7. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne a kolegovia, tento návrh zákona sme sa snažili predložiť aj v minulom volebnom období, keďže sme mali záujem napraviť nevyhovujúci stav a zabrániť hromadnému porušovaniu nedomysleného zákona, ktorého súčasné znenie je dedičstvom z prvého vládnutia vládneho obdobia tzv. prvej Ficovej vlády z dielne ministerstva pôdohospodárstva pod vedením Miroslava Jureňu, vtedy z HZDS. Bol predložený jeden pozmeňujúci návrh, ktorý znemožnil cyklistom pohybovať sa po lese. Predložil ho pán poslanec Tibor Lebocký ešte v roku 2007 a bol vtedy tesnou, ale predsa len väčšinou 75 poslancov schválený. Odvtedy tu máme zákon, ktorý zakazuje občanom vstup do lesa, a to navyše nezmyselným a nevykonateľným zákazom. Spomínaný pozmeňujúci návrh z dielne pána kolegu Lebockého odôvodňuje súčasný právny stav, a teda zákaz vstupu cyklistom a koňom tým, že, dovolím si zacitovať z pozmeňujúceho návrhu z roku 2007, zabraňuje nežiaducej expanzii cyklistov a jazdcov na koni priamo do lesných porastov, nebezpečenstvu ohrozenia života a zdravia občanov, ktorí sa jazdou na bicykli a koni bez akéhokoľvek obmedzenia dostávajú do odľahlých častí lesov s vysokou koncentráciou zdravie a život ohrozujúcich prvkov, kde sú extrémne terénne podmienky, zvýšený výskyt veľkých šeliem, absencia schopnosti lokalizácie polohy v prípade mimoriadnej udalosti, ďalej, že návštevníci v lese spôsobujú eróziu pôdy.
Nezmyselnosť súčasného právneho stavu vidím v dvoch rovinách. Tá prvá je nezmyselná v udeľovaní zákazu vstupu do lesa, ktorý patrí všetkým a ktorý využívajú občania na svoju rekreáciu, šport a oddych. Zákon popiera zmysel horskej cyklistiky. Ide o absurdné obmedzenie slobodného pohybu ľudí v prírode. Druhú rovinu nezmyselnosti vidím hlavne v nevykonateľnosti súčasného znenia. Podľa zákona o lesoch cyklisti nesmú jazdiť v lese mimo lesnej cesty alebo vyznačenej cesty, trasy. Nie je však možné rozlíšiť, či ide o lesnú cestu, pretože táto nie je v žiadnom záväznom predpise definovaná a už vôbec nie je v lese jasne rozlíšiteľná, či ide o cestu alebo necestu. Podľa technickej normy sa uvádza, že dvojstopová je lesná cesta a jednostopový je len lesný chodník. Navyše nie je jednoznačne jasné, čo je to vyznačená trasa. Ide o dopravné značky alebo postačuje nejaké iné turistické značenie?
Súčasný právny stav od roku 2007 spustil diskusie práve na tieto otázky, ktoré v zákone nie sú zodpovedané. A jeho nedostatky nie sú doriešené. Tá diskusia nie je nová. A spomínal som, že sme sa tým zaoberali aj vo vládnom období v minulosti. Jeden zo spolupredkladateľov tu je pán predseda Frešo. Túto tému otváral aj na pôde parlamentu. Tieto nedoriešené otázky značenia cyklotrás v lesoch z hľadiska pohybu sú v súčasnom stave, ako to vidím. A vítam tu aj kolegu z nášho poslaneckého klubu, ktorý sa v lesoch vyzná, pána poslanca Janka Mičovského. Označovanie cyklotrás je v lesoch ojedinelé, ak vôbec existuje. A dnes nikto presne nevie, ktoré cesty sú tam prejazdu povolené a nepovolené.
Tu sa dostávame do stavu, keď je plošný zákaz s nejasným výkladom opakovane porušovaný. A tým aj vymožíteľnosť tejto právnej úpravy iba zneisťuje obyvateľstvo. A myslím si, že nastal čas na to, aby sme túto otázku vyriešili jednoduchou zmenou zákona.
O nevykonateľnosti zákazu svedčí aj štatistika udelených pokút za jeho porušenie. Bola dokopy za platnosti tohto zákona až jedna jediná pokuta ohľadom pohybu cyklistov alebo koní v lese. Človek pohybujúci sa v lese totiž vo väčšine prípadov nemá šancu vedieť, či zákaz porušuje alebo neporušuje, nakoľko značenie ciest nie je dostatočné a samotná definícia lesnej cesty neexistuje, lesná cesta či lesný chodník nie sú definované v zákone.
Táto právna norma vnáša do systému iba chaos, a to na strane občanov, ktorí sú vo voľnom čase, voľnom pohybe v lese obmedzovaní, ale nevedia presne kde kedy za čo by mohli byť pokutovaní alebo penalizovaní.
Bavíme sa tu o našich lesoch, štátnom majetku, kde zakazujeme ľuďom, rekreantom, cyklistom vstup do lesa, na čo majú plné právo. Nemyslím si, že je opodstatnené sa teraz oháňať argumentmi o ochrane životného prostredia, erózie pôdy a až bezpečnosti, keď na druhej strane sa s týmto štátnym majetkom šafári nielen s spôsobom, ktorý je netransparentný alebo hrubo narúšajúci ekosystém bez ohľadu na dôsledky. O tomto môže naozaj podať svedectvo pán kolega Janko Mičovský, ktorý na tento stav poukazoval aj v minulosti. Netvrdím, že medzi občanmi sa nenájdu aj takí, ktorí sa v lese nevedia správať a svojím arogantným prístupom k prírode jej vedia škodiť. Plošný zákaz vstupu cyklistov a koní do lesa sa mi však zdá nelogický a neopodstatnený, v ďalšom prípade nevykonateľný, ľudia ho aj tak nerešpektujú. A jediné, čo ním navrhovateľ, vládna strana SMER, v predchádzajúcom volebnom období dosiahol, je jeho opakované porušenie bez nádeje na uplatnenie vôbec nejakej sankcie.
Nesúhlas so zákonom podpisom prišlo pred prezidentský palác svojho času vyjadriť vyše 300 cyklistov v roku 2007. Na vrátenie tohto zákona vyzývali občania aj prostredníctvom petície, ktorú podpísalo okolo 15 000 ľudí.
Zákaz zrušenia vstupu cyklistov a koní do lesa je jedným z bodov aj nášho programu, hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ktorý sa stal aj obsahom minulého programového vyhlásenia vlády. Na apel občanov, cyklistov a ľudí so vzťahom k prírode, k lesnému prostrediu, ktorí si vážia slobodu pohybu, sme v predošlom volebnom období tento zákon podávali. Ale poslanecké návrhy boli neodôvodnené, posúvané naprieč celým politickým spektrom od júna 2011 až do februára 2012, keď prišla táto novela na rokovanie. A tak mohlo prebehnúť iba jeho prvé čítanie, keďže následne v marci boli voľby.
Chcel by som už iba na záver podotknúť, že tento návrh keď bol prerokovaný na schôdzi vo februári 2012, a to s tým, že sme vedeli, že bude môcť byť prerokovaný iba v prvom čítaní, bol na návrh poslanca strany SMER pána Ľuboša Martináka zastavený procedurálnym návrhom, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto bode programu.
Z toho, ako som uvádzal hlasovanie, chcem teda podotknúť fakt, pozmeňujúci návrh, ktorý prešiel z dielne pána Lebockého, bolo vtedy prítomných na schôdzi 129 poslancov, za návrh hlasovalo iba 75 poslancov, proti návrhu ich bolo 42. Nedá sa tu hovoriť o niečom, že by tento návrh v rámci nášho právneho systému niečo vylepšoval, bráni voľnému pohybu ľudí v lese. A keby sme toto chceli upraviť, nerobme to spôsobom, aký zvolili naši predchodcovia, že urobili nevykonateľnú normu, ktorá nemá absolútne žiadne odôvodnenie, aby z hľadiska ochrany prírody alebo z tých dôvodov, ktoré spomínal pán poslanec, bola naďalej v platnosti v našom právnom systéme.
Preto si dovolím, kolegyne, kolegovia, vás poprosiť, požiadať teda o podporu tohto návrhu a možno aj s odporúčaním obrátiť sa na ľudí z výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo alebo na nejaký iný okruh, ktorý nad touto témou sa môže zvolať, a dohodnime sa nad nejakou možnou inou úpravou. Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Ľubošovi Martinákovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán navrhovateľ, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 36 zo 4. septembra 2012 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Pavla Freša, Juraja Drobu a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 7 schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, ako aj o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, čo odôvodním v rozprave.
Ak môj návrh plénum Národnej rady Slovenskej republiky neschváli, potom v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. augusta 2012 č. 164 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu a ako spravodajca sa do rozpravy hlásim prvý.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Páni poslanci Droba, Mičovský, Lebocký, Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Ale ako prvý sa prihlásil do rozpravy spravodajca, ktorý má prednosť. (Reakcia poslanca Drobu.)
Nech sa páči, aký máte návrh?

Ja chcem cteného pána kolegu poprosiť, ja mám nejaké neodkladné povinnosti o druhej hodine popoludní, či by bol taký láskavý, pustil ma, na štyri minúty to mám načasované, ako prvého do rozpravy a potom by začínal v rozprave o druhej popoludní. Veľmi pekne vás o to prosím.

No, mňa až tak prosiť netreba. Sme predsa kolegovia, nech sa páči. (Potlesk.)

Dobre, to bolo pekné gesto.
Nech sa páči.

Vážené dámy, vážení páni, v roku 2007 bol prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu vo výbore od pána poslanca Lebockého zavedený zákaz jazdiť na bicykloch a na koňoch mimo lesnej cesty a mimo vyznačenej trasy.
V úvode by som si rád pomohol citátom od uznávaného slovenského historika publicistu Pavla Dvořáka: „Aj v stredoveku smeli ísť pod nami s koňmi do lesov.“ Je neuveriteľné, že stáročnú tradíciu, ktorú rešpektovali feudálni páni, chcú zrušiť volení zástupcovia ľudu. Ja tu len môžem dodať, že presne títo volení zástupcovia ľudu neustále sľubujúci nejaké istoty vám, občania, túto možnosť v minulosti zrušili.
Hlavným dôvodom predloženého pozmeňujúceho návrhu spomínaného poslanca bolo údajne neúmerne sa zvyšujúce nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia občanov, ktorí sa jazdou na bicykli a koni dostávajú do odľahlých častí lesov a spôsobujú eróziu pôdy. Tu je potom namieste otázka, že pokiaľ kone poškodzujú les, tak, áno, logicky by v tom lese nemali byť ani jelene, ani srnky, ani diviaky, ktoré taktiež môžu svojím spôsobom a pohybom spôsobiť eróziu pôdy. Samozrejme, je to nezmyselné. A ten príklad, ktorý som uviedol, je rovnako nezmyselný, ako zakazovať jazdiť na koňoch, prípadne na bicykloch v lesoch.
Od schválenia zákazu, ktorý vyvolal protesty cyklistickej verejnosti, uložili lesné úrady minimum pokút, ako sme sa dopočuli, konkrétne jednu za jazdenie na bicykli mimo povolených trás v lese. Cyklistické združenia hovoria, že neudeľovanie pokút iba potvrdzuje, že ustanovenie, ktoré bolo prijaté, je nevykonateľné. Mohlo by sa teda zdať, že sa nič nedeje, problémom však je, že človek, ktorý ide na bicykli alebo na koni do lesa, nemá ani šancu vedieť, či zákon v danom momente porušuje alebo neporušuje.
Rád by som prešiel aj k odbornej kritike tohto pozmeňujúceho návrhu a tým pádom vlastne uzavriem svoj príhovor.
Cyklisti na území Slovenskej republiky nemajú zatiaľ veľa priestorov na jazdu a sebarealizáciu. Treba pripomenúť, že ide o čoraz populárnejší šport. Nedávne úspechy slovenských reprezentantov, na ktoré sme určite všetci tuná v sále hrdí, len zvýšia záujem o cyklistiku ako o šport, či už je to cestná cyklistika, horská cyklistika, bikros, v podstate čokoľvek, čo s tým súvisí.
V zmysle platného znenia zákona o lesoch sa smie jazdiť len po lesnej ceste a vyznačenej trase. V zmysle STN normy je to pozemná komunikácia, ktorá je súčasťou lesnej dopravnej siete určená na dopravu dreva, osôb, materiálu, prejazd špeciálnych vozidiel. Ale môže slúžiť aj na iné ciele.
Podľa príslušnej vyhlášky a zákona o pozemných komunikáciách sú lesné cesty účelovými komunikáciami, kde platia dopravné predpisy a dopravné značenie.
Často pred lesnou cestou je všeobecná značka zákazu vjazdu všetkých vozidiel, ktorá sa však nevzťahuje aj na cyklistov. Potom môže nastať aj situácia, že síce ide o lesnú cestu v zmysle STN normy, ktorá má odporúčajúci charakter, ale v zmysle príslušnej dopravnej značky zákazu vjazdu všetkých vozidiel tam cyklista vojsť nesmie, keďže by mu hrozila pokuta.
Taktiež je veľmi diskutabilné, ako odlíšiť lesnú cestu od, nazvime ich, neciest alebo lesných chodníkov.
A problém v praxi nastáva aj s výkladom pojmu „vyznačená trasa“, ktorý nie je v zákone definovaný. A tak môže dôjsť k situácii, že za vyznačenú trasu by sme mohli považovať nielen cestu označenú dopravnými značkami, ale aj cestu označenú turistickými značkami. Prax je však taká, že v lesoch je ich mizivé množstvo.
Záverom. Vyspelé demokracie vytvárajú podmienky na rekreáciu, šport, spoznávanie krajiny, prírody, my sa však vydávame presne naopak, cestou zákazov a reštrikcií. Našou novelou zákona nechceme znižovať úroveň ochrany prírody, ale chceme sprístupniť spoznávanie prírody prostredníctvom jazdy na koňoch, jazdy na bicykloch tak, aby to boli vlastne jedny z dvoch najšetrnejších dopravných prostriedkov voči prírode, ktoré nerušia lesný pokoj, neznečisťujú ovzdušie.
Vyzývam vás, vážení kolegovia, aby sme náš návrh zákona posunuli aspoň do druhého čítania. Ak tam prejde, kľudne sa môžeme baviť o pozmeňujúcich návrhoch. Ja už som z nich dostal dva, dokonca aj z našej strany, ktoré by bolo dobré upraviť. Určite sme všetci štyria autori alebo predkladatelia otvorení diskusii. Napravme to, čo je chybné, a zhodnime sa ako celá snemovňa na tom, že bicykel je osožným dopravným prostriedkom alebo spôsobom rekreácie. Zjednodušme to cyklistom a vráťme ich do lesa. Ďakujem veľmi pekne.
Nevnímam to absolútne ako politickú otázku. Naozaj skúsme len napraviť ten zákon tak, aby bol čo najlepší pre ľudí. Ďakujem.

Na vystúpenie pán poslanca nie je faktická poznámka. To znamená, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Je 12.00 hodín, takže preruším rokovanie schôdze.
A chcem vás, páni poslanci, informovať, že podľa schválenej zmeny programu budeme dneska o 14.00 hodine pokračovať bodom 79, ktorým je správa generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry, a potom budeme pokračovať týmto bodom programu.
Prajem vám dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)