8. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
17.10.2012 o 14:51 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme tu dnes druhý zákon z dielne pána ministra Čaploviča, ktorý navrhuje zlúčiť dva neštátne fondy, ktoré dnes poskytujú pôžičky študentom a začínajúcim pedagógom.
Dovoľte mi na úvod povedať, že, aby to naozaj zaznelo jasne, že zlúčenie týchto fondov je podľa môjho názoru dobrý krok a je to krok, ktorý sme v obmedzenej forme navrhovali ešte pred voľbami, aj keď musím povedať, že vtedy zo strany SMER-u podporený nebol, ale to dneska je asi už minulosť. Naozaj nemá význam duplikovať tieto fondy, asi to zmysel nemalo nikdy a som rád, že to riešime. To znamená, že v tej základnej vecnej podstate o tom, či takýto zákon má zmysel, sa s pánom ministrom zhodneme. Keďže pán minister prezentoval pomerne podrobne, prečo tento úmysel má, dovoľte mi neopakovať to, ale teda chcem, aby zaznel veľmi jasne, že vo všeobecnosti pomáhame a podporujeme tento cieľ. Sú tu však viaceré problémy, na ktoré by som chcel upozorniť. Niektoré sa týkajú textu samotného zákona, niektoré sa týkajú toho, čo sa deje okolo zákona pri jeho realizácii, čo je, samozrejme, rovnako dôležité. Takže dovoľte mi poukázať na tri veci.
Prvá vec, na ktorú chcem poukázať, je to, že tento zákon, tak ako mnoho iných opatrení, ktoré sa v súčasnosti dejú, sa nesnaží vyjsť v ústrety študentom, ktorí sú ochotní investovať do svojej budúcnosti tým, že si vezmú pôžičku. Nesnaží sa vyjsť v ústrety ani teda začínajúcim pedagógom, ale, naopak, im skôr kladie prekážky oproti minulosti a oproti tomu, čo by mohlo byť. Pán minister síce v úvode hovoril o znížení byrokracie, v čom mu držím palce, aj keď si myslím, že tam je väčší problém alebo je to viac otázka administratívnej kapacity a schopnosti fondu ako zákona, ale určite treba treba vyčisti tieto veci tam, kde také sú. Dovoľte mi však hovoriť o tom, čo je nakoniec pre študentov, ktorí si požičiavajú peniaze z fondu, aj začínajúcich učiteľov najdôležitejšie, a to je koľko zaplatia. A v tejto súvislosti mi dovoľte poukázať na dve veci, ktoré, bohužiaľ, v tom zákone stále sú napriek tomu, že sme na ne poukazovali. Prvý je ten, že doteraz študenti platili za takúto pôžičku 3 % to znamená, že keď začali splácať po skončení školy, platili 3 % úrok, tak to je od vzniku fondu v roku '97, učitelia platia 4 %. To je tiež tak, ak sa nemýlim, od vzniku zase ich fondu od roku 2001 - 2002. Ministerstvo školstva alebo vláda, ministerstvo školstva, ministerstvo financií dnes navrhujú, aby tá úroková sadzba bola pohyblivá a odvíjala sa od toho, koľko štát platí na trhoch za svoje dlhopisy. To znamená, dnes to odhadujú podľa súčasných, koľko dnes štát platí sú to 4 % v budúcnosti sa to bude každý rok meniť podľa aktuálnej úrokovej sadzby na finančných trhoch. Dovoľte mi v prvom rade poukázať na to, že pre študentov to teda znamená zdraženie úrokového nákladu o 25 % už v súčasnosti z tých 3 na 4 %, pardon, o 33 % z 3 na 4 %, ale čo je možno dôležitejšie a závažnejšie, je tá otvorená povaha do budúcnosti. Konzultoval som túto otázku aj s expertmi na štátny dlh a pokiaľ teda viem, je dnes jednoznačný konsenzus a som rád, ak mi to pán minister vyvrátite, ale medzi odborníkmi na finančný trh a štát je konsenzus, že dnešné úroky na slovenský štátny dlh sú v absolútnej výške jedny z najnižších v histórii a je extrémne nepravdepodobné, že by klesali, ale je pomerne pravdepodobné, že budú rásť. To, ako budú rásť, závisí, samozrejme, od úspechu napríklad v konsolidácii verejných financií, ak bude úspešná môžu rásť len mierne v súvislosti s tým, ako sa po celom svete očakáva rast štátnych úrokových sadzieb, keď skončí obdobie ultra uvoľnenej menovej politiky, a v prípade, že teda Slovensko sa zaradí do šíku krajín, ako je povedzme Španielsko alebo aj Slovinsko už dnes, tak môžu rásť aj veľmi významne. To znamená, že v optimistickom scenári uvidíme o rok možno 5 % možno 6, v pesimistickom aj 6, 7 aj 8. Na toto všetko, toto všetko budú musieť študenti splácať alebo teda aj učitelia, pretože zákon to takto priamo odvíja. Je otázka, či to je práve krok, ktorý chceme, ale pre mňa ešte závažnejší krok je ten, že ak sa štát takto rozhodol, že v časoch krízy, v časoch ťažkej finančnej situácie nechce učiteľom a študentom, ktorí si požičiavajú z fondu pomáhať, ale chce naopak ich skasírovať, tak si myslím, že by bolo minimálne férové, aby im to potom umožnil splatiť. A tu musím povedať, že to ma poburuje a prekvapuje viac, je to, že zostal nevyslyšaný náš návrh na to, aby študentom bolo umožnené predčasné splatenie tohto úveru bez poplatku. Učiteľom to umožnené je, mimochodom, podľa tohto návrhu a študentom nie. To znamená, že študenti, keď raz si tú pôžičku vezmú, buď zaplatia pomerne vysoký poplatok, alebo budú musieť splácať roky túto úrokovú sadzbu, ktorú nevedia ovplyvniť a ktorá sa bude odvíjať od stavu finančných trhov a podľa teda všetkého toto má ísť najmä nahor. To je osobitne zvláštne, ak si vezmeme, že táto snemovňa aj hlasmi SMER-u súhlasila s tým, že sme zakázali bankám za určitých okolností vyžadovať poplatky za predčasné splatenie a zakázali sme to aj Štátnemu fondu rozvoja bývania na ostatnej schôdzi aj s vašim súhlasom, kolegovia, koniec koncov bez neho by to neprešlo, a po dohode s pánom ministrom Počiatkom. To znamená, že zakázali sme to a osobitne pri tom, keď požičiava štát, a ten dôvod bol veľmi jednoduchý a ten dôvod bol v tom, že ako vieme, štát nemá veľa peňazí, skôr naopak, musí si požičiavať dneska pomerne veľké peniaze. To znamená, že aj tie peniaze, ktoré požičiava študentom, si de facto musí požičať, resp. ak ich nepotrebuje mohol by z nich nejaké dlhy splatiť. Čo znamená, že štát rozhodne neni v situácii, keď má prebytok fondov, keď má prebytok peňazí a tým pádom jeho záujmom by malo byť, aby tí, čo si od neho požičiavajú, mu to čo najskôr splatili. To znamená, že preto s týmto odôvodnením súhlasil napríklad pán minister Počiatek s tým, že sme zakázali poplatok za predčasné splatenie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Pri Študentskom pôžičkovom fonde však tento návrh bol odmietnutý s tým, že inak by študenti mohli výhodne splatiť príliš skoro a to by pre fond nebolo výhodné. No súhlasím, že by to pre fond nebolo výhodné, lebo je lepšie niekoho dlhšie kešovať ako kratšie, ale myslím, že my tu nie sme na to, aby sme hájili záujmy administratívneho aparátu a fondu, my sme tu na to, aby sme hájili záujmy študentov a záujmy štátu, a opakujem, nie je v záujme štátu, ktorý nemá prebytok peňazí, nútiť ľudí alebo ich motivovať k tomu, aby peniaze splácali dlhšie, keď ich môžu splácať rýchlejšie. Z tohto dôvodu dúfam a verím, že sa dostaneme do bodu, kde, kde tento poplatok za predčasné splatenie zakážeme a že sa na tom ešte v druhom čítaní dohodneme.
Druhý problém, ktorý v tom návrhu je, ktorý sme, na ktorý poukazujem, je, že nezakazuje poplatky za úverové účty, pričom teda chcem povedať, že to nie je nejaká imaginárna hrozba, lebo fond dneska tie poplatky za úverové účty, teda aj účtuje klientom. To znamená, že dneska naozaj fond tých klientov kešuje v tomto smere. A ako viete, prebehlo to médiami, existujú už na základe európskej smernice dneska rozhodnutia nemeckého súdu, na základe ktorého aj české banky ustupujú, že poplatky za úverové účty sú proti európskym predpisom, sú to tzv. neprimerané podmienky a budú sa musieť rušiť a dokonca s pani poslankyňou Žitňanskou na tejto schôdzi v prvom čítaní navrhujeme novelu Občianskeho zákonníka, ktorá by to, ktorá by to výslovne ustanovila na Slovensku, aby sme nemuseli ísť tou dlhou súdnou nemeckou cestou. Za týchto okolností je zaujímavé, že fond odmieta a chce opäť teda byť tou najtvrdšou bankou, ktorá, ktorá študentov takto skešuje bez ohľadu na to, či sa bude diať na zvyšku trhu.
Že pokiaľ ide o vzťah k študentom a k pedagógom a k tomu, čo prináša tento zákon, budem, pán minister, súhlasiť s vašim tvrdením, že jeho cieľom je im pomôcť, ak dokážeme v druhom čítaní vyriešiť tieto dva problémy, a potom poviem, že ten zákon je naozaj dobrý pre študentov a začínajúcich pedagógov a je dobrý aj pre štát.
V ďalšej časti a v druhej časti mi dovoľte sa pozrieť na to, ako zákon sa naopak vyrovnáva s nastavením procesov a kto tie procesy bude uplatňovať. Obidva tieto fondy, ktoré sa zlučujú majú za sebou dneska pomerne neslávne obdobie ostatného roku a pol, ktoré nasledovalo po tom, čo výbor pre vzdelanie ešte v minulom volebnom období prišiel na to, že vo fonde sa, sa nie veľmi dobre hospodári a následne teda po zmene členov orgánov, po vypršaní funkčného obdobia predchádzajúceho, orgánov sa zistilo, že fond napríklad nedodržiaval zákon o verejnom obstarávaní, nedodržiaval zákon o slobodnom prístupe k informáciám, nezverejňoval zmluvy, predražoval služby, ktoré si objednával, toto je dosť zásadne, boli tam tisíce eur za preventívne zdravotné služby, poskytol 200 miliónov korún na investície nebankovému subjektu, nezákonne vyplácal odmeny členom orgánov, ktorí, ktorí to všetko kryli. To je len stručný výpočet.
Chcem povedať, že zo strany SMER-u sme sa v minulom období nedočkali podpory pri tejto snahe vyčistiť tento Augiášov chliev, a to napriek tomu, že sme ho nikdy neprezentovali ako nejakú zodpovednosť SMER-u. Koniec koncov pán riaditeľ tam bol, ak sa nemýlim, od roku '97 alebo '98 a bol pôvodne nominantom SNS. To znamená, že nebola to snaha nejakým spôsobom použiť proti, proti SMER-u, aj keď treba povedať, že najväčšie zverstvá, ktoré som spomínal, sa všetky diali, začali diať za prvej vlády Roberta Fica, ale môžete argumentovať, že ministrom bol minister za SNS, takže stále to zostáva hlavne na tričku SNS. Napriek tomu musím konštatovať, že sme nemali žiadnu podporu z vašej strany aj, pán minister, ako, že predsedu parlamentného výboru na to, aby sme toto zmenili k lepšiemu, a preto som rád, že dnes zo strany ministerstva to, to riešite.
V závere chcem ale povedať, že v návrhu zákona, ktorý ste predložili do pripomienkového konania, boli nastavené také podmienky, ktoré by nebránili opakovaniu týchto neželaných javov z hľadiska vnútornej správy fondu a až po našich pripomienkach v pripomienkovom konaní ste tam napríklad dali kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu, menšiu možnosť zablokovať riaditeľa fondu, výberové konanie na riaditeľa fondu a peniaze v Štátnej pokladnici namiesto u súkromných subjektov. Napriek tomu som rád a chcem poďakovať, že sa toto, toto stalo.
Za väčší problém, ktorý možno aj trochu vysvetľuje ten predchádzajúci bod, lebo, pán minister, dúfam, že sa neurazíte, nepovažujem vás za supermana, ktorý osobne píše všetky zákony a vyhodnocuje všetky, všetky pripomienky, ako každý vrcholný politik sa musíte v nejakej miere spoľahnúť na ľudí, ktorých máte okolo, okolo seba.
Tak je otázka, kto ho uplatňuje dneska verejnú moc na ministerstve v tejto oblasti. A v tejto súvislosti mi dovoľte, pán minister, citovať vás, lebo ste nedávno povedal, že máme prestať snívať o fínskom modeli vzdelávania, pretože by sa u nás na Slovensku nedal zrealizovať a konkrétne ste povedali: "Vo Fínsku sa nekradne, nekupčí a peniaze skutočne z veľkej časti idú do oblasti verejného záujmu, ako je školstvo." S týmto výrokom minimálne vo vzťahu k Fínsku možno súhlasiť. Nerozumiem však preto potom, prečo ste, pán minister, zatiaľ nekonali razantnejšie vo vzťahu k ľuďom, ktorí na ministerstve tiež pôsobia dlhodobo, určite to nie sú vaši nominanti a nikto by vám ich na krk ako keby neprišíval, ale ste si ich, momentálne prišívate sám svojim postupom voči, voči nim. Dodnes na ministerstve školstva pracujú dvaja zamestnanci, ktorí predtým pôsobili v orgánoch Študentského pôžičkového fondu a spolu dostali na odmenách 34-tisíc eur, a to je jasným porušením zákona o štátnej službe, ako aj porušením zákona o Študentskom pôžičkovom fonde.
Od 13. júna tohto roku už štyri mesiace pritom minister stále zvažuje, čo s týmito zamestnancami, a verejnosť sa nedozvedela, čo sa s nimi stalo, len ste ich vyzvali na vrátenie odmien, ale nevieme, či sa to podarilo, dúfam, že nám prípadne aj v rozprave na to, na to odpoviete. Je tu aj súčasný generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl, to je človek priamo zodpovedný odborne za zákony, ktoré tu dneska prerokúvame, ktorý bol v orgánoch fondu dlhé roky. Dostal sám osebe viac ako milión korún v odmenách vrátene napríklad 4-tisíc eur za odpísanú štúdiu. Tento pán túto sumu aspoň vrátil, ale dodnes figuruje na vysokom ministerskom poste priamo pod vami, pán minister, a treba tu povedať, že pri ňom je v zákone o štátnej službe vaša priama kompetencia s ním personálne naložiť, ako, ako chcete, ale aj po mojich otázkach na výbore ste sa zaňho priamo postavili.
Ja chápem, že keď človek príde na ministerstvo, osobitne ak je prvýkrát ministrom, cíti skôr potrebu oprieť sa o existujúci aparát, možno neriskovať v tejto veci, ale dúfam, že budete so mnou súhlasiť, že nevieme fínske školstvo budovať na Slovensku tak, ak sa aspoň v základe nevyvodí v tomto, v tomto zodpovednosť. A opakujem, a to tu chcem povedať veľmi jasne, aby sa to, a možno sa to aj tak preklopí do tejto prestrelky, ale napriek tomu to poviem, že nie sú to pôvodne vaši nominanti, sú to, myslím si, vo väčšine takí dlhoroční štátni úradníci rôzneho typu. To znamená, že, ešte raz opakujem, nie je to niekto, u koho by som vás obviňoval, že ste si ho tam sami dali a že za neho nesiete tú pôvodnú zodpovednosť. Len upozorňujem, že čím dlhšie voči ním pôsobíte - teraz to neberte v zlom - nemohúcne, prípadne sa až o nich opierate, tým viac si ich vy sám prikrývate. Takže to je jediná, to je jediná moja poznámka a hovorím to naozaj takto otvorene preto, aby, aby nebol pocit, že sa snažím vám, pán minister, dať do rúk niečo čo, čo nie je vaša vaša zodpovednosť.
Na záver mi dovoľte len povedať, že pán minister už vyhlásil o týchto, v niektorých z týchto pripomienok, ktoré boli medializované, že bude prístupný aj na dobré názory, aj návrhy, tak verím, že v druhom čítaní naozaj upravíme tento návrh tak, aby sa v tomto volebnom období stal jedným z prvých, ktoré prejdú obrovskou a masívnou väčšinou v tomto parlamente, ale na to teda bude treba vôľa z oboch strán. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
Vystúpenia
14:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:14
Dušan JarjabekVystúpenie s faktickou poznámkou
17.10.2012 o 14:14 hod.
doc. Mgr. art.
Dušan Jarjabek
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne obom pánom poslancom aj kolegovi Ľubovi Petrákovi, aj kolegovi Petrovi Osuskému. Pán poslanec Osuský, áno, máte pravdu, ale ja som hovoril o zneužívaní zodpovednosti. A to zneužívanie zodpovednosti môže byť aj jednou aj druhou stranou, lebo ten zodpovedný môže byť len jeden. A potom je tu ešte jeden, ktorý sa hrá na zodpovedného a ktorý dáva úlohy, ktoré sám často nevie pomenovať, ale zodpovednosť za tie nepomenované úlohy dáva tomu, ktorého menuje veľmi presne. To som mal na mysli. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
14:15
Uvádzajúci uvádza bod 14:15
Dušan ČaplovičTreba povedať, že príprava tohto alebo tejto novely zákona je, novely zákona je poslednou novelou zákona, ktorú prijímame, pretože ako je, bolo povedané a je to aj pravda, že to je 26. novela a vy to veľmi dobre viete, že vyznať sa teraz k často, v tých zmenách, ktoré 26-krát prebehli a niekedy jedna druhú vylučovala v tých jednotlivých novelách, je veľmi ťažko a z toho dôvodu som aj na legislatívnej rade vlády pri prerokovávaní tejto novely vysokoškolského zákona povedal, že nielen, že je to posledná, ale že prídeme už s novým vysokoškolským zákonom, do ktorého sa zapojí, čo najširšia verejnosť a najmä reprezentanti, opakujem: reprezentanti vysokého školstva, ktorí sa majú právo prostredníctvom svojich ustanovizní vyjadrovať a viesť ten, by som povedal, múdry, racionálny dialóg.
Pri príprave tohto alebo tejto novely zákona, chcem zopakovať, že sa rokovalo niekoľkokrát a neboli to jednoduché rokovania, hodinové rokovania, dvojhodinové, trojhodinové, štvorhodinové rokovania na rôznych úrovniach, či to bolo s rektorskou konferenciou, či to bolo s predstaviteľmi študentskej rady, či to bolo s predstaviteľmi Rady vysokých škôl, alebo či to bolo s predstaviteľmi Študentskej rady vysokých škôl a všetky ich pripomienky a ich návrhy sme z veľkej časti zapracovali do tejto novely vysokoškolského zákona. Do tejto, a znovu to podčiarkujem, poslednej novely vysokoškolského zákona v pléne, predloženej do pléna Národnej rady. Teraz nás v najbližšom období čaká vyhodnotenie koncepcie za roky 2000 až 2010, ktorá, žiaľ, za predchádzajúce dva roky nebola urobená a príprava novej koncepcie vysokého školstva do roku 2020 za prítomnosti delegovaných zástupcov všetkých reprezentatívnych zložiek nášho vysokého školstva, ktorí dostali už teraz ponuku na spoluprácu a na príprave koncepcie a, samozrejme, vedno na pripravenú koncepciu, ktorá bude prerokovaná aj v gesčnom výbore školstva, bude na túto koncepciu, prirodzene, nadväzovať aj príprava nového vysokoškolského zákona.
Nechcem hovoriť o termínoch, lebo o termínoch sa dozvedia predovšetkým poslanci školského výboru, keď budeme predkladať rozpracovanie programového vyhlásenia na našom rezorte na školský výbor, zrejme v mesiaci november, lebo materiály sme už odovzdali okrem finančného krytia, lebo finančné krytie, aby sme tam mali, tak môžme, musíme počkať do schválenia štátneho rozpočtu na rok 2013 a, samozrejme, aj s výhľadom na rozpočet verejných financií v roku 2014 až 2015.
Chcel by som znovu zopakovať, že aj napríklad jedno z posledných rokovaní, ktoré bolo štvorhodinové na našom rezorte za prítomnosti reprezentantov rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl, Študentskej rady vysokých škôl, Akreditačnej komisie vlády a ďalších expertov z tejto oblasti, naozaj bolo konštruktívne, náročné a mnohé veci sme si ujasnili a, samozrejme, aj vo vzťahu k druhému čítaniu, ktoré sa pripravuje v školskom výbore na november budúci mesiac a, samozrejme, aj do pléna druhého čítania a tretieho čítania Národnej rady na decembrovej schôdzi sa budú realizovať.
Chcel by som tiež pripomenúť, že sme mali veľmi konštruktívny rozhovor s ministrom školstva Českej republiky, bývalým rektorom Masarykovej univerzity pánom Fialom, už aj z toho dôvodu, že sme sa poznali dlhé roky predtým a mnohé veci sme konzultovali a dokonca sme sa dohodli na nezvyklé riešenie, že k mnohým veciam pripravíme spoločný slovensko-český či česko-slovenský okrúhly stôl za prítomnosti zástupcov rektorských konferencií, Rady vysokých škôl, študentských rád vysokých škôl a odborníkov z jednej aj z druhej strany. My naozaj pro futuro, do budúcnosti chceme pripraviť kvalitný vysokoškolský zákon, ktorý bude, samozrejme, mať všetky atribúty moderného zákona.
Tiež by som chcel na tomto mieste pripomenúť, že kým my ideme do nového vysokoškolského zákona a mám podporu rektorskej konferencie, Študentskej rady vysokých škôl a Rady vysokých škôl aj klubu dekanov, ktorý nie je oficiálny v zákone, ale aj z ich strany, tak v Českej republike asi sa ťažko to podarí ísť do nového vysokoškolského zákona, pretože najmä Karlova univerzita a jej predstavitelia sa nekompromisne postavili proti tomu, aby bol nový vysokoškolský zákon a najmä z toho dôvodu, že nechcú, aby, a to vám poviem otvorene, tie rokovania boli aj na úrovni s pánom rektorom a s jeho prorektorom z mojej strany, nechcú, aby boli obsadzované miesta profesorov na konkurz, ako to poznáme vo vyspelých štátoch. Bránia si tie svoje profesorské sinekúry, ale taký je stav. Taký je tam daný stav a z toho dôvodu, samozrejme, pán terajší minister bude pristupovať k novele zákona, ale budeme mnohé veci spoločne konzultovať, aby sme niektoré veci prijímali rovnaké, pretože aby sme si na jednej strane konkurovali kvalitou škôl, ale neurobili sme nejaké dampingové zmeny, ktoré by zvýhodňovali jednu alebo druhú stranu, lebo naši študenti chodia, prirodzene, študovať aj do Českej republiky. Mňa to môže, naopak, tešiť, len by som bol veľmi rád, keby sa aj vrátili z Českej republiky na Slovensko a tie poznatky, ktoré využijú na renomovaných vysokých školách ako je Masarykova univerzita v Brne, Karlova univerzita v Prahe alebo ekonomická, Vysoká škola ekonomická či České vysoké učení technické, či už v Brne, alebo v Prahe, aby ich vedeli zužitkovať aj potom v slovenskom prostredí, ale to už je ďalšia otázka, aké podmienky sme im schopní po návrate v našom prostredí vytvoriť. A už to nie je len úlohou rezortu školstva, ale je to úlohou aj ďalších rezortov a, samozrejme, v spolupráci aj so samosprávou či už regionálnou, alebo miestnou a obecnou.
Niekoľko poznámok, ktoré tu odzneli. Chcel by som zareagovať na to, že nemáme určené kritériá pre, na profesorov podľa odborov. Ak si dobre prečítate v novele zákona bod č. 161, je to tam jasne zadefinované a naviac v spolupráci s Akreditačnou komisiou ideme na to, aby sme našli spoločné kritériá podľa jednotlivých odborov na celom Slovensku na menovanie profesorov, pretože nemôžme mať jednotné kritéria na menovanie profesorov pre všetkých všeobecne, ale musíme nájsť kritéria, ktoré budú orientované podľa charakteru garantovaných študijných odborov a zameraní jednotlivých vysokých škôl, fakúlt, budú jednotné a budeme môcť posúdiť tak profesora z východného Slovenska z niektorých univerzít a vysokých škôl, ako aj profesora z Bratislavy rovnakými kritériami hodnotenia. Aj preto som pristúpil k zásadnej zmene a myslím si, že, a za to vďačím aj rektorskej konferencii, za to vďačím aj Študentskej rade vysokých škôl a, samozrejme, vďačím aj reprezentantom Rade vysokých škôl, že sme do Akreditačnej komisie dostali skutočne osobnosti. Osobnosti, ktoré mali v minulosti dobrý kredit. Napríklad pán profesor Urban. Osobnosti, ktoré v niektorých odboroch sú skutočne, napr. v informačných technológiách pani profesorka Bieliková zo Slovenskej technickej univerzity. Osobnosti, ktoré sú v oblasti, napr. ekonomických vied, z ekonomickej univerzity alebo podľa toho sme, samozrejme, sa snažili tú Akreditačnú komisiu zložiť, aby boli tam garantované jednotlivé odbory alebo cez príbuzné odbory a aby skutočne tá kvalita sa odrážala aj pri hodnotení jednotlivých vysokých škôl, aj z toho dôvodu, že dokonca tohto roku podľa posledného rokovania budú vypracované kritéria na akreditáciu všetkých verejných vysokých škôl 20-tich v roku 2014 s ročným predstihom, na rozdiel, ako to bolo v minulosti, že každá verejná vysoká škola, univerzita sa bude môcť na tieto kritériá a hodnotenia za celý rok kvalitne pripraviť. Rovnosť šancí pre každú univerzitu, v rovnakom prostredí, v rovnakom čase a v rovnakom priestore.
Druhá pripomienka, ktorá tam odznela, bola o tom, aby sme v súvislosti so spájaním bakalárskeho a magisterského štúdia veci neriešili tak jednoznačne, ako to je v navrhnutej novele zákona. Vážení, ale ja chodím po svete a stretávam sa s niektorými predstaviteľmi, ktorí študovali napríklad na našich vysokých školách. Konkrétne uvediem teraz posledné stretnutie na Cypre v rámci cyperského predsedníctva a nechcú im uznať diplomy len preto, že nevedia pochopiť, že môže byť delený odbor na bakalársky alebo magisterský. Ale napríklad, to je právnická fakulta, tam to nemôže byť delené. Čiže aj v rámci toho ideme prijať isté opatrenia aj medzivládne dohody aj ministerské dohody, aby sme dovolili uznať aj týmto absolventom ktorí študovali na Slovensku alebo bývalom Česko-Slovensku tie odbory, ktoré tu vyštudovali. Čiže stále musíme hľadať nejaký dostredivý faktor, ktorý sa stáva všeobecne platný v celej Eurozóne a v Európskej únii, špeciálne, a vychádzajúc znovu, niekto hovorí, aby sme sa nehlásili k tým bolonským kritériám. Ja si stále myslím, že my sa k tým bolonským kritériám musíme hlásiť. A opakujem, ak chceme skvalitňovať a porovnateľne skvalitňovať, aj cez medzivládne dohody. Cez rôzne ďalšie záväzky, ktoré máme, naše školstvo a približovať ho k tomu kvalitnejšiemu školstvu v tradičných krajinách západnej Európy, ktoré mali, nemali deficit demokracie, ako sme my mali do roku 1989, tak musíme ísť touto cestou. Študent, a myslím si, že pán profesor, pán docent Fronc to veľmi, pán poslanec vysvetlil, hovoril o tom, že ten študent, aby sme to tým spôsobom nejako sa snažili aj vysvetliť tou ľudskou rečou, áno, študent na celý úväzok obrazne, teda full-time studies a na čiastkový úväzok, to je ten part-time studies. A my sme vôbec aj to externé štúdium, ktoré pripravujeme, robíme tak, aby to priebežne prešlo v tom roku 2015, kedy by som bol veľmi rád, aby od 1. septembra v roku 2015 platil nový vysokoškolský zákon, aby tieto normy, ktoré poznáme v Európskej únii, samozrejme, boli aplikovateľné a plne platné aj v Slovenskej republike. Hovorím o tom aj preto, že akosi sa zabudlo na to, že každý externý študent, ktorý ide do externej formy vzdelávania má istý počet určených kreditov, ktoré musí absolvovať. A my sme mu dali slobodu. Že keď to urobí za tri roky, tak to urobí za tri roky, a keď to v podstate nebude schopný si rozložiť, tak nech si to urobí aj za štyri roky, aby to mohol dotiahnuť. To je vlastne ten systém tých kreditov v západnej Európe na ten čiastkový, že si ten študent môže rozložiť to svoje vzdelávanie na viacero rokov a takýmto spôsobom kvalitne absolvovať aj túto formu či už dištančným štúdiom, či už e-learningovým štúdiom a ďalším štúdiom, to znamená, podľa odborov, lebo dištančné štúdium napríklad na niektorých odboroch technickej univerzity si vôbec nevedia predstaviť. Lebo je to celkom iná forma vzdelávania. Čiže sú isté špecifiká, ktoré musíme chápať a musíme ich takýmto spôsobom do nášho zákona dostať.
Hovorilo sa tu o obmedzovaní počtu študentov. Nuž, čo sa týka prvých ročníkov, teda znovu opakujem, my sme jasne povedali, vychádzajúc aj z tohto zákona, tej 5-percentnej hranice, že my nikomu nebránime, žiadnej škole prijať ďalších študentov, ale hovoríme, že na, vychádzajúc z kritérií tohoročných, že majú toľko študentov prijatých na jednotlivé študijné odbory, že to, čo prijmú navyše, samozrejme, v dennej forme štúdia, si budú musieť z vlastných zdrojov zaplatiť, lebo to je skutočne vecou školy, ak chce prijímať viacej, ako sú nejaké štandardy, aby sme v podstate nielen stále napínali náš štátny rozpočet, ale aby sme išli k tomu, po čom volá Študentská rada vysokých škôl. A to búrlivé stretnutie som prežil v Jasnej v hoteli tento, minulý týždeň v sobotu, kde som sa stretol s predstaviteľmi Študentskej rady vysokých škôl, ktorí žiadajú, aby bolo čo najviac učiteľov, na jedného učiteľa maximálne 10 absolventov, teda 10 pre bakalárske práce, pre magisterské práce, čiže tie požiadavky idú aj zo strany študentov a tí ich reprezentujú z jednotlivých fakúlt, aby v podstate sa ten pedagóg im maximálne mohol venovať. A keď budeme stále zvyšovať a zvyšovať počty študentov a počty učiteľov a pedagógov budú rovnaké, ako ich máme doteraz, tak, samozrejme, ten problém tam bude čoraz viacej a viacej narastať. Čiže sme povedali, že je to na rozhodnutí, a všetko chceme konzultovať s akademickými predstaviteľmi tej konkrétnej školy. Nikto nič nechce diktovať. Znovu to opakujem. A takáto bola aj dohoda s rektorskou konferenciou, takáto to bola dohoda aj so Študentskou radou vysokých škôl aj s Radou vysokých škôl. A pre mňa sú to reprezentatívne orgány, ktoré hľadáme možnosti, samozrejme, aj každý musel v tom konsenze niekde ustúpiť pri tých rokovaniach, čo je celkom prirodzené z každého rokovania, lebo musí byť nejaký konsenzus prijatý, aby sme naplnili tie naše ciele, ktoré by mali v rámci nášho vysokého školstva potom v tom novom vysokoškolskom zákone veľmi rýchlo nabehnúť do konkrétnej praxe. Spoplatnenie zahraničných študentov. Hovoríme o tom. Nuž, páni, ale ja som napadaný ako minister školstva v tom prípade, že nórski študenti, ktorí študujú veľmi kvalitne na Lekárskej fakulte v Martine a fínski študenti, ktorí študujú veľmi kvalitne na Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, že musíme ten status udržiavať, aký je v Európe. Teda to znamená, že ak sa vyberá a sa vyberá, aj tak sa vyberá, aby sme to legitimizovali tento daný stav. Takže, samozrejme, vyňali sme z toho národnostné školstvo, vyňali sme ostatné veci, ale v tejto oblasti skutočne, a to je aj budúcnosť, zrejme tie náklady aj na tú prípravu, povedal to aj pán doktor Osuský, sú ďaleko väčšie v tom príprave toho vzdelávania pre zahraničných študentov, ak naozaj chceme sem dotiahnuť a volajú sem, že by sem prišli študenti napríklad študovať ekonómiu z Číny, by mali záujem poznávať a pokiaľ im nebudeme prednášky viesť v angličtine, tak sem neprídu, ani z iných oblastí, pretože musí sa, samozrejme, zabezpečiť aj to vzdelávanie cez tie cudzie jazyky a pokiaľ sú to väčšie nároky na tú prípravu a to je celkom prirodzené, tak musíme nájsť nejaké prostriedky, aby sme tým školám pomohli, aby sme to konkrétne aj v rámci tohto nášho návrhu novely zákona novelizovali.
Napokon mi dovoľte na samotný záver tohto môjho záverečného slova znovu zopakovať, že ja som vás veľmi pozorne počúval, a mnohé veci boli, ktoré odzneli, sú podnetné. Iste niektoré veci budeme v rámci druhého čítania meniť alebo upresňovať, skvalitňovať, ale ten cieľ musí byť jeden jediný. Ak ide o pedagógov, ktorí pôsobia na našich vysokých školách, tá väzba na materskú školu musí byť prioritná. Výrazné posilnenie akademických funkcionárov, aby si urobili poriadky na svojich vysokých školách, so svojimi pedagógmi, ktorí to neakceptujú, ktorí tam pôsobia. A musím povedať, že jednou z lastovičiek je rektor Technickej univerzity v Košiciach pán profesor Čižmár, ktorý to už dokázal vyčistiť veľmi rýchlo. Ale vychádzalo to aj z toho, že sa na to pripravil, že sa niečo pripravuje v tejto oblasti a urobil konkrétne poriadky. Musím vám tiež povedať, že ja som dostal dokonca ponuku jedného skvelého pána profesora, ktorý garantuje jeden študijný odbor, ktorý je jediný na Slovensku, z Technickej univerzity z Košíc, ktorý bol navrhnutý a chcel sa zúčastniť budúceho konkurzu na miesto generálneho riaditeľa sekcie vedy a techniky, ale ja som mal jednu jedinú podmienku - že sa musí vzdať 100-percentného úväzku, pretože ja si neviem predstaviť na funkcii generálneho riaditeľa mojej sekcie pre vedu a techniku päť dní poctivo a tvrdo pracovať, aby garantoval naplno stopercentným úväzkom konkrétny študijný odbor. Samozrejme, tým pádom sme sa nedohodli, lebo on musí garantovať, nemá vychovaného zatiaľ náhradníka a to nám robí ten problém vo vzťahu k tej budúcnosti, čo chceme zmeniť, a to je tá otázka, že chceme, aby v budúcnosti garantovali jednotlivé odbory tímy pracovníkov a nie jeden profesor a dvaja spolugaranti, ktorí majú stopercentný úväzok. Musíme nájsť túto cestu, aby sme odbúrali tento problém, ktorý tu je s väzbou na to, že vyrábame nových a nových "profesorov", niektorých dobrých, niektorých horších, niektorých slabších a vyrábame ich ako na bežiacom páse len preto, aby sme mohli garantovať nové a nové študijné odbory, ktoré vznikajú a takýmto spôsobom, samozrejme, to berieme často formálne, nezodpovedne a ja si myslím, že aj v spolupráci s Akreditačnou komisiou aj s rektorskou konferenciou aj s ďalšími predstaviteľmi vysokých škôl dokážeme tieto veci postupne meniť. Je to otázka, samozrejme, dohody, dobrej spolupráce a musím povedať, že reprezentanti vysokých škôl na rôznych úrovniach vrátane študentov vysokých škôl pravidelne so mnou konzultujú mnohé problémy školstva a všetky ich návrhy a pripomienky, ktoré sa objavili aj v tejto novele, hovorím v poslednej novele v tomto pléne Národnej rady do roku 2015, kedy by mal byť prijatý nový vysokoškolský zákon, sú akceptované alebo diskusiou zvážené a konkrétnymi návrhmi pre a proti na základe buď prijaté ale argumentačne budú odmietnuté alebo prijaté. Čiže táto spolupráca tu funguje a je veľmi aktívna a odrazom tejto dobrej spolupráce je, samozrejme, aj táto novela vysokoškolského zákona s tými ďalšími úpravami, s ktorými sme ochotní diskutovať, keď to posunieme do druhého čítania, lebo už teraz máme niektoré veci predrokované, aby sme nevytvárali zbytočné napätie v našom vysokom školstve. Toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk).
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem dlho hovoriť, ale na niektoré návrhy, ktoré odzneli v rozprave, si dovolím aj reagovať a niektoré veci aj vysvetliť. Samozrejme, ja sa ako slušný politik zdržím akýchkoľvek invektív, ktoré, žiaľ, jeden z poslancov, ktorý prvý vystupoval, použil. Ostatné vystúpenia boli korektné, boli s konkrétnymi návrhmi, ktoré v dialógu iste si vypočujem aj pri rokovaní či už na gesčnom výbore, alebo v pléne Národnej rady v druhom čítaní na decembrovom zasadnutí.
Treba povedať, že príprava tohto alebo tejto novely zákona je, novely zákona je poslednou novelou zákona, ktorú prijímame, pretože ako je, bolo povedané a je to aj pravda, že to je 26. novela a vy to veľmi dobre viete, že vyznať sa teraz k často, v tých zmenách, ktoré 26-krát prebehli a niekedy jedna druhú vylučovala v tých jednotlivých novelách, je veľmi ťažko a z toho dôvodu som aj na legislatívnej rade vlády pri prerokovávaní tejto novely vysokoškolského zákona povedal, že nielen, že je to posledná, ale že prídeme už s novým vysokoškolským zákonom, do ktorého sa zapojí, čo najširšia verejnosť a najmä reprezentanti, opakujem: reprezentanti vysokého školstva, ktorí sa majú právo prostredníctvom svojich ustanovizní vyjadrovať a viesť ten, by som povedal, múdry, racionálny dialóg.
Pri príprave tohto alebo tejto novely zákona, chcem zopakovať, že sa rokovalo niekoľkokrát a neboli to jednoduché rokovania, hodinové rokovania, dvojhodinové, trojhodinové, štvorhodinové rokovania na rôznych úrovniach, či to bolo s rektorskou konferenciou, či to bolo s predstaviteľmi študentskej rady, či to bolo s predstaviteľmi Rady vysokých škôl, alebo či to bolo s predstaviteľmi Študentskej rady vysokých škôl a všetky ich pripomienky a ich návrhy sme z veľkej časti zapracovali do tejto novely vysokoškolského zákona. Do tejto, a znovu to podčiarkujem, poslednej novely vysokoškolského zákona v pléne, predloženej do pléna Národnej rady. Teraz nás v najbližšom období čaká vyhodnotenie koncepcie za roky 2000 až 2010, ktorá, žiaľ, za predchádzajúce dva roky nebola urobená a príprava novej koncepcie vysokého školstva do roku 2020 za prítomnosti delegovaných zástupcov všetkých reprezentatívnych zložiek nášho vysokého školstva, ktorí dostali už teraz ponuku na spoluprácu a na príprave koncepcie a, samozrejme, vedno na pripravenú koncepciu, ktorá bude prerokovaná aj v gesčnom výbore školstva, bude na túto koncepciu, prirodzene, nadväzovať aj príprava nového vysokoškolského zákona.
Nechcem hovoriť o termínoch, lebo o termínoch sa dozvedia predovšetkým poslanci školského výboru, keď budeme predkladať rozpracovanie programového vyhlásenia na našom rezorte na školský výbor, zrejme v mesiaci november, lebo materiály sme už odovzdali okrem finančného krytia, lebo finančné krytie, aby sme tam mali, tak môžme, musíme počkať do schválenia štátneho rozpočtu na rok 2013 a, samozrejme, aj s výhľadom na rozpočet verejných financií v roku 2014 až 2015.
Chcel by som znovu zopakovať, že aj napríklad jedno z posledných rokovaní, ktoré bolo štvorhodinové na našom rezorte za prítomnosti reprezentantov rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl, Študentskej rady vysokých škôl, Akreditačnej komisie vlády a ďalších expertov z tejto oblasti, naozaj bolo konštruktívne, náročné a mnohé veci sme si ujasnili a, samozrejme, aj vo vzťahu k druhému čítaniu, ktoré sa pripravuje v školskom výbore na november budúci mesiac a, samozrejme, aj do pléna druhého čítania a tretieho čítania Národnej rady na decembrovej schôdzi sa budú realizovať.
Chcel by som tiež pripomenúť, že sme mali veľmi konštruktívny rozhovor s ministrom školstva Českej republiky, bývalým rektorom Masarykovej univerzity pánom Fialom, už aj z toho dôvodu, že sme sa poznali dlhé roky predtým a mnohé veci sme konzultovali a dokonca sme sa dohodli na nezvyklé riešenie, že k mnohým veciam pripravíme spoločný slovensko-český či česko-slovenský okrúhly stôl za prítomnosti zástupcov rektorských konferencií, Rady vysokých škôl, študentských rád vysokých škôl a odborníkov z jednej aj z druhej strany. My naozaj pro futuro, do budúcnosti chceme pripraviť kvalitný vysokoškolský zákon, ktorý bude, samozrejme, mať všetky atribúty moderného zákona.
Tiež by som chcel na tomto mieste pripomenúť, že kým my ideme do nového vysokoškolského zákona a mám podporu rektorskej konferencie, Študentskej rady vysokých škôl a Rady vysokých škôl aj klubu dekanov, ktorý nie je oficiálny v zákone, ale aj z ich strany, tak v Českej republike asi sa ťažko to podarí ísť do nového vysokoškolského zákona, pretože najmä Karlova univerzita a jej predstavitelia sa nekompromisne postavili proti tomu, aby bol nový vysokoškolský zákon a najmä z toho dôvodu, že nechcú, aby, a to vám poviem otvorene, tie rokovania boli aj na úrovni s pánom rektorom a s jeho prorektorom z mojej strany, nechcú, aby boli obsadzované miesta profesorov na konkurz, ako to poznáme vo vyspelých štátoch. Bránia si tie svoje profesorské sinekúry, ale taký je stav. Taký je tam daný stav a z toho dôvodu, samozrejme, pán terajší minister bude pristupovať k novele zákona, ale budeme mnohé veci spoločne konzultovať, aby sme niektoré veci prijímali rovnaké, pretože aby sme si na jednej strane konkurovali kvalitou škôl, ale neurobili sme nejaké dampingové zmeny, ktoré by zvýhodňovali jednu alebo druhú stranu, lebo naši študenti chodia, prirodzene, študovať aj do Českej republiky. Mňa to môže, naopak, tešiť, len by som bol veľmi rád, keby sa aj vrátili z Českej republiky na Slovensko a tie poznatky, ktoré využijú na renomovaných vysokých školách ako je Masarykova univerzita v Brne, Karlova univerzita v Prahe alebo ekonomická, Vysoká škola ekonomická či České vysoké učení technické, či už v Brne, alebo v Prahe, aby ich vedeli zužitkovať aj potom v slovenskom prostredí, ale to už je ďalšia otázka, aké podmienky sme im schopní po návrate v našom prostredí vytvoriť. A už to nie je len úlohou rezortu školstva, ale je to úlohou aj ďalších rezortov a, samozrejme, v spolupráci aj so samosprávou či už regionálnou, alebo miestnou a obecnou.
Niekoľko poznámok, ktoré tu odzneli. Chcel by som zareagovať na to, že nemáme určené kritériá pre, na profesorov podľa odborov. Ak si dobre prečítate v novele zákona bod č. 161, je to tam jasne zadefinované a naviac v spolupráci s Akreditačnou komisiou ideme na to, aby sme našli spoločné kritériá podľa jednotlivých odborov na celom Slovensku na menovanie profesorov, pretože nemôžme mať jednotné kritéria na menovanie profesorov pre všetkých všeobecne, ale musíme nájsť kritéria, ktoré budú orientované podľa charakteru garantovaných študijných odborov a zameraní jednotlivých vysokých škôl, fakúlt, budú jednotné a budeme môcť posúdiť tak profesora z východného Slovenska z niektorých univerzít a vysokých škôl, ako aj profesora z Bratislavy rovnakými kritériami hodnotenia. Aj preto som pristúpil k zásadnej zmene a myslím si, že, a za to vďačím aj rektorskej konferencii, za to vďačím aj Študentskej rade vysokých škôl a, samozrejme, vďačím aj reprezentantom Rade vysokých škôl, že sme do Akreditačnej komisie dostali skutočne osobnosti. Osobnosti, ktoré mali v minulosti dobrý kredit. Napríklad pán profesor Urban. Osobnosti, ktoré v niektorých odboroch sú skutočne, napr. v informačných technológiách pani profesorka Bieliková zo Slovenskej technickej univerzity. Osobnosti, ktoré sú v oblasti, napr. ekonomických vied, z ekonomickej univerzity alebo podľa toho sme, samozrejme, sa snažili tú Akreditačnú komisiu zložiť, aby boli tam garantované jednotlivé odbory alebo cez príbuzné odbory a aby skutočne tá kvalita sa odrážala aj pri hodnotení jednotlivých vysokých škôl, aj z toho dôvodu, že dokonca tohto roku podľa posledného rokovania budú vypracované kritéria na akreditáciu všetkých verejných vysokých škôl 20-tich v roku 2014 s ročným predstihom, na rozdiel, ako to bolo v minulosti, že každá verejná vysoká škola, univerzita sa bude môcť na tieto kritériá a hodnotenia za celý rok kvalitne pripraviť. Rovnosť šancí pre každú univerzitu, v rovnakom prostredí, v rovnakom čase a v rovnakom priestore.
Druhá pripomienka, ktorá tam odznela, bola o tom, aby sme v súvislosti so spájaním bakalárskeho a magisterského štúdia veci neriešili tak jednoznačne, ako to je v navrhnutej novele zákona. Vážení, ale ja chodím po svete a stretávam sa s niektorými predstaviteľmi, ktorí študovali napríklad na našich vysokých školách. Konkrétne uvediem teraz posledné stretnutie na Cypre v rámci cyperského predsedníctva a nechcú im uznať diplomy len preto, že nevedia pochopiť, že môže byť delený odbor na bakalársky alebo magisterský. Ale napríklad, to je právnická fakulta, tam to nemôže byť delené. Čiže aj v rámci toho ideme prijať isté opatrenia aj medzivládne dohody aj ministerské dohody, aby sme dovolili uznať aj týmto absolventom ktorí študovali na Slovensku alebo bývalom Česko-Slovensku tie odbory, ktoré tu vyštudovali. Čiže stále musíme hľadať nejaký dostredivý faktor, ktorý sa stáva všeobecne platný v celej Eurozóne a v Európskej únii, špeciálne, a vychádzajúc znovu, niekto hovorí, aby sme sa nehlásili k tým bolonským kritériám. Ja si stále myslím, že my sa k tým bolonským kritériám musíme hlásiť. A opakujem, ak chceme skvalitňovať a porovnateľne skvalitňovať, aj cez medzivládne dohody. Cez rôzne ďalšie záväzky, ktoré máme, naše školstvo a približovať ho k tomu kvalitnejšiemu školstvu v tradičných krajinách západnej Európy, ktoré mali, nemali deficit demokracie, ako sme my mali do roku 1989, tak musíme ísť touto cestou. Študent, a myslím si, že pán profesor, pán docent Fronc to veľmi, pán poslanec vysvetlil, hovoril o tom, že ten študent, aby sme to tým spôsobom nejako sa snažili aj vysvetliť tou ľudskou rečou, áno, študent na celý úväzok obrazne, teda full-time studies a na čiastkový úväzok, to je ten part-time studies. A my sme vôbec aj to externé štúdium, ktoré pripravujeme, robíme tak, aby to priebežne prešlo v tom roku 2015, kedy by som bol veľmi rád, aby od 1. septembra v roku 2015 platil nový vysokoškolský zákon, aby tieto normy, ktoré poznáme v Európskej únii, samozrejme, boli aplikovateľné a plne platné aj v Slovenskej republike. Hovorím o tom aj preto, že akosi sa zabudlo na to, že každý externý študent, ktorý ide do externej formy vzdelávania má istý počet určených kreditov, ktoré musí absolvovať. A my sme mu dali slobodu. Že keď to urobí za tri roky, tak to urobí za tri roky, a keď to v podstate nebude schopný si rozložiť, tak nech si to urobí aj za štyri roky, aby to mohol dotiahnuť. To je vlastne ten systém tých kreditov v západnej Európe na ten čiastkový, že si ten študent môže rozložiť to svoje vzdelávanie na viacero rokov a takýmto spôsobom kvalitne absolvovať aj túto formu či už dištančným štúdiom, či už e-learningovým štúdiom a ďalším štúdiom, to znamená, podľa odborov, lebo dištančné štúdium napríklad na niektorých odboroch technickej univerzity si vôbec nevedia predstaviť. Lebo je to celkom iná forma vzdelávania. Čiže sú isté špecifiká, ktoré musíme chápať a musíme ich takýmto spôsobom do nášho zákona dostať.
Hovorilo sa tu o obmedzovaní počtu študentov. Nuž, čo sa týka prvých ročníkov, teda znovu opakujem, my sme jasne povedali, vychádzajúc aj z tohto zákona, tej 5-percentnej hranice, že my nikomu nebránime, žiadnej škole prijať ďalších študentov, ale hovoríme, že na, vychádzajúc z kritérií tohoročných, že majú toľko študentov prijatých na jednotlivé študijné odbory, že to, čo prijmú navyše, samozrejme, v dennej forme štúdia, si budú musieť z vlastných zdrojov zaplatiť, lebo to je skutočne vecou školy, ak chce prijímať viacej, ako sú nejaké štandardy, aby sme v podstate nielen stále napínali náš štátny rozpočet, ale aby sme išli k tomu, po čom volá Študentská rada vysokých škôl. A to búrlivé stretnutie som prežil v Jasnej v hoteli tento, minulý týždeň v sobotu, kde som sa stretol s predstaviteľmi Študentskej rady vysokých škôl, ktorí žiadajú, aby bolo čo najviac učiteľov, na jedného učiteľa maximálne 10 absolventov, teda 10 pre bakalárske práce, pre magisterské práce, čiže tie požiadavky idú aj zo strany študentov a tí ich reprezentujú z jednotlivých fakúlt, aby v podstate sa ten pedagóg im maximálne mohol venovať. A keď budeme stále zvyšovať a zvyšovať počty študentov a počty učiteľov a pedagógov budú rovnaké, ako ich máme doteraz, tak, samozrejme, ten problém tam bude čoraz viacej a viacej narastať. Čiže sme povedali, že je to na rozhodnutí, a všetko chceme konzultovať s akademickými predstaviteľmi tej konkrétnej školy. Nikto nič nechce diktovať. Znovu to opakujem. A takáto bola aj dohoda s rektorskou konferenciou, takáto to bola dohoda aj so Študentskou radou vysokých škôl aj s Radou vysokých škôl. A pre mňa sú to reprezentatívne orgány, ktoré hľadáme možnosti, samozrejme, aj každý musel v tom konsenze niekde ustúpiť pri tých rokovaniach, čo je celkom prirodzené z každého rokovania, lebo musí byť nejaký konsenzus prijatý, aby sme naplnili tie naše ciele, ktoré by mali v rámci nášho vysokého školstva potom v tom novom vysokoškolskom zákone veľmi rýchlo nabehnúť do konkrétnej praxe. Spoplatnenie zahraničných študentov. Hovoríme o tom. Nuž, páni, ale ja som napadaný ako minister školstva v tom prípade, že nórski študenti, ktorí študujú veľmi kvalitne na Lekárskej fakulte v Martine a fínski študenti, ktorí študujú veľmi kvalitne na Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, že musíme ten status udržiavať, aký je v Európe. Teda to znamená, že ak sa vyberá a sa vyberá, aj tak sa vyberá, aby sme to legitimizovali tento daný stav. Takže, samozrejme, vyňali sme z toho národnostné školstvo, vyňali sme ostatné veci, ale v tejto oblasti skutočne, a to je aj budúcnosť, zrejme tie náklady aj na tú prípravu, povedal to aj pán doktor Osuský, sú ďaleko väčšie v tom príprave toho vzdelávania pre zahraničných študentov, ak naozaj chceme sem dotiahnuť a volajú sem, že by sem prišli študenti napríklad študovať ekonómiu z Číny, by mali záujem poznávať a pokiaľ im nebudeme prednášky viesť v angličtine, tak sem neprídu, ani z iných oblastí, pretože musí sa, samozrejme, zabezpečiť aj to vzdelávanie cez tie cudzie jazyky a pokiaľ sú to väčšie nároky na tú prípravu a to je celkom prirodzené, tak musíme nájsť nejaké prostriedky, aby sme tým školám pomohli, aby sme to konkrétne aj v rámci tohto nášho návrhu novely zákona novelizovali.
Napokon mi dovoľte na samotný záver tohto môjho záverečného slova znovu zopakovať, že ja som vás veľmi pozorne počúval, a mnohé veci boli, ktoré odzneli, sú podnetné. Iste niektoré veci budeme v rámci druhého čítania meniť alebo upresňovať, skvalitňovať, ale ten cieľ musí byť jeden jediný. Ak ide o pedagógov, ktorí pôsobia na našich vysokých školách, tá väzba na materskú školu musí byť prioritná. Výrazné posilnenie akademických funkcionárov, aby si urobili poriadky na svojich vysokých školách, so svojimi pedagógmi, ktorí to neakceptujú, ktorí tam pôsobia. A musím povedať, že jednou z lastovičiek je rektor Technickej univerzity v Košiciach pán profesor Čižmár, ktorý to už dokázal vyčistiť veľmi rýchlo. Ale vychádzalo to aj z toho, že sa na to pripravil, že sa niečo pripravuje v tejto oblasti a urobil konkrétne poriadky. Musím vám tiež povedať, že ja som dostal dokonca ponuku jedného skvelého pána profesora, ktorý garantuje jeden študijný odbor, ktorý je jediný na Slovensku, z Technickej univerzity z Košíc, ktorý bol navrhnutý a chcel sa zúčastniť budúceho konkurzu na miesto generálneho riaditeľa sekcie vedy a techniky, ale ja som mal jednu jedinú podmienku - že sa musí vzdať 100-percentného úväzku, pretože ja si neviem predstaviť na funkcii generálneho riaditeľa mojej sekcie pre vedu a techniku päť dní poctivo a tvrdo pracovať, aby garantoval naplno stopercentným úväzkom konkrétny študijný odbor. Samozrejme, tým pádom sme sa nedohodli, lebo on musí garantovať, nemá vychovaného zatiaľ náhradníka a to nám robí ten problém vo vzťahu k tej budúcnosti, čo chceme zmeniť, a to je tá otázka, že chceme, aby v budúcnosti garantovali jednotlivé odbory tímy pracovníkov a nie jeden profesor a dvaja spolugaranti, ktorí majú stopercentný úväzok. Musíme nájsť túto cestu, aby sme odbúrali tento problém, ktorý tu je s väzbou na to, že vyrábame nových a nových "profesorov", niektorých dobrých, niektorých horších, niektorých slabších a vyrábame ich ako na bežiacom páse len preto, aby sme mohli garantovať nové a nové študijné odbory, ktoré vznikajú a takýmto spôsobom, samozrejme, to berieme často formálne, nezodpovedne a ja si myslím, že aj v spolupráci s Akreditačnou komisiou aj s rektorskou konferenciou aj s ďalšími predstaviteľmi vysokých škôl dokážeme tieto veci postupne meniť. Je to otázka, samozrejme, dohody, dobrej spolupráce a musím povedať, že reprezentanti vysokých škôl na rôznych úrovniach vrátane študentov vysokých škôl pravidelne so mnou konzultujú mnohé problémy školstva a všetky ich návrhy a pripomienky, ktoré sa objavili aj v tejto novele, hovorím v poslednej novele v tomto pléne Národnej rady do roku 2015, kedy by mal byť prijatý nový vysokoškolský zákon, sú akceptované alebo diskusiou zvážené a konkrétnymi návrhmi pre a proti na základe buď prijaté ale argumentačne budú odmietnuté alebo prijaté. Čiže táto spolupráca tu funguje a je veľmi aktívna a odrazom tejto dobrej spolupráce je, samozrejme, aj táto novela vysokoškolského zákona s tými ďalšími úpravami, s ktorými sme ochotní diskutovať, keď to posunieme do druhého čítania, lebo už teraz máme niektoré veci predrokované, aby sme nevytvárali zbytočné napätie v našom vysokom školstve. Toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk).
Neautorizovaný
14:40
Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:40
Ľubomír PetrákJa chcem oceniť hlavne to, čo zaznelo v závere vystúpenia pána ministra, že predložený návrh novely vysokoškolského zákona je...
Ja chcem oceniť hlavne to, čo zaznelo v závere vystúpenia pána ministra, že predložený návrh novely vysokoškolského zákona je stále ďalej rokovaný a sú pripravené aj ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré budú reflektovať široké spektrum názorov, ktoré sa nachádzajú na akademickej pôde. Takisto, čo mňa osobne zvlášť teší, vo všetkých diskusných príspevkoch zaznela snaha zvyšovať kvalitu vysokoškolského štúdia. Ja chcem upozorniť, že tá cesta, ktorou sa chce pán minister vydať novým vysokoškolským zákonom po dvadsiatich novelách, myslím si, že je správna, a poviem aj prečo. Ale, pán minister, myslím, že vás nemusí bolieť hlava z viac ako dvadsiatky novelizácii, lebo len zákony o dôchodku, teda sociálne zákony, ktoré boli prijaté v roku 2004 za pôsobenia prvej Dzurindovej vlády do roku 2006 boli viac ako 20-krát novelizované a ľudia napriek tomu nevystupujú z druhého piliera. Je ich tam viac ako 1,5 milióna. Takže nie je s týmto až taký veľký problém. Ak budeme sa ďalej zaoberať novým vysokoškolským zákonom a systémom skvalitňovania vysokoškolského štúdia, budeme musieť mať na zreteli viacero vecí. Ja upozorňujem predovšetkým aj na populačný vývoj, kde dochádza k počtu, teda k poklesu počtu budúcich študentov, ak zoberiem do úvahy počet vysokých škôl, počet fakúlt, tak ten boj o študentov bude prebiehať asi v dvoch rovinách. Jeden kvalita. A tam, si myslím, že tak, ako poznám situáciu na Slovensku, to bude tá menšia časť boja a druhá časť boja o získavanie študentov bude volanie na nižšie nároky, nižšiu náročnosť štúdia, lebo na Slovensku stále prebieha titulománia bez ohľadu na to, aké mám vedomosti. Chcem mať titul. A myslím si, že toto nie je v záujme Slovenskej republiky, nie v záujme tejto spoločnosti. A s týmto javom sa budeme v budúcnosti musieť veľmi racionálne, rýchlo a tvrdo vysporiadať. Ďakujem pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
17.10.2012 o 14:40 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem vám za slovo, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, kolegovia, jeden štatistický údaj. V diskusii vystúpilo 7 pánov poslancov. Nebol podaný žiaden procedurálny návrh, takže hlasovanie v zásade bude veľmi jednoduché. Ak dovolíte, ja by som sa asi dvomi-tromi poznámkami vyjadril k vecnému priebehu rozpravy.
Ja chcem oceniť hlavne to, čo zaznelo v závere vystúpenia pána ministra, že predložený návrh novely vysokoškolského zákona je stále ďalej rokovaný a sú pripravené aj ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré budú reflektovať široké spektrum názorov, ktoré sa nachádzajú na akademickej pôde. Takisto, čo mňa osobne zvlášť teší, vo všetkých diskusných príspevkoch zaznela snaha zvyšovať kvalitu vysokoškolského štúdia. Ja chcem upozorniť, že tá cesta, ktorou sa chce pán minister vydať novým vysokoškolským zákonom po dvadsiatich novelách, myslím si, že je správna, a poviem aj prečo. Ale, pán minister, myslím, že vás nemusí bolieť hlava z viac ako dvadsiatky novelizácii, lebo len zákony o dôchodku, teda sociálne zákony, ktoré boli prijaté v roku 2004 za pôsobenia prvej Dzurindovej vlády do roku 2006 boli viac ako 20-krát novelizované a ľudia napriek tomu nevystupujú z druhého piliera. Je ich tam viac ako 1,5 milióna. Takže nie je s týmto až taký veľký problém. Ak budeme sa ďalej zaoberať novým vysokoškolským zákonom a systémom skvalitňovania vysokoškolského štúdia, budeme musieť mať na zreteli viacero vecí. Ja upozorňujem predovšetkým aj na populačný vývoj, kde dochádza k počtu, teda k poklesu počtu budúcich študentov, ak zoberiem do úvahy počet vysokých škôl, počet fakúlt, tak ten boj o študentov bude prebiehať asi v dvoch rovinách. Jeden kvalita. A tam, si myslím, že tak, ako poznám situáciu na Slovensku, to bude tá menšia časť boja a druhá časť boja o získavanie študentov bude volanie na nižšie nároky, nižšiu náročnosť štúdia, lebo na Slovensku stále prebieha titulománia bez ohľadu na to, aké mám vedomosti. Chcem mať titul. A myslím si, že toto nie je v záujme Slovenskej republiky, nie v záujme tejto spoločnosti. A s týmto javom sa budeme v budúcnosti musieť veľmi racionálne, rýchlo a tvrdo vysporiadať. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
14:43
Uvádzajúci uvádza bod 14:43
Dušan ČaplovičV rezorte školstva pôsobia v súčasnosti istým dopadom dva neštátne pôžičkové fondy zriadené zákonom: Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond na podporu začínajúcich pedagógov. Predložený návrh zákona navrhuje tieto dva fondy...
V rezorte školstva pôsobia v súčasnosti istým dopadom dva neštátne pôžičkové fondy zriadené zákonom: Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond na podporu začínajúcich pedagógov. Predložený návrh zákona navrhuje tieto dva fondy zlúčiť do jedného neštátneho účelového fondu - fond na podporu vzdelávania, taký by mal niesť názov ako hovorí aj tento návrh zákona. Hlavnou činnosťou fondu bude poskytovanie pôžičiek v dvoch pôžičkových schémach: pôžičkovej schéme pre študentov a pôžičkovej schéme pre pedagógov. Návrhom sa rozširuje možnosť získať pôžičku aj pre študentov doktorandského štúdia, pretože asociácia doktorandov po tom volala a chcela, aby sme túto vec doriešili, ďalej aj odborným zamestnancom v regionálnom školstve, to je špecifická skupina, hlavne pokiaľ ide o mladých, ktorých tam potrebujeme, a, prirodzene, aj iným pedagogickým zamestnancom ako len začínajúcim, pokiaľ máme skutočne záujem, aby sme ich stabilizovali v systéme. Aj keď dochádza k zlúčeniu oboch fondov zo zákona sa kapitál v súčasnosti určený na poskytovanie pôžičiek študentom zachováva na využitie výhradne na pôžičky pre študentov. Nebude sa to môcť tak jednoducho prelievať a kapitál, ktorý sa v súčasnosti používa na poskytovanie pôžičiek pre začínajúcich pedagógov sa ponecháva na pôžičkovú schému pre pedagógov. Je to akási bezpečnostná poistka súvisiaca so zlučovaním fondov, ktorú je možné v budúcnosti, samozrejme, prehodnotiť. V prípade, že požiadavky žiadateľov o pôžičku prekročia možnosti fondu na ich poskytnutie, zákon určuje základné pravidlá výberu žiadateľov, ktorým sa pôžička poskytne prednostne. V prípade študentov ide primárne o študentov zo sociálne znevýhodneného prostredia, teda poberateľov sociálnych štipendií alebo študentov so špecifickými potrebami, ktorých výdavky počas štúdia môžu byť vyššie. Zohľadňuje sa tým skutočnosť, že pôžičky sú súčasťou sociálnej podpory študentov vysokých škôl, a teda majú odstraňovať ekonomické bariéry v prístupe ku vzdelaniu. V prípade pôžičkovej schémy pre pedagógov sa budú uprednostňovať začínajúci pedagogickí zamestnanci. I keď oba doterajšie fondy vykazovali štandardne kladný hospodársky výsledok v tom poslednom období a plnili si svoj účel, predsa len existujú isté ustanovenia v doterajších právnych predpisoch, ktoré komplikovali existujúce pôžičkové schémy. Napríklad v prípade pôžičiek pre pedagógov sa nastavuje systém tak, aby sa pôžička poskytla v priebehu niekoľkých týždňov, a nie ako v súčasnosti, keď od podania žiadosti po uzavretie zmluvy zo zákonných dôvodov musel uplynúť viac ako rok. Súčasne návrh zákona umožňuje rade fondu určiť výšku pôžičky, ktorú bude fond poskytovať, ako aj podmienky zábezpeky, ktoré bude v danom prípade vyžadovať. Kým doterajšia výška pôžičky pre študentov bola zákonom limitovaná vo vládnom návrhu zákona sa umožňuje fondu reagovať, hovorím, fondu sa umožňuje reagovať na aktuálny dopyt zo strany študentov a ich potreby, čím očakávame, že pôžičky pre študentov sa stanú ešte atraktívnejšie ako v súčasnosti.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uviedol som len niektoré základné charakteristiky vládneho návrhu zákona o fonde na podporu vzdelávania. Našim cieľom je zachovať to pozitívne z doterajšej skúsenosti z fungovania fondov, odstrániť problematické miesta v doterajšej právnej úprave a nastaviť atraktívnu, udržateľnú pôžičkovú schému do budúcna. Verím, že k predloženému návrhu budeme viesť vecnú a konštruktívnu diskusiu, ktorá vládny návrh zákona prípadne ešte vylepší pri zachovaní udržateľnosti pôžičkovej schémy bez dodatočných zdrojov z verejných financií, čo najjednoduchšej administrácii, byrokratizácii a primeranej atraktívnosti, primeranej atraktívnosti, pardon, pre budúcich klientov a užívateľov tohto fondu.
Verím, že tento vládny návrh zákona podporíte do druhého čítania, a vopred vám za to ďakujem a ďakujem aj za vypočutie a za pozornosť. Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, úvodným slovom sa budem snažiť byť stručný. Dovoľte mi predstaviť vládny návrh zákona o fonde na podporu vzdelávania.
V rezorte školstva pôsobia v súčasnosti istým dopadom dva neštátne pôžičkové fondy zriadené zákonom: Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond na podporu začínajúcich pedagógov. Predložený návrh zákona navrhuje tieto dva fondy zlúčiť do jedného neštátneho účelového fondu - fond na podporu vzdelávania, taký by mal niesť názov ako hovorí aj tento návrh zákona. Hlavnou činnosťou fondu bude poskytovanie pôžičiek v dvoch pôžičkových schémach: pôžičkovej schéme pre študentov a pôžičkovej schéme pre pedagógov. Návrhom sa rozširuje možnosť získať pôžičku aj pre študentov doktorandského štúdia, pretože asociácia doktorandov po tom volala a chcela, aby sme túto vec doriešili, ďalej aj odborným zamestnancom v regionálnom školstve, to je špecifická skupina, hlavne pokiaľ ide o mladých, ktorých tam potrebujeme, a, prirodzene, aj iným pedagogickým zamestnancom ako len začínajúcim, pokiaľ máme skutočne záujem, aby sme ich stabilizovali v systéme. Aj keď dochádza k zlúčeniu oboch fondov zo zákona sa kapitál v súčasnosti určený na poskytovanie pôžičiek študentom zachováva na využitie výhradne na pôžičky pre študentov. Nebude sa to môcť tak jednoducho prelievať a kapitál, ktorý sa v súčasnosti používa na poskytovanie pôžičiek pre začínajúcich pedagógov sa ponecháva na pôžičkovú schému pre pedagógov. Je to akási bezpečnostná poistka súvisiaca so zlučovaním fondov, ktorú je možné v budúcnosti, samozrejme, prehodnotiť. V prípade, že požiadavky žiadateľov o pôžičku prekročia možnosti fondu na ich poskytnutie, zákon určuje základné pravidlá výberu žiadateľov, ktorým sa pôžička poskytne prednostne. V prípade študentov ide primárne o študentov zo sociálne znevýhodneného prostredia, teda poberateľov sociálnych štipendií alebo študentov so špecifickými potrebami, ktorých výdavky počas štúdia môžu byť vyššie. Zohľadňuje sa tým skutočnosť, že pôžičky sú súčasťou sociálnej podpory študentov vysokých škôl, a teda majú odstraňovať ekonomické bariéry v prístupe ku vzdelaniu. V prípade pôžičkovej schémy pre pedagógov sa budú uprednostňovať začínajúci pedagogickí zamestnanci. I keď oba doterajšie fondy vykazovali štandardne kladný hospodársky výsledok v tom poslednom období a plnili si svoj účel, predsa len existujú isté ustanovenia v doterajších právnych predpisoch, ktoré komplikovali existujúce pôžičkové schémy. Napríklad v prípade pôžičiek pre pedagógov sa nastavuje systém tak, aby sa pôžička poskytla v priebehu niekoľkých týždňov, a nie ako v súčasnosti, keď od podania žiadosti po uzavretie zmluvy zo zákonných dôvodov musel uplynúť viac ako rok. Súčasne návrh zákona umožňuje rade fondu určiť výšku pôžičky, ktorú bude fond poskytovať, ako aj podmienky zábezpeky, ktoré bude v danom prípade vyžadovať. Kým doterajšia výška pôžičky pre študentov bola zákonom limitovaná vo vládnom návrhu zákona sa umožňuje fondu reagovať, hovorím, fondu sa umožňuje reagovať na aktuálny dopyt zo strany študentov a ich potreby, čím očakávame, že pôžičky pre študentov sa stanú ešte atraktívnejšie ako v súčasnosti.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uviedol som len niektoré základné charakteristiky vládneho návrhu zákona o fonde na podporu vzdelávania. Našim cieľom je zachovať to pozitívne z doterajšej skúsenosti z fungovania fondov, odstrániť problematické miesta v doterajšej právnej úprave a nastaviť atraktívnu, udržateľnú pôžičkovú schému do budúcna. Verím, že k predloženému návrhu budeme viesť vecnú a konštruktívnu diskusiu, ktorá vládny návrh zákona prípadne ešte vylepší pri zachovaní udržateľnosti pôžičkovej schémy bez dodatočných zdrojov z verejných financií, čo najjednoduchšej administrácii, byrokratizácii a primeranej atraktívnosti, primeranej atraktívnosti, pardon, pre budúcich klientov a užívateľov tohto fondu.
Verím, že tento vládny návrh zákona podporíte do druhého čítania, a vopred vám za to ďakujem a ďakujem aj za vypočutie a za pozornosť. Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
14:48
Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:48
Ľubica RoškováPredseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 225 z 28. septembra 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona rokovacieho poriadku Národnej rady v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre financie, rozpočet a výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady určiť výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, môžte otvoriť rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
17.10.2012 o 14:48 hod.
PhDr.
Ľubica Rošková
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaním k vládnemu návrhu zákona o fonde na podporu vzdelávania (tlač 228), prvé čítanie ako určená spravodajkyňa predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 225 z 28. septembra 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona rokovacieho poriadku Národnej rady v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre financie, rozpočet a výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady určiť výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, môžte otvoriť rozpravu.
Neautorizovaný
14:51
Vystúpenie v rozprave 14:51
Miroslav BeblavýDovoľte mi na úvod povedať, že, aby to naozaj zaznelo jasne, že zlúčenie týchto fondov je podľa môjho názoru dobrý krok a je to krok, ktorý sme v obmedzenej forme navrhovali ešte pred voľbami, aj...
Dovoľte mi na úvod povedať, že, aby to naozaj zaznelo jasne, že zlúčenie týchto fondov je podľa môjho názoru dobrý krok a je to krok, ktorý sme v obmedzenej forme navrhovali ešte pred voľbami, aj keď musím povedať, že vtedy zo strany SMER-u podporený nebol, ale to dneska je asi už minulosť. Naozaj nemá význam duplikovať tieto fondy, asi to zmysel nemalo nikdy a som rád, že to riešime. To znamená, že v tej základnej vecnej podstate o tom, či takýto zákon má zmysel, sa s pánom ministrom zhodneme. Keďže pán minister prezentoval pomerne podrobne, prečo tento úmysel má, dovoľte mi neopakovať to, ale teda chcem, aby zaznel veľmi jasne, že vo všeobecnosti pomáhame a podporujeme tento cieľ. Sú tu však viaceré problémy, na ktoré by som chcel upozorniť. Niektoré sa týkajú textu samotného zákona, niektoré sa týkajú toho, čo sa deje okolo zákona pri jeho realizácii, čo je, samozrejme, rovnako dôležité. Takže dovoľte mi poukázať na tri veci.
Prvá vec, na ktorú chcem poukázať, je to, že tento zákon, tak ako mnoho iných opatrení, ktoré sa v súčasnosti dejú, sa nesnaží vyjsť v ústrety študentom, ktorí sú ochotní investovať do svojej budúcnosti tým, že si vezmú pôžičku. Nesnaží sa vyjsť v ústrety ani teda začínajúcim pedagógom, ale, naopak, im skôr kladie prekážky oproti minulosti a oproti tomu, čo by mohlo byť. Pán minister síce v úvode hovoril o znížení byrokracie, v čom mu držím palce, aj keď si myslím, že tam je väčší problém alebo je to viac otázka administratívnej kapacity a schopnosti fondu ako zákona, ale určite treba treba vyčisti tieto veci tam, kde také sú. Dovoľte mi však hovoriť o tom, čo je nakoniec pre študentov, ktorí si požičiavajú peniaze z fondu, aj začínajúcich učiteľov najdôležitejšie, a to je koľko zaplatia. A v tejto súvislosti mi dovoľte poukázať na dve veci, ktoré, bohužiaľ, v tom zákone stále sú napriek tomu, že sme na ne poukazovali. Prvý je ten, že doteraz študenti platili za takúto pôžičku 3 % to znamená, že keď začali splácať po skončení školy, platili 3 % úrok, tak to je od vzniku fondu v roku '97, učitelia platia 4 %. To je tiež tak, ak sa nemýlim, od vzniku zase ich fondu od roku 2001 - 2002. Ministerstvo školstva alebo vláda, ministerstvo školstva, ministerstvo financií dnes navrhujú, aby tá úroková sadzba bola pohyblivá a odvíjala sa od toho, koľko štát platí na trhoch za svoje dlhopisy. To znamená, dnes to odhadujú podľa súčasných, koľko dnes štát platí sú to 4 % v budúcnosti sa to bude každý rok meniť podľa aktuálnej úrokovej sadzby na finančných trhoch. Dovoľte mi v prvom rade poukázať na to, že pre študentov to teda znamená zdraženie úrokového nákladu o 25 % už v súčasnosti z tých 3 na 4 %, pardon, o 33 % z 3 na 4 %, ale čo je možno dôležitejšie a závažnejšie, je tá otvorená povaha do budúcnosti. Konzultoval som túto otázku aj s expertmi na štátny dlh a pokiaľ teda viem, je dnes jednoznačný konsenzus a som rád, ak mi to pán minister vyvrátite, ale medzi odborníkmi na finančný trh a štát je konsenzus, že dnešné úroky na slovenský štátny dlh sú v absolútnej výške jedny z najnižších v histórii a je extrémne nepravdepodobné, že by klesali, ale je pomerne pravdepodobné, že budú rásť. To, ako budú rásť, závisí, samozrejme, od úspechu napríklad v konsolidácii verejných financií, ak bude úspešná môžu rásť len mierne v súvislosti s tým, ako sa po celom svete očakáva rast štátnych úrokových sadzieb, keď skončí obdobie ultra uvoľnenej menovej politiky, a v prípade, že teda Slovensko sa zaradí do šíku krajín, ako je povedzme Španielsko alebo aj Slovinsko už dnes, tak môžu rásť aj veľmi významne. To znamená, že v optimistickom scenári uvidíme o rok možno 5 % možno 6, v pesimistickom aj 6, 7 aj 8. Na toto všetko, toto všetko budú musieť študenti splácať alebo teda aj učitelia, pretože zákon to takto priamo odvíja. Je otázka, či to je práve krok, ktorý chceme, ale pre mňa ešte závažnejší krok je ten, že ak sa štát takto rozhodol, že v časoch krízy, v časoch ťažkej finančnej situácie nechce učiteľom a študentom, ktorí si požičiavajú z fondu pomáhať, ale chce naopak ich skasírovať, tak si myslím, že by bolo minimálne férové, aby im to potom umožnil splatiť. A tu musím povedať, že to ma poburuje a prekvapuje viac, je to, že zostal nevyslyšaný náš návrh na to, aby študentom bolo umožnené predčasné splatenie tohto úveru bez poplatku. Učiteľom to umožnené je, mimochodom, podľa tohto návrhu a študentom nie. To znamená, že študenti, keď raz si tú pôžičku vezmú, buď zaplatia pomerne vysoký poplatok, alebo budú musieť splácať roky túto úrokovú sadzbu, ktorú nevedia ovplyvniť a ktorá sa bude odvíjať od stavu finančných trhov a podľa teda všetkého toto má ísť najmä nahor. To je osobitne zvláštne, ak si vezmeme, že táto snemovňa aj hlasmi SMER-u súhlasila s tým, že sme zakázali bankám za určitých okolností vyžadovať poplatky za predčasné splatenie a zakázali sme to aj Štátnemu fondu rozvoja bývania na ostatnej schôdzi aj s vašim súhlasom, kolegovia, koniec koncov bez neho by to neprešlo, a po dohode s pánom ministrom Počiatkom. To znamená, že zakázali sme to a osobitne pri tom, keď požičiava štát, a ten dôvod bol veľmi jednoduchý a ten dôvod bol v tom, že ako vieme, štát nemá veľa peňazí, skôr naopak, musí si požičiavať dneska pomerne veľké peniaze. To znamená, že aj tie peniaze, ktoré požičiava študentom, si de facto musí požičať, resp. ak ich nepotrebuje mohol by z nich nejaké dlhy splatiť. Čo znamená, že štát rozhodne neni v situácii, keď má prebytok fondov, keď má prebytok peňazí a tým pádom jeho záujmom by malo byť, aby tí, čo si od neho požičiavajú, mu to čo najskôr splatili. To znamená, že preto s týmto odôvodnením súhlasil napríklad pán minister Počiatek s tým, že sme zakázali poplatok za predčasné splatenie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Pri Študentskom pôžičkovom fonde však tento návrh bol odmietnutý s tým, že inak by študenti mohli výhodne splatiť príliš skoro a to by pre fond nebolo výhodné. No súhlasím, že by to pre fond nebolo výhodné, lebo je lepšie niekoho dlhšie kešovať ako kratšie, ale myslím, že my tu nie sme na to, aby sme hájili záujmy administratívneho aparátu a fondu, my sme tu na to, aby sme hájili záujmy študentov a záujmy štátu, a opakujem, nie je v záujme štátu, ktorý nemá prebytok peňazí, nútiť ľudí alebo ich motivovať k tomu, aby peniaze splácali dlhšie, keď ich môžu splácať rýchlejšie. Z tohto dôvodu dúfam a verím, že sa dostaneme do bodu, kde, kde tento poplatok za predčasné splatenie zakážeme a že sa na tom ešte v druhom čítaní dohodneme.
Druhý problém, ktorý v tom návrhu je, ktorý sme, na ktorý poukazujem, je, že nezakazuje poplatky za úverové účty, pričom teda chcem povedať, že to nie je nejaká imaginárna hrozba, lebo fond dneska tie poplatky za úverové účty, teda aj účtuje klientom. To znamená, že dneska naozaj fond tých klientov kešuje v tomto smere. A ako viete, prebehlo to médiami, existujú už na základe európskej smernice dneska rozhodnutia nemeckého súdu, na základe ktorého aj české banky ustupujú, že poplatky za úverové účty sú proti európskym predpisom, sú to tzv. neprimerané podmienky a budú sa musieť rušiť a dokonca s pani poslankyňou Žitňanskou na tejto schôdzi v prvom čítaní navrhujeme novelu Občianskeho zákonníka, ktorá by to, ktorá by to výslovne ustanovila na Slovensku, aby sme nemuseli ísť tou dlhou súdnou nemeckou cestou. Za týchto okolností je zaujímavé, že fond odmieta a chce opäť teda byť tou najtvrdšou bankou, ktorá, ktorá študentov takto skešuje bez ohľadu na to, či sa bude diať na zvyšku trhu.
Že pokiaľ ide o vzťah k študentom a k pedagógom a k tomu, čo prináša tento zákon, budem, pán minister, súhlasiť s vašim tvrdením, že jeho cieľom je im pomôcť, ak dokážeme v druhom čítaní vyriešiť tieto dva problémy, a potom poviem, že ten zákon je naozaj dobrý pre študentov a začínajúcich pedagógov a je dobrý aj pre štát.
V ďalšej časti a v druhej časti mi dovoľte sa pozrieť na to, ako zákon sa naopak vyrovnáva s nastavením procesov a kto tie procesy bude uplatňovať. Obidva tieto fondy, ktoré sa zlučujú majú za sebou dneska pomerne neslávne obdobie ostatného roku a pol, ktoré nasledovalo po tom, čo výbor pre vzdelanie ešte v minulom volebnom období prišiel na to, že vo fonde sa, sa nie veľmi dobre hospodári a následne teda po zmene členov orgánov, po vypršaní funkčného obdobia predchádzajúceho, orgánov sa zistilo, že fond napríklad nedodržiaval zákon o verejnom obstarávaní, nedodržiaval zákon o slobodnom prístupe k informáciám, nezverejňoval zmluvy, predražoval služby, ktoré si objednával, toto je dosť zásadne, boli tam tisíce eur za preventívne zdravotné služby, poskytol 200 miliónov korún na investície nebankovému subjektu, nezákonne vyplácal odmeny členom orgánov, ktorí, ktorí to všetko kryli. To je len stručný výpočet.
Chcem povedať, že zo strany SMER-u sme sa v minulom období nedočkali podpory pri tejto snahe vyčistiť tento Augiášov chliev, a to napriek tomu, že sme ho nikdy neprezentovali ako nejakú zodpovednosť SMER-u. Koniec koncov pán riaditeľ tam bol, ak sa nemýlim, od roku '97 alebo '98 a bol pôvodne nominantom SNS. To znamená, že nebola to snaha nejakým spôsobom použiť proti, proti SMER-u, aj keď treba povedať, že najväčšie zverstvá, ktoré som spomínal, sa všetky diali, začali diať za prvej vlády Roberta Fica, ale môžete argumentovať, že ministrom bol minister za SNS, takže stále to zostáva hlavne na tričku SNS. Napriek tomu musím konštatovať, že sme nemali žiadnu podporu z vašej strany aj, pán minister, ako, že predsedu parlamentného výboru na to, aby sme toto zmenili k lepšiemu, a preto som rád, že dnes zo strany ministerstva to, to riešite.
V závere chcem ale povedať, že v návrhu zákona, ktorý ste predložili do pripomienkového konania, boli nastavené také podmienky, ktoré by nebránili opakovaniu týchto neželaných javov z hľadiska vnútornej správy fondu a až po našich pripomienkach v pripomienkovom konaní ste tam napríklad dali kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu, menšiu možnosť zablokovať riaditeľa fondu, výberové konanie na riaditeľa fondu a peniaze v Štátnej pokladnici namiesto u súkromných subjektov. Napriek tomu som rád a chcem poďakovať, že sa toto, toto stalo.
Za väčší problém, ktorý možno aj trochu vysvetľuje ten predchádzajúci bod, lebo, pán minister, dúfam, že sa neurazíte, nepovažujem vás za supermana, ktorý osobne píše všetky zákony a vyhodnocuje všetky, všetky pripomienky, ako každý vrcholný politik sa musíte v nejakej miere spoľahnúť na ľudí, ktorých máte okolo, okolo seba.
Tak je otázka, kto ho uplatňuje dneska verejnú moc na ministerstve v tejto oblasti. A v tejto súvislosti mi dovoľte, pán minister, citovať vás, lebo ste nedávno povedal, že máme prestať snívať o fínskom modeli vzdelávania, pretože by sa u nás na Slovensku nedal zrealizovať a konkrétne ste povedali: "Vo Fínsku sa nekradne, nekupčí a peniaze skutočne z veľkej časti idú do oblasti verejného záujmu, ako je školstvo." S týmto výrokom minimálne vo vzťahu k Fínsku možno súhlasiť. Nerozumiem však preto potom, prečo ste, pán minister, zatiaľ nekonali razantnejšie vo vzťahu k ľuďom, ktorí na ministerstve tiež pôsobia dlhodobo, určite to nie sú vaši nominanti a nikto by vám ich na krk ako keby neprišíval, ale ste si ich, momentálne prišívate sám svojim postupom voči, voči nim. Dodnes na ministerstve školstva pracujú dvaja zamestnanci, ktorí predtým pôsobili v orgánoch Študentského pôžičkového fondu a spolu dostali na odmenách 34-tisíc eur, a to je jasným porušením zákona o štátnej službe, ako aj porušením zákona o Študentskom pôžičkovom fonde.
Od 13. júna tohto roku už štyri mesiace pritom minister stále zvažuje, čo s týmito zamestnancami, a verejnosť sa nedozvedela, čo sa s nimi stalo, len ste ich vyzvali na vrátenie odmien, ale nevieme, či sa to podarilo, dúfam, že nám prípadne aj v rozprave na to, na to odpoviete. Je tu aj súčasný generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl, to je človek priamo zodpovedný odborne za zákony, ktoré tu dneska prerokúvame, ktorý bol v orgánoch fondu dlhé roky. Dostal sám osebe viac ako milión korún v odmenách vrátene napríklad 4-tisíc eur za odpísanú štúdiu. Tento pán túto sumu aspoň vrátil, ale dodnes figuruje na vysokom ministerskom poste priamo pod vami, pán minister, a treba tu povedať, že pri ňom je v zákone o štátnej službe vaša priama kompetencia s ním personálne naložiť, ako, ako chcete, ale aj po mojich otázkach na výbore ste sa zaňho priamo postavili.
Ja chápem, že keď človek príde na ministerstvo, osobitne ak je prvýkrát ministrom, cíti skôr potrebu oprieť sa o existujúci aparát, možno neriskovať v tejto veci, ale dúfam, že budete so mnou súhlasiť, že nevieme fínske školstvo budovať na Slovensku tak, ak sa aspoň v základe nevyvodí v tomto, v tomto zodpovednosť. A opakujem, a to tu chcem povedať veľmi jasne, aby sa to, a možno sa to aj tak preklopí do tejto prestrelky, ale napriek tomu to poviem, že nie sú to pôvodne vaši nominanti, sú to, myslím si, vo väčšine takí dlhoroční štátni úradníci rôzneho typu. To znamená, že, ešte raz opakujem, nie je to niekto, u koho by som vás obviňoval, že ste si ho tam sami dali a že za neho nesiete tú pôvodnú zodpovednosť. Len upozorňujem, že čím dlhšie voči ním pôsobíte - teraz to neberte v zlom - nemohúcne, prípadne sa až o nich opierate, tým viac si ich vy sám prikrývate. Takže to je jediná, to je jediná moja poznámka a hovorím to naozaj takto otvorene preto, aby, aby nebol pocit, že sa snažím vám, pán minister, dať do rúk niečo čo, čo nie je vaša vaša zodpovednosť.
Na záver mi dovoľte len povedať, že pán minister už vyhlásil o týchto, v niektorých z týchto pripomienok, ktoré boli medializované, že bude prístupný aj na dobré názory, aj návrhy, tak verím, že v druhom čítaní naozaj upravíme tento návrh tak, aby sa v tomto volebnom období stal jedným z prvých, ktoré prejdú obrovskou a masívnou väčšinou v tomto parlamente, ale na to teda bude treba vôľa z oboch strán. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
17.10.2012 o 14:51 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme tu dnes druhý zákon z dielne pána ministra Čaploviča, ktorý navrhuje zlúčiť dva neštátne fondy, ktoré dnes poskytujú pôžičky študentom a začínajúcim pedagógom.
Dovoľte mi na úvod povedať, že, aby to naozaj zaznelo jasne, že zlúčenie týchto fondov je podľa môjho názoru dobrý krok a je to krok, ktorý sme v obmedzenej forme navrhovali ešte pred voľbami, aj keď musím povedať, že vtedy zo strany SMER-u podporený nebol, ale to dneska je asi už minulosť. Naozaj nemá význam duplikovať tieto fondy, asi to zmysel nemalo nikdy a som rád, že to riešime. To znamená, že v tej základnej vecnej podstate o tom, či takýto zákon má zmysel, sa s pánom ministrom zhodneme. Keďže pán minister prezentoval pomerne podrobne, prečo tento úmysel má, dovoľte mi neopakovať to, ale teda chcem, aby zaznel veľmi jasne, že vo všeobecnosti pomáhame a podporujeme tento cieľ. Sú tu však viaceré problémy, na ktoré by som chcel upozorniť. Niektoré sa týkajú textu samotného zákona, niektoré sa týkajú toho, čo sa deje okolo zákona pri jeho realizácii, čo je, samozrejme, rovnako dôležité. Takže dovoľte mi poukázať na tri veci.
Prvá vec, na ktorú chcem poukázať, je to, že tento zákon, tak ako mnoho iných opatrení, ktoré sa v súčasnosti dejú, sa nesnaží vyjsť v ústrety študentom, ktorí sú ochotní investovať do svojej budúcnosti tým, že si vezmú pôžičku. Nesnaží sa vyjsť v ústrety ani teda začínajúcim pedagógom, ale, naopak, im skôr kladie prekážky oproti minulosti a oproti tomu, čo by mohlo byť. Pán minister síce v úvode hovoril o znížení byrokracie, v čom mu držím palce, aj keď si myslím, že tam je väčší problém alebo je to viac otázka administratívnej kapacity a schopnosti fondu ako zákona, ale určite treba treba vyčisti tieto veci tam, kde také sú. Dovoľte mi však hovoriť o tom, čo je nakoniec pre študentov, ktorí si požičiavajú peniaze z fondu, aj začínajúcich učiteľov najdôležitejšie, a to je koľko zaplatia. A v tejto súvislosti mi dovoľte poukázať na dve veci, ktoré, bohužiaľ, v tom zákone stále sú napriek tomu, že sme na ne poukazovali. Prvý je ten, že doteraz študenti platili za takúto pôžičku 3 % to znamená, že keď začali splácať po skončení školy, platili 3 % úrok, tak to je od vzniku fondu v roku '97, učitelia platia 4 %. To je tiež tak, ak sa nemýlim, od vzniku zase ich fondu od roku 2001 - 2002. Ministerstvo školstva alebo vláda, ministerstvo školstva, ministerstvo financií dnes navrhujú, aby tá úroková sadzba bola pohyblivá a odvíjala sa od toho, koľko štát platí na trhoch za svoje dlhopisy. To znamená, dnes to odhadujú podľa súčasných, koľko dnes štát platí sú to 4 % v budúcnosti sa to bude každý rok meniť podľa aktuálnej úrokovej sadzby na finančných trhoch. Dovoľte mi v prvom rade poukázať na to, že pre študentov to teda znamená zdraženie úrokového nákladu o 25 % už v súčasnosti z tých 3 na 4 %, pardon, o 33 % z 3 na 4 %, ale čo je možno dôležitejšie a závažnejšie, je tá otvorená povaha do budúcnosti. Konzultoval som túto otázku aj s expertmi na štátny dlh a pokiaľ teda viem, je dnes jednoznačný konsenzus a som rád, ak mi to pán minister vyvrátite, ale medzi odborníkmi na finančný trh a štát je konsenzus, že dnešné úroky na slovenský štátny dlh sú v absolútnej výške jedny z najnižších v histórii a je extrémne nepravdepodobné, že by klesali, ale je pomerne pravdepodobné, že budú rásť. To, ako budú rásť, závisí, samozrejme, od úspechu napríklad v konsolidácii verejných financií, ak bude úspešná môžu rásť len mierne v súvislosti s tým, ako sa po celom svete očakáva rast štátnych úrokových sadzieb, keď skončí obdobie ultra uvoľnenej menovej politiky, a v prípade, že teda Slovensko sa zaradí do šíku krajín, ako je povedzme Španielsko alebo aj Slovinsko už dnes, tak môžu rásť aj veľmi významne. To znamená, že v optimistickom scenári uvidíme o rok možno 5 % možno 6, v pesimistickom aj 6, 7 aj 8. Na toto všetko, toto všetko budú musieť študenti splácať alebo teda aj učitelia, pretože zákon to takto priamo odvíja. Je otázka, či to je práve krok, ktorý chceme, ale pre mňa ešte závažnejší krok je ten, že ak sa štát takto rozhodol, že v časoch krízy, v časoch ťažkej finančnej situácie nechce učiteľom a študentom, ktorí si požičiavajú z fondu pomáhať, ale chce naopak ich skasírovať, tak si myslím, že by bolo minimálne férové, aby im to potom umožnil splatiť. A tu musím povedať, že to ma poburuje a prekvapuje viac, je to, že zostal nevyslyšaný náš návrh na to, aby študentom bolo umožnené predčasné splatenie tohto úveru bez poplatku. Učiteľom to umožnené je, mimochodom, podľa tohto návrhu a študentom nie. To znamená, že študenti, keď raz si tú pôžičku vezmú, buď zaplatia pomerne vysoký poplatok, alebo budú musieť splácať roky túto úrokovú sadzbu, ktorú nevedia ovplyvniť a ktorá sa bude odvíjať od stavu finančných trhov a podľa teda všetkého toto má ísť najmä nahor. To je osobitne zvláštne, ak si vezmeme, že táto snemovňa aj hlasmi SMER-u súhlasila s tým, že sme zakázali bankám za určitých okolností vyžadovať poplatky za predčasné splatenie a zakázali sme to aj Štátnemu fondu rozvoja bývania na ostatnej schôdzi aj s vašim súhlasom, kolegovia, koniec koncov bez neho by to neprešlo, a po dohode s pánom ministrom Počiatkom. To znamená, že zakázali sme to a osobitne pri tom, keď požičiava štát, a ten dôvod bol veľmi jednoduchý a ten dôvod bol v tom, že ako vieme, štát nemá veľa peňazí, skôr naopak, musí si požičiavať dneska pomerne veľké peniaze. To znamená, že aj tie peniaze, ktoré požičiava študentom, si de facto musí požičať, resp. ak ich nepotrebuje mohol by z nich nejaké dlhy splatiť. Čo znamená, že štát rozhodne neni v situácii, keď má prebytok fondov, keď má prebytok peňazí a tým pádom jeho záujmom by malo byť, aby tí, čo si od neho požičiavajú, mu to čo najskôr splatili. To znamená, že preto s týmto odôvodnením súhlasil napríklad pán minister Počiatek s tým, že sme zakázali poplatok za predčasné splatenie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Pri Študentskom pôžičkovom fonde však tento návrh bol odmietnutý s tým, že inak by študenti mohli výhodne splatiť príliš skoro a to by pre fond nebolo výhodné. No súhlasím, že by to pre fond nebolo výhodné, lebo je lepšie niekoho dlhšie kešovať ako kratšie, ale myslím, že my tu nie sme na to, aby sme hájili záujmy administratívneho aparátu a fondu, my sme tu na to, aby sme hájili záujmy študentov a záujmy štátu, a opakujem, nie je v záujme štátu, ktorý nemá prebytok peňazí, nútiť ľudí alebo ich motivovať k tomu, aby peniaze splácali dlhšie, keď ich môžu splácať rýchlejšie. Z tohto dôvodu dúfam a verím, že sa dostaneme do bodu, kde, kde tento poplatok za predčasné splatenie zakážeme a že sa na tom ešte v druhom čítaní dohodneme.
Druhý problém, ktorý v tom návrhu je, ktorý sme, na ktorý poukazujem, je, že nezakazuje poplatky za úverové účty, pričom teda chcem povedať, že to nie je nejaká imaginárna hrozba, lebo fond dneska tie poplatky za úverové účty, teda aj účtuje klientom. To znamená, že dneska naozaj fond tých klientov kešuje v tomto smere. A ako viete, prebehlo to médiami, existujú už na základe európskej smernice dneska rozhodnutia nemeckého súdu, na základe ktorého aj české banky ustupujú, že poplatky za úverové účty sú proti európskym predpisom, sú to tzv. neprimerané podmienky a budú sa musieť rušiť a dokonca s pani poslankyňou Žitňanskou na tejto schôdzi v prvom čítaní navrhujeme novelu Občianskeho zákonníka, ktorá by to, ktorá by to výslovne ustanovila na Slovensku, aby sme nemuseli ísť tou dlhou súdnou nemeckou cestou. Za týchto okolností je zaujímavé, že fond odmieta a chce opäť teda byť tou najtvrdšou bankou, ktorá, ktorá študentov takto skešuje bez ohľadu na to, či sa bude diať na zvyšku trhu.
Že pokiaľ ide o vzťah k študentom a k pedagógom a k tomu, čo prináša tento zákon, budem, pán minister, súhlasiť s vašim tvrdením, že jeho cieľom je im pomôcť, ak dokážeme v druhom čítaní vyriešiť tieto dva problémy, a potom poviem, že ten zákon je naozaj dobrý pre študentov a začínajúcich pedagógov a je dobrý aj pre štát.
V ďalšej časti a v druhej časti mi dovoľte sa pozrieť na to, ako zákon sa naopak vyrovnáva s nastavením procesov a kto tie procesy bude uplatňovať. Obidva tieto fondy, ktoré sa zlučujú majú za sebou dneska pomerne neslávne obdobie ostatného roku a pol, ktoré nasledovalo po tom, čo výbor pre vzdelanie ešte v minulom volebnom období prišiel na to, že vo fonde sa, sa nie veľmi dobre hospodári a následne teda po zmene členov orgánov, po vypršaní funkčného obdobia predchádzajúceho, orgánov sa zistilo, že fond napríklad nedodržiaval zákon o verejnom obstarávaní, nedodržiaval zákon o slobodnom prístupe k informáciám, nezverejňoval zmluvy, predražoval služby, ktoré si objednával, toto je dosť zásadne, boli tam tisíce eur za preventívne zdravotné služby, poskytol 200 miliónov korún na investície nebankovému subjektu, nezákonne vyplácal odmeny členom orgánov, ktorí, ktorí to všetko kryli. To je len stručný výpočet.
Chcem povedať, že zo strany SMER-u sme sa v minulom období nedočkali podpory pri tejto snahe vyčistiť tento Augiášov chliev, a to napriek tomu, že sme ho nikdy neprezentovali ako nejakú zodpovednosť SMER-u. Koniec koncov pán riaditeľ tam bol, ak sa nemýlim, od roku '97 alebo '98 a bol pôvodne nominantom SNS. To znamená, že nebola to snaha nejakým spôsobom použiť proti, proti SMER-u, aj keď treba povedať, že najväčšie zverstvá, ktoré som spomínal, sa všetky diali, začali diať za prvej vlády Roberta Fica, ale môžete argumentovať, že ministrom bol minister za SNS, takže stále to zostáva hlavne na tričku SNS. Napriek tomu musím konštatovať, že sme nemali žiadnu podporu z vašej strany aj, pán minister, ako, že predsedu parlamentného výboru na to, aby sme toto zmenili k lepšiemu, a preto som rád, že dnes zo strany ministerstva to, to riešite.
V závere chcem ale povedať, že v návrhu zákona, ktorý ste predložili do pripomienkového konania, boli nastavené také podmienky, ktoré by nebránili opakovaniu týchto neželaných javov z hľadiska vnútornej správy fondu a až po našich pripomienkach v pripomienkovom konaní ste tam napríklad dali kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu, menšiu možnosť zablokovať riaditeľa fondu, výberové konanie na riaditeľa fondu a peniaze v Štátnej pokladnici namiesto u súkromných subjektov. Napriek tomu som rád a chcem poďakovať, že sa toto, toto stalo.
Za väčší problém, ktorý možno aj trochu vysvetľuje ten predchádzajúci bod, lebo, pán minister, dúfam, že sa neurazíte, nepovažujem vás za supermana, ktorý osobne píše všetky zákony a vyhodnocuje všetky, všetky pripomienky, ako každý vrcholný politik sa musíte v nejakej miere spoľahnúť na ľudí, ktorých máte okolo, okolo seba.
Tak je otázka, kto ho uplatňuje dneska verejnú moc na ministerstve v tejto oblasti. A v tejto súvislosti mi dovoľte, pán minister, citovať vás, lebo ste nedávno povedal, že máme prestať snívať o fínskom modeli vzdelávania, pretože by sa u nás na Slovensku nedal zrealizovať a konkrétne ste povedali: "Vo Fínsku sa nekradne, nekupčí a peniaze skutočne z veľkej časti idú do oblasti verejného záujmu, ako je školstvo." S týmto výrokom minimálne vo vzťahu k Fínsku možno súhlasiť. Nerozumiem však preto potom, prečo ste, pán minister, zatiaľ nekonali razantnejšie vo vzťahu k ľuďom, ktorí na ministerstve tiež pôsobia dlhodobo, určite to nie sú vaši nominanti a nikto by vám ich na krk ako keby neprišíval, ale ste si ich, momentálne prišívate sám svojim postupom voči, voči nim. Dodnes na ministerstve školstva pracujú dvaja zamestnanci, ktorí predtým pôsobili v orgánoch Študentského pôžičkového fondu a spolu dostali na odmenách 34-tisíc eur, a to je jasným porušením zákona o štátnej službe, ako aj porušením zákona o Študentskom pôžičkovom fonde.
Od 13. júna tohto roku už štyri mesiace pritom minister stále zvažuje, čo s týmito zamestnancami, a verejnosť sa nedozvedela, čo sa s nimi stalo, len ste ich vyzvali na vrátenie odmien, ale nevieme, či sa to podarilo, dúfam, že nám prípadne aj v rozprave na to, na to odpoviete. Je tu aj súčasný generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl, to je človek priamo zodpovedný odborne za zákony, ktoré tu dneska prerokúvame, ktorý bol v orgánoch fondu dlhé roky. Dostal sám osebe viac ako milión korún v odmenách vrátene napríklad 4-tisíc eur za odpísanú štúdiu. Tento pán túto sumu aspoň vrátil, ale dodnes figuruje na vysokom ministerskom poste priamo pod vami, pán minister, a treba tu povedať, že pri ňom je v zákone o štátnej službe vaša priama kompetencia s ním personálne naložiť, ako, ako chcete, ale aj po mojich otázkach na výbore ste sa zaňho priamo postavili.
Ja chápem, že keď človek príde na ministerstvo, osobitne ak je prvýkrát ministrom, cíti skôr potrebu oprieť sa o existujúci aparát, možno neriskovať v tejto veci, ale dúfam, že budete so mnou súhlasiť, že nevieme fínske školstvo budovať na Slovensku tak, ak sa aspoň v základe nevyvodí v tomto, v tomto zodpovednosť. A opakujem, a to tu chcem povedať veľmi jasne, aby sa to, a možno sa to aj tak preklopí do tejto prestrelky, ale napriek tomu to poviem, že nie sú to pôvodne vaši nominanti, sú to, myslím si, vo väčšine takí dlhoroční štátni úradníci rôzneho typu. To znamená, že, ešte raz opakujem, nie je to niekto, u koho by som vás obviňoval, že ste si ho tam sami dali a že za neho nesiete tú pôvodnú zodpovednosť. Len upozorňujem, že čím dlhšie voči ním pôsobíte - teraz to neberte v zlom - nemohúcne, prípadne sa až o nich opierate, tým viac si ich vy sám prikrývate. Takže to je jediná, to je jediná moja poznámka a hovorím to naozaj takto otvorene preto, aby, aby nebol pocit, že sa snažím vám, pán minister, dať do rúk niečo čo, čo nie je vaša vaša zodpovednosť.
Na záver mi dovoľte len povedať, že pán minister už vyhlásil o týchto, v niektorých z týchto pripomienok, ktoré boli medializované, že bude prístupný aj na dobré názory, aj návrhy, tak verím, že v druhom čítaní naozaj upravíme tento návrh tak, aby sa v tomto volebnom období stal jedným z prvých, ktoré prejdú obrovskou a masívnou väčšinou v tomto parlamente, ale na to teda bude treba vôľa z oboch strán. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
15:06
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:06
Anton MartvoňVystúpenie s faktickou poznámkou
17.10.2012 o 15:06 hod.
Mgr. PhD.
Anton Martvoň
Videokanál poslanca
Pán poslanec Beblavý, no v podstate ja by som si dovolil skonštatovať to vaše vystúpenie asi takým spôsobom, že dva odborné argumenty a potom asi desať argumentov typu politického pochválenia sa, aký ste perfektný, a poučovania. No takto, ja som človek, ktorý sa rád dá poučiť, ale viete, no vy tu spomínate generálneho riaditeľa vysokých škôl. Však v podstate on tú odmenu vrátil, keď bol ešte ministrom pán Jurzyca. Zároveň poviem to takto, vy nás idete poučovať, koho máme odvolávať, koho máme nechávať, keď tam ten človek je povedzme už 15 rokov, ale doteraz napríklad vy ste nedokázali poučiť svoje vedenie vašej strany pri financovaní, aby vyvodil zodpovednosť voči tým ľuďom, čo spôsobili problémy alebo nedostatky vo financovaní vašej strany. Tak ako tak nás idete poučovať a vo vlastnom, vlastných radoch nedokážete dať dobré rady svojim nadriadeným. No tak skúste tak najskôr.
Neautorizovaný
15:07
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:07
Miroslav BeblavýAk ste si nevšimli SDKÚ malo kongres, na ktorom kompletne vymenilo vedenie a po tom kongrese sa dokonca vymenili aj všetci ľudia, ktorí sú zodpovední za financovanie strany. Takže...
Ak ste si nevšimli SDKÚ malo kongres, na ktorom kompletne vymenilo vedenie a po tom kongrese sa dokonca vymenili aj všetci ľudia, ktorí sú zodpovední za financovanie strany. Takže zhodou okolností jedna z mála vecí, ktoré sa nedajú prilepiť, je práve to, čo ste povedali. Vyžaduje to až určitý talent vybrať si tak irelevantný komentár, musím povedať.
A k tomu, čo je pánovi Jurzycovi, môžem vám povedať otvorene, ja som to hovoril aj pánovi Jurzycovi a práve preto som to zdôraznil, že pánovi Čaplovičovi nepripisujem vznik týchto miest. A bolo by to nekorektné to spraviť, len mu pripisujem zodpovednosť za ich zachovanie a zároveň musím povedať, že pán minister Jurzyca na rozdiel od pána Čaploviča, vtedy ešte ako predsedu výboru pána, pána Zburína nikdy nebránil a nakoniec ľudia, ktorých vymenoval, ho odvolali a vyčistili to tam. Pán minister Čaplovič zatiaľ okrem, poviem to tak, že poznámok na adresu ľudí, ktorý ten fond naozaj vyčistili, a to ešte úplne zadarmo, s výnimkou riaditeľa, nepodnikol nič. Takže ja opakujem, nie je jeho zodpovednosť, že tam takýto ľudia prišli. Myslím si, že sú tam mnohí od ešte Slafkovskej, od Ftáčnika, od Fronca, každý odinakadiaľ. Ja dokonca si myslím, že niektorí tí ľudia si aj profesionálne veľmi schopní, niektorí nie až tak, len ak v tejto spoločnosti nezačne platiť určitá základná zodpovednosť, že keď sa príde na takto veľký prúser, musí sa zato zaplatiť nejaká cena, tak nebude fungovať nič. A to je celé čo hovorím. To nie je, a preto hovorím, ani som na vás nekydal v tej rozprave ako na SMER, jedine som teda pripomenul, že pán Čaplovič ako predstaviteľ veľmi nepomohol, keď sme toto čistili, ale v zásade áno, nechajme minulosť, bavme sa o prítomnosti a každým dňom, ktorý tá prítomnosť zostáva neriešená je dňom, kedy bude možno menej možné hovoriť o Froncovi a Jurzycovi a bude viac nutné hovoriť o Čaplovičovi, ktorý naozaj sa opiera o ľudí, ktorí mravne zlyhali. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
17.10.2012 o 15:07 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán poslanec Martvoň, keďže jediný reagoval, dovoľte mi povedať, že nedovolil by som si vás nikdy poučovať, ale poviem vám úprimne, na vašom mieste by som vedel ma prefackať lepšie, ako ste to práve spravili, lebo začnem tou druhou poznámkou.
Ak ste si nevšimli SDKÚ malo kongres, na ktorom kompletne vymenilo vedenie a po tom kongrese sa dokonca vymenili aj všetci ľudia, ktorí sú zodpovední za financovanie strany. Takže zhodou okolností jedna z mála vecí, ktoré sa nedajú prilepiť, je práve to, čo ste povedali. Vyžaduje to až určitý talent vybrať si tak irelevantný komentár, musím povedať.
A k tomu, čo je pánovi Jurzycovi, môžem vám povedať otvorene, ja som to hovoril aj pánovi Jurzycovi a práve preto som to zdôraznil, že pánovi Čaplovičovi nepripisujem vznik týchto miest. A bolo by to nekorektné to spraviť, len mu pripisujem zodpovednosť za ich zachovanie a zároveň musím povedať, že pán minister Jurzyca na rozdiel od pána Čaploviča, vtedy ešte ako predsedu výboru pána, pána Zburína nikdy nebránil a nakoniec ľudia, ktorých vymenoval, ho odvolali a vyčistili to tam. Pán minister Čaplovič zatiaľ okrem, poviem to tak, že poznámok na adresu ľudí, ktorý ten fond naozaj vyčistili, a to ešte úplne zadarmo, s výnimkou riaditeľa, nepodnikol nič. Takže ja opakujem, nie je jeho zodpovednosť, že tam takýto ľudia prišli. Myslím si, že sú tam mnohí od ešte Slafkovskej, od Ftáčnika, od Fronca, každý odinakadiaľ. Ja dokonca si myslím, že niektorí tí ľudia si aj profesionálne veľmi schopní, niektorí nie až tak, len ak v tejto spoločnosti nezačne platiť určitá základná zodpovednosť, že keď sa príde na takto veľký prúser, musí sa zato zaplatiť nejaká cena, tak nebude fungovať nič. A to je celé čo hovorím. To nie je, a preto hovorím, ani som na vás nekydal v tej rozprave ako na SMER, jedine som teda pripomenul, že pán Čaplovič ako predstaviteľ veľmi nepomohol, keď sme toto čistili, ale v zásade áno, nechajme minulosť, bavme sa o prítomnosti a každým dňom, ktorý tá prítomnosť zostáva neriešená je dňom, kedy bude možno menej možné hovoriť o Froncovi a Jurzycovi a bude viac nutné hovoriť o Čaplovičovi, ktorý naozaj sa opiera o ľudí, ktorí mravne zlyhali. Ďakujem.
Neautorizovaný
15:09
Vystúpenie v rozprave 15:09
Martin FroncPo prvé musím povedať, že s tým, aby sa tieto dva fondy zlúčili naozaj nemám problém, ono to aj de facto viac-menej v personálnej únii fungovalo. Fungovalo to preto, že ten fond - Študentský pôžičkový fond vznikol dávno, ten sa postupne napĺňal financiami z Fondu národného majetku, teda z týchto peňazí po 50 miliónov a stal sa aj obrátkovým. Potom nie celkom, bola to nejaká politická dohoda, že vznikol Fond pre začínajúcich pedagógov, ktorý ale nebol dostatočne finančne krytý, to treba povedať, čiže tam sa tam sa aj okolo toho veľa vecí zohrávalo. Jednoducho tieto dva fondy fungovali.
Ja poviem, že sú tam veci, ktoré by som rád aj zmenil, čo sa týka istých pravidiel výberu správnej rady, riaditeľa, ale to nechcem teraz rozvíjať, je v prvom čítaní, to si myslím, ani nie je to dobré, sú to také detaily, ktoré si myslím, že môžeme riešiť na príslušnom výbore, teda výbore pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport, ale jedna vec, ktorú pokladám za problém, a to musím povedať, že sa mi nezdá, a to je to, že pán minister istým spôsobom vnímal, že asi aj minister financií vás do toho dotlačil, že tento fond je nastavený tak, aby fungoval podľa pravidiel štátneho fondu, ale zostáva neštátnym fondom. Istým spôsobom vzniká čosi, čo by som nazval mačkopes.
Ja nemám problém s tým, že na tento fond sa budú uplatňovať prísnejšie kritériá, ktoré súvisia so štátnymi fondmi, len mne sa nepáči a rovno poviem, že z druhej strany ako istým spôsobom štát a minister financií si aj dáva trošku ruky od toho preč. Akože pravidlá áno, ale isté veci, ktoré súvisia so štátnym fondom, nie.
Čiže toto, tento problém ako jeden, ktorý vidím, a druhý, musím veľmi otvorene povedať, že oveľa väčšmi ma zaujíma, i keď toto nie ej explicitne v tejto chvíli predmetom znenia zákona, a to je napĺňanie tých fondov, aby mohli fungovať a aby mohli efektívne fungovať a aby istým spôsobom uspokojovali, aspoň pomohli, v tomto prípade cítim oveľa viac tú potrebu pre začínajúcich pedagógov, kde možno že, a o tom by mohla byť tiež diskusia naozaj o výške toho úročenia, ako to vyriešiť, aby to bolo nápomocné.
To sú dve veci, ktoré som pokladal v tom prvom čítaní povedať. V zásade poviem, že s posunutím do druhého čítania tohto návrhu zákona v tejto chvíli nemám problém. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
17.10.2012 o 15:09 hod.
doc. Mgr. PhD.
Martin Fronc
Videokanál poslanca
Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude krátke. Najprv jedna taká poznámka, ktorú, ktorú som si všimol, zvláštnu stratégiu, ktoré, si v podstate oceňujem pána ministra, že dá citlivé školské zákony a potom dá taký menej citlivý, ako minule bolo napríklad o celoživotnom vzdelávaní, a iste aj tam by sa dalo všeličo nájsť, ale potom už veľmi jednoducho prejde. Teraz sa to znova asi zopakuje. Je to asi efektívna politická stratégia. To len konštatujem, a teraz k samotnému zákonu.
Po prvé musím povedať, že s tým, aby sa tieto dva fondy zlúčili naozaj nemám problém, ono to aj de facto viac-menej v personálnej únii fungovalo. Fungovalo to preto, že ten fond - Študentský pôžičkový fond vznikol dávno, ten sa postupne napĺňal financiami z Fondu národného majetku, teda z týchto peňazí po 50 miliónov a stal sa aj obrátkovým. Potom nie celkom, bola to nejaká politická dohoda, že vznikol Fond pre začínajúcich pedagógov, ktorý ale nebol dostatočne finančne krytý, to treba povedať, čiže tam sa tam sa aj okolo toho veľa vecí zohrávalo. Jednoducho tieto dva fondy fungovali.
Ja poviem, že sú tam veci, ktoré by som rád aj zmenil, čo sa týka istých pravidiel výberu správnej rady, riaditeľa, ale to nechcem teraz rozvíjať, je v prvom čítaní, to si myslím, ani nie je to dobré, sú to také detaily, ktoré si myslím, že môžeme riešiť na príslušnom výbore, teda výbore pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport, ale jedna vec, ktorú pokladám za problém, a to musím povedať, že sa mi nezdá, a to je to, že pán minister istým spôsobom vnímal, že asi aj minister financií vás do toho dotlačil, že tento fond je nastavený tak, aby fungoval podľa pravidiel štátneho fondu, ale zostáva neštátnym fondom. Istým spôsobom vzniká čosi, čo by som nazval mačkopes.
Ja nemám problém s tým, že na tento fond sa budú uplatňovať prísnejšie kritériá, ktoré súvisia so štátnymi fondmi, len mne sa nepáči a rovno poviem, že z druhej strany ako istým spôsobom štát a minister financií si aj dáva trošku ruky od toho preč. Akože pravidlá áno, ale isté veci, ktoré súvisia so štátnym fondom, nie.
Čiže toto, tento problém ako jeden, ktorý vidím, a druhý, musím veľmi otvorene povedať, že oveľa väčšmi ma zaujíma, i keď toto nie ej explicitne v tejto chvíli predmetom znenia zákona, a to je napĺňanie tých fondov, aby mohli fungovať a aby mohli efektívne fungovať a aby istým spôsobom uspokojovali, aspoň pomohli, v tomto prípade cítim oveľa viac tú potrebu pre začínajúcich pedagógov, kde možno že, a o tom by mohla byť tiež diskusia naozaj o výške toho úročenia, ako to vyriešiť, aby to bolo nápomocné.
To sú dve veci, ktoré som pokladal v tom prvom čítaní povedať. V zásade poviem, že s posunutím do druhého čítania tohto návrhu zákona v tejto chvíli nemám problém. Ďakujem.
Neautorizovaný
15:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:13
Renáta ZmajkovičováPán poslanec Martvoň.
Pán poslanec Martvoň.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
17.10.2012 o 15:13 hod.
JUDr.
Renáta Zmajkovičová
Videokanál poslanca
Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.
Pán poslanec Martvoň.
Neautorizovaný