7. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Pán minister, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi predniesť stanovisko k Zákonníku práce, k vládnej novele Zákonníka práce za poslanecký klub SaS. Hneď na úvod poviem, že poslanecký klub SaS túto novelu nepodporí, a ďalej, samozrejme, vysvetlím prečo.
Chcem na úvod povedať a zrekapitulovať všetko, čo sa zatiaľ za vlády istôt Roberta Fica stalo, všetky tie zásahy, všetky tie rany istoty, ktoré už táto parlamentná snemovňa schválila. A chcem zároveň ďalej pripomenúť, že okrem Zákonníka práce tu budeme mať o pár dní ďalšie zákony, ďalšie rany istoty, pokiaľ ide o ďalšie zvyšovanie daní, zvyšovanie odvodov. Je veľmi smutné a veľmi zlé, že po zvýšení odvodov, ktoré sme schválili, teda nie my všetci, ale vládna "osemdesiatka" v danom prípade, po zvýšení odvodov lepšie zarábajúcim zamestnancom, dohodárom, živnostníkom, prichádza vláda s ďalším návrhom zákona, ktorý spôsobí rast nezamestnanosti na Slovensku. Nikto z tých, čo majú zdravý rozum, nemôže pochybovať o tom, že akékoľvek zvýšenie daní a odvodov pracujúcim ľuďom a firmám neprispeje k rastu zamestnanosti k tvorbe nových pracovných miest, k udržaniu existujúcich pracovných miest, ale bude to práve naopak.
Každé zvýšenie daní, každé zvýšenie odvodov znamená ranu aktívnym a pracovitým ľuďom, je to akýsi trest za to, že pracujú, podnikajú alebo dokonca tvoria pracovné miesta. To, čo sme schválili na 6. schôdzi parlamentu, zvýšenie odvodov, a to, čo vláda avizuje, to, čo je alebo je v pripomienkovom konaní a to, čo bude na rokovaní vlády a následne aj parlamentu a týka sa ďalšieho zvýšenia daní, ďalšieho zvýšenia odvodov, pokiaľ ide o zdravotné poistenie, to všetko sú rany istoty pracovitým ľuďom, ktorí žijú zo svojej práce, respektíve podnikajú, či už ako drobnejší živnostníci alebo ako majitelia menších či stredných firiem.
Pre oživenie tých, ktorí už zabudli, čo sme tu schválili pred pár týždňami. V tom veľkom balíku návrhov zákonov o sociálnom zdravotnom poistení sme schválili, že napríklad samostatne zárobkovo činné osoby budú v roku 2013 platiť povinné odvody oproti roku 2012 vyššie o 25 eur mesačne, to znamená zaplatia o 300 eur ročne viac ako doteraz. Vymeriavací základ na zdravotné a sociálne poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby sa zvýši, a to zásadne, naozaj dramatickým spôsobom aj pre také osoby, pre takých živnostníkov, ktorí platia z vyššieho základu ako toho minimálneho. Tie ich odvody sa zvýšia temer dvojnásobne.
Ďalej schválili sme, respektíve vládna väčšina schválila, že odvody na dôchodkové poistenie budú platiť aj študenti, študenti zo svojich často mizerných príjmov na dohodu, okrem tzv. Matovičových študentov.
Ďalej sme schválili napríklad to, že odvody na dôchodkové poistenie budú platiť už aj poberatelia starobných dôchodkov, tí, ktorí už dôchodok poberajú, budú platiť odvody, hoci už dôchodok majú priznaný.
Schválili sme, že všetci ostatní dohodári budú platiť zdravotné poistenie a ďalšie odvody. Takíto dohodári budú platiť na odvody podobne ako iní zamestnanci zo svojho príjmu 13,4 percenta. Ich zamestnávateľov sme zaťažili odvodmi vo výške 35 percent. To najmä pre také inštitúcie, ako sú centrá voľného času, rôzne spolky, rôzne neziskové organizácie, športové kluby, znamená, že budú mať obrovský problém, ako prefinancujú takýchto svojich aktivistov, takýchto svojich, povedzme svojich vedúcich krúžkov, napríklad záujmových krúžkov detí, pretože ich náklady sa zvýšia o tretinu. Ak na jednej strane berieme peniaze centrám voľného času a na druhej strane ich ešte zaťažíme odvodmi z dohôd, tak som skutočne zvedavý, ako centrá voľného času budú existovať po 1. januári 2013.
Zamestnanci, ktorí zarábajú viac ako 1 179 eur mesačne, budú platiť vyššie odvody kvôli vyšším maximálnym vymeriavacím základom. Samoplatitelia, dobrovoľne nezamestnaní, ktorí nie sú registrovaní na úrade práce, aj keď nemajú zamestnanie, nepodnikajú, budú platiť do zdravotnej poisťovne 55 eur mesačne. Ak budú platiť. Ak si netľapnú po čele a nepovedia si: Nie sme blázni, zaregistrujeme sa na úrade práce, nebudeme platiť vôbec nič a ešte si aj vybavíme sociálne dávky.
Sporitelia v druhom pilieri, ďalšia rana istoty, si budú sporiť na svoj budúci dôchodok len 4 percentá zo svojej hrubej mzdy. Minister financií predložil návrh zákona, podľa ktorého sa úspešným zamestnancom, respektíve tým, ktorí majú vyššie príjmy ako 2 866 eur mesačne, v podobe svojho základu dane prepočítaného na mesiac budú platiť daň 25 percent zo sumy, ktorú budú mať nad tých 2 866 eur mesačne. To ich určite povzbudí k tomu, aby zarábali stále viac a viac a aby platili vyššie a vyššie dane. Toto, dúfam, chápete, že myslím len a len ironicky.
Daňový bonus. Viete, vážení kolegovia, o tom, že minister financií predložil návrh, podľa ktorého sa daňový bonus už nebude vyplácať rodičom s deťmi 19-ročnými a staršími? To znamená, že vysokoškoláci, na vysokoškolákov už nebudú dostávať rodičia daňový bonus? Je to 21 eur mesačne, ale pre mnohé rodiny je to položka, ktorú keď nedostanú, tak ich rozpočet to výrazne naruší . A nie sú to žiadni milionári, žiadni boháči.
Nezdaniteľnú časť na manželku si bude môcť uplatniť len zlomok tých osôb, ktorí si túto daňovú výhodu, túto daňovú úľavu uplatňujú dnes. Napríklad preto, lebo ich manželka v rodine, kde je viac detí, je doma a o tieto deti sa stará, nepracuje, takže takáto rodina bude musieť platiť na daniach viac ako doteraz, pretože vychovajú viac detí. Takto budú potrestaní.
Čo je veľmi zvláštne a naozaj sa čudujem, že vláda Roberta Fica sa zahráva s ohňom, sú úvahy, ktoré sú premietnuté do návrhu zákona o dani z príjmov, podľa ktorých sa bývalým policajtom, bývalým vojakom, príslušníkom silových rezortov zdaní, zdaní bez akejkoľvek výnimky, bez akéhokoľvek prechodného ustanovenia v zákone, ich výsluhový dôchodok sadzbou 19 percent. Čiže napríklad bývalý policajt, ktorý dostáva dôchodok 500 eur, si donesie domov len 405 eur po novom roku. To určite poteší.
Sú tu aj ďalšie zmeny. Spomeniem včera či predvčerom schválené zvýšené poplatky napríklad za registráciu automobilov. Spomeniem chystané znovu zavedenie koncesionárskych poplatkov spolu s avizovaným ich zvýšením, ktoré budú musieť platiť všetky domácnosti, vrátane domácností dôchodcov.
Určite sa pýtate, prečo mám pred sebou tieto dve figuríny? Mali sme Deň otvorených dverí 1. septembra, tak ako aj za vami, aj za mnou chodili návštevníci, ktorých si veľmi vážim, že si prišli pozrieť prostredie tohto nášho slovenského parlamentu, a viedli sme rôzne diskusie. Bola za mnou jedna pani, povedala, že je učiteľka, volá sa Zdenka, učí na základnej škole. Má za sebou samozrejme dlhoročnú prax, má dve deti, dcéra na strednej škole, na gymnáziu, syn vysokoškolák. Zarába, zarába v škole, kde učí, na základnej škole, 600 eur hrubého. Viedli sme reč o tom, či sa jej dotknú avizované zmeny v daniach, odvodoch. Veď predsa počula pána premiéra, ako hovorí o tom, že tieto avizované zmeny, zvyšovanie daní, sa dotknú len 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Čiže prišla s tým, že veď predsa jej sa tieto zmeny nedotknú, veď ona zarába podpriemerných 600 eur hrubého mesačne.
Tak sme si teda sadli a spočítali sme si, aký má príjem dnes, pokiaľ tieto zmeny ešte neplatia, a aký bude mať ona učiteľka s platom 600 eur hrubého príjem po 1. januári a ako sa jej teda dotknú, či nedotknú zmeny vlády istôt Roberta Fica. Pani Zdenka zarába 600 eur hrubého v základnej škole, učí. Ďalej po večeroch vedie krúžok v centre voľného času na dohodu, kde dostáva 80 eur mesačne. Spolu má 680 eur hrubého, má dve deti, na ktoré dnes dostáva daňový bonus niečo vyše 40 eur. Nie je to jednoduché, ale teda so škrípaním zubov jej rodina nejako prežije a deti študujú. Po novom roku vaša vláda, vláda istôt, naparí aj pani Zdenke vyššie odvody z dohôd a zoberie jej daňový bonus na vysokoškoláka. Čiže pani Zdenka po novom roku, pani Zdenka nie je žiadny boháč, žiadny vykorisťovateľ, ako by povedal pán Blaha, donesie domov čistého o 30 eur menej, pretože bude platiť odvody, ktoré dnes neplatí, a zoberiete jej daňový bonus na jej vysokoškoláka. To je výsledok vlády istôt, ktorý sa údajne dotkne len 12 % občanov. Klamete, klamete, klamete! A takisto klamete, keď hovoríte o Zákonníku práce, ako nezníži počet zamestnaneckých miest, ako Zákonník práce neovplyvní pracovné miesta. Je to absolútny nezmysel.
A tí z vás, napríklad pán Jasaň, ktorí podnikajú, dobre vedia, že nehovoríte pravdu. (V sále počuť výkrik: Nepodnikám!) Podnikali ste, dobre, viete, o čom to je. Viete, o čom to je ale.
Analýzy zamestnávateľov, aby som trošku predbehol, hovoria o tom, že ak sa Zákonník práce schváli v tej podobe, o akej hovoríte, akú ste predložili do parlamentu, tak po novom roku zanikne okolo 30 až 40 tis. pracovných miest. Hneď na úvod, keď teda prejdem k hlavnej téme, a to Zákonník práce, si povedzme jednu zásadnú vec. Zamestnávateľa neprinútite žiadnym spôsobom tvoriť pracovné miesto. Zamestnávateľ je v tomto štáte ešte stále slobodný subjekt, ktorý sa rozhoduje na základe toho, ako napríklad vyzerá podnikateľské prostredie a ako sa vyvíja legislatíva na Slovensku. Zamestnávatelia, ktorí vidia, že táto vláda a táto snemovňa chce prijať Zákonník práce s účinnosťou od 1. januára 2013, ktorý jednoznačne zhorší podnikateľské prostredie, tak títo zamestnávatelia napríklad urobia to, nie všetci, ale časť z nich, že prepustia časť svojich zamestnancov ešte koncom tohto roka, prepáčte, že to poviem na rovinu, pokým to pre nich je lacnejšie. Budeme veľmi pozorne sledovať štatistiky tvorby, respektíve úbytku zamestnaneckých miest, aký bude vývoj do konca roka. Nechcem tu dávať sazky alebo stávky, ale tvrdím, že do konca roku nám ubudne určite niekoľko tisíc, možno niekoľko desaťtisíc pracovných miest. A nebude to ani kvôli sezónnosti, ani kvôli tomu, že v Grécku spejú do bankrotu, ale bude to kvôli tomu, že zamestnávatelia si spočítajú, že ak by to prepúšťanie nechali až po novom roku, tak by to bolo jednoducho drahšie.
Ale poďme k téme. Novela Zákonníka práce, ktorá bola predložená do parlamentu, nie je ničím iným, ako splatením dlhu strany SMER odborárskym centrálam a odborárskym predákom za ich podporu v predvolebnej kampani. Nový Zákonník práce jednoznačne zablokuje tvorbu nových pracovných miest a spôsobí likvidáciu pracovných miest, ako som už hovoril, k prepúšťaniu dôjde ešte pred koncom tohto roka. Ak od januára budú vznikať nové pracovné miesta, áno, budú, ale viete kde? V odborárskych centrálach, pretože odborári si vydobyli také práva, aké so zdravým rozumom nemajú nič spoločné.
Ako pozerám, tak pozerám, ja v Zákonníku práce nevidím žiadne zásadné nové práva pre zamestnancov. Tento nový Zákonník práce nie je preto, aby zamestnancom dal nejaké nové práva. Nové práva dáva odborárom, ale nie zamestnancom. Zvyšuje sa snáď rozsah dovolenky, tak ako sa to stalo za toho môjho Zákonníka práce pre mladých do 33 rokov? Zvyšujú sa snáď práva rodičov na materskú alebo rodičovskú dovolenku? My sme rodičovskú dovolenku spružnili, predĺžili sme materskú. Robíte to vy? Nevedie tam ani slovo. Znižuje sa snáď rozsah pracovného času, o čom sú vždy veľké témy v rôznych médiách? Napríklad ako tento Zákonník práce, ten Mihálov, ako núti zamestnancov pracovať v obrovských nadčasoch. Ja tam nevidím žiadnu zmenu, pokiaľ ide o samotný rozsah pracovného času. Zvyšujú sa snáď príplatky za nadčasy, za sviatky? No nezvyšujú. Zvyšujú sa snáď mzdy? No nezvyšujú a ani sa zvyšovať nebudú, pretože ak aj mal zamestnávateľ nejaké rezervy a pripravené niečo na zvyšovanie platov k januáru, tak s takýmto Zákonníkom práce si tie rezervy nechá naozaj na horšie časy, ale nie na zvyšovanie platov zamestnancov.
Jediné, čo tu nájdeme z pohľadu zamestnancov, je zvyšovanie nároku alebo zavádzanie nároku na odstupné v súbehu s výpovednou dobou. Tento nárok ale v konečnom dôsledku využijú naozaj len tí, ktorí budú mať tú smolu, že ich pracovné miesto bude z dôvodu organizačných zmien, z dôvodu nadbytočnosti zrušené. Je mi to ľúto, že sa tak stane, ekonomický život niekedy prináša aj také situácie, čiže len tí zamestnanci, ktorí spadnú rovno do kaluže, z ktorej sa už nemusia dostať, pretože nové pracovné miesto im pri tomto Zákonníku práce ťažko niekto ponúkne, tak budú istým spôsobom odškodnení nejakým tým jedno-, dvojmesačným odstupným. Pokiaľ ide o mladých ľud, tak tí nedostanú ani to.
Pokiaľ ide o odbory, pozrime sa spoločne čo, aké želania odborom splnila vláda v novom Zákonníku práce. Tak napríklad, odbory budú mať právo zablokovať zavedenie, respektíve zmeny pracovných noriem. Takže predstavte si firmu, predstavte si zamestnávateľa, ktorý nakúpi nejakú novú technológiu, nejaké nové stroje, vďaka ktorým môže byť výroba efektívnejšia, vyrobí sa viac výrobkov. Samozrejme to so sebou prinesie potrebu zmeniť pracovné normy. Tak, keď si pán odborár povie, že nie, že tých doterajších 10 výrobkov za smenu je, skrátka, dobre nastavené, napriek tomu, že technológia umožňuje 20, tak to bude 10, pretože páni odborári povedali, že si toto nepustia. Dobre, nech teda odborári určujú, ako budú vyzerať pracovné normy vo firme. Ale potom sa pýtam, či aj odborári budú niesť zodpovedať za to, že tá firma nebude konkurencieschopná napriek nákupu novej technológie, napriek investíciám do rozvoja. Ten zamestnávateľ nebude môcť zvýšiť efektivitu, pretože páni odborári povedali, že nie. Kto bude potom zodpovedný za prepúšťanie, za krach takej firmy? Odborár?
Ďalšia zmena, ďalšia zmena, ktorá je k horšiemu a poškodí v konečnom dôsledku zamestnancov, ruší sa právo zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka na uzatvorenie dohody o pracovných a mzdových podmienkach, dohody porovnateľnej s kolektívnou zmluvou. Čiže firmy, kde odbory nie sú, kde je zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, dostali novelou Zákonníka práce zo septembra 2011 právo uzatvoriť dohodu, ktorá kryje práva všetkých zamestnancov na pracovné, respektíve mzdové podmienky. Toto právo zamestnanecká rada, zamestnanecký dôverník od 1. januára stráca. Toto je ochrana zamestnancov?!
Ďalej, znovu sa vraciame k stavu, ktorý tu bol pred septembrom 2011. Vo firme možno s tisíc zamestnancami, kde odbory nepôsobia, stačia traja odborári na to, aby odbory založili v zmysle zákona o združovaní občanov. Čiže traja fiškusi si založia odbory vo firme, kde možno úspešne pôsobí doteraz zamestnanecká rada, a títo traja odborári získajú právo hovoriť za všetkých tisíc zamestnancov, či sa to tej tisícke zamestnancov páči, alebo nie. Budú môcť doslova a dopísmena vydierať na svoje výhody jednak zamestnávateľa a jednak svojím spôsobom aj tých ostatných zamestnancov. Zamestnanecká rada, ktorá v tejto firme možno už dlhodobo úspešne pôsobí, bude potlačená do úzadia, pretože tí traja odborári, lebo sú odborári, budú mať zákonom uzákonené lepšie, respektíve postavenie pre rokovanie so zamestnávateľom, ako zamestnanecká rada, ktorá združuje možno deväťsto ďalších zamestnancov.
Čo je úplne absurdné, zástupcovia zamestnancov budú mať právo na to, aby im zamestnávateľ preplatil voľno s náhradou mzdy, čiže, ľudovo povedané, platené voľno, a to v rozsahu 15 minút na každého zamestnanca vo firme. To znamená, že ak aj vy, páni kolegovia, máte firmu, kde je povedzme sto zamestnancov, tak budete musieť každý mesiac preplatiť 25 hodín plateného voľna odborárskym predákom, lebo Zákonník práce. A to dokonca aj vtedy, ak si tých 25 hodín nebude môcť ten odborár vyčerpať. Napríklad preto, lebo bol celý mesiac práceneschopný, tak zamestnávateľ mu tých 25 hodín musí pekne krásne preplatiť. Čiže odborár bude mesiac maródovať a dostane ešte tri dni naviac zaplatené, lebo nový Zákonník práce mu takéto právo, takýto nárok má umožňovať. Totálna absurdita. Ak chcete, aby boli odborári najnenáviditeľnejšou skupinou ľudí v tejto spoločnosti, tak takýto Zákonník práce podporte. Dosiahnete pravý opak, ako by ste chceli.
Čo je ale horšie, nechajme odborárov na pokoji, dobre, jasné, pozrime sa na flexibilitu, ktorá sa zníži prijatím tohto návrhu Zákonníka práce. Má sa zrušiť flexikonto, flexikonto, ktoré paradoxne zaviedla prvá Ficova vláda, ako jedno z mála rozumných opatrení, ktoré počas rokov 2006 - 2010 prijala. Jedno z mála dobrých opatrení, jedna z mála pozitívnych zmien v legislatíve má byť zrušená. To, čo ste sami zaviedli, chcete teraz od januára 2013 zrušiť. Aj tomu rozumiem, aj tomu nerozumiem, v každom prípade zrušenie flexikonta v tej súčasnej podobe znamená, že firma, ktorá sa dostane do vážnych prevádzkových problémov, nebude môcť tento nástroj flexibility pracovného času využiť, a to môže mať za následok v horšom prípade likvidáciu takejto firmy a stratu všetkých pracovných miest, ktoré tam sú, v lepšom prípade prepustenie časti zamestnancov, lebo inak tá firma sa ďalej nepohne.
Našťastie, zostáva v Zákonníku práce inštitút konta pracovného času, čiže obdobný inštitút ako flexikonto. Aby bolo jasné, v čom sa tie inštitúty líšia. Flexikonto bolo možné zaviesť rozhodnutím zamestnávateľa v prípade, že sa firma dostane do vážnych prevádzkových problémov, strata odbytu, strata zákaziek a podobne. Konto pracovného času - podobný nástroj, ale rozdielna je tá motivácia, kedy ho použijem - konto pracovného času je možné použiť aj vtedy, ak tie vážne prevádzkové problémy neprídu náhle, ale viem vopred, že moja firma, keď to hovorím z pozície vlastníka, obrazne povedané, moja firma je firma, kde sú vopred plánované výkyvy vo výrobe, či už dané titulom nejakej tej sezónnosti, viď stavebné firmy, poľnohospodárske firmy, alebo vplyvom očakávaného, vopred očakávaného rozdielneho náporu objednávok. To sú typickí subdodávatelia v automobilkách, v elektrotechnickom priemysle. Všetci dobre vieme, že televízory idú na odbyt pred Vianocami, ale horšie to ide po Vianociach, čiže ten subdodávateľ si takýmto spôsobom vie zorganizovať flexibilne pracovný čas, aby splnil v prípade nárazovej potreby všetky tie zákazky, ktoré mu idú, a na druhej strane, aby nemusel prepúšťať zamestnancov v čase, kedy tých zákazok je menej. Čiže veľmi dobrý nástroj, dobre že to v zákonníku zostáva. Čo je zlé, čo je zlé, je to, že konto pracovného času si môže zamestnávateľ zaviesť len po dohode so zástupcami zamestnancov, ako jediný takýto nástroj, keďže flexikonto ide preč, čiže zamestnanci s tým musia súhlasiť. To sa dá ešte viac-menej akceptovať, pretože je to zásah do ich práv, dobre, ale čo považujem za zlé, je to, že podľa nového Zákonníka práce, ak u nejakého zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, čiže ani odbory, ani zamestnanecká rada, ani zamestnanecký dôverník, tak v takom prípade konto pracovného času, keďže ho nebude mať s kým dohodnúť ten zamestnávateľ, nebude ho môcť vôbec zaviesť. Čiže tento výborný nástroj flexibilnej organizácie pracovného času, ktorý nám aj chráni pracovné miesta, a o to by nám všetkým malo ísť, nebude použiteľný v menších spoločnostiach.
Ďalej nový Zákonník práce prináša obmedzenie možnosti dohôd v kolektívnych zmluvách. Tu sa populárnym spôsobom zjednodušujú veci, keď sa hovorí, že je to výborné, pretože v kolektívnych zmluvách sa budú môcť len zvýšiť práva zamestnancov a nie znížiť. Nie je to pravda. Tí z vás, veľa z vás takých asi nie je, ale možno sa nejaký poslanec nájde, ktorí naozaj tomu rozumejú, vedia, že v kolektívnej zmluve aj po novele pána ministra Richtera bude možné v kolektívnej zmluve znížiť práva zamestnancov. Kto tomu neverí, nech sa pozrie na ustanovenia o práci na dobu určitú. Tam to nájde. Aj po starom, aj po novom. Čiže keď sa vrátim ale k tomu hlavnému, zužovať možnosti vyjednávania v kolektívnej zmluve len na vylepšovanie práv zamestnancov je trošku krátkozraké. Pretože tie firmy, ten náš svet, to naše Slovensko je naozaj rôznorodé, nie je biznis ako biznis, nie je odvetvie ako odvetvie, keď to poviem po slovensky, nie je región ako región, a šikovnosť vyjednávača odborárskeho predáka pri kolektívnej zmluve môže byť aj v tom, že na jednej strane pustí niečo pod ten štandard, ktorý, ktorý umožňuje Zákonník práce, ale na opačnej strane si zato vyjedná určitú výhodu pre zamestnancov, ktorá je v danej situácii v danej firme pre tých zamestnancov podstatnejšia ako nejaký ústupok voči tomu štandardu nastavenému v Zákonníku práce.
Zbytočne sa likviduje flexibilita aj pokiaľ ide o vyjednávanie v kolektívnych zmluvách. Už som spomínal, považujem za veľmi zlé a veľmi škodlivé zrušenie možnosti uzatvárania dohody o pracovných a mzdových podmienkach zamestnaneckou radou a zamestnaneckým dôverníkom. K čomu potom má byť v tej firme zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník, keď toto dôležité právo stratí?
Už som hovoril o konte pracovného času, ktoré nebude môcť zaviesť menšia firma. Čo je horšie, menšia firma, v ktorej nepôsobia zástupcovia zamestnancov, nebude môcť zaviesť ani nerovnomerný pracovný čas. Priatelia, máte niekto z vás, ruku na srdce, nejakú firmičku, ktorá pôsobí v oblasti cestovného ruchu? Respektíve máte niekoho v rodine, kto vlastní nejaký penziónik, malý hotelík? Ak áno, tak si asi uvedomíte, že takýto zamestnávateľ, taký malý hotelier, taký malý prevádzkovateľ penziónu, ktorý zamestnáva tri recepčné, dve chyžné, jednu upratovačku a dvoch kuchárov, asi ťažko môže mať zavedený vo svojej firmičke rovnomerný pracovný čas. Práve naopak, v tom cestovnom ruchu napríklad sa nepohne bez toho, že tam tie recepčné ťahajú dvanástky, že kuchár je viac v práci cez víkend, lebo vtedy je väčší nápor hostí, že tá chyžná tiež nemôže pracovať päť dní v týždni po 8 hodín denne od šiestej do štrnástej, lebo jednoducho ten biznis, to podnikanie to neumožňuje. Takejto malej firme ste týmto návrhom Zákonníka práce zlikvidovali jej existenciu, pretože ona si nebude môcť tých svojich chyžných, recepčných, kuchárov vlastne vôbec zamestnať. Nebude mať ako. Jediným východiskom bude, že si teda založia odbory, aby bolo s kým dohodnúť to nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času. Akože toto chceme? Takto, aby to fungovalo? Vo firme, ktorá má dvoch zamestnancov, odbory nezaložíte, keby sme išli do absurdity. Nezaložíte, pretože musia byť aspoň traja. Takže vo firmičke, kde sú dvaja zamestnanci, musia skrátka robiť od pondelka do piatku 8 hodín denne, pretože iné rozvrhnutie pracovného času tento úžasný návrh Zákonníka práce neumožní. Tú firmu môže majiteľ rovno zavrieť.
Skracuje sa práca na dobu určitú, na z troch doterajších možných rokov na dva. Ono to vyzerá úžasne, skvele, ako ste pomohli zamestnancom, lebo na tú zlú dobu určitú budú môcť robiť len dva roky. No tak, čo sa stane? No stane sa to, že v tých firmách, kde sú naozaj na hrane, kde je firma v ťažkom regióne, kde je vysoká nezamestnanosť, kde je problém so zákazkami, kde je, ten majiteľ nevie, čo bude zajtra, tak teraz využíva, teraz ten zamestnanec mal, použijem váš výraz, mal istotu v tom, že aspoň na tie tri roky mal prácu, no tak tú istotu práce bude mať len na dva roky. Čiže vlastne ste mu zobrali rok práce. No preto, lebo ten majiteľ, ten zamestnávateľ ho po dvoch rokoch, skrátka skončí, tretí rok už nebude, lebo ste ho zrušili, a zamestná si niekoho ďalšieho. Toto je výsledok, respektíve bude.
Za paradoxné považujem to, že chcete znížiť rozsah nadčasov, nie pre bežných zamestnancov, ale pre vedúcich, pre manažérov chcete znížiť rozsah nadčasov, pretože im to asi poškodí, keď sú v práci cez soboty, cez nedele a starajú sa o to, aby firma bežala. Tak skrátka nebudú môcť, lebo to niekto rozhodol.
Zákonník práce, ktorý v tejto podobe obmedzuje slobodu jednotlivca. Prečo? Snažíte sa sprísniť definíciu závislej práce a tak obmedziť slobodu rozhodovania, slobodu zmluvných vzťahov na jednej strane firmy, zamestnávateľa, na druhej strane jednotlivca, ktorý dnes si môže vybrať, bude pracovať na živnosť, bude pracovať na zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, na zmluvu o dielo napríklad, alebo na pracovnú zmluvu na dohodu. Túto variabilitu, túto voľbu možností vlastne chcete zúžiť, lebo ste si povedali, že chcete chrániť zamestnancov. Dosiahnete to, že pracovné miesta vznikať nebudú a naopak, aj to, čo si dnes niekto zarobil na tú živnosť, tak si zrejme nezarobí.
Čo považujem za úplnú absurditu, znova tak úplná perlička, ktorá je v tomto, v návrhu zákonníka, naozaj nehnevajte sa na mňa, toto je úplná hlúposť, novelou Zákonníka práce zakazujete zamestnancovi, aby pracoval nadčas, keď sám chce. Predstavme si povedzme mladého zamestnanca, má rodinu, potrebuje zarobiť, potrebuje zarobiť. Zarába ako pani Zdenka 600 eur mesačne. Zarobí si, keď nadčasuje. On si chce zarobiť v tejto firme, on chce nadčasovať, on chce prísť do roboty v sobotu. So zamestnávateľom sa dohodne, áno, je tam nejaká robota, spraví ju v tú sobotu, dostane zaplatený plat, dostane príplatky, donesie domov viac peňazí. A vy hovoríte v novele, že nesmie, pretože práca nadčas aj so súhlasom zamestnanca bude možná len v naliehavých a odôvodnených prípadoch, keď, obrazne povedané, horí v tej firme. Len vtedy. Čiže keď sám bude chcieť si privyrobiť, urobiť nejaký ten nadčas, mať väčšiu mzdu a príplatky za nadčas, tak nebude môcť, pokiaľ to nebude odôvodnené nejakým takzvane vyšším záujmom. Máte zdravý rozum, páni?! Nepreháňate to náhodou s tou takzvanou ochranou zamestnanca? Veď, prosím pekne, sa pozrite do ústavy! V ústave má každý právo na prácu. Vy svojím spôsobom takto obmedzujete právo na prácu ľuďom. Beriete im ústavné právo. Ja viem, že trošku preháňam, ale vo svojej podstate je to tak.
A s tým súvisí aj to, čo sa tu pošuškáva, že sa prijme pozmeňovák, podľa ktorého sa má zakázať takzvaný nedeľný predaj. Takže všetci ostatní zamestnanci v podstate môžu robiť v nedeľu, žiadne obmedzenie z nejakého zákona alebo zákonníka nebude, ale špeciálne v maloobchode sa zakáže pracovať v nedeľu. Čo všetci tí ostatní? Ako, ako tým budete teda brániť právo alebo dávať právo na užívanie si voľných dní? Však teda zakážme prácu v nedeľu úplne! Buď-alebo. Veď sa s tým nehrajme!
Ešte sa vrátim k odborom a zamestnaneckej rade. Ak vo firme pôsobia aj odbory, ktoré budú mať možno len troch členov, ktorí si tie odbory založili, a zároveň v tej firme bude zamestnanecká rada, regulárne zvolená a podporená povedzme 50 percentami zamestnancov, čiže zastupujúca reálne omnoho väčší počet zamestnancov, tak podľa novely Zákonníka práce budú pri rokovaní, pri vyjednávaní so zamestnávateľom mať vždy prednosť tí traja odborári, lebo sú skratka odborári. To, že zamestnanecká rada v tej istej firme zastupuje omnoho väčší počet zamestnancov, to nikoho nezaujíma. Toto je čo? Toto je akým spôsobom bránenie práv zamestnancov?! To nie je nič iné, ako privilegovane úzkej skupiny odborárskych funkcionárov.
Vráťme sa ešte k tomu, čo tu už bolo povedané, nebudem to nejak zvýrazňovať, ale pokiaľ ide o súbeh výpovednej doby a odstupného, a tu sa teda manipuluje s analýzami, ako to funguje v iných krajinách Európskej únie, tak chcel by som povedať vo všeobecnosti, že toto ma strašne baví, počúvať pána ministra, ako hovorí, odborníci na ministerstve analyzovali a také smernice a taký dohovor MOP a tak ďalej. No presne to isté som robil pred necelými dvoma rokmi aj ja, tí istí odborníci na ministerstve práce tak isto analyzovali smernice, analyzovali, ako to funguje v iných krajinách Európskej únie - a presne aj ja som krásne vedel zdôvodniť všetky zmeny, ktoré som navrhoval - v Európskej únii, že sú v súlade so smernicami, dohovormi MOP a v podstate sú porovnateľné so zvyklosťami a v nastavení v iných členských krajinách EÚ. Jednoducho je to tak. Manipulovať alebo argumentovať tým, že tam a tam to je tak a tak, dokážeme, či ten Zákonník práce bude ľavý alebo pravý, to je úplne jedno. Pokiaľ ide o konkrétny súbeh výpovednej doby a odstupného, tak približne v polovici krajín Európskej únie funguje model, ktorý máme momentálne uzákonený, čiže je nárok len na výpovednú dobu, ktorú si môže zamestnanec zameniť, keď chce, za odstupné, a v druhej polovici členských krajín EÚ je aj-aj. Čiže naozaj to nie je prevažujúce ani tak, ani tak. Takéto príklady alebo takéto porovnania považujem za nie celkom korektné.
Chcem ale ešte povedať jednu vec, ktorá tu zatiaľ nezaznela. Súčasný model hovorí, že zamestnanec má právo len na výpovednú dobu dva alebo tri mesiace, čo je ale pre zamestnanca dôležité. On sa môže rozhodnúť, on sa môže rozhodnúť a nikto mu v tom nemôže brániť, že tú výpovednú dobu si vyčará, zamení za odstupné. Čiže odíde dajme tomu hneď a dostane namiesto trojmesačnej výpovednej doby trojmesačné odstupné. To je veľmi dôležité, pretože svojím spôsobom to môže znamenať aj vyjednávací argument pre toho zamestnanca a môže si takto vydobyť to odstupné ešte vyššie, a to preto, lebo pre zamestnávateľa je samozrejme lepšie, keď zostane v tej výpovednej dobe, pretože počas nej pracuje, čiže prinesie za tú odmenu aj nejaký výkon tomu zamestnávateľovi. Čiže nie sú to peniaze, ktoré sú v prípade odstupného vyplatené len tak, bez akejkoľvek protihodnoty. Toto riešenie, ktoré navrhujete, je technicky zlé a vo vlastnom záujme vám, pán minister, odporúčam sa na to ešte pozrieť, pretože tak, ako ste to napísali, on síce, zamestnanec dostane právo na to nové odstupné, ale stráca právo na výmenu tej výpovednej doby na ďalšie odstupné. Čiže ak to chcete mať lepšie a naozaj v prospech zamestnancov, tak odporúčam sa na to trošku ešte pozrieť, ono sa to vylepšiť z vášho pohľadu určite dá. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

78.
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, chcem sa opýtať, chcete dokončiť, alebo chcete pokračovať potom poobede?

79.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Mám toho na päť minút, pán predseda.

80.
Paška, Pavol, predseda NR SR
Nech sa páči. Súhlasíte, aby sme dokončili? (Súhlasná reakcia pléna.)

81.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Dobre. V závere k účinnosti, už to tu zaznelo. Účinnosť sa navrhuje k 1. januáru. Nech je ako chce, nech ten obsah nového Zákonníka práce bude schválený v akejkoľvek podobe, v každom prípade aj ja sa prikláňam a odporúčam, pán minister, aby ste zvážili účinnosť tejto novely, aby ste počkali s tým, aké dopady na podnikateľskú sféru, na zamestnanosť budú mať tie ťažké zmeny v odvodoch, v daniach, dohody a podobne. Čiže treba počkať, ako sa tieto dosť zásadné zásahy do daňového a odvodového systému prejavia, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť k 1. januáru 2013. A naozaj vo vašom záujme je, aby ste s novelou Zákonníka práce počkali aspoň, aspoň ten rok a zvážili skutočne, akým spôsobom sa bude ďalej vyvíjať slovenská ekonomika vrátane prostredia, ktoré na nás pôsobí zvonku, a ako tie zmeny v daniach, odvodoch spôsobia prepady zamestnanosti. Pretože keď to tej rakvy budete pribíjať naraz viac klinčekov, tak tú rakvu naozaj úplne, úplne tak zatlčiete, že pochováte zamestnanosť úplne.
Chcem ešte na záver povedať, že sú v novom Zákonníku práce dobré zmeny. Spomeniem tie, ktoré sa mi páčia najviac. Je to úprava výpočtu priemerného zárobku. To je dobrá úprava. Je to spravodlivejšie, je to správne. Takisto sa mi veľmi páči nové právo zamestnanca pri čerpaní dovolenky, ktorú si bude môcť vyčerpať podľa vlastného rozhodnutia, ak do 30. júna roka nasledujúceho zamestnávateľ neurčí čerpanie, aby mu tá dovolenka neprepadla. A veľmi dobrý je aj nový paragraf, ktorým sa zavádza možnosť dohody na náhrade za stratu času. Tieto zmeny vítam, ale tak ako som počas môjho prejavu povedal, mám množstvo, množstvo ďalších a ďalších výhrad, ktoré sa potom, samozrejme, premietnu v druhom čítaní aj do adekvátneho množstva a kvality pozmeňujúcich návrhov.
Ďakujem pekne za pozornosť

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí pán Lajčák, zastupuje ho minister hospodárstva pán Malatinský. Neprítomný je podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, zastupuje ho minister spravodlivosti pán Borec.
Otázky neboli postavené podpredsedovi vlády a ministrovi financií pánovi Kažimírovi.
A to sú všetky informácie, ktoré sa týkajú, pán predseda, účasti členov vlády na dnešnej hodine otázok.

Ďakujem pekne, pán predseda. Máte pätnásť minút, aby ste odpovedali na otázky, ktoré položili poslanci.
Prvá otázka je od pána poslanca Zajaca: "Vážený pán premiér, počas hodiny otázok 26. júla ste v odpovedi vášmu poslancovi za SMER povedali, citujem: "Vláda v rokoch 2006 až 2010 zanechala vydané stavebné povolenia na 224 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest." Podľa mojich vedomostí to je lož. Môžete mi povedať, na ktoré konkrétne úseky z 224 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest ste zanechali vydané stavebné povolenia vláde Ivety Radičovej?"

Ďakujem pekne za položenú otázku. Vážený pán poslanec, dovoľte mi na úvod tiež niečo zacitovať, tentoraz slová istého rímskeho autora výrokov a poučení, Syrusa, ktorý povedal, že "lož sa stane pravdou len vtedy, keď jej človek chce veriť". Spomínam to preto, lebo si myslím, že, pán poslanec, ani vy nemôžete veriť tomu, čo tvrdíte a čo ste napísali na lístok, na ktorý sa píšu otázky pre členov vlády.
Prejdem však priamo k vašej otázke a môžem potvrdiť to, čo som povedal na pôde Národnej rady aj 26. júla tohto roku. Vláda Slovenskej republiky v rokoch 2006 až 2010 zanechala kabinetu Ivety Radičovej vydané stavebné povolenia nielen na 224 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, ale dokonca na 229,29 kilometra. Do zoznamu stavieb s vydaným stavebným povolením v uvedenom období patrí totiž navyše aj úsek Banská Bystrica, severný obchvat s dĺžkou 5,65 kilometra.
Chcel by som zdôrazniť, že na príprave podkladov mojej odpovede dňa 26. júla tohto roku sa podieľali odborné útvary Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, pričom vychádzali z relevantných údajov Národnej diaľničnej spoločnosti. Označiť teda takéto údaje za klamlivé alebo za lož by som aj z tohto dôvodu pokladal za trochu prehnané a trúfalé.
Ako argument pre stanovisko mám ešte pre vás pripravené dva dokumenty. A je to zoznam stavieb s vydaným stavebným povolením na diaľnice a rýchlostné cesty v rokoch 2006 - 2010. To je príloha č. 1. Neviem, či tu pán poslanec je. Ak tu nie je, tak by som to tam nechal. Tam je. Takže tu je prvá príloha, pán poslanec, ktorú vám dám, je to oficiálny dokument. Rovnako, ak dovolíte, by som vám daroval mapu diaľnic a rýchlostných ciest s grafickým vyznačením predmetných úsekov, príloha č. 2. (Potlesk.)
Konkrétne sa naozaj jedná o 27 úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, ako som už povedal, o celkovej dĺžke 229,29 kilometra, z toho 16 úsekov na diaľnici D1. Pre ilustráciu uvediem úsek Dubná Skala - Turany o dĺžke 16,45 kilometra, nachádzajúceho sa vo výstavbe s právoplatnosťou stavebného povolenia 2. apríla 2009. Ďalších šesť úsekov na diaľnici D1 je už v prevádzke. Opäť pre ilustráciu môžem spomenúť napríklad Studenec - Behárovce, dĺžka 3,32 kilometra s právoplatnosťou stavebného povolenia 27. marec 2009. Rovnako 30. apríla 2009 nadobudlo právoplatnosť stavebné povolenie na úseku križovatka Stupava - juh na diaľnici D2; 26. augusta 2009 na úseku Žilina, Strážov - Žilina, Brodno na diaľnici D3.
Z dôvodu vášho, podľa všetkého veľkého záujmu spomeniem aj šesť úsekov rýchlostnej cesty R1, napríklad Banská Bystrica - severný obchvat, dĺžka 5,65 kilometra, právoplatnosť stavebného povolenia 1. októbra 2008, ktorý už motoristi naplno využívajú. Pre úplnosť uvediem na rýchlostnej ceste R4 úsek Košice - Milhosť s dĺžkou 14,19 kilometra, právoplatnosť stavebného povolenia 24. februára 2010, stále ešte naša prvá vláda. Na záver môžem spomenúť dva úseky na rýchlostnej ceste R3, a to: Horná Štubňa - obchvat s právoplatnosťou stavebného povolenia 18. september 2007; obchvat Trstenej s právoplatnosťou stavebného povolenia 30. apríl 2007. V dnešnej dobe sú už obidva úseky v prevádzke.
Pán poslanec, keď všetky tieto uvedené úseky diaľnic a rýchlostných ciest naozaj nasčítame, skutočne sa dopracujeme k číslu 229,29 kilometra. Pripomínam ešte, že na mape, ktorú som vám daroval, vypracovanej Národnou diaľničnou spoločnosťou sú predmetné úseky znázornené červenou farbou, aby ste sa lepšie orientovali. Pokiaľ by ste mali ešte hlbší záujem o problematiku, tak vás si dovolím informovať, že stavby sú podrobnejšie popísané v Programe prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 až 2010 a v Programe pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 až 2014. Oba materiály nájdete na stránke ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja www.mindop.sk. V súčasnosti rezort dopravy pripravuje aktualizáciu programu, v ktorej bude vyhodnotený aj harmonogram začínania a odovzdávania stavieb do užívania.
Pán poslanec, chcem vám poďakovať za záujem o problematiku výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorá je prioritou aj tejto vlády. Samozrejme, tak ako v rokoch 2006 - 2010, aj dnes vychádzame z toho, že cestná doprava bude aj v ďalšom období dominovať v preprave tovarov a osôb ako jeden z najpodstatnejších faktorov v podpore ekonomického rozvoja a zamestnanosti v zaostávajúcich regiónoch Slovenska. Vláda preto robí všetko, aby sa tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest zrýchlilo a zodpovedalo potrebám hospodárstva krajiny aj očakávaniam ich užívateľov.
Ďakujem veľmi pekne za vašu otázku.

Stavebné povolenie ste zanechali na týchto úsekoch diaľnic a rýchlostných ciest, konkrétne ste ich spomínali, je ich 129 v roku 2010. Ja vám takisto darujem stav prípravy diaľnic a rýchlostných ciest z januára 2011, kde si to kľudne môžete naštudovať a môžeme si o tom ešte spolu podebatovať.
Ale doplňujúca otázka: Pán premiér, chcem sa vás spýtať, čo hovoríte na to, že za ministrovania Jána Figeľa boli na D1 spustené do prevádzky, do výstavby štyri úseky diaľnice D1, ďalšie tri úseky - boli ukončené súťaže za 60 % štátnej expertízy, čiastky boli zhruba v 60 percentách tejto expertízy, pritom PPP projekty na týchto úsekoch mali byť stavané zhruba nad štátnu expertízu. Európska únia, keďže tieto úseky sú stavané z európskych fondov, nám preplatí 65 až 72 percent. Takže v konečnom dôsledku výsledná cena pre Slovensko, ktorú zaplatí za tieto úseky, a občania Slovenska, bude pätinová alebo štvrtinová, podľa toho ktorého prípadu oproti cenám stavebných prác, ktoré mali byť stavané cez PPP projekty.
Som veľmi rád, že tieto úseky diaľnice v serióznej súťaži stavajú seriózne stavebné slovenské firmy, ktoré sú lídrami na trhu stavebnom. A mimochodom, tie isté stavebné firmy boli aj v konzorciu, ktoré malo stavať cez PPP projekty.
Ďakujem.

Možno to budete brať osobne, pán poslanec, čo teraz poviem, ale poviem to, ako som to cítil, ako som to videl. Ja si myslím, že pán Figeľ na ministerstve zaspal a ešte sa doteraz nezobudil. To je také moje hodnotenie práce pána ministra Figeľa na pozícii ministra dopravy. (Potlesk.) Pán Boh ochraňuj túto krajinu, ak by sa diaľnice mali stavať takým tempom, ako to nastavil pán minister Figeľ, pretože to boli ďalšie stratené mesiace. Boli perfektne pripravené projekty na D 1, dva balíky v rámci PPP projektov. Dnes už mohla vyzerať úplne inak cesta medzi Žilinou smerom na Ružomberok. Boli pripravené iné úseky po všetkej stránke, stačilo veci posunúť ďalej.
Koľko to bolo kriku okolo PPP projektu medzi Banskou Bystricou a Nitrou. Za dva roky, vážený pán poslanec, postavila spoločnosť 50 km diaľnic, to je rekord, ktorý tu nikdy nebol. A zdá sa, že po tejto ceste chodí možno dvojnásobok automobilov, ako bolo pôvodne predpokladané. Takto sa stavajú cesty a nie rečami, tlačovými konferenciami a obviňovaním niekoho iného.
Takže skúste pána Figeľa prebrať trošku do života, lebo naozaj ten výkon bol veľmi, veľmi chabý na ministerstve dopravy. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Chcem zagarantovať, vážené dámy a páni, že Slovenská republika bude mať v roku 2012 deficit na úrovni 4,6 % a v roku 2013 ho zníži pod 3 %. Budeme teda plniť medzinárodné záväzky, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala.
Samozrejme, toto vyžaduje určité úsilie. Nie je žiadne tajomstvo, že ak porovnáme rozpočet, ktorý bol schválený v roku 2011 na rok 2012, s realitou, tak rozdiel oproti realite je mínus 500 mil. eur. To je darček, ktorý sme dostali od vlády, ktorá odišla, a na týchto 500 mil. dnes musíme prijímať rôzne opatrenia.
Pokiaľ ide o rok 2013, naše konsolidačné úsilie musí byť vyššie ako 1,5 mld. eur, preto rovnako ako aj v iných krajinách vláda Slovenskej republiky musela predložiť Národnej rade Slovenskej republiky celý zoznam konsolidačných opatrení, ktoré predovšetkým smerujú voči bohatým firmám, bankám. Súhlasím, že sú aj opatrenia, ktoré sa dotýkajú ľudí, ale jednoducho iná cesta neexistuje. Je zhoda medzi opozíciou aj vládou, že konsolidovať je treba. Máte však iný názor na obsah tejto konsolidácie. Avšak keď sa spýtame, aký je ten obsah vašej konsolidácie, na túto otázku sme nedostali ešte ani raz odpoveď. Ani raz odpoveď. Vysoká pravdepodobnosť je, že by ste išli tou istou cestou, ako sa snažia v Českej republike, kde je pravicová vláda, to znamená prudké zvýšenie dane z pridanej hodnoty. A toto bol aj program, ktorý ste mali nachystaný na ministerstve financií.
Dámy a páni, teraz sa obraciam predovšetkým na poslancov vládneho klubu. Musíme si uvedomiť, že konsolidácia verejných financií v žiadnom štáte, v žiadnej krajine nie je príjemný proces. A musíme rátať aj s tým, že za rozhodnutia, ktoré prijímame, odvážne a tvrdé, zaplatíme aj politickú daň. Ale radšej zaplatíme politickú daň, radšej budeme možno znášať menšiu popularitu a podporu slovenskej verejnosti a budeme mať istotu, že Slovensko má perspektívu, že je zabezpečené, že nebude chodiť s klobúkom ako žobrák po Európe a pýtať peniaze z rôznych mechanizmov, ako sa lacno viesť na vlne 5-, 6-, 7-, 8-percentného deficitu v roku 2013, 2014 a potom už len prísť a zhasnúť svetlo, pretože po takomto výkone by Slovenskej republike už nikto nikdy nepomohol. Dávam teda prednosť, dávam prednosť tvrdému splneniu medzinárodných záväzkov, ktoré máme, pretože to je jediná cesta, ktorá Slovensko môže postupne vyvádzať z krízy.
Veľmi oceňujem, že našu snahu si všímajú aj zahraniční partneri, napríklad vicekancelár Nemeckej spolkovej republiky označil Slovensko za príklad konsolidácie. Som veľmi rád, že sme vnímaní v Európskej únii ako dôveryhodný partner, a je úplne zrejmé, ako som už povedal, že Slovensko nebude žiadať záchranné mechanizmy, o finančné prostriedky, ako sa to deje v prípade iných štátov a iných krajín.
Dámy a páni, rovnako vás chcem ubezpečiť, že nejdeme len cestou konsolidácie verejných financií. Rovnako spúšťame obrovský projekt reformy štátnej správy, kedy v podstate od 1. januára 2013 končí krajská štátna správa špecializovaná a ideme integrovať miestnu štátnu správu tak, aby sme na tom získali dohromady 700 mil. eur, čo bude ďalší významný príspevok do konsolidácie verejných financií. Rovnako sa odvážne púšťame do boja proti daňovým únikom, pretože odhady, ktoré boli zverejnené, sú naozaj veľmi, veľmi vysoké. A máme povinnosť pred slovenskou verejnosťou, ak prijímame rozhodnutia konsolidačné, ktoré sa týkajú vyšších daní pre bohatých, často sa týkajú rôznych rozhodnutí pre veľké firmy, máme povinnosť aj pred týmito spoločnosťami, aj pred občanmi Slovenskej republiky ukázať, že zdroje na konsolidáciu hľadáme aj v iných oblastiach, kde naozaj tie zdroje sa môžu nachádzať. Ale som veľmi rád, že vláda Slovenskej republiky je garantom finančnej stability, je garantom dobrého mena Slovenska a je garantom toho, že Slovensko bojuje za euro, lebo euro, eurozóna, Európska únia, to je naša perspektíva.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán predseda, vážení páni poslanci, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nemá vedomosť o vplyve narušených pracovných vzťahov na zvýšený počet dočasne práce neschopných osôb.
Hlavnou úlohou zdravotníckych pracovníkov je poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa v zdravotníckych zariadeniach poskytujúcich ambulantnú aj ústavnú zdravotnú starostlivosť vedú údaje podľa diagnóz medzinárodnej klasifikácie chorôb vydanej Svetovou zdravotníckou organizáciou. V uvedenej medzinárodnej klasifikácii sa nenachádza ako sledovaná diagnóza žiadny údaj vyjadrujúci narušené pracovné vzťahy. Obdobný údaj sa nenachádza ani guidelinoch Európskej spoločnosti posudkového lekárstva. Problematika narušených vzťahov na pracovisku nie je zdravotníckym problémom, skôr ide o problém v oblasti sociológie.
Podrobnú analýzu dočasnej práceneschopnosti vykonáva Sociálna poisťovňa, ktorá je poskytovateľom dávok nemocenského poistenia od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela takto spýtať: Vlastne je problém, keď teda ministerstvo zdravotníctva o tejto problematike nemá vedomosti, bola by možnosť nejakú spoluprácu nadviazať s ministerstvom zdravotníctva? Ako z mojej strany by som rada ponúkla spoluprácu, nakoľko teda táto problematika... By som vám aj doniesla materiály k tomu. Je to možné?
Ďakujem.

My určite vítame každú spoluprácu, ktorej výsledkom budú opatrenia, ktoré zlepšia, či už celkový životný štandard občanov, alebo jednoznačne zdravotnú starostlivosť. Možno bude aj vhodné naše stretnutie, lebo možno sme nie celkom pochopili, aspoň ja teda určite nie, vlastne celkový obsah tej otázky. Takže bude mi veľkou cťou.
Ďakujem, pani poslankyňa.