8. schôdza

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, pár poznámok k vášmu úmyslu v podstate ponechať koncesionárske poplatky.
Na začiatok musím povedať, áno, uznávam, že vlastne tento zákon alebo súčasný platný stav v podstate mal nadobudnúť reálnu účinnosť až od 1. januára, ale nemôžme sa tváriť, že vlastne vy tým pádom nič nerušíte. Jednoducho meníte súčasný právny stav, meníte vlastne budúci právny stav, ktorý nastane od 1. januára, odkedy by ľudia neplatili koncesionárske poplatky. A takýmto spôsobom poplatky platiť budú. A preto je to v príkrom rozpore s tým, čo ste sľúbili ľuďom pred voľbami. A takisto po voľbách to váš hlavne pán premiér opakoval, že vaše šetrenie alebo konsolidácia verejných financií sa dotkne len 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Vzhľadom na to, ako tu bolo teraz spomenuté v podstate, koncesionárske poplatky sa vyberajú v podstate takým zástrčkovým systémom. Čiže de facto každý, kto má zástrčku, koncesionárske poplatky platí, tak. A keďže vieme, že elektrifikácia Slovenskej republiky je blízka 100 % okrem pár chatrčí v osadách, tak v podstate koncesionárske poplatky na Slovensku platí zjednodušene povedané 100 % ľudí a 100 % nemôže byť 12 %. Čiže je to v rozpore naozaj s tým veľmi zásadným vaším predvolebným a povolebným sľubom, že budete postihovať iba 12 % najbohatších ľudí. Týmto zákonom postihujete 100 % ľudí na Slovensku okrem pár chudákov v chatrčiach, ktorí koncesionárske poplatky neplatia, lebo nemajú elektriku.
Druhá vec. Ja, samozrejme, nie som tu od toho, aby som vám dával rozumy, ale hovoríte, že ste sociálnodemokratická vláda, že ste sociálni demokrati, že máte sociálne cítenie. Podľa mňa ak je niekto raz sociálne cítiaci, potom nikdy v živote nemôže podporovať niečo, čo je sociálne nespravodlivé. A takýto poplatok, nemôžem to ani nazvať daň, je podľa mňa veľmi, veľmi nespravodlivý, lebo ten chudobný človek možno na ten koncesionársky poplatok dá 100 % svojho disponibilného príjmu, ktorý mu zostane po zaplatení svojich výdavkov, a milionár dá na koncesionársky poplatok možno jednu tisícinu percenta zo svojho príjmu. Čiže je to v podstate daň, ktorá má nie progresívny, ale degresívny charakter. Čiže platí, že čím si bohatší, tým platíš nižšie percento dane, keď to nazveme ako daň a porovnáme to s daňami. Čiže je to veľmi nespravodlivý spôsob výberu dane, veľmi nespravodlivo zaťažujeme vlastne tých najchudobnejších presne rovnako ako tých najbohatších. A preto som očakával od vás, že, dobre, o. k., keď už takého niečo predošlá vláda schválila a tie peniaze vám chýbajú, čo beriem akože je legitímne konštatovanie a chvályhodné od vás, aj keď pod medzinárodným tlakom, že sa správate omnoho, omnoho racionálnejšie v porovnaní s prvou vládou Roberta Fica, že sa priznávate k tomu medzinárodnému záväzku Slovenskej republiky a chcete konsolidovať, chcete šetriť a na jednej strane vyberať peniaze od ľudí, že namiesto tohto výpadku, ktorý je teda možno 70 mil. eur, prídete a premietnete to do inej dane, napríklad spotrebnej dane, a niektorú sadzbu spotrebnej dane zvýšite tak, aby ste tento výpadok nahradili. Ale keďže spotrebná daň je vlastne priamo úmerná spotrebe, to znamená, že tí najbohatší majú najvyššiu spotrebu a tí chudobní majú najnižšiu spotrebu pri niektorých tovaroch pri spotrebnej dani, tak napríklad takýmto spôsobom naozaj rovnomerne premietnete to zaťaženie a bohatých zdaníte viac za účelom vlastne získania peňazí pre RTVS a tých chudobných zdaníte menej. Toto by bolo v súlade so sociálnodemokratickým alebo sociálnym cítením sociálnodemokratickej vlády. Ste sami vo vláde. Nikto vám do toho nekafre. Toto som očakával od vás, že urobíte, že nebudete naďalej vlastne podporovať daň, ktorá je drasticky nespravodlivá vlastne pri zohľadnení príjmu jednotlivých ľudí. Ešte raz hovorím, najchudobnejší takýmto spôsobom platia možno až 100 % svojho príjmu na koncesionárske poplatky. Jednoducho keď chudobnému zostane v ročnom rozpočte 50 eur, tak dá to na koncesionárske poplatky. Ale ten najbohatší, ktorému zostane 50 miliónov eur, tak dá 50 eur na koncesionárske poplatky. Čiže na to jeden dá 100 % a najbohatší dá možno tisícinu, možno milióntinu percenta zo svojho disponibilného príjmu.
Druhá nespravodlivosť pri koncesionárskych poplatkov, ktorá je a bola tu už dnes spomenutá je, že vlastne platia ich aj tí ľudia, ktorí sa, bohužiaľ, k službám verejnoprávnych médií nemajú možnosť dostať. Je to 265 dedín na Slovensku, ktoré tento signál nemajú a platia ich. A tam si fakt už potom predstavme, že zvyčajne tie dediny sa nachádzajú v takých hladových dolinách, pánubohu za chrbtom, kde nie je ani žiadna práca, je nezamestnaný, chudák fakt hlavne prežíva, má tu zástrčku, musí to preto zaplatiť. Zaplatí to z toho mála, čo má, za to, čo nemá, za signál, ktorý nemá, zaplatí 53 eur, približne tuším to ročne tak vychádza. Na druhej strane ten bohatý, ktorý má signál, ktorý má milióny na účte, zaplatí rovnakých 50 eur ročne. To sú dve nespravodlivosti, ktoré týmto, že ponechávame tento zákon v platnosti alebo dávame ho vlastne do pôvodného stavu a znova zavádzate koncesionárske poplatky, tak vlastne naďalej v systéme nechávate. A pripadá mi to, nehnevajte sa, nesociálne z vašej strany. Keď raz hovoríte, že ste sociálne cítiaci, tak takúto nesociálnu vec nemôžete podporiť. Predsa nemôžete chcieť, aby platil bohatý dramaticky menej a chudobný dramatický viac v porovnaní teda s tým bohatým a aby chudobný platil ešte dupľom za to, čo v skutočnosti nemá, aby chudobný v hladovej doline platil za signál verejnoprávneho média, ktorý nemá, aj keď ide o 50 eur. Nemožno sa na vec pozerať iba pri vysokých sumách. Aj toto je relatívne malá suma, ale dokopy je to 74 miliónov eur vybraných od ľudí. Nikto iný nám to nezaplatí.
Aj pri prvom čítaní, aj teraz pri druhom čítaní, pán minister, hovorili ste o tom, že vlastne, aj v dôvodovej správe je to napísané, ide vám aj o zabezpečenie nezávislosti verejnoprávnych médií a vlastne preto k tomuto pristupujete a chcete vlastne naďalej podporovať taký priamy vzťah medzi divákom alebo poslucháčom a verejnoprávnym médiom a vlastne takýmto spôsobom chcete zabezpečiť nezávislosť, lebo popisujete to tak, že v prípade, ak by nastal ten stav, ktorý je v súčasne platnom znení, že by v podstate peniaze museli byť vyčlenené pevnou sumou zo štátneho rozpočtu, tak v tom prípade by prišlo k ohrozeniu nezávislosti, ako kebyže teda médium je v rukách politickej garnitúry, a teda takýmto spôsobom vy chránite nezávislosť. Nehnevajte sa, hovoril som to aj v prvom čítaní a teraz to musím povedať, kým ľudia v tejto sále budú či mať vplyv na volenie nejakej rady, ktorá zvolí generálneho riaditeľa, či priamo môcť voliť generálneho riaditeľa, či ovplyvňovať výšku štátneho rozpočtu, z ktorého sa bude vyčleňovať suma pre RTVS, či schvaľovať zákon a rozhodovať, kto koncesiu bude platiť alebo nebude platiť, všetky tieto štyri spôsoby, ktoré doteraz v podstate Slovensko zažilo alebo teda mohlo aj zažiť, ten jeden sme zatiaľ nezažili a mohli sme ho zažiť od januára, nezakladajú žiadnu možnosť nezávislosti RTVS. Jednoducho ak raz sa na pozíciu generálneho riaditeľa môže dostať ten človek, nad ktorým sa zmiluje väčšina v tejto sále, nikdy ten človek nie je nezávislý. Jasné, bolo by super, ak by sa správal nezávisle, ale obávam sa však, že to bude ako v minulosti, že v momente, ak trošičku začal vystrkovať rožky a začal sa správať nezávisle, tak bol veľmi rýchlo uprataný. Takže nemyslím si, že toto je cesta k zabezpečeniu nezávislosti RTVS, a myslím si, že používate to naozaj iba ako takú zásterku toho, že v skutočnosti idete pošliapať si po jazyku v tom, čo ste povedali pred voľbami, po voľbách, že budete šetriť alebo brať peniaze iba tým 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Nie, týmto zákonom ideme zobrať peniaze 100 %, 99,9 % ľuďom na Slovensku, ktorí majú doma zástrčku. Mrzí ma to o to viac, že ste sami vo vláde, že máte v názve sociálna demokracia a že prezentujete sa ako sociálne cítiaci.

Vážené dámy, vážení páni, pán minister, v prvom čítaní som uviedol viacero argumentov pre ktoré si myslím a som presvedčený, že tento návrh je zlý. Dnes spomeniem len najvýznamnejšie z nich. Tento návrh je zlým riešením pre RTVS, ale aj pre občanov, pre samotnú inštitúciu, pretože nepostačuje na udržateľné financovanie verejnoprávnych médií tá výška koncesionárskeho poplatku alebo úhrad za služby verejnosti a vzniká potreba dodatočne zabezpečovať ďalšie finančné prostriedky pre verejnoprávneho vysielateľa. V tomto čase je to už potvrdené, v návrhu budúcoročného rozpočtu figuruje suma 28 miliónov eur, ktorá má prostredníctvom zmluvy so štátom natiecť do RTVS. Je to ako keby potvrdenie toho, že tu diskutujeme a budeme hlasovať o zlom a nezmyselnom a nič neriešiacom návrhu. Návrh budúcoročného rozpočtu v kapitole ministerstva kultúry 28 miliónov pre RTVS je dôkazom, že je to zlý návrh a zlé riešenie.
Zároveň tu padá jeden z mýtov, ktorý používajú predstavitelia strany SMER, že vlastne financovanie zo štátneho rozpočtu uvrháva verejnoprávnu inštitúciu do nejakej závislosti od vlády. No chcel by som už naozaj raz navždy vyvrátiť tento nezmysel, ktorý sa účelovo používa. A budem to ilustrovať na porovnaní oboch riešení v jednom, ktoré som predložil, ktoré bolo schválené v tomto parlamente a malo byť účinné od 1. 1. 2013. A to druhé je to, ku ktorému sa od 1. januára vrátime.
Takže návrh zákona a financovanie RTVS zo štátneho rozpočtu znamená, že zo zákona, nie na základe vôle toho-ktorého ministra alebo tej-ktorej vlády je stanovená percentom istá čiastka z hrubého domáceho produktu, to znamená, je to závislé od výkonnosti ekonomiky, koľko finančných prostriedkov inštitúcia dostane. Chcem povedať, že tá suma by mohla byť zhruba na úrovni podľa vývoja HDP do 100 miliónov eur, čo reálne nie je síce veľa a naozaj v porovnaní s inými krajinami je to menej, ale postačovalo by to na fungovanie verejnoprávnych médií. To znamená, že do stanovenia tejto sumy nijakým spôsobom nezasahuje nikto z exekutívy ani z parlamentu. To považujem za garanciu nezávislosti, pretože v dnešnej dobe tú závislosť vo vzťahu k rôznym subjektom dokážeme vytvárať predovšetkým cez ekonomické nástroje. Takže toto je model, ktorý sme navrhli a presadili a ktorý mal platiť od 1. 1. 2013, ktorý teraz súčasná vláda ruší, pričom chce opätovne zaviesť úhrady za služby verejnosti, tzv. koncesionárske poplatky.
Model, ktorý sa ponúka je teda nasledovný. Zo zákona výška koncesionárskeho poplatku nepostačuje na financovanie verejnoprávnych médií. To znamená, že vláda každý rok pri zostavovaní štátneho rozpočtu musí rokovať, minister kultúry, ktorý, a tu, samozrejme, uznávam, že pán minister má takisto záujem, aby mala inštitúcia dostatok finančných prostriedkov, musí rokovať, možno aj niekedy bojovať s ministrom financií, lebo tak to pri zostavovaní rozpočtu jednoducho je. A naozaj v prípade rezortu kultúry je potrebné bojovať, a v tomto bude mať každý minister kultúry moju podporu, pokiaľ ide o zmysluplné finančné prostriedky, ale jednoducho je to otázka súboja , otázka dohody a najmä je to veľká miera subjektivity. Inými slovami, práve tým, že vláda bude rozhodovať každý rok o výške dodatočných finančných prostriedkov, vytvára zlú pozíciu pre vysielateľa. A práve v takomto modeli možno hovoriť o tom, že zvyšuje sa závislosť manažmentu verejnoprávneho média voči vláde. Takže bol by som rád, keby už tento argument, teda pseudoargument alebo mýtus nezaznieval, lebo opak je pravdou. Práve financovanie prostredníctvom koncesií a následne dostatok dodatočných zdrojov zo štátneho rozpočtu vytvára možnú závislosť verejnoprávneho vysielateľa vo vzťahu k vláde.
Zlé riešenie je tu aj pre ľudí, aj pre fyzické, aj pre právnické osoby. Naozaj je tu skupina ľudí, ktorí nemajú signál televízny, najmä po tom ako došlo k procesu digitalizácie. Je tu skupina ľudí, ktorí dokonca nemajú ani televízny prijímač, aj keď je ich, samozrejme, málo. Ale bol tu dokonca jeden taký poslanec, a dokonca tu vraj ešte aj jeden taký je, čiže sú tu občania, ktorí reálne nevyužívajú služby verejnoprávnych médií a verejnoprávnej televízie. A sú takí, ktorí to robia vedome a jednoducho nemajú záujem o sledovanie verejnoprávneho vysielateľa. Je to ich legitímne právo, nikoho nemožno do toho nútiť. Inými slovami, je tu veľká skupina ľudí, ktorá je zo zákona nútená platiť za niečo, čo nevyužíva. Preto to považujem za mimoriadne nespravodlivé.
No a v prípade právnických osôb tak tento typ zástrčkového zákona je naozaj až absurdný, lebo naozaj si neviem predstaviť zamestnancov vo výrobnom podniku, ako počas pracovnej doby sledujú vysielanie verejnoprávnej televízie. To je naozaj absurdná predstava.
No a musím povedať, už teraz trošku politicky, že tento návrh je zároveň aj volebným podvodom zo strany SMER-u, pretože vo vašom volebnom programe nebola ani jedna jediná zmienka o tom, že by ste mali ambíciu opätovne zavádzať koncesionárske poplatky. Dámy a páni, toto je podvod. Reálne je to podvod na občanoch. Tá téma naozaj nebola v úzadí, tá téma bola relatívne široko prediskutovaná, považoval by som za korektné, pokiaľ by ste nesľubovali ľuďom istoty a povedali im pravdu vo volebnom programe. Neurobili ste to. Tvrdili ste, že ľudia si zaslúžia istoty. A ja sa pýtam, čo je toto za istotu. Áno, majú istotu, že budú platiť od 1. 1. 2013 koncesionárske poplatky, ale takéto istoty ste asi nemali na mysli predpokladám. Čiže, ako to my v SaS voláme, nie sú to istoty, ale rany istoty. A ste pripravení ľuďom uštedriť ďalšiu z rán istôt v podobe znovuzavedenia koncesionárskych poplatkov.
Zároveň tento krok je úplne jednoznačným dôkazom, že nie je pravdou to, čo hovorí predseda vlády, že konsolidačné opatrenia sa dotknú len 12 % obyvateľstva. Jednoducho nie je to pravda. Práve na príklade koncesionárskych poplatkov to vyvraciate, sami vyvraciate si to, čo tvrdí váš predseda a čo tvrdí teda predseda vlády zároveň. Naozaj sa to dotkne všetkých občanov a nielen 12 %.
No a na záver ešte dva mýty, ktoré sa tu spomínajú často v diskusii najmä zo strany predstaviteľov strany SMER, či už poslancov alebo pána ministra.
K tomu, že sme my niečo perfídne a rafinovane nachystali pre novú vládu. Dámy a páni, je to nezmysel. Na ministerstve kultúry sme pripravovali tento návrh v čase, keď nikto ani netušil, že vláda Ivety Radičovej padne. To, že sa schvaľoval v danom čase, je už, samozrejme, iná vec, ale návrh sa pripravoval na ministerstve kultúry v čase, keď nikto netušil, že vláda Ivety Radičovej padne. Čiže chcem vyvrátiť aj tento nezmysel, ktorý sa tu používa.
A na druhej strane, jeden mýtus, o ktorom hovoríte, alebo jedno tvrdenie chcem dobrovoľne verifikovať a potvrdiť. Hovoríte o tom, že toto bola len snaha SaS si naplniť svoj volebný program. Dámy a páni, dávam vám za pravdu, áno, ten návrh, ktorý sme presadili, bol snahou plniť náš volebný program. A pýtam sa, čo je na tom zlé. Som presvedčený, že je to omnoho lepšie, ako ľuďom pred voľbami sľubovať istoty a potom im uštedrovať rany v podobe zavedenia ďalších poplatkov a daní. My sme ľuďom sľúbili okrem iného aj to, že sa pokúsime zrušiť koncesionárske poplatky. A ako minister a predstaviteľ tejto strany som ten návrh predložil. A otvorene som aj v prvom čítaní povedal, aká bola situácia. Áno, rokovania s ministrom financií boli veľmi tvrdé, bola snaha to dať časovo až k 1. 1. 2014. Môj návrh bol dať to k 1. 1. 2012. Došlo ku kompromisu, ale snažili sme sa naplniť jeden z našich predvolebných sľubov, jednu z referendových otázok. A ja si myslím, že to je správne, veď toto je prirodzené očakávať od normálnej slušnej politickej strany. Takže v tomto naozaj dávam vám za pravdu a potvrdzujem, áno, plnili sme si agendu SaS.
No a na záver chcem dať návrh podľa § 83, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto zlom návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Krajcer, ja som toto vaše vystúpenie teda skutočne viacej vnímal ako vystúpenie stranícke, ako vystúpenie podpredsedu strany s ambíciou predsedníckou, a nie ako vystúpenie profesijné, respektíve ako vystúpenie bývalého exministra kultúry. Ja som radšej, keď ste v tej druhej polohe preto, lebo v rámci tých odborných argumentov určite sa nám diskutuje lepšie.
Aby som teda prešiel k tej odbornej rovine. Vy ste hovorili o boji s ministrom financií. No, pán poslanec, vy ste ten boj s tým vaším ministrom financií prehrali. Keby ste ho neboli prehrali, tak by ste neposúvali dátum platnosti tohto zákona z 1. 1. 2012 na 1. 1. 2013. To je jasná prehra s vaším ministrom financií, ktorý nebol ochotný akceptovať tento váš nový zákon, ktorý ste schválili v tom období, v ktorom ste ho schválili, v tom období, keď ešte ste všetci mali záujem na tom, aby koalícia vydržala. Za normálnych okolností by tento zákon určite neprešiel. To je jedna vec.
No vy ste v tom zákone hovorili o financovaní. To financovanie tých 90 miliónov eur, ktoré ste do toho zákona dali, bol rozpočet Slovenskej televízie z roku 1992. Jednoznačne nestačilo by to, bol by to inak zánik verejnoprávnej inštitúcie, či už rozhlasu alebo televízie. To sú fakty, o ktorých sa bavme. A okrem toho ak by to bola akákoľvek suma, ktorá by bola v zákone, nikdy by nebolo povedané, že akýkoľvek minister financií, ktorý by prišiel po tom vašom, by tú sumu naplnil, by ju mohol splniť. Už som tu niekoľkokrát spomínal prípad s Pro Slovakiou, keď vlastne vláda jednoducho neplnila zákon. To sa mohlo stať aj teraz. A to by bol koniec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja nie som odborník na túto problematiku, ale upútalo ma to, čo povedal pán poslanec Krajcer o tom, že znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov nebolo vo volebnom programe strany SMER. Keby len znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov nebolo vo volebnom programe strany SMER, tak by som povedal ups. Ale tam nebolo ani vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne a nebolo ani zníženie odvodov do 2. piliera dôchodkového sporenia. Dokonca tesne pred voľbami predseda vlády povedal, že to zníženie odvodov nie je témou dňa, že to sa určite nestane, však jeho mediálne výroky sa tu veľmi často citovali v letných mesiacoch, týždňoch letného mesiaca august. Pán poslanec Krajcer to nazval podvodom na voličoch. Je nebudem používať takéto tvrdé slová ale je to každopádne nefér, to si trúfam povedať. Keď ma niektorí z veľkých fanúšikov strany SMER náhodou doma v písomnej forme volebný program, odporúčam mu ho roztrhať a vyhodiť, pretože je vlastne úplne nepoužiteľný. To, čo SMER sľuboval pred voľbami, hneď po parlamentných voľbách už neplatilo. Teraz už ide podľa iného zatiaľ tajomného programu, z ktorého určite nebudú chýbať ďalšie prekvapenia, o ktorých budeme rokovať v Národnej rade. Takže čo sa týka volebného programu strany SMER, ukončím to takou vtipnou vetou: Kto tomu náhodou uveril, tak nech sa drží hesla: „Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú.“ Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec Novotný, no práve preto, že SMER ide schváliť niečo, čo nemal vo svojom volebnom programe, tak je absolútne priliehavé použiť slovo podvod, pretože naozaj vo volebnej kampani, a to nie je nič osobné voči nikomu z predstaviteľov strany SMER, hovorím o politickej strane, nezvyknem urážať osoby, sľubovali ste istoty, a nie rany istoty. Taká je realita.
Čo sa týka môjho vystúpenia, pán kolega Jarjabek, boli tam odborné argumenty, ale, samozrejme, aj politické. A nepovažujem to vôbec za zlé.
Ale keď už sa teda chceme baviť v odbornej rovine, tak musím skorigovať trochu to číslo, ktoré ste uviedli, nie 92 miliónov, tam sa hovorí o minimálne 90 miliónoch v zákone. A tá suma sa odvíja od percenta, presnejšie, tisícin percenta hrubého domáceho produktu a úroveň tej sumy tým pádom bola takmer 100 miliónov eur podľa najnovšieho vývoja s tým, keď rastie HDP, k tomu rastu zatiaľ stále dochádza, tak by rástla aj suma finančných prostriedkov pre RTVS. Toto je podľa mňa fér, keď je viac peňazí k dispozícii v štátnom rozpočte, tak vtedy môžeme si tento verejný statok aj zaplatiť. Čiže toto považujem za férové riešenie.
Aká prehra. Ja som vám korektne povedal, áno, ministerstvo financií chcelo ten termín 1. 1. 2014, ja som ho navrhoval od 1. 1. 2012. Nie je to prehra, je to kompromis. Ale položím otázku: K akému víťazstvu sa dopracoval v tomto prípade pán minister Maďarič v súboji s pánom ministrom Kažimírom? Toto je tá podstatná otázka, pretože pán minister Kažimír v tomto prípade vyhral, pretože v záujme konsolidácie sa uvrhnú ďalšie požiadavky a ďalšie rany voči občanom. To je ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, čo dodať? Myslím si, že v tejto situácii je veľmi málo toho, čo tuná z týchto pravých lavíc tejto scény, tejto sály zákonnosti, ako vravieva Janko Mičovský, môžeme urobiť.
Zazneli tu argumenty, označenia o volebnom podvode, o tom, že mali by sme si zobrať aj na paškál skupinu, ktorá signál nemá a predsa tie poplatky platí.
Hovoríme o tom, že znovu zavádzame alebo obnovujeme platnosť a účinnosť nechvalne známeho zástrčkového zákona. Myslím si, že u opozičných asi nedokážeme zmariť snahu o to, aby ľudia naďalej platili sumu 4,64 eur každomesačne. A podľa súčasného generálneho riaditeľa a možno aj podľa medializovaných informácií od pána ministra sumu okolo 6 eur budeme do budúcna po schválení tohto zákona platiť všetci tí, ktorí máme doma zástrčky.
Myslím si, že bolo dostatočne objasnené to, akým spôsobom sme chceli a prečo sme zaviedli platenie za službu a za médiá, verejné služby zo štátneho rozpočtu. Percento z HDP presne fixované, zavesené na to, akým spôsobom bude HDP rásť, tak bude tak rásť aj suma, ktorá bude odvádzaná zo štátneho rozpočtu tomuto médiu, je presne to, čo zabezpečuje nezávislosť. Myslím si, že ak by sme si toto priblížili z nejakej inej oblasti, napr. takej, že ak niekomu dáme dostatočné množstvo prostriedkov na to, aby si vedel zabezpečiť svoje vlastné financovanie v danom roku, aby vedel plánovať to, akým spôsobom bude firmu, médium v tomto prípade, riadiť do budúcnosti a mal teda nejakú minimálne finančnú istotu alebo istotu finančného plánu do budúcnosti, tak týmto spôsobom zabezpečujeme tú aj vami spomínanú nezávislosť, ak to necháme v tomto stave, keď je vždy závislá z roka na rok ad hoc dohoda ministra kultúry s ministrom financií od toho, či bude dostatočné množstvo finančných prostriedkov, závislá aj od toho, či bude vybraté dostatočné množstvo finančných prostriedkov od občanov a či cez tzv. nástroj zmluvy so štátom, ktorý je inak čím ďalej, tým viacej zapeklitý, budú médiá dotované, a z roka na rok sa budeme zaoberať tým, v akej výške to bude, tak vtedy si myslím, že strácajú médiá nezávislosť. Strácajú ju preto, že tam nedokáže manažment, nedokáže rada sa zamerať na to, akým spôsobom sa budú médiá vyvíjať, pretože nevedia, akú presnú sumu na ministerstve financií vymôžu, čo teda minister financií dokáže poskytnúť v tejto rovine médiu verejnej služby.
Raz som tu zažil také prirovnanie. Myslím si, že to bol pán poslanec Poliačik, ktorý hovoril, vtedy si pomohol takým príkladom zo zvieracej ríše. A hovoril o psovi, kedy je pes nezávislý alebo nezávislejší, či vtedy, ak mu dá plnú misku majiteľ ráno a tým pádom si môže ten psík pobehovať voľne celý deň, alebo ho nedostatočne nakŕmi a potom za pamlsok urobí v každý moment, keď potrebuje, to, čo od neho ten majiteľ vyžaduje. Myslím si, že mali by sme zostať pri tom, aby boli médiá verejnej služby financované na základe toho, že je stanovená pevná suma percentom z HDP, ktorá je závislá od rastu percenta, od rastu HDP. Čiže ak sa krajine lepšie darí, darí sa aj médiám verejnej služby. A myslím si, že nemali by byť zaťažovaní v súčasnej dobe občania tejto krajiny ďalším poplatkom, ktorý by od 1. 1. 2013 platiť nemuseli. Tu neobstojí argument, že nič sme vlastne nie znovu zaviedli, alebo vy teda znovu nie zavádzate, pretože inak už o pár týždňov by všetky domácnosti, ktoré si platia elektrickú energiu a takisto aj právnické osoby nemuseli odvádzať poplatok za službu verejnosti, niekým tu volané koncesie na základe zákona, ktorý znovu obnovíte.
Na záver by som sa chcel opýtať pána ministra, či by v záverečnom slove vedel vyjadriť, keďže môj predrečník tuná, myslím, pán poslanec Hudacký presne vyčíslil tie obce, že ich je 265, či má vedomosť o tom, akým spôsobom sa určuje podľa zmluvy s Towercomom to, kto ten signál chytá a kto ho nechytá. Podľa mojich informácií je to určené nie na základe toho, že sa nameria nejaký signál dostupnosti, ale podľa toho, ako to určí softvér, ktorý je vybavený na to, že takéto pokrytie na Slovensku existuje. A to, či niekto nameria, že tam ten signál skutočne je alebo nie je, nie je relevantné, lebo relevantné je to, či softvér určujúci výkonnosť príslušných vysielačov zabezpečuje dostatočný signál do jednotlivých domácnosti, 265 obcí na Slovensku nemá uvedený signál a platí za službu, ktorú nevie dostať, ktorej sa nemôže zúčastniť.
To, že táto daň je nesociálna, bolo takisto obsahom vystúpení mojich predrečníkov. Keďže by som chcel vyhovieť požiadavke, že dnes už o 17.00 hodine sa o tom hlasovať bude, chcel by som aj svojím hlasovaním vyjadriť to, že som proti znovuzavedeniu od 1. 1. 2013 koncesionárskych poplatkov. A bolo dostatočne dosť už povedané ohľadom tém, prečo by k tomuto nemalo byť pristúpené.
Svoje vystúpenie ukončím možno výzvou k tomu, aby nielen poslanci opozície, ale hlavne poslanci vládnej strany nezahlasovali za znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov a naplnili tak svoj sociálnodemokratický odkaz, ktorý vo voľbách sľubovali. A ak zahlasujú za tento zámer, myslím si, že ho porušia. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ako prvú vec by som chcel uviesť, keďže prejavili vo svojich vystúpeniach páni poslanci Matovič, Krajcer a svojím spôsobom aj Viskupič starostlivosť o voličov strany SMER, starajte sa o svojich voličov, špeciálne SDKÚ to veľmi potrebuje.
Špeciálne pánovi Matovičovi by som chcel povedať, že ak mi ukáže alebo povie, že volil stranu SMER, potom ho môže úprimne mrzieť, či sme alebo nie sme dostatočne sociálne demokratickí.
A teraz k veci.
Pán poslanec Hudacký, ale aj pán poslanec Matovič hovorili o tom, že systém je nastavený nespravodlivo v tom zmysle, že nezohľadňuje, či sa niekoho týka, či môže prostredníctvom terestriálneho signálu sledovať vysielanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Okrem iného, samozrejme, dnes je možné sledovať vysielanie verejnoprávneho vysielateľa nielen prostredníctvom terestriálneho signálu, aj cez satelit, ale dokonca aj cez iné zariadenia, ako je televízny prijímač. Ale to nie je to podstatné, je to otázka pohľadu na verejnoprávne vysielanie. A ja zastávam názor, že verejnoprávne vysielanie sa týka každého, bez ohľadu dokonca na to, či osobne ho pozerá alebo počúva, pretože verejnoprávne vysielanie je jedným z dôležitých nástrojov demokracie, z dôležitých nástrojov utvárania si názoru v diskusii relevantných názorov. A najlepšia pôda na stretávanie sa relevantných názorov na mnohé problémy je práve priestor verejnoprávnych médií. Samozrejme, pokrytie terestriálnym signálom je dôležité, dnes sa blíži k 96 %, RTVS má uzavretú zmluvu, ktorá bola ešte za predchádzajúcej riaditeľky uzavretá s Towercomom, na základe ktorej by sa v budúcom roku malo toto pokrytie dostať na úroveň 98 až 100 %.
Ďalšia vec, zmienená pani poslankyňou Vášáryovou, týka sa zmluvy so štátom. Ak si ktokoľvek preštuduje mechanizmus uzatvárania zmluvy so štátom obsiahnutý v zákone, nemôže sa domnievať, že by štát, resp. ministerstvo kultúry mohlo ovplyvňovať tvorbu v RTVS.
K pánovi poslancovi Štefancovi a aj k pánovi Matovičovi. Nie je pravdou, že všetci platia alebo že platí 100 % ľudí. Po prvé, platia domácnosti, čo sa týka ako keby fyzických osôb, po ďalšie, množstvo domácností je oslobodených úplne alebo polovične, ale práve ak by boli verejnoprávne médiá platené výlučne zo štátneho rozpočtu, vtedy platia všetci 100 %, pretože tieto verejné zdroje sú 100-percentným vlastníctvom všetkých. Takže je to úplne naopak, ako tvrdíte.
A napokon k pánovi poslancovi Krajcerovi. Strana SMER sa nedopustila žiadneho podvodu, akokoľvek a koľkokrát to budete tvrdiť, pretože, po prvé, nič opätovne nezavádzame, ale to ponechávame. A tento pre vás možno sémantický alebo lingvistický rozdiel je podstatný, ale podstatné je to, že nezavádzame, ale ponechávame. A, po ďalšie, naši voliči veľmi dobre vedia, že váš návrh sme nielen kritizovali, ale sme aj proti nemu hlasovali. Takže určite naše správanie a tento návrh nepovažujú za podvod. Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, dámy a páni, pekný podvečer prajem. Dovoľte mi teda uviesť návrh novely zákona o hazardných hrách.
Návrh tejto novely vznikol v dielni ministerstva financií, teda nie v dielni poslaneckého klubu niektorej zo strán, tak ako tomu bolo posledne, ale naozaj na rezorte ministerstva financií, a to v rámci Plánu legislatívnych úloh vlády.
Predkladaná novela okrem okruhu úprav vyplývajúcich z aplikačnej praxe, napríklad používania pojmu kasína, ktoré sa upresňuje, obsahuje aj návrhy úprav viacerých oblastí a podmienok prevádzkovania hazardných hier.
V rámci prevencie a boja proti závislosti od hazardných hier sa navrhuje zaviesť povinnosť pre prevádzkovateľov hazardných hier zverejniť pre hráčov na herných zariadeniach informáciu o telefónnom čísle na špecializované zdravotnícke zariadenie pôsobiace v oblasti prevencie, diagnostiky a liečby látkových a nelátkových závislostí.
Ďalšie opatrenia, ktoré budú vplývať na znižovanie záujmu ľudí o účasť na hazardných hrách, je úprava ustanovení zákona, ktoré sa týkajú herne. Navrhuje sa sprísniť možnosť umiestnenia reklamy upozorňujúcej na výšku výhry alebo na možnosť získania výhry, a to tak, aby nebola viditeľná z vonkajšej strany budov, respektíve priestorov, v ktorých sa prevádzkujú hazardné hry. Ak toto ustanovenie prejde, z celého Slovenska vlastne zmiznú všetky pútače, ktoré by mohli lákať ľudí na výšky jackpotu alebo možnosti výhry mnohých tisíc eur, ktoré vidíme na skoro každej križovatke v našej krajine.
Navrhujeme sprísniť definíciu pojmu herňa, a to tak, že herňa musí byť stavebne oddelený priestor so samostatným uzamykateľným vchodom. To znamená žiadnu zástenu, žiadne formálne oddelenie, ale naozaj stavebné oddelenie, oddelenie od iných priestorov.
Navrhujeme sprísniť ustanovenia týkajúce sa stáleho dozoru herní tak, aby osoby, ktoré vykonávajú túto činnosť, mali s prevádzkovateľom uzatvorený pracovnoprávny vzťah. A zároveň tieto osoby budú musieť byť trvale prítomné v herni počas jej prevádzkových hodín. To znamená, snažíme sa prerušiť tú prax, kde kvázi v herniach obsluhujúci personál, napr. čašníci, krčmári, zároveň vykonávajú úlohu stáleho dozoru. V tomto prípade to budú musieť byť ľudia, ktorí budú mať trvalo skutočný pracovnoprávny vzťah.
Navrhujeme ustanoviť minimálny počet hracích zariadení v herni a stanoviť maximálny počet zariadení prevádzkovaných mimo herne. Limitovanie počtu vybraných zariadení v herniach, najmä výherných prístrojov a terminálov videohier, by malo prispieť k poklesu celkového počtu prevádzok v blízkosti zariadení s vyššou kumuláciou mladistvých osôb, ktoré patria medzi ľahko ovplyvniteľné ponukou rýchleho získania peňazí, a tým i zraniteľné z hľadiska reálneho posúdenia možnosti výhier v hazardných hrách.
Návrh zákona sa ďalej zaoberá aj úpravou sadzieb, odvodov pre niektoré druhy hazardných hier. Tu vôbec nezakrývam, že hlavným motívom sú fiškálne záujmy štátu, to znamená vyššie príjmy.
Návrh zákona sa zaoberá zavedením nového správneho poplatku, ktorý bude príjmom pre obce za vydanie vyjadrenia k umiestneniu technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo zariadení používaných pri prevádzkovaní videohier. Ide hlavne o cezročné presúvanie mnohých výherných prístrojov.
A takisto navrhujeme úpravu ustanovení zákona, ktoré sa týkajú prijímania všeobecne záväzného nariadenia obcami, to je to známe VZN, ktoré obmedzí prevádzkovanie hazardných hier na celom svojom území pre všetky druhy s výnimkou lotériových hier, internetových hier, kartových hier mimo kasína, charitatívnych lotérií a stávkových hier. Pritom vydaniu takéhoto VZN musí predchádzať miestne referendum, v ktorom obyvatelia obce rozhodnú, či v obci dochádza k narušeniu verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier. Vypísanie referenda nemusí byť iniciované len zo strany samosprávy obce, ale môžu ho iniciovať aj obyvatelia priamo, a to prostredníctvom petície. Tu reagujeme na zásadné výhrady Generálnej prokuratúry s hrozbou podania na Ústavný súd.
Takisto musím povedať, že predložený návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky 28. septembra tohto roku. Toľko na úvod, pán predseda, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 234), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené podľa § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 8. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporúčam, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada schválila, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 218 z 28. septembra 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému zákonu.

Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, vážený pán minister, ku ktorému hlavne sa chcem teraz prihovoriť a ktorý ma, dúfam, počuje. (Reakcia navrhovateľa.) Počuje, dobre.
To, že navrhujete legislatívnotechnické nejaké spresnenia súčasného právneho stavu, vítam, že navrhujete vyššie poplatky pri hazarde, vítam, že navrhujete niektoré sprísnenia, vítam. To, že navrhujete, aby na automate hracom bolo telefónne číslo na prípadného poradcu, ktorý vám poradí v závislosti, vítam, aj keď trošku s úsmevom, lebo obávam sa, že tomu závislákovi to nepomôže. Čo však vidím ako dosť veľký problém a čoho sa naozaj obávam, je, že nastane jeden bod vlastne v tom zákone problematický. A to je to, že nebude to už tak ako dnes, že bude stačiť všeobecne záväzné nariadenie obce na vytlačenie hazardu z obce, ale bude môcť byť všeobecne záväzné nariadenie zároveň podmienené vykonaním miestneho referenda, kde ľudia budú musieť odpovedať na otázku, či si myslia, že prichádza k závažnému narušenie verejného poriadku v obci v súvislosti s prevádzkovaním hazardu v obci.
No a idem rovno k jadru problému. A to je to, že, áno, viem si predstaviť takýto mechanizmus v malej dedine, kde volebná účasť spravidla v akýchkoľvek voľbách je 70, 80, 90 % a ľudia si jednoducho povedia, nechceme tu mať automaty, sú uvedomelí, vedia, že chlapi tam preflákajú možno podporu, druhí dôchodok a tí tretí sociálne dávky, tak sa ženy, s prepáčením, nahnevajú, chcel som povedať iné slovo, a zorganizujú miestne referendum v obci a prilákajú k tomu miestnemu referendu viac ako 50 % oprávnených voličov a miestne referendum bude platné a v podstate takýmto spôsobom sa dosiahne ten istý stav, aký je možný dnes na základe súčasného platného zákona. Avšak je s tým problém v mestách. Keď si pozriete volebnú účasť v komunálnych voľbách, keď nebudeme hovoriť o referendách a voľbách do Národnej rady a všetkých ostatných, ale budeme hovoriť iba o komunálnych voľbách, tak uvidíte, že pri komunálnych voľbách účasť v obciach sa pohybuje od 60, 65, 70, 80, 90 %, to je štandard v obci do počtu s 1 000 – 2 000 obyvateľmi. Ale čím je väčšie mesto, tak dramaticky účasť v komunálnych voľbách klesá. A napríklad konkrétne ja som z Trnavy. V minulých komunálnych voľbách v Trnave prišlo 29 % ľudí vyjadriť svoj názor na to, koho chcú mať primátora. Ak my im dáme do miestneho referenda otázku, či dochádza k narušeniu verejného poriadku v súvislosti s prevádzkovaním hazardu, tak ja si trúfnem odhadnúť, že tam príde tak 10 – 15 % ľudí, jednoducho tí, ktorých sa to bytostne dotýka, prídu rodiny a známi tých ľudí, ktorí majú doma závisláka, ktorý ten svoj príjem v tom automate utopí, títo prídu a tí ostatní, ktorých sa to nedotýka bytostne, neprídu a je problém na svete. Jednoducho obávam sa, že ak zákon bude prijatý aj v druhom čítaní presne v tomto znení, bohužiaľ, mestá sa nám stanú rajom hazardu, lebo žiadne VZN-ko už hazard v meste nezruší a keď aj na tých dedinách mnohých hazard vytlačíme, ale v mestách nám jednoducho bude to viacej prekvitať.
Viem, že je ťažká situácia. Aj čítal som dôvodovú správu. A bolo tam tuším uvedených nejakých 600 miliónov eur vybraných za nejakých 6 rokov od tuším roku 2005 do roku 2011, možno je to 7 rokov, možno je to 100 miliónov eur ročne, ale viem, že zároveň v tom bol započítaný aj príjem z hazardu, vlastne zo stávkových hier. Takže neviem presne, aký je úplne ten príjem, však to viete vy najlepšie, z prevádzkovania hracích automatov.
A je to možno zvláštne. Ja sa tu veľakrát na kolegov reprezentujúcich maďarskú menšinu alebo skorej na pána spoza hraníc pána Orbána, osopujem. Ale pred týždňom tuším prebehla v správach informácia, že v utorok si vláda povedala v Maďarsku, že zakáže na území Maďarskej republiky automaty. A vo štvrtok tam boli zakázané. Jednoducho urobili to v zrýchlenom konaní a povedali si, že túto pliagu definitívne na území Maďarskej republiky alebo Maďarska dnes už zastavia. Ja sa pýtam, či by sme nemohli aj na Slovensku nabrať takúto odvahu a urobiť jednoducho takýto rázny krok a nebaviť sa tu o tom, či nás nejaký prevádzkovatelia tohto typu hazardu budú alebo nebudú niekde žalovať na Ústavnom súde. Viem, že Maďari to postupne sprísňovali, a myslím, že sa dostali z nejakých 25 tisíc hracích automatov na nejakých 5 tisíc, napriek tomu stále videli, že aj tých 5 tisíc automatov im rozvracia rodiny, lebo to je ten kľúčový problém automatov, nieže tam niekto prefláka tie výplaty alebo tú sociálnu dávku, alebo ten dôchodok, ale to, že to preflákanie tých peňazí v tom automate a tá závislosť toho človeka od tejto hry, keď to tak môžem nazvať, tak vyslovene rozvracia rodiny. A ja sa pýtam, či sme naozaj taký bohatý štát, aby sme vo vidine takého jednoduchého zisku či už do príjmu obce alebo do príjmu štátnej kasy si nechávali dobrovoľne tie rodiny rozvracať. Veľakrát som nedával za príklad pána Orbána a jeho kroky, a myslím si, že mnohé sú zlé, ale odvaha, ktorú v tejto veci nabral, si myslím, je príkladná. A mali by sme sa vydať skorej touto cestou a nie zjednodušovať prístup ľuďom k hazardu.
Uvedomujem si, samozrejme, zároveň tú hrozbu, ktorá teraz vlastne visí, že nám hrozí, že prevádzkovatelia hracích automatov nás budú žalovať a budú hovoriť o nejakej neústavnosti alebo pošliapaní ich práv podnikať. A vlastne takouto možno trošku krkolomnou formuláciou, že vlastne presúvame to rozhodnutie na občanov v miestnom referende, sa vlastne kryjeme pred prípadnou nejakou neústavnosťou. Ale ak je problém s ústavou, tak ja verím tomu, že v tejto sále sa nájde 90 zodpovedných ľudí, ktorí nadradia záujem rodín, v ktorých ľudia závislí od automatov dnes sú, nad záujem niektorých firiem, ktoré prevádzkujú hracie automaty.
Nebijem na poplach, ale upozorňujem na to, lebo je to prvé čítanie, skúste nájsť a zamyslieť sa nad tým, či by sme nešli skorej touto cestou čiže cestou úplného zákazu hracích automatov, lebo, ako som upozornil, naozaj ak umožníme obciam vlastne vyjadriť sa alebo ľuďom vyjadriť sa k tomu cez miestne referendum, bohužiaľ, na tie referendá neprídu a bude to presne takisto ako s inštitútom referenda, keď hovoríme síce, že však ľudia majú možnosť priamej demokracie a priamo sa vyjadriť, ale v skutočnosti my vieme, že nikdy na Slovensku viac ako 50 % ľudí k referendu nepríde. To isté urobíme, aj keď prijmeme tento zákon. Dáme ľuďom možnosť, ale dopredu budeme vedieť, že minimálne v mestách nikdy 50 % ľudí k takému referendu nepríde, lebo, bohužiaľ, tuná platia tie slová „bližšia košeľa ako kabát“. A keď tá rodina nemá buď priamo v rodine alebo nejakého blízkeho známeho človeka, ktorý je závislý od automatov, nikto nevyburcuje z nej toho človeka, aby prišiel k tomu miestnemu referendu. Bohužiaľ, to bude realita.
A ešte raz podotýkam, stačí sa pozrieť na výsledky komunálnych volieb, veľké mestá, účasť od 30 do 45 %, veľké mestá, to hovorím o okresných mestách, a dediny, účasť od 60 do 90 %.
Skúste, prosím vás, pán minister, myslím si, že ste spravodlivý človek, v tejto veci sa zamyslieť nad tým, či by sme nemohli nabrať odvahu na ústavný zákaz prevádzkovania tohto druhu hazardu na Slovensku, a výpadok príjmov nahraďme napríklad zvýšením poplatkov zo stávkových hier alebo z internetového stávkovania. Verím tomu, že by sme tu spoločne cestu našli, pričom sám by som sa postavil pred tento mikrofón alebo na tlačovku, kde by som obhajoval akékoľvek iné zvýšenie daní, ak by som tým mal obhájiť to, že tuná nastal nejaký výpadok v príjme štátneho rozpočtu, ale nakoniec by sme zadosť učinili spravodlivosti a pomohli naozaj tým rodinám, ktoré si nevedia rady so závislosťou v svojej rodine.
Ako jeden taký príklad, možno čo by som vám odporúčal v období medzi prvým a druhým čítaním. By som odporučil, aby ste buď vy, alebo ktokoľvek z ministerstva financií alebo možno aj z klubu strany SMER išli do dediny Lomnička. Tá dedina je vlastne v okrese Stará Ľubovňa, je 4 km vzdialená od mestečka Podolínec, v ktorom ešte pred rokom fungovalo asi 20 herní s automatmi. A fungovala z toho viac ako polovička tak, že boli otvorené iba v čase čerpania sociálnych dávok, lebo v tej dedine Lomnička, v ktorej je 2 400 Rómov, z ktorých je 99,9 % nezamestnaných, keď si chodili pre svoje sociálne dávky, tak zvyčajne tie sociálne dávky každá druhá domácnosť alebo chlap z každej druhej domácnosti jednoducho strčil do automatu a tie decká potom boli 3 – 4 týždne hladné do ďalších sociálnych dávok. Odvtedy, odkedy aj keď možno nedokonalý zákon, ktorý vyšiel z poslaneckej dielne v predošlom volebnom období, začal platiť, automaty z Podolínca zmizli. A keď som sa pýtal na to priamo sestričiek, ktoré vlastne tam prevádzkujú pastoračné centrum, je to priamo v tej Lomničke, tak povedali, že dramaticky sa situácia zlepšila a vlastne na to, že nedávame príležitosť byť závislým, tie peniaze končia v tých rodinách, chudobných rodinách a tie deti jednoducho nie sú tak hladné. Cítia to priamo na vlastnej koži, lebo práve v tom čase, keď tie decká boli hladné, prichádzali do toho pastoračného centra a pýtali si niečo na jedenie. Vedia, že vtedy priamo, keď sa zakázali automaty zákonom alebo VZN-kom v Podolínci na základe súčasne platného znenia zákona, odvtedy dramaticky menej detí chodí si pýtať niečo jesť, a to iba preto, že tie peniaze zostávajú v rodinách, nemôže byť úlohou alebo cieľom štátu, že bude na jednej strane vyplácať sociálne odkázaným sociálne dávky a z druhej strany tie sociálne dávky bude dávať do rúk prevádzkovateľom hazardných hier alebo priamo hracích automatov. Čiže poprosím vás iba, keď môžete tak urobiť, posledného úradníka z ministerstva financií pošlite do Lomničky za miestnym kňazom pánom Záhradníkom alebo za tými sestričkami v pastoračnom centre. A vám povedia, priamy dopad aký súčasný zákon mal na správanie tejto komunity alebo sociálne odkázaných ľudí a ako to zlepšilo vzťahy v rodinách. A hlavne sa pýtajte na tie deti.
Hovorím sám za seba a určite aj za náš klub, sme ochotní podporiť akékoľvek iné alternatívne zvýšenie daní, len aby sme takýmto spôsobom nenaháňali peniaze do rozpočtu. Ďakujem.