Pán predseda, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako spolupredkladateľ tohto poslaneckého návrhu zákona takisto povedal niekoľko postrehov k tomuto návrhu zákona a aj k tej diskusii, ktorá tu prebieha. Zatiaľ je veľmi vecná, veľmi pokojná, až na malé extempóre si myslím, že úplne v rámci toho, ako treba o takejto vážnej diskusii diskutovať a vážnej téme diskutovať. A na záver mi potom dovoľte, aby som prečítal aj jeden list od občanov, ktorý sme dostali všetky politické strany, ale aj budúci splnomocnenec vlády pre rómsku problematiku, ako aj vláda Slovenskej republiky. A myslím si, že to bude omnoho mať väčšiu výpovednú hodnotu ako všetky vety, ktoré tu môže povedať politik a sformulovať politik.
Najprv k tomuto poslaneckému návrhu zákona. Počul som to v tejto diskusii, a znelo to možno trošku ako kritika, že je to pomerne jednoduchý návrh, že ten návrh by sa dal sformulovať komplexnejšie. Trošku sme si to tu vydiskutovávali, že či teda bol ten buldozér v Plaveckom Štvrtku, alebo nebol buldozér v Plaveckom Štvrtku. Prosím, nebol. Bol len na Šutyho karikatúre, aby sme boli úplne presní. A otvárame vážnu diskusiu a vážnu tému.
Naozaj tieto čierne stavby, pomenujme ich tak, ako ich ľudia laicky volajú, sú problémom. Sú problémom v mnohých obciach, sú problémom v mnohých regiónoch Slovenska. A SDKÚ - DS prišla s vecným riešením.
Vy môžte s týmto vecným riešením nesúhlasiť. Môžte sa pýtať, či je to správne, aby bola nakoniec možno táto nelegálna čierna stavba odstránená na náklady stavebného úradu. Či by to netrebalo riešiť najprv stavebníka, len v ďalšej etape, keď to odstráni stavebný úrad, zrejme to od toho stavebníka dosť ťažko bude vedieť vymáhať tieto finančné prostriedky.
Čiže my môžme vecne diskutovať o tom. Len v prvom čítaní by tá diskusia hlavne mala byť o tom, či problém, ktorý navrhujeme ako predkladatelia riešiť, je závažný, je pálčivý a či tento návrh zákona môže byť prostriedkom, aby sme urobili legislatívne jasno v tejto problematike, aby sme chránili nielen tých, ktorí si načierno postavia stavbu, ale predovšetkým tých, na ktorého pozemku je táto stavba postavená. V tom liste, ktorý vám prečítam, to bude napísané čierne na bielom, čo tam mnohokrát tí ľudia prežívajú.
Viete, neviem, či si viete, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predstaviť skutočnosť, že niekto v záhrade pri vašej chalupe, pri vašom rodinnom domčeku, pri rodinnom domčeku niekoho z vašich príbuzných si v strede záhrady postaví čiernu stavbu a vy s tým neviete pohnúť. Vy sa neviete dovolať obyčajného naplnenia zákona. Zákon platí aj dnes, aj dnes sa dá takáto čierna stavba odstrániť, veľmi komplikovane. My to len zjednodušujeme.
A chcem hneď na úvod povedať, že tento návrh zákona sa netýka žiadnych čiernych stavieb, ktoré v tejto chvíli stoja. Čiže my sa môžme ísť odfotiť pred spomínaný hotel, o ktorom hovoril pán budúci splnomocnenec vlády, ale to nie je o tom. Tento návrh nie je o tom. To by bol cirkus, keby sme to robili. Tento návrh je o budúcich čiernych stavbách.
Takže nikomu nejdeme zobrať strechu nad hlavou, aj keď je to čierna stavba. To, čo sa tu dialo v predchádzajúcich rokoch, sa musí riešiť podľa legislatívy platnej v predchádzajúcich rokoch. Tí starostovia sa s tým trápia. Zájdite do ktorejkoľvek obce, kde je rómska osada, a snažia sa to, hľadajú riešenia a chcú zameniť pozemky a vymýšľajú stavebné povolenia, ako by to vedeli urobiť. To musíme riešiť podľa legislatívy, ktorá platí do tej chvíli, kým schválime nový zákon. A potom sa to bude vzťahovať na všetky nové čierne stavby, ktoré vzniknú po dni účinnosti tohto nového zákona.
Rómska problematika - volajme ju teda tak, keďže už takéto jasné pomenovanie sme si osvojili v priebehu minulého a predminulého týždňa - je veľmi pálčivým a ožehavým problémom Slovenska. My sa k tomu môžme v tejto Národnej rade... (Ruch v sále.) Pardon, páni, trošku ma rušíte. My sa môžme v tejto Národnej rade k tomu postaviť spôsobom, že budeme proti sebe bojovať, budeme sa predvádzať, kto má lepšie riešenie. Kto koho predbehne s riešením, kto to lepšie povie na tlačovke a kto pôjde do diskusnej relácii. Bude to úplne kontraproduktívne. Nepomôžeme tým nikomu. Alebo sa môžme pokúsiť riešiť tento problém spoločne. Len najprv musíme byť vedomí toho, že tento obrovský problém tu na Slovensku máme.
Viete, aj mne je jednoduchšie venovať sa zdravotníctvu, liekovej politike, zákonu o ...(rýchlo vyslovené), už idú tieto zákony za chvíľu do pléna, však ja mám čo robiť, to je moja parketa, v tom sa trošku vyznám. Veľmi skromne to poviem, trošku sa v tom vyznám, ale napriek tomu si uvedomujem ten problém, ktorý všade okolo mňa je. Ja bývam v Košiciach, na východe Slovenska. Pochodil som Košický kraj veľmi podrobne. Myslím, že som bol skoro v každej obci, a v niektorej, keď som nebol, tak to určite ešte doplním, a viem veľmi dobre, čím sa tam trápia a boria ľudia. Tento problém začína byť obrovský v obciach, kde žije v bezprostrednom kontakte väčšinové obyvateľstvo s rómskou menšinou. Je to problém číslo jedna. Tí ľudia sa vás nepýtajú ani na prácu, ani na zdravotníctvo, ani na euroval, ani na ekonomické ukazovatele, ani na HDP, ale na to, že kedy začneme riešiť tento problém. Tiká nám tu bomba. Je desať minút po dvanástej a musíme konať. Spoločne, odľava doprava, zhora dole, odhliadnuc od národnosti a regiónu, z ktorého pochádzame. Ak s tým niečo nebudeme robiť, ono nás to dobehne. A mám pocit, že už nás to dobieha.
SDKÚ - DS sa naozaj tejto problematike venuje od roku 2002. Myslím, že môj spolupredkladateľ pán poslanec Kaník to povedal úplne jasne, nejdem to už opakovať, je to úplne zbytočné. A chcem povedať, že nikdy som nemal pocit, že v tom, čo robíme, sú nejaké teatrálne gestá. Čo som akosi podprahovo cítil v tej dnešnej diskusii.
V žiadnom prípade tu nie sú teatrálne gestá. Keď tu niekto robil s rómskou problematikou teatrálne gestá, tak to bol v blahej pamäti pán Slota a Slovenská národná strana, ktorí vždy pred voľbami na bilbordoch vedeli vyriešiť všetko s veľmi hrubými a nevhodnými slovami. A hneď po voľbách ich už zaujímali len vlastné kšefty a nie to, aby riešili tento ožehavý problém.
Nie, my ideme s vecnými návrhmi, s vecnými riešeniami. Dva zákony sme predložili na predpredchádzajúcu schôdzu, iste sa pamätáte. Boli to zákony, ktoré sa týkali rodičovského príspevku a príspevku pri narodení dieťaťa, kde sme chceli viazať plnú výšku takejto dávky na aktivitu. V predchádzajúcich štyroch rokoch proste aspoň jeden z dvoch rodičov musí vykonať nejakú aktivitu, aspoň mať vôľu vykonať nejakú aktivitu; aktivačné práce, štúdium, to je jedno. Na túto schôdzu takisto prichádzame s dvoma návrhmi zákonov. O jednom diskutujeme, o druhom budeme diskutovať poobede, takže myslím, že viac o nich v tejto chvíli ani nemusím hovoriť.
Na predpredchádzajúcej schôdzi sa ma opýtal pán poslanec, tuším, Jasaň - tam aj sedí a počúva aj dnes, a vážim si to, že počúva túto vážnu diskusiu - na to, že či to má zmysel, či si nepripadáme trošku tak čudne, že predkladáme návrh zákona, ktorý neprejde. Viete čo, má to zmysel, aj keď tento návrh zákona neprejde. Keď som zle parafrázoval, vopred sa, ale v tom zmysle, tak som si z toho vybral ten obsah, ospravedlňujem sa. Ale keď aj neprejde tento alebo ten druhý návrh zákona, dôležité je, že vieme, že tento problém tu máme, keď z tejto diskusie bude jediný výstup, že vieme, že tento problém tu máme a musíme ho riešiť. A bude to riešiť vládny návrh zákona o pol roka ináč špecifikovaný, s inými lehotami a ešte v širšej súvislosti, chválapánubohu. Potrebujeme to riešiť. A o tom má byť táto diskusia. Upozorňujeme na problém, ktorý tu je. A všetko som počul v tejto diskusii, ale nikoho, kto by povedal, že tento problém tu nie je. Tento problém tu je. A je našou povinnosťou hľadať riešenia tohto problému.
Ten problém je obrovský, a ako som už spomínal, zvlášť v takých regiónoch alebo v takých obciach, kde rómska komunita žije v bezprostrednom kontakte alebo doslova spolu. Teda osada nie je oddelená niekde, tak ako to tu bolo povedané pánom budúcim splnomocnencom, že niekedy sa to stavalo tak mimo, lebo tam bol pridelený pozemok alebo tam sa umožnilo usadiť ešte predtým kočujúcej rómskej menšine, ale kde je ten kontakt bezprostredný s obyvateľmi.
Všetci sme dostali tento list, tak, dámy a páni, dovoľte, aby som ho prečítal, pretože sa bezprostredne dotýka čiernych stavieb.
"Podpísaní občania obce Sačurov Vás žiadame o pomoc pred občanmi rómskeho pôvodu. My občania sme diskriminovaní od Rómov. Chodia nám do záhrad ako do svojho, ale pritom nám všetko ničia. Rozoberajú nám oplotenia, lámu ovocné stromy, ktoré si sami vysadíme a vypestujeme. Kradnú zemiaky a zeleninu z našich polí. My si to vypestujeme, ale nekonzumujeme, pretože všetko zničia. Hádžu nám kamene do brán, okien a striech, čím sa poškodzujú, a opravy nás stoja nemalé peniaze. Robia to už deti od štyroch-piatich rokov až po výrastkov pätnásť, šestnásť, sedemnásť rokov a viac. Tiež si radi robia WC pred našimi bránami a v potoku, kde sa vôbec nedá pristúpiť."
Čítam to tak, ako je to napísané, nebudem to upravovať do najspisovnejšej verzii slovenského jazyka.
"Upozorňujeme vás aj na čierne stavby, ktoré sú na pozemkoch našich občanov. Svojím vyčíňaním nám všetkým ničia životné prostredie kvôli nečistote a výkalom, ktoré sú všade okolo nás všetkých. Keď sa nemôžu trestať deti, tak nech sa trestajú ich rodičia, veď práve oni ich posielajú kradnúť a vôbec nemajú záujem o svoje deti, aby im dohovárali, že to nesmú robiť.
V roku 2009 až 2012 v mesiaci apríl písala rodina Čakanová a Bačiková na ministerstvo vnútra a Národnú radu Slovenskej republiky, kde dostali odpoveď, že budú od 1. mája 2012 posilnené hliadky v obci Sačurov. Áno, naozaj sa tak stalo, ale nám občanom žijúcim na ulici Davidovskej v Sačurove nestačí, že prídu počas dňa dva-trikrát, ale nech chodia od 20. do 23. hodiny, kedy je najviac nepokoja. Oni nepoznajú nočný kľud a do neskorých ranných hodín cez naše okná počuť nahlas hudbu, krik a hádky. Naozaj sa takto nedá žiť.
My občania od nich nechceme zázraky, veď každý má právo na život a žiť v slobodnej krajine, ako je náš slovenský štát. Len chceme, aby sa tie ich deti slušnejšie správali a chovali, aby prestali kradnúť a ničiť nám všetko, čo im príde pod ruku. Chceme, aby sa našli finančné prostriedky na to, aby boli presťahovaní ďalej od ľudí, ako to bolo niekedy, a neboli žiadne problémy. Nech si aj oni vysadia stromy a vypestujú zeleninu, nech vidia, koľko je s tým práce a koľko rokov musí jeden strom rásť. Oni to nevedia.
Náš štát by mal kontrolovať všetky sociálne dávky, ktoré dostávajú, lebo žijú z peňazí svojich detí, o ktoré sa vôbec nestarajú. Všetky peniaze našich daňovníkov idú do rómskych občanov, na časté výjazdy záchrannej služby, ktoré sú aj často zbytočné. Veď oni náš štát okrádajú o kopec peňazí a nehovoriac o rodinných prídavkoch.
Nech sa tiež snažia. Nech sa aj oni starajú ako všetci chudobní a bohatí nášho štátu, ktorí sa musíme starať sami, a štát nám zadarmo nič nedá. Dokedy budeme živiť darmožráčov v našom štáte?
S veľkou prosbou sa my občania obce Sačurov obraciame na Národnú radu Slovenskej republiky, ministerstvo vnútra a všetky strany slovenskej vlády a hlavne na pána Miroslava Polláka, ktorý sa zaoberá touto problematikou," to je predchádzajúce meno splnomocnenca, teraz už Petra, "aby sa naozaj zaoberali rómskou problematikou a hľadali riešenie, ktoré by nám občanom pomohlo a nemuseli by sme sa báť o svoje životy a svoje majetky. Prosíme vás, pomôžte nám."
Po tomto liste, ktorý dostali všetky politické strany, som sa pred dvoma týždňami v pondelok vybral do obce Sačurov. Bol som sa pozrieť priamo v rómskej osade. Naozaj žijú v katastrofálnych podmienkach. Tie dva obecné domy sú pred spadnutím. Bol som sa pozrieť, dovolili mi nahliadnuť aj do niektorých bytov. Boli veľmi, veľmi milí, veľmi ochotní, ako dostali sa do neuveriteľnej pasce chudoby. Je pre mňa zdrvujúci ten pohľad, že naozaj v 21. storočí takto žijú naši spoluobčania v tejto rómskej osade.
Paradoxne, čierne stavby, ktoré sú okolo tých dvoch obecných bytoviek nastavané, sú v omnoho lepšom stave ako tie dve obecné bytovky. A nejdem teraz vôbec riešiť, že si to spôsobili sami a že vybrali roxory, nevybrali roxory zo steny, nie je to teraz dôležité. Dokonca taký miestny polovajda, ako to mám povedať, vyzeral ako šéf, lebo hneď ma prišiel privítať, povedal, že veď nám dovoľte, aby sme si tie čierne stavby dookola postavali, však aspoň budeme slušnejšie bývať ako v týchto obecných domoch. Čiže ten problém je naozaj obrovský.
Ale, samozrejme, nedalo mi ani to, a budem možno teraz, použijem jediný trošku pejoratívnejší výraz, že ja som do tej rómskej osady nešiel na safari, nešiel som sa vyfotografovať, ale išiel som sa pozrieť hlavne na tu Davidovskú ulicu, ktorú som si celú prešiel. A poviem vám, dámy a páni, mať tam postavený rodinný domček, ktorý ste pred rokmi postavili, a žiť tam teraz, hrôza. Choďte sa tam pozrieť. Nebudem rozprávať. Nebudem to opisovať, lebo každé slovo, ktoré poviem, poviete, že preháňam. Choďte sa naozaj pozrieť do Sačurova.
Starosta je veľmi príjemný. Veľmi milý. Nezávislý. Každého rád prijme. Môžte sa porozprávať aj s policajtmi, ktorí sú tam na tej miestnej stanici, ako oni sa snažia pomôcť a riešiť. A všetci chcú riešiť problém. Naozaj, tá Davidovská ulica vyzerá ako smetisko. No a ten posledný dom, práve z ktorého prišiel tento list, ktorí boli iniciátori, vyšiel tam taký starší manželský pár, naozaj už dedko s babkou. Pán sa blíži k deväťdesiatke. Držal ma za ruku. Tá ruka sa mu chvela a povedal mi, že on prežil dva roky v Mauthausene, ale toto je horšie, a keby trošku lepšie chodil, ide do lesa sa obesiť. Miesto škridiel na streche mal lepenku, pretože škridly už všetky rozbili kameňmi a on nemá prostriedky to opravovať. Záhradu už nemal, mal v nej čierne stavby a vyrúbané stromy. Ako keď vám povie, pomôžte mi, to jediné, čo som mu vedel povedať, že budem o tomto liste a o tomto stave v obci Sačurov informovať mojich kolegov v Národnej rade a budeme sa snažiť všetkými silami riešiť túto problematiku. Nie proti Rómom, nikto tu nie je, ani on nie je proti, čítajte ten list, to písala jeho dcéra, ani on nie je proti Rómom, riešiť túto problematiku ako komplex.
SDKÚ - DS neuteká pred týmto problémom a bude prinášať konkrétne návrhy, pripravíme komplexnú predstavu o tom, čo by trebalo všetko zmeniť, a budeme veľmi radi, keď budeme vedieť spolupracovať s ostatnými kolegami zo všetkých politických strán, aj s pánom budúcim splnomocnencom pre túto problematiku.
Podľa nášho názoru má riešenie stáť na troch pilieroch a tým skončím svoje vystúpenie.
Tým prvým pilierom je určite skutočnosť, že zákon má platiť pre všetkých rovnako. Nikto nesmie byť nad zákon, ani my poslanci Národnej rady nie sme nad zákon, nemôžu byť ani žiadne menšiny nad zákon.
To druhé pravidlo je, že pracovať sa musí oplatiť viacej, ako poberať sociálne dávky a špekulovať s nimi. O tom budú mnohé naše návrhy zákonov, aby ten, ktorý pracuje, hoci za minimálnu mzdu, hoci na medzitrhu práce, keď sa nám ho podarí založiť, zarobil viac, ako ten, čo napočíta všetky možné sociálne dávky. A v tých sociálnych dávkach musí byť zásluhovosť, ako keď chcete príspevok za to, že vaše dieťa chodí do školy, nech sa páči, ale musí dosahovať nejaký prospech a musí mať nejaký minimálny počet vymeškaných hodín alebo maximálny počet vymeškaných hodín.
A ten tretí pilier je, a to je pre nás o to dôležitejšie v týchto regiónoch, že my, samozrejme, musíme vedieť pripraviť pracovné príležitosti napríklad prostredníctvom medzitrhu práce alebo aktivačných prác pre tieto nízkokvalifikované skupiny obyvateľov. Lebo zas tiež nemôžme postupovať spôsobom, že im siahneme na sociálne dávky, lebo sme prísni, a oni naozaj padnú do ešte väčšej pasce chudoby, pretože nebudú mať reálne možnosť zarobiť si na jednoduché živobytie, s ktorým sa oni, oni živia a v podmienkach, v akých oni žijú.
Dámy a páni, toľko som chcel povedať k tomuto návrhu zákona. Vystúpim, samozrejme, aj k tomu druhému návrhu zákona, ktorého som spolupredkladateľom, a chcem vás naozaj poprosiť, aby sme sa na to nedívali politicky, ale vecne a aby ste umožnili tento návrh zákona prerokovať aj v druhom čítaní, aby ste ho podporili v prvom čítaní. A v druhom čítaní je priestor z mojej strany absolútne otvorený na pozmeňovacie návrhy, ktoré môžu vylepšiť, ak máte dobré nápady, tento návrh zákona.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
