8. schôdza

Pán predsedajúci, vážený pán minister, milé dámy, milí páni, hneď na úvod musím povedať, vyhrali ste voľby, a tým pádom máte plné právo realizovať vaše sny, vaše predstavy a vaše sľuby. Hneď ako druhé musím povedať, že sľúbili ste pred voľbami ľuďom, že zvýšite daň z príjmov právnických osôb, že zdaníte tieto firmy, už nebudú viacej platiť 19-percentnú daň, ale že im ju zvýšite na 25 %, a povedali ste, že toto urobíte iba pri extrémne bohatých firmách a tieto ste zadefinovali, že extrémne bohaté firmy sú tie, ktoré majú zisk viac ako 30 mil. eur. Čiže toto bol sľub, vyhrali ste voľby, máte plné právo realizovať vaše sľuby, sľúbili ste zdaniť viac extrémne bohaté firmy, dnes sme pár mesiacov po voľbách a dnes idete vaším návrhom rovnako zdaňovať extrémne bohaté firmy ako tie chudobné. Ako tie chudobné, ktoré možno práve, konatelia, majitelia možno týchto firiem, zamestnanci týchto firiem vás volili, lebo spravodlivo s vami súhlasili, však idete zdaniť viac tie bohaté firmy. Aké príznačné, bohužiaľ, musím konštatovať, vo veľa veciach pre vládnu stranu SMER. Sľúbite niečo, získate podporu a potom sa tým ľuďom otočíte chrbtom.
Ja viem, povedali ste a viacejkrát hovorili ste, že rovná daň je zlá, ale prečo ste potom hovorili, že viac zdaníte iba extrémne bohaté firmy? Ja používam vaše slová. To, čo máte napísané vo vašom predvolebnom programe, že viac zdaníte firmy, ktoré zarábajú ako 30 mil. eur.
Samozrejme, v tom návrhu, ktorý predkladáte, nie že samozrejme, možno pre mňa samozrejme, sú aj podľa mňa pochopiteľné a správne veci, ako možno obmedzenie daňového bonusu len na aktívny príjem, je určite pochopiteľné dovoliť naďalej podvádzať niekomu tým, že si navzájom prenajíma nehnuteľnosť, dostať sa k daňovému bonusu by bolo hlúpe a bol by to hlúpy štát a hlúpa vláda, ak by takéto niečo naďalej dovolila, takže, samozrejme, vítam. Zavedenie osobitnej sadzby dane 5 % pre verejných činiteľov alebo pre poslancov de facto vítam, samozrejme, myslím si, že to je fér a je to viac-menej v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi, že viacej zdaníte tých bohatých.
A fakt sa pýtam, ako ste došli na to, že treba rovnako zdaniť firmu v Medzilaborciach s dvomi zamestnancami, ktorá ledva prežíva, ledva si vygeneruje nejakých tisíc eur do roka zisk, že treba ju rovnako zdaniť jako bohatú firmu, ktorá zarobí 100 mil. eur? Akú to má logiku? A ešte raz hovorím, prečo nerobíte veci v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi, prečo zrazu idete po krku aj tým malým firmám a malým firmám idete doslova podrezať zbytočne krk?
Preto aj toto rozhodnutie považujem, tak ako tie predošlé, som hovoril, niektoré za rozumné, doslova toto rozhodnutie vaše považujem za hlúpe, ale z viacerých dôvodov. Jeden je ten, že nie je v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi. A druhý je ten, že vidieť to možno príliš jednoducho. A aj keď jasné, ľudia sa môžu nechať učičíkať vašimi sľubmi, že takýmto spôsobom sa vyberie viacej do rozpočtu a takto vlastne ochránite ľudí pred zlou DPH-čkou, zvýšenou, a podobne.
Ale, viete, boli zase vaši predstavitelia vašej strany, ktorí hovorili svojho času pred štyrmi rokmi, že kríza sa Slovenska v žiadnom prípade nedotkne. Nedotkla sa kríza Slovenska? Dnes si vieme, myslím si, že aj každý, aj posledný bezdomovec na ulici pozná toto slovo a pozná ho preto, lebo sa výrazne dotkla Slovenska. Čiže vtedy ste nedokázali, vládli ste a nedokázali ste odhadnúť dopady aj vašich krokov alebo nejakú tú ekonomickú realitu, ktorá nastane v blízkej budúcnosti. A tuná sa takisto obávam, že, pán minister, nebude zo psa slanina ani z vlka baranina. Vy si myslíte, že takto vyberiete viac, ale čochvíľa uvidíte, že nevyberiete viac. Možno prvý rok, druhý rok, kedy ešte tá určitá zotrvačnosť bude, ale ľudia sa veľmi rýchlo budú prispôsobovať a nabehnú na optimalizačné procesy a urobia čokoľvek, len aby tomu zlému štátu neplatili.
Viete, ono možno sa chcete podobať, aj som tu z tej diskusie vybadal, že však tie rozumné naše vzory západnej demokracie majú výrazne vyššie dane, aj to Švédsko, ktoré teraz znižuje daň z 26 % na 22, dobre, nebudem skrz to jedno percento vám hovoriť, že to je nejaký problém, viac-menej budeme mať rovnakú daň ako Švédi, my o trošičku väčšiu. Ale zabúdate na ten jeden podstatný rozdiel, v tom Švédsku je nulová korupcia. A v štáte, v ktorom je nulová korupcia, aj zamestnanec, aj firmy s radosťou de facto platia tie zlé dane. Lebo vedia, že dane, ktoré zaplatia štátu, sa po prerozdelení v plnej miere vrátia ľuďom. A v tomto minimálne nie sme zajedno so Švédskom, a preto tie predpoklady, ktoré máte, že sa môžme podobať alebo vydať sa na cestu napodobňovania týchto krajín, by mali byť ruka v ruke s odbúravaním alebo nie s minimalizovaním, ale dosiahnutím toho stavu, ako majú v týchto severských krajinách, kde je nulová korupcia. Lebo kým ľudia nezistia, že štátu sa oplatí platiť dane a dane sa nebudú rozkrádať cez verejné obstarávania a pokútne nejaké výberové konania alebo priame zadávanie nejakých zákazok a obchádzanie zákona, tak dovtedy ľudia nebudú prirodzene chceť platiť štátu dane. A aj tuná takisto ako pri tom výbere alebo pri výbere daní, takisto aj tu platí určitá zotrvačnosť, s ktorou vy musíte rátať, že aj keby ste od zajtra na Slovensku zaviedli štát s nulovou korupciou, ešte dlhé roky bude trvať, kým tí ľudia budú pocitovo žiť v krajine, v ktorej tá korupcia prekvitá.
Takže toto bude hlavný nástroj, ktorý bude bojovať proti vám a ktorý vyslovene bude nabádať ľudí k optimalizácii daňových základov. A naozaj sa úprimne ale v tejto veci toho bojím, lebo ak vám tento plán nevyjde, tak ako dopadneme? Budeme mať zvýšenú daň z príjmu právnických osôb a siahnete znova na ďalšie príjmy, na ďalšie dane, ktoré buď zavediete, alebo zvýšite. Čiže je to zvláštne, ale ja viem, že tento valec nezastavíme, máte tu 83 poslancov a ste pevne rozhodnutí tento krok urobiť. Ale ja vám iba hovorím, že obávam sa toho, že efekt, ktorý si sľubujete, nesplníte. Nebudete mať toľko peňazí v kase, a tak ako som povedal, nebude zo psa slanina ani z vlka baranina. A vtedy nastúpia ďalšie rany, ktoré Slovensku, firmám a občanom na Slovensku uštedríte a to bude znova niečo zlé, ale najhoršie na tom bude to, že už budeme v situácii, kedy tá sadzba dane z právnických osôb bude zdvihnutá.
Neviem, či ste sledovali alebo či sledujete diskusie prezidentských kandidátov v Amerike, Romneyho a Obamu, o čom sa bavia. Ale ani u jedného som nepostrehol, že chce zvyšovať dane. Uvedomujú si, že majú vysokú nezamestnanosť, ktorá je mimochodom skoro polovičná z našej, uvedomujú si, že ekonomika nerastie tak rýchlo, ako by si priali, a rastie v podstate plus-mínus rovnako jako naša, ale v tejto situácii je aj ľavičiar, aj pravičiar v tejto diskusii o mandát prezidenta Spojených štátov, sa bavia iba o tom, komu znížiť dane, nie komu dane zvýšiť. A bavia sa o tom v situácii, kedy vedia, že majú na krku obrovský dlh, ktorý dosahuje približne 100 % HDP, ale vedia, že keď chcú podporiť rast ekonomiky, keď chcú podporiť znižovanie nezamestnanosti, musia ísť cestou znižovania daní, rozumného, samozrejme, ale nie zvyšovania. Čiže neviem, možno Amerika pre vás nie je vzor a možno to je zaostalá krajina, ale podľa vašej mienky neviem, ale myslím si, že aspoň tú jednu prezidentskú diskusiu by ste si v tejto veci vypočuť mohli. Čiže ešte raz, nebavia sa o tom, ako komu zvýšia dane, ale ako komu znížia, či chudobným viac, či bohatým viac, ale toto je legitímna cesta a pravdepodobne vychádzajú z nejakých skúseností a nejdú na to systém prstocuc.
Ďalší argument, ktorý podľa mňa hovorí proti tomu, aby sme takým spôsobom rovnú daň zvyšovali, je to, že máme krásny príklad z histórie už aj sami na Slovensku. V roku 2003 sa prijal zákon, niektorí ľudia, ktorí v tejto sále sa aj nachádzajú, k tomu svojím spôsobom prispeli a zmenili sme vlastne dovtedajší progresívny systém zdaňovania na rovnú daň. Všetci alebo tí pesimisti hovorili, v žiadnom prípade takto nevyberieme viac a dramaticky klesne výber dane štátu a štát na to doplatí a jaký to je experiment, ktorý je pre nás veľmi nebezpečný. Ale realita v roku 2004 bola úplne iná. Od roku od 1. 1. 2004 začala platiť rovná daň na Slovensku a Slovensko na dani z príjmu vybralo dramaticky viac ako dovtedy, dokedy malo progresívne zdaňovanie alebo vyššie zdanenie. Čiže ľuďom sme percento znížili zdanenia a odrazu tí ľudia priznali viacej príjmov a boli ochotní viacej štátu zaplatiť. Toto je efekt, ktorý pôjde proti vám. Ja vám to neprajem, podaj by to vyšlo tak, tie prepočty, ktoré máte, keď už teda tento krok spáchate, ale, hovorím, bojím sa, že to nevyjde, a keď, tak postupne vlastne vám bude výber daní z príjmu právnických osôb klesať.
Ďalší efekt, ktorý je, ktorý podľa mňa dostatočne nezohľadňujete, je atraktivita podnikateľského prostredia, čo tiež sa vám neprejaví tak rýchlo a okamžite, ale tým, že teraz sadzbu dane znížite, ono postupne ten výber daní z príjmu bude klesať preto, lebo bude vznikať menej pracovných miest, pre Slovensko bude menej atraktívne na investície a postupne sa, samozrejme, tieto kroky prejavia vo výbere daní.
Takže aby nakoniec naozaj nebolo to to, že teraz síce vy si možno na pár rokov zalepíte nejakú dieru, ale potom na to budú doplácať vlastne všetci ostatní ľudia, lebo práve tomu, čo hovoríte a pred čím varujete, nejaké zvyšovanie DPH-čky, potom vy iniciatívne budete robiť, lebo kasa bude prázdna.
Viem, pán minister, že ste hneď v prvý deň po voľbách povedali, že rovná daň zomrela, akoby tu bola taká prvá zásadná vaša agenda. A neviem, priznám sa, že mi to nejako nepasuje k vám, zdá sa mi, že ste vo veľa veciach taký, taký racionálnejší a že v tejto veci ako keby ste si to nechali nejako tak vsugerovať, že tá rovná daň je nepriateľ. To, čo tu aj zaznelo x-krát v tej diskusii, že rovná daň vlastne je nespravodlivo, lebo všetci platia rovnako. Figu borovú! Bohatý zaplatí cez rovnakú sadzbu dane viac a ten chudobný pri odpočítateľných položkách, ktorú aj trebárs na Slovensku máme pri teda fyzických osobách, vlastne nemusí zaplatiť žiadnu daň. Čiže dá sa povedať, že my máme progresívne zdaňovanie, kým tá odpočítateľná položka vlastne má vplyv, alebo teda pri fyzických osobách, pri právnických, samozrejme, toto neplatí, ale každopádne firma s nízkym ziskom zaplatí malú daň a firma s vysokým ziskom zaplatí vysokú daň.
Ešte raz, viem, že tento valec nezastavíme, len považoval som za dôležité, za svoju povinnosť vás varovať pred tým, že vaše prepočty nemusia dopadnúť tak, ako si myslíte, a na to nakoniec môžme doplatiť všetci, ktorí na Slovensku sme.

Veľmi je dobré si pripomínať, ako často vládna strana mení svoje postoje. Ako sa správa ináč, keď potrebuje oklamať ľudí pred voľbami a zaujať ich, vytvoriť ilúziu spravodlivosti, vytvoriť ilúziu istôt a nachytať tak hlasy, a ako potom inak koná. Začína sa to naozaj tým, čo tu už bolo spomenuté, že v roku 2002 pre pána premiéra, dnešného, Fica bolo, bol podporcom a zástancom rovnej dane, pripomínam, že vtedy ešte nebola zavedená. To bolo ešte pred jej zavedením, ale cítil, že je to sexi téma, že to sa ľuďom páči, rovná daň, tak vtedy bol jej zástancom. Potom už zrazu sadol na ľavicovú vlnu, na vlnu trestania tých, čo zarobia peniaze, tých, čo podnikajú, a líškania sa tým, čo u ktorých ten pocit závisti voči tým ostatným môže vyrobiť politické body. A potom prišlo to najaktuálnejšie z toho posledného obdobia, zaplatia to tí bohatí, konsolidáciu. Není to pravda. Aspoň taký dobrý príklad je, aj keď to nie je o dani, ale o poplatkoch, že to sú bohatí, tí, čo platia administratívne nezmyselné poplatky napríklad za to, že si doma spravia nové dvere a spravia si ohlášku? Niekoľko sto eur zaplatia, to sú tí bohatí? Tí študenti a dohodári, to sú tí bohatí, ktorým sa siaha na príjmy, a rôzne úvahy o tom, ako aj tomu poslednému chudákovi zobrať aspoň nejaké eurá, aby sa naplnila... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No chcel som pánovi Matovičovi, nie je tu, ale v každom prípade zvolil tón svojho vystúpenia na rozbor minulosti, s ktorým vytvára atmosféru pre skutočne potrebnú diskusiu v tejto otázke.
Pán Matovič, no, opäť ste vystúpili z pozície podnikateľa, kde akékoľvek platené dane nepochybne boli a vždy dobrý podnikateľ, korektný, môže mať predstavu, že keby tie naakumulované peniaze, ktoré nevynaloží na to, aby zaplatil ľuďom poriadnu mzdu, prípadne zaplatil nevyhnutné dane pre štát, takže by ich vedel využiť na rozvoj podnikania atď. Je tu potrebné vyrovnať nejakú atmosféru.
Hovoríte o Švédsku, o 22 %, obávam sa, že treba sa na to viacej pozrieť, lebo tá štruktúra daní vo Švédsku je dramaticky iná a to daňové zaťaženie zostáva naďalej najvyššie. Zabudli ste na rôzne regionálne dane, miestne dane a podobne, ktoré tam sú veľmi široké, a napriek tomu to obrovské zdanenie, ktoré tam je, si ľudia viackrát aj v prieskumoch verejnej mienky, aj v referendách dokonca potvrdili, že si ju nechcú dať zobrať.
To opakovanie tých novoliberálnych mantier, lebo že treba, aby boli nízke dane a tak, tohoto je už tu toľko veľa, že s tým ani netreba ani diskutovať. Len malý, drobný problém, v Rakúsku je daň 30 %, zhruba, dneska 28 %, a je preukázateľné a sú o tom štúdie už vážnych ekonómov, že jednoducho 19-percentná daň nie je schopná zabezpečiť základné potreby spoločnosti.
Je farizejské podporovať sestričky, lekárov, učiteľov a neviem čo všetko, ale nepovedať, odkiaľ nájsť prostriedky na to, aby sa takto zvýšené mzdy zaplatili. Problém je trošku niekde inde, budem to znovu opakovať, pán kolega, 26 až 32 biliónov amerických dolárov je odhad peňazí, ktoré sú v daňových rajoch. Keby ste čítali The ... Guardian, je tam druhý deň veľmi intenzívna diskusia o tom, že zistili, že také koncerny ako Starbucks, ktorý zaplatil žiadnu daň, pri 3-miliardových obratoch žiadnu daň... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Igor, ja si, naopak, myslím, že si mohol byť vo svojom vystúpení ešte tvrdší a ešte viac si mohol poukázať na tie klamstvá, ktoré sa tu vŕšili. Poukázať na to, že predložiť takýto návrh môže len absolútne človek, ktorý má zastretý zrak ideologickou slepotou, kombinovaný s úplne hospodárskym diletantizmom. Lebo o nič iné v tomto návrhu nejde.
Rovná daň Slovensku obrovsky pomohla, rovná daň bola súčasťou balíka štrukturálnych reforiem, ktoré naštartovali hospodársky rast, ktorý dosahoval v niektorých rokoch až takmer 10 %. A rovná daň bola vyslovene sociálnym opatrením, čo, samozrejme, tí, ktorí začali a skončili svoje štúdium Marxom, nemôžu vidieť, ale však my na to máme fakty.
A keď sa pozrieme na vývoj Giniho koeficientu, príjmová rovnosť sa nijako po zavedení rovnej dane nezmenila, ani nerovnosť. Keď sa pozrieme na to, že koľko ľudí platilo aké dane, 50 % najchudobnejších pracujúcich na Slovensku pred zavedením rovnej dane platilo 14 % všetkých daňových výnosov, po zavedení rovnej dane iba 4 % všetkých daňových výnosov. To znamená, chudobnejší platili menej daní, potvrdzuje to aj tzv. Kakwaniho index, ktorý meria solidaritu daňového systému, ten sa zvýšil o polovicu. Čiže systém rovnej dane vďaka zvýšeniu nezdaniteľného minima a vďaka tomu, že sme zrušili výnimky pre boháčov, ktorí si mohli dovoliť tých daňových poradcov, aby im poradili, ako sa vyhnúť daniach, tak daňová solidarita na Slovensku prudko vzrástla medzi rokmi 2001 až 2006. To znamená, rovná daň bol najsociálnejší projekt, ktorý bol na Slovensku prijatý z tohto pohľadu v daňovom systéme.
A teraz ho tu vláda, ktorá sama seba označuje za sociálnodemokratickú, ide rušiť. Veď o tomto sa poďme rozprávať, povedzme, aké to bude mať dopady a ako naozaj tí najchudobnejší, ako im prospeje balík opatrení, ktorý bol predstavený, kde sa zavádzajú znova koncesionárske poplatky a zvyšuje každá možná daň a poplatok na Slovensku.

Tak ja chcem tiež odobriť príspevok a prednes poslanca pána Matoviča hlavne z toho dôvodu, že rovnako som presvedčená, že to, čo Slovensko dnes potrebuje, je naozaj to, zamyslieť sa nad tým, ako nie že zvyšovať, ale, naopak, znížiť dane a znížiť odvody. Občania sú naozaj unavení z tých opatrení, ktoré sa teraz v parlamente prijímajú. Rovnako tak si myslím, že je potrebné odbúravať, odstraňovať korupciu, lebo to veľmi úzko súvisí s tým, že ľudia nechcú platiť dane do systému, ktorému nedôverujú, a kde sa peniaze strácajú a kde sa nimi plytvá.
A okrem toho, naozaj mne okrem toho, akým spôsobom sa bavíme o zvyšovaní daní, chýba a dlhodobo mi to chýba v parlamente, aby sme sa bavili o tom, aké prorastové opatrenia, aké rozvojové impulzy budeme zavádzať, aby sme sa viac ako o zvyšovaní, znižovaní alebo urovnávaní daní bavili o tom, ako budeme napĺňať príjmami rozpočet.
Takže ak Slovensko nepôjde touto cestou, ak si budeme zastierať akýmikoľvek rečami to, čo je potrebné robiť, budeme len zastierať pravdu a tá nás tak či tak dobehne. Ak nie sme pripravení ísť touto cestou, znamená to, že nie sme pripravení riadne a správne riadiť túto krajinu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec Matovič, tri poznámky by som mal k tomu vášmu vystúpeniu. Tá prvá sa týka, tým, že porovnávanie Slovenska so Švédskom, Talianskom a Amerikou, kde sú vyššie dane, naozaj kríva, lebo vo Švédsku, Taliansku a Amerike v podstate, ľudovo povedané, môžu si ľudia dovoliť platiť vyššie dane, nakoľko majú podstatne, podstatne, niekoľkonásobne vyššie priemerné príjmy. To znamená, že pokiaľ my sa snažíme porovnávať s niekým, kto má násobne väčšie príjmy, tým, že si prenajmeme rovnaký byt ako on, a tým budeme na jeho rovnakej situácii alebo na rovnakej úrovni, tak, samozrejme, dôjdeme do krachu. Ešte raz to zopakujem, je to úplne rovnaké, ako keby sme sa snažili dostať sa na vyššiu životnú úroveň tým, že síce máme 5-krát menší plat, ale prenajmeme si rovnaký byt jak ten, kto ten 5-krát väčší plat má od nás. Samozrejme, veľmi rýchlo skrachujeme a to si myslím, že platí aj o tejto dani samotnej.
Veľmi dobrá poznámka alebo veľmi dobrá časť bola o tej špirále a o tom, akým spôsobom tá špirála zvyšovania daní zastaví hospodársky rast. Tam len dodám jednu vec, ktorá možno osvetlí aj kolegom zo sociálnej demokracie, že to zastavenie hospodárskeho rastu nepostihne len podnikateľov, ale hlavne tvorbu nových pracovných miest, čiže nie je to nejaký podnikateľský koncept, je to práve koncept, ktorý je prudko o pracovných miestach a novovytváraných pracovných miestach.
A na samý záver úplne jednoduchá odpoveď pre všetkých tých, ktorí aj o daňových rajoch špekulujú, o tom, ako sa dane obchádzajú, vyberajú-nevyberajú. No jednoduchý spôsob, ako sa dá urobiť tomu koniec, je viacej zdaňovať spotrebu a nie príjem samotný. To znamená, že keby niekto napríklad nejakú kávu zdaňoval vtedy, keď ju ľudia pijú, a nie vtedy, keď tá firma na tom zarába, tak určite, určite tie peniaze dostane.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Matovič, povedali ste, že štát doplatí na zrušenie rovnej dane, a keď sa zaviedla rovná daň, príjmy štátu sa zvýšili. Faktom je však, že na Slovensku rovná daň nikdy nebola, boli sme svedkami len rovnej sadzby dane, čo je veľký rozdiel. Odhliadnuc aj od tohto faktu, často proklamované vyhlásenia o tom, že zavedenie rovnej dane viedlo k zvýšeniu výberu daní, stojí na hlinených nohách. Oficiálne čísla potvrdené Eurostatom a Európskou komisiu hovoria nasledovné: v roku 2003, teda v poslednom roku, kedy platila progresívna daň pre fyzické osoby, bol výber daní v pomere k HDP na úrovni 3,2 %. V prvom roku zavedenia rovnej dane klesol tento ukazovateľ o viac ako 15 %, na 2,7 %, a klesal aj v nasledujúcich dvoch rokoch. Od zrušenia progresívneho zdanenia sa ešte raz ukazovateľ výberu dane na HDP ani len nepriblížil k údaju, kedy platilo progresívne zdaňovanie. Kde je teda to zlepšenie výberu dane? Rovná daň bol len marketingový nástroj, nič iné. Neexistujú žiadne odborné argumenty, že niečomu pomohla.
A teraz by som ešte niečo ohľadom krajín západnej Európy, napríklad v krajinách ako Nemecko, Rakúsko, Anglicko, Írsko, sú sadzby dane z príjmov pre najbohatších aj 40-50-percentné, týmto krajinám sa však napriek tomu veľmi dobre darí a v súčasnosti je Nemecko motorom európskej ekonomiky. V Estónsku je sadzba rovnej dane 21 %, my chceme 25 % len pre jedno percento najlepšie zarábajúcich. Je to podobný model ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Keď dovolíte, budem reagovať iba na pána poslanca Číža. Hovorili ste, že podnikateľský pohľad, že vlastne som možno tak akože prezentoval, ale, viete, ja sa za neho nejak nehanbím, lebo myslím si, že práve veľakrát ten podnikateľský pohľad tu v tejto sále chýba, že veľakrát je tu zbytočne veľa politikárčenia a takého zdravého rozumu pri týchto veciach, lebo ako tak tu naozaj chýba, a myslím si, že o daniach a o dopadoch daní a prípadných optimalizáciách a podobne mali by hovoriť ľudia, ktorí v tom prostredí fungovali a poznajú, ako tie firmy fungujú alebo jak sa prispôsobujú, neprispôsobujú. Takže ja si myslím, že podnikateľský pohľad práveže by mal byť dosť taký vítaný v tejto sále.
A čo sa týka toho, čo ste povedali, že 19 % sa ukázalo, že nie je dostatočných na pokrytie základných funkcií štátu, no, viete, ja som nespochybňoval, že keď chceme konsolidovať, musíme niečo urobiť, či teda šetriť, alebo zvýšiť dane, tak to je už na vás, aký mix ste zvolili, zvolili ste si cestu zvyšovania daní. Ja som iba hovoril o tom, že si myslím, že nebude zo psa slanina, že vy hovoríte, že takýmto spôsobom vyberieme viac, ale ja si myslím, že zo strednodobého hľadiska vyberieme menej, lebo ľudia postupne sa budú optimalizovať, ale budú optimalizovať daňové základy, budeme menej atraktívni pre vznik nových pracovných miest alebo nových podnikov, a tým pádom vlastne nanič nám to nebude, len budeme mať vyššiu sadzbu dane, čo je podľa mňa na škodu.
A, viete, to je asi tak, že musí sa prispôsobiť tomu, čo som hovoril, tomu pocitu, ako ten človek vníma ten štát, ako ten štát k nemu pristupuje, aká je tá miera korupcie. V Dánsku, keď zvýšite daň z 50 na 60 %, verím, že vyberiete viac daní. Keď v Somálsku zvýšite z jedného percenta na dve percenta, som presvedčený, že vyberiete menej daní, a takisto som presvedčený, že na Slovensku, keď zvýšite z 19 na 23 %, vyberiete menej daní.

Ďakujem pekne. Poprosil by som spojazdnenie slidov, ďakujem. (Počas prejavu bude realizovaná prezentácia na obrazovkách v sále prostredníctvom rečníkovho notebooku.)
Tak zdravím, zdravím ekonomickú časť opozície a štyroch poslancov, zdravím ekonomickú časť a pána Fronca, obzvlášť ale zdravím teda tunák filozofov, pán Číž, som veľmi rád (smiech v sále), že dnes si budeme môcť porozprávať, dávnejšie sme sa chceli o rovnej dani porozprávať, tak keby ste tých 30 minút vydržali. (Reakcia poslanca.) No tak to je škoda, že, ale vyriešte závislosť svoju.
Takže, vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, o škodlivosti konkrétnych zmien budete počuť z úst môjho kolegu Jozefa Mihála, a preto sa v mojom vystúpení budem venovať najmä systému zdaňovania, systému ako celku, a možno niektorým tu prítomným štyrom poslancom SMER-u dôjde, aké sa chystajú napáchať škody.
Dovoľte mi úvodom pár slov k princípom zdaňovania. Ako prvé si uvedomiť, čo je vlastne funkcia daní. Funkcia daní je len a len výber peňazí, je to jediná funkcia daní. Výber peňazí, ktorý štát potrebuje na financovanie verejných statkov. Nie je pravdou, aj keď sa to dodnes učí na školách, že daňový systém má funkciu sociálnu, hospodársku, takú, onakú, toto je len teória, na ktorej trápia študentov, lebo sa musia 4-5, niekoľko odstavcov naučiť naspamäť. Skutočnosť je taká, že v reálnom živote to nefunguje a funkcia daňového systému je len jedna jediná - a to je výber daní.
Keď chce štát robiť sociálnu politiku, má na to sociálny systém, keď chce robiť hospodársku politiku, musí zlepšovať podnikateľské prostredie. Daňový systém je tu len na financovanie verejných statkov, a teda na výber potrebných peňazí.
Mimochodom, asi 150 rokov dozadu existovala iba rovná daň, ktorá sa vtedy volala panský desiatok a podobne, a až príchodom Bismarcka sa toto zmenilo, a nielen toto, ale napríklad aj dôchodkový systém.
Pri daňovom systéme ide len o to, ako ho optimalizovať s ohľadom na výber daní. To znamená, ako dosiahnuť požadovaný výber pri čím nižšej sadzbe, resp. ako maximalizovať výber pri danej sadzbe. Toto nie je ľavica či pravica, či aká ideológia, toto je holý ekonomický fakt, výber daní treba tak optimalizovať, aby pri danej sadzbe do štátnej kasy došlo čím najviac peňazí. No a na tomto mieste vstupuje do hry tzv. Lafferova krivka, ktorá v teórii vyzerá takto. (Prezentácia na obrazovkách v sále.) Pán Laffer žil niekedy 150 rokov dozadu a vtedy už postuloval, že keď to štát preženie so sadzbami, tak mu budú klesať výnosy z dane. On vtedy, aj to z tejto krivky vidieť, navrhol, že teda 50 % je tá optimálna sadzba, ale ako som vravel, toto je len teória a už dávno to nie je pravda.
Prax je toto. (Prezentácia na obrazovkách v sále.) Toto sú konkrétne čísla z Čiech a to, čo je tam úplne drobnučkým pod tou krivkou napísané, to je ten samotný vzor. Ale tu kulminuje výber daní pri 21 %. Táto krivka ja stará 10 rokov. A za posledných 10 rokov sa práveže znížila tá optimálna sadzba, kde sa podarí docieliť najvyšší výber. Táto krivka vznikla empiricky, to znamená na základe skutočných dát. Žiadna teória, ale sú to čísla z reálneho života.
No a ten trend, že, ten trend k tomu, že optimálna sadzba daní, pri ktorej sa podarí docieliť najvyšší výber, bavím sa o sadzbe daní z príjmov, že táto optimálna sadzba mierne klesá, potvrdzujú aj tieto sadzby, ktoré vidíte v okolitých krajinách: Česko 19 %, Maďarsko 19 % s tým, že do 1,8 mil. eur zisk je to len 10 %, Poľsko 19 %, Ukrajina 19 %, ale od januára 2014 to bude už iba 16 %. Tieto štyri krajiny zaviedli rovnú 19-percentnú daň po nás, po Slovensku. Spravili to preto, lebo ten experiment na Slovensku fungoval. V Rakúsku 25 %, nie 30, ako tvrdil pán Číž, ale, áno, je to o niečo vyššia sadzba, i keď my dáme sadzbu na 23 %, tak sa výrazne priblížime k tej rakúskej a potom je otázka, že či teda naša infraštruktúra, náš vzdelávací systém, náš zdravotný systém alebo čokoľvek iné sa vyrovná tomu rakúskemu, keď chcem konkurovať o priazeň nejakého investora. Slovinsko 20 %.
Tu teda vidíte, ako sa po tom, ako Slovensko zaviedlo rovnú daň 19-percentnú, ako sa rovná daň rozmohla v našich susedných štátoch. A od 1. januára, všetci tu znižujú naokolo, a od 1. januára my budeme ten ostrov, ten ostrovček, ktorý ide daň zvyšovať. No, keď kvôli ničomu inému, kvôli tomuto nás budú investori obchádzať a nebudú mať s tým najmenší problém. Môžu ísť na západ, na sever, na juh, kam len chcú. Všade budú mať nižšiu sadzbu.
No, poďme ale teraz k tomu, čo je podstatné pre daňový systém, to sú princípy zdanenia. Ako prvý sa princípmi zdanenia zaoberal jeden z najväčších ekonómov v dejinách Adam Smith v Anglicku. Týchto princípov zdanenia je niekoľko, ale pre podmienky, v ktorých sa nachádza Slovensko a nachádzalo pred tými ôsmimi rokmi, keď sme rovnú daň zavádzali, tak sa ukázali ako najvhodnejšie tieto princípy: spravodlivosť, neutrálnosť, jednoduchosť a účinnosť.
Princípy zdanenia a najmä ich dôsledné uplatnenie sú väčšinou podceňované a potom sa len rôzni samozvaní architekti daňových systémov čudujú, že reálny život je úplné iný, ako si oni v teórii predstavovali, a že, skrátka, nakoniec tie daňové príjmy nie sú to, čo dúfali.
Keď už hovorím o daňových príjmoch, tak, pán minister, stavím sa o fľašu dobrého červeného, že 455 mil., ktoré dúfate, že vyberiete na daniach viac, že nevyberiete. Je to akurát zbožné želanie.
Princípy zdanenia sú mimoriadne dôležité, a preto pár slov k nim.
- Spravodlivosť ako najdôležitejší princíp zdanenia. Daňová teória pozná pojem horizontálna spravodlivosť, ktorá znamená, že subjekty s rovnakým celkovým príjmom musia byť zdanené rovnako. Už tento princíp, hneď ten prvý princíp narúša návrh, ktorý je tu predložený stranou SMER, preto, lebo keď niekto povedzme bude mať príjmy len z úrokov, platí 19 %, keď niekto bude mať z práce a dostatočne vysoké, už bude platiť 25 %. Takisto keď sú dvaja, ktorí žijú spolu a zarábajú pod 3 000 eur, ale sú to partneri, nie manželia, tak budú obidvaja platiť 19 %. Keď ale máme rodinu, kde otec živí zvyšok rodiny aj s manželkou, lebo chce, aby ona bola doma s deťmi, a ten otec zarába nad 3 300, tak on bude platiť tú vyššiu sadzbu. Čiže už ten prvý princíp, horizontálnu spravodlivosť, narúšate. Potom je tu vertikálna spravodlivosť, ktorá hovorí, že subjekty s vyššími príjmami celkovými musia platiť vyššiu daň. Zdá sa to byť banálne, jednoduché, ale má to niečo do seba a nie nadarmo tieto princípy zdanenia sú staré 200 rokov a ako sa ukázalo funkčné.
- Ďalší princíp zdanenia: neutrálnosť. Zdanenie nesmie skresľovať hospodárske procesy. Zdanenie nesmie ovplyvňovať rozhodnutia subjektov. To znamená, centrálnou požiadavkou je, aby pri zdanení nehralo rolu, o aký druh príjmu alebo činnosti sa jedná. To znamená, či niekto si zarába na svoje živobytie tým, že opravuje topánky, alebo tým, že je účtovník, nemalo by toto mať za následok, tie rozdielne činnosti nemali by mať za následok rôzne zdanenie. Takisto druh subjektu, či niekto funguje ako eseročka a tak opravuje tie topánky, alebo niekto je živnostník, alebo niekto je zamestnanec, ale robia to isté - nebuďte taká nešťastná, pani kolegyňa, z tých princípov, ja už skončím (zasmiatie sa rečníka), to zdanenie musí byť vždy rovnaké. To je neutrálnosť v zdanení. A je to takisto mimoriadne dôležité, lebo keď dôjdu tí sociálni inžinieri a začnú sa vybíjať cez daňový systém a začnú vymýšľať také, onaké, makové a chcú riadiť hospodárstvo, tak potom sa stane, že tie subjekty sa optimalizujú, resp. optimalizujú svoju daňovú povinnosť a toto všetko znižuje celkový výnos dane.
- Ďalší princíp zdanenia: jednoduchosť. Na Slovensku máme asi 4 mil. daňovníkov, z toho 2 mil. daňovníkov pre daň z príjmu. To sú, samozrejme, všetci zamestnaní, ale sú tam aj živnostníci, aj množstvo iných ľudí, takisto 100 000 právnických osôb. Pri takto vysokom počte daňovníkov je žiaduce, je nevyhnutné, aby tým daňovým zákonom ľudia rozumeli, aby nepotrebovali draho platených poradcov a o to sme sa snažili v roku 2004. (Prezentácia na obrazovkách v sále.) Ten graf je málo viditeľný, ale začína v roku 1993, kedy vzniklo samostatné Slovensko, vtedy mal zákon o dani z príjmov menej ako 15 000 slov. To potom stúpalo, stúpalo, bobtnalo, až koncom roka 2003 mal zákon o dani z príjmov 49 000 slov. To sa podarilo znížiť asi na 38 000. Odvtedy to znovu bobtná, bobtná a týmito najnovšími úpravami to bude ďalej bobtnať, bobtnať a čím viac to bobtná, tým menej ľudí rozumie tomu zákonu a sťažujeme im podnikanie.
- Štvrtý princíp je účinnosť. Daňový systém nesmie umožňovať legálne sa vyhnúť plateniu daní. Daňový systém nesmie uľahčovať nelegálny daňový únik. A takisto nesmie kriminalizovať subjekty nesplniteľnými a nelogickými požiadavkami. Predpokladám, k tomuto vám Jozef Mihál porozpráva do sýtosti. No a druhá požiadavka v rámci princípu, ktorý sa volá účinnosť, musí existovať výhodný pomer medzi nákladmi na výber dane a samotným výberom. Toto napríklad bol dôvod, prečo sme zrušili daň z dedičstva, daň z darovania. Pokiaľ si pamätám, výnos dane z darovania bol 150 mil. korún v roku 2002 a náklady na výber boli okolo 100 mil. Tá daň jednoducho nemala žiaden zmysel, iba komplikovala ľuďom život a zbytočne ich kriminalizovala.
No, tak aký je to ten optimálny daňový systém? Bádaním sme v roku 2003 zistili a neskoršia prax to jednoznačne potvrdila, že optimálny daňový systém je taký, ktorý zdaňuje všetky subjekty, všetky druhy príjmov a všetky výšky príjmov jednou jedinou sadzbou, a to presne jedenkrát. Presne jedenkrát znamená, že napríklad daň z dividend je dvojité zdanenie preto, lebo majiteľ eseročky najprv vytvorí zisk, povedzme 1 mil. alebo 100-tisíc eur, tak najprv zaplatí jeho eseročka 19-percentnú daň, alebo teda pred daňovou reformou platila 25 %, on dostal tých 75, a keď ich dostal, musel platiť ďalších 15 % daň z kapitálových výnosov. Toto je dvojité zdanenie, ktoré silne narúšalo princíp zdaňovania, alebo respektíve bolo silne v rozpore s optimálnym daňovým systémom.
Môžte mi ale kľudne veriť, ja sa daniam venujem 10 rokov, z toho niekoľko rokov mimoriadne intenzívne. Zatiaľ sa toto vždy potvrdilo. Keď zdaníme jednou jedinou sadzbou všetky druhy subjektov, všetky druhy príjmov, všetky výšky príjmov a spravíme to presne jedenkrát, tak dosiahneme optimum. Optimum znamená, že pri danej sadzbe zinkasuje štát najviac.
No, aby sme toto dosiahli, už som to spomínal, bola zrušená daň z dividend, lebo to je dvojité zdanenie. Takisto sme zrušili asi 120 z 200 výnimiek, k tomu patrí aj špeciálne daňové režimy a zvláštne daňové sadzby. No a nepodarilo sa síce, zrejme nie je úplne účelné zrušiť úplne všetky výnimky preto, lebo niektoré sú tzv. technické výnimky, ktoré, skrátka, treba zachovať, ale tých je možno 10 alebo 20. Čiže stále ešte je dostatočne veľký priestor, keď už štát potrebuje zvyšovať výnosy daní, aby rušil tieto výnimky. Ony sa tam v tom zákone ešte stále nachádzajú.
Ďalšou súčasťou daňovej reformy v roku 2004, teda k 1. januáru 2004, bolo zjednotenie sadzieb dane z pridanej hodnoty. To však neznamená, že to je tá rovná daň, keď je 19 % daň z príjmu a 19 % DPH. To bola skôr náhoda alebo, už to tu odznelo, marketingový krok. A, áno, treba to povedať, Slovensko veľmi z toho ťažilo, že v regióne bolo široko-ďaleko prvou krajinou, ktorá sa odhodlala v tom roku 2004 zaviesť jednu jedinú sadzbu dane, a to je 19 % a, samozrejme, ten marketingový efekt bol mimoriadne silný a aj preto sem došli desiatky a desiatky investorov. Zrušenie dane z dividend, o ktorom som hovoril, to bola skutočná výhra preto, lebo výnos tejto dane bol smiešne nízky. Tam štát inkasoval iba asi 1,5 mld. korún, a to preto, lebo všetci zahraniční investori aj tak žiadnu daň z dividend neplatili preto, lebo Slovensko má pouzatváraných asi 50 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. A konkrétne s Holandskom - a z Holandska pochádza v tom čase možno 60 % investorov - je dohoda taká, že voči holandským investorom daň z dividend uplatňovať nebudeme. To znamená, postihovalo len domácich, postihovalo len vo veľmi malej miere, a preto sme daň z dividend zrušili. No a zrušili sme aj tú trojdaň, tzv. daň z dedičstva, z darovania a z prevodu, prechodu nehnuteľností. Konkrétne táto trojdaň okrem toho, že nebola účinná, lebo náklady na výber boli veľmi vysoké oproti samotnému výberu, tak ešte sú to opäť dane, ktoré spadajú do tej kategórie dvojité zdanenie. No tak niekto zarobil, zdanil, a keď to chcel darovať, tak musel druhýkrát platiť daň. Tá tretia daň z prechodu, prevodu nehnuteľností, to už vonkoncom žiaden zmysel nemalo.
No, ale to, že sa zrušila daň z dividend, hodilo Slovensko na prvú priečku, okrem zopár daňových rajov, na prvú priečku vo svete. Vlastník firmy, vlastník právnickej osoby, keď podnikal, táto právnická osoba zaplatila daň, on si tie peniaze už mohol zobrať, tak ho to stálo len 19 %. V tomto sme dodnes bezkonkurenční vo svete. Nejde primárne o to, že či bude 19-, alebo 23-percentná sadzba, aj to samo osebe už napácha veľké škody, k tomu dôjdem o chvíľku, ide o to, že vy zároveň, pán minister, zavádzate aj odvody, zdravotné odvody, čo je v podstate ďalšia daň z dividend. Vo svojej podstate sa s tým dá súhlasiť, ale nasadili ste tak absurdne vysokú hranicu vo výške asi 120-tisíc eur ročne, alebo 100-tisíc plus k tomu... (Reakcia ministra.) 100-tisíc eur ročne, ďakujem, ktorá sa ale pripočíta k tej samotnej hranici pred príjem zo závislej činnosti, že kvôli tomuto, kvôli tej nebezpečnej kombinácii vy tu miešate smrteľný kokteil, kvôli tejto nebezpečnej kombinácii, že po prvé riadne zdaníte dividendy po veľmi vysokú hranicu, po druhé zvýšite sadzbu dane z príjmov, toto spôsobí, že tak ako tí investori sem prichádzali, tak tak aj budú utekať.
No a čo to znamená, že budú utekať? To si pozrime tu. (Prezentácia na obrazovkách v sále.) Tak keď sa ideme baviť o tých dopadoch na podnikateľské prostredie, vidíte tu nejaké čísla, tieto čísla sú zo stránky Daňového riaditeľstva, tam ich nájdete. V roku 2002 všetky, vtedy bola sadzba dane z príjmu 25 %, všetky firmy dokopy priznali základy dane, keď nasčítate základy dane všetkých firiem, priznali 111 mld. korún ako základ dane, z toho sa platila sadzba 25 %, čiže výnos bol 27,9 mld. korún. - Pán Číž je už naspäť, to ma teší. - V roku 2003, to je posledný rok pred daňovou reformou, podnikatelia alebo všetky podniky priznali 116 mld. korún ako základ dane, z toho zaplatili 25 % daň, čo je 29,1 mld. korún. Je tam nejaký nárast. Treba ale zohľadniť, že vtedy Slovensko malo pomerne vysoké inflácie, okolo 5-6 %, čiže akurát to vykompenzovalo, toto je nominálny nárast, samozrejme, vykompenzoval akurát infláciu, čiže reálne výnos dane z príjmov nerástol. Potom došiel rok, ktorý bol po daňovej reforme, to znamená od 1. januára 2004 a za rok 2004, pozrime sa sem, subjekty priznali zrazu 156 mld. korún, z toho zaplatili 19 % daň, výnos bol taký istý, ako predtým pri 25-percentnej dani. Ale vždy existuje niečo ako nejaká adaptácia, skrátka, keď si spravíte zmenu, tak výsledok neuvidíte, ani pri takýchto jasných zmenách neuvidíte zo dňa na deň, ani z roka na rok, ale uvidíte to behom dvoch rokov. A v roku 2005, čiže rok po tom, ako daňová reforma už fungovala, priznali právnické osoby 221 mld. korún, z toho zaplatili 19-percentnú daň a to je 42 mld.
Čiže keď si zoberiem jeden rok po daňovej reforme, to je 2005, a porovnám ho s rokom pred daňovou reformou, to je 2003, za tieto dva roky stúpol základ dane o 90 % a výnos dane o 44 %. Dôvod je ten elixír života, to je kombinácia jednotnej sadzby dane 19 %, zrušenie dane z dividend a zrušenie dane z prevodu, prechodu nehnuteľností a tých ďalších daní a vy teraz presne tento proces, ktorý sa tu ukázal ako mimoriadne úspešný, pán Kažimír, vy ho teraz otočíte tým, že namiesto elixíru života tu miešate smrteľný kokteil, a vráti sa to. To je naivné si myslieť, že sa to nevráti.
Veď si otvorte oči, páni poslanci aj dámy, toto sú, toto nie je že ľavica, pravica, toto ani nie sú nejaké žvásty o teórii hraničného úžitku, toto sú čísla, toto sú fakty. Fakt je ten, že behom dvoch rokov po tom, ako sa zaviedla rovná daň, sa zdvojnásobil základ dane a o polovicu stúpol výnos dane a vy tu teraz experimentujete a napáchate veľké škody.
Takže takto sme vytvorili skutočnú, skutočnú podporu podnikateľského prostredia a vyplatilo sa to, pričom vytvorili znamená, ja som autor daňovej koncepcie, ja som to teda písal, chcel by som na tomto mieste spomenúť Ivana Mikloša, bez ktorého by rovná daň, samozrejme, zavedená nebola.
Takže moja otázka znie: Naozaj ste o som presvedčení, že neklesne výrazne základ dane? Hazardujete s mimoriadne cennou výhodou Slovenska a vy sa pripravujete o daňové výnosy. Veď to, o čo sa pripravíte, to budú peniaze, ktoré vy nebude môcť rozdávať. Z čoho sa budete hrať na Ježiška? Dlhy čoskoro nebudete môcť, lebo sa pod vaším vedením, pán minister, úspešne blížime k 60 % a najrýchlejšie celkový dlh Slovenska rastie kvôli Grécku a Španielsku, šetriť neviete a ešte sa aj pripravujete o daňové výnosy. Tak kto vás bude voliť, keď nebudete mať čo rozdávať?
No, teraz ale poďme k jednej veci a to je solidárnosť rovnej dane. Tak existujú rôzne indexy, nemám pri tej solidárnosti na mysli nejaké ľúbivé socialistické reči o tom, ako treba tých hnusných kapitalistov zdaniť, a ani nejakú teóriu hraničného úžitku, ktorá, síce chápem, že chudobnému nemôžme, keď má dve topánky, zobrať jednu, bohatý, keď má 50 alebo sto párov, určite by to skôr oželel, otázka je, že prečo má ten bohatý tých 100 párov, ako sa k nim dostal, koľko bol pre to ochotný urobiť. Ale toto socialistov nikdy nezaujímalo, socialisti videli, ten má veľa, tomu bereme a dáme tomu chudobnému, lebo ten nás bude za to voliť. Nechajme bokom teda tieto socialistické reči a poďme sa pozrieť na exaktné výpočty na základe reálnych a presných čísiel.
Tu som - pre tých, ktorí by chceli ísť nejak do hĺbky - skopíroval vzorec, akým sa ráta Giniho koeficient, a ja som sa s tým dosť vytrápil, posledné roky aj vyrátaním tohto Giniho indexu a takisto aj, či koeficientu, a takisto aj nerovnosti rozdelenia daňového zaťaženia.
No tak čo hovorí tento index? Hovorí to, teda koeficient, keď Giniho koeficient je nula, tak všetci majú príjem úplne rovnaký. Tak keď si povedzmeže všetci, ako tu sme, žili by sme iba z týchto príjmov, ktoré máme, predpokladajme to, tak tu v tejto sále je Giniho koeficient nula, lebo všetci žijú z poslaneckého platu, čiže majú všetci úplne rovnaký plat. Keby to bolo tak, že jeden zarába, že len on zarába, jeden zarába všetko a všetci ostatní nezarábajú nič, no tak to by bola maximálna nerovnosť a vtedy by bol Giniho koeficient 1. Čím je teda Giniho koeficient nižší, tým sú tie príjmy rovnomernejšie rozdelené, no a čím je vyšší, tým máte tú silnejšiu skupinu tých bohatých.
A presne takéto niečo, ako sa dá spraviť s príjmami, sa dá spraviť aj s výnosom, s daňovými výnosmi, tam by sa tiež mohlo volať Giniho koeficient, lebo podstata je nachlp rovnaká, ale tam sa to volá daňový koeficient, koeficient daňových výnosov, také niečo, hneď vám to poviem, volá sa to koncentrácia daní. No a opäť, keď je tento ukazovateľ, ktorý sa volá koncentrácia daní, nula, tak všetci platia úplne rovnakú daň, a keď je jedna, no tak jeden platí celú daň a ostatní neplatia nič. Čo je teda maximálna nerovnosť.
Na tomto mieste by som chcel povedať, že už dnes tí hnusní kapitalisti, povedzme tých vrchných 7,5 % platí 40 % všetkých daňových výnosov dane z príjmu, 7,5 % daňovníkov platí 40 %, a keď ich dobre naštvete, pán minister, alebo rovno zarežete, tak o tých 40 % prídete, to budete vidieť.
No dobre, máme teda dva koeficienty, máme Giniho koeficient pre rozdelenie príjmov a máme koncentráciu daní pre rozdelenie daňovej povinnosti. A prečo o tom toľko hovorím, dôvod je, že na tomto mieste do hry vstupuje tzv. Kakwaniho index. Kakwaniho index, to je jeden taký profesor Nanak Kakwani a podľa neho je aj tento index pomenovaný, a on teda povedal takú vec, že čím je rozdiel väčší, tým je daňový systém solidárnejší. To znamená, keď máte väčšiu nerovnosť pri rozdelení daňovej povinnosti, ako máte nerovnosť pri rozdelení príjmov, keď tam je rozdiel, tak vtedy je ten daňový systém solidárny, lebo tým bohatým zoberie viac ako len podiel ich príjmov na celkových príjmoch.
No, teraz sa pozrieme na konkrétne čísla, aké boli od roku 2001. (Vizuálna prezentácia.) Tak úplne, teda začneme v strede, tam je Giniho koeficient, to rozdelenie príjmov, vidíte, začína to 0,35, čiže pomerne také, že pomerne také rovnostárske rozdelenie príjmov, potom 31, 31, 33, 32, 35, tento Giniho koeficient logicky sa príliš nemení, tie príjmy sú, skrátka, nejak rozdelené týmto koeficientom. Inak môžem vám povedať, že vo svetovom merítku to znamená, že my máme, Slovensko že má pomerne malý rozptyl príjmov, my sme ako-tak viac na ceste k takému snu každého komunistu, že všetci musia mať presne rovnako.
No ale zaujímavá je tá koncentrácia daní z príjmov, to, čo Martin Chren hovoril. Pozrite sa na tie čísla pred daňovou reformou: 0,58, 0,64, 0,63. A po zavedení daňovej reformy toto číslo citeľne stúplo na 0,72, 0,72, 0,73. No a potom úplne napravo vidíte rozdiel medzi prvými dvomi stĺpcami a to je ten tzv. Kakwaniho index, ktorý tri roky pred zavedením rovnej dane bol 0,29 a tri roky po zavedení je 0,39. To je výrazný nárast, z 0,29 na 0,39 nárast.
Rovná daň je solidárnejšia. Ten daňový systém, ktorý má Slovensko dnes, je solidárnejší, preukázateľne solidárnejší ako ten, ktorý malo Slovensko do roku 2003.
No, na druhej strane chápem, ideológia nepustí: Rovnú daň musíme zničiť. Nech to stojí, čo to stojí, radšej asi spravíme dlhy, keď nebude, veď v tom ste dobrí, pán minister, v robení dlhov. No tak dovolím si vám ale dať zopár tipov, kde by ste predsa len mohli nejaké tie peniažky naškrabať.
Po prvé, môžte rozšíriť základ dane pri existujúcej sadzbe 19 %. To znamená, namiesto, teda namiesto dvíhania sadzby, to znamená rušiť výnimky, ešte stále tam existuje 20-30 výnimiek, ktoré sa, veď spomíname si na tie časy, keď ja som bol poradcom a vy štátnym tajomníkom, tie výnimky tam stále sú dodnes. Čiže rušiť výnimky je prvá možnosť.
Keď zjednodušíte systém, a ten sa zjednodušiť takisto ešte dá okrem rušenia výnimiek, tak takisto znížite možnosti úniku, čo v konečnom dôsledku bude mať za následok vyšší výnos dane z príjmu. V určitých prípadoch si dokonca dovolím povedať, že zníženie sadzby okamžite a priamo zvýši výnosy z dane, to je, takéto niečo odhadujem v prípade nafty, tam ešte stále máme 9 centov, čím by sme sa opäť stali, mali by sme veľkú konkurenčnú výhodu oproti okolitým krajinám, možno s výnimkou Poľska. No a ak to celé nepomôže, tak potom asi budete musieť šetriť a menej kradnúť.
No, počuli sme teda niečo k daňovému systému, nie je to na dobrej ceste a nie je to len daňový systém, ktorý výrazne ohrozuje výnosy, je to aj socialistický Zákonník práce, ktorý sa blíži, je to likvidácia druhého piliera, je to zaťaženie asi všetkých, ktorí tvoria hodnoty, či dohodári, živnostníci, a sú to tie zdravotné odvody z dividend, ktoré takisto veľa, veľa ľudí vypudí zo systému. Totižto tu nejde o to, že, no dobre, prídeme o 4 %, keď niekto platí dnes 19 % a vy mu naparíte, a povedzme zarába 4-tisíc eur alebo 5-tisíc, a vy mu naparíte 25 % na ten, na to, čo má nad tú hranicu, a tento človek si povie, no tak stačilo, on neodíde len s tým, čo zarába nad 3 300 eur, on keď už raz začne optimalizovať, tak to bude robiť poriadne a odíde s celým príjmom a prídete aj o tých 19 %, ktoré dnes máte.
Toto je neuveriteľná krátkozrakosť, s ktorou sa tu stretávame, a už teraz teda môžem tu zodpovedne prehlásiť, že akonáhle sa strana Sloboda a Solidarita dostane, dostane možnosť toto zmeniť, dostane do vlády, tak toto spraví. Navrátime rovnú daň preto, lebo tento diletantizmus Slovensko veľmi ťažko dlhodobo môže prežiť.
Úplne na záver chcem v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku podať procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla tak, aby sa tento zákon vrátil navrhovateľovi na dopracovanie. Až by mal navrhovateľ záujem, rád mu dám niekoľko cenných rád.
Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega Sulík, mne sa naozaj páčil ten váš úvod, keď ste sa tu tak ako bohorovne postavili: Učebnice niečo hovoria, ale ja hovorím niečo iné. To je jedno, že tak hovorí Krugman, že tak hovorí Stiglitz, Sen, Samuelson, ja hovorím, že dane majú iba jednu funkciu. To je taký pohľad takého mesiášskeho, alebo by som používal nejaké výrazy z iných odvetví, ako je politické, ale chápte, prosím, že Mister Nobody from somewhere from Slovakia naozaj nikoho nezaujíma, a bavme sa o tom, čo hovoria autority a autority hovoria niečo úplne iné, ako hovoríte vy, úplne iné.
Vy taký máte, taký ten štýl, že používate nejaké ekonomické štatistiky a čísla alebo grafy a poviete: Lafferova krivka. Ten bod, kde tá Lafferova krivka začína platiť, ten neviete určiť, ale budete sa odvolávať na Lafferovu krivku. V Británii po 2. svetovej vojne bola raz sadzba 90 % a Lafferova krivka stále stúpala. Ako je to možné, pán kolega Sulík? No? To je otázka pre vás.
Viete, tento váš príhovor, to bolo také krčmové mudrovanie. To nemalo nič spoločné s nejakou vedeckou analytickou úrovňou. To bolo to, čomu vy ste nazvali "žvásty". Ja som zvyknutý na vedeckú úroveň a poznám veľa pravicových, veľmi kvalitných ekonómov, ale vy, vy to nie ste, pán kolega.
To isté, keď ste hovorili o Giniho koeficiente, vytiahnete si, čo sa vám hodí, ale to, čo je dôležité, že za posledných 20 rokov na Slovensku brutálne stúpol, sa roztvorili tie nožnice, ako Giniho koeficient rástol, to už nespomeniete. Čiže naozaj selektívnosť faktov, nevedecký spôsob uvažovania.
Keď ste hovorili o spravodlivosti, akú spravodlivosť máte na mysli? Podľa ktorej teórie? Rawlsa? Ackermana? Dvorkina? Nozicka? Walczera? Tárate! Toto bolo čisté táranie.
A ja len poviem toľko, že existujú zhruba dve alternatívy, ako sa postaviť daniam. Jedna je taký ten jeľcinovský kapitalizmus, znižujme dane, majme malý štát, prilákame všelijakých špekulantov. Druhá alternatíva, rakúsky spôsob, vysoké dane, aby sme mali veľmi silný štandard v zdravotníctve a školstve a to vie tiež prilákať kapitál. Pán kolega, vie.
Ďakujem. (Potlesk.)