7. schôdza

Ďakujem za slovo. Trošku sme sa tak zasmiali. Ďakujem aj za tie faktické poznámky, ktoré tu odzneli. Naozaj na to YouTube, to by som si mal asi pozrieť, že ako sa môžem opiť, keď si ostriekam predné sklá. Dúfam, že to nie je nemrznúca zmes, ktorá sa pridáva do českého alkoholu a že aj oslepnem zároveň. To už neviem. Ja skôr som chcel ako v tej rozprave povedať to, že ak teda máme byť ako tolerantní, tak voči všetkých účastníkom cestnej dopravy. Teda ja by som navrhoval, aj tuná pánovi Hrnčiarovi, aby to bolo rozšírené na všetkých účastníkov. Nemôže to byť len nejaká skupina uprednostnená, keď sú to aj len cyklisti. Potom by som aj chodcom mohli takisto, hej, pranierovať prechádzanie cez prechod pre chodcov alebo po chodníku, po krajnici idete mimo obce a takisto, hej, ste účastníkom cestnej dopravy, ale nemáte ten dopravný prostriedok. Teda tam tie riziká sú. Ale myslím si, že mohli by sme byť tolerantní. Myslím si, že mám morálne právo sa v tejto veci nejak zastať ako tých, ktorí naozaj sú fajnšmekri a, neviem, si dajú pri obede pohárik vínka alebo to jedno pivo. Ja som totálny abstinent, takže v podstate ja sa prihováram za skupinu, ktorá možno mne až nie je nejak tak extra veľmi blízka, ale skôr si myslím, aby cez to všetko ako kolega, keď to povedal, že čo všetko sa skúma pri dopravných nehodách, ale aj alkohol je jedna z vecí, ktorá sa takisto skúma. Aby tam nebol ten rozdiel medzi tým, tak ty si mal nula a ten mal 0,5 alebo čo mal 0,6, tak, aby to bolo stanovené potom pre tých všetkých účastníkov ako dopravy. Môžme o tom ešte diskutovať mimo. Ďakujem pekne. Do toho druhého čítania sa môžme ešte nachystať

vymazať

Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť správu za rok 2011. Vzhľadom na vaše pracovné povinnosti v júni, ktoré boli extrémne, sa preložila správa na dnešné rokovanie, čiže zároveň sa trošku ospravedlňujem, že tie údaje sú už staršieho typu, staršieho dáta. Na vládu už predkladáme teraz v bankovej rade schválenú správu za I. polrok 2012, takže na záver by som možno dve-tri vety povedal aj aktuálnejšie.
Pokiaľ ide o správu za rok 2011, tak na stabilitu finančného sektora vplývalo pomerne veľa faktorov. Vo viacerých prípadoch išlo o nové a špecifické trendy, ktoré prichádzali z externého prostredia a súviseli najmä s dlhovou krízou štátov eurozóny. Väčšina sektorov domáceho finančného trhu zaznamenala najmä v druhom polroku 2011 pokles aktív alebo výrazné spomalenie rastu. V druhom polroku sa spomaľoval aj medziročný rast ziskovosti. Celkovo možno povedať, že vývoj v externom prostredí stabilitu nášho finančného sektora na Slovensku skôr zhoršoval ako zlepšoval.
V prípade bankového sektora na Slovensku možno 2011 rozdeliť na dve odlišné obdobia. V prvom polroku pokračovali pozitívne trendy ešte z roku 2010, najmä v prvom štvrťroku bolo zaznamenané zlepšovanie ekonomického vývoja na Slovensku aj v zahraničí. V tomto období došlo aj k určitej stabilizácii na globálnych finančných trhoch. Na konci prvého polroka sa objem nových úverov na bývanie už priblížil predkrízovým úrovniam. V tom istom období po niekoľkých rokoch stagnácie alebo poklesu začalo výraznejšie ožívať aj financovanie podnikového sektora. Prvý polrok bol silný aj z pohľadu ziskovosti bánk, keď ešte koncom júna bankový sektor dokázal medziročne zvyšovať ziskovosť o takmer 90 percent. Úplne odlišná bola situácia druhého polroka, kedy sa začali stupňovať negatívne trendy, najmä v externom prostredí, a to prevažne v eurozóne.
Vývoj vo viacerých štátoch eurozóny bol ovplyvnený kombináciou troch rizík. Dlhovou krízou štátov, spomaľovaním, respektíve poklesom ekonomického rastu a stabilitou bankových sektorov v jednotlivých krajinách, pričom každé z uvedených rizík rozdielnou mierou vplývalo aj na finančný sektor na Slovensku. Dominantná bola najmä dlhová kríza, ktorá ku koncu roka 2011 dosiahla svoj vrchol v podobe rozšírenia na takmer všetky štáty eurozóny. Finančný sektor na Slovensku pocítil túto fázu krízy najmä prostredníctvom investícií do slovenských štátnych dlhopisov. Riziko je potrebné vnímať najmä v kontexte výrazného vystavenia voči tejto skupine aktív. Niektoré banky zaznamenali negatívny dopad na ziskovosť a kapitálovú primeranosť z precenenia štátnych cenných papierov.
Druhým externým rizikom, ktoré ovplyvnilo domáce banky, bolo spomalenie ekonomického rastu eurozóny, ktoré sa postupne prenášalo aj na domácu ekonomiku. V priebehu celého druhého polroka 2011 boli revidované predikcie ekonomického rastu na Slovensku na rok 2012 smerom nadol. Úroveň zlyhaných úverov v bankovom sektore síce nezaznamenala výrazný nárast, ale zastavil sa pokles podielu zlyhaných úverov, čo je jeden z ďalších indikátorov rastu kreditného rizika. Objem zlyhaných úverov výrazne nestúpol ani v prvých piatich mesiacoch roku 2012. Stúpol ale objem úverov, ktoré zaznamenali určité omeškanie.
Druhý polrok priniesol aj výrazné oslabenie ziskovosti v bankovom sektore. Na finančnú pozíciu bánk mala vplyv aj pokračujúca zvýšená konkurencia v sektore domácností. Tá sa prejavovala najmä pri úrokovej politike. Úrokové sadzby najmä pri dlhodobejších termínovaných vkladoch a pri fixáciách pri úveroch na bývanie sa len v malej miere odvíjali v súlade s určitými fundamentami a pohybovali sa skôr na úrovniach priaznivých pre klientov bánk. Sadzby na vklady mierne poklesli, ale zároveň klesali aj sadzby na úvery, čiže v roku 2012 naďalej pokračuje pokles márž bánk. Napriek negatívnym trendom, ktoré vplývali na banky v roku 2011, bol bankový sektor aj v roku 2011 zdravým a stabilným. Už spomínané riziká, ktorým bol sektor vystavený, boli pokryté jeho veľmi dobrou finančnou pozíciou. Napriek tomu, že rast ziskovosti bankového sektora sa v druhom polroku spomaľoval, celkový zisk za rok 2011 bol približne o tretinu vyšší ako za predchádzajúci rok. Zároveň významnú časť tohto zisku plánujú domáce banky ponechať vo forme vlastných zdrojov. Bankový sektor už na konci roka 2011 zaznamenal rast kapitálovej primeranosti, ktorá na konci decembra dosahovala 13,4 percent. Dominantnú časť tohto tvorí najkvalitnejšia zložka vlastných zdrojov, tzv. tier1. Bankový sektor ani v roku 2011 neopustil tradičný model založený na orientácii na domácu ekonomiku a riziká. Banky na Slovensku na rozdiel od bankových sektorov iných štátov vykazujú relatívne silnú pozíciu v likvidite.
V životnom poistení pokračoval trend mierneho rastu poistenia z roku 2010. V neživotnom poistení došlo k obratu, keď mierne vzrástlo poistné a to takmer vo všetkých odvetviach. Situáciu ťahalo najmä poistenie majetku. Ziskovosť poistného sektora zaznamenala v roku 2011 výrazný medziročný nárast. Hlavným ťahúňom ziskovosti bol technický výsledok v životnom aj neživotnom poistení, ktorý prekonal aj zhoršenie finančného výsledku z dôvodu prebiehajúcej krízy. V prvom štvrťroku 2012 ziskovosť poistného sektora medziročne poklesla o 23 percent.
Pokiaľ ide o dôchodkového sporenie na Slovensku, spoločnou črtou bol pozvoľný prírastok počtu sporiteľov. Z hľadiska prírastku objemu spravovaných aktív sa však tieto dva sektory pomerne líšili. Kým čistá hodnota majetku fondov druhého piliera pokračovala v lineárnom raste predošlých období, objem aktív doplnkových fondov sa zvýšil oproti minulosti iba tretinovým tempom. Tento rozdiel bol do veľkej miery spôsobený faktorom výkonnosti v neprospech sektora doplnkového dôchodkového poistenia, kde fondy v priemere nominálne prerobili 2,6 percenta. Súviselo to s rozdielnym rizikovým nastavením portfólií, ktoré vyplývali najmä z odlišného vystavenia voči akciovým nástrojom. Záujem o nové indexové fondy, ktoré umožňuje legislatíva vytvárať od 1. 4. 2012, je relatívne nízky. Po zlepšení výkonnosti v prvom štvrťroku 2012 sa opätovne prejavujú negatívne trendy.
V sektore kolektívneho investovania prevládali v roku 2011 prevažne negatívne trendy. Spravovaný majetok v sektore klesol o 15 %, redemácie boli koncentrované do druhej polovice 2011 s výrazným maximom v auguste. Pokles sektorovej čistej hodnoty aktív ešte umocnila v priemere záporná výkonnosť podielových fondov, ktorá bola dlhodobo v mínuse najmä pri akciových fondoch a fondoch fondov.
Dovolil by som si na záver ešte niekoľko údajov zo správy za prvý polrok 2012, ktorú sme schválili na bankovej rade. Pokiaľ ide o prvý polrok 2012, tak celý domáci finančný sektor pomerne výrazne pociťoval dlhovú krízu v 2011, ale v prvých šiestich mesiacoch 2012 bol bezprostredný vplyv krízy miernejší. Poklesol negatívny vplyv priamych dopadov prostredníctvom cien štátnych dlhopisov, ktoré v prípade domáceho finančného sektora tvoria hlavné prepojenie na zahraničné finančné trhy. Na druhej strane pokračovali nepriame dopady dlhovej krízy prostredníctvom spomaľovania ekonomického rastu v eurozóne a pokračujúcej neistoty na zahraničných finančných trhoch.
Samotný vývoj slovenskej ekonomiky, ktorý je podstatný najmä pre stabilitu bankového sektora, bol pomerne priaznivý v prvom polroku tohto roku. Z pohľadu bánk je dôležité, že ekonomický rast na Slovensku bol v prvom polroku 2012 natoľko silný, že neznižoval schopnosť klientov bánk uhrádzať svoje záväzky. Na druhej strane ekonomický rast nebol natoľko robustný, aby podporil tempo rastu úverov podnikom a domácnostiam, ktoré sa naďalej spomaľovalo.
Celkovo aj pod vplyvom spomínaných trendov zaznamenal slovenský finančný sektor v prvom polroku 2012 oživenie, keď väčšina sektorov zaznamenala výraznejší rast aktív, ako tomu bolo v druhom polroku 2011. Pri vývoji ziskovosti sa prejavili špecifiká jednotlivých sektorov. Bankový sektor a sektor poisťovní po minuloročnom výraznom raste zaznamenal medziročný pokles rentability vlastných zdrojov. Na druhej strane rentabilita stúpla v sektore kolektívneho investovania a dôchodkového sporenia.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán guvernér, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi podať informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2011.
Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2011 pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 100 zo dňa 21. júna 2012 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet do 23. júla 2012. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ktorý pripraví informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výsledok rokovania vo výbore: v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 100 zo dňa 21. júna 2012 výbor prerokoval Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2011, tlač 110, a prijal k nej uznesenie č. 45 zo dňa 19. júna 2012. Uvedený výbor predloženú Správu zároveň zobral na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2011, tlač 110, vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky.
Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov schválil uvedenú informáciu uznesením č. 54 zo dňa 23. júna 2012. Určil mňa za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril po prvé, predniesť informáciu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky; po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnej informácii hneď po ukončení rozpravy k nej. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto informácie.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené dámy, vážení páni, aj keď nie je zvykom sa prihlasovať do rozpravy k takejto téme, ja by som rád sa vyjadril k dvom zásadným veciam, pretože sa to týka súčasnej situácie. A prvá zásadná vec je ohľadom druhého piliera a druhá ohľadom eurozóny.
Čo sa týka toho druhého piliera, určite viete, že pán premiér pri argumentácii veľmi často používa takzvané zhodnotenie peňazí v prvom a druhom pilieri. A mňa veľmi mrzí, že otázka takýchto vecí je skôr na politických vyhláseniach a nie na odborných. A ja teda verím a dôverujem Národnej banke Slovenska, ako regulátorovi trhu, čo sa týka dôchodkového sporenia, a ja si myslím, že on je ten povolaný, ten regulátor trhu, sa vyjadriť k tomu, aké skutočné znehodnotenie alebo zhodnotenie v druhom pilieri je.
Takže čo sa týka, takže tým chcem povedať, že potom poprosím pána guvernéra, aby sa vyjadril k týmto otázkam, zatiaľ si to môže pozrieť. No, čo sa týka toho zhodnotenia v prvom pilieri, treba jasne povedať, že prvý pilier nič nezhodnocuje. Prvý pilier len a len prerozdeľuje podľa nejakých pravidiel peniaze od jedných k druhým. Keby som to trošku nadnesene povedal, tak v podstate druhý pilier je niečo ako nebankový subjekt, ale hovorím nadnesene, to znamená, že od niekoho vyberie a niekomu dá. Nič iného proste, jednoducho prvý pilier nemôže ani zhodnocovať. Jediný "rozdiel" medzi nebankovým subjektom a prvým pilierom je ten, že my sme povinní všetci účastníci toho prvého piliera. To znamená, že my musíme, či chceme, či nechceme, musíme tam dať. Takže je veľmi nefér a hlavne teraz, keď ľudia prestupujú, alebo teda majú možnosť vystúpiť z druhého piliera alebo z dvojpilierového systému a vstúpiť naspäť do jednopilierového, používať argument taký, že prvý pilier niečo zhodnocuje.
Čo sa týka druhého piliera, samozrejme ja myslím, že to je úplne jasné, že druhý pilier neznehodnotil peniaze, ako premiér sa vyjadril, teraz neviem to číslo, ale myslím si, že pán guvernér sa teda k tomu vyjadrí. Aha, že, pardon, ešte raz, že prvý pilier zhodnocuje, zhodnotil, zhodnotil 11,68 % (Pozn. red.: premiér uvádza údaj plus 16,62%; zdroj hodina otázok v NR SR 9. 8. 2012) a druhý pilier znehodnotil mínus16,62 (Pozn. red.: premiér uvádza údaj mínus 11,68%; zdroj hodina otázok v NR SR 9. 8. 2012). Aby som bol teda presný, že čo povedal pán premiér.
Druhá otázka na pána guvernéra, alebo poprosím ho o vyjadrenie, tiež to súvisí s jednou úplne zásadnou vecou. Keď sme boli svedkami toho, že pán premiér povedal verejne, že on vidí rozpad eurozóny na pravdepodobnosť päťdesiat na päťdesiat. Ja ako politik by som sa určite takto nevyjadril, pretože všetci politici v Európskej únii jednohlasne tvrdia, že urobia pre to všetko, aby euro zostalo, alebo aby sa eurozóna nerozpadla. A rád by som, ja si myslím, že takéto vyjadrenia by sa nemali robiť. A zase guvernér ako strážca alebo spolustrážca tejto meny by sa mohol k tomu vyjadriť. To znamená, potom pre mňa vzniká zásadná otázka, že pokiaľ niekto, alebo vláda verí, že pravdepodobnosť je 1:1, tak či chceme, či nechceme, treba potom modelovať nejaké varianty. A teraz ja nehovorím, či Slovensko vystúpi, či sa nás niekto vôbec bude pýtať, či to bude taká, či to bude rozpad neriadený, alebo či to bude len, napríklad len donútenie Grécka alebo niektorých krajín vystúpiť. Alebo naopak, tie silnejšie krajiny možno pochopia, že niekedy, že predsa len je lepší teda návrat k nejakej mene, a tieto akékoľvek varianty, či proste budeme súhlasiť, nebudeme, jednoducho budú mať veľký dopad na ekonomiku Slovenska. Takže určite minimálne na nejakej akademickej, respektíve odbornej úrovni treba rozmýšľať o nejakých modeloch.
Takže ešte raz, ja si vážim Národnú banku Slovenska, podľa mňa robí si to, čo má. Dokonca tvrdím, že aj regulácia bánk slovenských je v poriadku, to znamená, že je dobre vykonávaná. A nevidím tiež napríklad dôvod, aby sa niečo takéhoto centralizovalo, keď jednoducho niečo je urobené. Takže na záver poprosím len pána guvernéra, aby sa vyjadril k týmto dvom mojim pripomienkam.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. K tomu, čo hovoril pán poslanec Švejna o udržateľnosti, respektíve neudržateľnosti prvého piliera a v podstate druhého piliera by som rád dodal zopár čísiel, že v prvom pilieri momentálne vo fonde starobného poistenia je strata 1,8 mld. eur. To je jasný dôkaz toho, že s prvým pilierom treba niečo robiť a tá situácia je ozaj neudržateľná, nedá sa to porovnávať s výnosnosťou v druhom pilieri. Výnosnosť v druhom pilieri, samozrejme, bola ovplyvnená prepadom akciových trhov najmä v roku 2008 a potom novelou zákona o sociálnom poistení, ktorý prikazoval výnosnosť na pol roka, čo bolo nezmyselné.
Chcem upozorniť, že akciové trhy od začiatku tohto roka rastú dvojciferne. Čiže teraz je ten správny čas na investície a nie je správne obmedzovať investovanie práve v čase, keď je priestor pre rast. Z toho vyplýva jednoduchá správa pre občanov, že napriek tomu, že vláda pristúpila k drastickému zníženiu príspevkov do druhého piliera pre všetkých sporiteľov o 500 mil. eur ročne, aj napriek tomu je, samozrejme, výhodnejšie zostať v druhom pilieri a nenechať tieto úspory, ktorými si ľudia šetria na svoj dôchodok, vláde, aby ich prejedla.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budem veľmi stručný, pokiaľ ide o zaujatie stanoviska. Prvá vec, prvý verzus druhý pilier. Národná banka Slovenska nedohliada prvý pilier, nemá o ňom údaje, čiže nevieme zhodnotiť prvý verzus druhý pilier. A osobne si myslím, že porovnávať ekonomicky prvý a druhý pilier by mohlo byť kontraproduktívne, pretože ide o dva úplne rozdielne, úplne rozdielne systémy, ktoré sú z tohto hľadiska podľa môjho názoru neporovnateľné. Majú úplne iný účel, úplne iný systém fungovania, čiže nevidím v tom nejaký veľký zmysel porovnať prvý a druhý pilier podľa nejakých kritérií.
Pokiaľ ide o rozpad eurozóny, jednak, priznám sa, že nepoznám presne, v akých súvislostiach pán premiér niečo povedal. Čiže nie som, ani keby som to poznal, kompetentný hodnotiť vyjadrenia pána premiéra. Ale pokiaľ ide o proces, ktorý je v Európe naštartovaný, silnejšia integrácia, ktorá môže viesť až k potrebe zmeny dohody, vyhlásenie trebárs ministrov zahraničných vecí z Varšavy tento týždeň môže viesť k tomu, že zmena dohody nebude akceptovateľná vo všetkých štátoch a môže dôjsť preto k zmene štruktúry eurozóny. Aká je pravdepodobnosť, si naozaj netrúfam povedať.
Druhý faktor je samozrejme, že sa môže stať, že vzhľadom na dlhovú krízu, trebárs Grécko samo sa rozhodne nebyť ďalej v eurozóne, čo ale by som pokladal aj z ich hľadiska za veľmi zlé rozhodnutie, pretože by Gréci oveľa viac, grécka ekonomika trpela, keby nebola v eurozóne, ako keď v eurozóne je. Takže skôr by som videl ten faktor, že Európa potrebuje viac integrácie a bude hľadať cesty nielen cez bankovú úniu, čo je prvý stupeň, ale aj iné, fiškálna únia, niektoré ďalšie politické únie, ktoré ale opäť mi neprislúcha komentovať. Ale môže to viesť až k zmene dohody, ktoré nemusia všetky štáty, ktoré v súčasnosti sú, akceptovať.
Ďakujem pekne.

Dobré ráno vám všetkým, kolegyne, kolegovia, vážená pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, dovoľte aj mne v krátkosti vystúpiť k novele, ktorá má povoliť pol promile alkoholu cyklistom na pozemných komunikáciách. Navrhovatelia včera pri uvedení tejto novely sa opierali o jeden posudok Ústavu súdneho lekárstva a medicínskej expertízy Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine. No, tu chcem povedať, že tento nález nehovorí nič nové. A ja mám tiež veľmi veľa ďalších posudkov a informácií od ďalších autorít, ktoré jednak neodporúčajú povoliť pol promile pre cyklistov ako účastníkov cestnej premávky, a sú tu aj rôzne odôvodnenia.
Tie posudky, ktoré mám ja a ktoré teda majú navrhovatelia, sú rovnaké v jednej veci, a to je to, že naozaj tých 0,21 promile môžete fúknuť aj bez použitia hocijakého alkoholu. Hovorí o tom aj Asociácia dopravných psychológov Slovenskej republiky, hovorí o tom Centrum pre liečbu drogových závislostí, hovorí o tom Slovenská komora psychológov, hovorí o tom aj Slovenská súdna lekárska spoločnosť. Dokonca ten posudok a to stanovisko mám ešte z októbra 2002. Čiže za tých desať rokov sa naozaj na tomto nič nezmenilo. Čo je však rozdielne, a si myslím, že ani ten posudok, ktorý máte z toho Martina, asi nehovorí a neodporúča prijať pre cyklistov ako účastníkov cestnej premávky mať alkohol do 0,5 promile. Myslím si, že tento posudok o tomto nehovorí, alebo neodporúča, aby cyklisti a aby parlament schválil tento zákon, ktorý by povoľoval toho pol promile pre cyklistov ako účastníkov cestnej premávky.
Asociácia dopravných psychológov Slovenskej republiky naozaj neodporúča prijať navrhovanú zmenu vo veci požívania alkoholu cyklistami. To isté Centrum pre liečbu drogových závislostí, že nie je vhodné a legislatívne vhodné zo zdravotných dôvodov akceptovať u cyklistov, účastníkov cestnej premávky, vyššiu koncentráciu alkoholu v krvi, ako je 0,2 až 0,3 promile. Slovenská komora psychológov, ďalšia autorita, ktorá tu je, hovorí jednu zaujímavú vec a tou je, že zmena nulovej tolerancie môže prispievať k zľahčovaniu negatívneho významu požitia alkoholu vôbec, pretože už aj malé promile môže spôsobovať zmeny v reaktibilite a motorike cyklistov. Slovenská komora psychológov neodporúča ustanovenie možnosti požiť také množstvo alkoholu, ktoré by bolo vyššie ako 0,3 promile. To isté aj Slovenská súdna lekárska spoločnosť. Ten posudok je, vravím, ešte desať rokov starý, to stanovisko, ktoré si vyžiadalo Prezídium Policajného zboru Slovenskej republiky, hovorí o tom, že do 0,3 promile nie je z hľadiska cestnej premávky významná.
Len ďalšia vec je taká, ktorá je veľmi závažná. Hovorí sa, že u nás máme nulovú toleranciu, že nejakým spôsobom aj policajti, keď prichytia účastníka cestnej premávky pod vplyvom alkoholu, že tam nie je nejaká tolerancia. My tú nulovú toleranciu máme, je to v zákone, je to de jure v zákone č. 219/1996, ale v praxi Policajný zbor toto nevyužíva. A Policajný zbor na základe práve aj týchto súdnoznaleckých stanovísk a na základe hlavne stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky toleruje u vodičov vozidiel, teda aj u cyklistov pri kontrolách hladinu alkoholu do 0,3 promile, čo je v súlade s názorom a stanoviskom už týchto autorít, ktoré som tu spomínal.
Veľmi dôležitá vec je a môže nastať otázka, že prečo teda do zákona nedáme rovno, dobre, že do 0,3 promile môžu mať účastníci cestnej premávky množstvo alkoholu v krvi, do 0,3 promile. No, ja si myslím, že aj dobre to povedali na Prezídiu Policajného zboru, že naozaj Slovenská republika má taký zákon, aký si občania naozaj zaslúžia. Myslím si, že ak by sme dali do zákona tých 0,3 promile, tak naozaj tá otázka toho vnímania tých účastníkov cestnej premávky by bola úplne iná. Ja si myslím, že teraz, keď ten človek vie a má tú povinnosť zdržať sa alkoholu, tesne teda pred jazdou alebo počas jazdy, tak tí ľudia úplne inak reagujú, inak to vnímajú, ako keby mali zo zákona povolené tých 0,3 promile. Myslím si, že táto novela, ktorá tu je teraz pripravená, nepomôže znížiť nehodovosť a prípadné straty na ľudských životoch v cestnej premávke, skôr naopak, túto nehodovosť a straty na životoch v cestnej premávke naozaj zvýši.
Dovoľte mi na záver uviesť štatistiky, ktoré uvádza Prezídium Policajného zboru. Keď porovnáme štatistiky znižovania počtu dopravných nehôd, tak naozaj potom prijatím nového moderného zákona, ktorý tu bol v roku 2009 prijatý, naozaj tá nehodovosť klesla. Klesla aj úmrtnosť chodcov na komunikáciách. Klesla úmrtnosť pri dopravných nehodách, ale naopak, práve keď cyklisti boli účastníkmi dopravných nehôd, keď porovnáme prvý polrok tohto roku a prvý polrok minulého roku, tak úmrtnosť cyklistov na komunikáciách pozemných stúpla o takmer 100 percent. A samozrejme za týmto bolo aj, naozaj vo veľa prípadoch, aj alkohol u cyklistov.
Včera sa tak troška v tej debate nejakým spôsobom zjednodušovalo to, že však to dáme iba cyklistom, že ten cyklista neurobí taký, nemôže urobiť také problémy, ako keď je podnapitý vodič osobného automobilu alebo nákladného automobilu, že ten cyklista neurobí. No bolo veľmi veľa prípadov, aj sa vyskytli tie prípady, kedy práve cyklista pod vplyvom alkoholu urobil a dokázal urobiť také nehody, že zomrelo veľmi veľa ľudí a práve aj vodičov, respektíve spolusediacich v týchto automobiloch.
Na záver mi dovoľte ešte raz povedať jednu vec, že táto novela je zbytočným pokušením pre cyklistov a hlavne cyklistov, ktorí sú účastníkmi cestnej premávky. Táto novela, ak bude schválená, nepomôže znížiť nehodovosť na pozemných komunikáciách, ale skôr naopak. A myslím si, že to, čo povedali aj na Prezídiu Policajného zboru, je naozaj pravda. Máme taký zákon, aký si naozaj naša spoločnosť zaslúži. A myslím, že teraz nie je čas na to, aby sme povoľovali nejaké výnimky alkoholu pre účastníkov cestnej premávky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Ja chcem len veľmi krátko, v plnej miere podporiť prejav a konštatovania pána poslanca Bašku, nakoľko v minulosti v mojom povolaní som sa stretával s týmito problémami, som s tým robil. A vystihol cestnú problematiku naprosto presne, čiže pridržiavam sa jeho konštatovaní.
Ďakujem.

Chcela by som tiež podporiť vyjadrenia kolegu. Myslím si, že keď sme na jednej strane prijímali zákon, ktorý sprísňuje postih za jedno promile alkoholu za volantom, tak na druhej povoliť nejaké promile cyklistom, nepovažujem za správne aj preto, že nepredpokladám, že by ten cyklista vedel odhadnúť, že teraz mám 0,5 promile alebo 0,3 promile. Akýkoľvek alkohol pre účastníkov cestnej premávky považujem za škodlivý, a preto podporujem to, čo povedal kolega.