8. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážený pán predseda výboru, sme sa dostali do druhého čítania o spomínanej a predkladateľom predstavenej zmene zákona alebo doplnení zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. A hovorili sme takisto ako v prvom čítaní o tom, že sa jedná o transpozíciu z európskeho práva, a to v dvoch bodoch, o liekoch a o tom, aby boli upravené pravidlá pri kvótach diel, ktoré sú dávané, tzv. on demand, aby sme určili dvadsaťpercentnú kvótu pri dielach európskej proveniencie alebo pôvodu. K tomuto som sa vlastne vyjadroval aj v prvom čítaní, že táto snaha ad jedna z Európskej únie a možno aj ten náš pohľad na to, keďže v rôznych štátoch Európskej únie, spomínal som Českú republiku, ktorá má napríklad v tomto duchu nastavenú inú, desaťpercentnú kvótu na európske diela s alternatívnou povinnosťou vynaložiť percento z výnosov tejto služby za sledované obdobie na tvorbe európskych diel alebo nadobudnutie práve európskych diel a podobne, je to v podstate chvályhodný čin. Možno som iba poznamenal, či by sme sa nezaoberali alebo neotvorili túto otázku aj pri dielach čisto slovenských. Zároveň som aj pri prvom čítaní hovoril o tom, že mohla by byť snaha, keďže sa otvára tento zákon, aj v trošička inej oblasti. A nechcel by som byť obvinený z toho, že otváram otázku, ktorá ide nad rámec povinností, pravdepodobne sa tomu nevyhnem. Ale zvažoval som presne v tomto bode, či sa oplatí otvárať predmetný zákon sólo vlastnou novelou. Ale sú niektorí poslanci, ktorí na predchádzajúcej schôdzi toto urobili. A neboli úspešní. A ich snaha neprešla ani prvým čítaním. Tak si dovoľujem následne vo vystúpení predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, aby sme vyrovnali práva vysielateľov a práva tých, ktorí signál šíria na Slovensku, na jednu úroveň a aby mohli byť šírené v našich káblových rozvodoch diela alebo programy našich vysielateľov na základe toho, že sa vyrovná vzťah vysielateľa a tzv. retransmittera alebo broadcastera, alebo toho, čo tento signál šíri, aby sa to dialo v súkromnoprávnej rovine a aby do toho zbytočne nezasahoval štát.
Keďže mám vypracovanú analýzu k tomuto bodu, chcel by som možno veľmi krátko opísať, čo som týmto sledoval.
Chcel by som ešte upozorniť, že s touto snahou neprichádzam prvýkrát. Už raz výbor pre médiá a kultúru za bývalej vlády tento zámer schválil. A na základe toho, že bol daný prísľub, že sa danej téme povenujeme v širších súvislostiach v rámci komplexného otvorenia spomínaného zákona č. 308/2000 Z. z., o tomto návrhu v pléne sa nehlasovalo.
K podstate toho, k tejto mojej iniciatíve. Ide o to, aby sa vzťah vysielateľa a prevádzkovateľa retransmisie, keďže ide o vzťah čisto súkromnoprávnej povahy, narovnal. Tento vzťah je regulovaný a mal by byť regulovaný vzájomnou dohodou vysielateľa a prevádzkovateľa retransmisie a autorským zákonom. Sledujem touto zmenou vypustenie požiadavky predkladania vyhlásenia pôvodného vysielateľa o tom, že súhlasí s retransmisiou svojej programovej služby. A týmto pádom si myslím, že do tohto vzťahu zavedieme menšiu mieru regulácie a uvoľnenie vzťahu medzi vysielateľom a šíriteľom retransmisie. Zásah štátu do súkromnoprávneho vzťahu medzi prevádzkovateľmi retransmisie a vysielateľom by mal byť, si myslím, prehodnotený z pohľadu nevyhnutnosti a proporcionality. Vysielanie je činnosť, ktorá si vyžaduje nielen dostatok finančných prostriedkov, ale aj potrebné know-how a znalosť práva pre oblasť práv súvisiacich s autorským zákonom čiže vysielacích práv. Je preto odôvodnené očakávať, že vysielateľ bude schopný samostatne uchrániť svoje záujmy dotýkajúce sa ochrany jeho vysielania. Preto nie je dôvod, aby bol suplovaný nejakým verejnoprávnym orgánom. Týmto zámerom by som chcel odstrániť duplicitu súhlasu vysielateľa, nakoľko súhlas vysielateľa s použitím jeho vysielania je výlučne majetkovým právom, ktoré je vyjadrené jednak v legislatívnych aktoch (smernica z roku 2006/115/ES), v medzinárodných dohodách, medzinárodných dohovoroch o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a vysielateľov (tzv. Rímsky dohovor), ako aj vo vnútroštátnej právnej norme u nás (autorský zákon). Udelenie súhlasu na použitie alebo zákaz použitia vysielania je teda aktom spadajúcim do súkromnoprávnej roviny, vzťahu medzi vysielateľom na jednej strane a prevádzkovateľom retransmisie na strane druhej. V prípade ak by k poskytovaniu retransmisie dochádzalo v rozpore s právnym poriadkom, existuje dostatok možností, ako tento stav napraviť aj prostriedkami súkromnoprávnej povahy.
Chcel by som možno uviesť veľmi krátko, čo tento stav, ktorý teraz máme, spôsobuje, keďže predkladanie súhlasu pôvodného vysielateľa spoločne so žiadosťou o registráciu retransmisie nie je obvyklou podmienkou pre tento akt ani v okolitých štátoch a napríklad v Českej republike sa táto podmienka, ktorú my máme, nevyskytuje vôbec. Keď chystali v Českej republike úpravu, jej predkladatelia upustili od podobného prístupu úplne, pretože skúsim spomenúť niektoré príklady z praxe, čo sa deje, ak táto podmienka platí. Vyžadovanie podmienky o registráciu sa stalo predmetom aj odbornej, aj laickej verejnosti, pretože plnenie tejto povinnosti je obchádzané prevádzkovateľmi retransmisie tým, že títo sa registrujú v štátoch, kde sa plnenie tejto povinnosti nevyžaduje, hoci reálne dochádza k poskytovaniu služieb retransmisie na našom území. Táto skutočnosť negatívne ovplyvňuje tu usadených a registrovaných prevádzkovateľov a narušuje podmienky hospodárskej súťaže, má negatívny dopad na hospodárstvo, ako aj príjmy Audiovizuálneho fondu, ktorému prevádzkovatelia retransmisie registrovaných v Slovenskej republike odovzdávajú časť svojich príjmov. A tí, ktorí síce retransmisiu na Slovensku prevádzajú, ale sú registrovaní v iných krajinách, tento odvod neodvádzajú do Audiovizuálneho fondu. Zároveň keďže pretrváva ten stav, odchod prevádzkovateľov satelitnej retransmisie a registrácia ich aktivít mimo územia Slovenska, hoci služba satelitnej retransmisie stále poskytovaná na území Slovenskej republiky má výrazný dopad na plnenie odvodových povinností týchto subjektov, vyžadovanie registrácie aj od prevádzkovateľov a poskytovateľov služieb satelitnej retransmisie má za následok vznik odvodovej povinnosti voči Audiovizuálnemu fondu, ako som spomínal, za poskytovanie tejto služby. Podľa § 27 zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení zákonov v platnom znení prevádzkovateľ retransmisie je povinný platiť príspevok do fondu. Toľko zákonná úprava v tomto bode.
Základom pre výpočet pri príspevku podľa tohto zákona sú celkové príjmy prevádzkovateľa retransmisie za poskytovanie retransmisie, ako aj obsahovej služby koncovému užívateľovi za posledný kalendárny rok, výška príspevku je určená na jedno percento zo základu. Preto môžeme, keďže tá zákonná úprava je v tomto bode presná, hovoriť o tom, že za posledné obdobie sú známe dva prípady, pri ktorých došlo k zmene poskytovateľa služby retransmisie, UPC a Towercom, pričom prinajmenšom jeden z nich, Towercom, je priamym dôsledkom rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu, z ktorého vyplynula povinnosť registrácie retransmisie poskytovanej prostredníctvom DVD-S. Dôsledkom tohto prístupu je aj obchádzanie povinnosti platiť odvod do Audiovizuálneho fondu. V prípade služby Skylink (satelitná retransmisia) túto pôvodne poskytovala spoločnosť Towercom, dnes ju poskytuje spoločnosť Trade Tec registrovaná v Českej republike. Odhadovaná suma odvodu do Audiovizuálneho fondu v prípade tejto konkrétnej služby vychádza z predpokladaného obratu za poskytovanie služieb na úrovni 1,6 mil. až 12 mil. eur za rok 2010, čo by znamenalo odvod vo výške 116 000 až 120 000 eur.
Nechcem ísť k ďalším číslam. Ako som spomínal, ak sa predkladateľovi bude zdať, že táto zmena ide nad rámec zamýšľanej, keďže ide o transpozíciu, zamýšľanej právnej úpravy, budem s ním súhlasiť, napriek tomu si myslím, že aj pri tom, ako sú tieto podmienky nastavené a že finančné prostriedky takýmto spôsobom odchádzajú z územia Slovenskej republiky, by sme mohli prikročiť k tomu, že pozmeňujúci návrh, ktorý následne prednesiem, by mohol byť podporený. A by sme tým ad jedna ochránili Audiovizuálny fond a ad dve vyrovnali vzťah medzi vysielateľom a retransmitterom a nechali to na ich vlastnej dohode. Dovolím si teda, tak ako mi povinnosť káže, predložiť doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov sa dopĺňa návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča takto:
Po prvé. V článku I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie: „V § 17 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c)." Doterajšie písmená d) až h) sa označujú ako písmená c) až g). Doterajšie body sa následne prečíslujú.
V skratke odôvodnenie. Vzťah vysielateľa a prevádzkovateľa retransmisie je vzťahom čisto súkromnoprávnej povahy. Tento vzťah je regulovaný ich vzájomnou dohodou a zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským zákonom.
Po druhé. V článku I sa za bod 8 vkladá nový bod, ktorý znie: „V § 57 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d)." Doterajšie písmená e) až i) sa označujú ako písmená d) až h).
Odôvodnenie. Predkladanie súhlasu spoločne so žiadosťou o registráciu retransmisie nie je obvyklou podmienkou pre tento akt ani v okolitých štátoch, napr. v Českej republike sa takáto
podmienka nevyžaduje vôbec. Vyžadovanie tejto podmienky je navyše v poslednom čase predmetom diskusie odbornej aj laickej verejnosti. Plnenie tejto povinnosti je obchádzané prevádzkovateľmi retransmisie tým, že títo sa registrujú v štátoch, kde sa plnenie tejto povinnosti nevyžaduje, hoci reálne dochádza k poskytovaniu služby retransmisie na území Slovenskej republiky.
Po tretie. V článku I sa za bod 8 vkladá nový bod, ktorý znie: „V § 60 ods. 9 sa slová „§ 57 ods. 2 písm. e)“ nahrádzajú slovami „§ 57 ods. 2 písm. d)“.“ Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Jedná sa o legislatívnotechnickú úpravu.
Po štvrté. V článku I sa za bod 8 vkladá nový bod, ktorý znie: „V § 63 ods. 1 písm. d) sa slová „§ 17 ods. 1 písm. c) a e)“ nahrádzajú slovami „§ 17 ods. 1 písm. d)“.“ Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Takisto ide o legislatívnotechnickú úpravu, bezprostredne súvisiacu s bodom 1 tohto doplňujúceho návrhu.
Po piate. V článku I sa za bod 8 vkladá nový bod, ktorý znie: “V § 67 ods. 1 písmeno a) znie: „a) nesplnil povinnosti ustanovené v § 17 ods. 1 písm. a) až c) a g )“.“
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Takisto sa jedná o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 1 tohto doplňujúceho návrhu.
Záverom by som chcel ešte raz požiadať o podporu ako predkladateľa, tak i vás, kolegyne a kolegovia, aby sme mohli v tomto bode pristúpiť k úprave a aby sme to, čo prevádzkovatelia retransmisie robia aj tak, buď sa teda sťahujú do iných krajín a vyhýbajú sa odvodovej povinnosti a odvodom do Audiovizuálneho fondu, alebo to robia spôsobom takým, že programy ako Prima a Nova sa vyskytujú v službách programových ako testovacie prevádzky, ktoré trvajú aj niekoľko rokov, a tým pádom i tak sa objavujú u našich retransmitterov, alebo poskytovateľov retransmisie, tento právny stav narovnali a získali finančné prostriedky ktoré nám týmto unikajú. Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie neregistrujeme žiadne faktické poznámky.
Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Takže nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení kolegovia, ja len krátko k tejto veci. Skôr si neodpustím uštipačnú poznámku, že ono už dnes SDKÚ v parlamente nie je, nieto ešte, že nebude po ďalších voľbách... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, k veci.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno, k tomu, o čom sa rozprávame. Ja som čakal teda, či sa zjaví alebo nezjaví nejaký pozmeňujúci návrh okrem návrhu tuná kolegovho, ktorý po schválení by upravoval vec, ktorá podľa mňa viac trápi, i keď toto tiež trápi asi. Ale priznám sa, som až tak hlboko v tom zasvätený nie, ale určite cítime, že viacej túto spoločnosť trápi niečo iné. To znamená, či sa budeme konfrontovať s tým alebo či naberieme v sebe nejaké ešte zbytky síl na to, aby sme sa postavili k tomu, povedzme to možno aj takými slovami, ktoré k tomu sú náležité, určitému mediálnemu teroru, ktorým sme konfrontovaní nielen my, ale aj naše deti. Takže ako som na to čakal, nedočkal som sa toho, takže skúsim ja dať návrh, na konci dám procedurálny návrh, ktorý by možno mohol aj prejsť, keby ste náhodou prípadne počúvali čo budem hovoriť.
Už aj pán minister pripustil, že idiotizácia spoločnosti naberá grády. Tomu som rád. Aj minule sme tu mali na túto tému diskusiu, že čo sa deje, čo sa nedeje. Pozbierať po dvadsať eur na nejakých úbožiakov po dedine a potom z nich robiť farmárov, to nie je asi tá cesta. Dokonca urobil aj to, čo deklaroval. To znamená, stôl síce nebol okrúhly, ale bol. Bola to taká panelová diskusia, kde zase to, čo som ja predpokladal, sa aj stalo. Čiže tie osobnosti, ktoré on k tomu vyzýval, a možno aj myslel, že tam budú, tam neboli. Ale nehovorím tým, že tam nejaké osobnosti neboli, tam práve, naopak, fakt nedajbože, aby si to tak niekto nevysvetlil. Bola tam kopa naozaj ľudí, ktorí sú prínosom pre túto spoločnosť. Ale kopa ľudí tam nebola podľa mňa tých, ktorí mali tam byť. Nuž ale aj tá diskusia sa uberala takým smerom, že aj ja som sa pozeral. A potom som aj povedal pánovi ministrovi zase slová, ktoré rád zopakujem.
Ale chcem upozorniť na jednu vec. Ja som nováčik v parlamente. A človek analyzuje, aké sú systémy práce, ráno sa zobudím, niečo ma napadne, alebo sú systémy práce nejaké koncepčnejšie a potom metódy vôbec, že to nejako analyzujeme. Takže tá metóda, ktorá, si myslím, neublížila alebo vždycky ublíži menej ako také že ad hoc riešenie alebo riešenie, ako sa vyspím, je metóda nejakých komparácií, teda metóda porovnávania sa s krajinami, kde už predsa len nejakú historickú tradíciu majú. Minule mi to prišlo aj tak zvláštne, že sa možno aj dotknem niektorých krajín. Avšak oni to nepočujú v tej Botswane, aby sa neurazili, s tými krajinami, ktoré sú tak nejako aj historicky, aj geograficky blízko.
A tam na tej panelovej diskusii v tej peknej sále na ministerstve kultúry pán Mistrík prezentoval takú tabuľku peknú, kde teda hovoril, ako to majú v iných krajinách v rámci Európy. A nuž čo sme sa dozvedeli, vážení? Dozvedeli sme sa, to že všade v civilizovanej Európe, dokonca spomínal aj prípady mimo Európy, majú časové opony. Kde sme na to zabudli, to bolo Slovensko a Česko. A mňa inak fakt zarazila tá jeho poznámka, že on bol z toho prekvapený. Pán Mistrík na konci povedal, že sám bol z toho prekvapený, ako to je inde riešené. Tak ja som mu to vtedy vytkol. On potom mi to ako loptičku vrátil tým, že oni si to refrešujú v nejakých časových intervaloch. Ale mne to jeho prekvapenie, ako to deklaroval, prišlo, že bol prekvapený absolútne. To znamená, že to sa nezmenilo z roka na rok. To znamená, že minulý rok to nemali. Čiže tak sa stihol za ten rok prekvapiť. Čiže to, že to niekde majú, je normálne (tie časové opony). Len my sme tu na to zabudli. Čiže my sme umožnili vyrásť obrovským silám. A tak to aj konšpiračne znelo. Ale zjednoduším to, poviem, často dramaturg má väčšiu moc v tomto štáte ako parlamentný výbor. Tam sme to dopracovali, vážení. Tu sa poslanec aj minister bojí viac riaditeľa televízie. Viete, to nie je určite správne. Ja som si všimol, že na tej diskusii bol riaditeľ STV, pán riaditeľ JOJ. A myslím, že tam nebol, alebo som to neregistroval, niekto z Markízy, minimálne tam od nich teda pani riaditeľka nebola. A to, čo to predznamenáva a napríklad aj ja identifikujem, je, že proste ten profesionalizmus tej americkej stanice je v tom, že oni rešpektujú zákonodarstvo tej-ktorej krajiny. Potom sú také akože domáce televízie, ktoré vlastne sa majú snahu tu nejakým spôsobom korigovať a upravovať, lebo pán Borovský aj v tej diskusii vystúpil takým tým smerom, že proste sa snažil argumentačne vyvážiť tú polohu. Len ono je to dosť ťažké. Viete, to je ťažká úloha, zobrať si na seba vysvetliť to ľuďom, keď všade v Európe to majú okrem Slovenska a Česka. Takže to je naozaj náročná úloha. A mám pocit, že pán Borovský na konci to aj uznal.
Život je často plný paradoxov, tak mám pocit, aj som to niekde zachytil, že existuje údajne nejaký návrh, ktorý by bol kompromisom v tejto veci. To znamená, sa vytvorí nie kategória pätnástky alebo nejakej šestnástky a údajne niektorí z tých predstaviteľov, ktorých som aj teraz menoval, nejako v príprave alebo v návrhu nejakej možnej diskusie sú otvorení. Ja už neviem, ako to nejako zamotať, aby som niečo nepokazil. Čiže čo chcem tým povedať? To znamená, že už samotní prevádzkovatelia uznali, že možno niekde sa prestrelilo a že možno tá spoločnosť už naozaj toho dostala dosť na to, aby sa upokojila situácia. Čiže je to taká hodená loptička. Otázka stojí, či tu hodenú loptičku autority tohto štátu prijmú. A to je to napríklad, čím som aj končil, keď som tam kratučko vystúpil. A som povedal, že v tomto prípade je to celé príbehom osobnej odvahy pána ministra, či to dokáže, či bude toho schopný, lebo, samozrejme, to bude mať dopad a dosah. Môže to teoreticky aj pre pána ministra znamenať politickú smrť, lebo však nahnevá niekoho a môže sa nad ním urobiť nomen omen s tým, že čo už s ním, lebo však nám to všetko pokazil. Ale, zase, ten váš príspevok pre zdravie tejto spoločnosti je rádovo vyšší, pán minister, ako keby niekto nad vami urobil kríž. Takže ja by som celkom tú obetu aj zobral, keby bolo odsúdením toho celého to, že už nebudete v televízore. Ale potom by možno efektom toho celého bolo to, že naozaj, pani Žitňanská to spomínala, pri detskej rozprávke nejde upútavka na film, kde sa hovorí, že niekto súloží s mŕtvym človekom, to tam odznelo, ja len opakujem, čo tam bolo, čiže to sa stalo. Viete, to sa naozaj tu stalo. My sme Slovensko, takže tu by možno stálo za to, tú obeť priniesť.
Takže ten môj návrh. A ešte skôr, ako ho poviem, tak poviem to, s čím som tu dneska začal, že by sme sa možno mali dopracovať k tomu, že by sme mali vládne návrhy kategorizovať. Tie základné by mali byť lobistické, operačno-taktické, potrebné a opravné. Tak tento zákon, čo je momentálne tu, je v kategórii potrebných. Ale nie je až tak potrebný, ako by bol potrebný v tom, keby sa tam doplnili tie ustanovenia, ktoré sú nevyhnutné, lebo my máme šancu v tom, že keď trebárs vy by ste akceptovali ten môj návrh, aby sa tento zákon stiahol na dopracovanie, že nám sem príde v novembri dopracovaný návrh o dohodu, ktorú dokonca, zdá sa, ponúkajú samotné médiá, lebo ja nemám súhlas z druhej strany povedať, že môžem o tom takto informovať. Ale taký nejaký návrh je a podľa mňa o ňom viete. Tak my sme v novembri to mohli schváliť. A výsledkom by bolo to, že cez Vianoce by sme sa nemuseli báť zapnúť televízor pre deti. Neviem, či by sa to stihlo. (Reakcia z pléna.) No tak dobre, od januára, dajme tomu, nech to je. Čiže to je veľká výzva pre nás všetkých, či sa nad tým zamyslíme alebo nezamyslíme, na zváženie, samozrejme. Ja viem, že toto je ťažké v tomto pléne, ale skúšam to, hej. Takže, pán spravodajca, ak môžem, tak teda dávam procedurálny návrh vrátiť návrh na dopracovanie.
A čo sa týka toho samotného dopracovania. Viete, keď naozaj niekto počas detskej rozprávky pustí upútavku na sex s mŕtvou osobou a za to dostane tritisíc alebo možno ani nedostane pokutu, tak je na to čas, i keď je možno riziko, že vás nepustia do televízie, že vás zhasnú ako lacnú žiarovku z Baumaxu. A paradoxne dokonca sami to tí ľudia už uznávajú, že je možno na to čas. To je aj takou troška našou hanbou, alebo takým tým wake up kolom, že, áno, naozaj je na to čas.
Takže naozaj ďakujem za pochopenie a očakávam, že sa minimálne tým budete zaoberať. Ďakujem.

Ďakujem pánovi poslancovi.
Na vystúpenie poslanca registrujem tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických.
Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, to čo ste vlastne vy ste povedali, a o čom ste hovorili vo svojom príspevku, je vlastne také nepriame pokračovanie tej panelovej diskusie, ktorú spustil minister kultúry ako spoločenský problém, na ktorú takýmto spôsobom reagoval. Je tu z jeho strany výzva verejnosti, aby sa takýchto diskusií zúčastňovala. Ja si myslím, že tento stôl nebol posledným. A predpokladám, že aj na výbore sa budeme touto problematikou zaoberať. My sme sa toho okrúhleho stola nemohli zúčastniť z toho dôvodu, že sme mali rokovanie výboru. Jednoznačne tam proste isté časové následnosti nesedeli.
No v tom, čo ste hovorili, je, tak ako to ja vnímam, problémom právna definícia vulgarizmu, to je dôležitý problém, právna definícia násilia a potom ani nie tak definícia ako spoločné značenie tej dvanástky, pätnástky a osemnástky, ktorá sa v televíziách deje, lebo teoreticky čo je dvanástkou v jednej televízii, môže byť pätnástkou v televízii druhej. Ide o to, že tento problém, samozrejme, treba tiež riešiť, lebo vyplýva z toho prvého.
No a ja veľmi vítam tieto diskusie, ktoré začali na ministerstve kultúry, preto, lebo skutočne je to problém, ktorým sa musíme zaoberať.
No a to prekvapenie pána Mistríka. Ja som tento problém otvoril na poslednom sedení, ktoré sme mali s českými senátormi. A oni takisto na moje prekvapenie hovorili o tom, že to necítia ako český problém, hoci tie české médiá s presahom na Slovensku môžeme sledovať veľmi presne. Pravdou je, že vypuklejší v súčasnosti tento problém vulgarizmu a násilia je na Slovensku.

Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ja tak sa na vás obrátim priamo, pán minister, aby ste dokázali svoju odvahu a naozaj ukázali v tomto štáte, že máte väčšiu moc ako má dramaturg alebo možno aj parlamentný výbor, aby ste stiahli tento návrh zákona, tak ako to bolo predložené tuná.
Naozaj bolo to tu spomenuté. Teraz je to duplicitné. Keď bežia programy pre deti a možno mládež, tak vsúvame do toho mravne nevhodné reklamy. Skutočne je to čosi, čo veľmi negatívne vplýva na výchovu našich detí a mládeže. Veľakrát sme voči tomu bezmocní, lebo tie naše deti sedia pred rozprávkou alebo mládežníckym programom, neodbehneme a neskontrolujeme to, aká reklama tam beží.
Neviem, pán minister, či ste počúvali, čo som hovoril, že vás povzbudzujem k tej odvahe, aby ste ten návrh zákona vrátili a naozaj ho aj prepracovali a dokázali tak tú svoju silu, že máte naozaj väčšiu moc, ako má dramaturg. Ďakujem.

Pán poslanec Senko.

My tu rozprávame o predloženom vládnom návrhu, ale, samozrejme, popri tom, čo sa hovorí a čo je podstatou návrhu vládneho zákona, sa dostávame k téme, o ktorej sme diskutovali aj na minulom sedení parlamentu, predovšetkým o témach, ktoré tu predložil aj pán Hlina.
Ešte raz opakujem, že tento návrh zákona má ambíciu predovšetkým transpozíciu vo vzťahu k európskej smernici, podporu európskych diel a zákaz vysielania telenákupu na lieky, ktoré podliehajú povoleniu na uvedenie na trhu, a vysielania telenákupu na zdravotné výkony. To je ambícia tohto návrhu.
Ambíciou návrhu, ktorý tu v minulom období, minulom parlamente predložila pani Žitňanská, bolo niečo iné. A tam odzneli aj jednotlivé názory jednotlivých poslancov Národnej rady. Treba ale upozorniť, že všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý upravuje podrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania vrátane podmienok časového zaradenia programov a iných zložiek programovej služby, je vyhláška ministerstva kultúry č. 589/2007 Z. z. Čiže v súvislosti s tým, ako začala odznievať aj diskusia na túto tému, aj pán minister hovoril o tom, že je tu možnosť a v prípade, že nenájde nejakú sebareflexiu medzi vysielateľmi, tak pristúpi k možnostiam, ktoré mu dávajú v rámci jeho právomocí upraviť tento problém vo vyhláške. Vzhľadom na to nepovažujem celkom za opodstatnené, aby sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)