7. schôdza

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem. Áno, tak ako kolega Vašečka povedal, že nestojí nás to veľa a môže to priniesť podstatný nejaký ten bonus. A ja hovorím ešte, že pokiaľ národ sa nestará o svoju mlaď, ktorú by mal vychovať, nemá veľkú perspektívu ísť do budúcna. Takže nehádžme cez palubu našich mladých a urobme všetko pre to proste, aby sme ich tu mali, aby fungovali, aby sme sa nemuseli hanbiť, čo sme tu pre nich vytvorili.
Ďakujem.

Pán poslanec Mikloško.

Voľakedy dávno mi jeden starý pán povedal, že komunistom by všetko odpustil, ale to, že ako mladý nemohol cestovať po svete, im nikdy neodpustí. Ja myslím, že kresťan musí vždy odpustiť. Nie sedemkrát, ale sedemdesiatsedemkrát, to znamená vždy, ale zabudnúť samozrejme nemusí. Treba podporovať štúdium našich v zahraničí, aj prácu v zahraničí, ale aj to, aby sa ľudia potom vrátili domov, načerpali a vrátili sa domov.
Otázka je, že tí, ktorí sa nevrátia, zostanú vonku, či by sme v budúcnosti nemali od nich žiadať prostriedky, keď to študovali zadarmo, aby zase vrátili štátu, keď už ostanú vonku, čo je poľutovaniahodné.
Posledné, čo chcem povedať, že samozrejme zákon rád podporím. Ide najmä o také štúdiá, ktoré tu vlastne nie je možné študovať. Vieme, že 37 vysokých škôl je veľa na Slovensko a že nie všetky spĺňajú vysoké kritériá. A najmä by som to podporil možno aj pozmeňovacím návrhom, že keď nie ináč, tak aspoň pre Čechy, kde naši mnohí študujú - myslím, že okolo 50 tisíc ľudí, možno, že som to prehnal, aspoň pre tých by bolo vhodné takéto štipendium dostať. Je to vlastne, svojím spôsobom by to mohla byť aj reciprocita, respektíve pomoc tým, ktorí budú študovať v Brne, Olomouci a kde-kade.
Ďakujem.

Ďakujem.
Týmto sme vyčerpali všetkých prihlásených. Pani spravodajkyňa - teda uzatváram rozpravu - a už posledné slovo si žiadate, áno?
Záverečné slovo, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja naozaj len veľmi krátko. Chcem sa poďakovať všetkým teda vystupujúcim, aj pánu Mihálovi, aj pánu Vašečkovi, aj všetkým, ktorí sa dotkli tejto problematiky vo faktických poznámkach. Ja myslím, že všetci ste vycítili z tohto návrhu to, čo aj ja vidím ako veľmi dôležité, a to je to zdôraznenie, hlavne zabezpečiť rovnaké príležitosti pre študentov, ktorí sú v rovnakej východzej situácii. Lebo som presvedčená o tom, že tá kategória študentov, ktorá nemôže požiadať o sociálne štipendium len z toho titulu, že študujú v zahraničí, sú diskriminovaní voči tým, ktorí študujú tu doma a majú túto možnosť.
Rovnako ďakujem ešte za to, čo mne v tomto kontexte nenapadlo, že skutočne zrušenie daňových bonusov pre vysokoškolákov bude veľký problém. Pri tomto návrhu zákona chcem ešte upozorniť, že som vychádzala z českej legislatívy. Takým vzorom bol český zákon, kde toto je zakotvené fakultatívne, kde si myslím, že Česká republika v tejto oblasti je v prístupe k svojim občanom oveľa veľkorysejšia.
Rovnako chcem ešte povedať, že Slovenská rektorská konferencia považuje tento návrh za férový. Opakovane vás prosím, a teda z tej rozpravy vyplynulo, že tá prosba by mala smerovať najmä k poslancom vládnucej strany, aby skúsili pouvažovať a posunuli, pomohli, do druhého čítania, aby sme v druhom čítaní mohli ďalej odborne diskutovať.
Ešte jeden argument si na záver neodpustím, ktorý ma napadol teraz pri vašich vystúpeniach. Že ak prispievame rodinám v núdzi na takzvanú dochádzku do školy, tak prispejme aj tým, ktorí chcú plánovať svoju budúcnosť a ktorí sa nechcú stať bremenom pre seba, pre svoje rodiny ani pre spoločnosť a sú veľakrát v rovnako ťažkej sociálnej situácii.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Chce zaujať stanovisko pán spravodajca?
Nech sa páči.

Ďakujem. Dve krátke poznámky. Prvá, chcem povedať, že tento zákon je legislatívne v poriadku, v súlade s vysokoškolským zákonom č. 131. Hovorím to aj ako jeden, ktorý ten vysokoškolský zákon spoluvytváral.
Druhá poznámka. Vystúpili dvaja poslanci, ktorí podporili návrh zákona. A vôbec z rozpravy mám pocit, že tento zákon by nemal mať problém postúpiť do druhého čítania. Ako to bude, uvidíme.
Ale chcel by som upozorniť na jednu vec. Obyčajne pri návrhu takéhoto zákona a v dnešnej situácii sa použije protiargument, že je to ďalší výdavok v rozpočte štátu a v tomto prípade v rozpočte rezortu ministerstva školstva a jednoducho v tejto chvíli na to nemáme. Treba si uvedomiť, že je to veľmi opatrný krok, že zavádza fakultatívne možnosť takéto štipendium dať. Čiže v zásade ten výdavok, môžeme povedať, nemusí byť ani nijaký. Je to dobrá vôľa pomôcť a ak by sme si overili a tento zákon, táto novela zákona začala platiť, tak celkom iste by sme aj videli, koľko bude tých žiadostí. Určite bude ten výdavok menší, ako kolegyňa uviedla, kde iste urobila aj odhad, aj pri dobrej vôli. Čiže naozaj si nemyslím, že argument, že na to dnes nie sú peniaze, by bol korektný. Samozrejme, zákon, ja za seba môžem povedať, že plne podporujem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslancov Ivana Štefanca, Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša na vydanie zákona o živnostenských licenciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Navrhovaný zákon má parlamentnú tlač 144. Návrh na jeho pridelenie prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 132.
Dávam slovo pánovi poslancovi Štefancovi, aby nám uviedol predkladaný návrh.

Ďakujem pekne, pani predsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona o živnostenských licenciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona je v plnom súlade s naším cieľom znižovania administratívnej záťaže podnikateľov a osobitne živnostníkov a malých podnikateľov. Zo všetkých prieskumov a analýz podnikateľského prostredia na Slovensku vidíme, že neustále administratívna záťaž spôsobuje ťažkosti, najmä malým podnikateľom. Preto sme sa rozhodli navrhnúť zákon podľa filozofie, ktorú dlhodobo presadzujeme, v tom zmysle, aby živnostníci mohli platiť len za, raz za rok svoju licenciu a nemuseli následne viesť svoje účtovníctvo. Na základe poznatkov teda z praxe chceme zjednodušiť podnikanie, najmä živnostníkom s nízkymi príjmami a odbremeniť ich od nutnosti viesť toto účtovníctvo. Zákon sa týka najmä živnostníkov, ktorí nie sú platcami dane z pridanej hodnoty, teda majú tržby ročne menšie ako 50 000 eur.
Zavedením jednoduchej formy kúpy licencie na rok dopredu oprávňujúcej živnostníka podnikať bez potreby ďalšej administratívy sa výrazne uľahčí samostatne zárobkovo činným osobám podnikanie. Okrem podpory hospodárskeho rastu preto očakávame pozitívny dopad aj na zamestnanosť, čo je dôležité zvlášť v dnešnej situácii, kedy vieme, že zamestnanosť je stále problematická na Slovensku. A vláda v návrhu rozpočtu nepredpokladá zníženie nezamestnanosti ani v najbližších dvoch rokoch v porovnaní s rokom minulým. Podľa analýz vychádza priemerne zaplatená daň živnostníka do obratu, pri ktorom vzniká povinnosť registrácie na daň z pridanej hodnoty, v priemere 503 eur a rozdiely vo výške dane nie sú nijako výrazné v celej šírke tohto pásma, čo je určite zaujímavé zistenie, ale toto sme analyzovali na základe dát, ktoré sú poskytnuté z Inštitútu pre finančnú politiku, teda priamo z ministerstva financií. Preto si dovoľujeme tvrdiť, že dopad na štátny rozpočet bude neutrálny až mierne pozitívny, pretože hlavný prínos licencie je jednoznačne v administratívnom zaťažení, v administratívnom zjednodušení podnikania. Okrem jednorázového zaplatenia dane si živnostník jednou platbou na rok dopredu, zabezpečí aj platbu zdravotných a sociálnych odvodov, ktoré správca dane za neho odvedie poisťovniam. Formulovali sme návrh zákona taký, že výška licencie bude vždy minimálne odvody plus 500 eur tak, ako vychádza priemer dane z príjmu pre už zmienených živnostníkov.
Z hľadiska cash flow je to pozitívny dopad nielen na štátny rozpočet, ale aj pre poisťovne, pretože budú disponovať celým balíkom peňazí hneď na začiatku roka. Zároveň sa tým zníži riziko neplatenia alebo už oneskoreného platenia odvodov a daní. Čiže na jednej strane sa to zjednoduší živnostníkom a na druhej strane štát dostane svoje peniaze vopred, čo je tak isto výhoda aj z pohľadu štátu.
Treba povedať, že živnostníci ušetria podstatu nákladov, ktoré míňajú na nepriame činnosti, najmä na vedenie účtovníctva. Podľa tohto návrhu okrem platenia licencií vlastne si budú môcť viesť už len evidenciu, čo sa týka obratu, pohľadávok a majetku. Teda bežné veci, ktoré ale nesúvisia s povinným účtovníctvom. Povinnosť vedenia účtovníctva pre tých, ktorí majú licenciu, odpadá.
Dámy a páni, dovoľte mi zdôrazniť, že živnostníci sú v súčasnosti nielen najdôležitejšou, ale aj najzraniteľnejšou skupinou, pretože podľa už schváleného zákona o sociálnom poistení sa na budúci rok zvyšujú odvody každému živnostníkovi minimálne o 300 eur ročne. Len minimálne odvody sa zvyšujú o 25 eur mesačne od budúceho roka. Čiže 300 eur ročne zaplatí každý živnostník. O to je dôležitejšie, aby sme im zjednodušovali život, zjednodušovali podnikanie. Dovoľte mi, aj na základe uvedených faktov požiadať vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.