7. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, nadviažem na svojho predrečníka a budem hovoriť o určitom pohľade mojom na makroekonomický vývoj a vývoj verejných financií za prvý polrok 2012.
Keď si človek prečíta túto správu, do očí mu udrú dve kontrastné skutočnosti. Tá prvá, Slovensko rastie rekordnými tempami z hľadiska Európy, a pritom bude mať problém dosiahnuť cieľ, veľmi pozitívny cieľ, udržať verejné financie v plánovaných číslach. Po druhé, rast priemyselnej produkcie nám môžu závidieť na celom kontinente, a napriek tomu sa naďalej potácame na chvoste v hodnotení miery nezamestnanosti a stále sa to zhoršuje.
V predloženej správe sa tieto skutočnosti viackrát spomínajú, no stále nevidím predstavu vlády, čo s tým robiť. Čo sa týka hospodárskeho rastu, v hodnotiacej správe sa iba konštatuje, že takmer celý ide na vrub exportu. Nie je to žiadna nová informácia, takýto vývoj sledujeme na Slovensku už dlhšie. Z hľadiska najsledovanejšieho ukazovateľa, teda komplexného rastu hrubého domáceho produktu vyjadreného jediným číslom, sa naša ekonomika ukazuje ako jeden z premiantov v Európskej únii, čo v týchto ťažkých hospodárskych časoch navodzuje dojem, že krízu pomerne slušne prekonávame. No jedna dôležitá zložka - domáca spotreba - ukazuje, že hospodársky rast sa neprelieva do peňaženiek obyvateľov. Slovensko tak skutočne začína pôsobiť ako nejaká výrobňa pre pár veľkých producentov, ktorí vďaka svojej šikovnosti dokážu v tunajších fabrikách lacno vyrobiť a úspešne predať svoju výrobu a produkciu v zahraničí.
Mierim hlavne na automobilky, pretože práve oni prispievajú k rekordnému zvyšovaniu priemyselnej produkcie. Pánbohzaplať, že ich máme. Len chcem poukázať na to, že sa nedá stavať len na nich. Mám pocit, akoby sme za tie roky začali si nahovárať, že pár veľkých zamestnávateľov nás spasí. Viacerým silným zahraničným výrobcom sme na Slovensku na ich rozbeh prispeli grandióznymi investičnými stimulmi, postavili sme im nové cesty a byty. V medzinárodnej konkurencii sme ich dostali k nám a tým sme si splnili domácu úlohu. Pozabudli sme tak trochu na našich vlastných domácich podnikateľov, na stredné a malé firmy, na živnostníkov. Veď keď si spočítame, kto dáva ľuďom v tomto štáte najviac práce, zamestnávateľov nájdeme predovšetkým tam. Pritom im nevytvárame vhodné podnikateľské prostredie, zaťažujeme ich byrokraciou, zvyšujeme im daňové a odvodové zaťaženie. Nevytvárame im vhodnú klímu na úradoch, všetko zákony takmer neschválené na tejto schôdzi, neponúkame im kvalitné súdnictvo.
V predloženej správe mi chýba odpoveď na otázku, čo s tým robiť. Dokedy sa budeme hladkať po bruchu, že priemysel nám vďaka niekoľkým veľkým výrobcom v sumárnych číslach napreduje? Čo budeme napríklad robiť, ak vo svete strmo poklesne predaj automobilov a nás to vďaka zníženej produkcii na domácich linkách stiahne do červených čísel? Dostaneme sa až tam, kde sme boli na konci deväťdesiatych rokov, keď miera nezamestnanosti atakovala 20-percentnou hodnotu? Dá sa takýmto výkyvom zabrániť? Alebo iba budeme nariekať, ako to urobila po vypuknutí svetovej finančnej a neskôr hospodárskej krízy v závere svojho funkčného obdobia prvá vláda Roberta Fica? Vtedy bola obľúbená odpoveď na akýkoľvek problém svetová kríza. A ak sa nachádzali domáce riešenia, spočívali predovšetkým v nalievaní vypožičaných štátnych peňazí do neefektívnych štátnych firiem. Práve tam sa začali problémy Slovenska s chorými verejnými financiami, s ktorými zápasíme dodnes. Pán minister dnes prišiel s tým, že povedal, prinášam dve zlé správy týkajúce sa výberu daní, respektíve výhľadu na výber daní. Nie sú to jeho prvé zlé správy, tak ako hovoril môj predrečník, je to odborný odhad, nie je to vecou pána ministra, ale nie sú to prvé zlé správy pána ministra. A, pán minister, koľko ich ešte bude?
Schopný hospodár predvída problémy, chystá sa na ťažké roky, keď strecha horí, všetci vedia, že treba hasiť, ale treba zabrániť požiaru tej strechy. Už dávnejšie sa hovorí o úzkej orientácii slovenského hospodárstva pre pár vybratých priemyselných odvetví. Použijúc predvolebné vyjadrenia dnešnej vládnej strany, Slovensko sa skutočne stáva akousi montážnou dielňou Európy. Na rozdiel od predstaviteľov SMER-u - sociálnej demokracie si však myslím, že múdra vláda dokáže len vládnou aktivitou túto nevhodnú štruktúru priemyslu zmeniť. Veľký posun nastal v prvej polovici uplynulého desaťročia, keď cez zjednodušenie a zatraktívnenie daňového systému, spružnenie pracovného práva a búrania administratívnych bariér dostali plošne všetci podnikatelia na Slovensku vhodnejšie podmienky na podnikanie. To sa veľmi rýchlo prejavilo na raste ekonomickej aktivity znížením miery nezamestnanosti pod 10 percent a v ozdravení verejných financií. Konkrétne o číslach hovoril môj predrečník. Potom sa postupne začali reformy okresávať, čo spolu s dopadmi svetovej krízy zastavili sľubný rozbeh slovenskej ekonomiky. Išlo, samozrejme, o spomalenie hospodárskeho rastu, ale čo je nemenej dôležité, nezmenila sa štruktúra hospodárstva, hoci nábeh na tento proces vyzeral veľmi sľubne. Ani dnes nenachádzam v krokoch vlády Roberta Fica žiaden náznak, že by sa niečo mohlo zmeniť. Skôr naopak, po avizovanom zrušení rovnej dane a zvýšení daňového odvodového a poplatkového zaťaženia, môžeme očakávať zakonzervovanie súčasného stavu. Veľkí zahraniční výrobcovia na Slovensku nové prekážky svojou robustnosťou možno prekonajú, no tí menší, ktorí sú hlavne tunajší, to budú mať ťažšie.
V predloženej správe v častiach zameraných na výhľad budúceho vývoja mi chýba analýza, odhad, čo sa asi bude diať ďalej. Možno o rok, keď budeme nad podobnou správou sedieť, iba nájdeme suché konštatovania, že pokles odbytu na zahraničných trhoch spôsobil, že nám opäť vzrástla miera nezamestnanosti. Ďalej poklesli reálne príjmy obyvateľov a verejné financie sú vystavené čoraz väčšiemu napätiu.
Vrátim sa k druhému bodu, na ktorý som upozornil v úvode môjho vystúpenia. Hospodársky rast môže ozaj Slovensku kdekto v Európe závidieť, no napriek tomu máme problémy naplniť verejné rozpočty. Autori správy konštatujú, kde nastali výpadky príjmov, a iba okrajovo sa zaujímajú o to, prečo nastal tento stav. Vôbec tu nenachádzam návrhy, čo s takým nepriaznivým stavom robiť. Narážam hlavne na výpadky v nepriamych daniach. Ak by som sa mal venovať priamym daniam, dostanem sa len tam, kde som už dnes raz bol. Zhoršovanie podnikateľského prostredia sa prejavuje na stagnovaní ekonomickej aktivity a v menšej schopnosti a ochote platiť dane. Pri nepriamych daniach vytŕča daň z pridanej hodnoty, kde je všeobecné známe, že vo výbere tejto dane je Slovensko jedným z najmenej úspešných štátov v Európe. Tendencia poklesu výberu DPH oproti pôvodným vládnym zámerom je už niekoľkoročná. Nedarilo sa ju zastaviť obidvom predchádzajúcim vládam. V správe mi chýba odpoveď na otázku, čo s tým robiť? Hoci ministerstvo financií už prijalo či avizovalo niektoré legislatívne opatrenia, ktoré by mali sťažiť daňové úniky, je to málo. Situácia je taká vážna, že sa jej treba venovať komplexnejšie a cieľavedomejšie.
Dnes pán minister naznačil o tom, že zlý vývoj začína aj, alebo respektíve nám oznámil, v daniach právnických osôb. Mám pocit, že pri daniach je problém veľmi podobný iným oblastiam, len ho nevnímame. Nevymáhajú sa exitujúce zákony, namiesto toho, aby kontrolné orgány začali efektívnejšie pracovať, prijímajú sa ďalšie a ďalšie úpravy zákonov, akoby toto bol liek na všetko. Pritom niekedy stačí málo, len dôsledne postupovať podľa predpisov, ktoré tu máme. Príkladom je skúsenosť z profesionálneho riadenia Sociálnej poisťovne za pôsobenia bývalého riaditeľa. Tento najvyšší manažér štátnej inštitúcie nespravil nič iné, len o to, že sa oprel o existujúci legislatívny aparát a cieleným a dôsledným prístupom výrazne zlepšil jej hospodárenie. To napokon vidno aj zo záverov predloženej správy. Spomenúť tento konkrétny príklad, chcem ukázať, že verejné financie sa dajú uzdraviť predovšetkým dôsledným prístupom. Očakával by som, že predložená správa sa tomuto bude osobitne venovať. Nedočkal som sa, asi by to bolo aj prekvapenie, veď mottom súčasnej vlády naháňajúcej predpísaný schodok verejných financií nie je konsolidácia výdavkov či tlak na efektívnejší výber príjmov, ale dvíhanie sadzieb daní, odvodov a zvyšovanie rozličných poplatkov.
A na záver iba upozorním, že cesta, ktorou sa ubrala súčasná vláda, je veľmi nebezpečná. Zdanlivá ochrana obyvateľov pred dopadmi konsolidačného balíka a prenesenie všetkej váhy na podnikateľský stav, neprinesie nič dobré. Tvorcovia pracovných príležitosti podnikajú v čoraz viac zneistenom prostredí, musia rátať s nárastom nákladov, mnohých nové podmienky môžu položiť na kolená. To už potom budú cítiť aj občania, keď im budú stagnovať mzdy, či dokonca prídu o prácu. A preto vláda sľubujúca istoty tak môže priniesť presný opak.
Ďakujem za pozornosť.

S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť faktických poznámok.
Pán poslanec Duchoň.

Ďakujem. Ja by som iba upriamil pozornosť na tú stať, alebo čo ste spomínali ohľadom DPH, a teda boja proti daňovým únikom. Je nespochybniteľný fakt, že práve táto vláda, si myslím, že sa začala veľmi seriózne venovať tejto problematike, a čoho dôkazom je aj nedávno prijatá novela zákona o DPH, ktorá vo viacerých ustanoveniach jednoducho znemožňuje, alebo minimálne limit obmedzuje, aby sa naďalej teda páchali daňové úniky. A, samozrejme, aj avizovaná úzka spolupráca medzi ministerstvom vnútra, financií a spravodlivosti zameraná s jednoznačným cieľom na boj proti daňovým únikom takisto dokazuje, že toto je jeden z tých, by som povedal, troch základných pilierov, na ktoré sa táto vláda upriamuje.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Mikuš.

Ďakujem pekne. Chcel by som povedať, že ocenil som tú novelu zákonu v tom ďalšom, vo svojom vystúpení. Len chcem pripomenúť, že je to malá novela, pozitívna, ale malá, ktorá už bola pripravená za predchádzajúcej vlády. Skôr v tom DPH, alebo vo výbere daní všeobecne mi chýba napríklad aj to, akým spôsobom sa ide vláda uberať projektom spoločného výberu daní, odvodov a ciel. Predchádzajúca vláda pripravila, myslím si, dobrý projekt, keby nebola skončila tak skoro, tak pravdepodobne by ho bola zrealizovala v tomto roku. A to je tá reforma, ktorá môže vybrať a zefektívniť výber daní, a nielen zefektívniť, ale aj zjednodušiť pre podnikateľov. Zabíjame dve muchy jednou ranou, ale to je veľká reforma, s ktorou sa stotožnila predchádzajúca aj tá prvá Ficova vláda, ale, bohužiaľ, nespravila v tom nič. Toto bolo to, o čom som hovoril vo výbere daní, respektíve v tom, aby súčasná vláda bola viac ambiciózna v zmene a efektívnejšom výbere daní.

Ďakujem. Vyhlasujem teraz rozpravu za skončenú, čo sa týka písomných prihlášok.
Otváram ústnu rozpravu. Kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Kollár, Hlina, dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, poslanci, vážený pán minister, ja som pozorne počúval v útrobách parlamentu vystúpenie aj exministra Mikloša aj kolegu ďalšieho z SDKÚ, Jožka Mikuša, takže nebudem opakovať to, čo tu vecne už odznelo, aby som nezdržiaval. Dovoľte mi ešte na úvod povedať jeden taký pekný príbeh zo života. Ono je to naozaj s touto predloženou správou, ktorú nám tu predkladá pán minister Kažimír tak, ako keď v akciovej spoločnosti sa vymení vedenie, jedného dňa akcionári rozhodnú, že nastúpi nové vedenie akciovej spoločnosti, ja som to zažil sám na vlastnej koži niekoľkokrát za uplynulých 20 rokov.
No, čo to nové vedenie urobí. V prípade, predstavte si, že sa také niečo udeje v komerčnej banke, tak to nové vedenie v prvom rade povytvára opravné položky a rezervy aj na také úvery, o ktorých dopredu vie, že nebudú v ohrození a že tie úvery sa budú splácať. Ale povytvárajú sa opravné položky a rezervy, čo celkom prirodzene znamená, že daný fiškálny rok, v ktorom nastupuje to nové vedenie akciovej spoločnosti, skončí v strate. Lebo sú povytvárané veľké rezervné položky, oprávky, opakujem, napríklad aj na aktíva, ktorých zníženie trhovej hodnoty sa neočakáva. Po slovensky povedané, aj na úvery, o ktorých sa vie dopredu, že sa splácať budú.
Čo sa stane potom v nasledujúcom fiškálnom roku? To nové vedenie zrazu zistí v nastávajúcom fiškálnom roku, že tie úvery naozaj ohrozené neboli, oni sa splácajú, tak tie vytvorené opravné položky a rezervy sa idú rozpúšťať. A každý z vás, ktorý tu trošku ovláda podvojné účtovníctvo, tak vie veľmi dobre, že takéto rozpúšťanie rezerv a opravných položiek sa účtuje do výnosov. Inými slovami, to nové vedenie, rok, v ktorom nastúpilo uzatvára s horším hospodárskym výsledkom, lebo ešte má stále priestor a možnosť to všetko odbaviť tým odvolaním sa na to, že tí naši predchodcovia to tak dopracovali do tejto zlej situácie, a potom keď už to nové vedenie bude nastávajúci fiškálny rok ovládať a manažovať tú akciovú spoločnosť ucelený rok, tak vtedy sa práve rozpustia tie spomínané vytvorené oprávky a rezervy, tie sa rozpúšťajú do výnosov, a zrazu príde, hurá, pozrite sa, aké máme dobré výsledky. Spokojní sú všetci, spokojní sú akcionári, že tá výmena toho vedenia stála za to, je to vidieť na tvrdých číslach, spokojní sú klienti a koniec koncov, potom na bonusoch a odmenách je spokojné aj to nové vedenie.
Toto je úplne jasná účtovná kreativita, ktorá, opakujem, sa teraz práve deje v tom, čo predviedol na tlačovej konferencii aj dnes popoludní pán minister financií Kažimír.
Je to úplne jasná snaha ukázať, že je to zlé, ale za to môžu tí pred nami, a budúci rok to bude zase o niečo lepšie a hovorili tu už moji predrečníci o tom, ja som sľúbil, že nebudem tie fakty opakovať, spomínala sa tam napríklad už známa digitálna dividenda, strategické zásoby, deväťdesiatdňové zásoby ropy a ďalšie a ďalšie veci.
To sú presne tie záležitosti, kedy bolo úplne jasné, že tú napríklad digitálnu dividendu bolo možné vybrať tento rok. Je úplne jasné, že dohoda s Transpetrolom je na spadnutie, ja neviem, možno ma opraví pán minister, či už aj nie je podpísaná, keď nie, tak určite bude uzatvorená do konca roka, čiže vôbec nie je potrebné hovoriť o negatívnom dopade do verejných financií v hodnote, v prípade strategických zásob ropy, myslím, 95 mil. eur, čo je takmer 100 mil. eur a ďalšie veci.
A tak nám vychádza z toho úplne jednoznačný záver, že zo spomínaného balíka, o ktorom hovoril, nie dnes na tlačovej konferencii, ale na tej, ktorá jej predchádzala. Tak ak si dobre pamätáte, na tej tlačovke povedal minister Kažimír, že potrebuje, aby nebol deficit verejných financií v tomto roku 5,3 percent HDP, ale 4,9, tak potrebuje 500 mil. eur.
On tam prišiel s takou celkom poznášajúcou dobrou náladou a oznámil slovenskej verejnosti, predovšetkým tej odbornej časti verejnosti, že on našiel 600, čiže potrebuje 500, a našiel 600 mil. eur. Čiže máme tu nejaký puffer, máme tu proste nejaký vankúš v podobe 100 mil. eur.
Tak teraz, ak dnes sme sa dozvedeli po zverejnení novej daňovej prognózy, že nám chýba nejakých ďalších dodatočných 180, alebo koľko, miliónov eur, no tak už jednu stovku máme, len treba ten šuplík otvoriť a treba dať tie peniaze do obehu a netreba sa tváriť, že situácia je horšia, akou v skutočnosti tá situácia je.
Druhá poznámka z toho spomínaného konsolidačného balíka, stále opakujem, hovorím o balíku ešte na tento rok v hodnote 600 mil. eur, tak jediné, skutočne jediné opatrenie, ktoré je naozaj na strane šetrenia výdavkov, je spomínané viazanie rozpočtových výdavkov vo výške 120 mil. eur.
Ja by som chcel na tomto mieste apelovať na ministra financií Kažimíra, on bol vtedy, myslím, že na zasadnutí Ekofinu na, v Nikózii na Cypre, a zastupoval ho na finančnom výbore štátny tajomník Pellegrini, ktorého som vyzval, aby tých spomínaných 120 mil. eur viazaných výdavkov položil na papier. Aby naozaj ukázal v prvej fáze členom výboru pre financie a rozpočet a nakoniec, predpokladám, aj celej snemovni kde, v ktorých rezortoch, v ktorých kapitolách a akými rozpočtovými opatreniami chce viazať spomínaných 120 mil. eur.
Pred asi pol hodinou som kontaktoval štátneho tajomníka Pellegriniho a som sa ho opýtal, ako je ďaleko v plnení spomínaného prísľubu, pretože ten prísľub verejne na zasadnutí finančného výboru dal. Tak odkázal cez svoj sekretariát, že dňom i nocou myslí na poslancov vo finančnom výbore a že pracuje na spomínanom prehľade. Ja sa naozaj teším, kedy konečne bude na stole a kedy, pán minister, ukončíte tie bilaterálne rokovania s jednotlivými ministrami, ktorí zodpovedajú za jednotlivé rezorty, za jednotlivé kapitoly, a som sám zvedavý, kde, opakujem, v ktorých rezortoch, akými opatreniami a kvantifikovanej podobe, teda aké čísla dáte, dáte na papier.
Mňa trošku prekvapilo, že na jednej strane sme sa uzhodli minulé volebné obdobie, keď sme hovorili, diskutovali v pracovnej skupine zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý, koniec koncov, bol vtedy, myslím, že prijatý 147 poslancami zo 147 prítomných, čiže za tento zákon naozaj dvihli ruky všetci poslanci. Tak vtedy sme hovorili o tom, že ako je dobre, že Slovensko už má nielen tu ten makrovýbor, ktorý prichádza v stanovených intervaloch s makroekonomickou prognózou, ale že máme aj výbor pre, teda daňový výbor, ktorý robí prognózu daňových príjmov. A teraz tu zaznelo u mojich predrečníkov, že je dobré, že tieto dva výbory by mali byť, a asi zdá sa, že aj sú apolitické. To znamená, že nehovoria o číslach z pohľadu ľavicového, pravicového politika, ale naozaj tak, ako podľa najlepšej vôle, vedomia, svedomia, proste im dostupných informácií tie čísla, tie prognózy ako, sa javia ako najpravdepodobnejšie.
Preto ma prekvapilo dnes na tlačovej konferencii z úst ministra Kažimíra, keď povedal niečo na margo bývalej vlády, že hochštapleri z bývalého rezortu financií, alebo hochštapleri z bývalej vlády. Ja si myslím, že toto nie je celkom dobrý postup v okamihu, keď nám horí tento náš spoločný dom, pod ktorým teraz mám na mysli verejné financie Slovenskej republiky, a tá situácia naozaj dobrou a utešenou nie je, a čo je oveľa horšou správou, že dobrou tá situácia ešte dlhé roky nebude, ak hovoríme o udržateľnosti verejných financií z dlhodobého horizontu.
K tomu sa ešte treba mať naozaj na zreteli, ja byť na mieste pána ministra Kažimíra, tak naozaj sa strhávam zo spánku každú noc. Mám na mysli teraz, čo treba mať stále na zreteli, je vývoj v eurozóne, vývoj v Európe a vývoj vo svete. Tá slovenská ekonomika je naozaj maličkou ekonomikou, ekonomikou otvorenou a tým pádom veľmi zraniteľnou, a keď sa naozaj niekomu kýchne v Nemecku a vo Francúzsku, tak na Slovensku budeme tú chrípku mať úplne všetci a veľmi rýchlo.
Ale toto je vplyv externalít, vplyv vonkajšieho prostredia, ktoré určite nevie žiadna vláda malej otvorenej ekonomiky nijakým spôsobom ovplyvniť a nijakým spôsobom manažovať.
A preto chcem povedať, že vzhľadom na závažnosť jednak verejných financií v stave, v akom sa nachádzajú dnes, vzhľadom na skutočnosť, že ešte niekoľko rokov budeme asi zápasiť s tým, aby sme sa vtesnali napríklad do tých rámcov, o ktorých hovorí zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a k tomu keď si pripočítame externality, ktoré ovplyvniť nevieme a nikdy vedieť nebudeme, tak ak toto všetko dám dohromady, potom ma naozaj udivuje, že pri tlačovej konferencii o verejných financiách sa uchyľujeme k takýmto odkazom typu hochštapleri a podobné veci. Myslím, že to naozaj nie je namieste, takéto fóry, takéto vtipy, pretože sme na jednej lodi, a to je úplne jedno, či sa nachádzame v súčasnosti vo vláde, alebo v opozícii, a tá loď je naozaj veľmi krehká a v najbližších rokoch bude musieť preplávať veľmi búrlivým obdobím.
Takže vrátim sa k tomu príbehu, ktorý som povedal na úvod, keďže nechcem naozaj opakovať všetky tvrdé fakty a čísla, ktoré hovorili moji predrečníci. Spomeniem už len jednu jedinú poznámku na záver, druhý pilier.
Druhý pilier je naozaj spôsob, ktorým ste si veľmi rýchlo, veľmi ľahko snažili pomôcť, či už v tomto, alebo budúcom fiškálnom roku, ale z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií ste neurobili nič iné, pán minister, len odsúvate a tlačíte pred sebou tú snehovú guľu, ktorá, bohužiaľ, sa bude nabaľovať a bude stále väčšou a väčšou a vy ju budete stále tlačiť ďalej a ďalej pred sebou. Zoberme si napríklad legislatívu, ktorá už prešla týmto parlamentom, kedy nám je všetkým jasné, a nespochybní to, predpokladám, ani Peter Kažimír, že zmeny akokoľvek nepopulárne, ktoré nosia so sebou obrovské politické náklady, aj v podobe úbytku voličskej základne SMER-u, a ono to v priebehu nasledujúcich dvoch-troch rokov príde, nie, o tom hovoril, pán kolega, keď vykrikujete tam z ľavej strany, o tom hovoril váš predseda strany, o tom hovoril premiér Robert Fico, že pôjdeme touto cestou nech to stojí, čo to stojí, že on si je vedomý politických nákladov a že si je týchto konzekvencií absolútne vedomý, ale pôjdete touto cestou.
No a vrátim sa teraz vecne k tomu, čo som hovoril pred chvíľou. Schválili ste zmeny v prvom pilieri tak, že všetky tieto zmeny sú časované na roky 2017 a 2018. Či už je to to nastavenie veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života, či už je to zmena medziročných, úpravou dôchodkov, nie na základe ako je to dnes, na základe inflácie a zmeny priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ale prejdete na tú dôchodcovskú infláciu, keďže dôchodcovia majú úplne inú skladbu spotrebného koša. Všetky tieto zmeny tlačíte v prvom pilieri po roku 2017 a 2018.
Ja chápem, že to nie je náhoda, že to je všetko za obdobím volebného roka 2016. To znamená, opäť, to čo je nepopulárne, tak natimeujme po volebnom roku 2016, a potom už to nejako bude, potom to už zase preberie na svoje plecia tá garnitúra, ktorá, akákoľvek, ktorá tu bude vládnuť po roku 2016.
Ja vám želám, pán kolega, opätovne sa tam ozývate z diaľky, že, jaj, to hovorí pán tréner futbalový, potom to bude asi pravda, dobre.
Ja by som si netrúfal hovoriť do skladby národného mužstva futbalového, lebo to je téma, ktorej nerozumiem. No, takže chcem sa vrátiť ešte k tomu druhému pilieru, áno, získate mesačne rádovo 40 mil. všetkými opatreniami, ktoré ste v druhom pilieri urobili, a urobili ste ich v takom chvate, v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré naozaj sa zvykne robiť v situácii, keď sú záplavy, alebo keď padnú dvojičky, alebo keď sa niečo podobné deje vo svete a u nás. Ale určite nebol najmenší dôvod v skrátenom legislatívnom konaní urobiť zmeny v druhom pilieri.
Ponáhľali ste sa preto, že ste opätovne dali na stôl ďalších 40 mil. eur, ktoré ste ale museli najskôr niekomu, niekomu vziať.
Takže zmeny v druhom pilieri v skrátenom legislatívnom konaní, zmeny v prvom pilieri všetky odsunuté po roku 2016. Ako som spomínal, niektoré v sedemnástom, niektoré v roku 2018. Z dlhodobého hľadiska, akokoľvek z krátkodobého hľadiska tohto a budúcich pár rokov si naozaj pomáhate opäť takýmto, už to by som ani nenazval účtovnou kreativitou, ale takýmto veľmi priehľadným a transparentným a pre každého čitateľným krokom, keďže neviete a nedokážete šetriť. Ale to nie je nič nové pod slnkom, pretože socialistické vlády nikde v Európe nikdy nevedeli šetriť, no tak ste išli práve tou cestou, za ktorú ste bičovali a kritizovali nás, že dokážeme konsolidovať verejné financie len na príjmovej strane.
Ak ma pamäť neklame, tak konsolidačný balík na rok 2011, ktorý mal celý hodnotu 1,7 mld. eur, sa približne zo 65 percent dotýkal práveže výdavkovej strany a z 35 - 40 percent príjmovej strany, čiže bolo to presne opačne, a vtedy sme počúvali množstvo kritiky z úst, či už pánov kolegov Počiatka, Kažimíra, Fica a ďalších, ako málo robíme na výdavkovej strane. Z toho vášho, pán minister Kažimír, balíka na tento rok, 600-miliónového, je len spomínaných 120 mil. viazaných rozpočtových výdavkov skutočne na výdavkovej strane, čiže je to rovných 20 percent. A to ako som povedal pred chvíľou, ešte budeme veľmi pozorne sledovať a tešiť sa na to, ako na nás myslí pán Pellegrini, pán Kažimír, a kedy finančnému výboru spomínaný prehľad viazaných výdavkov predložia. Takýto verejný prísľub, opakujem ešte raz, sme dostali od štátneho tajomníka Pellegriniho. Úplne nakoniec ešte by som chcel spomenúť jednu mantru, ktorá sa ustavične opakuje, opakuje ju už, dokonca, aby som bol objektívny, ani nie tak minister financií, ako skôr predseda vlády Robert Fico v každom a jednom mediálnom vystúpení zopakuje vetu: "My nepôjdeme cestou zvyšovania dane z pridanej hodnoty." To je opatrenie, ktoré postihuje každý, každého občana Slovenskej republiky bez ohľadu na to, v akej príjmovej skupine sa nachádza, áno, potiaľ je to faktografická pravda, postihne to aj občana, ktorý na druhý deň po zvýšení dane z pridanej hodnoty si pôjde nakúpiť základné potraviny, tak aj on to pocíti v peňaženke, no len zabúda na jednu vec, zvýšenie dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 percent, teda o jeden percentuálny bod, znamenalo zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu v hodnote približne 185 mil. eur. Ak som hovoril o tom, že konsolidačný balík predchádzajúcej vlády na rok 2011 bol v celkovej sume 1,7 mld. eur, tak tých spomínaných 185 mil. predstavuje rádovo niečo málo cez 10 percent. Ale ustavične opakovaná v médiách, lebo tomu najviac rozumejú všetci a aj vrátane voličov SMER-u, my nepôjdeme cestou zvyšovania dane z pridanej hodnoty. Opakujem, toto opatrenie tvorilo niečo málo cez 10 percent konsolidačného balíka pre rok 2011. Ale je to podávané predsedom vlády Robertom Ficom v médiách pri každej možnej príležitosti ako jediné kľúčové nosné konsolidačné opatrenie, ku ktorému sa uchýlila bývalá vláda. Takže dodržím sľub, nebudem opakovať ďalšie čísla, ktoré hovorili moji predrečníci, ako som povedal, správa, ktorá naozaj plní svoj marketingový účel takmer dokonalo v tej snahe o to účtovné, o tú účtovnú kreativitu povedať, že to, to, to sa nevyzbieralo na príjmovej strane, a to, čo aj vieme, že je aj de facto aj de jure vykonateľné ešte tento rok na príjmoch, hovorím o tej digitálnej dividende a ďalších peniazoch, tak to si odsunieme na budúci rok, a potom sa budete biť do pŕs, ako ste skonsolidovali verejné financie. A poprosím ešte, skúsme si spomenúť na to, čo teraz hovorím, takto o rok, keď sa dostaneme niekedy v septembri roku 2013 k porovnaniu rozpočtu, ktorý už bude, pán minister Kažimír, plne vaším dielom, bude to váš produkt, vy ho navrhnete, vy si ho hlasmi osemdesiatich troch Kolesíkov v tejto snemovni schválite, bude to váš rozpočet, ja sa teším na to, ako už takto o rok, opakujem, v septembri, v októbri roku 2013 budeme sledovať plnenie príjmovej a výdavkovej strany vášho na 3 percentá deficitu nastaveného rozpočtu.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami dvaja poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa s taktickou poznámkou.
Pán poslanec Mikloš.

Ďakujem pekne, chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Kollárovi za to, aj za jeho vystúpenie, s ktorým sa stotožňujem, a súhlasím s ním, ale aj za to, že mi umožnil, jedna informácia, ktorú povedal vo svojom vystúpení, mi umožňuje upresniť jednu vetu, ktorú som povedal vo svojom vystúpení. Svoje vystúpenie som začal tým, že som ocenil konštruktívny a korektný spôsob, akým pán minister tieto správy tu na rokovaní parlamentu uviedol. Zároveň som povedal, že možno je to aj tým, že tu nie sú kamery a novinári, ktorí keď boli na tlačovke koncom júla k tomu istému materiálu, tak sa pred kamerami rozpočet trhal, dokonca pánom premiérom. Nevidel som tlačovú konferenciu pána ministra teraz, pred niekoľkými hodinami, ale ako som sa dozvedel z informácie pána kolegu Kollára, tak nás tam pán minister označil za hochštaplerov, takže korigujem moju vetu, ktorú som povedal, že možno tá korektnosť a vecnosť jeho vystúpenia tu v parlamente bola daná tým, že tu nie sú kamery, som si istý, že určite, žiaľbohu, korektnosť bola daná tým, že tu kamery nie sú.
Ďakujem pekne.

S faktickou pán poslanec Duchoň.