8. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy poslankyne, páni poslanci, toto boli racionálne návrhy, i keď trošku pozmením to, že to nie je jedna osoba = jeden pas, ale každá osoba = pas, pretože de facto aj dieťa môže mať viacero pasov, ale to neznamená, že sa nemôže stať to, čo vy hovoríte. Čiže to je jedna z vecí.
Druhá z vecí je, že naozaj tieto dva fakty sú veľmi dôležité.
My sme pôvodne ani nemali na tom záujem, pôvodne sme stále mali záujem na tých plnomocenstvách a spoločnom vybavovaní dokladov, pričom teda právne to bolo označené za protiústavný prístup, lebo zverenie do výchovy je jedna vec podľa tohto názoru právneho a zákonné zastupovanie tým obmedzené nie je teda vraj podľa toho právneho stavu. Sám som podporovateľom skôr myšlienky toho, že pas je tak dôležitá vec, že by tu malo byť súhlasné vyhlásenie rodičov, k čomu, myslím, by sme sa mohli nejako aj skúsiť dostať. To je prvý moment.
A druhý moment je ten, ktorý hovorí, a to je už medzinárodný problém, to už nie je náš problém, lebo vlastne bez ohľadu na rakúskeho alebo amerického colníka, tak naozaj to nie je len vtedy, keď matka má úplné iné meno ako dieťa, už len preto, že Kováč, Kováčová pre mnohých proste jednoducho to isté meno nie je. A z tohto pohľadu je to skôr téma, ktorú treba otvoriť aj na európskej úrovni.
Neviem si predstaviť, zatiaľ ma to ešte nenapadlo, akým dostatočne dobrým dôkazom by bolo možné preukázať vzťah medzi tým, kto sprevádza dieťa, a dieťaťom samotným, pretože vlastne z toho pasu žiadna iná konektivita proste nevyplýva. (Reakcia z pléna.) Iste, len to je o doklad navyše, ktorý zase budú brániť v rámci slobody cestovania. V každom prípade sú to dva dobré dôvody na zamyslenie, ktoré by sme mohli v najbližšej dobe rozpracovať. Nič nebráni tomu, aby, keď dôjdeme na niečo spásonosné, tak sme sa vlastne k tomuto zákonu aj v tejto časti mohli vrátiť, ale tú otázku súhlasu budeme sa snažiť riešiť aj v rámci interných pravidiel. Ďakujem za vystúpenie. Dovidenia.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysielaní a retransmisii, je odstránenie sporných bodov medzi súčasným znením zákona a kodifikovaným znením európskej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Konkrétne ide o ustanovenie týkajúce sa jurisdikcie zákazu vysielania telenákupu na lieky, ktoré podliehajú povoleniu na uvedenie na trh, a vysielania telenákupu na zdravotné výkony, ako aj podpory európskych diel v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie. Slovenská republika sa v priebehu rokovaní s Komisiou zaviazala, že sporné okruhy odstráni novelou zákona o vysielaní a retransmisii, ktorú predloží do legislatívneho procesu do konca roku 2012.
V oblasti jurisdikcie je potrebné odstrániť rozpor smernice Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii, ktorý musí riešiť 20 členských štátov Európskej únie, ktoré sú súčasne aj zmluvnou stranou dohovoru. V zmysle zásady prednosti európskeho práva rieši väčšina týchto štátov uvedený rozpor vypustením odkazu na dohovor z vnútroštátnej právnej úpravy jurisdikcie. Navrhovaný zákon predkladá rovnaké riešenie.
Zároveň sa v súlade s ustanoveniami smernice navrhuje obmedzenie vysielania telenákupu na lieky a zdravotné výkony, konkrétne ide o lieky, na ktoré sa vyžaduje povolenie na uvedenie na trh v zmysle zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a zákaz vysielania telenákupu na zdravotný výkon, ktorým je v zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Návrh sa zaoberá aj otázkou podpory európskych diel v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie. V zmysle smernice majú členské štáty zabezpečiť, aby audiovizuálne mediálne služby na požiadanie podporovali tvorbu európskych diel a prístup k nim. V podmienkach Slovenskej republiky sa ako najvhodnejší spôsob podpory európskych diel v ponuke audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie javí zákonom ustanoviť ich podiel v katalógu programov za kalendárny mesiac. Navrhuje sa preto, aby boli poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie povinní vyhradiť európskym dielam najmenej 20 % z celkového času programov ponúkaných v katalógu programov za kalendárny mesiac, pričom na účely výpočtu tohto podielu sa do celkového času nezapočítavajú spravodajstvo, športové podujatia a zábavné hry, aby sa zabezpečila podpora audiovizuálnych diel európskej produkcie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie. Ďakujem, pán predseda.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorského výboru podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov , ktorý prerokovávame pod tlačou 190, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona odporučili schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením č. 39 z 15. októbra 2012 s pripomienkou, ako aj ústavnoprávny výbor uznesením č. 88 z 9. októbra 2012, ktorý tiež odporučil vládny návrh zákona schváliť s jednou zmenou.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúci návrh, ktorý je súčasťou spoločnej správy pod bodom IV.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Poveril ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady podľa § 25, § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 42 zo 16. októbra 2012.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte k tomuto bodu rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek je neprítomný, zastupuje ho pán minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter je neprítomný, zastupuje ho ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Neprítomný je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, nie sú naňho otázky, nemá zastúpenie. Tým pádom to isté platí o ministrovi životného prostredia Petrovi Žigovi, tiež naňho nie sú otázky. Ospravedlnený ešte ako posledný je minister spravodlivosti Tomáš Borec, na ktorého tiež nie sú otázky.

Veľmi pekne ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi v prvom rade zdôrazniť, že dôležitejšie ako naše subjektívne hodnotenie je samotné vnímanie Slovenska našimi zahraničnými partnermi. Na základe mnohých stretnutí, či už na bilaterálnej alebo multilaterálnej úrovni, môžem potvrdiť, že Slovensko a jeho pôsobenie na medzinárodnej scéne je vnímané jednoznačne pozitívne. Od zostavenia súčasnej vlády predstavuje Slovensko pre svojich zahraničných partnerov a spojencov zodpovedného a, čo je najpodstatnejšie, čitateľného partnera a aktéra na medzinárodnej scéne.
Hodnotenie vnímania Slovenska podložím aj niekoľkými konkrétnymi príkladmi.
Začnem európskym kontextom našich vonkajších vzťahov. Situácia v Európskej únii je zložitá. A dvojnásobne to platí pre samotnú eurozónu. Sme súčasťou ich oboch a nemôžeme sa len pasívne prizerať. V čase krízy musíme v krátkom čase prijímať riešenia, ktoré posilnia Európsku úniu, obnovia dôveru trhov v Úniu a v jej jednotlivé členské štáty. V tomto stave je nevyhnutné byť spoľahlivým a najmä transparentným partnerom. A môžem jednoznačne povedať, že Slovensko všetky tieto podmienky spĺňa. Vláda Slovenskej republiky má silný proeurópsky mandát.
V programovom vyhlásení sme si stanovili ako jednu z priorít posilnenie spoluzodpovednosti za plnenie strategických cieľov Európskej únie a súčasné presadzovanie oprávnených záujmov Slovenskej republiky v Únii, efektívne využívanie prostriedkov z eurofondov na modernizáciu a rozvoj Slovenskej republiky. A už prvý polrok činnosti vlády vynakladáme všetko úsilie na dosiahnutie uvedených cieľov.
Podporujeme kroky smerujúce k obnoveniu dôvery tak v Európu, ako aj v základné hodnoty, no zároveň jasne artikulujeme naše výhrady k prezentovaným návrhom tak, aby sme pôsobili konštruktívne, neblokovali sme rozbehnuté procesy v poslednej chvíli a mali sme dostatok priestoru na vyrokovávanie našich požiadaviek. Napríklad pri návrhoch na vznik bankovej únie vidíme aj pozitíva, a preto ich vo všeobecnosti podporujeme. Zároveň však od začiatku jasne formulujeme našu pozíciu a upozorňujeme na slabé stránky, ako aj pre Slovensko neakceptovateľné alternatívy.
Aktívny prístup Slovenska a jasné formulovanie pozícií už pri štarte diskusií sú pozitívne vnímané aj našimi partnermi, pretože takto máme možnosť dospieť rýchlejšie k dohode.
V európskej agende sme aktívny hráč. Presadzujeme naše záujmy, spolu s ďalšími krajinami, s ktorými zdieľame podobné názory. Príkladom je nedávne stretnutie Priateľov kohézie, ktoré sa z našej iniciatívy uskutočnilo 5. októbra 2012 v Bratislave. A stretli sa na ňom predstavitelia pätnástich členských krajín Európskej únie, pristupujúceho Chorvátska, ako aj predstavitelia Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Všetkých nás spájal spoločný záujem zachovať v rozpočte Európskej únie na roky 2014 až 2020 silné postavenie kohéznej politiky. A na stretnutí sa podarilo dopracovať a prijať spoločné vyhlásenie, čo považujem zvlášť za významný úspech pre Slovensko ako iniciátora tohto stretnutia.
Naše zodpovedné správanie v Európskej únii by sa dalo podporiť aj viacerými argumentmi. Ocenenie prišlo od čelných predstaviteľov Európskej únie, konkrétne predsedu Európskej komisie pána Barrosa a predsedu Európskeho parlamentu pána Schulza, ďalej, od francúzskeho prezidenta pána Hollanda, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, nemeckého ministra hospodárstva pána Röslera, vysokopostaveného komisára OBSE pána Vollebaeka a maďarského predsedu vlády pána Orbána a ďalších.
Predseda Európskej komisie pán Barroso vyjadril plnú podporu krokom súčasnej slovenskej vlády, ktorá napreduje pri dodržiavaní finančnej disciplíny. Prispievame tak k stabilizácii európskeho priestoru, čo v konečnom dôsledku napomáha prekonávaniu krízy.
Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz pri nedávnej návšteve Bratislavy rovnako vyjadril silnú podporu konsolidačnému úsiliu slovenskej vlády. Ubezpečil nás o podpore zo strany Európskeho parlamentu pri snahách o neznižovanie prostriedkov pre kohéznu politiku a zároveň ako odmenu Slovensku za politiku solidarity voči Únii prisľúbil aj pomoc pri podpore investícií a zamestnanosti v samotnej Slovenskej republike. Vláda Slovenskej republiky si podľa neho zvolila správny kurz podpory stability, stability eurozóny, pretože spoločná mena euro je pre ňu od začiatku významným prínosom najmä vzhľadom na závislosť našej ekonomiky od exportu. A sami veľmi dobre viete, ako pre nás znamená jednoduchosť exportu a prijatie eura práve zvýšenie našej zaujímavosti a našej konkurencieschopnosti. Správnosť orientácie vlády na posilňovanie kohéznej politiky potvrdil. Aj upozorním na 70-percentný podiel investícií, ktoré prichádzajú na Slovensko z eurofondov.
V názoroch na smerovanie Únie a eurozóny sa zhodujeme aj s francúzskymi postojmi. Potvrdila to nedávna návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica vo Francúzsku, pretože aj pre Francúzsko je prioritou, aby budúci rozpočet Únie obsahoval dostatok zdrojov pre kohéznu a poľnohospodársku politiku. Zároveň Slovensko a Francúzsko nastúpili podobnú cestu, ktorá spája konsolidačné úsilie so snahou obnoviť hospodársky rast.
Oficiálna návšteva predsedu vlády v Nemecku tiež poukázala na správnosť politického kurzu našej vlády a blízkosť postojov oboch krajín k najvýznamnejším európskym témam. Predseda vlády prezentoval snahu Slovenska byť spoľahlivým partnerom Únie. Zároveň bol potvrdený pretrvávajúci záujem nemeckých investorov o Slovensko, čo je mimoriadne dôležité pre náš hospodársky rast.
Vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre otázky národnostných menšín Knut Vollebaek pri svojej nedávnej návšteve na Slovensku vyzdvihol najmä zlepšujúcu sa kvalitu dialógu medzi Slovenskou republikou a Maďarskom.
Za príkladné označil konsolidačné úsilie slovenskej vlády aj maďarský premiér Viktor Orbán.
Slovensko je aktívne aj mimo rámca Európskej únie. Ako príklad uvediem naše angažovanie v krízových oblastiach sveta nasadením síl v rámci medzinárodného krízového manažmentu.
Veľmi dôležitý a vysoko hodnotený príspevok má Slovenská republika v operácii pod vedením Severoatlantickej aliancie v Afganistane.
V misiách Európskej únie sme zastúpení v operácii v Bosne a Hercegovine, Kosove, Gruzínsku, na moldavsko-ukrajinskej hranici a v týchto dňoch sa zapájame aj do misie na palestínskych územiach.
Zvlášť významné je pôsobenie Slovenska v operácii pod vedením OSN na Cypre, kde zodpovedáme za velenie v jednom zo sektorov misie.
Pri riešení cyperského konfliktu je aktívna aj slovenská diplomacia, ktorá napomáha rozvoju dialógu medzi oboma komunitami.
Jednoznačne pozitívne sú vnímané promptné reakcie Slovenskej republiky pri poskytovaní humanitárnej pomoci v krízových situáciách kdekoľvek na svete. Príklad spred niekoľkých dní, keď Slovensko medzi prvými po zverejnení výzvy poskytlo materiálnu humanitárnu pomoc pre sýrsky tábor Zátarí camp v Jordánsku to jednoznačne iba dokazuje.
Koncom júla tohto roka sme poskytli tiež humanitárnu pomoc utečeneckému táboru v Čiernej Hore.
Ocenením je aj zastúpenie slovenských občanov na významných postoch v medzinárodných organizáciách. O skúsenosti z transformačných a integračných procesov sa Slovensko delí napríklad s krajinami západného Balkánu a takzvaného Východného partnerstva.
Dobré správy pre Slovensko prichádzajú v posledných mesiacoch aj z finančných trhov. Slovenská republika stále dosahuje najvyšší rast HDP v eurozóne a medziročný rast zostáva vysoký, kým ekonomiky okolitých štátov a tiež ťahúňov Európy stagnujú alebo pomaly začínajú klesať. Predbežné údaje Štatistického úradu hovoria aj o miernom zvýšení zamestnanosti. Dôkazom dôvery finančných trhov v konsolidačné úsilie vlády sú aj rekordne nízke úroky, za ktoré je Slovensko schopné získavať úvery.
Tu by som sa na sekundu pristavil, pretože naozaj tu je vidieť aj konkrétne kroky vlády, pretože vláda predáva jednotlivé svoje dlhopisy priebežne a podľa jednotlivých krokov vlády máte možnosť vidieť veľmi podrobne, ako trhy reagujú na opatrenia, ktoré vláda prijíma. A to, že nám vlastne úroky, za ktoré predávame slovenské dlhopisy, postupne klesajú, je dôvera trhov v to, čo vláda v tejto chvíli v oblasti konsolidácii robí a aké vlastne postavenie Slovenskej republiky v európskej štruktúre aj naozaj je.
Verím, že uvedené argumenty dostatočne potvrdzujú správanie súčasnej vlády voči Európskej únii a zahraničným partnerom a jednoznačne demonštrujú pozitívne vnímanie Slovenska vo svete.
Všetky tieto údaje, ktoré som vám vlastne poskytol, dokazujú, že cesta, na ktorú sme nastúpili, je absolútne správna.
Je veľmi dôležité si uvedomiť aj fakty, ktoré ovplyvňujú dnes čím ďalej, tým viac zahraničnú politiku, ktoré sú hlavne ekonomického charakteru.
Pokiaľ sme vnímali krajiny, ktoré boli problematické, ako napríklad Grécko, alebo správy z problémov, v ktorých sú Španielsko alebo Portugalsko, alebo Taliansko, vždy sme to vlastne komentovali aj tým spôsobom, že sa jedná o krajiny, ktoré dlhodobo mali problém s výškou svojho dlhu, ktoré dlhodobo mali problémy s tým, aby realizovali tvrdé štrukturálne zmeny alebo reformy. A preto to nikoho neprekvapilo. Ale v momente, keď sa na ten pomyselný útes štátneho bankrotu dostalo aj Slovinsko, začali sme mať všetci vážne obavy, že to sa netýka len krajín, ktoré sú tradične známe svojou nižšou disciplínou, ale že sa to týka aj krajín, ktoré ešte donedávna boli uvádzané aj tu na Slovensku často ako vzor transformácie. Nakoniec, Slovinsko vlastne vždy bolo považované za najúspešnejšiu krajinu spomedzi transformujúcich sa ekonomík pôvodného, bývalého východného bloku. Dokonca dá sa povedať, že v čase, keď Slovinsko vstúpilo do eurozóny, už vlastne málokto považoval Slovinsko za krajinu bývalého východného bloku, skôr vždy mali pocit, že je tam len tak omylom. A práve to bolo pre nás veľmi dôležité, že niekoľko nesprávnych, niekoľko nie ideálnych rozhodnutí v oblasti ekonomickej politiky štátu dostalo Slovinsko na hranu štátneho bankrotu, kde zatiaľ Slovensko nie je. A všetci všetko robíme pre to, aby sa tam nikdy nedostalo, pretože to by bola vlastne tá najhoršia, najhoršia vizitka, ku ktorej by sme sa mohli prepracovať, pretože tam naozaj už prichádzajú opatrenia, ktoré vážnym spôsobom zasiahnu celú krajinu. A v prípade Slovinska to platí dvojnásobne.
Rád by som povedal, že často sme sa stretávali aj s reakciami našich partnerov, ktorí sú cez Atlantik, to znamená ďalej ako Európska únia. A môžem konštatovať, že mnohé iniciatívy, mnohé programy, projekty, z ktorých nakoniec často Slovenská republika mala možnosť čerpať aj finančné prostriedky, boli v niektorých prípadoch, nechcem komentovať, prečo to bolo, prerušené, pretože sme boli oslovení, aby v mnohých projektoch a programoch sme mali možnosť opäť po krátkej dobe pokračovať, čo pre mňa dáva jednoznačnú vizitku toho, že sa vrátila akási dôvera, vrátila sa akási stabilita, pretože smerovanie aj našich predchádzajúcich kolegov, ktorí boli pred nami vo vláde, nebolo tak ani sprevádzané akousi nedôverou v samotné rozmýšľanie alebo smerovanie, i keď aj to tu bolo často témou, ale najmä nestabilitou. Nestabilita bol ten problém, pre ktorý sa na Slovensko pozeralo naozaj, nehovorím, že to bolo cez prsty, ale veľmi komplikovane. A veľmi ťažko bolo čitateľné a veľmi ťažko sa dali odhadnúť jeho reakcie. V tejto chvíli je Slovensko naozaj stabilnou krajinou. Je to vidieť vždy, keď ktorýkoľvek člen vlády sa zúčastní na rokovaní v Bruseli, kde má okamžite možnosť hovoriť veľmi rýchlo a veľmi otvorene a pracovne s jednotlivými predstaviteľmi Komisie a dosahovať tak vlastne či zmenu, či urýchlenie niektorých rozhodnutí, ktoré sú dôležité, či už pre míňanie eurofondov alebo pre uplatňovanie niektorých politík, ktoré by znamenali zvýšenie zamestnanosti, zvýšenie ekonomickej stability a to, čo chceme vlastne všetci, zlepšenie životnej úrovne pre našich občanov. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Nie, chcem iba veľmi pekne poďakovať za odpoveď. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, činnosť bývalého vedenia Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, v oblasti uzatvárania zmlúv so súkromným sektorom o dodávkach dreva a drevnej hmoty aj v súvislosti s iniciatívami bývalého ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ing. Simona v danej oblasti bola podrobená analýze.
Nové vedenie Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, v súčasnej dobe hľadá korektný spôsob prerozdelenia drevnej hmoty na trhu vzhľadom na pokles ťažobných možností spôsobených znižovaním výmery lesov v obhospodarovaní lesov Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, ich prinavracaním vlastníkom a tiež obmedzeniami ochrany prírody, ktoré neumožňujú v mnohých prípadoch spracovávať kalamitu.
Je potrebné zo strany záujemcov o drevnú hmotu obrátiť sa aj na neštátny sektor, ktorý v súčasnosti obhospodaruje viac ako 51 % výmery lesov Slovenska a je hlavným producentom drevnej hmoty na Slovensku. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, štátny zamestnanec je na základe § 29 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe zaradený do príslušnej funkcie a platovej triedy podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva. Jeho služobný úrad pritom vychádza z charakteristík platových tried uvedených v prílohe č. 1 k citovanému zákonu.
V kompetencii ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky je určenie platových náležitostí prednostom krajských pozemkových úradov, prednostom krajských lesných úradov a riaditeľom obvodných pozemkových úradov. Uvedení štátni zamestnanci vo verejnej funkcii na krajskej úrovni sú zaradení v platovej triede 9, riaditelia obvodných pozemkových úradov sú zaradení v platovej triede 8, ostatným zamestnancom špecializovanej štátnej správy určujú platové náležitosti príslušní vedúci služobných úradov, ktorými sú prednostovia krajských pozemkových úradov a prednostovia krajských lesných úradov. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Dámy a páni, dovoľte mi informovať vás, že Slovenská republika sa naozaj rozhodla pridať k skupine krajín, ktoré majú záujem zaviesť daň z finančných transakcií, tzv. FTT (Financial Transaction Tax). Tak sa stalo na summite ECOFIN-u minulý utorok 9. októbra tohto roku. Oficiálny list na Komisiu som podpísal ako minister financií včera. Ide o formu tzv. posilnenej spolupráce, kde bolo potrebné nájsť najmenej 9 krajín, ktoré sa túto daň rozhodnú zaviesť. Iniciatíva bola vedená naozaj Nemeckom a Francúzskom. Celkovo sa k iniciatíve na ECOFIN-e napokon pripojilo 11 krajín. Sedem členských štátov, ako je Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Belgicko, Slovinsko, Grécko, Portugalsko, zaslalo Európskej komisii oficiálnu žiadosť o posilnenú spoluprácu pred rokovaním Rady ECOFIN-u. A 4 členské krajiny, Taliansko, Španielsko, Slovensko a Estónsko, vyjadrili svoju podporu k zavedeniu FTT, teda transakčnej dane alebo dane z finančných transakcií. Tieto členské štáty sa zaviazali poslať oficiálny list Európskej komisii so žiadosťou o posilnenú spoluprácu v najbližších dňoch.
Uvedené rozhodnutie je dôkazom, že Slovenská republika sa pridáva ku krajinám, ktoré sa rozhodli postúpiť ďalej smerom k hlbšej integrácii. FTT je jednou z hlavných súčastí tohto procesu, stále však trváme na tom, že je potrebné vykonať dopadovú analýzu vplyvov vrátane posúdenia možného presunu aktivít do tretích krajín v prípade prijatia FTT iba menšou skupinou krajín.
Čo sa týka fiškálneho dopadu FTT, tento je závislý od finálneho zadefinovania daňového základu, ktorý je stále predmetom diskusie. Ak by boli predmetom zdanenia iba obchody s akciami vzhľadom na malý objem transakcií, na akciovom trhu v Slovenskej republike sa neočakáva výrazný vplyv tejto dane. Príjem z tejto dane by tvoril zhruba 350 000 eur. Ak by sa však za predmet dane považovali objemy obchodov s dlhopismi a s derivátmi, príjem by bol podstatne vyšší, predstavujúci potenciálne milióny eur. O tejto možnosti sa však stále diskutuje a predmet dane nie je uzavretý. Podľa predbežného návrhu Komisie by dve tretiny celkového príjmu dane mali byť príjmom rozpočtu Európskej únie. O uvedenú sumu by sa mali alikvotne znížiť príspevky členských krajín do rozpočtu Európskej únie.
Slovensko s uvedeným návrhom v princípe súhlasí, nakoľko by toto malo mať pozitívny vplyv aj na štátny rozpočet Slovenskej republiky.
Toľko tá pripravená časť.
Ja chcem vás informovať naozaj aj o tom, že na rokovaní hlavne euroskupiny minulý pondelok bol vyvinutý enormný tlak hlavne zo strany krajín, ako je Nemecko a Rakúsko, na to, aby krajina, ktorá sa hlásila v princípe k zavedeniu tohto typu dane, umožnila vznik takejto skupiny, pretože treba vysvetliť, že to, že sme sa prihlásili do skupiny krajín pre posilnenú spoluprácu, neznamená zatiaľ nič viac, iba to, že sme vytvorili možnosť procesne pracovať na návrhu zavedenia takej dane. Tak ako som to uviedol v úvodnej reči, zatiaľ nie sú známe hlbšie detaily, to znamená ani daňový základ, z ktorého by sa mala takáto daň vyberať, a dokonca ani nasmerovanie, kam by príjmy z takejto dane išli, pretože sú tu v zásade dva možné koncepty, buď by to bolo príjmom národného štátneho rozpočtu, alebo vlastným príjmom Európskej únie, alebo nejaká kombinácia týchto dvoch príjmov.
Musím povedať, že stále preferujeme globálne zavedenie dane z finančných transakcií na čo najširšej báze, to znamená aspoň na úrovni G20, keď sa to nedá na úrovni G20, tak to preferujeme na úrovni dvadsaťsedmičky, keď sa to nedá na úrovni dvadsaťsedmičky, tak potom to preferujeme aspoň na úrovni euroskupiny. Z tohto pohľadu predpokladám, že rozhovory o takejto forme, tzv. prehĺbenej spolupráce, ktorá sa v minulosti iba jedenkrát v histórii Európskej únii naozaj využila, tieto vzory budú pôsobiť naozaj niekoľko mesiacov. Nepredpokladám, že by došlo k dohode skôr než pred koncom budúceho roku.
A takisto treba pomenovať riziká, ktoré z takéhoto obmedzeného prístupu dane by mohli hroziť. Treba si ale uvedomiť, že Slovensko má naozaj veľmi málo rozvinutý kapitálový trh, to znamená, aj tie dopady mali by byť menšie. Aby vôbec bola umožnená takejto menšej skupine štátov forma zavedenia tejto dane, budú musieť s tým súhlasiť aj ďalší členovia Európskej únie. To znamená, ten princíp rozhodovania je taký, že síce 9, v tomto prípade 11 krajín požiada o nejakú formu koordinovanej spolupráce, ale súhlasiť s ňou musia aj ďalšie krajiny z dvadsaťsedmičky. Ak tak dovolia, následne sa na celom modeli dohodnú krajiny deviatky alebo v tomto prípade jedenástky. Bude to ešte v každom prípade zaujímavý príbeh.
V každom prípade ale súhlasím s pánom poslancom, od ktorého som túto otázku dostal, že je to zaujímavým zdrojom tzv. vlastného príjmu Európskej únie. A viete, že aj o tomto sa takisto vedú debaty. A určite je to zaujímavejší a lepší a spravodlivejší zdroj, ako by bola napríklad osobitná sadzba dane z pridanej hodnoty alebo jedno percento z dane z pridanej hodnoty, čo tiež v istých konceptoch v hlavách niektorých úradníkov z Bruselu sa objavilo. Toto by určite bol menej škodlivý prístup. Ďakujem veľmi pekne, skončil som. (Potlesk.)