7. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu pani poslankyne Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 136, ako určený spravodajca Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, a to určený uznesením č. 24 z 23. júla 2012, a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 118 z 3. júla 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods.. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s návrhom predsedu Národnej rady, odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som spravodajskú informáciu a, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani navrhovateľka, vážení kolegovia, kolegyne, vážení prítomní, hneď na úvod poviem, že poslanecký klub SaS podporí tento poslanecký návrh zákona a vysvetlím prečo. Tie dôvody sú v podstate jednoduché. Systém sociálnych štipendií je nezastupiteľným prvkom pri podpore štúdia na vysokých školách, pokiaľ ide o deti z "chudobnejších" rodín. Preto si musíme uvedomiť, že ak takúto podporu, ktorá pomáha študentom, či štyri, či päť, či možno viac rokov, prekonať v podstate dobu odriekania celej rodiny počas ich štúdia na vysokej škole, ak takúto podporu od štátu dostáva študent študujúci na slovenskej vysokej škole, tak nie je najmenší dôvod, aby takúto podporu nezískal študent, slovenský študent, ktorý študuje v zahraničí.
V slovenských podmienkach to skutočne sú najmä študenti študujúci v Českej republike. Obrovské množstvo, keď trošku preženiem, študentov je napríklad v Brne na Masarykovej univerzite, pretože skutočne je to mesto, je to vysoká škola, univerzita, ktorá má veľmi dobrú povesť, je to geograficky blízko k slovenským hraniciam, takže nemusíme sa čudovať. Ďalšie množstvo študentov napríklad z východného Slovenska študuje v Krakove. A tak ďalej a tak ďalej. Ale to už spomenula pani navrhovateľka vo svojej úvodnej reči. Chcel by som povedať, že tak ako na tieto deti, na týchto študentov, ktorí študujú v zahraničí, majú ich rodičia nárok na prídavky na deti, aj keď študujú v zahraničí, tak ako majú nárok na daňový bonus, aj keď študujú v zahraničí, tak nevidím dôvod, aby nemali nárok na sociálne štipendium, ak splnia príslušné kritériá. A to naviac, a to o to viac v kontexte jednak s vyhláškou, ktorá je teda už v podstate účinná, ktorá sprísňuje tieto kritériá, a ďalej aj v kontexte s tým, že sa majú podľa návrhu zákona o dani z príjmov od 1. januára 2013 zrušiť daňové bonusy pre vysokoškolákov, pre nezaopatrené deti, ktoré dosiahli devätnásť rokov a viac, s odôvodnením ministerstva financií, podľa ktorého zrušením daňových bonusov pre vysokoškolákov sociálne slabšie rodiny neutrpia, pretože sa im to má kompenzovať vyššími sociálnymi štipendiami. Čiže dávam do vašej pozornosti, hlavne poslancom vládnej koalície, respektíve vládnucej strany, že ak skutočne dôjde od 1. januára k zrušeniu daňových bonusov pre deti študujúce na vysokých školách, 19-ročných a starších, tak tým pádom tých 21 eur zoberieme aj rodinám, ktorých deti dnes študujú napríklad v Českej republike a nielenže nedostávajú sociálne štipendium, ale nebudú dostávať ani tých skromných, ale predsa len pre takúto rodinu potrebných 21 eur daňového bonusu.
O to viac aj ja sa pripájam k tej prosbe alebo žiadosti, aby sme schválili túto novelu, pretože je veľmi potrebná pre deti, pre sociálne odkázanejšie rodiny, pre chudobnejšie rodiny. A tak ako sme počuli ten výpočet, nejaké necelé 3 mil. v podstate eur určite štátny rozpočet nezruinujú, naviac, ak štátny rozpočet má získať masívnym ušetrením na daňových bonusoch pre všetkých vysokoškolákov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcel by som podporiť pána poslanca Mihála v jeho názore, že skutočne zrušenie daňových bonusov zasiahne najmä sociálne slabšie skupiny. Bohužiaľ, vláda robí všetko pre to, aby sťažila situáciu vysokoškolákom a najmä ich rodinám. Preto považujem za veľmi škodlivé zrušenie daňových bonusov. A o to je dôležitejší návrh pani poslankyne Gibalovej, tak ako ho predložila, pre to, aby jednak títo študenti neboli diskriminovaní, aby sa nerozlišovalo, či študujú na Slovensku alebo v zahraničí, pretože ich situácia, ich rodín sa tým nemení, ale myslím si, že keď podporíme tento zákon z dielne pani poslankyne, tak práve učiníme spravodlivosti zadosť v tom, že zrovnoprávnime študentov tých, ktorí študujú doma aj v zahraničí. A týmto by som chcel vyjadriť aj za náš klub tomuto návrhu podporu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán Mihál, myslím, že sa dá s tým iba súhlasiť, jednoznačne, čo ste tu povedali. A som rád, že pani Gibalová takýto návrh zákona dáva. A chcel by som upozorniť, že okrem toho, že ich zrovnoprávnime, stále hovoríme, že nejakým spôsobom to národné cítenie, myslím si, že aj týmto u tých mladých, uvidia, že áno, Slovensko má záujem o mňa. Dalo mi to štipko aj v tom zahraničí. Vrátim sa späť. Možnože niektorí povedia, prídem späť, aby som to trošku odčinil.
To znamená, toto, čo hovoríme, že nenechajme ich napospas tomu svetu, ktorý tam proste mnohí, hlavne tí sociálne slabší, majú dosť ťažké podmienky. Takže dúfam, že bude to jeden z takých malých krôčikov k tomu, aby sme aj našich mladých primäli k tomu, aby sa nebáli priznať k svojej republike, vrátili sa nám tu späť, aby nám tú svoju najlepšiu know-how životnú, ktorú budú mať, odovzdali našej republike, nie cudziemu štátu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za podporné slová obidvom pánom kolegom. A chcem naozaj vyzdvihnúť aj slová pána kolegu Fecka, lebo trafil klinec po hlavičke. Naozaj, ak slovenský študent študujúci napríklad v tom Brne pocíti túto podporu zo strany Slovenskej republiky, tak ten vzťah, ja viem, že nemalo by sa to merať cez peniaze, ale keď si predstavíte študenta z chudobnejšej rodiny študovať v zahraničí, či už je to Brno, Praha, Krakov alebo možno vzdialenejšia cudzina, s pocitom, že to Slovensko na neho myslí, pomáha jeho rodine a jemu samému vo forme sociálneho štipendia, tak aj ten vzťah k Slovensku a potenciálny návrat so získanými vedomosťami bude určite v inej rovine, ako ak nám títo študenti, šikovní, mladí ľudia zostávajú potom v zahraničí.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pani navrhovateľka, ja by som chcel veľmi oceniť tento zákon, tiež som veľmi rád, že sa objavil. Chcem povedať, že za klub Obyčajných ľudí tento návrh podporujeme, pretože je veľmi praktický, veľmi konkrétny a môže pomôcť našej krajine, tak ako už moji predrečníci povedali.
Ako učiteľ na strednej škole mám veľa bývalých študentov, veľa absolventov, ktorí sú pravidelne v takejto situácii. Jeden študent, ktorému som bol triedny, napríklad teraz študuje vo Fínsku a rieši práve túto situáciu. Je z takej rodiny, kde je sedem detí a sú to všetko mladí ľudia, ktorí sa snažia vzdelávať, ich rodičia dbajú na vzdelanie, ale samozrejme majú tie finančné nároky. A keď teda študuje napríklad v tom Fínsku, tak dostane nejaké štipendium na štúdium, ale potrebuje, potrebuje aj nejakú podporu na to, aby si zariadil tie základné veci, ako napríklad letenky, nákup nejakých potrebných vecí, pričom mu môže to sociálne štipendium pomôcť. Preto si myslím, že táto vec je pre týchto ľudí veľmi významná.
Zároveň chcem zdôrazniť túto situáciu, že by mohlo naozaj byť to chápané ako diskriminácia, ten stav, že študenti študujúci na Slovensku dostanú sociálne štipendium a iní občania Slovenskej republiky, tiež v takom, v takej, v takom istom statuse voči, voči našej krajine toto štipendium nedostanú. Teda sa prihováram, aby sa táto možnosť zaviedla.
Čo je veľmi dôležité tiež, na to už poukázali predrečníci, je, že je to také všimné zo strany Slovenskej republiky. Nemyslím všimné v takom tom negatívnom slova zmysle, ale v tom, že všímame si vás, záleží nám na vás, máme o vás záujem a keď získate aj vzdelanie, tak si to ceníme a máme záujem, aby ste sa vrátili, aby ste nezostali v zahraničí. Pretože vieme, že je to dosť veľký problém, že mnoho mladých ľudí zostáva mimo Slovenska, aj možno v takom, v takom ako keby stratenom období, že robia tam všelijaké rôzne veci a buď sa teda vrátia po nejakom čase, pričom časť toho svojho už takého začiatočného produktívneho veku ako by premárnili, alebo zostávajú v zahraničí a tieto, toto vzdelanie, túto kvalitu, ktorú dostali, zostáva tam a strácame občanov, a to vzdelaných občanov.
Ďalšia vec je, že podpora týchto študentov, ktorí sa vrátia, môže prispieť ku kvalite vysokého školstva, pretože vieme, že u nás teda to školstvo ponovembrové sa ešte len rodí, bojuje sa o jeho kvalitu. A môžeme si naozaj zobrať príklad z mnohých ďalších univerzít a vysokých škôl, ktoré sú v zahraničí, čiže je to v záujme školstva a vysokého školstva špeciálne, aby sa títo ľudia vrátili, aby nestratili tú väzbu s krajinou, aby nestratili väzbu so Slovenskom.
Ja by som chcel, myslím, že tu bola vyjadrená podpora zo strany opozičných strán, myslím, že veľmi rozumne, nie ideologicky, ani politicky, ja by som sa chcel preto obrátiť na poslancov vládnej strany s takou prosbou o podporu. Verím, že tomu rozumiete, že pracujete v tej oblasti, aj na pána predsedu finančného výboru, aby o tom možno hovoril, pretože si myslím, že sa to vyplatí. Je to dobrá investícia a nestojí to veľa alebo relatívne to nestojí veľa, ale môže to priniesť veľmi dobré výsledky. Takže vás prosím tým o podporu, aby tí z vás, ktorí tomu naozaj rozumiete, aby ste požiadali aj o podporu vo vašom poslaneckom klube, aby tento zákon, ktorý pokladám za veľmi rozumný, za veľmi užitočný, mohol prejsť na dobro Slovenska.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Chcem potvrdiť tú väčšinovú podporu klubu, ktorý, ako si spomínal, tento návrh pani poslankyne Gibalovej má. A vieme, tak ako si zhrnul v rozprave, tri príčiny, prečo by sme mali budovať vzťah medzi občanmi, ktorí, alebo mladými ľuďmi, ktorí sa rozhodli študovať v zahraničí z rôznych pohnútok. Možno preto, že štúdium v zahraničí im umožňuje študovať odbor, ktorý na Slovensku nemáme, alebo ak ho máme, tak je na akejkoľvek univerzite v zahraničí možno obsadený odborníkmi, ktorých tento študent vyhodnocuje, že, že dostane také penzum informácií a také vzdelanie, ktoré je výrazne alebo možno kvalitnejšie, ako sa dá dostať doma. Práve preto to slovo, ktoré si použil, diskriminácia ľudí, ktorí sa vzdelávajú na našich univerzitách, alebo ľudí, ktorí sa vzdelávajú na zahraničných univerzitách, by sme mali odstrániť. A práve preto aj ja sa prikláňam k tomu, aby sme tento zákon alebo zmenu zákona podporili. A tá výzva, samozrejme, k laviciam vládnej, vládnych poslancov, ktorá odznela v tvojom, v tvojom príhovore, v tvojom príspevku do rozpravy, je aktuálna. A dúfam, že návrh pani poslankyne Gibalovej bude mať podporu, pretože je skutočne nekonfliktný a stará sa o budúcnosť krajiny, o ktorej sa asi všetci zhodneme, že rozhodne vzdelanie a kvalitné vzdelanie zabezpečí.
Ďakujem.

Ďakujem. Áno, tak ako kolega Vašečka povedal, že nestojí nás to veľa a môže to priniesť podstatný nejaký ten bonus. A ja hovorím ešte, že pokiaľ národ sa nestará o svoju mlaď, ktorú by mal vychovať, nemá veľkú perspektívu ísť do budúcna. Takže nehádžme cez palubu našich mladých a urobme všetko pre to proste, aby sme ich tu mali, aby fungovali, aby sme sa nemuseli hanbiť, čo sme tu pre nich vytvorili.
Ďakujem.

Voľakedy dávno mi jeden starý pán povedal, že komunistom by všetko odpustil, ale to, že ako mladý nemohol cestovať po svete, im nikdy neodpustí. Ja myslím, že kresťan musí vždy odpustiť. Nie sedemkrát, ale sedemdesiatsedemkrát, to znamená vždy, ale zabudnúť samozrejme nemusí. Treba podporovať štúdium našich v zahraničí, aj prácu v zahraničí, ale aj to, aby sa ľudia potom vrátili domov, načerpali a vrátili sa domov.
Otázka je, že tí, ktorí sa nevrátia, zostanú vonku, či by sme v budúcnosti nemali od nich žiadať prostriedky, keď to študovali zadarmo, aby zase vrátili štátu, keď už ostanú vonku, čo je poľutovaniahodné.
Posledné, čo chcem povedať, že samozrejme zákon rád podporím. Ide najmä o také štúdiá, ktoré tu vlastne nie je možné študovať. Vieme, že 37 vysokých škôl je veľa na Slovensko a že nie všetky spĺňajú vysoké kritériá. A najmä by som to podporil možno aj pozmeňovacím návrhom, že keď nie ináč, tak aspoň pre Čechy, kde naši mnohí študujú - myslím, že okolo 50 tisíc ľudí, možno, že som to prehnal, aspoň pre tých by bolo vhodné takéto štipendium dostať. Je to vlastne, svojím spôsobom by to mohla byť aj reciprocita, respektíve pomoc tým, ktorí budú študovať v Brne, Olomouci a kde-kade.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja naozaj len veľmi krátko. Chcem sa poďakovať všetkým teda vystupujúcim, aj pánu Mihálovi, aj pánu Vašečkovi, aj všetkým, ktorí sa dotkli tejto problematiky vo faktických poznámkach. Ja myslím, že všetci ste vycítili z tohto návrhu to, čo aj ja vidím ako veľmi dôležité, a to je to zdôraznenie, hlavne zabezpečiť rovnaké príležitosti pre študentov, ktorí sú v rovnakej východzej situácii. Lebo som presvedčená o tom, že tá kategória študentov, ktorá nemôže požiadať o sociálne štipendium len z toho titulu, že študujú v zahraničí, sú diskriminovaní voči tým, ktorí študujú tu doma a majú túto možnosť.
Rovnako ďakujem ešte za to, čo mne v tomto kontexte nenapadlo, že skutočne zrušenie daňových bonusov pre vysokoškolákov bude veľký problém. Pri tomto návrhu zákona chcem ešte upozorniť, že som vychádzala z českej legislatívy. Takým vzorom bol český zákon, kde toto je zakotvené fakultatívne, kde si myslím, že Česká republika v tejto oblasti je v prístupe k svojim občanom oveľa veľkorysejšia.
Rovnako chcem ešte povedať, že Slovenská rektorská konferencia považuje tento návrh za férový. Opakovane vás prosím, a teda z tej rozpravy vyplynulo, že tá prosba by mala smerovať najmä k poslancom vládnucej strany, aby skúsili pouvažovať a posunuli, pomohli, do druhého čítania, aby sme v druhom čítaní mohli ďalej odborne diskutovať.
Ešte jeden argument si na záver neodpustím, ktorý ma napadol teraz pri vašich vystúpeniach. Že ak prispievame rodinám v núdzi na takzvanú dochádzku do školy, tak prispejme aj tým, ktorí chcú plánovať svoju budúcnosť a ktorí sa nechcú stať bremenom pre seba, pre svoje rodiny ani pre spoločnosť a sú veľakrát v rovnako ťažkej sociálnej situácii.
Ďakujem vám za pozornosť.