7. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem za precíznu analýzu a najmä tú komparáciu so štátmi Európskej únie, ktorá jasne ukazuje, že Slovensko sa touto zmenou konečne posúva od toho banánového, latinskoamerického, polootrokárskeho režimu k tomu, čo je typické pre Európsku úniu, pre Európu - k sociálnej ochrane a k rovnováhe.
Ja rozumiem tomu, že existujú dva rôzne názory na to, ako má byť upravený Zákonník práce a celkovo pracovnoprávne vzťahy. Jeden je ten pravicový, ktorý tu už kolegovia stačili čiastočne predstaviť. To je model, že aby sme si uchránili svoju konkurencieschopnosť, tak dajme tým zamestnávateľom všetko. Nech, pre mňa, za mňa, môžu aj zbičovať zamestnancov. To by ste boli najradšej, páni kolegovia. Ale vy by ste si mali uvedomiť, že už nežijeme v otrokárskom zriadení, ktorého ste aj nejakými latentnými obhajcami. Žijeme v demokratickej, v demokratickej a sociálnej Európe, pán kolega (Výkrik v sále.), ktorý na mňa kričí. A preto by sme mali obhajovať tie sociálne práva občanov, ktoré sú obsiahnuté aj v Charte základných práv Európskej únie, pán Brocka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

15.
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Brocka, prosím vás, na pani podpredsedníčku.

16.
Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
Viem, že sa vám to nepáči, pán Brocka, vy by ste radšej očividne žili v tých stredovekých zriadeniach. Žijeme v modernej Európe a musíme chrániť sociálne práva občanov. Takže aj keď sa vám to nepáči, ja veľmi pekne ďakujem pani podpredsedníčke, že to povedala: táto novela je o sociálnej ochrane tých bežných ľudí, ktorí pracujú, a nie o ochrane všelijakých Pent, všelijakých Haščákov, všelijakých veľkopodnikateľov, o ktorých je pravica.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja sa tiež chcem poďakovať za veľmi perfektnú analýzu, ktorá jasne ukazuje, o čo nám v tomto prípade, v tomto Zákonníku práce ide. Že nám ide o výrazné zlepšenie postavenia zamestnancov. To budem opakovať možno po celý čas, čo tu budú naťahovať rokovanie o tom. Ja sa len, pani podpredsedníčka, bojím, že tá diskusia korektná a vecná nebude, ako to už hneď v úvode niektorí kolegovia vykrikujúci z lavíc, naznačili.
Chcel by som sa mýliť. Chcel by som veriť, že sa budeme baviť naozaj vecne tak, aby sme si navzájom dokázali, že kto má pravdu a prečo ten Zákonník práce je v takej podobe, v akej je. A budem to tu neustále na každého rečníka opakovať konkrétnymi faktami, ktoré som získal, keď som bol teraz vonku na Slovensku, že ľudia, zamestnanci čakajú.
A na záver jeden taký príklad, konkrétne, pani podpredsedníčka, na potvrdenie. Bol som s mojím spolužiakom zo základnej školy, ktorý tridsať jeden rokov robil v lese, z toho niekoľko rokov ako nútený živnostník, ktorý mal len motorovú pílu. Teraz  požiadal si o odchod do dôchodku. A viete, koľko dostal? Dvesto šesťdesiat eur, vážení páni, ktorých ste vy tým Zákonníkom práce, vaším, nútili ľudí, aby išli robiť na živnosť. Keby bol riadne pracoval, čo nemohol, pretože by prácu nedostal, ale ho donútili ísť robiť živnostníka. To len na potvrdenie vašich slov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcem poďakovať všetkým pánom poslancom, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Ale ako som aj v úvode povedala, náš sociálno-demokratický pohľad na postavenie zamestnanca a vyváženosť vzťahov zamestnávateľ - zamestnanec je iný ako pohľad pravicových politikov. Neviem, pán poslanec Kaník, kde beriete tú istotu, že novela Zákonníka práce, o ktorej rokujeme a ktorú schválime, prinesie zvýšenie nezamestnanosti a zvýšenie regionálnych rozdielov.
Ja som nie o tomto presvedčená. Aj slovenským zamestnancom treba dať také štandardné podmienky, ako sú v iných demokratických krajinách, aby aj u nás ľudia si za to, že robia, mohli ísť do obchodu, ísť na dovolenku, slušne nakúpiť a slušne žiť a zaopatriť svoje deti. Takže ja predpokladám, že, a to je asi aj odpoveď na vás, pánov poslancov z pravice, že tento súboj bude prebiehať, názorový súboj a ideologický súboj, bude prebiehať počas dnešnej, a možno aj počas dneška, aj počas zajtrajška, alebo dokedy bude rokovanie o novele Zákonníka práce.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, vážení hostia, máme tu dnes novelu Zákonníka práce, ktorá obsahuje zmeny, ktoré nepotrebujú ani zamestnanci, ani zamestnávatelia. Naopak, im uškodí. Uškodí najmä zamestnancom. Zmeny totiž zvyšujú náklady na pracovné miesta na Slovensku, čím logicky bude na Slovensku len menej práce.
Zvýšenie nákladov na pracovné miesta prichádza v čase, keď vláda jednej strany už zvýšila odvody na prácu a pripravuje vyššie zdanenie práce, dokonca najvyššie v porovnateľných krajinách V4. Logickým dôsledkom teda našej súťaže o nové pracovné miesta nebude viac, ale bude menej práce. Zaznamenali sme už prvé odhady personálnych profesionálnych agentúr, ktoré hovoria o strate 33 až 50 000 pracovných miest. Naše analýzy na základe aj rozhovorov s tvorcami pracovných miest po celom Slovensku hovoria, že po všetkých zmenách, po všetkých zmenách o zvýšení daní, zvýšení odvodov a zbytočných a škodlivých zmenách v Zákonníku práce pripravia na Slovensku o prácu osemdesiat až sto tisíc našich občanov. Je to absolútne zbytočné a je to, ako povedal pán kolega Brocka, darček skôr iným krajinám, ktoré sa môžu tešiť. Môžu sa tešiť dnes, keď súťažíme o každé nové pracovné miesto.
Dámy a páni, sme na spoločnom európskom trhu, najväčšom trhu na svete, kde krajiny svojimi podmienkami sa snažia prilákať robotu. Dnes nie je problém zaregistrovať si firmu inde, dnes nie je problém, aby sme mali nejaké bariéry pre presun pracovníkov. Práve naopak, aj preto sme vstupovali do Únie, aby pracovníci mohli sa voľne pohybovať. Máme voľný pohyb pracovných síl, práve preto je dôležité, aby sme sa snažili o to, aby sme prilákali robotu na Slovensko, aby jej bolo čo najviac.
Ja som presvedčený... Na zdravie! (Reakcia na kýchnutie v sále.) Je to pravda. Že je najdôležitejšie, aby politici sa sústredili práve na toto, aby bolo na Slovensku čoraz viac práce. Preto dnes, keď máme stále vysokú nezamestnanosť a stále máme problém predovšetkým s dlhodobo nezamestnanými, by sme mali sústrediť sa predovšetkým na riešenie tejto otázky, čo s dlhodobo nezamestnanými. Riešenia ponúkame. Ako medzitrh práce, máme stále vysokú administratívu a byrokraciu, mali by sme sa sústrediť na zjednodušovanie legislatívy, na zníženie administratívy, byrokracie, a nie robiť to, čo robí súčasná vláda, že zvyšuje náklady na tvorbu pracovných miest, zvyšuje dane, odvody a zbytočne v Zákonníku práce hádže polená pod nohy tým, ktorí tvoria pracovné miesta.
Dámy a páni, to nie sú len veľkí zamestnávatelia. Naši najväčší zamestnávatelia sú práve malí a strední podnikatelia, sú živnostníci. Tí zamestnávajú najviac ľudí, tí tvoria mimochodom aj väčšinu slovenského domáceho produktu. Keď hovoríme o porovnávaní veľkých a malých, tak musím spomenúť aj pri tejto príležitosti, že práve obľuba súčasnej vlády je v diskusii s veľkými podnikateľmi. A nielen diskusia, ale aj ich zvláštna pomoc. Spomeniem prípad firmy Mondy, ktorá dostala škandalóznu podporu vo výške 60 000 eur na jedno pracovné miesto. Považujem to za absolútne škandalózne. Dnes, keď práve sa zhoršujú podmienky živnostníkom a malým podnikateľom, aby sa vláda sústredila selektívne len na niektorých veľkých zamestnávateľov.
Aj v úvodnom slove pani podpredsedníčky Laššákovej sme počuli pokračovanie v ideológii vládnej strany o tom, aké chce poskytovať istoty. Nuž, chcem zdôrazniť, že tie istoty budú práve v tom, že na Slovensku budeme mať istotu, že práce bude menej. Doteraz majú ľudia len a len istotu v tom, že budú mať vyššie poplatky, či už za koncesiu, ktorú sme zrušili, či už za kolky, ktoré sme zrušili, či už za registráciu nových áut, a tak ďalej a tak ďalej. Budú mať vyššie odvody, budú mať istotu vyšších daní a istotu že bude menej práce. Toto sú istoty, ktoré ponúka vláda jednej strany.
Zmena Zákonníka práce znamená teda, že na Slovensku bude menej práce najmä u malých podnikateľov, a že sa to dotkne zamestnanosti aj mladých ľudí. Súvisí to takisto s tým, čo sme preberali už pri zákone o sociálnom poistení, kde sa zvyšujú neúmerne odvody na dohodu pre študentov, ktorí si privyrábajú popri práci. Teraz im už zhoršujeme prostredie tým, že pri zavedení, opätovnom zavedení súbehu výpovednej lehoty a odstupného dávame limit do dvoch rokov.
Bohužiaľ, obávam sa, že sa to dotkne najmä mladých ľudí, pretože tam bude väčšia fluktuácia, tam bude najväčšie ohrozenie pre tých, ktorí potrebujú získavať pracovné návyky. Vieme, že túto otázku treba riešiť. Mimochodom, aj premiér Fico pri svojej prvej návšteve Bruselu po nástupe do funkcie, so šéfom Európskej komisie Barrosom hovoril na túto tému, kde obojstranne priznali, že toto je problém, ktorý treba riešiť, nezamestnanosť mladých ľudí. Dohodli sa na určitom presune z eurofondov. Nuž, ale na jednej strane chceme čerpať peniaze, európske peniaze na riešenie tejto otázky, a na druhej strane úplne nezmyselne zhoršujeme podmienky pre zamestnanosť mladých ľudí tým, že im zvyšujeme odvody na dohodu, tým, že im zhoršujeme podmienky v Zákonníku práce. Takto vyháňame prácu zo Slovenska, bohužiaľ.
Zákonník práce prišiel do parlamentu bez dohody so sociálnymi partnermi. Viem, že to vládna strana nerada počúva, ale chcem opätovne pripomenúť a zdôrazniť, že v roku 2003 za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, kedy sa menil Zákonník práce, ktorý významne prispel k tomu, aby na Slovensku sa zvyšovala zamestnanosť, čo čísla jednoznačne dokazujú, tak prišiel do parlamentu s dohodou sociálnych partnerov. Dámy a páni, súhlasili aj odborári, súhlasili aj predstavitelia zamestnávateľov, čo teraz nie je pravdou.
Zákonník práce máme bez dohody so sociálnymi partnermi. Je pravdou, že prebehlo množstvo rokovaní, ale tým, že nedospeli k dohode sociálni partneri, je to len ďalší dôkaz toho, že tento Zákonník práce nepotrebujeme, že je zlý, že je škodlivý. Dokonca sa mení po tom, čo súčasná novela Zákonníka práce nie je ani rok v platnosti. Ani rok platnosti sme nenechali dobehnúť súčasné zmeny, takže nemáme možnosť presne zanalyzovať ich dopady na pracovný trh, ale zároveň už prichádzame v chvate, v krátkom čase po voľbách so zmenou, ktorá je, bohužiaľ, škodlivá. Je to veľmi zlá správa pre Slovensko a je to zlá správa najmä pre aktívnych, pracovitých a zodpovedných ľudí, ktorí teraz najviac doplácajú na politiku dnešnej vlády.
Ktoré sú tie najhoršie zmeny? Dovoľte mi ich osobitne zdôrazniť. Jedná sa predovšetkým o opätovné zavedenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného pre zamestnanca, ktorý vo firme odpracoval minimálne dva roky. Je logické, že vyššie náklady na pracovné miesta rozhodne nepomôžu nové miesta tvoriť. Výsledkom teda bude len väčšia opatrnosť pri ich tvorbe a naviac, práve ten vplyv na mladých ľudí, kde bude väčšia hrozba prepúšťania pre tých, ktorí nerobia ešte dva roky.
Mimochodom, podobné ustanovenie prvej Ficovej novelizácie, ešte za predchádzajúcej Ficovej vlády nás zaradilo na 116. miesto spomedzi sto štyridsiatich hodnotených krajín v rebríčku Svetového ekonomického fóra pri ukazovateli praktík najímania a prepúšťania zamestnancov. Aj nedávno sme boli svedkami toho, že sme všetci zaznamenali skutočnosť, že práve Svetové ekonomické fórum, ktoré pravidelne ročne hodnotí rebríček konkurencieschopnosti krajín, nás zaradilo na tretie miesto v Európskej únii odspodu. Len Grécko a Rumunsko je na tom horšie. Samozrejme, že sa hodnotí aj pracovné právo, aj Zákonník práce, čiže takéto ustanovenia nás neposúvajú hore, ale, naopak, dole. Takéto ustanovenia v Zákonníku práce, aké momentálne preberáme, ešte zhoršujú našu konkurencieschopnosť.
Ďalšie škodlivé opatrenie je obmedzenie zmlúv na dobu určitú. Už len dvakrát za dva roky to bude možné urobiť namiesto toho, že v súčasnej stále platnej úprave Zákonníka práce je to možné realizovať trikrát za tri roky. Viem aj z vlastnej skúsenosti, že pri tvorbe pracovných miest sa inštitút práce na dobu určitú často využíva na sezónne práce, ktoré sú typické pre mnohé firmy. Na Slovensku zvlášť. Máme dôležitý automobilový priemysel, elektrotechnický priemysel, potravinársky priemysel, kde sú prirodzené sezónne výkyvy. Firmy musia zamestnávať pracovníkov na dobu určitú, keď chcú vykryť tieto sezónne výkyvy. Firmy súťažia o prácu v tom, že či sa zákazka urobí v jednej alebo v druhej fabrike, v jednej alebo v druhej krajine, A samozrejme, že sa realizujú tieto zákazky tam, kde sú na to najvhodnejšie podmienky.
Nuž, keď firma nebude môcť si najať pracovnú silu na tieto zákazky, tak jednoducho táto robota na Slovensko nepríde. Bolo by naivné si myslieť, že práca na dobu určitú sa automaticky transformuje na dobu neurčitú, že tieto pracovné miesta ako keby prešli len do pracovných miest, ktoré sú na dobu neurčitú. Vieme všetci, ktorí ste robili v praxi, že takto to nefunguje.
Ďalšou škodlivou zmenou je zmena postavenia dohodárov, čo sa týka stanovenia mzdy a pracovného času. Po dramatickej zmene v odvodoch, ktorej sme boli svedkami ešte pred mesiacom, je to ďalšia zmena, ktorá znižuje šance ľudí, ktorí pracujú na dohodu na špecifických úlohách. Vieme, že pružnosť na trhu práce znamená veľmi veľa. A aj tu to pocítia najmä skupiny ľudí s najmenšou zamestnanosťou, teda ľudia mladí, ktorí začínajú pracovať, a potom ľudia starší, ktorí sú tesne pred dôchodkom.
Ďalším opatrením, ktoré je škodlivé, je obmedzenie počtu nadčasových hodín. Už nebude možné dohodnúť dvestopäťdesiat hodín za rok, ale novela Zákonníka práce hovorí o pevnej stanovenej maximálnej sume stopäťdesiat hodín za rok. Znamená to, že ľuďom, ktorí by aj chceli viac si privyrobiť, to nebude umožnené.
Takisto viem z vlastnej skúsenosti, že ľudia majú veľký záujem o to, aby si privyrobili práve v práci nadčas. Keď sa opýtate, aj dnes, aj tento týždeň som hovoril na osobitnom stretnutí s malými podnikateľmi, tak veľmi, veľmi kritizujú, a to som bol sám prekvapený, že toto ustanovenie, do akej miery im vadí, pretože aj oni majú často výkyvy a často potrebujú riešiť svoje zákazky nadčasmi. A sami mi opätovne potvrdili, že majú vždy väčší záujem o prácu nadčas, než môžu uspokojiť. Ľudia si jednoducho chcú zarobiť. Roboty je málo. A tam, kde je, tak samozrejme je o ňu bitka.
No a jedno z ustanovení, ktoré je perličkou a darčekom odborárom, je to, že odborárski šéfovia už nebudú musieť preukazovať svoju členskú základňu, teda reprezentatívnosť v podniku. Je samozrejme veľmi ľahké sa tváriť, že niekoho zastupujem, keď to ani nemusím preukázať. Toto ustanovenie povedie k fatálnemu, až absurdnému stavu v tom, že zamestnanci, ktorí majú prirodzené právo si samozrejme vybrať svojich predstaviteľov, ktorí za nich jednajú, tak si môžu zvoliť, vybrať svoju zamestnaneckú radu, ale tá ich nebude reprezentovať. Ich reprezentantom bude odborár, ktorý nemusí byť dokonca ani ich zástupca, ktorý nemusí byť ani pracovník v tom podniku, kde odbory nemusia existovať, ale podľa Zákonníka práce bude on jediným reprezentantom. Je to zlé, je to škodlivé, je to absurdné, keď ľuďom berieme právo na to, aby si mohli sami zvoliť ich reprezentantov, ale nanútime im zhora Zákonníkom práce niekoho, kto ich bude reprezentovať. Aj toto ustanovenie je dôkazom, že Zákonník práce nepomôže ľuďom, nepomôže zamestnancom, nepomôže ani zamestnávateľom. Pomôže len a len odborárskym funkcionárom, ktorí takto sa môžu tváriť, že sú dôležití.
Novela je teda ďalšou ranou pre Slovensko v súťaži o pracovné miesta. Už som spomenul, že osobitne negatívny vplyv bude na mladých ľudí a živnostníkov, ktorí sú naši najväčší zamestnávatelia.
Je zaujímavé, že vláda si podľa môjho názoru uvedomuje, že tento Zákonník práce nepomôže riešiť zamestnanosť, pretože keď si pozrieme, a to je veľmi, veľmi zaujímavý fakt, keď si pozrieme rozpočet, ktorý je zatiaľ v návrhovej podobe na roky 2013 až 2015, tak tento rozpočet hovorí, že na Slovensku bude vyššia nezamestnanosť ďalšie dva roky, ako bola v roku 2011. Komu teda pomôže Zákonník práce, keď sa predpokladá hospodársky rast, ale samotná vláda predpokladá, že nové pracovné miesta nebudú vytvorené, že ich bude menej?
Zákonník práce prehĺbi regionálne rozdiely. Vieme, že okrem toho, že potrebujeme riešiť nezamestnanosť, a najmä ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, tých je väčšina zo všetkých, ktorí nemajú prácu, tak Slovensko je typické pomerne výraznými regionálnymi rozdielmi. Takáto zmena sa dotkne najmä firiem a najmä zamestnancov v odľahlých regiónoch, ktorí budú ešte viac ohrození, a tým pádom regionálne rozdiely budú zväčšené.
Hovoril som už o pracovných miestach, hovoril som o konkurencieschopnosti. Aké je teda riešenie? Riešenie, rozhodne nerobiť zmeny v odvodoch, nerobiť zmeny v daniach, nezvyšovať odvody a dane, nerobiť zbytočné zmeny v Zákonníku práce, ktoré ľuďom nepomáhajú, ale naopak, im škodia. Ale je potrebné znižovať administratívne zaťaženie, je potrebné riešiť situáciu dlhodobo nezamestnaných a uľahčovať život najmä malým podnikateľom a živnostníkom, ktorí sú najväčší tvorcovia pracovných miest.
Dá sa to aj tak, ako napríklad navrhujeme našimi zákonmi, ktoré sú aj na ďalšom programe rokovaní Národnej rady, či už je to zákon na zvýšenie limitu pre daňové preddavky o 50 %, alebo na zavedenie živnostenských licencií alebo, s tým prídeme v krátkom čase, na zavedenie dohôd do určitej výšky, na ktorý sa nebudú vzťahovať odvody. Našu snahu by sme teda mali sústrediť predovšetkým na ľudí, aby mali prácu, a nie aby o prácu prichádzali.
Keďže aj na základe uvedeného považujem Zákonník práce za škodlivý a zlý, navrhujem, aby podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona. Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Štefanec, tak vo vašom príspevku vidím veľký posun od toho posledného, kedy ste dokázali čítať len mená ako Peter, Anka, Ľudmila. Takže z tohto pohľadu to vnímam pozitívne.
Na druhej strane chcem povedať, Zákonník práce je vždy stret záujmov toho nášho sociálno-demokratického nazerania, vášho pravicového, a zdá sa mi, že asi vy nechodíte často medzi bežných obyčajných ľudí, lebo by ste nemohli mať takéto názory, ako máte.
A v neposlednom rade si myslím, že Zákonník práce nemá absolútne nejaký vplyv na zamestnanosť, o ktorej sa snažíte presvedčiť nás, aj širokú verejnosť. Takže myslím si, že tento Zákonník práce je naozaj dobrým výsledkom spolupráce a hodín strávených nad týmto zákonom.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Štefanec, tá základná téza, ktorá sa vinie pravicovou argumentáciou a vinula sa aj vaším prejavom, je, že väčšia ochrana pracujúcich oslabuje konkurencieschopnosť a zamestnanosť na Slovensku. Povedzte mi, čo je toto za ideologický nezmysel?! To je taký vulgárny sociálny darwinizmus, že ja naozaj neviem, kde vy na to chodíte! Však choďte sa niekedy pozrieť do Európskeho parlamentu, kde zhodou okolností včera hovoril, prednášal jeden z vašich významných politikov, kresťanský demokrat José Barroso, jeden z lídrov EPP, v ktorej je aj SDKÚ členom. Viete, čo povedal? Ja vám ho odcitujem: "Sú to presne tie európske štáty s najefektívnejšími sociálnymi systémami ochrany, systémami ochrany a s najviac rozvinutými sociálnymi partnerstvami, sociálnym dialógom, ktoré patria medzi najúspešnejšie a najkonkurencieschopnejšie ekonomiky na svete." Pán kolega, nie Honduras, váš veľký vzor, nie Čile, veľký vzor pána kolegu Kaníka, ktorý sa uškŕňa vedľa, ale práve krajiny ako Švédsko, ako Fínsko, ako Dánsko a podobne.
Príklad Švédska je veľmi zaujímavý. Tam v roku 1938 došlo k takému historickému kompromisu medzi zástupcami práce a kapitálu v takzvanej Saltsjöbadenskej dohode, v ktorej sa dohodli aj tí veľkí kapitalisti, aj odborári a pracujúci, že bude veľmi silná ochrana práce vo Švédsku. Kam to Švédsko posunulo? Pozrite sa do Švédska, uvidíte, že naozaj nemá zmysel brať si príklad z banánových štátov, ale radšej z Európskej únie.
Čiže, pán kolega, pokiaľ chcete sociálno-darwinistický model, choďte do Latinskej Ameriky! Zbaľte sa, presťahujte sa do Hondurasu, tam to budete mať úplný raj na zemi. Tam nemajú žiadnu ochranu, žiadne odbory, všetko je zakázané, formujú tam paramilitantné skupiny, ktoré sa vyhrážajú robotníkom. To je asi raj na zemi pre vás, ale nie na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja začnem tak trošku od začiatku, ako pán kolega povedal, že sme prichystali občanom istoty s tým, že vlastne im dávame neistoty. Pán kolega, tie neistoty ste nám pripravili vy, pretože schodok v kase 500 mil. eur nás nemôže prinútiť k ničomu inému, ako skutočne tieto peniaze niekde nájsť, ušetriť a dať ekonomiku do poriadku. To je prvá vec.
Druhá vec je, nerozprávajte o tom, aké úžasné zázraky priniesol pán Mikuláš Dzurinda, že bol dohodnutý so Zákonníkom práce, pretože sám tomu neveríte, čo hovoríte. A to z toho dôvodu, že už v roku 2003, keď ste menili prvýkrát, vaša vláda, Zákonník práce, tak ste zrušili tripartitu a ste ju postavili iba ako poradný orgán. Tak neviem, s kým ste sa chceli dohodnúť. Ja tomu nerozumiem, s kým ste sa chceli dohodnúť, lebo tripartitu ste úplne potlačili.
Ďalšiu vec, ktorú chcem povedať. Tvrdíte stále, že Zákonník práce, že bude tu kopa nezamestnaných. No vy sám viete veľmi dobre ako ekonóm, že zamestnanosť tvorí ekonomika. Ekonomikou sa nám podarilo teraz naštartovať, pretože skutočne máme najlepší hospodársky rast a nemôžeme za tú chvíľu urobiť nejaký zázrak.
Ale všetci tvrdia o Zákonníku práce... My hovoríme, že Zákonník práce je pomer vzájomného postavenia zamestnancov a zamestnávateľa a tento chceme vyrovnať. Pán Kaník, keď ste predstavovali minulý, posledný váš Zákonník práce, povedal, že o 10 percent sa zníži nezamestnanosť po vašom Zákonníku práce. Pán Kaník si to pamätá, my sme sa tu stavili dokonca spolu, že to nie je možné. Áno, tam sa hlási pán kolega, ktorý je teda súčasný tejto stávky. A ja chcem povedať, že neprebehol rok, takže aspoň o 5 percent by ste mali svojím Zákonníkom práce znížiť nezamestnanosť a tá nezamestnanosť stále stúpa. Tak potom, o čom sa bavíme? Prečo takéto rozprávate a šírite takéto veci? My skutočne chceme štandardne podľa Európskej únie stanoviť pomer vzájomného postavenia zamestnancov a zamestnávateľov. A myslím si, že sa nám to darí a pochopili to aj všetci partneri.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, pekne ste pomenovali negatívne dopady takto pripravovaného Zákonníka práce. Zmena je nesystémová a neprináša pozitívne účinky na zamestnanosť, skôr opačne. Účelom by malo byť zníženie závislosti na sociálnom systéme, teda vytvorenie podmienok na zamestnanie či samozamestnanie. Prečo nie sú podpory pre našich domácich zamestnávateľov tak výrazné ako pre zahraničných? Ale teda nie len pre tých veľkých, ale aj tých menších. Prečo sa neodbremení zbytočná byrokracia pri týchto procesoch? Veľkí zahraniční zamestnávatelia sa jedného pekného dňa môžu zbaliť, pretože aj doma majú vlastnú nezamestnanosť, takže radšej vytvoria podmienky pre svojich občanov a nám ostane kopec nezamestnaných. Ako potom budete riešiť zvýšenú nezamestnanosť?
A ak sa hovorí o ochrane zamestnancov, tak do akej miery, do akej miery bude tá ochrana a do akej výšky bude akceptovateľná pre zamestnávateľov? Potom sa opýtajte zamestnávateľov, ktorí budú ochotní zamestnať nadmieru chránených zamestnancov. Pre koho to potom bude výhoda? Áno, len treba nájsť tú mieru a tá sa tu niekde stráca.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy sa s počudovaním zamýšľate nad tým, že SMER - sociálna demokracia prichádza v tomto období do parlamentu so zmenou Zákonníka práce po jeden a polročnej platnosti Zákonníka práce, ktorý ste vy s odretými ušami v tomto parlamente presadzovali.
Je to základná agenda strany SMER - sociálna demokracia. SMER - sociálna demokracia si len plní svoje predvolebné sľuby. SMER - sociálna demokracia sa zaviazal, že zmení Zákonník práce tak, aby bol v súlade s európskym štandardom v tomto, v tejto oblasti práva, pretože váš Zákonník práce, ktorý je v súčasnom období v platnosti, zhoršil postavenie zamestnancov a ich pracovných podmienok. Takže túto zmenu si jednoducho vynútil život. Túto zmenu si vynútili aj požiadavky sociálnych partnerov, s ktorými vedenie ministerstva práce, sociálnych vecí rokovalo, a na základe týchto rokovaní prišlo aj s touto predloženou novelou Zákonníka práce.
Skôr je na začudovanie to, že vy ste za jeden a polroka svojho pôsobenia vo vláde spôsobili to, že postavenie pracovníkov je oveľa horšie, a jediné, čo sa vám možno podarilo, je to, že ste znefunkčnili celý daňový systém. To bol výsledok vášho jeden a polročného pôsobenia.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby aj ja som mal tu niekoľko pripomienok. Oceňujem na jednej strane vládnu stranu SMER, že rokovala so sociálnymi partnermi, avšak nepodarilo sa dosiahnuť tú dohodu. To je veľmi vážna vec, ktorá tu bola ako spomenutá. Myslím si, že tak závažný dokument, zákon, ako je Zákonník práce, nemal by sa predkladať bez toho, že by naozaj v tej tripartite došlo k dohode.To je jedna vec.
Ďalšia vec je tá, po takej podrobnejšej analýze a po tých odhadoch expertov, ktorí odhadujú, že prípadnými prijatím aj tejto novely Zákonníka práce pracovný trh sa zhorší a podmienky na pracovnom trhu. Ak bude naozaj pravdou to, že stúpne nezamestnanosť o 80 až 100 000 pracovných miest, čo sa teda stratí na Slovensku, bude to veľmi zlá vizitka. Naozaj sú tu indície a signály aj podľa tohto návrhu, že, tak ako to kolegovia tu spomínali, naozaj zareaguje trh práce susedných krajín Európskej únie. A naozaj nedávajme takýto darček susedným krajinám! Práca je darom, darom pre každého a skutočne jej skutočnú hodnotu spoznávame ani nie skrz peniaze, ale keď o túto prácu prichádzame. Ak tú prácu nemáš a nie si schopný živiť rodinu, cítiš sa menejcenný. Muži, my asi viacrozumieme tomu, možno viac ako ženy, lebo tá žena predsa len v tej domácnosti stále si tú prácu nájde.
Ďakujem.