7. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
No, mňa až tak prosiť netreba. Sme predsa kolegovia, nech sa páči. (Potlesk.)
Skontrolovaný
Vystúpenia
11:15
Uvádzajúci uvádza bod 11:15
Alojz HlinaČo sa týka samotného zákona, v krátkosti poviem o čo ide. Ide o to, že zákon v súčasnosti, áno, samozrejme, reaguje na to, že sa vytvorí niekde skládka, povinnosti s tým spojené, že keď sa vytvorí tá skládka, že ako potom prípadne zákonodarca alebo samospráva alebo iný štátny orgán môže konať. Samozrejme, tak sme s veľa vecami nerátali, nerátal ani zákonodarca s tým, ako sa situácie vyvíjajú. To znamená, že často sa stane, že tá skládka vznikne, ale vznikne na susednom pozemku a tam už, samozrejme, je na každého zákon krátky. Táto novela by riešila prípad skládky, ktorá vznikne aj na pozemku, ktorý je susediaci. Tak je tu vlastník, nájomca, správca. Ešte sme tam doplnili jednu kategóriu, kategóriu užívateľa. Prečo? Aj v praxi sa stretávame s tým, že vlastne tie tituly k niečomu sú. Buď ste teda vlastník, nájomca alebo nejaký správca. Máme však znova vývojom spoločenskej situácie aj takú, by som povedal, ďalšiu kategóriu vzťahu k niekomu, užívateľovi. To znamená, to užíva. ale titul k tomu právny neexistuje. Žiaľ, takýchto užívateľov máme čoraz viac. Čiže aj toto je v tomto návrhu zohľadnené. To znamená, je tam uvedené, že ak aj užívateľ nehnuteľnosti v prípade, že zistí, že na susednej nehnuteľnosti, na susednom pozemku sa vytvorila skládka, tak mu tento zákon ukladá povinnosť túto skutočnosť oznámiť štátnemu orgánu a obci. Samozrejme, môžeme namietať, že je to mierne obťažujúce, ale je to. Nenazvime to, že je to mierne obťažujúce, nazvime to, že je to proaktívny občiansky prístup. Však každému záleží na tom, aby tá skládka vedľa na jeho pozemku nevznikla. Čiže máte to oznámiť.
Samozrejme, je riešené, čo v prípade, že si túto povinnosť nesplníte. A to je presne to, čo by mohlo zaujať starostov, aj tuná od vás zo strany SMER, že v prípade, že by si niekto túto povinnosť nesplnil, tak starosta dostáva do ruky nástroj, ako byť účinnejší. To znamená, keď si niekto nesplní tú povinnosť, tak starosta môže až do výšky 165 eur, myslím, udeliť pokutu. Ono to v praxi môže znamenať úplne niečo iné, lebo keď bude mať zákonný dôvod, že tú pokutu môže udeliť, tak pán Bagačka povie, keď mu tam niekde budú robiť neporiadok, tak príde a povie: „Chlapci moji zlatí, pozrite sa, teraz tu prešiel jeden návrh zákona aj o susednom pozemku, nielen o vašom,“ vy sa tu môžete tváriť, že s tým nič nemáte, lebo to vám, samozrejme, svätosväte budú tvrdiť, že s tým oni nič nemajú, „a vy ste si mali splniť svoju povinnosť. Vy ste si ju nesplnili, ja mám právo vám dať pokutu, ale ja som dobrý chlap, hej, a ja vám poviem: „Pozrite sa, chlapci moji, toto tu do rána nebude a ja vám tú pokutu nedám.“.“ Čiže naozaj, zjednodušene povedané, keď toto urobíme, tak dávame do rúk starostom, ktorí sú často bezmocní, nástroj, ako môžu, a poviem to diplomaticky, účinnejšie komunikovať s ľuďmi, ktorí si často majú taký, by som povedal, laxný vzťah k plneniu si povinností a k ich dodržiavaniu.
Takže myslím si, že vecne nie je nič zlé na tomto zákone. Dokonca by som si dovolil tvrdiť, že je dobrý. Takže v zásade, keby sme vychádzali aj z toho, čo som tu včera spomínal, že nezáleží na tom kto ho dal, ale či je dobrý, lebo vieme, že ten problém je veľký a nebudeme si tu upisovať body, ale však chceme to riešiť, tak by som prípadne ocenil, keby ste zvážili jeho podporu.
A chcem ešte povedať jednu vec veľmi dôležitú. Teda okrem toho, že vlastne vyšleme aj signál k nešťastnému pánovi Dobrovodskému, že niekto sa už konečne začína zaoberať tým, že na jeho susednom dvore si niekto spravil skládku, lebo to je presne jeho prípad, len na tom prípade vám poviem, že je primátor bezmocný aj v Malackách, lebo naozaj to, oni čo spravili okrem tej skládky a potkanej farmy, to teda často mali možnosť sa s tým stretnúť a vidieť, ako to vyzerá, tak to nie je na ich pozemkoch. Oni tie pozemky len užívajú. To nie sú ich pozemky. Čiže aj tam vlastne je ten primátor, ktorému treba uznať, že je bezmocný vo vyžadovaní toho, že to majú upratať, lebo oni kývnu plecom a povedia, že však to nie je ich.
Čiže ako som teda v začiatku spomínal, kľudne môžeme to prenazvať alebo zmeniť ten názov, rieši aj Dobrovodského pozemok.
On čiastočne rieši aj napríklad situáciu v Luníku, lebo v Luníku je detto tá istá situácia, že v zásade pod oknami tej Hrebendovej to nie je ich pozemok. Čiže tá bezmocnosť samosprávy mesta Košíc je v tom, že oni všetci vedia skade sa tam tá skládka zobrala, ale nikto s tým nepohne, lebo však každý vám povie, že s tým nič nemá, tam zrovna nebol, to nevyhodil. A vlastne tam to už končí. Bezmocnosť tej samosprávy je naozaj v tomto úplne jasná. Čiže aj tento prípad sa rieši.
Ale ja nechcem, aby ma niekto nenaštrkol, že to vlastne úzko uzavriem na určitú skupinu. To je aj prípad, čo ja napríklad bežne vidím, že keď na Záhorí špeciálne ľudia majú obrovskú záľubu vysypať stavebný odpad hocikde inde, len nie na skládku. Čiže tých prípadov je rádovo viac, kde vlastne môže dôjsť k zlepšeniu.
Verím, že teda váš silný lobistický klub primátorov a starostov strany SMER toto ocení, že dostávate ďalší nástroj do rúk a že budete mať v ruke nejakú páku a že budete takto pôsobiť v klube, aby pani imperátorka vedela palcom proste urobiť nejakú korekciu. Takže to by som bol rád.
Ešte chcem povedať, že keď otvoríme zákon o odpadoch, v zásade vám to ukazuje aj ďalšiu vec, čo stále ja pociťujem, že nebolo celkom šťastné, keď sme sa bavili o tom, zjednodušene povedané, poklopovom zákone, ktorý ste utopili ako mačku vo vedre.
Je vzhľadom na procedúry potom k tomuto, keď sa to otvorí v druhom čítaní, a vlastne si tak aj zachránite čiastočne tvár, to vám dávam ako návrh, údajne to treba zmodifikovať, možné predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by riešil čiastočne aj túto záležitosť. To znamená pozmeňujúci návrh v tom zmysle, keď ho zľahka nazvem, že sa vykupovanie kanalizačných poklopov alebo ich častí zakazuje. Viete, teraz je to tam uvedené, kto môže doniesť ja neviem čo. My kľudne môžeme do zákona o odpadoch napísať, že kanalizačné poklopy sa nevykupujú. Nič sa tak nestane. Tých poklopov zase nie je toľko, že by to predstavovalo nejakú ekologickú záťaž, keby niekto argumentoval touto ekologickou záťažou. No, dobre, tak sa nevykupujú a čo s nimi? No nič. No a už keby tu celkom zle bolo, no tak starostovia si niekde na dvore tých päť-šesť poklopov, ktoré by bolo treba vymeniť, niekde uloží a potom ich hodia do betónu, keď budú betónovať škôlku. Ale proste v tom zákone vzhľadom na progres, k akému sme sa dostali, kľudne je podľa mňa náležité, aby ste vy uviedli, kanalizačné poklopy sa nevykupujú, šmytec, hotovo, nevykupujú, žiadne alebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, uvádzajte zákon, hej. Nie čo bude potom v druhom čítaní.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno. To je k tomu, že to je ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa vám snažím nejakým spôsobom vysvetliť, aby ste to tam doplnili, pričom na konci môžeme povedať, že máme zabité dve muchy jednou ranou, to znamená, pomohli sme vyriešiť Dobrovodského dvor, keď sme to tak zjednodušili, a pomohli sme urobiť to, aby kanalizačné poklopy nemizli alebo mizli menej, lebo asi neprestanú miznúť, a aby sa následne nestávalo to, že už keď poklop zmizne, lebo... Isto viete, čo sa stalo. Čiže sú takéto tragédie, ale nechcem, aby to vyznelo nenáležite, keď to tu spomeniem. Takže myslím, že je to celkom dobré nastavenie k celému tomuto. Takže očakávam, že by nemal byť problém to podporiť.
Na záver k tomu. Len som si vypýtal súhlas aj od pána Dobrovodského. Ja vám prečítam jeho esemesku, aby to malo nejakú dôraznosť, aby sme teda vedeli, o čom hovoríme, lebo to platí, čo som povedal včera, že tá naša zodpovednosť je naozaj veľká a že treba sa postaviť k nej čelom, netreba robiť z problému kokakolu a netreba robiť z problému Apple verzus Samsung. Ináč mi to včera niekto hovoril, že tomu celkom nerozumel. Ja som kokakolu nemyslel nejako z pohľadu Gorily alebo neviem akého. Kokakolu som myslel ako ochrannú známku. Čiže tak to bolo myslené. Tu je pán Dobrovodský (Pohľad na mobilný telefón.) čiže citujem: „Zdravím, po štyroch rokoch utrpenia odchádzam z domu, no, bohužiaľ, otec v ňom zostáva. Hľadám si vlastne byt do prenájmu. Primátor, Rómovia a MsÚ vyhrali.“ Ešte je tam je taký dôvetok. A ten neprečítam. Čiže toto je stav pána Dobrovodského. Máme možnosť, máme šancu to zmeniť. Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh novely zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, ktorý ja som to už včera avizoval, by sa kľudne mohol volať aj novela zákona o skládke na dvore Dobrovodského susedov. Ocenil by som, keby sme aj tento návrh novely zákona o odpadoch pripojili tak, že už teraz by to potom bola trojka zákonov, ktoré by mohli čiastočne odštartovať to, že problém, ktorý sa tak nazýva, už sa to tak ustálilo, a nebudem to meniť, sa nazýva rómskym problémom, sa môže začať teraz riešiť a nemusíme čakať na 15. 10. Čiže aby som zas neurobil nejakú chybu podľa rokovacieho poriadku, navrhnem procedurálne, aby sme o ňom odložili hlasovanie na nie dnes o piatej, ale zajtra o piatej a hlasovali o ňom spolu s tými dvoma zákonmi, ktoré by nakoniec mohli vytvoriť, nazvem to takto pracovne, štartovacou trojkou zákonov, ktorými môžeme odštartovať riešenie rómskeho problému, znova, tak ako som to včera spomínal, to znamená prierezovo, naprieč politickým spektrom.
Čo sa týka samotného zákona, v krátkosti poviem o čo ide. Ide o to, že zákon v súčasnosti, áno, samozrejme, reaguje na to, že sa vytvorí niekde skládka, povinnosti s tým spojené, že keď sa vytvorí tá skládka, že ako potom prípadne zákonodarca alebo samospráva alebo iný štátny orgán môže konať. Samozrejme, tak sme s veľa vecami nerátali, nerátal ani zákonodarca s tým, ako sa situácie vyvíjajú. To znamená, že často sa stane, že tá skládka vznikne, ale vznikne na susednom pozemku a tam už, samozrejme, je na každého zákon krátky. Táto novela by riešila prípad skládky, ktorá vznikne aj na pozemku, ktorý je susediaci. Tak je tu vlastník, nájomca, správca. Ešte sme tam doplnili jednu kategóriu, kategóriu užívateľa. Prečo? Aj v praxi sa stretávame s tým, že vlastne tie tituly k niečomu sú. Buď ste teda vlastník, nájomca alebo nejaký správca. Máme však znova vývojom spoločenskej situácie aj takú, by som povedal, ďalšiu kategóriu vzťahu k niekomu, užívateľovi. To znamená, to užíva. ale titul k tomu právny neexistuje. Žiaľ, takýchto užívateľov máme čoraz viac. Čiže aj toto je v tomto návrhu zohľadnené. To znamená, je tam uvedené, že ak aj užívateľ nehnuteľnosti v prípade, že zistí, že na susednej nehnuteľnosti, na susednom pozemku sa vytvorila skládka, tak mu tento zákon ukladá povinnosť túto skutočnosť oznámiť štátnemu orgánu a obci. Samozrejme, môžeme namietať, že je to mierne obťažujúce, ale je to. Nenazvime to, že je to mierne obťažujúce, nazvime to, že je to proaktívny občiansky prístup. Však každému záleží na tom, aby tá skládka vedľa na jeho pozemku nevznikla. Čiže máte to oznámiť.
Samozrejme, je riešené, čo v prípade, že si túto povinnosť nesplníte. A to je presne to, čo by mohlo zaujať starostov, aj tuná od vás zo strany SMER, že v prípade, že by si niekto túto povinnosť nesplnil, tak starosta dostáva do ruky nástroj, ako byť účinnejší. To znamená, keď si niekto nesplní tú povinnosť, tak starosta môže až do výšky 165 eur, myslím, udeliť pokutu. Ono to v praxi môže znamenať úplne niečo iné, lebo keď bude mať zákonný dôvod, že tú pokutu môže udeliť, tak pán Bagačka povie, keď mu tam niekde budú robiť neporiadok, tak príde a povie: „Chlapci moji zlatí, pozrite sa, teraz tu prešiel jeden návrh zákona aj o susednom pozemku, nielen o vašom,“ vy sa tu môžete tváriť, že s tým nič nemáte, lebo to vám, samozrejme, svätosväte budú tvrdiť, že s tým oni nič nemajú, „a vy ste si mali splniť svoju povinnosť. Vy ste si ju nesplnili, ja mám právo vám dať pokutu, ale ja som dobrý chlap, hej, a ja vám poviem: „Pozrite sa, chlapci moji, toto tu do rána nebude a ja vám tú pokutu nedám.“.“ Čiže naozaj, zjednodušene povedané, keď toto urobíme, tak dávame do rúk starostom, ktorí sú často bezmocní, nástroj, ako môžu, a poviem to diplomaticky, účinnejšie komunikovať s ľuďmi, ktorí si často majú taký, by som povedal, laxný vzťah k plneniu si povinností a k ich dodržiavaniu.
Takže myslím si, že vecne nie je nič zlé na tomto zákone. Dokonca by som si dovolil tvrdiť, že je dobrý. Takže v zásade, keby sme vychádzali aj z toho, čo som tu včera spomínal, že nezáleží na tom kto ho dal, ale či je dobrý, lebo vieme, že ten problém je veľký a nebudeme si tu upisovať body, ale však chceme to riešiť, tak by som prípadne ocenil, keby ste zvážili jeho podporu.
A chcem ešte povedať jednu vec veľmi dôležitú. Teda okrem toho, že vlastne vyšleme aj signál k nešťastnému pánovi Dobrovodskému, že niekto sa už konečne začína zaoberať tým, že na jeho susednom dvore si niekto spravil skládku, lebo to je presne jeho prípad, len na tom prípade vám poviem, že je primátor bezmocný aj v Malackách, lebo naozaj to, oni čo spravili okrem tej skládky a potkanej farmy, to teda často mali možnosť sa s tým stretnúť a vidieť, ako to vyzerá, tak to nie je na ich pozemkoch. Oni tie pozemky len užívajú. To nie sú ich pozemky. Čiže aj tam vlastne je ten primátor, ktorému treba uznať, že je bezmocný vo vyžadovaní toho, že to majú upratať, lebo oni kývnu plecom a povedia, že však to nie je ich.
Čiže ako som teda v začiatku spomínal, kľudne môžeme to prenazvať alebo zmeniť ten názov, rieši aj Dobrovodského pozemok.
On čiastočne rieši aj napríklad situáciu v Luníku, lebo v Luníku je detto tá istá situácia, že v zásade pod oknami tej Hrebendovej to nie je ich pozemok. Čiže tá bezmocnosť samosprávy mesta Košíc je v tom, že oni všetci vedia skade sa tam tá skládka zobrala, ale nikto s tým nepohne, lebo však každý vám povie, že s tým nič nemá, tam zrovna nebol, to nevyhodil. A vlastne tam to už končí. Bezmocnosť tej samosprávy je naozaj v tomto úplne jasná. Čiže aj tento prípad sa rieši.
Ale ja nechcem, aby ma niekto nenaštrkol, že to vlastne úzko uzavriem na určitú skupinu. To je aj prípad, čo ja napríklad bežne vidím, že keď na Záhorí špeciálne ľudia majú obrovskú záľubu vysypať stavebný odpad hocikde inde, len nie na skládku. Čiže tých prípadov je rádovo viac, kde vlastne môže dôjsť k zlepšeniu.
Verím, že teda váš silný lobistický klub primátorov a starostov strany SMER toto ocení, že dostávate ďalší nástroj do rúk a že budete mať v ruke nejakú páku a že budete takto pôsobiť v klube, aby pani imperátorka vedela palcom proste urobiť nejakú korekciu. Takže to by som bol rád.
Ešte chcem povedať, že keď otvoríme zákon o odpadoch, v zásade vám to ukazuje aj ďalšiu vec, čo stále ja pociťujem, že nebolo celkom šťastné, keď sme sa bavili o tom, zjednodušene povedané, poklopovom zákone, ktorý ste utopili ako mačku vo vedre.
Je vzhľadom na procedúry potom k tomuto, keď sa to otvorí v druhom čítaní, a vlastne si tak aj zachránite čiastočne tvár, to vám dávam ako návrh, údajne to treba zmodifikovať, možné predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by riešil čiastočne aj túto záležitosť. To znamená pozmeňujúci návrh v tom zmysle, keď ho zľahka nazvem, že sa vykupovanie kanalizačných poklopov alebo ich častí zakazuje. Viete, teraz je to tam uvedené, kto môže doniesť ja neviem čo. My kľudne môžeme do zákona o odpadoch napísať, že kanalizačné poklopy sa nevykupujú. Nič sa tak nestane. Tých poklopov zase nie je toľko, že by to predstavovalo nejakú ekologickú záťaž, keby niekto argumentoval touto ekologickou záťažou. No, dobre, tak sa nevykupujú a čo s nimi? No nič. No a už keby tu celkom zle bolo, no tak starostovia si niekde na dvore tých päť-šesť poklopov, ktoré by bolo treba vymeniť, niekde uloží a potom ich hodia do betónu, keď budú betónovať škôlku. Ale proste v tom zákone vzhľadom na progres, k akému sme sa dostali, kľudne je podľa mňa náležité, aby ste vy uviedli, kanalizačné poklopy sa nevykupujú, šmytec, hotovo, nevykupujú, žiadne alebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, uvádzajte zákon, hej. Nie čo bude potom v druhom čítaní.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno. To je k tomu, že to je ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa vám snažím nejakým spôsobom vysvetliť, aby ste to tam doplnili, pričom na konci môžeme povedať, že máme zabité dve muchy jednou ranou, to znamená, pomohli sme vyriešiť Dobrovodského dvor, keď sme to tak zjednodušili, a pomohli sme urobiť to, aby kanalizačné poklopy nemizli alebo mizli menej, lebo asi neprestanú miznúť, a aby sa následne nestávalo to, že už keď poklop zmizne, lebo... Isto viete, čo sa stalo. Čiže sú takéto tragédie, ale nechcem, aby to vyznelo nenáležite, keď to tu spomeniem. Takže myslím, že je to celkom dobré nastavenie k celému tomuto. Takže očakávam, že by nemal byť problém to podporiť.
Na záver k tomu. Len som si vypýtal súhlas aj od pána Dobrovodského. Ja vám prečítam jeho esemesku, aby to malo nejakú dôraznosť, aby sme teda vedeli, o čom hovoríme, lebo to platí, čo som povedal včera, že tá naša zodpovednosť je naozaj veľká a že treba sa postaviť k nej čelom, netreba robiť z problému kokakolu a netreba robiť z problému Apple verzus Samsung. Ináč mi to včera niekto hovoril, že tomu celkom nerozumel. Ja som kokakolu nemyslel nejako z pohľadu Gorily alebo neviem akého. Kokakolu som myslel ako ochrannú známku. Čiže tak to bolo myslené. Tu je pán Dobrovodský (Pohľad na mobilný telefón.) čiže citujem: „Zdravím, po štyroch rokoch utrpenia odchádzam z domu, no, bohužiaľ, otec v ňom zostáva. Hľadám si vlastne byt do prenájmu. Primátor, Rómovia a MsÚ vyhrali.“ Ešte je tam je taký dôvetok. A ten neprečítam. Čiže toto je stav pána Dobrovodského. Máme možnosť, máme šancu to zmeniť. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
11:27
Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:27
Mikuláš HubaUvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy a o hospodárskom a finančnom dopade, ako aj vplyve na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, avšak nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvoja Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 143 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
26.9.2012 o 11:27 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 25 z 23. júla 2012 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy a o hospodárskom a finančnom dopade, ako aj vplyve na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, avšak nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvoja Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 143 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skontrolovaný
11:31
Vystúpenie v rozprave 11:31
Martin FeckoSkládkami som sa zaoberal ešte vtedy, keď som bol v SZM a v SZOPK, to znamená Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny. Mapovali sme skládky. Takže myslím, že mám trošku k tomu aj čo povedať z mojej bývalej ešte mladíckej nejakej tej praxe. A musím povedať, že keď si to porovnám, ako to bolo predtým a ako je to teraz v...
Skládkami som sa zaoberal ešte vtedy, keď som bol v SZM a v SZOPK, to znamená Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny. Mapovali sme skládky. Takže myslím, že mám trošku k tomu aj čo povedať z mojej bývalej ešte mladíckej nejakej tej praxe. A musím povedať, že keď si to porovnám, ako to bolo predtým a ako je to teraz v demokracii, tak musím povedať, že ten ich nárast je enormný a, žiaľ, že nie je to kontrolované. Takže všetko, čo by malo nejakým spôsobom zabrániť množeniu skládok a podporiť ich odstránenie, podporím aj, samozrejme, v legislatívnom procese.
Množstvo nelegálneho komunálneho odpadu neustále narastá. Podľa Eurostatu na Slovensku v roku 2009 sa vyprodukovalo 311 kg komunálneho odpadu na obyvateľa. Na Slovensku končí stále veľká časť odpadov na nelegálnych čiernych skládkach. Ale mnohé sú spaľované v domácnostiach na verejných a súkromných priestranstvách. Vyhadzovanie odpadu na ne predstavuje riziko poškodenia zdravia a životného prostredia, to dúfam, že o tom netreba hovoriť nikomu nič. V porovnaní s riadenými skládkami odpadov nemajú žiadne izolačné bariéry, nikto ich nemonitoruje, vznikajú kdekoľvek, často v blízkosti vodných tokov, ktoré nimi sú, samozrejme, ohrozované.
Z témy prieskumov Priateľov Zeme, ktoré sa uskutočnili v priebehu rokov 2008 a 2009, a následných prepočtov vyplýva predpoklad, že čiernych skládok je na Slovensku cca 20 000. Čierna skládka je tá, ktorá má minimálne meter kubický. To už berieme, že je to čierna skládka. Príslušný prieskum bol robený na vzorke 146 miest a obcí s počtom obyvateľov od 64 do 426 000.
Ten, kto vytvorí čiernu skládku, poruší vlastne ustanovenie zákona o odpadoch a koná protiprávne. Je to priestupok alebo správny delikt. Ak je to fyzická osoba, tak podľa súčasných platných predpisov môžeme udeliť pokutu do výšky 165,96 eur, to znamená po starom 5 000 korún. Pokiaľ tu ide o právnickú osobu, tak je to do výšky 17 596,95 eur, 500 000 korún.
Ďalšou kapitolou, na ktorú by som chcel z tohto postu upozorniť, je spaľovanie odpadov. A to je tiež veľká kategória, ja by som povedal, skládok, kde je veľký problém, a to hlavne na pozemkoch, či už súkromných alebo verejných, kde v jesenných a jarných mesiacoch, myslím, že netreba o tom presviedčať, hasiči naši a požiarnici majú čo robiť. Tieto, by som povedal, aj odpady horia, nehovorím o tráve a ďalších, ktoré sa spaľujú, vlastne spôsobujú to, že dym zahaľuje celé mestá, sme v dymových clonách. A nikto s tým nič nerobí. Tak myslím si, že aj tu by sme mali možnože v budúcnosti zdvihnúť trošku prst a povedať, že takto sa to ďalej nedá.
Čo sa týka tejto konkrétnej novely, tak ako to bolo už teraz od kolegov z vládnej strany podané, že hneď povedali, ako zistiť toho užívateľa, áno, ako ho identifikovať, to je veľký problém. Na to upozorňujem aj ja, pretože súčasný stav je, kataster nehnuteľností neeviduje užívateľov pozemku tak, ako sme to robili niekedy cez evidenčné listy. To znamená, v súčasnosti doslova keď si ho zaberiem, tak ho užívam. A vlastník keď tam nie je, tak o tom ani nevie a vy zistíte, že je to problém. A tento problém sa znásobuje. Nehovorím už o veľkých skládkach, sú to tzv. environmentálne záťaže, ktorých máme 1 929 na Slovensku, z toho 196 akútnych. A tento problém tiež, dúfam, bude riešený, pretože to je záťaž, ktorú sme zdedili, a momentálne je to veľký problém.
Takže ja, samozrejme, budem veľmi rád, keď nejaké ďalšie pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu zo strany, by som povedal, Národnej rady a poslancov prídu. A chcel by som byť nápomocný každému pri vylepšení tohto zákona. A myslím si, že nemalo by to byť, ako zaznelo, o tých Dobrovodských alebo o tých ďalších, malo by to by ť všeobecne. A dúfam, že v druhom čítaní tento zákon ešte teda, keď ho postúpite do druhého čítania, kolegovia a kolegyne, skvalitníme a povieme, že nie je nám ľahostajné, v akom prostredí žijeme, ako s odpadmi nakladáme, a že chceme vlastne vzbudiť verejnú mienku, aby sme nešli iba takto (Zakrytie očí dlaňami.), cez klapky, zavreté oči, že nič nevidím. Musíme to urobiť. Keď toto neurobíme, tak prakticky budeme zastierať si sami pred sebou pravdu ktorú tu máme. A myslím si, že čierne skládky sú tým jedinečným príkladom, ako povedať, ako upozorniť, že tam to je. A preto myslím si, že na jednej strane aj vítam, na druhej strane viem, že bude s tým veľa komplikácií, ako identifikovať toho konkrétneho užívateľa, správu. Ale dúfam, že dá sa to v ďalších kolách precizovať a urobiť tak, aby to bolo jednoznačné. Ďakujem. Toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nechcem to veľmi naťahovať.
Skládkami som sa zaoberal ešte vtedy, keď som bol v SZM a v SZOPK, to znamená Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny. Mapovali sme skládky. Takže myslím, že mám trošku k tomu aj čo povedať z mojej bývalej ešte mladíckej nejakej tej praxe. A musím povedať, že keď si to porovnám, ako to bolo predtým a ako je to teraz v demokracii, tak musím povedať, že ten ich nárast je enormný a, žiaľ, že nie je to kontrolované. Takže všetko, čo by malo nejakým spôsobom zabrániť množeniu skládok a podporiť ich odstránenie, podporím aj, samozrejme, v legislatívnom procese.
Množstvo nelegálneho komunálneho odpadu neustále narastá. Podľa Eurostatu na Slovensku v roku 2009 sa vyprodukovalo 311 kg komunálneho odpadu na obyvateľa. Na Slovensku končí stále veľká časť odpadov na nelegálnych čiernych skládkach. Ale mnohé sú spaľované v domácnostiach na verejných a súkromných priestranstvách. Vyhadzovanie odpadu na ne predstavuje riziko poškodenia zdravia a životného prostredia, to dúfam, že o tom netreba hovoriť nikomu nič. V porovnaní s riadenými skládkami odpadov nemajú žiadne izolačné bariéry, nikto ich nemonitoruje, vznikajú kdekoľvek, často v blízkosti vodných tokov, ktoré nimi sú, samozrejme, ohrozované.
Z témy prieskumov Priateľov Zeme, ktoré sa uskutočnili v priebehu rokov 2008 a 2009, a následných prepočtov vyplýva predpoklad, že čiernych skládok je na Slovensku cca 20 000. Čierna skládka je tá, ktorá má minimálne meter kubický. To už berieme, že je to čierna skládka. Príslušný prieskum bol robený na vzorke 146 miest a obcí s počtom obyvateľov od 64 do 426 000.
Ten, kto vytvorí čiernu skládku, poruší vlastne ustanovenie zákona o odpadoch a koná protiprávne. Je to priestupok alebo správny delikt. Ak je to fyzická osoba, tak podľa súčasných platných predpisov môžeme udeliť pokutu do výšky 165,96 eur, to znamená po starom 5 000 korún. Pokiaľ tu ide o právnickú osobu, tak je to do výšky 17 596,95 eur, 500 000 korún.
Ďalšou kapitolou, na ktorú by som chcel z tohto postu upozorniť, je spaľovanie odpadov. A to je tiež veľká kategória, ja by som povedal, skládok, kde je veľký problém, a to hlavne na pozemkoch, či už súkromných alebo verejných, kde v jesenných a jarných mesiacoch, myslím, že netreba o tom presviedčať, hasiči naši a požiarnici majú čo robiť. Tieto, by som povedal, aj odpady horia, nehovorím o tráve a ďalších, ktoré sa spaľujú, vlastne spôsobujú to, že dym zahaľuje celé mestá, sme v dymových clonách. A nikto s tým nič nerobí. Tak myslím si, že aj tu by sme mali možnože v budúcnosti zdvihnúť trošku prst a povedať, že takto sa to ďalej nedá.
Čo sa týka tejto konkrétnej novely, tak ako to bolo už teraz od kolegov z vládnej strany podané, že hneď povedali, ako zistiť toho užívateľa, áno, ako ho identifikovať, to je veľký problém. Na to upozorňujem aj ja, pretože súčasný stav je, kataster nehnuteľností neeviduje užívateľov pozemku tak, ako sme to robili niekedy cez evidenčné listy. To znamená, v súčasnosti doslova keď si ho zaberiem, tak ho užívam. A vlastník keď tam nie je, tak o tom ani nevie a vy zistíte, že je to problém. A tento problém sa znásobuje. Nehovorím už o veľkých skládkach, sú to tzv. environmentálne záťaže, ktorých máme 1 929 na Slovensku, z toho 196 akútnych. A tento problém tiež, dúfam, bude riešený, pretože to je záťaž, ktorú sme zdedili, a momentálne je to veľký problém.
Takže ja, samozrejme, budem veľmi rád, keď nejaké ďalšie pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu zo strany, by som povedal, Národnej rady a poslancov prídu. A chcel by som byť nápomocný každému pri vylepšení tohto zákona. A myslím si, že nemalo by to byť, ako zaznelo, o tých Dobrovodských alebo o tých ďalších, malo by to by ť všeobecne. A dúfam, že v druhom čítaní tento zákon ešte teda, keď ho postúpite do druhého čítania, kolegovia a kolegyne, skvalitníme a povieme, že nie je nám ľahostajné, v akom prostredí žijeme, ako s odpadmi nakladáme, a že chceme vlastne vzbudiť verejnú mienku, aby sme nešli iba takto (Zakrytie očí dlaňami.), cez klapky, zavreté oči, že nič nevidím. Musíme to urobiť. Keď toto neurobíme, tak prakticky budeme zastierať si sami pred sebou pravdu ktorú tu máme. A myslím si, že čierne skládky sú tým jedinečným príkladom, ako povedať, ako upozorniť, že tam to je. A preto myslím si, že na jednej strane aj vítam, na druhej strane viem, že bude s tým veľa komplikácií, ako identifikovať toho konkrétneho užívateľa, správu. Ale dúfam, že dá sa to v ďalších kolách precizovať a urobiť tak, aby to bolo jednoznačné. Ďakujem. Toľko z mojej strany.
Neautorizovaný
11:37
Uvádzajúci uvádza bod 11:37
Alojz HlinaA dávam aj procedurálny návrh, aby sme o tomto návrhu zákona nehlasovali dnes o 17.00 hodine, ale zajtra o 17.00 hodine. Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedníčka, len nakoniec a nakrátko. Predpokladám, že budete čeliť argumentácii, že to netreba otvárať, lebo sa pripravuje veľká novela, komplexná, včera sa o tom hovorilo bla bla bla, neviem, ako veľká. Myslím, že aj tu niekde bolo, že tá pripravovaná novela má nejakých 2 000 či koľko pripomienok. Viete, kým to všetko upracú, však kým to len natlačia, koľko to bude trvať, kým sa dohodnú lobisti, nelobisti, že čo s tým, viete, lebo smeti sú veľký biznis. Takže kým sa lobisti dohodnú, čo môže trvať dlho, tak pomôžeme bežným ľuďom a pomôžme im hneď. Čiže to je taký nejaký môj odkaz na záver.
A dávam aj procedurálny návrh, aby sme o tomto návrhu zákona nehlasovali dnes o 17.00 hodine, ale zajtra o 17.00 hodine. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
11:39
Uvádzajúci uvádza bod 11:39
Jozef ViskupičNezmyselnosť súčasného právneho stavu vidím v dvoch rovinách. Tá prvá je nezmyselná v udeľovaní zákazu vstupu do lesa, ktorý patrí všetkým a ktorý využívajú občania na svoju rekreáciu, šport a oddych. Zákon popiera zmysel horskej cyklistiky. Ide o absurdné obmedzenie slobodného pohybu ľudí v prírode. Druhú rovinu nezmyselnosti vidím hlavne v nevykonateľnosti súčasného znenia. Podľa zákona o lesoch cyklisti nesmú jazdiť v lese mimo lesnej cesty alebo vyznačenej cesty, trasy. Nie je však možné rozlíšiť, či ide o lesnú cestu, pretože táto nie je v žiadnom záväznom predpise definovaná a už vôbec nie je v lese jasne rozlíšiteľná, či ide o cestu alebo necestu. Podľa technickej normy sa uvádza, že dvojstopová je lesná cesta a jednostopový je len lesný chodník. Navyše nie je jednoznačne jasné, čo je to vyznačená trasa. Ide o dopravné značky alebo postačuje nejaké iné turistické značenie?
Súčasný právny stav od roku 2007 spustil diskusie práve na tieto otázky, ktoré v zákone nie sú zodpovedané. A jeho nedostatky nie sú doriešené. Tá diskusia nie je nová. A spomínal som, že sme sa tým zaoberali aj vo vládnom období v minulosti. Jeden zo spolupredkladateľov tu je pán predseda Frešo. Túto tému otváral aj na pôde parlamentu. Tieto nedoriešené otázky značenia cyklotrás v lesoch z hľadiska pohybu sú v súčasnom stave, ako to vidím. A vítam tu aj kolegu z nášho poslaneckého klubu, ktorý sa v lesoch vyzná, pána poslanca Janka Mičovského. Označovanie cyklotrás je v lesoch ojedinelé, ak vôbec existuje. A dnes nikto presne nevie, ktoré cesty sú tam prejazdu povolené a nepovolené.
Tu sa dostávame do stavu, keď je plošný zákaz s nejasným výkladom opakovane porušovaný. A tým aj vymožíteľnosť tejto právnej úpravy iba zneisťuje obyvateľstvo. A myslím si, že nastal čas na to, aby sme túto otázku vyriešili jednoduchou zmenou zákona.
O nevykonateľnosti zákazu svedčí aj štatistika udelených pokút za jeho porušenie. Bola dokopy za platnosti tohto zákona až jedna jediná pokuta ohľadom pohybu cyklistov alebo koní v lese. Človek pohybujúci sa v lese totiž vo väčšine prípadov nemá šancu vedieť, či zákaz porušuje alebo neporušuje, nakoľko značenie ciest nie je dostatočné a samotná definícia lesnej cesty neexistuje, lesná cesta či lesný chodník nie sú definované v zákone.
Táto právna norma vnáša do systému iba chaos, a to na strane občanov, ktorí sú vo voľnom čase, voľnom pohybe v lese obmedzovaní, ale nevedia presne kde kedy za čo by mohli byť pokutovaní alebo penalizovaní.
Bavíme sa tu o našich lesoch, štátnom majetku, kde zakazujeme ľuďom, rekreantom, cyklistom vstup do lesa, na čo majú plné právo. Nemyslím si, že je opodstatnené sa teraz oháňať argumentmi o ochrane životného prostredia, erózie pôdy a až bezpečnosti, keď na druhej strane sa s týmto štátnym majetkom šafári nielen s spôsobom, ktorý je netransparentný alebo hrubo narúšajúci ekosystém bez ohľadu na dôsledky. O tomto môže naozaj podať svedectvo pán kolega Janko Mičovský, ktorý na tento stav poukazoval aj v minulosti. Netvrdím, že medzi občanmi sa nenájdu aj takí, ktorí sa v lese nevedia správať a svojím arogantným prístupom k prírode jej vedia škodiť. Plošný zákaz vstupu cyklistov a koní do lesa sa mi však zdá nelogický a neopodstatnený, v ďalšom prípade nevykonateľný, ľudia ho aj tak nerešpektujú. A jediné, čo ním navrhovateľ, vládna strana SMER, v predchádzajúcom volebnom období dosiahol, je jeho opakované porušenie bez nádeje na uplatnenie vôbec nejakej sankcie.
Nesúhlas so zákonom podpisom prišlo pred prezidentský palác svojho času vyjadriť vyše 300 cyklistov v roku 2007. Na vrátenie tohto zákona vyzývali občania aj prostredníctvom petície, ktorú podpísalo okolo 15 000 ľudí.
Zákaz zrušenia vstupu cyklistov a koní do lesa je jedným z bodov aj nášho programu, hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ktorý sa stal aj obsahom minulého programového vyhlásenia vlády. Na apel občanov, cyklistov a ľudí so vzťahom k prírode, k lesnému prostrediu, ktorí si vážia slobodu pohybu, sme v predošlom volebnom období tento zákon podávali. Ale poslanecké návrhy boli neodôvodnené, posúvané naprieč celým politickým spektrom od júna 2011 až do februára 2012, keď prišla táto novela na rokovanie. A tak mohlo prebehnúť iba jeho prvé čítanie, keďže následne v marci boli voľby.
Chcel by som už iba na záver podotknúť, že tento návrh keď bol prerokovaný na schôdzi vo februári 2012, a to s tým, že sme vedeli, že bude môcť byť prerokovaný iba v prvom čítaní, bol na návrh poslanca strany SMER pána Ľuboša Martináka zastavený procedurálnym návrhom, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto bode programu.
Z toho, ako som uvádzal hlasovanie, chcem teda podotknúť fakt, pozmeňujúci návrh, ktorý prešiel z dielne pána Lebockého, bolo vtedy prítomných na schôdzi 129 poslancov, za návrh hlasovalo iba 75 poslancov, proti návrhu ich bolo 42. Nedá sa tu hovoriť o niečom, že by tento návrh v rámci nášho právneho systému niečo vylepšoval, bráni voľnému pohybu ľudí v lese. A keby sme toto chceli upraviť, nerobme to spôsobom, aký zvolili naši predchodcovia, že urobili nevykonateľnú normu, ktorá nemá absolútne žiadne odôvodnenie, aby z hľadiska ochrany prírody alebo z tých dôvodov, ktoré spomínal pán poslanec, bola naďalej v platnosti v našom právnom systéme.
Preto si dovolím, kolegyne, kolegovia, vás poprosiť, požiadať teda o podporu tohto návrhu a možno aj s odporúčaním obrátiť sa na ľudí z výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo alebo na nejaký iný okruh, ktorý nad touto témou sa môže zvolať, a dohodnime sa nad nejakou možnou inou úpravou. Ďakujem za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
26.9.2012 o 11:39 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne a kolegovia, tento návrh zákona sme sa snažili predložiť aj v minulom volebnom období, keďže sme mali záujem napraviť nevyhovujúci stav a zabrániť hromadnému porušovaniu nedomysleného zákona, ktorého súčasné znenie je dedičstvom z prvého vládnutia vládneho obdobia tzv. prvej Ficovej vlády z dielne ministerstva pôdohospodárstva pod vedením Miroslava Jureňu, vtedy z HZDS. Bol predložený jeden pozmeňujúci návrh, ktorý znemožnil cyklistom pohybovať sa po lese. Predložil ho pán poslanec Tibor Lebocký ešte v roku 2007 a bol vtedy tesnou, ale predsa len väčšinou 75 poslancov schválený. Odvtedy tu máme zákon, ktorý zakazuje občanom vstup do lesa, a to navyše nezmyselným a nevykonateľným zákazom. Spomínaný pozmeňujúci návrh z dielne pána kolegu Lebockého odôvodňuje súčasný právny stav, a teda zákaz vstupu cyklistom a koňom tým, že, dovolím si zacitovať z pozmeňujúceho návrhu z roku 2007, zabraňuje nežiaducej expanzii cyklistov a jazdcov na koni priamo do lesných porastov, nebezpečenstvu ohrozenia života a zdravia občanov, ktorí sa jazdou na bicykli a koni bez akéhokoľvek obmedzenia dostávajú do odľahlých častí lesov s vysokou koncentráciou zdravie a život ohrozujúcich prvkov, kde sú extrémne terénne podmienky, zvýšený výskyt veľkých šeliem, absencia schopnosti lokalizácie polohy v prípade mimoriadnej udalosti, ďalej, že návštevníci v lese spôsobujú eróziu pôdy.
Nezmyselnosť súčasného právneho stavu vidím v dvoch rovinách. Tá prvá je nezmyselná v udeľovaní zákazu vstupu do lesa, ktorý patrí všetkým a ktorý využívajú občania na svoju rekreáciu, šport a oddych. Zákon popiera zmysel horskej cyklistiky. Ide o absurdné obmedzenie slobodného pohybu ľudí v prírode. Druhú rovinu nezmyselnosti vidím hlavne v nevykonateľnosti súčasného znenia. Podľa zákona o lesoch cyklisti nesmú jazdiť v lese mimo lesnej cesty alebo vyznačenej cesty, trasy. Nie je však možné rozlíšiť, či ide o lesnú cestu, pretože táto nie je v žiadnom záväznom predpise definovaná a už vôbec nie je v lese jasne rozlíšiteľná, či ide o cestu alebo necestu. Podľa technickej normy sa uvádza, že dvojstopová je lesná cesta a jednostopový je len lesný chodník. Navyše nie je jednoznačne jasné, čo je to vyznačená trasa. Ide o dopravné značky alebo postačuje nejaké iné turistické značenie?
Súčasný právny stav od roku 2007 spustil diskusie práve na tieto otázky, ktoré v zákone nie sú zodpovedané. A jeho nedostatky nie sú doriešené. Tá diskusia nie je nová. A spomínal som, že sme sa tým zaoberali aj vo vládnom období v minulosti. Jeden zo spolupredkladateľov tu je pán predseda Frešo. Túto tému otváral aj na pôde parlamentu. Tieto nedoriešené otázky značenia cyklotrás v lesoch z hľadiska pohybu sú v súčasnom stave, ako to vidím. A vítam tu aj kolegu z nášho poslaneckého klubu, ktorý sa v lesoch vyzná, pána poslanca Janka Mičovského. Označovanie cyklotrás je v lesoch ojedinelé, ak vôbec existuje. A dnes nikto presne nevie, ktoré cesty sú tam prejazdu povolené a nepovolené.
Tu sa dostávame do stavu, keď je plošný zákaz s nejasným výkladom opakovane porušovaný. A tým aj vymožíteľnosť tejto právnej úpravy iba zneisťuje obyvateľstvo. A myslím si, že nastal čas na to, aby sme túto otázku vyriešili jednoduchou zmenou zákona.
O nevykonateľnosti zákazu svedčí aj štatistika udelených pokút za jeho porušenie. Bola dokopy za platnosti tohto zákona až jedna jediná pokuta ohľadom pohybu cyklistov alebo koní v lese. Človek pohybujúci sa v lese totiž vo väčšine prípadov nemá šancu vedieť, či zákaz porušuje alebo neporušuje, nakoľko značenie ciest nie je dostatočné a samotná definícia lesnej cesty neexistuje, lesná cesta či lesný chodník nie sú definované v zákone.
Táto právna norma vnáša do systému iba chaos, a to na strane občanov, ktorí sú vo voľnom čase, voľnom pohybe v lese obmedzovaní, ale nevedia presne kde kedy za čo by mohli byť pokutovaní alebo penalizovaní.
Bavíme sa tu o našich lesoch, štátnom majetku, kde zakazujeme ľuďom, rekreantom, cyklistom vstup do lesa, na čo majú plné právo. Nemyslím si, že je opodstatnené sa teraz oháňať argumentmi o ochrane životného prostredia, erózie pôdy a až bezpečnosti, keď na druhej strane sa s týmto štátnym majetkom šafári nielen s spôsobom, ktorý je netransparentný alebo hrubo narúšajúci ekosystém bez ohľadu na dôsledky. O tomto môže naozaj podať svedectvo pán kolega Janko Mičovský, ktorý na tento stav poukazoval aj v minulosti. Netvrdím, že medzi občanmi sa nenájdu aj takí, ktorí sa v lese nevedia správať a svojím arogantným prístupom k prírode jej vedia škodiť. Plošný zákaz vstupu cyklistov a koní do lesa sa mi však zdá nelogický a neopodstatnený, v ďalšom prípade nevykonateľný, ľudia ho aj tak nerešpektujú. A jediné, čo ním navrhovateľ, vládna strana SMER, v predchádzajúcom volebnom období dosiahol, je jeho opakované porušenie bez nádeje na uplatnenie vôbec nejakej sankcie.
Nesúhlas so zákonom podpisom prišlo pred prezidentský palác svojho času vyjadriť vyše 300 cyklistov v roku 2007. Na vrátenie tohto zákona vyzývali občania aj prostredníctvom petície, ktorú podpísalo okolo 15 000 ľudí.
Zákaz zrušenia vstupu cyklistov a koní do lesa je jedným z bodov aj nášho programu, hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ktorý sa stal aj obsahom minulého programového vyhlásenia vlády. Na apel občanov, cyklistov a ľudí so vzťahom k prírode, k lesnému prostrediu, ktorí si vážia slobodu pohybu, sme v predošlom volebnom období tento zákon podávali. Ale poslanecké návrhy boli neodôvodnené, posúvané naprieč celým politickým spektrom od júna 2011 až do februára 2012, keď prišla táto novela na rokovanie. A tak mohlo prebehnúť iba jeho prvé čítanie, keďže následne v marci boli voľby.
Chcel by som už iba na záver podotknúť, že tento návrh keď bol prerokovaný na schôdzi vo februári 2012, a to s tým, že sme vedeli, že bude môcť byť prerokovaný iba v prvom čítaní, bol na návrh poslanca strany SMER pána Ľuboša Martináka zastavený procedurálnym návrhom, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto bode programu.
Z toho, ako som uvádzal hlasovanie, chcem teda podotknúť fakt, pozmeňujúci návrh, ktorý prešiel z dielne pána Lebockého, bolo vtedy prítomných na schôdzi 129 poslancov, za návrh hlasovalo iba 75 poslancov, proti návrhu ich bolo 42. Nedá sa tu hovoriť o niečom, že by tento návrh v rámci nášho právneho systému niečo vylepšoval, bráni voľnému pohybu ľudí v lese. A keby sme toto chceli upraviť, nerobme to spôsobom, aký zvolili naši predchodcovia, že urobili nevykonateľnú normu, ktorá nemá absolútne žiadne odôvodnenie, aby z hľadiska ochrany prírody alebo z tých dôvodov, ktoré spomínal pán poslanec, bola naďalej v platnosti v našom právnom systéme.
Preto si dovolím, kolegyne, kolegovia, vás poprosiť, požiadať teda o podporu tohto návrhu a možno aj s odporúčaním obrátiť sa na ľudí z výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo alebo na nejaký iný okruh, ktorý nad touto témou sa môže zvolať, a dohodnime sa nad nejakou možnou inou úpravou. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
11:49
Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:49
Ľuboš MartinákUvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 7 schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, ako aj o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, čo odôvodním v rozprave.
Ak môj návrh plénum Národnej rady Slovenskej republiky neschváli, potom v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. augusta 2012 č. 164 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu a ako spravodajca sa do rozpravy hlásim prvý.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
26.9.2012 o 11:49 hod.
Ing.
Ľuboš Martinák
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán navrhovateľ, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 36 zo 4. septembra 2012 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Pavla Freša, Juraja Drobu a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 7 schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, ako aj o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, čo odôvodním v rozprave.
Ak môj návrh plénum Národnej rady Slovenskej republiky neschváli, potom v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. augusta 2012 č. 164 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu a ako spravodajca sa do rozpravy hlásim prvý.
Skontrolovaný
11:54
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:54
Juraj DrobaVystúpenie s procedurálnym návrhom
26.9.2012 o 11:54 hod.
Mgr. MBA M.A.
Juraj Droba
Videokanál poslanca
Ja chcem cteného pána kolegu poprosiť, ja mám nejaké neodkladné povinnosti o druhej hodine popoludní, či by bol taký láskavý, pustil ma, na štyri minúty to mám načasované, ako prvého do rozpravy a potom by začínal v rozprave o druhej popoludní. Veľmi pekne vás o to prosím.
Neautorizovaný
11:54
No, mňa až tak prosiť netreba. Sme predsa kolegovia, nech sa páči. (Potlesk.)
Skontrolovaný
11:54
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:54
Juraj DrobaV úvode by som si rád pomohol citátom od uznávaného slovenského historika publicistu Pavla Dvořáka: „Aj v stredoveku smeli ísť pod nami s koňmi do lesov.“ Je neuveriteľné, že stáročnú tradíciu, ktorú rešpektovali feudálni páni, chcú...
V úvode by som si rád pomohol citátom od uznávaného slovenského historika publicistu Pavla Dvořáka: „Aj v stredoveku smeli ísť pod nami s koňmi do lesov.“ Je neuveriteľné, že stáročnú tradíciu, ktorú rešpektovali feudálni páni, chcú zrušiť volení zástupcovia ľudu. Ja tu len môžem dodať, že presne títo volení zástupcovia ľudu neustále sľubujúci nejaké istoty vám, občania, túto možnosť v minulosti zrušili.
Hlavným dôvodom predloženého pozmeňujúceho návrhu spomínaného poslanca bolo údajne neúmerne sa zvyšujúce nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia občanov, ktorí sa jazdou na bicykli a koni dostávajú do odľahlých častí lesov a spôsobujú eróziu pôdy. Tu je potom namieste otázka, že pokiaľ kone poškodzujú les, tak, áno, logicky by v tom lese nemali byť ani jelene, ani srnky, ani diviaky, ktoré taktiež môžu svojím spôsobom a pohybom spôsobiť eróziu pôdy. Samozrejme, je to nezmyselné. A ten príklad, ktorý som uviedol, je rovnako nezmyselný, ako zakazovať jazdiť na koňoch, prípadne na bicykloch v lesoch.
Od schválenia zákazu, ktorý vyvolal protesty cyklistickej verejnosti, uložili lesné úrady minimum pokút, ako sme sa dopočuli, konkrétne jednu za jazdenie na bicykli mimo povolených trás v lese. Cyklistické združenia hovoria, že neudeľovanie pokút iba potvrdzuje, že ustanovenie, ktoré bolo prijaté, je nevykonateľné. Mohlo by sa teda zdať, že sa nič nedeje, problémom však je, že človek, ktorý ide na bicykli alebo na koni do lesa, nemá ani šancu vedieť, či zákon v danom momente porušuje alebo neporušuje.
Rád by som prešiel aj k odbornej kritike tohto pozmeňujúceho návrhu a tým pádom vlastne uzavriem svoj príhovor.
Cyklisti na území Slovenskej republiky nemajú zatiaľ veľa priestorov na jazdu a sebarealizáciu. Treba pripomenúť, že ide o čoraz populárnejší šport. Nedávne úspechy slovenských reprezentantov, na ktoré sme určite všetci tuná v sále hrdí, len zvýšia záujem o cyklistiku ako o šport, či už je to cestná cyklistika, horská cyklistika, bikros, v podstate čokoľvek, čo s tým súvisí.
V zmysle platného znenia zákona o lesoch sa smie jazdiť len po lesnej ceste a vyznačenej trase. V zmysle STN normy je to pozemná komunikácia, ktorá je súčasťou lesnej dopravnej siete určená na dopravu dreva, osôb, materiálu, prejazd špeciálnych vozidiel. Ale môže slúžiť aj na iné ciele.
Podľa príslušnej vyhlášky a zákona o pozemných komunikáciách sú lesné cesty účelovými komunikáciami, kde platia dopravné predpisy a dopravné značenie.
Často pred lesnou cestou je všeobecná značka zákazu vjazdu všetkých vozidiel, ktorá sa však nevzťahuje aj na cyklistov. Potom môže nastať aj situácia, že síce ide o lesnú cestu v zmysle STN normy, ktorá má odporúčajúci charakter, ale v zmysle príslušnej dopravnej značky zákazu vjazdu všetkých vozidiel tam cyklista vojsť nesmie, keďže by mu hrozila pokuta.
Taktiež je veľmi diskutabilné, ako odlíšiť lesnú cestu od, nazvime ich, neciest alebo lesných chodníkov.
A problém v praxi nastáva aj s výkladom pojmu „vyznačená trasa“, ktorý nie je v zákone definovaný. A tak môže dôjsť k situácii, že za vyznačenú trasu by sme mohli považovať nielen cestu označenú dopravnými značkami, ale aj cestu označenú turistickými značkami. Prax je však taká, že v lesoch je ich mizivé množstvo.
Záverom. Vyspelé demokracie vytvárajú podmienky na rekreáciu, šport, spoznávanie krajiny, prírody, my sa však vydávame presne naopak, cestou zákazov a reštrikcií. Našou novelou zákona nechceme znižovať úroveň ochrany prírody, ale chceme sprístupniť spoznávanie prírody prostredníctvom jazdy na koňoch, jazdy na bicykloch tak, aby to boli vlastne jedny z dvoch najšetrnejších dopravných prostriedkov voči prírode, ktoré nerušia lesný pokoj, neznečisťujú ovzdušie.
Vyzývam vás, vážení kolegovia, aby sme náš návrh zákona posunuli aspoň do druhého čítania. Ak tam prejde, kľudne sa môžeme baviť o pozmeňujúcich návrhoch. Ja už som z nich dostal dva, dokonca aj z našej strany, ktoré by bolo dobré upraviť. Určite sme všetci štyria autori alebo predkladatelia otvorení diskusii. Napravme to, čo je chybné, a zhodnime sa ako celá snemovňa na tom, že bicykel je osožným dopravným prostriedkom alebo spôsobom rekreácie. Zjednodušme to cyklistom a vráťme ich do lesa. Ďakujem veľmi pekne.
Nevnímam to absolútne ako politickú otázku. Naozaj skúsme len napraviť ten zákon tak, aby bol čo najlepší pre ľudí. Ďakujem.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
26.9.2012 o 11:54 hod.
Mgr. MBA M.A.
Juraj Droba
Videokanál poslanca
Vážené dámy, vážení páni, v roku 2007 bol prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu vo výbore od pána poslanca Lebockého zavedený zákaz jazdiť na bicykloch a na koňoch mimo lesnej cesty a mimo vyznačenej trasy.
V úvode by som si rád pomohol citátom od uznávaného slovenského historika publicistu Pavla Dvořáka: „Aj v stredoveku smeli ísť pod nami s koňmi do lesov.“ Je neuveriteľné, že stáročnú tradíciu, ktorú rešpektovali feudálni páni, chcú zrušiť volení zástupcovia ľudu. Ja tu len môžem dodať, že presne títo volení zástupcovia ľudu neustále sľubujúci nejaké istoty vám, občania, túto možnosť v minulosti zrušili.
Hlavným dôvodom predloženého pozmeňujúceho návrhu spomínaného poslanca bolo údajne neúmerne sa zvyšujúce nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia občanov, ktorí sa jazdou na bicykli a koni dostávajú do odľahlých častí lesov a spôsobujú eróziu pôdy. Tu je potom namieste otázka, že pokiaľ kone poškodzujú les, tak, áno, logicky by v tom lese nemali byť ani jelene, ani srnky, ani diviaky, ktoré taktiež môžu svojím spôsobom a pohybom spôsobiť eróziu pôdy. Samozrejme, je to nezmyselné. A ten príklad, ktorý som uviedol, je rovnako nezmyselný, ako zakazovať jazdiť na koňoch, prípadne na bicykloch v lesoch.
Od schválenia zákazu, ktorý vyvolal protesty cyklistickej verejnosti, uložili lesné úrady minimum pokút, ako sme sa dopočuli, konkrétne jednu za jazdenie na bicykli mimo povolených trás v lese. Cyklistické združenia hovoria, že neudeľovanie pokút iba potvrdzuje, že ustanovenie, ktoré bolo prijaté, je nevykonateľné. Mohlo by sa teda zdať, že sa nič nedeje, problémom však je, že človek, ktorý ide na bicykli alebo na koni do lesa, nemá ani šancu vedieť, či zákon v danom momente porušuje alebo neporušuje.
Rád by som prešiel aj k odbornej kritike tohto pozmeňujúceho návrhu a tým pádom vlastne uzavriem svoj príhovor.
Cyklisti na území Slovenskej republiky nemajú zatiaľ veľa priestorov na jazdu a sebarealizáciu. Treba pripomenúť, že ide o čoraz populárnejší šport. Nedávne úspechy slovenských reprezentantov, na ktoré sme určite všetci tuná v sále hrdí, len zvýšia záujem o cyklistiku ako o šport, či už je to cestná cyklistika, horská cyklistika, bikros, v podstate čokoľvek, čo s tým súvisí.
V zmysle platného znenia zákona o lesoch sa smie jazdiť len po lesnej ceste a vyznačenej trase. V zmysle STN normy je to pozemná komunikácia, ktorá je súčasťou lesnej dopravnej siete určená na dopravu dreva, osôb, materiálu, prejazd špeciálnych vozidiel. Ale môže slúžiť aj na iné ciele.
Podľa príslušnej vyhlášky a zákona o pozemných komunikáciách sú lesné cesty účelovými komunikáciami, kde platia dopravné predpisy a dopravné značenie.
Často pred lesnou cestou je všeobecná značka zákazu vjazdu všetkých vozidiel, ktorá sa však nevzťahuje aj na cyklistov. Potom môže nastať aj situácia, že síce ide o lesnú cestu v zmysle STN normy, ktorá má odporúčajúci charakter, ale v zmysle príslušnej dopravnej značky zákazu vjazdu všetkých vozidiel tam cyklista vojsť nesmie, keďže by mu hrozila pokuta.
Taktiež je veľmi diskutabilné, ako odlíšiť lesnú cestu od, nazvime ich, neciest alebo lesných chodníkov.
A problém v praxi nastáva aj s výkladom pojmu „vyznačená trasa“, ktorý nie je v zákone definovaný. A tak môže dôjsť k situácii, že za vyznačenú trasu by sme mohli považovať nielen cestu označenú dopravnými značkami, ale aj cestu označenú turistickými značkami. Prax je však taká, že v lesoch je ich mizivé množstvo.
Záverom. Vyspelé demokracie vytvárajú podmienky na rekreáciu, šport, spoznávanie krajiny, prírody, my sa však vydávame presne naopak, cestou zákazov a reštrikcií. Našou novelou zákona nechceme znižovať úroveň ochrany prírody, ale chceme sprístupniť spoznávanie prírody prostredníctvom jazdy na koňoch, jazdy na bicykloch tak, aby to boli vlastne jedny z dvoch najšetrnejších dopravných prostriedkov voči prírode, ktoré nerušia lesný pokoj, neznečisťujú ovzdušie.
Vyzývam vás, vážení kolegovia, aby sme náš návrh zákona posunuli aspoň do druhého čítania. Ak tam prejde, kľudne sa môžeme baviť o pozmeňujúcich návrhoch. Ja už som z nich dostal dva, dokonca aj z našej strany, ktoré by bolo dobré upraviť. Určite sme všetci štyria autori alebo predkladatelia otvorení diskusii. Napravme to, čo je chybné, a zhodnime sa ako celá snemovňa na tom, že bicykel je osožným dopravným prostriedkom alebo spôsobom rekreácie. Zjednodušme to cyklistom a vráťme ich do lesa. Ďakujem veľmi pekne.
Nevnímam to absolútne ako politickú otázku. Naozaj skúsme len napraviť ten zákon tak, aby bol čo najlepší pre ľudí. Ďakujem.
Neautorizovaný
11:55
Vystúpenie v rozprave 11:55
Jana LaššákováJe 12.00 hodín, takže preruším rokovanie schôdze.
A chcem vás, páni poslanci, informovať, že podľa schválenej zmeny programu budeme dneska o 14.00 hodine pokračovať bodom 79, ktorým je správa generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry, a potom budeme pokračovať týmto bodom programu.
Prajem vám dobrú...
Je 12.00 hodín, takže preruším rokovanie schôdze.
A chcem vás, páni poslanci, informovať, že podľa schválenej zmeny programu budeme dneska o 14.00 hodine pokračovať bodom 79, ktorým je správa generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry, a potom budeme pokračovať týmto bodom programu.
Prajem vám dobrú chuť.
(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
Vystúpenie v rozprave
26.9.2012 o 11:55 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
Na vystúpenie pán poslanca nie je faktická poznámka. To znamená, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Je 12.00 hodín, takže preruším rokovanie schôdze.
A chcem vás, páni poslanci, informovať, že podľa schválenej zmeny programu budeme dneska o 14.00 hodine pokračovať bodom 79, ktorým je správa generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry, a potom budeme pokračovať týmto bodom programu.
Prajem vám dobrú chuť.
(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
Skontrolovaný