7. schôdza

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, predkladaný návrh zákona je v podstate identický, aký sme predkladali v tejto snemovni pred približne rokom, ktorého podstatou je to, aby sme pri vybraných štátnych sviatkoch a konkrétne pri 1. máji, 8. máji, 29. auguste, 1. septembri a 17. novembri zvolili trošku iný ako zaužívaný systém čerpania vlastne dňa pracovného pokoja alebo čerpania voľna v tieto dané sviatky. Týmto krátkym zákonom navrhujeme zmenu pravidla tak, aby v prípade ak týchto päť štátnych sviatkov, čiže, ešte raz opakujem, 1. máj, 8. máj, 29. august, 1. september a 17. november, pripadne na utorok, stredu alebo štvrtok, tak aby naďalej tieto sviatky, samozrejme, zostali v dané dni ale voľno k nim prislúchajúce pripadlo na daný piatok v týždni, čiže vlastne deň pracovného pokoja aby bol v danom týždni v piatok.
Čo by to umožnilo vzhľadom na to, že je to päť sviatkov. Neznamená to automaticky päť predĺžených víkendov. Znamená to, keďže niektoré pripadnú na víkend alebo na pondelok, alebo na piatok, že sú to približne 3 až 4 predĺžené víkendy vlastne do roka. Čiže takýmto spôsobom by ľudia na Slovensku, či zamestnanci, zamestnávatelia, deti, to je jedno, jednoducho všetci, mali navyše 3 alebo 4 predĺžené víkendy počas roka, čo by malo viaceré pozitívne dopady. Vlastne ľuďom takýmto spôsobom neberieme žiadny sviatok, nerušíme žiadny sviatok, ale vzniká nám ucelený pracovný týždeň, čo vlastne v súčasnom systéme, keď ten sviatok pripadne na stred týždňa, či už teda utorok, stredu alebo ten štvrtok, tak vlastne ten sviatok rozdeľuje alebo ten deň pracovného voľna rozdeľuje pracovný týždeň vlastne na také dve pracovné časti, jednu kratšiu, jednu dlhšiu časť. A vo firmách alebo v prevádzkach, v ktorých toto zohráva rolu, tak to spôsobuje vlastne zbytočné komplikácie, jednoducho niektoré pracovné linky musia sa dvakrát vlastne v týždni zbytočne štartovať, dvakrát v týždni sa musí utlmovať výroba, myslím, hlavne pri tých prevádzkach, kde prevádzka nebeží nonstop a fungujú vlastne iba počas bežného pracovného týždňa, čo zvyšuje náklady týmto firmám. To, samozrejme, znepríjemňuje možno aj teda niekedy aj život samotným zamestnancom, keď vlastne takýmto spôsobom majú ten týždeň rozbitý a privítali by určite, aby mali kompaktný pracovný týždeň, ten štvordňový pracovný týždeň.
V dôvodovej správe taktiež píšeme, že vlastne na základe toho, čo som aj hovoril, tak logicky tento návrh zákona má pozitívny dopad na rast HDP, teda na výšku HDP. Keďže vlastne nie sú tam navyše vlastne v ten daný týždeň, tie tri-štyri týždne v roku navyše dvakrát tie útlmy a nábehy výroby teda vo výrobných prevádzkach, tak logicky to bude prispievať k jemnému rastu HDP. Zvyšuje to efektivitu podnikania, prirodzene, produktivitu práce.
A v nepodstatnej miere si myslíme, že zlepšuje to kvalitu života rodín. Vieme sami, že za súčasnej situácie desiatky tisíc mladých ľudí napríklad z východu pracujú na západnom Slovensku alebo v Bratislave, kam dochádzajú za pracou. A ten súčasný spôsob, keď vlastne ten deň pracovného voľna im pripadne v strede týždňa, tak im neumožňuje, aby vycestovali trebárs za svojimi rodičmi. A ten víkend je zase príliš krátky, čiže tie dva dni sú príliš krátke na to, aby si sadli do auta alebo do vlaku, aby išli na východ za rodičmi. Takýmto spôsobom vznikajú tri dni kompaktné, predĺžený víkend, keď majú omnoho väčšiu šancu, a je to komfortnejšie možno aj zmysluplnejšie, aby za tými rodičmi na východ išli, aby rodina bola spolu.
Taktiež takýto ucelený predĺžený víkend aj teda na základe štatistík domácich hotelierov na Slovensku v každom jednom prípade, keď Slovensko má predĺžený víkend, majú hotelieri lepšie obsadenie hotelov. Čo sa deje v situácii, ak je iba jeden deň voľný v strede týždňa? Nikto nepôjde na ten jeden deň vlastne prespať do hotela, lebo vlastne na druhý deň ide do práce. Takže je to zároveň návrh, ktorý podporuje rozvoj domáceho cestovného ruchu, lebo je to prirodzené, ten predĺžený víkend ľudí nemotivuje k tomu, aby išli do zahraničia na krátku dovolenku, ale aby strávili jednu noc, dve noci niekde v domácom zariadení cestovného ruchu.
To sú v podstate všetky argumenty veľmi jednoduché na podporu tohto návrhu.
Obdobný systém existuje už niekoľko desiatok rokov napríklad v Írsku alebo v Anglicku. Tam to nazývajú bank holidays.
Keď sme to pred rokom predkladali, bývalá vládna koalícia sa k tomu návrhu postavila veľmi tak macošsky, ale to bolo podobné ako vo väčšine našich návrhov, takže to nebolo nič čudné.
Ja som medzičasom osobne veľmi privítal vyjadrenie premiéra Roberta Fica k tejto otázke, keď doslova povedal, že bolo by veľmi zaujímavé podporiť návrh, ktorý hovorí o tom, že by v prípade ak voľno pripadne alebo sviatok pripadne na utorok, stredu a štvrtok, ešte raz hovorím, pri piatich konkrétnych štátnych sviatkoch, čiže nie sú v tom Vianoce, Silvester a Nový rok, tak že by sa to voľno presunulo na piatok. To mi dáva nádej, ak teda vlastne by Robert Fico a strana SMER bola konzistentná s týmto vyjadrením, že by ste tento návrh mohli posunúť do druhého čítania. Týmto sa uchádzam o podporu pre tento konkrétny návrh. Myslím si, že je absolútne nepolitický alebo apolitický, myslím si, že skorej je to návrh takého zdravého rozumu. Ak si môžeme vlastne pomôcť sami sebe, jemne hospodárstvu, jemne zamestnancom, jemne domácim prevádzkovateľom cestovného ruchu, tak prečo to neurobiť? Nikomu to neškodí. Samozrejme, keď sme s tým návrhom prvýkrát vyšli, tak niektorí ľudia, ktorí počúvali možno jedným uchom, v tomto prípade teda aj niektorí karikaturisti už kreslili kresby o tom, ako presúvame Silvester na stredu alebo na piatok, si mysleli, že teda vždycky bude Silvester v piatok, čo v žiadnom prípade pravda nebola.
Takže iba nakoniec si dovolím zopakovať, nejde nám o presúvanie žiadnych cirkevných sviatkov alebo Dušičiek alebo nejakých iných, ktoré máme zaužívané, ale vyslovene iba o presun voľna, nie samotného sviatku pri piatich konkrétnych štátnych sviatkoch, pri 1. máji, 8. máji, 29. auguste, 1. septembri a 17. novembri. Čiže sviatok naďalej by bol v ten daný deň. Len príklad poviem, 17. november ak by pripadol na stredu sviatok, tak večer ľudia v pohode môžu ísť na námestie pripomenúť si 17. november 1989 a v piatok ten daný týždeň budú radi, lebo budú mať vlastne voľno, ktoré bude prislúchať k tomuto danému týždňu. Tak v podstate, si myslím, by sme ešte zvýšili dôležitosť týchto sviatkov a zvýšili možno radosť ľudí zo sviatkov, lebo netreba zabúdať na to, že ľudia majú radi, keď majú deň voľna. A vtedy možno takýmto spôsobom sú radi, že taký nejaký sviatok existuje. Takýmto spôsobom, si myslíme, ľudia by mali v podstate možno dvakrát tú radosť, a to aj vtedy, keby na tom námestí boli večer, aj v ten piatok, keby mali voľno.
V zákone je spomenutý iba špeciálne taký systém pri 29. auguste, ale to iba z čisto technických dôvodov. Keďže ide o 29. august a 1. september, v niektorých rokoch môžu kolidovať, že môžu byť vlastne obidva zrelé na presun na piatok, ak v piatok by bol 1. september a tuším 29. august vychádza na utorok. Tak navrhuje v tej situácii, aby sa voľno prislúchajúce k 29. augustu presunulo na predošlý piatok. To je iba čisto technikália, že vlastne raz za x rokov takáto situácia nastane, a v tom prípade aby to boli dva voľné víkendy za sebou.
Ešte raz opakujem, myslím si, že je to čisto apolitický návrh, ktorý nikomu neubližuje, skôr všetkým zúčastneným alebo dotknutým pomáha. Preto by som bol veľmi rád, ak by sa našla preň podpora, uvidíme, ako sme apolitickí. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Danielovi Krajcerovi.

Ďakujem pekne. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení o dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 6. júla 2012 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Takže... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Viskupič? Poprosím pracovníkov Kancelárie Národnej rady, aby mi doniesli... (Reakcie z pléna.) Nemám tu nič. (Reakcia poslanca.) Takže až k ďalšiemu bodu sa hlásite písomne do rozpravy. Takže nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Otváram teraz rozpravu ústnu. Kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Páni poslanci Viskupič, Fecko, Mičovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že téma, ktorú sme, ako spomínal predkladateľ, otvárali hneď na začiatku volebného obdobia po roku 2010, sa paradoxne do konania vlády dostala táto téma až v roku 2012. Téma sviatkov a ich rušenie sme preberali aj počas minulého volebného obdobia. A mali sme za to, že máme nejakým spôsobom urobiť v týchto veciach možno poriadok. Náš návrh bol o tom, aby sme sa zamerali na úpravu štátnych sviatkov nie ich rušením. Ale možno je lepšia cesta ich presúvaním.
Dni pracovného pokoja zo stredu týždňa presúvať na víkendy, a to tak, že ak sviatok pripadne na utorok, stredu alebo štvrtok, dňom pracovného pokoja bude piatok predchádzajúceho kalendárneho týždňa, je obsahom tohto návrhu.
Tak ako bolo spomínané, táto debata sa za súčasnej vlády strany SMER nesie v duchu otvárania rušenia sviatkov. Spomínaný bol 1. september a 15. september. Práve ten druhý sviatok otvoril debatu o tom, že Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska, vzhľadom na kultúrny a spoločenský význam tohto sviatku a vzhľadom aj na naše medzinárodnoprávne záväzky, rušiť v spoločnosti nevyvolal veľmi otvorenú podporu. Myslím, že to, že prišla následná iniciatíva, že vládna strana sa zameria aj na to, aby sa vzhľadom, tak ako bolo spomínané, na hospodárske, spoločenské, voľnočasové aktivity obyvateľstva mohlo pristúpiť k úprave štátnych sviatkov tým, že budú presúvané, je práve lepšia cesta.
Náš zámer má na zreteli pozitívny prínos pre občanov, najmä rodiny, ktoré si budú môcť spoločne vychutnať takzvané a veľmi obľúbené predlžené víkendy, ako aj spomínaný ekonomický prínos pre štát.
Táto úprava predpokladá aj pozitívny efekt na ekonomický chod podnikov. Uľahčíme zamestnávateľom zamestnávanie, plánovanie výroby, logistiky, presun zamestnancov a zdrojov a tiež pracujúcim to, že si budú môcť lepšie rozvrhnúť čas a stráviť s rodinou voľný predlžený víkend.
Ako som spomínal, táto navrhovaná legislatívna úprava si nevyžaduje žiadne rušenie štátnych alebo cirkevných sviatkov, ktoré nesú v našej spoločnosti kultúrnu a sociálnu hodnotu.
Vláda sama dobre vie, ako vlnu nevôle a protestov zdvihla návrhom na zrušenie Sviatku Sedembolestnej Panny Márie. Čiže si myslím, že tuná ste boli trošičku radikálni. Rušenie alebo otváranie tejto témy takýmto spôsobom nie je dobré.
Ako som spomínal, uvedomujeme si ekonomický dopad voľného dňa na rušenie pracovného týždňa najmä pre zamestnávateľov, podnikateľov, pre ktorých jeden deň voľna znamená zastavenie a následné znovuspustenie procesu, čo predstavuje nemalé navýšenie nákladov. Presun sviatočného dňa k víkendu by znamenal kontinuálne voľno a náklady naň vynaložené by sa značne znížili.
Návrh má pozitívny vplyv na štátny rozpočet a aj podnikateľskú sféru.
Prínosy tohto návrhu sa nedajú veľmi matematicky, exaktne vyčísliť, keďže okrem pozitívneho vplyvu na domáce hospodárstvo predpokladáme aj pridanú hodnotu v podobe lepšej pohody zamestnancov a ich rodín.
Náš návrh je kompromisný a, ako bolo spomínané, snažíme sa, aby nebol politický.
A týmto návrhom sa blížime k úprave štátov Európskej únie, kde sú definované bank holidays. Ide o rozdelenie sviatku a dňa voľna, pričom základným cieľom je zachovanie integrity pracovného týždňa. Ktoré konkrétne sviatky sú to? Bol to 29. august (výročie SNP), 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky), 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu) a dni pracovného pokoja ako 1. máj (Sviatok práce) a 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom). Je teda zrejmé, že nechceme presúvať náboženské sviatky, napr. Vianoce. A toto nie je možné ani vzhľadom na ich kultúrny a spoločenský význam.
Chcel by som sa zamerať na to, aby to nevyzeralo, že si tu vymýšľame niečo, čo nikde nie je vymyslené, alebo narábame s nejakou kategóriou, že treba vymýšľať bicykel tam, kde bicykel dávno vymyslený je, a tak by som sa skúsil pozastaviť nad tým, čo spomínaný termín bank holidays znamená. Termín bank holidays vo Veľkej Británii bol upravený v zákone o bankovníctve a finančných operáciách od roku 1971 ako deň, keď môžu byť pozastavené finančné operácie. Tento termín sa používa zameniteľne s termínom verejný sviatok. Zákon o bankovníctve taktiež dáva panovníkovi právo vymenovať ďalšie dva dni za sviatky ako súčasť kráľovských právomocí. V praxi to funguje na základe konzultácií s relevantným ministrom. Panovník v Británii má právo vymenovať jednorazový verejný sviatok pri zvláštnych príležitostiach.
Chcem spomenúť, že tento bod Obyčajných ľudí sme v roku 2010 z dôvodov, ktoré som spomínal aj v úvode, dávali ako návrh na zapracovanie do programového vyhlásenia vlády. Môžem zacitovať z predkladaného návrhu, kde sa píše, že vláda vytvorí priestor na zavedenie bank holidays a pripraví potrebný legislatívny rámec pre zavedenie dní pracovného voľna počas štátnych sviatkov, ktoré som vymenoval, aby voľný deň na prislúchajúci sviatok bol presunutý na piatok v danom týždni.
Ak by som sa mal pozrieť, ako daná vec je upravená v niektorých štátoch Európskej únie, tak môžem spomenúť na ilustráciu a pre krátkosť času dva-tri štáty.
V Maďarsku sa oficiálne národné sviatky nezvyknú presúvať. Namiesto toho majú vytvorený inštitút tzv. systém premostenia sviatkov. V prípade ak úradný sviatok pripadne na deň blízko víkendu a medzi tým je jeden pracovný deň a nasleduje voľný deň dochádza tzv. premostenia, čiže pridávajú jeden voľný deň. Ak napríklad vo štvrtok je tam voľno, tak v piatok sa voľno pridá. Teda pracovný deň uprostred dvoch voľných dní sa stane voľným dňom a najbližšia sobota je náhradným pracovným dňom. Oficiálny zoznam premostených voľných dní, štátnych sviatkov a náhradných sobôt, ktoré budú pracovnými dňami, je vydaný v podobe vyhlášky ministerstva práce na konci predchádzajúceho roku. To platí tak v súkromnom, ako aj verejnom sektore.
V Španielsku je možné presúvať aj štátne, národné sviatky zo stredu týždňa na najbližší koniec pracovného týždňa. Je to asi najbližšie riešenie k nášmu. Rovnako v prípade ak sviatok pripadne na sobotu alebo nedeľu, tuto my sme nešli touto cestou, je presunutý na najbližší pondelok. V Španielsku je pevne stanovený celkový počet 14 sviatkov do roka a nemôže ich v žiadnom prípade byť viac.
Vo Veľkej Británii, kde inštitút alebo ten termín bank holidays vznikol, je právny stav taký, že ak štátny sviatok pripadne na stred týždňa, sviatok sa presúvať nemôže, v prípade ak sviatok pripadne na sobotu a nedeľu, sa však pripojí jeden voľný deň. Každý rok je v Anglicku a Walese 8 štátnych sviatkov často označovaných teda, ako som spomínal, bank holidays. Sú to Nový rok, Veľký piatok, veľkonočný víkend, prvý pondelok v máji, posledný pondelok v máji, posledný pondelok v auguste, Štedrý deň a Sviatok novoročný. Ako vidieť päť z nich je vždy v pondelok alebo piatok, keďže z nich tri, Nový rok a dva dni na Vianoce, môžu pripadnúť na sobotu alebo nedeľu, je následne stanovený za štátny sviatok nasledujúci pracovný deň. A tak napríklad 1. januára bolo v tomto roku v sobotu, preto bol štátny sviatok v pondelok 3. januára. Belgicko a Veľká Británia sú dve krajiny, kde sa sviatky pripadajúce na stred týždňa síce nepresúvajú, ale vytvárajú, ak pripadnú na víkend, sviatky nové na pondelňajšie dni nasledujúce po sviatku, čiže sa poskytuje ako keby náhrada.
Situácia v Slovenskej republike je taká, že máme celkovo 16 sviatkov, z toho je jeden viazaný na nedeľu (tzv. Veľkonočná nedeľa). Z tých 16 sviatkov je 10 cirkevných, ktoré nie je možné presúvať. A týchto desať sviatkov v našom návrhu zahrnutých nie je. Zvyšných šesť sviatkov sú sviatky, ktoré sme tam zahrnuli, okrem 1. januára. A to je Nový rok, ale aj zároveň oslava založenia republiky, pre ilustráciu, čiže u nás je teda celkovo šestnásť sviatkov, z toho je desať cirkevných, šesť v inom režime.
Pre ilustráciu možno odporúčam štúdiu parlamentného inštitútu, ktorú som k tejto téme dal vypracovať. Nechcem tu uvádzať všetky podrobné čísla. Máme ale z dvadsaťsedmičky stále najviac sviatkov, teda šestnásť, blíži sa k nám jedine Rakúsko a Maďarsko a Slovinsko, ktoré ich majú najbližší počet. A to je trinásť. Ten najnižší počet má spomínaná Británia a Holandsko, je to osem sviatkov. Čiže ak by sme sa mali vyjadriť všeobecne, priemer starých členských štátov Európskej únie je 10,8, priemer Európskej únie je 11,35. V zámorí, pre ilustráciu, tu majú konsenzus, takisto uznávajú alebo majú vo svojom režime 13 štátnych sviatkov.
Právna úprava predpokladá okrem presúvania dní na piatok jeden bod, ktorý sme oproti predchádzajúcemu návrhu doplnili. Je to bod ohľadom Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí. Bodom pozmeňujúceho, návrhu alebo nášho návrhu je úprava terminológie, Pamätného dňa zahraničných Slovákov na Deň Slovákov žijúcich v zahraničí, a to z dôvodu, že keď tento názov tohto pamätného dňa sa zaviedol bezprostredne po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, Ústava Slovenskej republiky ešte neobsahovala § 7a. Dokonca aj v súčasnosti už zrušený zákon č. 70/1997 Z. z. mal názov zákon o zahraničných Slovákoch. A pojem „zahraniční Slováci“ tak bol relevantným až do nadobudnutia účinnosti ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky. A Ústava Slovenskej republiky v ustanovení § 7a, ako aj zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí v znení zákona č. 344/2007 Z. z. jednotne používa pojem Slovák žijúci v zahraničí. Je to malá terminologická úprava, ktorá si zaslúži pozornosť, ktorá by v rozprave mala zaznieť.
Takže, tak ako bolo spomínané predrečníkom alebo predkladateľom, prosím o podporu tohto návrhu, keďže aj v iniciatíve súčasnej vládnej strany je ad jedna množstvo sviatkov, ad dva to, aby toto množstvo nespôsobovalo ekonomické výpadky a problémy v hospodárení a mohli sme poskytnúť za to, akým spôsobom súčasná ekonomická situácia dopadá na občanov Slovenskej republiky, aspoň miernu výhodu, zavedenie presúvania štátnych sviatkov a ponuka nejakých piatich voľných víkendov a voľna vylepšením toho, že máme ad jedna naviac štátnych sviatkov z celej Európskej únie, ad dva to, že mohli by sme zamestnancom a celej spoločnosti nejakým spôsobom uľahčiť situáciu a poskytnúť pohodu pri vykonávaní práce. Ďakujem za pozornosť a za prípadnú podporu.