7. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja budem teda, keďže je taký čas, veľmi krátka. Účelom predloženej novely zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov je sprístupnenie vybraných informácií z evidencie vozidiel tretím osobám, čím sa má výraznou mierou prispieť k posilneniu právnej istoty v právnych vzťahoch. V súčasnej dobe s narastajúcim počtom exekučných konaní narastá aj počet prípadov, keď príde k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k ojazdenému motorovému vozidlu, na ktoré bola nariadená blokácia súdnym exekútorom, alebo bol nariadený výkon rozhodnutia, čím dochádza k poškodzovaniu práva právom chránených záujmov kupujúcich takýchto motorových vozidiel. Kupujúci ako účastník právneho vzťahu nemá reálnu možnosť samostatne si overiť informácie o vlastníkovi vozidla, prípadne o prebiehajúcom exekučnom konaní a o výkone rozhodnutia, ktoré zaťažuje vozidlo, a v zmysle § 118 ods. 4 zákona o cestnej premávke bráni k zápisu o zmene držby vozidla, odhláseniu vozidla do cudziny a zmene údajov vlastníkovi vozidla. V praxi preto dochádza k prípadom, že na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy sa kupujúci síce stane vlastníkom vozidla, nakoľko v prípade hnuteľných vecí má konštitučný účinok pri nadobúdaní vlastníckeho práva odovzdanie vecí, ale reálne nemá možnosť vykonať, vykonávať oprávnenia plynúce z tohto vlastníckeho práva, pretože orgán policajného zboru nevykoná zápis o zmene držby vozidla, odhlásenie vozidla do cudziny a o zmene údajov o vlastníkovi. V súčasnosti sú verejne prístupné napríklad informácie v katastri nehnuteľností, a tiež sú evidované v notárskom centrálnom registri záložných práv, ktorých sprístupnenie napomáha k zvýšeniu právnej istoty zmluvných vzťahov a iných právnych vzťahoch. Takže to isté, účelom navrhovanej novely zákona cestnej premávky je sprístupniť verejnosti tie informácie z evidencie vozidiel, ktoré prispejú k posilneniu právnej istoty predovšetkým tých zmluvných vzťahov, ktorých predmetom je dispozícia s vozidlom.
Poprosím kolegyne, kolegovia o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej, Mariána Kovačócyho a Ivana Vargu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 204. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 180 z 24. augusta 2012 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrhy zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorsky výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorsky výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorý znovu sa týka časti, ktorá mne je srdcu blízka, síce pozemkov. Cieľom tohto zákona je jednoznačne upraviť výmenu údajov a informácií medzi žiadateľom a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou pri poskytovaní podpory v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tak, aby sa vylúčila voľná úvaha tejto agentúry pri rozhodovaní týkajúcom sa preukazovania vlastníckeho, nájomného alebo užívateľského vzťahu k pôde.
Vážení, dúfam, že ctíme si Ústavu Slovenskej republiky, a ja tú ústavu beriem, dúfam, že aj vy, že je to pilier, prirovnám to k železobetónu. To znamená, to sú tie výstuže, tá armatúra, ktorá je vnútri, a k tomu sa prilepujú zákony, to je ten betón, čo to oblepuje všecko, ktorý by to mal zlepšovať.
Čo hovorí naša ústava o vlastníctve pôdy? Musím to citovať, lebo myslím, že na tom všeckom je to založené.
Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: "Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje."
"(3) Vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom."
Čl. 13 Prvej hlavy: "Povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd."
A posledná citácia z našej ústavy, Prvá hlava čl. 2: "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." Zdôrazňujem, "ktorý ustanoví zákon".
Čo sa deje u nás? Neviem, či vám hovorí niečo dátum 24. jún 1991. Ja už ho som tu spomínal minimálne štyrikrát v tejto rozprave, keď som stál za týmto pultom, je to dátum, kedy vstúpil do účinnosti zákon o pôde č. 229/1991 Zb. V ňom sa hneď v jeho prvých úvodných paragrafových ustanoveniach hovorí, § 2 ods. 1: "Okrem vlastníka majú právo užívať pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom alebo s pozemkovým fondom, ak nie je zákonom ustanovené inak, alebo pri náhradných pozemkoch pridelených fyzickej osobe do bezplatného náhradného užívania do vykonania pozemkových úprav na základe zmluvy s touto osobou."
Tento zákon jednoznačne po dlhých 41 rokov definoval, že užívacie právo už není nad vlastníckym právom. Žiaľ, toto sa všade nerešpektuje a v súčasnosti tvrdím, že pri využívaní pôdohospodárskej pôdy, a hlavne čerpania eurofondov, je tento úzus tohto zákona pošliapavaný a hovorím, že dochádza k vykrádaniu výkonu užívacích práv.
Akým spôsobom? Nemusíte byť vlastník, nemusíte mať nájomnú zmluvu, deklarujete, toto užívam ja na kultúrnej ploche, ktorá PPA-čka cez verifikáciu urobila, a môžte čerpať eurofondy. Neveríte? Odskúšajte, je to fakt. Takže pýtam sa, ctíme si ústavu, nectíme si, je to iba niečo, čo by malo byť, ale reál je trošku iný?
Tento stav, ktorý v súčasnosti som popísal, ako, môžte povedať, eurofondy by som bral, keby to bolo do 24. júna 1991. Po tomto termíne už to neberiem. Malo by to byť jasné, to, že je to bezodplatný, nech bude bezodplatný, nemusí tam byť, môže to byť, ale nech to je jasné. Ty si vlastník, ja som užívateľ a čerpem eurofondy. Predsa nemôže byť na vôli PPA-čky, či si poprosí o tohto akože žiadateľa, že či má nejaký užívací vzťah, alebo nemá garantovaný. A musím povedať, že u nás z našej výmery 1 929 698 hektárov poľnohospodárskej pôdy, garantujem, že na 90 % je formou nájmu. Žiaľ, zdedili sme takéto vlastnícke právo poľnohospodárskej a lesnej pôdy, aké sme zdedili. Bolo tu uhorské právo. My tu nemáme tisíchektárových, to sú výnimky, čo sú vlastníci, my tu máme drobných, my tu máme pol hektára.
A najväčší problém je v tom, že máme tu rozdrobenosť. Každý z vás, ktorý vlastníte nejakú pôdu, viete, že ste spoluvlastníkom a priemerný slovenský hospodár gazda má až v 34 parcelách rozdrobené svoje vlastníctvo. Štát sa s tým chcel vysporiadať. Áno, po roku ´91 boli prijímané zákony. Zákon 331 o pozemkových úpravách, zákon 180 o registri, zákon o katastri 162, 181 zákon o pozemkových spoločenstvách. Áno, štát si bol toho vedomý, je si toho vedomý. Máme rozdrobenú držbu, treba s tým niečo robiť, ale predsa nemôže po 20 rokoch povedať, že nemáme vysporiadané nájomné vzťahy a ideme si žiadať subvenciu. Pre mňa to je nemysliteľné. Vlastne využívate úžitok cudzieho majetku a ja to volám krádež.
Tak jak si neviem predstaviť, že niekto môže ísť stavať, keď nemá pozemok, debatovali sme o tom pri čiernych stavbách, tak si neviem predstaviť, že niekto ide gazdovať a nemá minimálne, keď to není jeho majetok, minimálne teda nejaký nájomný vzťah uzavretý.
Áno, žiaľ, teraz hovorím na pôdohospodárskej pôde, ale obdobný prípad je aj na lesnej pôde, ale Lesy Slovenskej republiky je štátny podnik. Áno, tam to im ešte zo zákona vyplýva, že musia. Ale pri poľnohospodárskych družstvách a poľnohospodárskych organizáciách prebehla transformácia a privatizácia. To znamená, áno, poľnohospodárstvo padlo na hubu, jako sa hovorí, hej, s prepáčením. To znamená, sme v kríze. Ale to ešte neznamená, že ten vlastník, ktorý možnože má iba hektár, možnože má iba hektár a pol a ktorý nemá šancu sa domôcť ináč iba cez súd, lebo na to ho odkazujú, iďte na súd, poďte sa súdiť. A to sú tí špekulanti. Nechcem, samozrejme, hádzať každého do rovnakého vreca, lebo sú aj čestní, beriem, áno.
Ale prečo po 20 rokoch, keď už máme aj ROEP-ky, máme tie registre, keď idete na katastrálny portál, nájdete si tam, kto, čo, aké má vlastníctvo. Prečo nie sú fyzicky urobené nájomné vzťahy tak, ako to ukladá zákon? Predsa nemôžme užívať cudziu pôdu, ja hovorím, je to krádež. A vy zástupcovia ľudu slovenského, medzi ktorými som aj ja, ktorý hovorí, že je veriaci. Tento národ sa ráta k národom veriacim, každá štatistika to vykazuje, že nadpolovičná väčšina je veriacich. To znamená, veríme v Boha, nepokradneš vám nehovorí nič?
Vážení, nehnevajte sa, ale ja keby som išiel užívať len tak váš pozemok, vašu záhradu, čo by ste povedali? Ten vlastník, ktorý má pol hektára, sa nepôjde súdiť, tá babka sa nepôjde súdiť, lebo tie súdy, viete, ako dopadnú. To je na roky, to není na mesiace. Vlastne sú vydaní napospas a nepospas toho veľkopodnikateľa alebo toho, kto užíva pôdu.
Takže myslím si, že každý zákon by mal byť v prvom rade aj prevenciou, to znamená, prijmem ho tak, aby sa odstránila krivda a aby tá krivda nemohla byť robená v ďalšom období. A preto dávam tento pozmeňujúci návrh, ktorý dávam spolu s pánom Štefancom, lebo nemali by sme privierať nad tým naše oči. Toto vlastne bolo režim socializmu, všecko naše a užívame všecko. Žiaľ, už nie sme alebo, chvalabohu, už nie sme v socializme. Keď si to niekto neuvedomil, tak, vážení, už nie sme. To znamená, aj toto musíme vysporiadať, ja viem, že je to veľa problémov, ja viem, len keď je vôľa, je aj cesta. To znamená, bol by som veľmi rád, keby sme aj toto pochopili, pretože toľko musíte, keď chcete na platobke si požiadať o dotácie, toľko A4 musíte preštudovať, vyplniť, je to doslova byrokracia (rečník ukazuje materiál vo formáte A4). Áno, je to tak. Ale základ, či ten žiadateľ má vôbec legálne právo žiadať a užívať ten pozemok, to sa nepíše nikde. Iba námatkove na požiadanie pracovníkov PPA, keď si pouvažuje.
To znamená, ja hovorím, nemôže to byť, to je základ, nemôžem predsa stavať dom bez základu. To znamená, že musíme mať jasné, že tento vlastník, žiadateľ je oprávnený, má niečo a potom môže požiadať. Neviem si predstaviť, keby dali do Štrasburgu našu republiku v tejto veci, akým spôsobom by Štrasburg rozhodol. Mali sme záhradkársky zákon, mali sme. Ja a myslím, že aj vy, kolegovia a kolegyne, máme strážiť štátnu kasu. Myslím si, že nemali by sme dávať zámienku na to, aby sme ďalšie súdy v Štrasburgu prehrávali, a myslím si, že tu by sme prehrali sto percent.
Poznám desiatky a stovky aj súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorí obhospodarujú stovky hektárov, ktorí majú nájomné zmluvy spísané. Poznám aj družstevníkov, ktorí to majú, ale poznám aj tých, čo nemajú vôbec nič, a vy môžte akurát si pískať. Dokonca ešte ani vrátiť tú pôdu nemôžete, pokiaľ by ste ju chceli.
Takže tento zákon odstraňuje túto krivdu, snaží sa vysporiadať s touto anomáliou a neumožňuje, pokiaľ by bol schválený, užívať poľnohospodársku pôdu bez nájomného vzťahu a neraz aj bez vedomia vlastníka a získať takto podporu z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Toto, ja hovorím, že je vykradanie výkonu vlastníckych práv. Je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. V praxi bolo zaznamenaných veľa prípadov, keď nájomcovia po určitom čase po uzavretí nájomnej zmluvy prestali platiť nájomné. Po skončení nájmu uplynutej doby, na ktorú bol nájom dojednaný, doterajší nájomca je spokojný, obchodná spoločnosť zanikla a dlžné nájomné sa stalo tým pádom nevymožiteľné. To znamená nič. Zisk mali alebo nemali, zanikli, vlastník, máš smolu.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Vážení, myslím si, že je to v prvom čítaní, samozrejme, môžu sa vzniesť, kopu, že bude to komplikované, zaťažíme, ale myslím si, že prvé čítanie je na to, aby sa naniesol problém a aby sme my Národná rada tento problém buď zadefinovali, áno, je to problém, treba to riešiť, alebo povedali nie, problém to není, neriešime.
Ja hovorím a myslím si, že je to problém a je to protiústavne. Budem veľmi rád, keď si každý vo svojom svedomí zváži, ako by sa staval, keby bol na strane toho vlastníka, ktorý roky nedostáva ani cent nájomného a niekto na jeho pôde gazduje. Myslím si, že sme tu na to, aby sme takéto anomálie odstraňovali, a dúfam, že všetci si vieme spytovať svedomie a sebakriticky označiť tento problém, či našu republiku trápi, alebo nie. Preto by som vás chcel všeckých poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spravodajskú správu k návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka a Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 504/2003 Z. z. a ďalších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 37 zo dňa 4. septembra 2012 ma určil za spravodajkyňu k návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, preto v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku predkladám v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona a pridelil ho na rokovanie dnešnej 7. schôdze Národnej rady.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy a o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2012 pod č. 186 navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Prepáčte, zabudol som ešte, musím pripomenúť, že táto problematika není nová. Aj na poslednej schôdzi minulého volebného obdobia tento návrh zákona bol predkladaný už teraz v našom parlamente nesediacimi poslancami, a síce pánom Tomášom Galbavým a pani Tkáčovou Jarmilou. Takže aj týmto by som chcel upovedomiť, že aj v minulom volebnom období to bolo považované za problém, nakoľko to bolo na poslednej schôdzi, nemalo to kam postúpiť. Takže týmto myslím si, že robíme zadosť, aby to malo riadne hlasovanie aj do druhého čítania, a dúfam, že naprieč politickým spektrom sa to týka všeckých, že každý si zváži a dá podporu tomuto zákonu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. No, moje záverečné slovo nebude také emotívne ako môjho kolegu pána Fecka, ale chcem ho ubezpečiť, aj všetkých v tejto snemovni, že si ctím ústavu a rešpektujem vlastnícke práva, ale tento návrh zákona nepovažujem za vylepšenie podmienok tak pre vlastníka, ako ani pre užívateľa.
Pán poslanec opomenul aj takú možnosť, že ja ako vlastník, mňa nemôže nikto prinútiť k tomu, aby som uzatvoril nájomnú zmluvu s užívateľom. Jednoducho je to moje vlastnícke právo, a tým pádom pokiaľ súhlasím bez písomného stanoviska, že užívateľ užíva môj pozemok, je to môj problém, že nežiadam, aby som mala písomnú formu. Čiže toto vidím z hľadiska praxe, pretože 30 rokov som bola v praxi, viem, aké sú situácie ohľadom nájomných zmlúv, ako ťažko sa hľadajú vôbec vlastníci, a viem aj, koľko nájomných zmlúv má taký poľnohospodársky, alebo teda podnikateľ na pôde. Je to viac ako 1 200 zmlúv niekedy a sú to veľmi veľké kopy. Neviem si dosť dobre prakticky predstaviť, ako už aj tak zbyrokratizovanému postupu, ktorý musí žiadateľ o dotácie predložiť, kedy každé tri mesiace musí predkladať nové tlačivá, nové potvrdenia, z daňového úradu, z banky, zo všetkých poisťovní, aj keď tam nemá poistených ľudí. Ja neviem, čo všetko tam je, každé tri mesiace výpis z obchodného registra, čo administratívne, ale aj finančne zaťažuje, pretože každé jedno potvrdenie je spoplatnené. A keď bude musieť ešte, veď on zo zákona teraz tak či tak musí tie zmluvy predložiť na požiadanie, nevidím dôvod, aby ich musel predkladať bez toho, aby to PPA-čka vyžiadala, veď sa robia krížové kontroly, a ešte aj obvodnému pozemkovému úradu. Každý má možnosť skontrolovať tieto zmluvy u toho užívateľa, alebo teda u žiadateľa, a majú ich k dispozícii. Nevidím dôvod, aby tí ľudia boli zbytočne zaťažovaní ešte aj takouto povinnosťou, že zo zákona ich budú musieť predkladať pri každej žiadosti.
Nehnevajte sa, pán poslanec, ja vám taký pocit, že ste nikdy neboli v poľnohospodárskej praxi. Situácia v poľnohospodárskych družstvách je ťažká a prečo by sme ju mali ešte sťažovať? Súčasná podoba zákona, tak ako je, je vyhovujúca a myslím si, že není dôvod ju meniť, a preto nepovažujem a ani nepodporím tento váš návrh zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, v prvom rade považujem za potrebné uviesť, že tento návrh bol vypracovaný na základe podnetu od občanov, konkrétne od inštruktorov autoškôl.
Návrh sleduje dva základné ciele: Prvým je opätovne do všeobecného záväzného právneho predpisu o cestnej premávke zaviesť definíciu pojmu "miesto mimo cesty", keďže tento pojem v súčasnosti platný a účinný zákon o cestnej premávke nedefinuje, hoci ho na viacerých miestach používa.
Dovoľujem si zdôrazniť, že v žiadnom prípade nejde o šetrenie na dopravnom značení alebo odstránenie dopravného značenia, ako bolo medializované. Účelom predloženej novely je tak odstránenie výkladových problémov. V praxi sa stáva, že účastníci cestnej premávky, dopravní policajti, ale aktuálne som zachytil, že aj poisťovne majú problém s tým, resp. pripúšťajú rôzny výklad pojmu miesto mimo cesty. Definíciu miesto mimo cesty obsahoval predchádzajúci zákon o cestnej premávke, preto ju navrhujem opätovne zaviesť, keďže sa ukázala ako správna a v súčasnosti aj potrebná. Zdôrazňujem, že nenavrhujem zaviesť žiadne nové pravidlá správania sa na ceste, resp. pravidlá cestnej premávky. Ide iba o odstránenie výkladových problémov.
Druhým cieľom, ktorý tento návrh zákona sleduje, je zrušiť nadbytočnú povinnosť zavedenú novelou zákona o cestnej premávke, ktorá by mala byť účinná od 19. 1. 2013, v zmysle ktorej vodiči motorového vozidla využívaného na prepravu nebezpečných vecí sa musia podrobiť pravidelným psychologickým vyšetreniam, ktoré je zamerané na periférne vnímanie, a to každých 5 rokov a po dosiahnutí 65 rokov každé dva roky. Plánované zavedenie povinnosti sa na prvý pohľad môže javiť ako potrebné, ale po podrobnom preskúmaní opak je pravdou. Navrhovaná úprava čo do dôsledkov tieto psychologické prehliadky vypúšťa. Skoršou, vrátim sa späť k tej novele, ktorá ich zaviedla, táto novela doplnila § 87 ods. 6 písm. b) o ďalšiu skupinu osôb povinnú pravidelne sa podrobiť psychologickým vyšetreniam, a to vodičov motorových vozidiel využívaných na prepravu nebezpečných vecí. Dôvodom bolo, aspoň podľa dôvodovej správy, že ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s transpozíciou smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2006/126 Európskeho spoločenstva z decembra 2006 o vodičských preukazoch. Avšak po podrobnom preskúmaní predmetnej smernice o vodičských preukazoch je evidentné, že táto takúto povinnosť neobsahuje. Povinnosť vykonávať dodatočné psychologické vyšetrenia neobsahuje ani Európska dohoda o cestnej preprave nebezpečných vecí, nazýva sa aj dohoda ADR, ktorá prepravu nebezpečných vecí vecne v celom rozsahu pokrýva.
Na základe uvedeného účel a dôvod zapracovania takejto povinnosti je nejasný a ako taký sa javí nedôvodný a zbytočne zaťažuje podnikateľov v cestnej doprave, prípadne samotných vodičov nákladmi, ktoré doposiaľ nemuseli vynakladať. Zavedenie novej ďalšej povinnosti absolvovania pravidelných psychologických vyšetrení v určitých časových intervaloch pre vodičov motorových vozidiel prepravujúcich nebezpečný náklad je tak zbytočné, keďže je duplicitné.
Títo vodiči sú aj tak povinní absolvovať psychologické vyšetrenia, a to ako vodiči skupiny vozidiel uvedených v § 88 ods. 6 písm. a) zákona o cestnej premávke. Šetrenie, ktoré sa navrhuje zrušiť a ktoré je práve teraz platné a bude účinné, je finančne náročnejšie pre každého vodiča alebo spoločnosť cca o 20 eur, čo sa mi javí naozaj nadbytočné, keď si spomenieme, koľko dopravných spoločností muselo za posledné dva roky skončiť, pohybujeme sa v desiatkach, keď nie v stovkách dopravných spoločností, keďže mali zbytočné náklady, ktoré nemusia vynakladať.
Na základe uvedeného, páni a dámy, vás preto žiadam o podporu tohto jednoduchého návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 213). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 198 z 24. augusta 2012 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval výbor ústavnoprávny, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, poslankyne, poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s uznesením Národnej rady č. 33 zo 16. mája 2012 a § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. Správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2012.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. výbor požiadal Slovenskú informačnú službu, ministerstvo vnútra za Policajný zbor, ministerstvo obrany za časť Vojenské spravodajstvo, a to zvlášť Vojenské obranné spravodajstvo a Vojenská spravodajská služba, požiadal ďalej ministerstvo spravodlivosti - Zbor väzenskej a justičnej stráže, ministerstvo financií za úsek Colnej správy v mesiaci júl 2012 o zaslanie Správy o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2012. Správu o použití ITP za I. polrok 2012 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii, ktoré neobsahujú utajované skutočnost, a niektoré z nich aj v informácii vo verzii, ktoré takéto skutočnosti obsahujú.
Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 4. septembra 2012 na svojej 6. schôdzi, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie.
Návrh na uznesenie je súčasťou správy a dovoľte mi ho v stručnosti predniesť. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2012. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu výboru pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2012.
Ďakujem.