7. schôdza

Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Bélu Bugára, Józsefa Nagya na vydanie ústavného zákona o nezdaňovaní dôchodkov. Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 196. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 174. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Nagyovi, aby návrh ústavného zákona uviedol.
Nech sa páči pán poslanec.
A poprosím spravodajkyňu Vaľovú, videla som ju, že je tu prítomná, aby prišla do sály.
Ďakujem.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Bélu BUGÁRA a Józsefa NAGYA na vydanie ústavného zákona o nezdaňovaní dôchodkov, tlač 196.)

Dobré ráno prajem. Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi predložiť návrh zákona na vydanie ústavného zákona o nezdaňovaní dôchodkov. Dôvodom predloženia návrhu ústavného zákona je zabezpečiť, aby sa dôchodkové dávky nezdaňovali, a tak nedochádzalo k znižovaniu životnej úrovne ich poberateľov. Súčasná ekonomická situácia nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii je poznačená pretrvávajúcou krízou a vyžaduje si mnohé nepopulárne, ale nevyhnutné opatrenia, ku ktorým vlády jednotlivých krajín musia pristupovať. Konsolidácia verejných financií je základom aj programového vyhlásenia súčasnej ľavicovo orientovanej vlády a by bola teda alfou a omegou programového vyhlásenia každej inej vlády.
Vzhľadom na prijímanie úsporných opatrení, ako aj krokov na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu sa môže stať, že akákoľvek, aj budúca vláda si spomenie aj na príjmy dôchodcov. Zdaňovanie či iné znižovanie dôchodkov by však výrazne zhoršilo životnú úroveň ich poberateľov. Zdaňovanie dôchodkov existuje vo viacerých krajinách Európskej únie, napríklad vo Švédsku, Dánsku, Fínsku, Rakúsku, Nemecku, Holandsku, Francúzsku, Španielsku alebo Portugalsku. Avšak porovnanie miery náhrady dôchodkových dávok vo vzťahu k predchádzajúcim zárobkom v týchto krajinách nie je pre Slovensko priaznivé.
Slovensko, Slovenská republika so 40 percent, 47-percentnou mierou náhrady sa nachádza na 21. mieste z 27 krajín EÚ, kým ceny základných tovarov a služieb sú porovnateľné, často aj vyššie ako v najrozvinutejších štátoch únie. Treba ešte si všimnúť aj ten zoznam, že buď hovoríme o bohatých severských usporiadaných krajinách, kde sú tie dôchodky rádovo vyššie, alebo zase hovoríme o tých zadlžených južanských krajinách, ktoré už teraz sú odkázané na pomoc, a v týchto krajinách za posledných 10 rokov úplne nepodložene sa zdvihovali dôchodky, ktoré, o čom nemôžeme hovoriť na Slovensku. Dôchodky preto vyžadujú nadštandardnú ochranu v porovnaní s inými príjmami, a to hlavne kvôli tomu, lebo ich poberatelia z objektívnych dôvodov nevedia si nahradiť tento výpadok príjmu z objektívneho dôvodu veku, alebo zdravotného stavu. Nemôžu tak flexibilne reagovať na, na výpadok, respektíve na zníženie príjmu, ako to môže byť napríklad u ekonomicky aktívnych ľudí. Tí prípadnou zmenou zamestnania, prácou nadčas, vedľajším pracovným úväzkom či podnikaním môžu zabezpečiť príjem na udržanie svojej životnej úrovne. Toto nemôžeme povedať o dôchodcoch. V záujme zabezpečenia istoty nezdaňovania dôchodkov považujeme za potrebné túto istotu dosiahnuť ústavnou väčšinou.
Predložený návrh ústavného zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočet obcí, ani na rozpočet vyšších celkov, nemá negatívny vplyv na životné prostredie, ani na zamestnanosť, podnikateľské prostredie, či na informatizáciu spoločnosti.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o schválenie predloženého návrhu ústavného zákona. Som presvedčený, že návrh je v súlade s pravicovou ideológiou, keďže ide o zabránenie zvyšovaniu daní, ale pritom poskytuje sociálne istoty dôchodcom, ktorých prípadné zdanenie by spôsobilo zníženie ich životnej úrovne bez toho, aby mali objektívnu možnosť svoje príjmy nahradiť. Preto si myslím, že na oboch stranách sály by sme mohli nájsť podporu pre tento návrh.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán spravodajca, či pán navrhovateľ. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz by som mala dať spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni, pani Vaľovej, ale nevidím ju v sále. Poprosím, ak by ju mohol zastúpiť podpredseda výboru.
Nech sa páči, pán poslanec, pán podpredseda výboru Jasaň. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie ústavného zákona o nezdaňovaní dôchodkov, máte to tlač 196, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 20 zo 6. septembra 2012 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č.174 z 23. augusta 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitostí podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona pán navrhovateľ zdôvodnil a navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený na prerokovanie, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som.

Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nemá k čomu. Spravodajca? Tiež nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Pavla Zajaca a Jána Hudackého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 197. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 175.
Teraz dávam slovo poslancovi Pavlovi Zajacovi, aby návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla ZAJACA a Jána HUDACKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, tlač 197.)

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som predniesol návrh zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti, konkrétne jeho paragraf č. 50, ktorý pojednáva o príspevku pre zamestnávateľov, ktorí zamestnajú znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Tento, táto novelizácia tohto paragrafu, túto novelizáciu som sa rozhodol aj s kolegom Hudackým predniesť preto, lebo na Slovensku máme skoro 400 tisíc nezamestnaných. Z nich 281 tisíc je znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Jedná sa hlavne o dlhodobo nezamestnaných, ktorých máme na Slovensku 216 tisíc. Ďalej v tejto kategórii sú absolventi, ďalej sú to osoby, nezamestnaní nad 50 rokov, plus sú tam ďalšie kategórie. Nezamestnanosť v kraji Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom dosahuje cifry okolo 19 percent. Všetky tieto alarmujúce čísla ma presvedčili o tom, že štát je povinný v takejto dobe, ktorá, ktorú niektorí nazývajú krízovou, v hospodárstve robiť opatrenia na zvýšenie zamestnanosti. Naozaj tento problém, problém zamestnanosti, alebo keď sa na to dívame z opačnej strany, nezamestnanosti, je najvážnejším problémom Slovenska. Naozaj, toľko očakávaný hospodársky rast, aj keby nastal o nejaké mizivé promile a nenastane zníženie nezamestnanosti, tento hospodársky rast bude nezdravý. Naozaj, hospodársky rast by mal prinášať zníženie nezamestnanosti, a preto som sa rozhodol predložiť túto novelu. Doterajší § č. 50, ktorý prispieval zamestnávateľom a podporoval ich v tom, aby zamestnávali týchto znevýhodnených, mal paušálny charakter. To znamená, zamestnávatelia dostávali rovnakú čiastku od štátu, ktorá bola rozdelená na štrnásť oblastí, aj časových, a nezáležalo na tom, ako zamestnávateľ, akú mzdu zamestnávateľ vyplácal zamestnancovi. Preto v navrhovanej novele navrhujeme, aby príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie zjednodušil pravidlá a prispieval k tvorbe nových pracovných miest aj možno s vyššou pridanou hodnotou. Keď umelo netlačí zamestnávateľov k tvorbe pracovných miest len s nízkymi mzdami. Dovoľte, aby som sa v tejto chvíli zastavil a povedal ako to funguje v praxi. Myslím si, že žiaden zamestnanec nepríde ku svojmu zamestnávateľovi a nepovie: "Vieš čo, ja chcem u teba pracovať, ale len za minimálnu mzdu." Myslím si, že keď sa to tak deje, deje sa to preto, že na tom trhu, pracovnom trhu, ten zamestnávateľ využíva tú, alebo niekedy aj zneužíva situáciu, že nedá zamestnancovi vyššiu mzdu. Ale rozumní zamestnávatelia predsa vytvárajú také podmienky a kritériá pre svojich zamestnancov, aby boli motivovaní k čím väčším výkonom. Deje sa to hlavne vo výrobe a službách, kde zamestnávateľ nastaví podmienky tak, aby zamestnanec mohol, aj keď nastúpi s tou nižšou mzdou, postupne svojou prácou a snažením dosiahnuť to, že časom bude mať aj vyššiu mzdu. Takže preto navrhujeme, aby poskytovaný príspevok bol percentuálne závislý na výške mzdy zamestnanca, takže bude v plnej výške hradený, alebo refundované zamestnávateľovi, výška poistného na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Dnes je to 35,2 percent z hrubej mzdy zamestnanca. Maximálna výška príspevku v nami navrhovanej novele je stanovená na úrovni výšky poistného na zdravotné a sociálne poistenie z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky plateného zamestnávateľom za zamestnanca. Pri priemernej mzde zamestnanca Slovenskej republiky za 1. a 3. štvrťrok 2011 je to 765 eur. To znamená, maximálna výška príspevku nami navrhovaného je 269 eur mesačne. Ďalej navrhujeme dĺžku poberania príspevku. Táto dĺžka poberania príspevku bola doteraz stanovená v štrnástich odsekoch zákona a nebola, nevytvárala stabilitu pre možné zamestnávanie. Návrh zákona zohľadňuje výšku nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch, respektíve okresoch. Odstupňovaním dĺžky poberania príspevku po dobu jeden, dvoch alebo troch rokov. V okresoch, kde je počet nezamestnaných menší, alebo až priemer nezamestnanosti v Slovenskej republike, navrhujeme, aby zamestnávateľ dostával príspevok 12 mesiacov. V okresoch s nezamestnanosťou vyššou ako je priemer v Slovenskej republike až po 1,5-násobok priemeru, by zamestnávateľ poberal príspevok 24 mesiacov. Zamestnávatelia z okresov, kde nezamestnanosť dosahuje viac ako 1,5-násobok priemeru Slovenskej republiky, dnes je to zhruba 20 percent, sa navrhuje, aby zamestnávateľ poberal príspevok na novovytvorené miesto až 36 mesiacov. V súčasnosti sa to týka zhruba štrnástich okresov prevažne z východného a stredného Slovenska. Uvedená úprava vytvára stabilitu zamestnania, hlavne v regiónoch s nadpriemernou a vysokou mierou nezamestnanosti. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Monike Gibalovej.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jána Hudackého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov ako spravodajca, určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 20 zo 6. septembra 2012.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 175 z 23. augusta 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, s medzinárodnými dokumentmi, ktorými je viazaná Slovenská republika, a preto s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem. Skončila som.

Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Zrejme pán spravodajca, chcete sa ešte na záver vyjadriť?
Pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem, pani predsedajúca. Prekvapuje ma, že sa nikto neprihlásil do rozpravy. Takže naozaj len krátko. Naozaj som hlboko presvedčený, že otázka zamestnanosti, hlavne v regiónoch východného a stredného Slovenska, je alarmujúca. Tie percentá nezamestnanosti, okolo 19 percent, sú otrasné. Ja sa s tým ako aj opozičný poslanec stretávam pri každej návšteve regiónu. Ľudia sa na mňa obracajú, skoro dennodenne niekoľko žiadostí o pomoc pri nájdení si zamestnania. Predpokladám, že aj moji kolegovia z vládnej strany SMER sa s týmto stretávajú. Naozaj, je najvyšší čas, aby sme niečo s tým robili. Preto by som chcel veľmi poprosiť aj kolegov z vládnej strany SMER, aby tento návrh zákona podporili. Ja viem, že týmto, touto novelou sa nevyrieši nezamestnanosť na Slovensku, ale ak si aj vďaka tejto novele nájde prácu niekoľko sto-, chcel by som veriť, že niekoľkotisíc ľudí, budem veľmi rád a veľmi šťastný a vláde a vládnej strane SMER to tak isto pomôže v tom, aby naplnila svoj vládny program.
Ďakujem.