8. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 234), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené podľa § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 8. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporúčam, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada schválila, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 218 z 28. septembra 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému zákonu.

Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku za klub OĽaNO, od pána poslanca Igora Matoviča. A potom je ešte písomne prihlásený pán poslanec Beblavý.
Takže, pán poslanec, nech sa páči.

Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, vážený pán minister, ku ktorému hlavne sa chcem teraz prihovoriť a ktorý ma, dúfam, počuje. (Reakcia navrhovateľa.) Počuje, dobre.
To, že navrhujete legislatívnotechnické nejaké spresnenia súčasného právneho stavu, vítam, že navrhujete vyššie poplatky pri hazarde, vítam, že navrhujete niektoré sprísnenia, vítam. To, že navrhujete, aby na automate hracom bolo telefónne číslo na prípadného poradcu, ktorý vám poradí v závislosti, vítam, aj keď trošku s úsmevom, lebo obávam sa, že tomu závislákovi to nepomôže. Čo však vidím ako dosť veľký problém a čoho sa naozaj obávam, je, že nastane jeden bod vlastne v tom zákone problematický. A to je to, že nebude to už tak ako dnes, že bude stačiť všeobecne záväzné nariadenie obce na vytlačenie hazardu z obce, ale bude môcť byť všeobecne záväzné nariadenie zároveň podmienené vykonaním miestneho referenda, kde ľudia budú musieť odpovedať na otázku, či si myslia, že prichádza k závažnému narušenie verejného poriadku v obci v súvislosti s prevádzkovaním hazardu v obci.
No a idem rovno k jadru problému. A to je to, že, áno, viem si predstaviť takýto mechanizmus v malej dedine, kde volebná účasť spravidla v akýchkoľvek voľbách je 70, 80, 90 % a ľudia si jednoducho povedia, nechceme tu mať automaty, sú uvedomelí, vedia, že chlapi tam preflákajú možno podporu, druhí dôchodok a tí tretí sociálne dávky, tak sa ženy, s prepáčením, nahnevajú, chcel som povedať iné slovo, a zorganizujú miestne referendum v obci a prilákajú k tomu miestnemu referendu viac ako 50 % oprávnených voličov a miestne referendum bude platné a v podstate takýmto spôsobom sa dosiahne ten istý stav, aký je možný dnes na základe súčasného platného zákona. Avšak je s tým problém v mestách. Keď si pozriete volebnú účasť v komunálnych voľbách, keď nebudeme hovoriť o referendách a voľbách do Národnej rady a všetkých ostatných, ale budeme hovoriť iba o komunálnych voľbách, tak uvidíte, že pri komunálnych voľbách účasť v obciach sa pohybuje od 60, 65, 70, 80, 90 %, to je štandard v obci do počtu s 1 000 – 2 000 obyvateľmi. Ale čím je väčšie mesto, tak dramaticky účasť v komunálnych voľbách klesá. A napríklad konkrétne ja som z Trnavy. V minulých komunálnych voľbách v Trnave prišlo 29 % ľudí vyjadriť svoj názor na to, koho chcú mať primátora. Ak my im dáme do miestneho referenda otázku, či dochádza k narušeniu verejného poriadku v súvislosti s prevádzkovaním hazardu, tak ja si trúfnem odhadnúť, že tam príde tak 10 – 15 % ľudí, jednoducho tí, ktorých sa to bytostne dotýka, prídu rodiny a známi tých ľudí, ktorí majú doma závisláka, ktorý ten svoj príjem v tom automate utopí, títo prídu a tí ostatní, ktorých sa to nedotýka bytostne, neprídu a je problém na svete. Jednoducho obávam sa, že ak zákon bude prijatý aj v druhom čítaní presne v tomto znení, bohužiaľ, mestá sa nám stanú rajom hazardu, lebo žiadne VZN-ko už hazard v meste nezruší a keď aj na tých dedinách mnohých hazard vytlačíme, ale v mestách nám jednoducho bude to viacej prekvitať.
Viem, že je ťažká situácia. Aj čítal som dôvodovú správu. A bolo tam tuším uvedených nejakých 600 miliónov eur vybraných za nejakých 6 rokov od tuším roku 2005 do roku 2011, možno je to 7 rokov, možno je to 100 miliónov eur ročne, ale viem, že zároveň v tom bol započítaný aj príjem z hazardu, vlastne zo stávkových hier. Takže neviem presne, aký je úplne ten príjem, však to viete vy najlepšie, z prevádzkovania hracích automatov.
A je to možno zvláštne. Ja sa tu veľakrát na kolegov reprezentujúcich maďarskú menšinu alebo skorej na pána spoza hraníc pána Orbána, osopujem. Ale pred týždňom tuším prebehla v správach informácia, že v utorok si vláda povedala v Maďarsku, že zakáže na území Maďarskej republiky automaty. A vo štvrtok tam boli zakázané. Jednoducho urobili to v zrýchlenom konaní a povedali si, že túto pliagu definitívne na území Maďarskej republiky alebo Maďarska dnes už zastavia. Ja sa pýtam, či by sme nemohli aj na Slovensku nabrať takúto odvahu a urobiť jednoducho takýto rázny krok a nebaviť sa tu o tom, či nás nejaký prevádzkovatelia tohto typu hazardu budú alebo nebudú niekde žalovať na Ústavnom súde. Viem, že Maďari to postupne sprísňovali, a myslím, že sa dostali z nejakých 25 tisíc hracích automatov na nejakých 5 tisíc, napriek tomu stále videli, že aj tých 5 tisíc automatov im rozvracia rodiny, lebo to je ten kľúčový problém automatov, nieže tam niekto prefláka tie výplaty alebo tú sociálnu dávku, alebo ten dôchodok, ale to, že to preflákanie tých peňazí v tom automate a tá závislosť toho človeka od tejto hry, keď to tak môžem nazvať, tak vyslovene rozvracia rodiny. A ja sa pýtam, či sme naozaj taký bohatý štát, aby sme vo vidine takého jednoduchého zisku či už do príjmu obce alebo do príjmu štátnej kasy si nechávali dobrovoľne tie rodiny rozvracať. Veľakrát som nedával za príklad pána Orbána a jeho kroky, a myslím si, že mnohé sú zlé, ale odvaha, ktorú v tejto veci nabral, si myslím, je príkladná. A mali by sme sa vydať skorej touto cestou a nie zjednodušovať prístup ľuďom k hazardu.
Uvedomujem si, samozrejme, zároveň tú hrozbu, ktorá teraz vlastne visí, že nám hrozí, že prevádzkovatelia hracích automatov nás budú žalovať a budú hovoriť o nejakej neústavnosti alebo pošliapaní ich práv podnikať. A vlastne takouto možno trošku krkolomnou formuláciou, že vlastne presúvame to rozhodnutie na občanov v miestnom referende, sa vlastne kryjeme pred prípadnou nejakou neústavnosťou. Ale ak je problém s ústavou, tak ja verím tomu, že v tejto sále sa nájde 90 zodpovedných ľudí, ktorí nadradia záujem rodín, v ktorých ľudia závislí od automatov dnes sú, nad záujem niektorých firiem, ktoré prevádzkujú hracie automaty.
Nebijem na poplach, ale upozorňujem na to, lebo je to prvé čítanie, skúste nájsť a zamyslieť sa nad tým, či by sme nešli skorej touto cestou čiže cestou úplného zákazu hracích automatov, lebo, ako som upozornil, naozaj ak umožníme obciam vlastne vyjadriť sa alebo ľuďom vyjadriť sa k tomu cez miestne referendum, bohužiaľ, na tie referendá neprídu a bude to presne takisto ako s inštitútom referenda, keď hovoríme síce, že však ľudia majú možnosť priamej demokracie a priamo sa vyjadriť, ale v skutočnosti my vieme, že nikdy na Slovensku viac ako 50 % ľudí k referendu nepríde. To isté urobíme, aj keď prijmeme tento zákon. Dáme ľuďom možnosť, ale dopredu budeme vedieť, že minimálne v mestách nikdy 50 % ľudí k takému referendu nepríde, lebo, bohužiaľ, tuná platia tie slová „bližšia košeľa ako kabát“. A keď tá rodina nemá buď priamo v rodine alebo nejakého blízkeho známeho človeka, ktorý je závislý od automatov, nikto nevyburcuje z nej toho človeka, aby prišiel k tomu miestnemu referendu. Bohužiaľ, to bude realita.
A ešte raz podotýkam, stačí sa pozrieť na výsledky komunálnych volieb, veľké mestá, účasť od 30 do 45 %, veľké mestá, to hovorím o okresných mestách, a dediny, účasť od 60 do 90 %.
Skúste, prosím vás, pán minister, myslím si, že ste spravodlivý človek, v tejto veci sa zamyslieť nad tým, či by sme nemohli nabrať odvahu na ústavný zákaz prevádzkovania tohto druhu hazardu na Slovensku, a výpadok príjmov nahraďme napríklad zvýšením poplatkov zo stávkových hier alebo z internetového stávkovania. Verím tomu, že by sme tu spoločne cestu našli, pričom sám by som sa postavil pred tento mikrofón alebo na tlačovku, kde by som obhajoval akékoľvek iné zvýšenie daní, ak by som tým mal obhájiť to, že tuná nastal nejaký výpadok v príjme štátneho rozpočtu, ale nakoniec by sme zadosť učinili spravodlivosti a pomohli naozaj tým rodinám, ktoré si nevedia rady so závislosťou v svojej rodine.
Ako jeden taký príklad, možno čo by som vám odporúčal v období medzi prvým a druhým čítaním. By som odporučil, aby ste buď vy, alebo ktokoľvek z ministerstva financií alebo možno aj z klubu strany SMER išli do dediny Lomnička. Tá dedina je vlastne v okrese Stará Ľubovňa, je 4 km vzdialená od mestečka Podolínec, v ktorom ešte pred rokom fungovalo asi 20 herní s automatmi. A fungovala z toho viac ako polovička tak, že boli otvorené iba v čase čerpania sociálnych dávok, lebo v tej dedine Lomnička, v ktorej je 2 400 Rómov, z ktorých je 99,9 % nezamestnaných, keď si chodili pre svoje sociálne dávky, tak zvyčajne tie sociálne dávky každá druhá domácnosť alebo chlap z každej druhej domácnosti jednoducho strčil do automatu a tie decká potom boli 3 – 4 týždne hladné do ďalších sociálnych dávok. Odvtedy, odkedy aj keď možno nedokonalý zákon, ktorý vyšiel z poslaneckej dielne v predošlom volebnom období, začal platiť, automaty z Podolínca zmizli. A keď som sa pýtal na to priamo sestričiek, ktoré vlastne tam prevádzkujú pastoračné centrum, je to priamo v tej Lomničke, tak povedali, že dramaticky sa situácia zlepšila a vlastne na to, že nedávame príležitosť byť závislým, tie peniaze končia v tých rodinách, chudobných rodinách a tie deti jednoducho nie sú tak hladné. Cítia to priamo na vlastnej koži, lebo práve v tom čase, keď tie decká boli hladné, prichádzali do toho pastoračného centra a pýtali si niečo na jedenie. Vedia, že vtedy priamo, keď sa zakázali automaty zákonom alebo VZN-kom v Podolínci na základe súčasne platného znenia zákona, odvtedy dramaticky menej detí chodí si pýtať niečo jesť, a to iba preto, že tie peniaze zostávajú v rodinách, nemôže byť úlohou alebo cieľom štátu, že bude na jednej strane vyplácať sociálne odkázaným sociálne dávky a z druhej strany tie sociálne dávky bude dávať do rúk prevádzkovateľom hazardných hier alebo priamo hracích automatov. Čiže poprosím vás iba, keď môžete tak urobiť, posledného úradníka z ministerstva financií pošlite do Lomničky za miestnym kňazom pánom Záhradníkom alebo za tými sestričkami v pastoračnom centre. A vám povedia, priamy dopad aký súčasný zákon mal na správanie tejto komunity alebo sociálne odkázaných ľudí a ako to zlepšilo vzťahy v rodinách. A hlavne sa pýtajte na tie deti.
Hovorím sám za seba a určite aj za náš klub, sme ochotní podporiť akékoľvek iné alternatívne zvýšenie daní, len aby sme takýmto spôsobom nenaháňali peniaze do rozpočtu. Ďakujem.

Faktické poznámky na vaše vystúpenie majú páni poslanci Martvoň, Hraško, Sulík, Přidal, Kamenický, Viskupič, Hrnčiar, Vašečka. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.
Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Budem sa snažiť reagovať iba čisto v odbornej rovine. Myslím si, že spôsob alebo štýl, akým zvolilo riešenie tejto situácie ministerstvo financií, bol vhodne zvolený. Ja viem, je to veľmi ťažká situácia, čo sa týka závislých ľudí od automatov, ale tým, že sa úplne zrušia automaty ako také, sa tá situácia nevyrieši. V dnešnej dobe aj tak väčšina ľudí hráva automatmi cez internet alebo hrá tzv. on line stávkové hry. A tam odchádza väčšina peňazí potom mimo Slovenskej republiky. A, samozrejme, nerieši to situáciu. Na druhej strane som toho názoru, každý občan má slobodnú vôľu. A keď nehrá na automatoch, tak v podstate mnoho tých ľudí aj tak skončí potom pri alkohole alebo pri drogách a ničia si svoj život ako taký. Samozrejme, myslím si, my ako poslanci by sme mali vytvárať nejakú priaznivú klímu pre rozvoj rodiny ako takej, ale toto je fenomén alebo toto je oblasť, či už sa to týka automatov alebo alkoholu, kde to, myslím si, nezvládneme takýmto spôsobom, že to budeme jednoducho zakazovať. Som toho názoru, že tak ako sa nedá zakázať užívanie alebo teda pitie alkoholu, tak isto ani v tomto prípade by sme to takto nevyriešili, lebo tí ľudia si nájdu aj tak iné spôsoby, ako to obísť a hrať to cez internet, a aj tak bude dokonca skôr na tom potom Slovenská republika škodná. Takto aspoň Slovenská republika získa niečo na daniach a môže to potom investovať či už do sociálnych dávok pre postihnuté rodiny alebo preliečenie týchto závislých ľudí.

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne, pán predseda. Trochu ma teraz pichlo až v boku na rozdiel od predrečníka, tak teda skúsme nahádzať automaty do každej bytovky a poďme získavať peniaze týmto spôsobom. Tu si nepestujme závislosti. Áno, ja viem, je to ťažké, dneska decká chodia na počítače, hrávajú tam všelijaké hry, kde stačí poslať esemesku a odbudne vám z kreditu, ony za to získajú nejaké vylepšenia v rámci hry, postúpia vyššie. Musia si toto odsledovať rodičia, ale nevytvárajme ďalšie nové možnosti na to, aby sa tie závislosti rozširovali v rámci verejnosti. Určite môžem povedať alebo vyjadriť svoj názor, že komunity, ktoré sú odkázané na sociálne dávky, určite nehrajú doma na počítačoch hry, pretože tie počítače doma nemajú. Takže tohto by sme sa neobávali, ale keď im zakážeme automaty v obciach, tak budú mať ku nim sťažený prístup a nebudú okrádať svoje rodiny o sociálne dávky vyplácané štátom. To znamená, že by sme v prvom rade mali toto obmedziť a potom, samozrejme, vytvárať podmienky na to, aby tie decká nehrali tie hry na automatoch alebo teda ani na počítačoch, vytvárať im športové možnosti, kultúrne možnosti, možnosti sebarealizácie iným spôsobom, samozrejme, ani nevytvárať priestor pre drogovanie a podobné záležitosti. Ale to je dlhodobá záležitosť, len ja som skutočne za to, čo povedal Igor Matovič. Nevytvárajme zbytočne priestor na to, aby tu boli rozšírené možnosti hazardných hier takýmto spôsobom. Máme predsa veľké hráčske centrá, kde sa dajú hrať iné hry. Tam človek má byť distingvovaný, ide si tam za istým účelom, možno chvíľku si zahrá, potom ide preč, ale neokráda rodinu o sociálne dávky. Tam určite takíto ľudia nechodia. Takže som za to takisto, aby sa nevytváral zbytočne lepší priestor na hranie hazardných hier v obciach.

Pán poslanec Sulík.

Ďakujem pekne. No znie to, samozrejme, veľmi dojemne. Aj to určite je, keď politici sa snažia diktovať ľuďom, ako majú žiť. Určite je veľký problém s tými hazardnými hrami niekde v Lomničke, tomu verím, len otázka je, či teraz musíme to zakázať úplne všetkým len preto, lebo v Lomničke alebo v iných obciach alebo osadách je s tým problém. Tak potom keď najbližšie niekoho zabije padajúca zo strechy domu tehla, teda respektíve škridla, tak potom možno tu pán spravodlivý minister navrhne, aby sme tu všetci behali s obandážovanými hlavami. Jednoducho štát nedokáže zabrániť všetkej bolesti a všetkému utrpeniu. A keď to robí, tak veľakrát má to toľko nežiadúcich účinkov, že aj tieto treba zvážiť.
Mne sa práve tá myšlienka s tým miestnym referendom pozdáva, i keď, áno, možnože to môže veľakrát stroskotať na tom 50-percentnom kvóre. Ale potom stojí za úvahu, či by nestálo za to, zrušiť toto kvórum a potom o tom, či majú alebo nemajú niekde byť nejaké automaty hazardné v nejakej obci postavené, no tak pôjde tých 10 - 15 %, ako to Igor Matovič tu odhadol, sa vyjadriť, či to chcú alebo nechcú. A bolo by to tak oveľa korektnejšie. Navyše, to riziko za zrušenia kvóra je pri obciach ďaleko menšie, lebo sú tu nadriadené autority, ktoré by dokázali nejako, keby sa odhlasovala nejaká úplná, ale úplná hlúposť, to pomerne rýchlo napraviť. Preto dávam na zváženie, či by nestálo za to, aby tie obce naozaj mohli účinne rozhodnúť, zrušiť to kvórum potrebné pre referendum. Ďakujem. Mám na mysli v obciach referendum, iba to, hej.

Pán poslanec Přidal.