7. schôdza

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, dobré ráno či dobrý deň, páni kolegovia, zase je tu opäť poloprázdno, ale dobre, ideme ďalej. Dovoľte, aby ja som sa vyjadril k tomu, k tomu peknému návrhu zmeny v licenciách a v Živnostenských licenciách.
Beriem dobrý úmysel návrhu zákona, podporujem snahu, ktorá by odbremenila živnostníkov pred byrokraciou a finančnou záťažou spôsobenou administratívnymi povinnosťami, aby živnostníci mohli jednoduchšie rozvíjať svoje podnikanie, pričom by významnou mierou prispeli, samozrejme, k rastu zamestnanosti. Ide mi skoro o jednu praktickú otázku, a možnože ju dávam tak na zváženie. Je to, samozrejme, prvé čítanie, to znamená, či by sa nedalo, samozrejme, v druhom čítaní trošku vylepšiť, ale to už nechám na navrhovateľa, ako sa s mojou praktickou otázkou vysporiada.
Mnohí živnostníci vlastne tlmočia, či vlastne budú mať dostatok financií na náklady spojené so zakúpením tejto licencie práve na začiatku roka, keď vlastne budú musieť nejakým spôsobom to realizovať. Bude schopný dať štátu tento živnostník dopredu financie, keď ešte nevie, či ešte vôbec prežije tento rok, že akým spôsobom vlastne sa mu to vyvinie? Vieme, že riadne daňové priznania sa podávajú v marci. Živnosť je tvrdá rehoľa, živnostník musí zarobiť odvody na seba, pokiaľ má zamestnancov, samozrejme, aj na nich, hoci táto licencia sa na nich nevzťahuje, lebo vieme, že tam je iba ten živnostník, ktorý nemá zamestnancov. Aj pre nich potom je to zase daň zo zisku, druhýkrát aj normálnu daň. Prirátajme k tomu ešte druhotnú platobnú neschopnosť, ktorá sa u nás stala národným športom.
Zhodou okolností od januára 2013, keď sa zvýšia živnostníkom zákonné odvody poistné, je datovaný aj návrh platnosti a účinnosti zákona pre tieto Živnostenské licencie. Cena jednej licencie by bola 500 eur plus výška minimálnych odvodov. To by v roku 2013 podľa prepočtu mohlo vychádzať okolo 2 720 eur. To znamená, drobný živnostník, preňho to je aj táto suma, je poriadna suma, ktorú nevie, mnohí si dávajú otázku, či si ju vôbec budú v stave zaplatiť. Dokonca sa objavujú aj také názory, že tento preddavok nie je primárne určený pre živnostníkov, to znamená remeselníkov, živnostníkov podnikajúcich v službách a podobne, a že je to veľký bonus pre osoby spadajúce do inej kategórie akože živnostníkov, to znamená umelci, lekári, znalci a podobne. Títo majú podľa mňa vysoké príjmy a tento paušálny preddavok sa im jednoznačne oplatí, pretože nebudú musieť prácne falšovať účtovníctvo, aby zaplatili čo najmenej z daní. Skrátka, zaplatia toto, niečo preperú cez akože náklady, ak sú šikovní, tak zaplatia na dani z príjmu úplne minimum.
Počet živnostníkov sa nám medziročne stále ponižuje, k decembru 2001 klesol o 30,6 % práve z dôvodu týchto finančných problémov, ktoré títo živnostníci mali. Živnostníci padajú, neplatia druhým, iní neplatia im a je to celé jeden kolotoč dookola. V roku 2011 skončilo činnosť len s miestom podnikania v Košiciach 1 637 živnostníkov. Ide o najviac za posledných osem rokov, odkedy existujú spravodlivé štatistiky. Tento rok do prvého augustového týždňa nasledoval ďalších 800 fyzických osôb, ktorí ukončili túto činnosť.
Takže bol by som veľmi rád, keby sa aj s touto otázkou navrhovateľ nejakým spôsobom zaoberal. Samozrejme, ja vítam a myslím si, že štát by mal vzdať hold a vytvoriť takéto podmienky týmto živnostníkom, ktorí chcú prevziať zodpovednosť za ekonomickú situáciu v svojej rodine, nechcú ostať na ťarchu štátu. A myslím, že práve sú to tí drobní, jednoduchí živnostníci, ktorí nezamestnajú nikoho, ale sám si tú živnosť, sám sa borí s tými ekonomickými a životnými problémami, ktoré má, a snaží sa zabezpečiť, aby nebol na ťarchu štátu. Tých by sme mali v prvom rade uprednostniť. A ja počúvam, jak sa tu menia tie vlády, stále podpora malých a stredných podnikateľov. Ale musím povedať, že tí malí, to sú tí najdrobnejší, to je tá jedna fyzická jednotka SZČO, ktorá ide. Týmto podľa mňa sa stále od štátu nedostáva dosť pomoci a myslím si, že na tomto, na tých malých a stredných by mal stáť tento štát.
Neviem, či tu budeme mať 500 Kií a 300 Volkswagenov, takýchto firiem. Asi nie. My to preberáme z toho, by som povedal, socialistického megalomanského, že, áno, máme veľké kolosy, zamestnať 5-tisíc ľudí, 10-tisíc ľudí, to je najlepšie, hej. Ale ja hovorím, majme takých, čo máme 100 po päť, po piatich, čo zamestnajú, a to bude takisto 500, hej, a dajme im šancu, aby mohli.
Takže prihováram sa, aby, samozrejme, sa to v zákonoch o živnostiach zjednodušoval život týmto, by som povedal, primárnym jednotkám, ktorí sami berú na seba túto zodpovednosť podnikania, a dúfam, že aj tento zákon by im k tomu mohol byť pomoc.
Ďakujem pekne, toľko z mojej strany.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Sulík, Hudacký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Sulík, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Dobré ráno prajem, ctení kolegovia, no, my by sme si možno mali, pán Fecko, položiť otázku, že komu vlastne tento zákon prospeje. Keď si zoberiem živnostníka, ktorý má príjem 1 100 eur mesačne, čiže to už nie je nejaký úplne že na dne a nemá vôbec z čoho žiť, tento človek keď si odráta 5 040 eur paušálne náklady, 2 220 eur ročne minimálne odvody, 3 732 eur nezdaniteľné minimum, ostane mu základ dane 2 200 a z toho bude platiť 420 eur daň; 420, čiže 80 menej.
Áno, mohli by sme teraz použiť argument, že veď dobre, ale keď si kúpi licenciu, nebude musieť viesť žiadne účtovníctvo. Ale pri paušálnych nákladoch rovnako nevedie účtovníctvo. Čiže tento návrh, ktorý ctení kolegovia z SDKÚ predložili, nepomáha živnostníkom s príjmom do 1 100 eur alebo do 1 150 preto, lebo, mesačne, preto, lebo by nakoniec platili vyššiu daň.
No komu teda pomáha? Zoberme si manažéra, lekára, alebo čo ste vy spomínali, s príjmom 50-tisíc eur ročne, keď takýto človek si obstará licenciu a nejak si to teda dohodne so zamestnávateľom, aby mu to spĺňalo tie podmienky, tak to znamená, že 50-tisíc eur dnes, sa z 50-tisíc eur platia približne 24-tisíc eur odvody a ďalších 8-tisíc eur daň, to je 32-tisíc. A tomu my znížime z 32-tisíc na 2 700. Toto spôsobí celej ekonomike obrovské problémy. Tento návrh jednoducho je nedomyslený, nepomáha tým, o ktorých predkladatelia tvrdia, že pomáhať bude, ale zato pomáha ľuďom s mesačnými príjmami 4-tisíc, s mesačným príjmom 4-tisíc eur a títo ľudia budú šetriť obrovské peniaze.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Hudacký, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja súhlasím rovnako s pánom Feckom, tento zákon, resp. návrh zákona skutočne vytvára, ako tá idea samotná, veľmi dobre predpoklady pre zníženie administratívnej záťaže živnostníkov, na druhej strane myslím si, že takisto nie je celkom dopracované vzhľadom na to, že neberie do úvahy celú škálu tých obratov, ktorú tu spomínal aj pán Sulík. Teda tí živnostníci majú povedzme ten príjem od možno aj o nejakých 500 eur mesačne, možno aj nižšie, do 50 tisíc, na ktorých sa vlastne aj vzťahuje tento návrh. Čiže vôbec sa tento návrh zákona nezapodieva, ako rozložiť vlastne tú paušálnu sadzbu pre jednotlivé skupiny, minimálne by som to rozložil do niekoľko skupín podľa obratov, aby sme zachytili celú škálu týchto živnostníkov.
A takisto, ako tu bolo povedané, rozhodne v prípade práve tých živnostníkov s vyššími príjmami určite príde štát skrátka vzhľadom na to, že Slovensko potrebuje konsolidovať verejné financie. Myslím si, že tento návrh je z tohto pohľadu prakticky neakceptovateľný. My sme mali, KDH, tento návrh aj vo volebnom programe a v podstate rozpracovávame ho do podoby, skutočne aby sme zachytili celú tú škálu tých príjmov vlastne živnostníkov, a tak, aby sme, dá sa povedať, že by tento návrh zákona bol vlastne spravodlivý pre všetky skupiny, ktoré do toho spadajú.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec nechce reagovať. Procedurálny návrh pán poslanec Sulík, nech sa páči.

Pani predsedajúca, viem, že nemám na to nárok, ja som, bohužiaľ, sa nestihol prihlásiť, ale chcem sa spýtať, či by ste buď vy nesúhlasili, alebo či by nebol všeobecný súhlas, keby som mohol povedzme 10, maximálne 15 minút vystúpiť namiesto Jozefa Mihála, ktorý tu dnes nie je.

Pán poslanec, viete, že to rokovací poriadok neumožňuje, a nebudem robiť ani výnimku, ani precedens. Bolo sa treba prihlásiť vtedy, keď bola možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.