8. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Takže opäť sa vám prihováram, tentokrát s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady, a to č. 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Označeným rámcovým rozhodnutím sa vytvárajú pravidlá pre posilnenie princípu vzájomného uznávania trestných rozhodnutí v Európskej únii prostredníctvom zavedenia spoločných procesných garancií v prípadoch, ak ide o rozhodnutia vydané v konaní, na ktorom sa dotknutá osoba osobne nezúčastnila. Súčasne sa navrhuje využitie možnosti podľa čl. 4 bod 6 tohto rámcového rozhodnutia z 13. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze č. 2002/584/SVV postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, na základe ktorého môže členský štát odmietnuť vykonať európsky zatýkací rozkaz, ak sa žiada o vydanie jeho občana, alebo osoby s obvyklým pobytom na jeho území, na účely výkonu trestu odňatia slobody do iného členského štátu za podmienky, že tento štát prevezme výkon cudzieho rozhodnutia, na základe ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz.
Návrhom zákona sú súčasne riešené aj identifikované aplikačné a výkladové problémy, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe pri aplikácii zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze. V čl. 2 sa navrhuje novelizácia zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii v súvislosti s úpravou príslušnosti súdov, v prípadoch a konaní podľa tohto zákona začína na základe konania o európskom zatýkacom rozkaze.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy spôsobom a v rozsahu, ktorý je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, pričom vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 11. júla 2012.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás v krátkosti informoval o obsahu spoločnej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2010 o Európskom zatýkacom rozkaze a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 549 o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 226 o výkone väzby v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. septembra roku 2012 č. 178 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporúčali schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. októbra 2012, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením z 2. októbra 2012 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením z 11. októbra 2012 č. 35. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1, 2 a 3 hlasovať spoločne a tieto návrhy schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave podľa § 79 odseku 4 písm. f) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola v druhom čítaní schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. októbra 2012. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a ako aj § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, predkladám v druhom čítaní na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa zabezpečuje transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora. Smernica je síce uvedená v transpozičnej prílohe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, avšak Európska komisia zaslala v novembri 2010 Slovenskej republike formálne oznámenie, v ktorom konštatuje nesprávnu transpozíciu smernice. Od začiatku roka 2011 prebiehajú legislatívne práce, pričom vo februári 2011 bola zriadená odborná skupina, na základe záverov ktorej predložilo ministerstvo spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania samostatný návrh zákona o opakovanom použití informácií verejného sektora. Po vyhodnotení tohto pripomienkového konania sa z dôvodu vysokého počtu uplatnených zásadných pripomienok ukázala integrácia tejto problematiky do zákona o slobode informácií ako najvhodnejšie riešenie. Pripomienky mali vo veľkej miere protichodný obsah, čo spôsobilo odloženie témy na ďalšiu analýzu. Ministerstvo spravodlivosti plánovalo následne predložiť osobitnú novelu zákona o slobode informácií, avšak ďalšie potrebné legislatívne kroky na splnenie požiadaviek Európskej komisie boli spomalené, a to v súvislosti s vyslovením nedôvery vláde Slovenskej republiky. V súčasnosti sú zástupcovia Európskej komisie priebežne informovaní o legislatívnom procese aj o znení návrhu zákona, pričom sa neformálne vyjadrili, že ak bude zákon v Zbierke zákonov na jeseň tohto roku, žaloba by mala Slovenskú republiku obísť.
V návrhu zákona sa upravujú základné pojmy požadované smernicou, najmä opakované použitie informácií ako aj samotný pojem informácie. Špecifikuje sa aj okruh povinných osôb, ktorý korešponduje s právnou úpravou verejného obstarávania tak, aby boli naplnené požiadavky smernice.
Návrh zákona vychádza z princípov nediskriminácie a transparentnosti podmienok a postavenia žiadateľov. Osobitne upravuje tzv. výhradné dohody, ktorých obsahom, alebo ktoré obsahujú ustanovenia obmedzujúce pre ostatných žiadateľov, pričom tieto považuje návrh zákona za neplatné. Výnimku tvorí prípad, ak je takéto obmedzenie vo verejnom záujme, čo sa však pravidelne prehodnocuje. Smernica ani návrh zákona neobsahujú povinnosť povinnej osoby sprístupniť informácie na opakované použitie. Je na jej rozhodnutí, či informácie sprístupní, ak však tak urobí, vzťahuje sa ňu rad povinností, okrem iného hlavne zásada rovnakého zaobchádzania. V súvislosti s možnosťami sprístupnenia informácií na opakované použitie návrh zákona zavádza dva režimy, a to bez podmienok a s podmienkami.
Ako som už spomenul aj predtým, nemôžeme riskovať žiadne problémy pri prijímaní tohto zákona, alebo návrhu zákona, dovolil som si vás teda vtedy aj teraz požiadať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby bol zákon schválený v podobe, v akej bol schválený vládou Slovenskej republiky.
Samozrejme, uvedomujem si, že v praxi sa stretávame s množstvom problémov pri aplikácii tohto zákona, konkrétne mám na mysli zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Ministerstvo spravodlivosti preto má záujem v ďalšom období byť lídrom diskusie ako tento zákon zlepšiť. Do budúcna máme záujem posilniť právo občanov na prístup k informáciám, a to zužovaním priestoru pre obštrukcie a účelové odmietanie poskytovania informácií povinnými osobami. Na druhej strane chcem hľadať aj účinné mechanizmy, pomocou ktorých by bolo možné brániť sa proti zjavne šikanóznym návrhom, ktoré niekedy doslova paralyzujú a predražujú fungovanie inštitúcií. Tieto problémy však chceme riešiť samostatnou novelou, ktorej bude predchádzať dlhšia diskusia so všetkými zainteresovanými stranami vrátane zástupcov mimovládneho sektora.
Návrh zákona je teda v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj s právom Európskej únie. Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 1. augusta 2012.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som vás informovala o obsahu spoločnej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, je to tlač 170.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. septembra 2012 č. 179 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh odporúčali schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a to uznesením z 9. októbra 2012 č. 101, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 11. októbra 2012 č. 35 a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením z 11. októbra 2012 č. 36. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1 a 2 hlasovať spoločne a tieto schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. októbra 2012 pod č. 112. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja len krátko a povedala by som vlastne na podporu tohto návrhu zákona, tak ako je predložený. Aj možno s poďakovaním za tú korektnú informáciu v tom úvodnom slove pána ministra, ako aj za to korektné prerokovanie v tom zmysle, že tak ako na začiatku bolo sľúbené, že do tejto predlohy nebudú predkladané žiadne zmeny a doplnky, ktoré by sa týkali iných častí zákona o slobodnom prístupe k informáciám, že táto dohoda sa napĺňa, a myslím si, že to je dobre.
Naozaj toto máme transpozičný deficit a Slovenskej republike hrozí škoda. My sme sa na ministerstve spravodlivosti aj pod mojím vedením zaoberali touto témou od začiatku a ten transpozičný deficit vznikol z rôznych dôvodov. Ten prvý dôvod bol, že pomerne dlho prebiehal kompetenčný spor medzi ministerstvom financií a ministerstvom spravodlivosti, že komu vlastne tento zákon patrí, lebo to nie je tak celkom čisto zákon, ktorý by bol o slobodnom prístupe k informáciám. Je to zákon vlastne, ktorý rieši komerčné využitie informácií, ktorými, ktoré produkuje a ktorými disponuje štát, a ide o to zaviesť tomuto komerčnému využitiu týchto informácií nejaké pravidlá. A čiže je to trošku iný segment ako slobodný prístup k informáciám. Keď potom nakoniec došlo k dohode, že ten zákon patrí do gescie ministerstva spravodlivosti, tak áno, práve z týchto dôvodov, o ktorých hovorím, sa viedla pomerne dlhá polemika, že či to má byť samostatný zákon alebo či má byť novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Áno, práve z tých dôvodov, ktoré som na začiatku povedala, že je to trošku iná téma ako zákon o slobodnom prístupe k informáciám, sme pôvodne pripravili samostatný návrh zákona v tejto oblasti. Ja musím povedať, že už tu v pripomienkovom konaní prišla naozaj masa pripomienok. Masa pripomienok, masa pripomienok, ktoré si ako keby aj vzájomne odporovali. A v rámci tej masy pripomienok, prišla aj požiadavka, aby to bolo, naopak, zakomponované do zákona o slobodnom prístupe k informáciám, aby sa zjednotila aj terminológia a aj nejakým spôsobom sa to zakomponovalo do tej témy slobodného prístupu k informáciám. A tak ministerstvo spravodlivosti ešte pod mojím vedením vyhovelo týmto pripomienkam. A keď prišiel návrh zákona vo veľmi obdobnom znení ešte pod mojím vedením do pripomienkového konania, tak opäť prišla masa pripomienok, pretože, a dokonca možno aj od tých istých pripomienkujúcich subjektov, a síce zase z obavy, že bude otvorený zákon o slobodnom prístupe k informáciám, čiže ako keby otvorený ring pre to, aby sa vstúpilo aj v iných častiach do zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ja som rada, že táto diskusia napriek tomu, že som si plne vedomá toho, že nie všetci sú spokojní s týmto znením, najmä z tretieho sektora, a niektorým tým výhradám aj rozumiem, ale som rada, že ten návrh zákona v tomto znení je tu, pretože naozaj neprijatím tej právnej úpravy by Slovenskej republike vznikla škoda.
Pravdepodobne veľmi skoro bude priestor zaoberať sa touto témou nanovo, možno lepšie, ako je to teraz, pretože samotná Únia pripravuje zásadnú zmenu pravidiel, pokiaľ ide o využívanie informácií, ktorými štát disponuje a ktoré produkuje, komerčným sektorom. A naozaj to, čo sa pripravuje na pôde Európskej únie, počíta s tým, že štáty svoje databázy naozaj vedú primárne v elektronickej podobe a týmto smerom tie úvahy v rámci Európskej únie sa pohybujú. Bude to náročné, ale bude to priestor zaoberať sa touto témou iným spôsobom, možno, ako teraz v situácii transpozičného deficitu, aj keď to bude náročná kapitola pre slovenský štát vôbec, pretože informatizácia štátnej správy na Slovensku zďaleka nedosahuje tie parametre ako vyspelé štáty.
Takže ja v tomto, pokiaľ ide o tento návrh zákona, som z týchto dôvodov, ktoré som uviedla, chcela vyjadriť aj podporu tomuto zákonu, pretože tá príprava sa naozaj ťahá ešte od čias pôsobenia, môjho pôsobenia na ministerstve spravodlivosti. A ešte raz chcem poďakovať za to, že nevstupujeme do tohto zákona s inými témami pri tejto príležitosti, lebo by to mohlo ohroziť odstránenie transpozičného deficitu.
Možno tri vety k tomu, čo pán minister povedal v úvodnom slove. Aj keď sa to netýka tejto predlohy, pretože pán minister povedal, že berie ten svoj záväzok z programového vyhlásenia vážne, venovať sa aj zákonu o slobodnom prístupe k informáciám v tej časti, kde je teraz nedotknutý, a síce v dvoch smeroch. V jednom smere, ten jeden smer je uľahčiť alebo rozšíriť slobodný prístup k informáciám. Tu môžem za seba a určite aj za stranu, ktorú reprezentujem, vyjadriť týmto myšlienkam alebo úvahám podporu. Na druhej strane vnímam ja to, čo pán minister povedal, a máte to v programovom vyhlásení vlády, som si toho vedomá, že existujú aj šikanózne návrhy. A tu možno vopred sa chcem k téme vyjadriť, pretože možno si tým dokážeme odpustiť možno nejakú polemiku v budúcnosti, že problém šikanóznych žiadostí o informácie nie je nový a objavuje sa odkedy infozákon uzrel svetlo sveta. A ja musím povedať, že aj sama, keď som bola vo verejnej funkcii, som s takými bola konfrontovaná. No proste to je je jednoducho fakt.
Fakt je aj ten, že boli rôzne pokusy, akým spôsobom chcú zareglementovať a zatiaľ všetky pokusy boli, ja tvrdím našťastie, neúspešné, lebo všetky tieto pokusy, všetky tieto pokusy dávali príliš veľký priestor na druhej strane, potom administratíve, byrokracii, politikom, aby mohli subjektívne rozhodovať, čo je oprávnená žiadosť a čo nie je oprávnená žiadosť, a tým pádom by sa vytvoril priestor pre obmedzovanie prístupu k informáciám a možno k súdnym sporom, ktoré by boli nadbytočné. Čiže je to taká klzká pôda. Ja chcem za seba povedať aj to, že ja som v tom čase, ešte ako štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti, tiež bola konfrontovaná s tým, že zodpovední pracovníci si sťažovali na šikanózne návrhy, tak som urobila normálny test, som týchto pracovníkov požiadala, aby viedli výkaz toho, koľko hodín strávia v priebehu dňa, týždňa, mesiaca tým, že vybavujú infožiadosti. Ja si pamätám, že vtedy to vyšlo, že je to vlastne ako keby jeden pracovný týždeň jednej osoby na ministerstve, keď sa tie hodiny spočítali. Tak my sme to vtedy na ministerstve uzavreli tým, že jeden pracovný týždeň jedného pracovníka na ministerstve je síce náklad pre túto spoločnosť, ale zároveň platí aj zásada, že áno, demokracia má aj náklady, ale myslím si, že tie náklady, ktoré dnes vynakladáme na poskytovanie informácií, sú také, ktoré stoja za to, aby sme mali kvalitnejšiu demokraciu. Keďže to bolo spomenuté v úvodnom slove a viem, že je to aj v programovom vyhlásení vlády, tak som si dovolila mať aj komentár k tejto téme. Určite sa k nej vrátime. Ale je to skúsenosť, odmeraná skúsenosť a moje hlboké presvedčenie.
Ale ďakujem ešte raz pekne. A tento návrh zákona podporujem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Ja chcem poďakovať pani poslankyni Žitňanskej za jej vystúpenie, pretože pre mňa to bolo takým istým zorientovaním sa v tejto problematike. Som rád, že to tak posúdila, možno som sa nevenoval tak poctivo tomuto zákonu, ako by sa patrilo, a preto som rád, že budem môcť ísť s tým čistým svedomím možno podporiť novelu, ktorá vo mne vyvolávala isté podozrenie. Pretože si myslím, že aj keď je pravda, že všetky zákony sú rovnaké, všetky majú rovnakú vážnosť a platnosť, predsa len v histórii slovenského zákonodarstva existujú zákony, ktoré by mali svietiť ako isté také majáčiky na ceste k demokracii, a som presvedčený, že 211-ka je práve takým zákonom, ktorý by sme mali spomínať vždy s istým rešpektom. A čo sa týka minulosti a čo sa týka jeho budúcnosti, vždy zásahy do neho voliť s veľmi jemným a obozretným prístupom.
Som presvedčený, že by bolo veľmi dobre, keby slová, ktoré ste povedali, pani Žitňanská, že teda budú sa všetky budúce návrhy posudzovať veľmi opatrne a uvážlivo, skutočne boli všetkými poslancami tohoto parlamentu prijímané s plnou vážnosťou. Lebo bol by som osobne veľmi nerád, keby sa v budúcich úpravách 211-ky stanovili niektoré parametre, ktoré by nejakým spôsobom mohli byť považované za zníženie možnosti občanov pristupovať k informáciám, a keby takéto argumenty boli podložené tým, že tu existujú obmedzenia, ktoré vyplývajú z tých šikanóznych požiadaviek. Som presvedčený, že treba hľadať riešenia, ktoré takéto možnosti budú minimalizovať, a prístupy občanov k informáciám, ktoré sa týkajú našej republiky, maximalizovať.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 169.
Účelom tohto návrhu zákona je transpozícia rámcového rozhodnutia č. 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi, ako aj transpozícia nadväzujúceho rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní. Návrh zákona vytvára podmienky pre elektronickú výmenu informácií z registrov trestov medzi členskými štátmi Európskej únie prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov trestov, ktorého technická aplikácia priamo vyplýva z rozhodnutia Rady, ktoré som citoval, zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov, tzv. ECRIS, podľa čl. 11 rámcového rozhodnutia č. 2009/315/SVV.
Na tento účel návrh zákona vymedzuje základné postupy registra trestov týkajúce sa centrálnej evidencie odsúdených osôb podľa ich štátnej príslušnosti, žiadostí o zaslanie informácií o odsúdeniach medzi členskými štátmi Európskej únie a odpovedí na ne, vrátane podmienok ich použitia, ako aj možností uchovávania biometrických údajov osôb odsúdených v cudzine, ktoré budú zasielané registru trestov.
Ďalšie čiastkové zmeny a doplnenia zákona o registri trestov sa týkajú rozšírenia povinnosti uchovávať údaje v registri trestov aj vo vzťahu k právnickým osobám, zavedenia integrovaných obslužných miest na podanie žiadosti o výpis z registra trestov, ako aj úpravy rozsahu poskytnutia informácie z registra trestov na účely vydania zbrojného preukazu a zbrojnej licencie v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL US 15/2006 z 20. mája 2009. Navrhované zmeny a doplnenia Trestného zákona a Trestného poriadku vyplývajú z požiadavky transpozície rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV. Účelom je zabezpečiť, aby právoplatné odsúdenia vynesené voči slovenským občanom súdmi iných členských štátov Európskej únie boli v trestnom konaní náležite zohľadnené, ak sa jedná o čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti, aj keď si myslím, že teda má. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože zlepšuje prístup k službám registra trestov vďaka možnosti využitia integrovaných obslužných miest pri podávaní žiadosti o výpis z registra trestov.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 1. augusta 2012.
Ďakujem pekne.

Ďakuje pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o obsahu spoločnej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 169.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. septembra 2012 č. 180 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona odporúčali schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením z 9. októbra 2012 č. 100, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením z 2. októbra 2012 č. 33 a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením z 11. októbra 2012 č. 37.
Z uznesení výborov NR SR pod bodom III tejto správy vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1 až 4 hlasovať spoločne a tieto schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku NR SR, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov NR SR o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru NR SR zo 16. októbra 2012 pod č. 111. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa, ako spoločného spravodajcu predložil návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku NR SR.
Pani predsedajúca, prosím vás, otvorte rozpravu s tým, že by som sa chcel ako prvý prihlásiť do tejto rozpravy.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, v podstate dovoľte, aby som vám prezentoval pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý chcem predložiť, ktorý predkladám teda v mene poslancov NR SR Antona Martvoňa, Anny Vittekovej a Daniela Duchoňa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 169.
Konkrétne znenie tohto pozmeňujúci a doplňujúceho návrhu je nasledovné:
V čl. II sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 6, ktoré znejú:
"4. V § 85 sa vypúšťajú slová "skrátenia danie a poistného podľa § 276".
5. V § 86 písmena e) sa slová "neodvedenia dane a poistného podľa § 277 a odseku 1" nahrádzajú slovami "skrátenia dane a poistného podľa § 276, neodvedenia dane a poistného podľa § 277" a slová "podľa § 278 odsek 1" sa nahrádzajú slovami "podľa § 278".
6. Doterajší text § 86 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
(2) Trestnosť trestného činu podľa ods. 1 písm. e) nezaniká, ak ide o páchateľa, ktorý bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, alebo ak trestné stíhanie páchateľa za obdobný čin bolo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch zastavené z dôvodu zániku trestnosti trestného činu podľa odseku 1."
Ostávajúce body sa primerané prečíslujú.
Čo sa týka odôvodnenia tohto nášho pozmeňujúce a doplňujúceho návrhu, cieľom tohto návrhu, ktorý bol vypracovaný v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, za čo chcem aj pánovi ministrovi poďakovať, za konštruktívny prístup a pomoc, cieľom tohto návrhu je jednotná úprava podmienky účinnej ľútosti vo vzťahu k označeným daňovým trestným činom, konkrétne k trestnému činu skrátenia dane a poistného podľa § 276, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 alebo nezaplatenia dane a poistného podľa § 277 alebo nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona.
Uvedená zmena má za cieľ posilniť motiváciu páchateľov vybraných daňových trestných činov k zaplateniu splatnej dane alebo poistného a vyhnúť sa tým ich odsúdeniu dodatočným zaplatením splatnej dane a jej príslušenstva alebo poistného najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami. Inštitút účinnej ľútosti je už dokonca i v súčasnosti pri niektorých daňových trestných činoch platne zakotvený v § 86 Trestného zákona, napríklad pri trestných činoch neodvedenia alebo nezaplatenia dane alebo poistného.
Ďalším z cieľov navrhovanej úpravy je teda zjednotenie právnej úpravy. Súčasne s týmto cieľom je tu ďalší cieľ, a to je zabránenie zneužívaniu teda inštitútu účinnej ľútosti tým, že navrhujeme jej obmedzenie len vo vzťahu k takým páchateľom, ktorí neboli za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutí alebo trestne stíhaní. Návrhom ako predkladatelia vo všeobecnosti sledujeme aj záujem štátu pri napĺňaní príjmov štátneho rozpočtu riadnym výberom daní a poistného namiesto rozširovania počtu odsúdených a osôb vo výkone trestu odňatia slobody, čo skôr zvyšuje náklady štátu.
Dovolím si poznamenať, že týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom na jednej strane pomôžeme štátu, na druhej strane pomôžeme aj bežným občanom a podnikateľom, ktorí budú môcť využiť inštitút účinnej ľútosti v prípade, že nejakým spôsobom by sa mohli skrátením dane, ktorej sa to teda hlavne dotýka, dopustiť nejakého trestného činu. Zároveň zamedzíme delikventom, ktorí sústavne páchajú trestnú činnosť na tomto úseku, aby inštitút účinnej ľútosti ako taký zneužívali s tým, že v podstate v priebehu dvadsiatich štyroch mesiacov tento inštitút účinnej ľútosti bude sa môcť iba jedenkrát, teda raz za dvadsať štyri mesiacov uplatniť.
Toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne. Nemáme zatiaľ predložený ten poslanecký návrh v písomnej podobe, pán poslanec Martvoň. Ale mám pocit, že sa nám tu trošku rozbieha taká prax, že v druhom čítaní o trištvrte na sedem pozmeňovací návrh, ktorý nie veľmi súvisí s tou transpozíciou, ktorá je cieľom vládneho návrhu zákona. Môže byť obsahovo zladená s predstavou ministerstva, môže byť možno dokonca je dobrá, ale musím sa pýtať, prečo takto mirnix-dirnix k zákonu o registri trestov, ktorý rieši transpozíciu, ideme riešiť účinnú ľútosť. A nepovažujem to za správnu praktiku. Máte právo predkladať pozmeňovacie návrhy, ale takýmto spôsobom určite neprospievame kvalite legislatívneho procesu.
Ja predsa viem, že ministerstvo má v pláne, a je to aj v programovom vyhlásení vlády, pozrieť sa na trestné rekodifikácie z rôznych uhlov pohľadu. Zároveň si myslím, že toto sú presne tie témy, ktoré áno, by sa mali objaviť pri prehodnotení rekodifikácií riadne, normálne v balíku zmien, ktoré ministerstvo navrhne v rámci pripomienkového konania, aby sme sa k tomu, na to mohli všetci normálne pozrieť a normálne sa k tomu vyjadriť. Ani len cez výbor! Ale tu, trištvrte na sedem, fajn, 16. októbra riešime účinnú ľútosť v zákone, ktorý má riešiť len transpozíciu. Ja za seba hovorím, aj za Klub SDKÚ - DS, zákon ktorý rieši transpozíciu, sme pripravení podporiť. No ja teraz budem v noci študovať vaše riešenie účinnej ľútosti a možno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)