. Chápem, že správa ministerstva vnútra nemohla viac o veci povedať, ale určite národ aj my poslanci nezabúdame a čakáme na túto odpoveď, ktorej sa, pevne verím, dočkáme. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení predstavitelia zákonnosti tejto krajiny, chcem vám povedať tri príbehy. Jeden veľký, druhý taký o niečo menší a tretí taký maličký. Ten sa dokonca týka mňa, mojej manželky a niekoľkých lesníkov. Nebudú to dlhé príbehy.
Rozhodne ten veľký je viac-menej známy, ale ešte skôr, než sa teda k nemu dostanem, chcem povedať niečo, čo vôbec nesúvisí s týmto príbehom.
Ja som bol pár týždňov mimo vás a chcem sa vám veľmi úprimne poďakovať všetkým, ktorí ste si našli čas na SMS-ku, telefonát alebo len odkaz. A že ste mi popriali niečo dobré. Ja sa bojím, ja som moc taký cynik. Ja som takýmto slovám doteraz veľmi neprikladal nejaký význam, ale som, viete čo, zistil? Že ono to funguje. Takže ďakujem všetkým a to skutočne sa týka, to je úžasné, toho celého spektra politického, ktoré tu je, od pána Rašiho, ktorý bol voľakedy mojím šéfom, až ja neviem, nebudem už nikoho menovať na tom opačnom konci, že ste proste si našli dobré slovo a ja som vo svojom veku 58 rokov zistil, že fakt, slovo má silu. Takže vďaka, pomohlo mi to. No a som rád, že som tu. Takže teraz tie príbehy.
Ten prvý veľký príbeh je vlastne ten príbeh, o ktorom tu hovoríme. Nemám najmenší dôvod opakovať z neho ani slovo, chcem zopakovať niečo, čo som pred chvíľočkou zažil, keď Lojzo Hlina vystupoval.
Vážený pán minister, vy máte určite obrovské technické možnosti. Ja si neviem ani predstaviť, čo všetko technické, ľudské, možno, že nejak aj utajené, veď človek nemôže vedieť všetko, má váš aparát k dispozícii na to, aby vy a ľudia, ktorí sú na to kompetentní kauzu Gorila dotiahol do konca. Ale ja si myslím, nech by bol ten aparát akokoľvek silný, akokoľvek dokonalý, moderný a doslova zázračný, nepomôže to k tomu, aby sa táto kauza vyšetrila a dotiahla do konca. Viete čo budete potrebovať k tomu vy a vaši ľudia? Srdce Lojza Hlinu. Ja si možno nebudem pamätať niektoré veci z tohto vystúpenia, ktoré tu zaznieva, ale to, aký dal Alojz Hlina pátos do svojho vystúpenia, to srdce, ten apel na tento národ, čo sa musí urobiť, ak sa má odkliať táto krajina zakliata nevšímavosťou, strachom a aj dačím horším. Ak toto neprenesiete na svojich úradníkov, ak nedokážete im kus toho hlinovského srdca vložiť a povedať, chlapi, ja chcem od vás toto, pre mňa, za mňa používajte čerta-diabla, techniku, akú len máte, ale musíte do toho vložiť Hlinove srdce, vy nevyšetríte gorilu.
No, tak bude ju vyšetrovať tím, o ktorom vy politicky rozhodujete. Ľudia, ktorí sú nad vami. Ja neviem, kto všetko v tejto krajine rozhoduje, možno to neni ani vláda, možno to neni, možno sú to skutoční ľudia kdesi tam hore, ktorí nemôžu nikdy prehrať voľby. Ale v každom prípade prosím všetkých, ktorí o tejto krajine rozhodujú, aby si zobrali k tej technickej vybavenosti kus Hlinovho srdca. Myslím si, že by to bola senzačná kombinácia, mne ten pátos, mne ten cit, ktorý on do toho vkladá jednoducho chýba pri týchto kauzách, chýba mi pri snahe ich dotiahnuť do takého konca, aby sa to nestratilo. To je ten veľký príbeh, ku ktorému nemám čo iné povedať.
Potom môžem ešte hovoriť o tom menšom príbehu, ktorý sa udial 24. júna 2012 a ku ktorému si dovolím prečítať list, ktorý dostali traja najväčší predstavitelia tohto štátu:
"Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, presne pred tromi rokmi sme vystúpili proti drancovaniu majetku v správe štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a proti znevažovaniu lesníckej práce. Pridalo sa k nám nemálo kolegov, podali sme trestné oznámenie na nehospodárne narábanie s majetkom štátu, boli odvolaní generálni riaditelia podniku, rezortný minister, no napriek tomu udalosti, ktoré sa stali známe pod názvom "nežná zelená" sú dodnes bez odpovede. Rozhodli sme sa na absenciu tejto odpovede verejne upozorniť. Nie kvôli sebe, my svoju pravdu poznáme, ale kvôli občanom, ktorí mnohí pochybujú o tom, či nositelia štátnej zodpovednosti majú dostatok síl chrániť morálnu čistotu verejného priestoru, ako aj tých, ktorí o túto čistotu dbajú. Sme presvedčení, že zásadnú odpoveď na udalosti z 24. júna 2009 si vyžaduje vyšší princíp mravný. Možno to znie niekomu nemoderne, nám nie. Verejnosť potrebuje dostať zrozumiteľnú správu o tom, čo stojí na vrchole spoločenských hodnôt našej krajiny. Či tam máme hľadať obelisk k pocte občianskej zodpovednosti, alebo očakávať kráter vedúci do pekla nevšímavosti. Táto správa má nielen etický, ale aj rýdzo praktický obsah. Vývoj ekonomiky nás navádza k opatrnosti. Nezabúdajme, že občania lepšie ako akákoľvek úradná moc vidia v štátnom mešci tisícky dier, ktorými denne preteká naše spoločné bohatstvo. Napriek tomu často mlčia. Príčinou je nedostatok viery v to, že autority štátu majú záujem tieto diery vidieť, pomenovať a zaplátať." (Krátka pauza.) Áno, už to bude. "Upozorňujeme, že je potrebné, aby aktívnejšie postupovali aj orgány činné v trestnom konaní. Vyšetrovanie, na ktoré sme v súvislosti s "nežnou zelenou" dali podnet, trvá nedôveryhodne dlho. Vždy, keď požiadame o informáciu, dostávame odpoveď, že vyšetrovanie ešte nie je ukončené. Neveríme, že ani jeden z 27-ich bodov oznámenia nebolo možné za tri roky uzatvoriť. Naše pocity sú, samozrejme, druhotné, lebo takýto stav podkopáva dôveru v konanie zodpovedných a tým aj občiansku angažovanosť. Spoločensky škodlivé je aj to, že doposiaľ nebolo verejne vyhodnotené zablokovanie zločinnej pôžičky, čím piati zamestnanci ušetrili tomuto štátu 67 miliónov eur. Ak by bol v tejto veci verejne známy postoj autorít, mohli sme už k uvedenej sume nepochybne pridať ďalšie miliardy. Najvyšší predstavitelia Slovenskej republiky, nežiadame vás, aby cesta na vrchol hodnotového rebríčka našej krajiny bola pre občanov bez rizík, pretože to nie je ani vo vašej moci. Zdvorilo a veľmi naliehavo vás však prosíme, aby tí, ktorí sa na takýto výstup podujmú, tam nenachádzali cestu do pekla nevšímavosti. To vo vašej moci rozhodne je. Udalosti v Lesoch Slovenskej republiky vám k tomu, aj po troch rokoch, dávajú dobrú príležitosť. S úctou Anita Pálková, Peter Gogola, Jozef Marko, Ján Mičovský."
To je ten príbeh, ktorý mi teraz prišiel teraz na um len kvôli tomu, že podobnosti, ktoré sa vyskytujú medzi tým veľkým príbehom a týmto mojím malým sa mi vôbec nezdajú náhodné. Predpokladám, že to, čo sa udialo v Lesoch Slovenskej republiky a to čo je po troch rokoch stále bez odpovede, hrozí aj kauze Gorila. Bolo by to veľmi zle, keby v jednom aj druhom prípade sa takýto predpoklad naplnil a odpoveď by sa nenašla. Chcem veriť, že sa mýlim a že v jednom aj v druhom prípade možno s tým, keď sa to hlinovské srdce vloží tým ľuďom, ktorí sú zodpovední za to, aby sa veci doťahovali do konca, sú za to dobre platení, takže sa to napokon aj podarí.
A teraz ten malý, záverečný príbeh, o ktorom som hovoril, že sa bude týkať mojej manželky, mňa a niekoľkých lesníkov, tej je najmenší a vlastne, možno, že úplne, nie celkom presne, len dokresľuje to, čo by teda malo nastať v oblasti, ktorá by mala byť úspechom nás všetkých, ak chceme tieto veci dotiahnuť do konca. Keď som voľakedy bol riaditeľom Lesného závodu v Humennom, tak som používal služobné auto. Mal som na to plné právo, však? Tak som s ním chodieval, tam kde bolo treba. A manželka sa ma raz spytuje: "Prosím ťa pekne, prečo vlastne nikdy, keď ideš nejakým smerom a ja by som sa potrebovala s tebou zviesť, prečo ma nikdy nezoberieš? Však ja vidím, že tvoji kolegovia, tvoji správcovia sa často dostanú k tomu, že tú manželku alebo priateľa s tým služobným autom zvezú." A viete, čo som jej na to odpovedal? "Možno máš pravdu, možno by to nebol až taký veľký prečin, ale ak ja chcem, aby ten závod, za ktorý zodpovedám, fungoval, tak jednoducho to urobiť nemôžem."
A presne to si myslím, že tento malý príbeh musia použiť veľkí muži tohto štátu na to, aby veľmi dôsledne s citlivosťou sami na seba urobili takéto vyhlásenie voči tým svojim hypotetickým manželkám. Pretože viete, aký je najlepší princíp riadenia štátu alebo riadenia čohokoľvek? Dobré zákony, dobrý parlament? Určite áno, ale nie je to ten najvyšší princíp. Najvyšší princíp je osobný príklad a ja v kauze Gorila očakávam osobný príklad tých, ktorí môžu a majú túto vec dotiahnuť do konca. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Neviem, či to bude pána ministra zaujímať. Keď hovoríme o kauze Gorila, ja by som možno chcel upozorniť na jej dopady na spoločnosť a možno také politické dôsledky a politický dopad. To, čo možno mi tak leží na srdci, keď počúvam aj tieto komentáre a keď som sledoval celú kauzu Gorila, zo začiatku oveľa viac ako občan a volič, ako politik, tak som si uvedomil to, čo teda komentátori aj v médiách zdôraznili, že pravicový volič je oveľa viac kritický a že vlastne tú politickú daň za kauzu Gorila zaplatila pravica, zaplatila opozícia a pánu premiérovi a jeho strane SMER to prešlo veľmi zľahka.
Ja by som prirovnal moje chápanie tejto kauzy aj na základe rozhovorov s ľuďmi, ktorí v tej dobe boli aktívni v politike a ktorí ma uistili, že opisuje reálne veci a reálne praktiky, že ide o určitý výsek. To znamená, ako keby ste prišli na nejakú párty, kde je zhasnuté, kde je nejaký opar a teraz urobili nejakú fotku s bleskom. A to by ste zverejnili. Tak zachytili by ste ľudí, ktorí tam naozaj boli a ktorí tam naozaj čosi robili, ale nebol by to záber celej miestnosti, nebol by to stopercentný dokument. Preto si myslím, že keď sa snažíme uvádzať fakty a ide nám o pravdu, tak treba vedieť, že jednotlivý vytrhnutý fakt ešte neznamená celú pravdu a že môže poukazovať na, a môže prekrúcať pravdu, jednotlivý vytrhnutý fakt veľmi zlým spôsobom a môže veľmi poškodiť česť a dobré meno ľudí. Každý človek, vrátane mňa, je slabý, robí chyby, ako kresťan by som povedal, je hriešnik a preto nejde o to, že by sme mohli niekoho nejako dopredu zatracovať. Taký príklad by som uviedol, že volič, občan je častokrát citlivý na nejaké kauzy, ktoré sa vedia tak dobre mediálne predať a ide v nich o sumy, ktoré sú preňho dosiahnuteľné, o tisíce, desaťtisíce, stotisíce eur. To je také zrozumiteľné. Ale keď sa povie, že miliarda, tak väčšina ľudí štatisticky si nevie predstaviť, o čo ide a je to niečo, čo je mimo jeho pochopenia, mimo jeho použitia. Keď poviem, že niekto ukradol 10-tisíc eur, tak ten človek si vie predstaviť 10-tisíc eur, mal by som auto, 100-tisíc eur, mal by som možno už aj byt. Ale keď poviem miliardu, tak dosť dobre, okrem nejakých exotických relácií, kde sa snažia minúť čím viac peňazí, asi človeku nemôže prísť, kde by niečo také použil. A mám pocit, že toto efektívne zvládla, zvládli niektoré strany, efektívne a marketingovo a krásne sa z toho vykľučkovalo. Niekedy sa hovorí aj medzi ľuďmi tu, na Slovensku, že ak kradnete, musíte kradnúť vo veľkom, vtedy sa vám nič nestane. Ak podvádzate a kradnete v malom, tak za to zaplatíte.
Ďalšia vec, ktorú by som chcel povedať, je, že naozaj v mnohých tých aplikáciách, aj Gorily, aj ďalších káuz, sú médiá také nevyvážené alebo ich správy sú nevyvážené a tendenčné. Ja by som sa teraz zameral na takú vec, ktorá sa týka ohovárania a osočovania, posudzovania ľudí. Posudzovanie je vtedy, keď bez dostatočného podkladu pripúšťame ako pravdivú nejakú morálnu chybu človeka. To znamená, že pripisujeme mu zlý úmysel. Keď sa napríklad prevalí nejaká situácia, že tamten sa stretol s týmto, tamten rokoval s týmto, stalo sa toto a tamto, tak hneď povieme, že ten človek to urobil úmyselne, urobil to naschvál, robíme z neho zlého človeka.
Ďalšia vec, čo je ohováranie? Ohováranie je, keď odhaľujeme zbytočne chyby iných ľudí s cieľom poškodiť ich meno, poškodiť ich česť. Myslím si, že toto je problém, že navzájom sa veľmi často špiníme, urážame, osočujeme, aj dnes som tu počul viaceré také, také osobné útoky, či už v rámci rozpravy alebo v rámci faktických poznámok, ktoré spôsobujú to, že sme potom naozaj za takých ľudí bez cti a bez dôstojnosti. Viete, kedysi to bolo také, že chlap, ktorý mal česť, tak keby ho niekto urazil, tak sa stretnú niekde na lúčke, dajú sa chrbtom k sebe, urobia 30 krokov a potom vystrelia z pištolí. Jasné, dnes nie je taká doba ani to nie je dobré, aby sme niečo také zavádzali. Ale prečo to tí ľudia robili? Pretože mali silne vyvinutý zmysel pre česť. Jednak si potrebujem chrániť česť tak, aby ma niekto iný neurážal, ale na prvom mieste tak, aby som ju ja sám nestrácal. A chcel by som povedať, že naozaj, z jednej strany je veľmi zlé, že sa necháme, alebo navzájom že sa urážame, obviňujeme, osočujeme, na druhej strane, že robíme veci, ktorými tomu zavdávame, zavdávame príčinu.
Pani predsedajúca, mohol by som poprosiť o prítomnosť pána navrhovateľa?

Áno, ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Mark Twain napísal, urobil si taký žartík zo svojich priateľov, že poslal viacerým význačným hodnostárom, myslím, že to bolo v meste, správu, telegram: "Všetko bolo prezradené, ihneď odíďte." Všetci z týchto mužov do nohy do 24 hodín opustili mesto. On si to vymyslel, on nebol s nimi na ničom dohodnutý. Mali proste zlé svedomie. Ja mám taký pocit, že je čas, aby sme na Slovensku naozaj mohli tu zasadať bez nejakého strachu, bez nejakého zlého svedomia, bez toho, aby sme stále riešili nejaké kauzy z minulosti, tým nechcem povedať, že sa nemajú vyšetriť, teraz nehovorím o tom, že sa nemajú vyšetriť, majú sa vyšetrovať a vyšetriť, ale aby sme ďalej takéto veci nemuseli riešiť, pretože jednoducho nebude k nim príčina. Aby sme sa nemuseli báť, že keď nebudeme mať tú imunitu, tak nás nejakí politickí protivníci odsúdia. Aby nemohla fungovať vydierateľnosť, ktorá sa tak často tiež spomína aj práve s tým obdobím, o ktorom hovorí kauza alebo teda spis Gorila.
Keď som uvažoval o vstupe do politiky, tak mi jeden rozumný muž povedal, že dôveryhodnosť vzniká prekryvom dvoch množín. Jedna z nich je kompetentnosť, odbornosť a druhá je charakter. Myslím si, že pre každého z nás toto môže byť také, také určité memento, že môže zapracovať na niektorej z týchto oblastí, alebo na oboch týchto oblastiach. Pretože ja sa potom obávam, že to bude tak, že niektorí politici, myslím, že to bol aj súčasný pán premiér, sa vyjadria, že ich zaujíma iba právna a ekonomická rovina a nie morálny rozmer. Ale potom to tu budeme mať stále. Pokiaľ naozaj nebudeme vnímať, že nie sú dôležité len zákony, predpisy a to, či je to v pluse alebo mínuse, ale aj o tom, či je to naozaj spravodlivé, či je to čestné, či je to dobré.
Ja by som to zhrnul, nechcem naťahovať čas, ale cítil som to tak na srdci ako potrebné a veľmi dôležité popri všetkých tých technických poznámkach. V Biblii sa píše veta, ktorá nie je náboženská, je skôr morálna, keby ste si vypočuli túto vetu, také povzbudenie: "Bratia, myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je cnostné a chválitebné. A Boh pokoja bude s vami." Ak naozaj chceme, aby sme mali, či už sme veriaci, alebo neveriaci, ten pokoj aj medzi nami, aj smerom do budúcnosti pre našu prácu, pre našu službu, tak potrebujeme naozaj myslieť na tieto dobré veci a venovať sa im, mať charakter, vnímať tú morálnosť a verím tomu, že nebudeme musieť riešiť potom v parlamente žiadne ďalšie kauzy a spisy Gorila, Sasanka a neviem, ktoré ďalšie takisto nejaké finančné skupiny a nebudeme sa stále dokolečka obviňovať, odsudzovať, urážať. Ďakujem.