7. schôdza

Ďakujem za slovo. Diskusia k predchádzajúcemu zákonu na niečo poukazovala. Poukazovala na veľkú bulvarizáciu predovšetkým v komerčných médiách. Na tom sa asi všetci zhodneme. A ten priestor verejnoprávnych médií potrebuje zrejme niečo iné. A v súvislosti s tým by tu mali byť verejnoprávne médiá. Na tom sa asi tiež zhodneme. Treba iba nájsť spôsob ich financovania.
Pán Matovič, vy vždy viete využiť situáciu takým spôsobom, že na to, na čom ste sa niekedy podieľali, ste schopný povedať, že ste sa na tom nepodieľali, a posunúť to verejnosti nejakým spôsobom ináč. Tak to bolo aj pri tom, že ste sa tu pred niekoľkými dňami alebo tuším včera dištancovali od možného pádu vlády aj vaším prispením predchádzajúcim. Vy ste boli tiež súčasťou bývalej koalície. A vy ste tiež prispeli k tomu, že predchádzajúca vláda padla. Ako poslanec koalície ste tesne predtým, keď už bolo úplne jasné, že vláda padne a že budú predčasné voľby, hlasovali za zákon, ktorý rieši možno aj tieto poplatky za poskytovanie služieb verejnoprávnych médií. Ale podstatou toho zákona neboli ani tak poplatky ako plat generálneho riaditeľa. A len preto, aby ste nejakým spôsobom pomohli SaS-ke v predvolebnej kampani, ste im zakomponovali toto ustanovenie do tohto zákona. O tom je celá pravda, pretože koncesionárske poplatky alebo úhrady vôbec ešte neboli zrušené, sú stále v platnosti a nenašli ste ani mechanizmus, akým spôsobom ich možno vykryť v štátnom rozpočte. Ani pán Mikloš o tom nevedel, nevedela to ani predchádzajúca vláda. Nenašli ste systém, akým spôsobom, aby nebol naštrbený štátny rozpočet, by ste to dokázali urobiť. A určite to neviete ani v tomto období povedať, ako vy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Téma dane alebo úhrady za služby verejnosti, alebo zástrčkový zákon tu bola aj počas predchádzajúceho volebného obdobia. A ku koncu sa vlastne pristúpilo k tomu, že vzhľadom na zachovanie a predvídanie stavu a spôsobu udržania financovaní médií verejnej služby sa pristúpi k financovaniu z rozpočtu.
Myslím si, že to, ako si spomínal, zavedenie, alebo znovuzavedenie, alebo zotrvanie stavu úhrad za služby verejnosti, alebo, i keď to nie celkom je správne, že sa to označuje ako koncesionárske poplatky, koncesionárskych poplatkov je otvorené znova. A stotožňujem sa s tým, že dotýka sa každej jednej domácnosti, ktorá má zavedený elektrický prúd.
Zároveň som sa na to pýtal na výbore generálneho riaditeľa. A takisto niektoré mediálne vyjadrenia ministra smerovali k tomu, že nepôjde len o zachovanie platenia koncesionárskych poplatkov v súčasnej výške, pretože výber z koncesií je len 72 mil., je to 75 mil. celkovo, z toho 3 mil. sú na obsluhu toho systému vyberacieho, 72 mil. sa dostáva do RTVS, čo je nedostatočné. Čiže ten spôsob výberu bol nedostatočný doteraz, zachováva sa. A otvára sa jedným dychom téma zvyšovania koncesionárskych poplatkov. Potom sa teda pýtam naozaj, kde je ten predvolebný sľub a deklarovaná 12-percentná skupina ľudí, ktorých sa konsolidačné opatrenia dotknú. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, dovolím si prečítať jednu z viet v dôvodovej správe: „Prijatie navrhovaného zákona bude mať sociálne vplyvy.“ Áno, je to tak. A viete veľmi dobre, vládna strana SMER, že je to sociálna skupina dôchodcov, ktorej sa to dotkne. A by som odporúčal možno prehodnotiť tie koncesionárske poplatky, ak musíme ich platiť bez rozdielu všetci, bez toho, či máme alebo nemáme ten televízny prijímač, tak, aby dôchodcovia mohli platiť prípadne nejaké 2 eurá za televíziu. Viem, že chýbajú tie peniaze v štátnom rozpočte, ale mohli by sme myslieť aj na túto skupinu.
Chcem reagovať tuná ešte na predrečníka v jednom momente, keď tuná porovnával tých 12 % bohatých ľudí a 88 % v podstate tých kvázi chudobných alebo menej bohatých, neviem, ako ich nazvať, rečníckou otázkou, či 88 % domácností má tmu. No ja si dovolím povedať, že je to tak, a to vďaka práve televízii a veľakrát aj jej nevhodným programom. My dneska nemáme čas sa porozprávať, stretnúť sa, manželia nemajú čas sa normálne porozprávať, my, rodičia, nemáme čas porozprávať sa s vlastnými deťmi, preto, lebo v našich srdciach je tma, zhasol už aj ten posledný plamienok vzájomných vzťahov. Toto považujem za veľmi negatívnu vec. Tak ja som si tak dovolil doplniť, že naozaj 88 % domácností môže mať reálne aj takúto tmu. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Jarjabek, aj keď som úplne nepochopil, čo ste hovorili o tých kravách, ale neviem, ako ste to tam presne hovorili, čo ste to tam presne hovorili, ale skúsim vám to teda vysvetliť, o čom som hovoril, lebo zrejme ste ma nepochopili. Ja keď som kritizoval to, že pán minister vystúpil s argumentom, že vlastne predkladáte ten zákon, lebo že je tu pravdepodobne veľká akútna hrozba ohrozenia demokracie, lebo v prípade, ak by vlastne prešiel súčasný stav platný, že by RTVS bola financovaná iba zo štátneho rozpočtu, tak bola by RTVS vlastne asi pod nejakým politickým vplyvom, takže vlastne idete brániť RTVS pred samými sebou, tak som argumentoval tým, že aj ten stav, keď bude RTVS čerpať peniaze z koncesionárskych poplatkov a zároveň bude vedenie RTVS zvolené v pléne tohto parlamentu, tak znova to je spolitizovanie tejto inštitúcie. Ja som tým nekritizoval samotnú tú voľbu, že teda politici tu volili toho generálneho riaditeľa, iba som hovoril, že takýto je stav, bohužiaľ, a vy mi potom nemusíte hovoriť, že ja som zodpovedný za to, že ten generálny riaditeľ sa tu volí v tomto pléne. Ja som nehovoril o tom, že vy ste si schválili zákon, že si môžete zvoliť toho generálneho riaditeľa, nie, vy ste na základe platného zákona zvolili si generálneho riaditeľa. Ale taktiež treba jedným dychom priznať, že ak by vám vadilo takéto politizovanie tejto inštitúcie, tak vládnete, bez problémov ste mohli zákon zmeniť a nechať túto voľbu naozaj možno len na tú odbornú obec. Čiže o toto mi išlo a považoval som za dôležité vám to vysvetliť, lebo každopádne ste to asi nepochopili.

Ďakujem pekne. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, milí hostia, toto je zlý návrh. Je to len ďalšia rana istoty strany SMER peňaženkám občanov a tiež samotnému RTVS. A musím povedať, že je to dokonca aj volebný podvod. SMER totiž nemal ani vo svojom volebnom programe a takisto ani vláda strany SMER nemá v programovom vyhlásení vlády čo len jedinú zmienku o tom, že by plánovala zaviesť koncesionárske poplatky od 1. 1. 2013, a by som bol presný, úhrady za služby verejnosti. To považujem naozaj za podvod na občanoch, keďže SMER pred voľbami sľuboval istoty. Toto nie sú istoty, toto sú reálne rany istoty.
Keď sme minulý rok schválili zrušenie koncesionárskych poplatkov k 1. 1. 2013, my ako strana SaS sme mali na to mandát takmer 1 mil. občanov v referende. Mali sme to vo volebnom programe. A presadili sme to do programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej. To je politicky korektné, a to bez ohľadu na to, že je to možno viac alebo menej populárne riešenie. Je to politicky korektné, preto hovorím teraz o volebnom podvode na občanoch a ich peňaženkách.
A je to aj veľký atak voči firmám, voči podnikateľom, pretože opätovne sa zavádzajú poplatky aj pre zamestnávateľov, pričom nekvalitu tohto takzvaného zástrčkového zákona môže dokresliť aj predstava, ako, povedzme, v automobilke s trojzmennou prevádzkou, kde ľudia pracujú v pásovej výrobe, majú popri tom sledovať televízor. Je to absurdná predstava, ktorá len dokresľuje absurdnosť tohto zákona.
Uvediem ďalšie argumenty pre ktoré som presvedčený, že v súčasnej situácii ide o naozaj zlý návrh.
Navrhovaná výška koncesionárskych poplatkov, a to je tá rana istoty aj pre samotný RTVS, totiž nepostačuje na udržateľné financovanie verejnoprávnych médií. Na to je potrebných zhruba 100 mil. eur, čo umožňuje zákon, ktorý som navrhol a ktorý je účinný od 1. 1. 2013. Koncesionárske poplatky, tak ako sú navrhnuté v súčasnej výške, ak sa teda nedočkáme možného zvýšenia na 6 eur, ako sa to už objavuje ako možný zámer, môžu priniesť financie na úrovni zhruba 72 mil. eur. Je tu teda jasný a jednoznačný nepomer medzi tým, čo inštitúcia potrebuje na svoje normálne fungovanie, a tým, čo môže priniesť navrhovaná výška koncesionárskych poplatkov.
Ďalší fakt. Len výber koncesií ročne stojí RTVS sumu približne 3 mil. eur. To je takmer 100 mil. korún, ktoré inštitúcia musí zaplatiť len na to, aby tú nepostačujúcu sumu 72 mil. získala do svojho rozpočtu. Je zrejmé, že tieto peniaze by mohli byť omnoho efektívnejšie minuté na program alebo technický rozvoj inštitúcie.
Podľa môjho názoru, a teraz už hovorím možno o slovenských reáliách, je spravodlivejšie, ak za služby verejnoprávnych médií nemusia platiť tí diváci a poslucháči, ktorí ich nevyužívajú. A RTVS je financovaná zo štátneho rozpočtu, čiže nielen z daní občanov a firiem, nehovoriac o tom, že platiť musia aj tie obete tohto tzv. zástrčkového zákona, ktoré vôbec televízny alebo rozhlasový prijímač ani doma nemajú.
Z toho vyplýva ďalší argument alebo ďalší fakt. Ochota ľudí platiť koncesie je nízka aj vzhľadom na nízky kredit verejnoprávneho vysielania, ktoré bolo do roku 2011 najmä v prípade STV veľakrát politicky zneužité a ekonomicky devastované. Aj to je dôvod, prečo sa množia názory, že verejnoprávne médiá treba zrušiť. Aj preto si myslím, že ak štát chce zachovať verejnoprávne vysielanie a eliminovať takéto zámery, návrhy alebo pokusy, je lepšie ak zabezpečí financovanie z rozpočtu.
Dostávam sa k tej sume, ktorú som definoval ako nedostatočnú. Čiže RTVS bude popri koncesiách potrebovať každoročne ďalších 30 mil. eur na svoju existenciu. Možné to je, samozrejme, cez inštitút zmluvy so štátom alebo priamou dotáciou z rozpočtu s tým, že rámec zmluvy so štátom v tej minimálnej výške je definovaný. A nie je to ani polovica tej sumy 30 mil. A teraz nastáva situácia, kde zobrať zvyšné peniaze, presnejšie, kto o tom bude rozhodovať. No rozhodovať o tom bude ad hoc vláda jednej strany, ktorá pokojne môže postupovať podľa princípu alebo podľa hesla: „Vo vzťahu k manažmentu poslúchaš, dostaneš viac peňazí, neposlúchaš, nedostaneš ich.“ Toto je situácia, ktorá pokojne môže nastať.
A tu je aj veľký rozdiel medzi tým, čo sme presadili my minulý rok, čo má byť účinné od 1. 1. 2013, a to je zákonná úprava financovania. Je tu naozaj stanovená minimálna výška odvíjajúca sa od hrubého domáceho produktu. Tá minimálna výška je 90 mil., pri predpokladanom raste to máme dokonca už cez 100 mil. A je to naozaj podľa princípu, keď sa darí ekonomike, dostane aj RTVS viac finančných prostriedkov na svoj rozvoj. Myslím si, že je to korektné. Ale je tam jeden obrovský rozdiel. Nerozhoduje z roka na rok ad hoc vláda, minister financií, minister kultúry o tom, koľko finančných prostriedkov dostane inštitúcia. Ale je to zapísané v zákone.
Takže, dámy a páni zo strany SMER, keď hovoríte o tom, a spomína to aj dôvodová správa, že snahou tohto zákona je okrem stabilizácie fungovania verejnoprávneho vysielania, čo z ekonomického hľadiska, samozrejme, je jasne vyvrátené, aj zabezpečiť nezávislosť tejto inštitúcie, tak vám musím povedať, že predkladaným návrhom dosahujete pravý opak. To je realita, ktorú docielite. Kladiem otázku, či to nie je zámer.
Chcem korektne, samozrejme, povedať, že financovanie verejnoprávnych médií prostredníctvom koncesionárskych poplatkov je absolútne legitímne. Vo viacerých krajinách Európskej únie, resp. členských krajinách EBU je to bežný spôsob. Rovnako je tam však bežný spôsob aj financovanie zo štátneho rozpočtu. A takých príkladov máme takisto viacero v rámci európskych krajín. Sú to predovšetkým krajiny Beneluxu, resp. krajiny z Pyrenejského polostrova. A potom je, samozrejme, ten zmiešaný model, že sa využíva viac zdrojov financovania. Čiže aby sme si to vyjasnili, poviem, oba navrhované spôsoby sú legitímne.
Osobne som však presvedčený, že v konkrétnej situácii Slovenska, v slovenských reáliách je tento návrh a financovanie prostredníctvom koncesionárskych poplatkov zlé. Uviedol som aj argumenty, prečo som o tom presvedčený.
Aj v tomto kontexte je legitímna snaha manažmentu RTVS dokonca ich zvýšiť. Objavuje sa návrh, aby sa z tých 4,64 eura zvýšili koncesionárske poplatky na 6 eur. Áno, je to legitímne. Oni veľmi dobre vedia, že tých 70 mil. im nebude stačiť na fungovanie. A bohvie, koľko dostanú zo zmluvy so štátom. To, samozrejme, nebudú nikdy vedieť dopredu, pretože to nebude garantované. Viete si predstaviť, a teraz možno niektorí z vás majú skúsenosti aj s manažovaním firiem alebo inštitúcií alebo riadením nejakých firiem, ako sa bude rozpočtovať taká inštitúcia? Veď ten manažment do poslednej chvíle nebude vedieť, koľko má finančných prostriedkov na ďalší rok. Veď si uvedomme situáciu, kedy sa schvaľuje rozpočet, kedy sa definitívne schvaľuje v Národnej rade, lebo jedna vec je predložiť ho, druhá vec je schváliť ho. Koľko finančných prostriedkov má k dispozícii inštitúcia v takom prípade, nebude to vedieť ten manažment.
Čiže naozaj takýmto návrhom poslanci strany SMER ohrozujú existenciu verejnoprávneho vysielania z ekonomického hľadiska. To sú jednoducho fakty. Čiže preto som presvedčený, že je to zlé riešenie nielen pre občanov, ale aj pre RTVS.
Mimochodom, súčasťou predloženej novely je aj návrh na zmeny v Audiovizuálnom fonde. To nepovažujem za nejaké dramatické, len na to upozorňujem. Zvyšuje sa tým kompetencia ministra, ktorý môže bez udania dôvodu odvolať člena Rady Audiovizuálneho fondu. To je trochu zvláštne. Pokiaľ hovoríme o verejnoprávnej inštitúcii, hovoríme o nezávislom financovaní filmovej tvorby. Na to naozaj nevidím najmenší dôvod, ak by ho odvolával, tak by to malo byť za dopredu určených dôvodov alebo vo vzťahu k jasne definovaným dôvodom, ale nie bezdôvodne. Pochybnosť vyvoláva aj to, že vlastne tento návrh nie je súčasťou všeobecnej časti dôvodovej správy, ale, opakujem, toto nepovažujem, pán minister, za niečo dramatické, čo by ohrozovalo ďalšiu existenciu Audiovizuálneho fondu. To korektne uvádzam, ale zároveň to musím spomenúť.
Na základe toho a tých argumentov, ktoré som uviedol, chcem dať preto návrh, aby sa nepokračovalo v prerokúvaní tohto návrhu, resp. vyzývam pána ministra, poslancov strany SMER, aby stiahli tento návrh z rokovania, pretože ten návrh je zlý. A pripomínam im, že pred voľbami sľubovali, že ľudia si zaslúžia istoty. Ak ten návrh nestiahnu, tak je zrejmé, že z tých istôt sú opäť len ďalšie rany istoty. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Krajcer, ja naozaj chápem vašu politickú nervozitu z toho, ako sa vyvíjajú vaše preferencie, ako sa vyvíja vaša situácia. Naozaj to chápem, preto tie vystúpenia sú také, aké sú. O chvíľu budete hroziť päsťou, o chvíľu budete rozprávať všetkým teda, ako to bude strašne zlé a tie vaše vízie, ako sa porušujú zákony a tak ďalej. A budete pritvrdzovať a pritvrdzovať a pritvrdzovať, podvod, a tak ďalej.
Ale viete, pán poslanec, čo je podvod? Tak ja vám poviem, čo je podvod. Podvod, pán poslanec Krajcer, je, že na jednej strane vaša strana navrhovala zákony, ktoré boli prijaté len preto, aby nepadla vtedajšia koalícia, to bol oficiálny argument mnohých kolegov, s ktorými som sa rozprával, aby vzápätí tá istá strana, ktorej ste členom aj vy, tú koalíciu, ktorú dovtedy používala, vzápätí surovo povalila. To ste spravili vy. Vy ste totiž vymysleli a vymýšľali zákony pre tých, ktorí ich jednoducho musia realizovať, hoci s nimi nesúhlasia. Vy ste si to vymysleli. A máte jedno jediné šťastie, že tá vláda skutočne padla, preto, lebo by ste si pohár tých vašich hrozných a nezmyselných legislatívnych rozhodnutí vypili až do dna. To je podvod, pán poslanec Krajcer. Dokonca ste sa nevedeli dohodnúť ani s vaším ministrom financií, preto ste museli ten váš skvelý návrh o financovaní televízie a rozhlasu odložiť o rok. Vy ste hanebne tieto zákony pripravovali pre inú vládu. To je podvod, pán poslanec Krajcer. To si uvedomte. A v tejto chvíli by ste mali trošku mlčať.

Ďakujem. Nuž, Daniel, položil si takú rečnícku otázku, že ako sa dá manažovať alebo riadiť inštitúcia, ktorá do posledného momentu nevie, aký má rozpočet. Ja mám na ňu dosť jednoduchú odpoveď. No dá sa to tak, ako sa riadila v podstate doteraz alebo dovtedy, keď aj za prvej vlády Roberta Fica riadili túto inštitúciu ľudia ako pán Hreha, pán Nižňanský a vyprodukovali obrovskú stratu. Zároveň pri hrozbe tejto obrovskej straty sa vytvárali miliónové prosby na to, aby inštitúcia vôbec nejaké výsledky mala. A tým pádom vznikal stav, že sa dostávala do absolútnej politickej závislosti. Suma teraz v sume asi 14 mil., keď hovoríme o zmluve so štátom a ak teda hovoríme, že televízia potrebuje 100 mil., čiže musí byť takmer zdvojnásobená, podľa mňa politickú závislosť minimálne zdvojnásobuje. Ja teda takisto sa pripájam k tej výzve, aby sme tento zákon nepodporili a aby sa o ňom nerokovalo, prípadne aby ho pán minister stiahol z rokovania. Ďakujem.

Skúsim dať úplne bokom politiku a naozaj iba apelovať na zdravý rozum.
Koncesionárske poplatky. Bolo tu povedané už skoro všetko. Nepočul som však argument, ktorý by mi vysvetľoval, prečo by nemohol byť rozpočet STV viazaný na štátny rozpočet. Tento argument tu nikdy neodznel. Nechám bokom to, že koncesionárske poplatky sú naozaj asi najnesociálnejšie opatrenia, aké si viem predstaviť, lebo človek s príjmom 4 000 eur mesačne zaplatí rovnako smiešne 4 alebo 5 eur preňho ročne ako rodina, ktorá žije z dvoch podpôr, prepáčte. Ja osobne televíziu nevlastním, elektrika mi v byte funguje, ale necítim potrebu tieto poplatky platiť. A, bohužiaľ, asi ich budem musieť platiť. Ale fakt jednu vec mi vysvetlite, absolútne nelogické je, prečo by nemohol byť rozpočet STV naviazaný na štátny rozpočet.

Chcem uistiť kolegu Jarjabka, že som úplne pokojný a zároveň chápem vašu nervozitu, lebo naozaj idete schváliť jeden asociálny zákon, ktorým porušujete elementárny sľub vašim voličom.
Len, pán kolega, chcem vás požiadať o jednu vec už len z toho dôvodu, že sme členovia toho istého výboru. Skúste, prosím vás, niekedy hovoriť k veci. Skúste niekedy uviesť čo len jeden jediný argument. Ja som sa snažil argumentovať. Ja som nenapádal. Samozrejme, politicky som zastrešil to svoje vystúpenie, pretože, áno, som presvedčený sú to ďalšie rany istoty aj vašim voličom. Toto nie je o žiadnych 12 %, toto je voči všetkým. Ale ja nepočujem z vašej strany jeden jediný argument, prečo napríklad môj návrh, ktorý som predložil minulý rok, je zlý, prečo je zlé financovanie zo štátneho rozpočtu v súčasnej situácii, keď jednoducho vieme, aká je sociálna situácia obyvateľstva. Vieme, čo ste im sľubovali. Vieme, aký je stav verejnoprávneho vysielania. Vieme, že váš návrh nepostačuje na financovanie inštitúcie, že jednoducho vystavujete inštitúciu obrovskému riziku a aj riziku politického vydierania, pretože ten manažment bude visieť na šnúrke gatí vašej vlády. Taká je realita. Uvádzal som argumenty a chcem vás požiadať, skúste niekedy tie argumenty uviesť aj vy. Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Chcel som už povedať, že oceňujem relatívne vecné vystúpenie pána poslanca Krajcera, ale po tom útoku na pána predsedu Jarjabka to hovorím s takouto miernou výhradou.
Pán poslanec Droba, vy sa nepriznávajte v priamom prenose, že nerešpektujete zákony a že neplatíte úhradu. (Reakcia poslanca Drobu z pléna.) No dobre. (Smiech v sále.)
Viete, ak by som bol populista, tak túto tému vôbec neotváram, nechávam to tak, čo je jednoduchšie. Že? Toto je naozaj z hľadiska verejnosti citlivá téma. A o to viac si za tým stojím.
Pán predseda Jarjabek položil otázku, čo je podvod. Svojím spôsobom na to odpovedal. A ja poviem tiež, lebo tu to viackrát zaznelo, čo je podvod, a poviem to najmä poslancovi Matovičovi, ktorý tu zahral, ako je už u neho zvykom, na veľmi hrubú a falošnú populistickú strunu.
Podvod je, vážení, ak vstúpite do politickej arény jednak referendom na danú tému a získate relatívne slušnú podporu ľudí, ktorí by chceli, aby boli úhrady zrušené. Dáte si do vášho volebného programu, že je to jedno z opatrení, ktoré okamžite urobíte, keď prídete do vlády. A nakoniec ste tak neurobili ani v roku 2010, ani v roku 2011, ani v roku 2012, len ste to urobili až pre budúcu vládu. Takže toto, vážení, je jeden brutálny podvod na verejnosti a na vašich voličoch, a to nielen podvod SaS, ale vtedy aj Obyčajných ľudí, ktorí sa s vami zviezli do parlamentu, takisto na tejto téme. Takže ak vy ste neboli podvodníci, tak ste to mali pekne zaviesť vtedy, keď ste boli pri moci, keď ste to tým ľuďom sľúbili. A mali ste to napísané, že je to jedno z opatrení, ktoré zavediete okamžite. Samozrejme, existovalo mnoho dôvodov, vecných a objektívnych, prečo ste to tak nemohli urobiť. Preto sa až tak veľmi nečudujte, prečo my trváme na tom, na trvaní úhrad za služby poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, respektíve dnes už RTVS.
Rovnako je zavádzanie, už nie podvod ale, zavádzanie, ak tu zaznelo viackrát, že my znovu zavádzame úhrady. No nemôžeme znovu zavádzať niečo, čo stále platí. A v tom zmysle ani neexistujú nejaké nové dopady na podnikateľskú vrstvu, pretože podnikatelia tí, na ktorých sa to vzťahuje, tieto úhrady platia, dnes aj zajtra. Takže, to je k zavádzaniu.
A potom, či SMER niekoho oklamal alebo neoklamal. Aj v tom čase, keď ste to zavádzali pre budúcu vládu, SMER bol proti zrušeniu úhrad. Verejnosť to jasne vie. Aj naši voliči, my sme nikdy nehrali na tú strunu populistickú ako vy, s týmto nepochybne boli uzrozumení aj vo voľbách. (Potlesk.) Takže tu k žiadnemu klamstvu na voličoch neprišlo.
Často sa používa pojem koncesionársky poplatok, pričom dneska je to úhrada za poskytovanú službu. Koncesia vznikla vtedy, keď ešte teda ani televízory neboli veľmi rozšírené. A naozaj to bolo zavedené ako koncesia za vlastnenie televízora. Keď sme my zaviedli pojem úhrada za službu, malo sa tým na mysli, že sa platí za poskytovanú službu, ktorá ak dobre funguje, tak je prospešná nielen tým, ktorí ju sledujú, ale aj celej spoločnosti. A to je jeden z dôvodov, prečo je podľa môjho názoru oprávnené, aby túto službu platili nielen tí, ktorí vám dokážu, či pozerajú alebo priamo nepozerajú alebo počúvajú verejnoprávne médiá, pretože ja som aspoň toho zástancom, že verejnoprávne médiá ak dobre fungujú, majú obrovský pozitívny vplyv na spoločnosť. Možno si spomeniete na tú diskusiu, ktorá tu bola pred týmto bodom, ktorá sa týkala aj súkromných médií. Tak si predstavte tú mediálnu scénu bez verejnoprávneho média a bez toho, že verejnosť nejakým spôsobom si túto službu platí. Samozrejme, to neznamená, že RTVS by sa nemala usilovať o stopercentné pokrytie signálom. To je druhá otázka.
K pánovi poslancovi Kuffovi, už tu nie je. Aj v tom zákone, ktorý platí, platia polovičný poplatok dôchodcovia, takisto domácnosti v hmotnej núdzi a úplne oslobodení sú od poplatku zdravotne ťažko postihnutí. Zrejme to celkom nevedel, lebo chcel navrhovať, aby tu boli nejaké úľavy. V tomto zmysle si myslím, že je to aj adresnejší poplatok ako to, ak je to jednoducho platené zo štátneho rozpočtu. A to sú koho peniaze? To sa na to skladá pán Sulík, pán Krajcer? To sú verejné peniaze, na ktoré sa v zásade zbierajú všetci.
Posledná poznámka v tomto mojom vystúpení. Čiže platiť verejnoprávne médiá priamo zo štátneho rozpočtu je možné. A ja som nikdy netvrdil, že to je len na sto percent zlé opatrenie alebo zlý spôsob. Ale ja si myslím, že je horší ako spôsob overený a tradičný a vo väčšine európskych štátov fungujúci, to znamená, že drvivý príspevok na fungovanie verejnoprávnych médií tvoria úhrady, niekde koncesie, jednoducho poplatok verejnosti, čo sa určuje rôznymi kľúčmi, v rôznom pomere. V rôznych štátoch je to inak. Vždy som to tvrdil, preto nemám v tejto chvíli žiadny rozpor v sebe. Tvrdil som to, aj keď ste zavádzali vy toto opatrenie, ale nie pre seba, lebo to by bolo trošku ťažké (Že?), ale pre budúcu vládu. To je, ako keby sme my teraz rozhodli, že v roku 2017 sa nebudú platiť dane. Že? Je to trošku pritiahnuté za vlasy.
Ale svojím spôsobom chcem tým poukázať na to, že jedným dychom hovoríte, že ideme zavádzať niečo, čo dnes platí a druhým dychom, to hovorím ja, vlastne to, o čom ste rozhodli, ešte vlastne nie je ani v praxi, ale vy už hovoríte, že ideme niečo znovu zavádzať. Jednoducho vy ste podviedli verejnosť, zavádzate a my jednoducho sa staviame za jeden klasický spôsob financovania verejnoprávnych médií. Vy môžete mať názor, že ten váš je lepší, my máme názor, aj ja osobne ho mám tiež, že tento je lepší, overenejší, tradičnejší. Našťastie v tomto aj v tej odbornej verejnosti nie som sám. (Potlesk.)