8. schôdza

Ďakujem vám za slovo, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, kolegovia, jeden štatistický údaj. V diskusii vystúpilo 7 pánov poslancov. Nebol podaný žiaden procedurálny návrh, takže hlasovanie v zásade bude veľmi jednoduché. Ak dovolíte, ja by som sa asi dvomi-tromi poznámkami vyjadril k vecnému priebehu rozpravy.
Ja chcem oceniť hlavne to, čo zaznelo v závere vystúpenia pána ministra, že predložený návrh novely vysokoškolského zákona je stále ďalej rokovaný a sú pripravené aj ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré budú reflektovať široké spektrum názorov, ktoré sa nachádzajú na akademickej pôde. Takisto, čo mňa osobne zvlášť teší, vo všetkých diskusných príspevkoch zaznela snaha zvyšovať kvalitu vysokoškolského štúdia. Ja chcem upozorniť, že tá cesta, ktorou sa chce pán minister vydať novým vysokoškolským zákonom po dvadsiatich novelách, myslím si, že je správna, a poviem aj prečo. Ale, pán minister, myslím, že vás nemusí bolieť hlava z viac ako dvadsiatky novelizácii, lebo len zákony o dôchodku, teda sociálne zákony, ktoré boli prijaté v roku 2004 za pôsobenia prvej Dzurindovej vlády do roku 2006 boli viac ako 20-krát novelizované a ľudia napriek tomu nevystupujú z druhého piliera. Je ich tam viac ako 1,5 milióna. Takže nie je s týmto až taký veľký problém. Ak budeme sa ďalej zaoberať novým vysokoškolským zákonom a systémom skvalitňovania vysokoškolského štúdia, budeme musieť mať na zreteli viacero vecí. Ja upozorňujem predovšetkým aj na populačný vývoj, kde dochádza k počtu, teda k poklesu počtu budúcich študentov, ak zoberiem do úvahy počet vysokých škôl, počet fakúlt, tak ten boj o študentov bude prebiehať asi v dvoch rovinách. Jeden kvalita. A tam, si myslím, že tak, ako poznám situáciu na Slovensku, to bude tá menšia časť boja a druhá časť boja o získavanie študentov bude volanie na nižšie nároky, nižšiu náročnosť štúdia, lebo na Slovensku stále prebieha titulománia bez ohľadu na to, aké mám vedomosti. Chcem mať titul. A myslím si, že toto nie je v záujme Slovenskej republiky, nie v záujme tejto spoločnosti. A s týmto javom sa budeme v budúcnosti musieť veľmi racionálne, rýchlo a tvrdo vysporiadať. Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať v rokovaní. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o fonde na podporu vzdelávania.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 228. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 225. Odovzdávam slovo ministrovi školstva Dušanovi Čaplovičovi, aby vládny návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán minister.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, úvodným slovom sa budem snažiť byť stručný. Dovoľte mi predstaviť vládny návrh zákona o fonde na podporu vzdelávania.
V rezorte školstva pôsobia v súčasnosti istým dopadom dva neštátne pôžičkové fondy zriadené zákonom: Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond na podporu začínajúcich pedagógov. Predložený návrh zákona navrhuje tieto dva fondy zlúčiť do jedného neštátneho účelového fondu - fond na podporu vzdelávania, taký by mal niesť názov ako hovorí aj tento návrh zákona. Hlavnou činnosťou fondu bude poskytovanie pôžičiek v dvoch pôžičkových schémach: pôžičkovej schéme pre študentov a pôžičkovej schéme pre pedagógov. Návrhom sa rozširuje možnosť získať pôžičku aj pre študentov doktorandského štúdia, pretože asociácia doktorandov po tom volala a chcela, aby sme túto vec doriešili, ďalej aj odborným zamestnancom v regionálnom školstve, to je špecifická skupina, hlavne pokiaľ ide o mladých, ktorých tam potrebujeme, a, prirodzene, aj iným pedagogickým zamestnancom ako len začínajúcim, pokiaľ máme skutočne záujem, aby sme ich stabilizovali v systéme. Aj keď dochádza k zlúčeniu oboch fondov zo zákona sa kapitál v súčasnosti určený na poskytovanie pôžičiek študentom zachováva na využitie výhradne na pôžičky pre študentov. Nebude sa to môcť tak jednoducho prelievať a kapitál, ktorý sa v súčasnosti používa na poskytovanie pôžičiek pre začínajúcich pedagógov sa ponecháva na pôžičkovú schému pre pedagógov. Je to akási bezpečnostná poistka súvisiaca so zlučovaním fondov, ktorú je možné v budúcnosti, samozrejme, prehodnotiť. V prípade, že požiadavky žiadateľov o pôžičku prekročia možnosti fondu na ich poskytnutie, zákon určuje základné pravidlá výberu žiadateľov, ktorým sa pôžička poskytne prednostne. V prípade študentov ide primárne o študentov zo sociálne znevýhodneného prostredia, teda poberateľov sociálnych štipendií alebo študentov so špecifickými potrebami, ktorých výdavky počas štúdia môžu byť vyššie. Zohľadňuje sa tým skutočnosť, že pôžičky sú súčasťou sociálnej podpory študentov vysokých škôl, a teda majú odstraňovať ekonomické bariéry v prístupe ku vzdelaniu. V prípade pôžičkovej schémy pre pedagógov sa budú uprednostňovať začínajúci pedagogickí zamestnanci. I keď oba doterajšie fondy vykazovali štandardne kladný hospodársky výsledok v tom poslednom období a plnili si svoj účel, predsa len existujú isté ustanovenia v doterajších právnych predpisoch, ktoré komplikovali existujúce pôžičkové schémy. Napríklad v prípade pôžičiek pre pedagógov sa nastavuje systém tak, aby sa pôžička poskytla v priebehu niekoľkých týždňov, a nie ako v súčasnosti, keď od podania žiadosti po uzavretie zmluvy zo zákonných dôvodov musel uplynúť viac ako rok. Súčasne návrh zákona umožňuje rade fondu určiť výšku pôžičky, ktorú bude fond poskytovať, ako aj podmienky zábezpeky, ktoré bude v danom prípade vyžadovať. Kým doterajšia výška pôžičky pre študentov bola zákonom limitovaná vo vládnom návrhu zákona sa umožňuje fondu reagovať, hovorím, fondu sa umožňuje reagovať na aktuálny dopyt zo strany študentov a ich potreby, čím očakávame, že pôžičky pre študentov sa stanú ešte atraktívnejšie ako v súčasnosti.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uviedol som len niektoré základné charakteristiky vládneho návrhu zákona o fonde na podporu vzdelávania. Našim cieľom je zachovať to pozitívne z doterajšej skúsenosti z fungovania fondov, odstrániť problematické miesta v doterajšej právnej úprave a nastaviť atraktívnu, udržateľnú pôžičkovú schému do budúcna. Verím, že k predloženému návrhu budeme viesť vecnú a konštruktívnu diskusiu, ktorá vládny návrh zákona prípadne ešte vylepší pri zachovaní udržateľnosti pôžičkovej schémy bez dodatočných zdrojov z verejných financií, čo najjednoduchšej administrácii, byrokratizácii a primeranej atraktívnosti, primeranej atraktívnosti, pardon, pre budúcich klientov a užívateľov tohto fondu.
Verím, že tento vládny návrh zákona podporíte do druhého čítania, a vopred vám za to ďakujem a ďakujem aj za vypočutie a za pozornosť. Ďakujem veľmi pekne.

Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pani poslankyňu Ľubicu Roškovú.
Nech sa páči, pani poslankyňa podajte spravodajskú informáciu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaním k vládnemu návrhu zákona o fonde na podporu vzdelávania (tlač 228), prvé čítanie ako určená spravodajkyňa predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 225 z 28. septembra 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona rokovacieho poriadku Národnej rady v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre financie, rozpočet a výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady určiť výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, môžte otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za klub SDKÚ - DS pán poslanec Miroslav Beblavý, za klub KDH pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči. A predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Beblavý, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme tu dnes druhý zákon z dielne pána ministra Čaploviča, ktorý navrhuje zlúčiť dva neštátne fondy, ktoré dnes poskytujú pôžičky študentom a začínajúcim pedagógom.
Dovoľte mi na úvod povedať, že, aby to naozaj zaznelo jasne, že zlúčenie týchto fondov je podľa môjho názoru dobrý krok a je to krok, ktorý sme v obmedzenej forme navrhovali ešte pred voľbami, aj keď musím povedať, že vtedy zo strany SMER-u podporený nebol, ale to dneska je asi už minulosť. Naozaj nemá význam duplikovať tieto fondy, asi to zmysel nemalo nikdy a som rád, že to riešime. To znamená, že v tej základnej vecnej podstate o tom, či takýto zákon má zmysel, sa s pánom ministrom zhodneme. Keďže pán minister prezentoval pomerne podrobne, prečo tento úmysel má, dovoľte mi neopakovať to, ale teda chcem, aby zaznel veľmi jasne, že vo všeobecnosti pomáhame a podporujeme tento cieľ. Sú tu však viaceré problémy, na ktoré by som chcel upozorniť. Niektoré sa týkajú textu samotného zákona, niektoré sa týkajú toho, čo sa deje okolo zákona pri jeho realizácii, čo je, samozrejme, rovnako dôležité. Takže dovoľte mi poukázať na tri veci.
Prvá vec, na ktorú chcem poukázať, je to, že tento zákon, tak ako mnoho iných opatrení, ktoré sa v súčasnosti dejú, sa nesnaží vyjsť v ústrety študentom, ktorí sú ochotní investovať do svojej budúcnosti tým, že si vezmú pôžičku. Nesnaží sa vyjsť v ústrety ani teda začínajúcim pedagógom, ale, naopak, im skôr kladie prekážky oproti minulosti a oproti tomu, čo by mohlo byť. Pán minister síce v úvode hovoril o znížení byrokracie, v čom mu držím palce, aj keď si myslím, že tam je väčší problém alebo je to viac otázka administratívnej kapacity a schopnosti fondu ako zákona, ale určite treba treba vyčisti tieto veci tam, kde také sú. Dovoľte mi však hovoriť o tom, čo je nakoniec pre študentov, ktorí si požičiavajú peniaze z fondu, aj začínajúcich učiteľov najdôležitejšie, a to je koľko zaplatia. A v tejto súvislosti mi dovoľte poukázať na dve veci, ktoré, bohužiaľ, v tom zákone stále sú napriek tomu, že sme na ne poukazovali. Prvý je ten, že doteraz študenti platili za takúto pôžičku 3 % to znamená, že keď začali splácať po skončení školy, platili 3 % úrok, tak to je od vzniku fondu v roku '97, učitelia platia 4 %. To je tiež tak, ak sa nemýlim, od vzniku zase ich fondu od roku 2001 - 2002. Ministerstvo školstva alebo vláda, ministerstvo školstva, ministerstvo financií dnes navrhujú, aby tá úroková sadzba bola pohyblivá a odvíjala sa od toho, koľko štát platí na trhoch za svoje dlhopisy. To znamená, dnes to odhadujú podľa súčasných, koľko dnes štát platí sú to 4 % v budúcnosti sa to bude každý rok meniť podľa aktuálnej úrokovej sadzby na finančných trhoch. Dovoľte mi v prvom rade poukázať na to, že pre študentov to teda znamená zdraženie úrokového nákladu o 25 % už v súčasnosti z tých 3 na 4 %, pardon, o 33 % z 3 na 4 %, ale čo je možno dôležitejšie a závažnejšie, je tá otvorená povaha do budúcnosti. Konzultoval som túto otázku aj s expertmi na štátny dlh a pokiaľ teda viem, je dnes jednoznačný konsenzus a som rád, ak mi to pán minister vyvrátite, ale medzi odborníkmi na finančný trh a štát je konsenzus, že dnešné úroky na slovenský štátny dlh sú v absolútnej výške jedny z najnižších v histórii a je extrémne nepravdepodobné, že by klesali, ale je pomerne pravdepodobné, že budú rásť. To, ako budú rásť, závisí, samozrejme, od úspechu napríklad v konsolidácii verejných financií, ak bude úspešná môžu rásť len mierne v súvislosti s tým, ako sa po celom svete očakáva rast štátnych úrokových sadzieb, keď skončí obdobie ultra uvoľnenej menovej politiky, a v prípade, že teda Slovensko sa zaradí do šíku krajín, ako je povedzme Španielsko alebo aj Slovinsko už dnes, tak môžu rásť aj veľmi významne. To znamená, že v optimistickom scenári uvidíme o rok možno 5 % možno 6, v pesimistickom aj 6, 7 aj 8. Na toto všetko, toto všetko budú musieť študenti splácať alebo teda aj učitelia, pretože zákon to takto priamo odvíja. Je otázka, či to je práve krok, ktorý chceme, ale pre mňa ešte závažnejší krok je ten, že ak sa štát takto rozhodol, že v časoch krízy, v časoch ťažkej finančnej situácie nechce učiteľom a študentom, ktorí si požičiavajú z fondu pomáhať, ale chce naopak ich skasírovať, tak si myslím, že by bolo minimálne férové, aby im to potom umožnil splatiť. A tu musím povedať, že to ma poburuje a prekvapuje viac, je to, že zostal nevyslyšaný náš návrh na to, aby študentom bolo umožnené predčasné splatenie tohto úveru bez poplatku. Učiteľom to umožnené je, mimochodom, podľa tohto návrhu a študentom nie. To znamená, že študenti, keď raz si tú pôžičku vezmú, buď zaplatia pomerne vysoký poplatok, alebo budú musieť splácať roky túto úrokovú sadzbu, ktorú nevedia ovplyvniť a ktorá sa bude odvíjať od stavu finančných trhov a podľa teda všetkého toto má ísť najmä nahor. To je osobitne zvláštne, ak si vezmeme, že táto snemovňa aj hlasmi SMER-u súhlasila s tým, že sme zakázali bankám za určitých okolností vyžadovať poplatky za predčasné splatenie a zakázali sme to aj Štátnemu fondu rozvoja bývania na ostatnej schôdzi aj s vašim súhlasom, kolegovia, koniec koncov bez neho by to neprešlo, a po dohode s pánom ministrom Počiatkom. To znamená, že zakázali sme to a osobitne pri tom, keď požičiava štát, a ten dôvod bol veľmi jednoduchý a ten dôvod bol v tom, že ako vieme, štát nemá veľa peňazí, skôr naopak, musí si požičiavať dneska pomerne veľké peniaze. To znamená, že aj tie peniaze, ktoré požičiava študentom, si de facto musí požičať, resp. ak ich nepotrebuje mohol by z nich nejaké dlhy splatiť. Čo znamená, že štát rozhodne neni v situácii, keď má prebytok fondov, keď má prebytok peňazí a tým pádom jeho záujmom by malo byť, aby tí, čo si od neho požičiavajú, mu to čo najskôr splatili. To znamená, že preto s týmto odôvodnením súhlasil napríklad pán minister Počiatek s tým, že sme zakázali poplatok za predčasné splatenie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Pri Študentskom pôžičkovom fonde však tento návrh bol odmietnutý s tým, že inak by študenti mohli výhodne splatiť príliš skoro a to by pre fond nebolo výhodné. No súhlasím, že by to pre fond nebolo výhodné, lebo je lepšie niekoho dlhšie kešovať ako kratšie, ale myslím, že my tu nie sme na to, aby sme hájili záujmy administratívneho aparátu a fondu, my sme tu na to, aby sme hájili záujmy študentov a záujmy štátu, a opakujem, nie je v záujme štátu, ktorý nemá prebytok peňazí, nútiť ľudí alebo ich motivovať k tomu, aby peniaze splácali dlhšie, keď ich môžu splácať rýchlejšie. Z tohto dôvodu dúfam a verím, že sa dostaneme do bodu, kde, kde tento poplatok za predčasné splatenie zakážeme a že sa na tom ešte v druhom čítaní dohodneme.
Druhý problém, ktorý v tom návrhu je, ktorý sme, na ktorý poukazujem, je, že nezakazuje poplatky za úverové účty, pričom teda chcem povedať, že to nie je nejaká imaginárna hrozba, lebo fond dneska tie poplatky za úverové účty, teda aj účtuje klientom. To znamená, že dneska naozaj fond tých klientov kešuje v tomto smere. A ako viete, prebehlo to médiami, existujú už na základe európskej smernice dneska rozhodnutia nemeckého súdu, na základe ktorého aj české banky ustupujú, že poplatky za úverové účty sú proti európskym predpisom, sú to tzv. neprimerané podmienky a budú sa musieť rušiť a dokonca s pani poslankyňou Žitňanskou na tejto schôdzi v prvom čítaní navrhujeme novelu Občianskeho zákonníka, ktorá by to, ktorá by to výslovne ustanovila na Slovensku, aby sme nemuseli ísť tou dlhou súdnou nemeckou cestou. Za týchto okolností je zaujímavé, že fond odmieta a chce opäť teda byť tou najtvrdšou bankou, ktorá, ktorá študentov takto skešuje bez ohľadu na to, či sa bude diať na zvyšku trhu.
Že pokiaľ ide o vzťah k študentom a k pedagógom a k tomu, čo prináša tento zákon, budem, pán minister, súhlasiť s vašim tvrdením, že jeho cieľom je im pomôcť, ak dokážeme v druhom čítaní vyriešiť tieto dva problémy, a potom poviem, že ten zákon je naozaj dobrý pre študentov a začínajúcich pedagógov a je dobrý aj pre štát.
V ďalšej časti a v druhej časti mi dovoľte sa pozrieť na to, ako zákon sa naopak vyrovnáva s nastavením procesov a kto tie procesy bude uplatňovať. Obidva tieto fondy, ktoré sa zlučujú majú za sebou dneska pomerne neslávne obdobie ostatného roku a pol, ktoré nasledovalo po tom, čo výbor pre vzdelanie ešte v minulom volebnom období prišiel na to, že vo fonde sa, sa nie veľmi dobre hospodári a následne teda po zmene členov orgánov, po vypršaní funkčného obdobia predchádzajúceho, orgánov sa zistilo, že fond napríklad nedodržiaval zákon o verejnom obstarávaní, nedodržiaval zákon o slobodnom prístupe k informáciám, nezverejňoval zmluvy, predražoval služby, ktoré si objednával, toto je dosť zásadne, boli tam tisíce eur za preventívne zdravotné služby, poskytol 200 miliónov korún na investície nebankovému subjektu, nezákonne vyplácal odmeny členom orgánov, ktorí, ktorí to všetko kryli. To je len stručný výpočet.
Chcem povedať, že zo strany SMER-u sme sa v minulom období nedočkali podpory pri tejto snahe vyčistiť tento Augiášov chliev, a to napriek tomu, že sme ho nikdy neprezentovali ako nejakú zodpovednosť SMER-u. Koniec koncov pán riaditeľ tam bol, ak sa nemýlim, od roku '97 alebo '98 a bol pôvodne nominantom SNS. To znamená, že nebola to snaha nejakým spôsobom použiť proti, proti SMER-u, aj keď treba povedať, že najväčšie zverstvá, ktoré som spomínal, sa všetky diali, začali diať za prvej vlády Roberta Fica, ale môžete argumentovať, že ministrom bol minister za SNS, takže stále to zostáva hlavne na tričku SNS. Napriek tomu musím konštatovať, že sme nemali žiadnu podporu z vašej strany aj, pán minister, ako, že predsedu parlamentného výboru na to, aby sme toto zmenili k lepšiemu, a preto som rád, že dnes zo strany ministerstva to, to riešite.
V závere chcem ale povedať, že v návrhu zákona, ktorý ste predložili do pripomienkového konania, boli nastavené také podmienky, ktoré by nebránili opakovaniu týchto neželaných javov z hľadiska vnútornej správy fondu a až po našich pripomienkach v pripomienkovom konaní ste tam napríklad dali kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu, menšiu možnosť zablokovať riaditeľa fondu, výberové konanie na riaditeľa fondu a peniaze v Štátnej pokladnici namiesto u súkromných subjektov. Napriek tomu som rád a chcem poďakovať, že sa toto, toto stalo.
Za väčší problém, ktorý možno aj trochu vysvetľuje ten predchádzajúci bod, lebo, pán minister, dúfam, že sa neurazíte, nepovažujem vás za supermana, ktorý osobne píše všetky zákony a vyhodnocuje všetky, všetky pripomienky, ako každý vrcholný politik sa musíte v nejakej miere spoľahnúť na ľudí, ktorých máte okolo, okolo seba.
Tak je otázka, kto ho uplatňuje dneska verejnú moc na ministerstve v tejto oblasti. A v tejto súvislosti mi dovoľte, pán minister, citovať vás, lebo ste nedávno povedal, že máme prestať snívať o fínskom modeli vzdelávania, pretože by sa u nás na Slovensku nedal zrealizovať a konkrétne ste povedali: "Vo Fínsku sa nekradne, nekupčí a peniaze skutočne z veľkej časti idú do oblasti verejného záujmu, ako je školstvo." S týmto výrokom minimálne vo vzťahu k Fínsku možno súhlasiť. Nerozumiem však preto potom, prečo ste, pán minister, zatiaľ nekonali razantnejšie vo vzťahu k ľuďom, ktorí na ministerstve tiež pôsobia dlhodobo, určite to nie sú vaši nominanti a nikto by vám ich na krk ako keby neprišíval, ale ste si ich, momentálne prišívate sám svojim postupom voči, voči nim. Dodnes na ministerstve školstva pracujú dvaja zamestnanci, ktorí predtým pôsobili v orgánoch Študentského pôžičkového fondu a spolu dostali na odmenách 34-tisíc eur, a to je jasným porušením zákona o štátnej službe, ako aj porušením zákona o Študentskom pôžičkovom fonde.
Od 13. júna tohto roku už štyri mesiace pritom minister stále zvažuje, čo s týmito zamestnancami, a verejnosť sa nedozvedela, čo sa s nimi stalo, len ste ich vyzvali na vrátenie odmien, ale nevieme, či sa to podarilo, dúfam, že nám prípadne aj v rozprave na to, na to odpoviete. Je tu aj súčasný generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl, to je človek priamo zodpovedný odborne za zákony, ktoré tu dneska prerokúvame, ktorý bol v orgánoch fondu dlhé roky. Dostal sám osebe viac ako milión korún v odmenách vrátene napríklad 4-tisíc eur za odpísanú štúdiu. Tento pán túto sumu aspoň vrátil, ale dodnes figuruje na vysokom ministerskom poste priamo pod vami, pán minister, a treba tu povedať, že pri ňom je v zákone o štátnej službe vaša priama kompetencia s ním personálne naložiť, ako, ako chcete, ale aj po mojich otázkach na výbore ste sa zaňho priamo postavili.
Ja chápem, že keď človek príde na ministerstvo, osobitne ak je prvýkrát ministrom, cíti skôr potrebu oprieť sa o existujúci aparát, možno neriskovať v tejto veci, ale dúfam, že budete so mnou súhlasiť, že nevieme fínske školstvo budovať na Slovensku tak, ak sa aspoň v základe nevyvodí v tomto, v tomto zodpovednosť. A opakujem, a to tu chcem povedať veľmi jasne, aby sa to, a možno sa to aj tak preklopí do tejto prestrelky, ale napriek tomu to poviem, že nie sú to pôvodne vaši nominanti, sú to, myslím si, vo väčšine takí dlhoroční štátni úradníci rôzneho typu. To znamená, že, ešte raz opakujem, nie je to niekto, u koho by som vás obviňoval, že ste si ho tam sami dali a že za neho nesiete tú pôvodnú zodpovednosť. Len upozorňujem, že čím dlhšie voči ním pôsobíte - teraz to neberte v zlom - nemohúcne, prípadne sa až o nich opierate, tým viac si ich vy sám prikrývate. Takže to je jediná, to je jediná moja poznámka a hovorím to naozaj takto otvorene preto, aby, aby nebol pocit, že sa snažím vám, pán minister, dať do rúk niečo čo, čo nie je vaša vaša zodpovednosť.
Na záver mi dovoľte len povedať, že pán minister už vyhlásil o týchto, v niektorých z týchto pripomienok, ktoré boli medializované, že bude prístupný aj na dobré názory, aj návrhy, tak verím, že v druhom čítaní naozaj upravíme tento návrh tak, aby sa v tomto volebnom období stal jedným z prvých, ktoré prejdú obrovskou a masívnou väčšinou v tomto parlamente, ale na to teda bude treba vôľa z oboch strán. Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Martvoň.

Pán poslanec Beblavý, no v podstate ja by som si dovolil skonštatovať to vaše vystúpenie asi takým spôsobom, že dva odborné argumenty a potom asi desať argumentov typu politického pochválenia sa, aký ste perfektný, a poučovania. No takto, ja som človek, ktorý sa rád dá poučiť, ale viete, no vy tu spomínate generálneho riaditeľa vysokých škôl. Však v podstate on tú odmenu vrátil, keď bol ešte ministrom pán Jurzyca. Zároveň poviem to takto, vy nás idete poučovať, koho máme odvolávať, koho máme nechávať, keď tam ten človek je povedzme už 15 rokov, ale doteraz napríklad vy ste nedokázali poučiť svoje vedenie vašej strany pri financovaní, aby vyvodil zodpovednosť voči tým ľuďom, čo spôsobili problémy alebo nedostatky vo financovaní vašej strany. Tak ako tak nás idete poučovať a vo vlastnom, vlastných radoch nedokážete dať dobré rady svojim nadriadeným. No tak skúste tak najskôr.

Pán poslanec Beblavý.