8. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Jarjabek, nie je problém v právnej definícii násilia a neviem čoho, problém je, že v civilizovanej Európe to majú a na Slovensku a v Čechách to nemáme. Nechoďme cez Košice, ako sa to hovorí. Ale toto je celý problém. Všade to majú, my to nemáme. A teraz budem mierne politický, mierne, nechcem povedať, demagogický, ale naozaj, pán minister, ale vôbec aj plénum, máme šancu urobiť to, že tie Vianoce môžu byť s menšou obavou. My tých obáv už budeme mať dosť o to, aký bude ďalší rok, koľko bude peňazí, ale ešte nepridávajme rodičom obavu, či pustiť telku môžu alebo nemôžu. A máte to, držíte to v rukách. Keď to trošku zjednoduším, hyperbolizujem, tak môžem povedať, že dneska máte šancu vrátiť na dopracovanie zákon, ktorý by zakázal to, že počas detskej rozprávky ide reklama na súťaž s mŕtvou osobou. Viete, že niekto urobil chybu a za chyby sa platí. Čiže keď niekto už urobil tú chybu, pani Žitňanská vravela, že to vie zistiť, kedy to bolo, ja som to nevidel, ja len reprodukujem to, čo ona hovorila, tak za chyby sa platí. Ja som tiež veľakrát, často zaplatil za moje chyby. Čiže to je tiež v celku spravodlivé. Keď proste sa k tomu dopracujete, tak naozaj máte v rukách, páni poslanci dneska to, že Vianoce môžu byť o niečo jednoduchšie a že vám to nikto nemôže obúchavať o hlavu, že ste nezmenili zákon, ktorý mohol zakázať to, že počas detskej rozprávky, a poviem to tretíkrát a naposledy, ide reklama na súlož s mŕtvou osobou. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi reagovať na dve vystúpenia v rozprave.
Najprv by som zareagoval na vystúpenie pána poslanca Hlinu, ktoré svojím spôsobom ide naozaj teda nad rámec alebo mimo tohto transpozičného návrhu zákona, ale, samozrejme, súvisí to s tým v tom zmysle, že ide o zákon o vysielaní a retransmisii.
Kvitujem vašu aktivitu alebo váš postoj, ale replikoval som vám už na vami spomínanej diskusii, že rýchle a jednoduché riešenia, samozrejme, možné sú, ale nemusia byť vždy najúčinnejšie. Čiže môj postoj má istú logiku od tej výzvy na verejnú diskusiu k nejakej užšej expertnejšej diskusii až po teda nejaké pracovné rokovania so zainteresovanými. Výsledkom by malo byť možno len nielen jedno riešenie, povedzme, zavedenie druhej opony, ale vôbec celkové zamyslenie sa nad tým, čo môže ovplyvňovať obsah vysielania, nielen súkromných vysielateľov, ale aj, samozrejme, verejnoprávneho vysielateľa.
Váš návrh by mohol znamenať, keďže aj vládny legislatívny proces má svoj nejaký priebeh a svoje nejaké nevyhnutnosti, že by sme možno nemuseli na jednej strane stihnúť transpozíciu, ktorú by sme mali urobiť do konca roka, a mohli by sme na druhej strane jednoducho nevystihnúť v zákone to, k čomu by som rád dospel po nejakej vzájomnej dohode aj s vysielateľmi.
Čo sa týka tej opony, tú je možné urobiť aj vyhláškou. My máme v zákone zmocňovacie ustanovenie na to. Čiže to sa dá stihnúť tak, aby to od 1. januára bolo. Ide o to, aká tá opona bude, niečo ste aj naznačili. A naozaj by som to nechcel silou-mocou unáhliť, pretože, poviem to veľmi jednoducho, o čo bude väčšia ústretovosť v zmysle sebareflexie vysielateľov, o to môže byť možno menej prísna regulácia a naopak. Čiže ja mám k tomu takýto postoj, a preto by som s vaším návrhom nesúhlasil a ani nestiahnem tento návrh zákona.
A ešte k tej časovej opone, čo ste spomínali. Ja by som trošku aj možno obránil pána predsedu Rady pre vysielanie a retransmisiu. Tie časové opony, to je najnovší trend zavádzania. To nie je nejaká vec, ktorá tu vždy bola. V poslednom čase tie opony v niektorých štátoch pribúdajú. Takže dovoľte aj jemu byť možno prekvapeným tým istým, povedal by som, zistením, ktoré urobil po tom, čo si urobil najnovší prehľad.
K návrhu pána poslanca Viskupiča. By som možno mohol tiež v tomto prípade sa skryť za konštatovanie, že ten návrh ide nad rámec návrhu vládneho zákona, ale nechcem to urobiť, pretože on svojím spôsobom má svoje rácio. Viem si v konečnom dôsledku predstaviť aj takúto nejakú úpravu vo vzťahu medzi retransmittermi a vysielateľmi. Ale neviem v tejto chvíli na toto kývnuť, lebo mi chýba nejaká taká širšia diskusia s týmito subjektmi. Predsa len možno v dôsledku toho by sa mohli ocitnúť tiež programy niektorých vysielateľov v balíku retransmitterov bez toho, aby to museli vedieť. Jednoducho považujem to za tak citlivú otázku, že chcem tiež k tomuto debatu, odbornú. A viem si predstaviť budúci rok aj otvorenie zákona č. 308/2000 Z. z. v tomto zmysle. Ale v tejto chvíli nie som schopný na to kývnuť takýmto spôsobom. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, čiže po niekoľký raz aj v pléne, aj teda pred poslancami, najmä výboru pre kultúru a médiá.
Návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou ponecháva v platnosti existujúci systém financovania verejnoprávneho vysielateľa založený na úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a príspevku zo štátneho rozpočtu poskytovaného na základe zmluvy so štátom.
Navrhovaná právna úprava sa predkladá s cieľom zachovať nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa, ktorá by bola do veľkej miery ohrozená v prípade, ak by jediným, hlavným, rozhodujúcim príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska bol príspevok zo štátneho rozpočtu. Navyše Rozhlas a televízia Slovenska v zmysle zákona poskytuje službu verejnosti v oblasti vysielania, ktorá je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti, a preto by mala byť verejnosťou taktiež financovaná. Je dôležité zachovať vzájomnú väzbu medzi divákmi a poslucháčmi Rozhlasu a televízie Slovenska a Rozhlasom a televíziou Slovenska, ktorá sa vytvára práve tým, že samotní poslucháči a diváci sa prostredníctvom platenia úhrady priamo podieľajú na financovaní tejto služby im určenej.
V návrhu je obsiahnuté aj to, aby vyberateľom a zároveň príjemcom úhrady bol Rozhlas a televízia Slovenska, nakoľko existencia spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je zriadená za účelom výberu úhrady iba pre jedného verejného právneho vysielateľa, nie je opodstatnená.
Návrh zákona ustanovuje sadzbu úhrady, ktorá je pre fyzickú osobu stanovená na 4,64 eura. Sadzba úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom, sa odvíja od počtu jeho zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor predkladá Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 203 z 24. septembra 2012 pridelila vládny návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 191) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona odporučil schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 40 z 15. októbra 2012 s pripomienkami.
Ústavnoprávny výbor odporučil vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uznesením č. 89 z 9. októbra 2012.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 87 z 11. októbra 2012 odporučil vládny návrh schváliť s pripomienkami.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča schváliť uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich návrhov.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v bode IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne, a to o bodoch 1 až 5 s návrhom schváliť ich.
Gestorský výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveruje ma, aby som podala správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 43 zo 16. októbra 2012.
Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, nebudem sa do detailov dotýkať podstaty návrhu daného zákona.
V rozprave už v prvom čítaní tu odznelo mnoho názorov a tiež výhrad k systému financovania verejnoprávnych médií, predovšetkým teda vysielania Rozhlasu a televízie Slovenska. Je zjavné, že ten systém poplatkov za tieto služby, ako ich stanovuje tento návrh zákona, je nastavený nespravodlivo bez zohľadňovania faktu, či domácnosť alebo iný relevantný subjekt tieto služby v skutočnosti využíva alebo nie. Pripájam sa k týmto názorom, že financovanie verejnoprávnych médií má byť realizované plne z prostriedkov štátneho rozpočtu, ktorý je tvorený z daní všetkých obyvateľov, občanov a podnikateľských subjektov. Na druhej strane chápem a rešpektujem politickú realitu, a teda predpokladám, že môj názor, ako i názory mnohých opozičných poslancov nebudú akceptované a zákon v navrhovanej podobe bude schválený. Napriek tomu chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý má za cieľ vyňať z povinnosti platiť poplatky pre subjekty, ktoré žijú v lokalitách, preukázateľne kde nie je pokrytie signálom terestriálneho vysielania.
Ak dovolíte, teraz uvediem tento pozmeňujúci návrh, takže pozmeňujúci návrh poslanca Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 191).
Po prvé. V § 5 ods. 3 sa dopĺňa nové písmeno g) ktoré znie: „g) osoby za odberné miesta nachádzajúce sa na adresách, ktoré nie sú pokryté signálom terestriálneho vysielania televíznej programovej služby Rozhlasu a televízie Slovenska“.
Odôvodnenie. Úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS majú slúžiť na zabezpečenie týchto služieb. Osoby, ktoré by mali byť podľa navrhovaného § 3 písm. a) platiteľmi, pretože sú v evidencii odberateľov elektriny, avšak adresa ich odberného miesta sa nenachádza na území pokrytom signálom terestriálneho vysielania programovej služby RTVS, by síce prispievali na jej zabezpečenie, avšak bez toho, aby mohli bez dodatočných nákladov (napríklad zakúpením satelitnej antény) služby televízneho vysielania RTVS využívať. To by nebolo spravodlivé a pravdepodobne by to bolo i v rozpore s ústavným princípom rovnosti, pretože by tu vznikli dve kategórie osôb povinných rovnako platiť, a to a) osoby, ktoré za to získajú službu bez dodatočných nákladov, a b) osoby, ktoré takúto službu bez dodatočných nákladov nezískajú.
Navrhujeme, aby sa oslobodenie od povinnosti platiť úhradu viazalo na odberné miesto, nachádzajúce sa na území, ktoré nie je pokryté signálom. Ak by osoba, ktorá by bola podľa § 3 písm. a) platiteľom, teda nenachádzala by sa v evidencii odberateľov elektriny, mala aj iné odberné miesto nachádzajúce sa na adrese, ktorá je pokrytá signálom televízneho vysielania , úhradu by platila. Ak by však bola v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti iba na adrese, alebo adresách, kde nie je pokrytie signálom televízneho vysielania RTVS, v takom prípade by podľa navrhovaného ustanovenia bola od povinnosti platiť úhradu oslobodená. Zodpovednosť za pokrytie signálom má vysielateľ, preto považujeme za spravodlivé, aby sa i takto vytváral ekonomický záujem vysielateľa zabezpečiť celoplošné pokrytie signálom televízneho vysielania. Aktuálne informácie o pokrytí signálom je povinná mať Rada pre vysielania a retransmisiu.
Toľko pozmeňujúci návrh.
Ja by som vám chcel ešte, vážení kolegovia, ukázať mapu, aj keď pravdepodobne niektorí nebudete dobre vidieť pokrytia signálom televízneho vysielania Slovenska. (Ukázanie mapy.) Ako vidíte, tie svetlomodré miesta, v podstate to je skutočné pokrytie, tie tmavomodré miesta, to je tam, kde nie je isté, že je to pokryté, a tie svetlé miesta, to sú miesta, ktoré nie sú pokryté signálom. Podľa informácií ktoré mám, týka sa to asi 265 obcí. Skutočne by sme mali rešpektovať záujem týchto občanov, aby mali teda prístup k verejnoprávnemu vysielaniu. Ak ich nemajú, ak nemajú takýto signál a takýto prístup, tak nech neplatia. Oni si budú vedieť zabezpečiť tento signál, povedzme, cez satelitné vysielanie. Takže, ak dovolíte, pán minister, pravdepodobne k takej mape sa môžete dostať, môžem vám jednu takú mapu venovať.
Ja by som v závere skutočne chcel poprosiť a požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý aspoň čiastočne vyrieši problém nespravodlivých poplatkov za televízne vysielanie Rozhlasu a televízie Slovenska. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Chcem vyjadriť súhlasné stanovisko s predrečníkom, že verejnoprávne médiá majú byť financované plne zo štátneho rozpočtu. Nemusel by tak pán minister dostávať takúto mapu, kde všade ten signál Slovenská republika má alebo nemá. Pre mňa je to naozaj nová informácia, že až 265 obcí na Slovensku tento signál nemá. Ale ten systém poplatkov je naozaj nastavený nespravodlivo, pretože platia za túto službu aj tí, ktorí tieto služby verejnoprávnych médií nevyužívajú, či už z dôvodu takého, že nemajú ten dostatočný signál vo svojom regióne, alebo z dôvodu takého, že túto službu sa jednoducho rozhodli neprijímať. My v podstate týmto zákonom alebo koncesionárskymi poplatkami nútime všetkých občanov, aby platili bez ohľadu na to, či tieto služby verejnoprávnych médií využívajú alebo nevyužívajú. Najspravodlivejšie teda by naozaj bolo to, tak ako to kolega spomenul, aby verejnoprávne médiá naozaj boli plnohodnotne financované zo štátneho rozpočtu, pretože všetci občania tejto republiky platia dane. A keď teda platia dane, tak tento štát recipročne mal by vo forme takejto služby vyjsť v ústrety každému človeku. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, pani spravodajkyňa, ja som už, keď som vystupovala v prvom čítaní, povedala, že vlastne aj teraz strácame čas, keď tu o tom diskutujeme, pretože tu nejde o nič, tu ide vlastne len o návrat k tomu, aby to bolo tak, ako to bolo doteraz. Táto novielka nič nerieši ani neposúva nič ďalej. Jednoducho len anuluje zákon, ktorý prijala minulá koalícia.
Chcela by som sa ale zastaviť pri troch bodoch, o ktorých som v prvom čítaní nehovorila.
Často sme počuli výčitku, že pokiaľ by verejnoprávne médiá boli financované zo štátneho rozpočtu určitým percentom, tak že to znamená politické ovládnutie RTVS. Chcela by som adresovať všetkým tým, ktorí nad týmto nariekali, čo asi budú hovoriť teraz, keď je jasné, že výber dane za RTVS, lebo to je daň, nepokryje ani tie najzákladnejšie potreby verejnoprávnych médií. To znamená, pán minister Maďarič, urobil to po prijatí zástrčkového zákona, potrebuje dofinancovať verejné právne médiá. A dofincovával ich systémom zmluvy so štátom. Teraz na prevádzku RTVS budeme potrebovať oveľa väčšie peniaze zo štátneho rozpočtu na zmluvu so štátom. A tieto peniaze pôjdu hlavne na tvorbu. Hlavne v Slovenskej televízii bude tvorba vlastne ovplyvňovaná ministerstvom kultúry a nielen to, ak bude platiť to, čo platilo pre zmluvu so štátom pre Slovenskú televíziu v predošlom období počas ministrovania pána ministra, to znamená, že ministerstvo kultúry malo právo nezaplatiť za už vyrobený program v rámci zmluvy so štátom, ak došlo k názoru, že tento program nezodpovedá cieľu, ktorý si určilo ministerstvo kultúry, to znamená, že Slovenská televízia vtedy pod pánom Nižňanským sa dostávala do situácie, že ministerstvo síce prisľúbilo peniaze, ale nemuselo za tento program zaplatiť, tak budeme musieť veľmi sledovať, akým spôsobom bude nastavená zmluva so štátom. Samozrejme, v Slovenskom rozhlase to takto nastavené nebolo celkom, pretože Slovenský rozhlas sa ubránil v tomto slova zmysle. Takže netvrdím tu, pán minister, že chcete kontrolovať tvorbu Slovenskej televízie alebo Slovenského rozhlasu, ale tvrdím, že tí, ktorí tak plakali, že financovanie zo štátneho rozpočtu je vlastne politická kontrola verejnoprávnych médiá, teraz sú dajako ticho, budú vidieť, že skoro tretina rozpočtu RTVS bude musieť byť krytá zmluvou zo štátom.
Ale, a tu je ten druhý bod, má to ďalšie dôsledky. To znamená, že verejnoprávne médiá nikdy nebudú vedieť dopredu, koľko vlastne financií budú mať, pretože od rozpočtu k rozpočtu vlastne budeme vidieť, koľko bude potrebovať RTVS na zmluvu so štátom, a bude na hlave pána ministra, v tomto mu nezávidím, koľko peňazí sa mu podarí z rozpočtu Slovenskej republiky na tieto účely priniesť. To znamená, že to, čo sme napríklad odstránili v štátnom rozpočte pre všetky štátne organizácie financované zo štátneho rozpočtu, to znamená, že máme trojročné financovanie, neplatí. A ak sa teda má RTVS venovať kultúre, vieme, že robiť program len podľa toho, aký je rozpočet na jeden rok, je veľmi obtiažne.
Pozorne som sledovala diskusiu v novinách o tom, prípadne také tie balóniky boli vysielané, že sa zvýši zástrčková daň. To znamená, že ľudia by neplatili 55,68 eura ročne. Ja práve preto nehovorím o 4,64, ale o 55,68 eura, aby sme si boli vedomí, že je to pomerne slušná sumička pre niektorých ľudí, ale aby sme si uvedomili, čoho sme svedkami dnes. Sme svedkami balónikov, že sa táto daň bude zvyšovať. Samozrejme, pán minister, a to som počúvala pozorne, povedal, že to bude, až keď si RTVS vydobyje znovu, alebo teda ešte nikdy nemajúca ten imidž naozaj verejnoprávneho médiá, ktorý budú všetci chváliť, no vzhľadom na to, že aj z našich súkromných životov vieme, že budovať si imidž je dlhodobá záležitosť a stratiť ho môžete behom jednej minúty, ale znovu si ho vybudovať zase trvá dlho, obávam sa, že bude veľmi dlho trvať, kým RTVS bude môcť počítať so zvýšenou daňou na svoje fungovanie, ak, samozrejme, ako povedal minule pán Hlina, nedochádza k takticko-strategickým manévrom. A to znamená, že teraz všetci budeme strážiť morálny profil našich televízií, škoda, že nie aj novín, pretože v novinách vychádzajú nahé ženy stále. Ale možnože to bude tá zásterka, ktorá zakryje celú tú debatu o tom, aby sa zvýšila zástrčková daň. Ale cez to všetko vlastne celý čas čakáme a budeme čakať, pán minister, na skutočnú reformu RTVS. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som chcel zareagovať na niekoľko myšlienok pani poslankyne Vášáryovej, ktoré predniesla pred chvíľou.
No, pani poslankyňa, áno, vy ste prijali zákon nový o financovaní RTVS, ale ten zákon ste nikdy nerealizovali. A to, prečo ste ho nerealizovali, si môžeme len domýšľať. Vy ste ho odložili. Vy ste odložili realizáciu tohto zákona preto, lebo neprešiel cez vášho vtedajšieho ministra financií. A bol to jeden z prvých zákonov, ktorý ste prijímali v tomto parlamente, keď ešte koalícia fungovala. A mnohí z vás mi povedali, že keby sa tento zákon prijímal v inom časovom úseku, nikdy by nebol prijatý. Taká je pravda. Samozrejme, opäť nebudem menovať tých, ktorí mi to povedali, preto, lebo by to bolo nekorektné.
No z toho vášho diskusného príspevku mi nebolo celkom jasné, o čom sa bavíme v rámci RTVS, či sa bavíme o programe, bavíme sa o financovaní alebo bavíme sa o spolitizovaní RTVS, teda čomu vy dávate istú prioritu, čo ste chceli tým vaším príspevkom povedať, lebo hovorili ste tak trošku o všetkom, len akosi som nepochopil, čo by malo byť tou prvotnou záležitosťou, lebo teraz hovoríme o financovaní. Len vy ste, pochopiteľne, spomenuli všetko. Dokonca ja by som po takejto diskusii s vami, keby sme boli niekde v dialógu, vám položil otázku, či chcete RTVS a ako si ju programovo predstavujete. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pani poslankyňa Vášáryová veľmi jasne vysvetlila, že šéf RTVS momentálne to bude mať ťažšie a jeho pozícia vôbec nie je jednoduchá, pretože to financovanie nie je jednoduché. A, bohužiaľ, nebude ani jasnejšie. Ale kto to má, bohužiaľ, jasné, tak to sú občania Slovenska, ktorí podľa tohto zákona zaplatia na budúci rok 74 mil. eur na úhradách za poskytovanie verejnoprávnych médií. Myslím si, že to je krásny príklad toho, ako sa slová rozchádzajú s činmi, pretože to deklarovanie o tom, že konsolidáciu zaplatia len tí najbohatší, vyvracia samotný zákon, pretože tieto úhrady budú platiť všetci, 4,64 eura za mesiac budú platiť všetci občania, nielen tí najbohatší, čiže na 74 mil. eur sa poskladajú všetci občania Slovenska a rozhodne nielen tých 12 %, ako to dennodenne počúvame. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.
Pán Jarjabek, ja vám to potom vysvetlím. Dobre?
Ale chcela by som pokračovať v tom, čo povedal pán Štefanec. Všetkým nám ide o to, aby sme mali verejnoprávne médiá. Na tom sme sa pri prvom čítaní tohto zákona zhodli. Niekomu to ešte nedošlo, ale to si potom vyriešime. Všetkým nám záleží na tom, aby sme mali verejnoprávne médiá, snažíme sa nastaviť fungovanie a financovanie verejnoprávnych médií. Je v tom jedna z kľúčových otázok. Nikdy sme doteraz nemali dlhšie obdobie nezávislých naozaj verejnoprávnych médií. Pokiaľ sme boli v komunistickom režime, to snáď nechcete tvrdiť, že sme mali nezávislé médiá v roku 1989, sme sa snažili vždy o to, rok či dva roky. Hľadáme stále ten model. Aj my sme hľadali model. A ja som za jeden z tých modelov hlasovala. Ale treba povedať, že tento návrat nerieši nič. Vraciame sa. Preto som skončila moje vystúpenie, pán minister, že čakám na tú reformu, ktorú chcete vy urobiť. A budem ju pozorne sledovať a analyzovať. A môžem jedine teraz vám držať palce, aby sa vám to podarilo lepšie ako ten zástrčkový zákon. Ďakujem.