8. schôdza

Pani podpredsedníčka, ja sa ospravedlňujem vám osobne, ale poprosím vás, keby ste upozornili kolegov, nech reagujú na predrečníka, lebo pán kolega Kaník reagoval na kolegu Blahu. Čo mi síce, mne osobne neprekáža, ale bolo by vhodné, keby kolegovia hovorili k veci a predchádzajúcemu rečníkovi.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vo svojom vystúpení by som rád upriamil pozornosť na niekoľko skutočností, o ktorých sa tu veľa diskutuje a ktoré tu podľa môjho názoru boli opozíciou veľakrát neobjektívne a skreslene prezentované. Po prvé, keď hovoríme o konsolidácii verejných financií, tak dnes neexsituje jednoznačný záver, ktoré konsolidácie sú úspešnejšie, či tie, ktoré kladú väčší dôraz na príjmovú stránku rozpočtu, alebo tie, ktoré na výdavkovú. Dokonca nedávna štúdia Medzinárodného menového fondu poukazuje na skutočnosť, že teda menej škodlivé sú tie, ktoré kladú väčší dôraz práve na tú príjmovú stránku. Ďalej je tu aj štúdia, ktorú vypracoval americký ekonóm Thomas Hungerford ešte pre prezidenta Regana, kde sa konštatuje, že zvyšovanie daní nemá zásadný význam na ekonomický rast, a dokonca najväčší rast v Spojených štátoch bol zaznamenaný v päťdesiatych rokoch, kedy, kedy boli, kedy bolo daňové zaťaženie najvyššie.
To znamená, to čo sa tu veľakrát opakuje, že jednoducho zvýšenie dane, daňového zaťaženia, tak ako sa navrhuje v tejto novele zákona, zásadným spôsobom zabrzdí hospodársky rast, tak nie je to, nie je to podložené argumentáciami a faktami. Ďalej sa tu viackrát konštatuje, respektíve vo viacerých politických vyhláseniach opozície sa hovorí o tom, že táto vláda nevie šetriť. S týmto názorom nesúhlasím, pretože aj čerpanie štátneho rozpočtu za prvých deväť mesiacov poukazovalo na pokles výdavkov o 527,92 mil. eur oproti plánovanému rozpočtu, čo sa týka teda výdavkov. To znamená, je tu preukázateľná miera šetrenia. Ďalších 120 mil. eur má štát ušetriť v štátnom rozpočte už schváleným viazaním výdavkov v jednotlivých rozpočtových kapitolách. V tejto súvislosti si ale treba uvedomiť to, čo sme viackrát deklarovali, že jednoducho ďalší veľký priestor na plošné znižovanie výdavkov, či už hlavne teda mám na mysli mzdových a osobných, tu už nie, ten sa vyčerpal už predchádzajúcou vládou. Samozrejme, vláda sa zameriava aj na kresanie výdavkov, čoho dôkazom je aj už predstavený projekt efektívnej, spoľahlivej a otvorenej štátnej správy, ktorý má ambiciózny cieľ do budúcna zásadným spôsobom znížiť výdavky štátneho rozpočtu, ale tu treba zdôrazniť, že jednoducho takto ambiciózny projekt vyžaduje, samozrejme, väčší čas a jeho efekt sa prejaví až o niekoľko rokov.
To znamená, nie je to opatrenie, ktoré by sa dalo zaviesť zo dňa na deň. S tým, že tu treba zdôrazniť, že podstatnou mierou sa zníži počet či už rozpočtových, respektíve príspevkových organizácií, čo je absolútne zásadná zmena oproti súčasnému stavu. Navrhovaná novela zákona o dani z príjmov, ktorá zvyšuje sadzbu dane pre právnické osoby z 19 na 23 percent a zavádza daňovú sadzbu 25 percent pre osoby zarábajúce nad 3 300 eur za mesiac, je štandardným nástrojom sociálnodemokratickej politiky, ktorý zohľadňuje princíp solidarity bohatších voči chudobným. Progresívna daň zároveň zamedzuje vzniku obrovských rozdielov v príjmoch superbohatých a ostatných skupín obyvateľstva. V Spojených štátoch napríklad od roku 1979 stúpli príjmy superbohatých o 390 percent a zvyšným deväťdesiatim percentám obyvateľstva iba o 5 percent. V roku 1980 zarobil šéf amerického koncernu 42-krát viac ako bežný zamestnanec, v roku 2011 to už bolo 343-krát viac. Tu chcem teda poukázať na to, že aj k čomu môže smerovať rovná daň. Jednoducho, tie príjmy, alebo tie nožnice tých superbohatých a tých ostatných ľudí sa dramaticky zvyšujú, a preto, aj z tohto dôvodu je naozaj solidárny princíp ten, aby sa práve tie bohaté skupiny obyvateľstva podieľali väčšou mierou na financovaní verejných statkov, ktoré práve tí superbohatí čerpajú rovnako, takisto ako aj tí menej zarábajúci.
Potom tu veľakrát zaznievali obavy z toho teda, že zvýšením sadzby dane pre právnické osoby sa odradia potencionálni zahraniční investori. Tak ako sme tu už aj, už vo faktických poznámkach konštatovali, jednoducho s každým potencionálnym veľkým investorom sa rokuje individuálne a takpovediac sa mu podmienky šijú na mieru, to znamená, hovoríme tu o investičných stimuloch, hovoríme tu o znížení, alebo odpustení daňového zaťaženia a podobne. Každý veľký investor predtým, než sa rozhodne sem investovať, tak zvažuje spektrum niekoľkých kritérií na základe, ktorých sa rozhoduje, či bude investovať v danej krajine, alebo nie. Tak ako som už predtým povedal, nehovorím, že daňové zaťaženie nevplýva na toto rozhodnutie, určite vplýva, ale nie je na prvom mieste. Bola takisto robená štúdia Svetového ekonomického fóra, kde sa konštatuje, že v prípade Slovenska sú dane až na 6. mieste, sú tu iné faktory, ktoré vplývajú na rozhodovanie investorov, či vstúpia na Slovensko, alebo nie. Je to byrokracia, je to politická stabilita, je to infraštruktúra, je to lacná pracovná sila a podobne. To znamená, netreba tu teraz viesť tú debatu v tej miere, že zvýšením sadzby dane pre právnické osoby sem už nepríde žiaden investor, toto určite je zavádzajúce a myslím si, že to absolútne nie je objektívne.
Zároveň podľa štúdie Doing Business Report, ktorú realizovala Svetová banka, bolo Slovensko v roku 2012 lepšou voľbou ako Maďarsko a Česká republika v oblasti Is your business. To znamená zase, bolo, ale verím tomu, že bude aj nesledujúce roky. Uvidíme, uvidíme, ako, treba sa oprieť potom naozaj o fakty, a nie teraz tu iba niečo sucho konštatovať. To znamená, naozaj ten balík tých kritérií, ktoré rozhodujú o tom, či sem príde investícia, alebo nie, je ďaleko širší a myslím si, že čo sa týka tejto politickej stability a ďalších kritérií, vie táto vláda ponúknuť ďaleko väčšiu výhodu ako napríklad, keď tu vláda pravica, kde sa o politickej stabilite ako o zásadnom a rozhodujúcom kritériu nedalo absolútne hovoriť. Takisto aj sa tu poukazovalo na jednoduchosť daňového systému, kde sa predpokladalo, že zavedenie rovnej dane zásadným spôsobom zníži jednoduchosť daňového systému, ale zase sa tu opieram o konštatovanie Svetovej banky, kde sa hovorí, ktorá hodnotila jednoduchosť daňového systému v krajinách OECD, a my sme niekde na 130. mieste, plus-mínus, to znamená, že neviem, ako sa prejavilo zavedenie rovnej dane z hľadiska tohto parametra, keďže stále sme na tých spodných priečkach.
Rovnako aj investície, o ktorých sme tu už bavili, od roku 2008 majú stagnujúcu úroveň, to znamená, nedochádza tu k nejakému nárastu investícií, priamych zahraničných investícií. Je fakt, že po roku 2004 ten nárast tam bol, bol pomerne významný, ale podľa mňa to súvisí aj s tým, že vtedy sa privatizovali strategické podniky, to znamená, že tam bol, samozrejme, ten masívny nárast, pretože keď niekto sprivatizuje SPP, alebo elektrárne, tak sa to prejaví aj vo výške samotnej zahraničnej investície. Ale hovorím, od toho roku 2008 je tá úroveň niekde, plus-mínus, rovnaká, takže ak tu hovoríme o, podľa vás, teda podľa opozície o zásadnej komparatívnej výhode ako jednotnej sadzbe dane, tak tuto nevidím, že by sa to nejakou významnou mierou prejavovalo.
Čo sa týka toho prepúšťania, to som už aj spomínal vo faktickej poznámke, že naozaj, dnes je, dnes pretrváva kríza, a samozrejme, všetky podniky majú veľmi ťažkú pozíciu z pohľadu umiestňovania svojich výrobkov a služieb v zahraničí a toto je to kritérium a toto je ten rozhodujúci faktor, keď sa tie podniky rozhodujú, či ešte si tých zamestnancov nechajú, alebo nenechajú. Takisto sme sa aj veľakrát dočítali v novinách, že už tento rok najmä strojárske podniky znižovali plánované investície do svojho rozvoja, kde tie investície klesali až na desatinovú úroveň, ale zase ich argument bol ten, že jednoducho nevedia, či budúci rok budú svoje výrobky schopné umiestniť v zahraničí. Vôbec tam nehovorili, nebolo tam žiadne konštatovanie o zvyšovaní sadzieb daní, respektíve o Zákonníku práce a podobne.
Ďalšiu zásadnú vec, ktorú vnímam a o ktorej sme sa tu, alebo ste tu viackrát spomínali, je optimalizácia daňového základu a presun spoločností, či už do daňových rajov, alebo do okolitých krajín. Tu treba zdôrazniť jeden moment, že jednoducho, my tu konštatujeme, že spoločnosti budú optimalizovať svoje daňové základy, ale pozeráme sa na to ako na fakt, ktorý jednoducho nastane a ktorý ako keby sme akceptovali. Ale myslím si, že za optimalizáciou daňového základu sa veľakrát skrýva krátenie dane, čo je trestný čin, a toto je oblasť, ktorej by sme sa mali primárne venovať, a som naozaj rád, že môžem konštatovať, že práve táto vláda začala boj proti daňovým únikom, myslím si, že brať veľmi vážne, čoho dôkazom je aj novela zákona o dani z pridanej hodnoty, kde sa napríklad zavádza povinnosť zloženia kaucie, respektíve štvrťroční platcovia prechádzajú na mesačných platcov a vedie sa databáza podozrivých firiem, ktoré nerobia takmer žiadne obraty a podobne. To znamená, či už cestou novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ale aj novelou Trestného zákona, respektíve obchodného zákona, už začína táto vláda obmedzovať ten priestor na daňové úniky a výraznou mierou sa touto otázkou vôbec začala zaoberať. To znamená, tam je, naozaj veľké ťažisko treba brať na túto oblasť, pretože to číslo, ktoré všeobecne aj v médiách sa objavuje z hľadiska daňových únikov, najmä teda na dani z pridanej hodnoty, kde je to rozpätie od 1 mld. až po 2. Je to naozaj veľmi veľké číslo, o ktoré treba bojovať a ktorým sa treba zaoberať.
Na záver by som iba uviedol konštatovanie, že čo sa týka tých sadzieb daní, my sa nedoťahujeme na krajiny typu Švédsko, respektíve Nemecko, lebo tam sú tie sadzby ešte ďaleko vyššie, ako sú tie, ktoré sa navrhujú v rámci novely zákona o dani z príjmov. Čo sa týka dane z príjmu fyzických osôb, tak priemer v Európskej únii je dnes na úrovni 38,1 %, priemer v eurozóne dokonca 43,2 %, priemer dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii je 23,5 a v eurozóne 26,1. To znamená, aj po zvýšení sadzieb daní budeme hlboko pod týmto priemerom. Z mojej strany asi všetko.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Zároveň mi dovoľte najskôr pogratulovať pánovi poslancovi Duchoňovi k tomu, že vystúpil, lebo v rozprave je to prvý poslanec z vládnej strany, ktorý vystúpil. Debatujeme už druhý deň a poslednú hodinu dnes a máme prvého poslanca vládnej strany, takže je to fajn, že si môžeme vymeniť takto názory. Pán poslanec, dovoľte mi, aby som vás poopravil, najskôr s tými daňami, čo ste končili. Nuž, my si so Švédskom vymeníme pozíciu, Švédi idú znižovať dane z príjmu právnických osôb z 26 na 22, my ideme zvyšovať z 19 na 23. My budeme vyšší ako Švédi. Celkové daňové zaťaženie majú Švédi 42,8, my máme 38,9, čiže o 3,9 % nižšie celkovo, znamená to, že si prehodíme pozíciu so Švédmi.
Ďalšie číslo, kde by som vás chcel poopraviť, je priebežné plnenie štátneho rozpočtu. Vy ste spomínali, že o 500 mil. šetríte, nuž stačí si pozrieť čísla na stránke ministerstva financií, ku koncu septembra v bežných výdavkoch je číslo o 500 mil. vyššie ako v rovnakom čase minulý rok. Čiže 500 mil. je správne, akurát plus, a nie mínus, to znamienko je iné. Konkrétne tento rok 9,6 mld., minulý rok 9,1 mld., takže súčasná vláda nešetrí. Bohužiaľ, čísla hovoria za všetko.
A ešte mi dovoľte poznámku k Doing Business, že sme najlepší vo V-4, no, však áno, len priznajme si, že to bolo hodnotenie za minulý rok, kedy minulá vláda, aj keď v krátkom hodnotení, dosiahla určité zlepšenia, ktoré sa prejavili. Ale na rozdiel od toho, tá konkurencieschopnosť, kde sa hodnotí budúcnosť, tam práve na tom nie sme dobre a tam práve tú pozíciu, bohužiaľ, zhoršujete.
Ďakujem.

V podstate myslím si, že Dano Duchoň vystihol aj tú podstatu, o čom sa tu hovorilo, o tých presunoch daňových a podobne. Skutočne, táto vláda sa zameriava na boj proti daňovým podvodom a jedným z nich sú skutočne aj plnenia, ktoré boli vykonané na území Slovenskej republiky a presúvajú sa do zahraničia, kde sa teda budú akože zdaňovať lacnejšie, teda s nižšou sadzbou. Ja si myslím, pozrite, Česká republika zaviedla zrážkovú daň, teraz ju ide od budúceho roku zvyšovať, má 15-percentnú zrážkovú daň na takéto presuny, od budúceho roka ju ide zvýšiť, teda u tých nerezidentov, ktorí nemajú zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, dvojitého zdanenia na 35 %. To sú tiež opatrenia, ktoré robí náš sused, tu sa bavíme o tej krajine z V4, ktorá nám akože konkuruje, čiže my si tiež musíme pozrieť, ako skutočne sa naši susedia k tomuto stavajú, a možnože tiež musíme takýmto nejakým spôsobom sa postaviť k týmto nelegálnym operáciám. Nehovorím, že všetky sú nelegálne, ale veľa z nich určite áno.
Čo sa týka toho, ešte by som sa chcel zastaviť, neviem, koľko mám, ešte 41 sekúnd, takisto, ja som si urobil taký pomer, stále sa tu hovorí o rovnej dani, stále sa tu používajú čísla z roku 2003 do roku 2006. Keď si porovnáme výnos z dane právnických osôb, tak len pre vašu informáciu, v priemere sa to vždy pohybovalo k HDP na úrovni cca 2,85 %, kdežto v 2010, 2011 to kleslo na 1,91 % a 2,35 %, z roku 2003 na rok 2004 k HDP výber dane bol. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som chcel tiež oceniť vzácnosť chvíle, že k legislatíve, ktorá tak výrazne ide zasiahnuť daňový systém na Slovensku, konečne vystúpil nielenže poslanec vládnej strany SMER, ako hovoril tu niekto z mojich predrečníkov, ale priamo predseda finančného výboru, toto je naozaj vzácna chvíľa.
Dve krátke poznámky, prvá sa týka vety, ktorú povedal pán predseda Duchoň, že daňová optimalizácia je trestný čin. Prosím vás pekne, najskôr si ujasnime pojmy, pretože keď budeme každý pod tým istým pojmom rozumieť iný obsah, tak sa v tej diskusii nepohneme nikdy ďalej. Daňová optimalizácia, alebo to, čo vo vyspelých krajinách nazývajú daňové plánovanie, nikdy nebolo, nie je a nebude trestným činom. To len v daných neoptimálnych podmienkach, to znamená tej daňovej sústavy, ktorú teraz idete takto brutálne meniť, sa každý daňovník správa optimálne. Prosím vás, nezamieňajte to s trestným činom, to sú dve úplne rozdielne kategórie.
A ešte jedna skúsenosť zo včerajšieho dňa. Existuje na Slovensku tiež jedna spoločnosť, ktorá robí v oblasti daňového poradenstva a keď sa zaviedla na Slovensku rovná daň, tak robila road show po Rakúsku a dotiahla na Slovensko 240 spoločností, 240 firiem. Iste, medzi nimi množstvo aj malých a stredných spoločností. Dnes táto spoločnosť, ktorá robí to daňové poradenstvo, oznámila, že už má portfóliu len tridsiatich klientov. A to je súčasť tej optimalizácie, že tá firma sa jednoducho zbalí a vráti sa naspäť do Rakúska. Takže, prosím vás, nezamieňajme si už nikdy pojem daňového plánovania s trestným činom, to sú dve úplne diametrálne rozdielne kategórie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Áno, ja si uvedomujem, že daňová optimalizácia môže mať, samozrejme, tento legálny rozmer, ale ja som sa chcel skôr zamerať vo vystúpení práve na tej nelegálny rozmer, keď vieme, že cez rôzne poradenské služby právneho charakteru alebo marketingového sa vyťahujú, alebo sa znižujú základy dane a vyťahujú sa proste financie zo spoločnosti. Takže ako tam som mieril, nie na to, čo ste poukazovali vy. Čo sa týka toho Švédska, ktoré ste, pán Štefanec, spomínali, áno, idú znižovať sadzbu dane, o tom nepochybujem, alebo to nerozporujem, ale Švédsko má zároveň aj 30-percentnú daň z dividend, takže stále ako ten pomer k tomu zníženiu a vôbec toho celkového daňového zaťaženia je, je asi iný. A ešte ste tam, áno, čo sa týka toho znižovania, alebo šetrenia vládnych výdavkov, ja som čerpal z verejne dostupných informácií, dokonca tam bol citovaný pán minister financií, takže ako tým chcem iba povedať, že naozaj to šetrenie tam preukázateľne je.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja tak aj cítim s pánom ministrom, že radšej pod tým balkónom sedí, lebo cíti, čo sa tu valí na Slovensko, a nesie za to aj on zodpovednosť, pretože nič dobré, žiaľbohu, Slovensko nečaká pod vedením tejto vlády a po dopade týchto opatrení, ktoré vláda pripravuje.
Ja už len zareagujem na niektoré veci, ktoré tu odzneli, alebo ich nejako zhrniem. Ja to vidím tak, že vláda má veľký problém, vláda má obrovský problém, pretože má veľký dlh, má veľký deficit, potrebuje ho znížiť. Ten deficit si vyrobila sama počas prvého pontifikátu pána Roberta Fica, nečakala, že ju to dobehne tak rýchlo. Myslela si, že to medziobdobie bude dlhšie a že to nepríjemné a ozdravujúce, ktoré treba vykonať, vykoná niekto iný a opäť rovnakým spôsobom pravdepodobne bude môcť riešiť svoj spôsob vládnutia. Ale nestalo sa. A teraz sa ukazuje, že nájsť spôsob, ako splniť to, čo splniť musí, dostať sa v deficite tam, kde chce, znížiť dlh, nevie nijako ináč ako tým, že berie peniaze. Berie peniaze tým, ktorí peniaze vytvárajú, pracujúcim, za ktorých sa rada skrýva, ktorých opíja sľubmi o tom, ako sa stavia na ich ochranu, odvolávajúc sa na učebnicové citáty, alebo učebnicové rozdelenia ľavice a pravice, ktoré už, mimochodom, dávno v modernom svete neplatia, pretože už nie je triedny boj, ten už dávno je niekde inde. Dnes nemáme zlých tučných kapitalistov fajčiacich cigaru, ktorí netúžia po ničom inom, len ožobráčiť svojich úbohých robotníkov, ktorí ledva prežijú od výplaty k výplate. Dnes je už svet inde, ale to ideológovia ľavice, ktorí o ekonomike spravidla nemajú ani páru, ešte nepochopili. A to vedie potom k takýmto scestným riešeniam, pretože takto sa rast nedosiahne. Veď naozaj, stačí len úplne logicky rozmýšľať. Keď tu bolo povedané, že v istom období začala stagnovať úroveň prílivu zahraničných investícií, ktorá, samozrejme, súvisí s tým, že celková situácia vo svete sa zhoršila, celková ekonomická situácia, že je tu celosvetová kríza, ktorá neodchádza. Naopak, klope na dvere a vracia sa, tak, samozrejme, že sa to muselo prejaviť na nejakom prílive, že to nemôžeme tu byť izolovaný ostrov, ako si voľakedy pán premiér Fico myslel a tvrdil. Ale reakciou na to nie je, že zhoršíme tie podmienky, ktoré môžu prilákať investície. Správnou reakciou nie je to, že tým, ktorí vytvárajú pracovné miesta a zamestnávajú ľudí, skomplikujeme život. Veď to sa predsa, boli tu spomínané, pán predseda výboru Duchoň, sa mi zdá, spomínal taký príklad, že strojárske firmy, ktoré obmedzujú investície, pretože nie sú si isté, či budú mať dostatok objednávok. No a my, alebo vy, im chcete pomôcť tým, že im zvýšite náklady na tvorbu pracovných miest, že im skomplikujete a zvýšite im náklady vôbec prevádzky podniku, o tom budeme hovoriť najmä pri Zákonníku práce, nechcem sa stále vracať, alebo znova potom vracať k tomu, čo by som povedal teraz, ale sú to miliónové náklady, ktoré tieto zmeny prinášajú. To je pomoc? Veď to je to, ako keby, naozaj, niekto je zasiahnutý nejakým problémom a vy mu ešte seknete do krku a poviete, že to je pomoc. No, to nie je pomoc. Veď, samozrejme, že topíte potom to hospodárstvo, utápate ho a tlačíte ho dole.
To, čo tu vnímam od niektorých kolegov z ľavice, je zvelebovanie dane a daní, ako naozaj, ako keby to bol cieľ, ktorý, ku ktorému máme vzhliadať a nebodaj sa modliť. Čím vyššie dane, tým lepšie. A nebodaj nízke dane a preteky v znižovaní daní je strašne niečo zlé. A tak sa musím spýtať. Čo je zlé na tom, že štát zoberie ľuďom a zamestnávateľom menej? Že to, čo tí ľudia zarobili, vytvorili svojou prácou, budú môcť aj spotrebovať vo svoj vlastný prospech. Čo je na tom zlé? Keby sme vedeli zabezpečiť fungovanie, kvalitné fungovanie štátu a tých funkcií, ktoré potrebuje, takže môžeme ľuďom zobrať omnoho menej, ako im berieme dnes. Čo je na tom zlé? Takže na to sa sústreďme. A keď my na Slovensku nájdeme ten model a ten model zavedenia prejde na jednoduché a nízke zdaňovanie, bol tým modelom, ktorý spolu s kvalitným alebo so zlepšujúcim sa podnikateľským prostredím, s nerastúcimi odvodmi, aj keď bolo by lepšie, keby sme ich vedeli znižovať, zabezpečil to, že hospodárstvo rástlo, tak my teraz pôjdeme v protismere? SMER ide v protismere. Veď vtedy, keď sme zavádzali rovnú sadzbu dane, vtedy naozaj sme boli jedna z mála krajín a vo väčšine krajín boli podstatne vyššie daňové sadzby, ako sú v tých krajinách dnes. Tie krajiny si zobrali príklad. Pochopili, že to funguje, že to je dobré, a začali nasledovať náš príklad, začali znižovať dane. A my teraz, nebodaj, aby nám nebolo lepšie, aby sa nám, nebodaj, ako by sme k tomu prišli, keby sa na Slovensku darilo ľuďom. Tak musíme im zvýšiť dane, preboha. Musíme ich trošku vyžmýkať, trošku im tie krky pritiahnuť. Toto robí socialistická vláda SMER-u. Ja to nechápem, ako toto môže byť vydávané za zodpovednú hospodársku politiku? Veď to je hospodárska politika, ktorá nás vedie jasne do hospodárskej katastrofy. To sú klince do rakvy hospodárskemu rastu a naozaj, atentát na slovenskú ekonomiku. A ja si myslím, že vy si to aj uvedomujete, aspoň tí, ktorí s tou ekonómiou niečo majú spoločné a nejako v reálnom živote aj niečo v súvislosti s ekonómiou robili. Veď to vidno aj z toho, kto vystupuje a kto reaguje. Spravidla ľudia, ktorí s ekonomikou a s hospodárstvom nemajú nič spoločné. Ideológovia, politrukovia. Tí nás poučujú o tom, aká je rovná sadzba dane zlá.
A už aj vidím, aká bude reakcia predstaviteľov SMER-u niekedy v priebehu budúceho roku, keď zrazu v realite zistia, že im plány nevyšli, že peňazí je menej. Presne tak. Budú kričať kríza. Kríza sa vrátila. A nielen to. Budú hovoriť: To sú tí zlí podnikatelia, ktorých treba kriminalizovať. Už to tu zaznelo, pretože určite sa postavia, áno, to vykrádajú naše slovenské hospodárstvo, náš štátny rozpočet, lebo optimalizujú svoje daňové základy. Niektorí, žiaľbohu, takto konajú. Ale vy to zovšeobecníte na všetkých. Ja to už teraz predpovedám, lebo nebudete vedieť, lebo už dnes sa odráža, že vy vidíte, ja vidím tú vašu bezradnosť. To, že už neviete kam. Nemáte argumenty. Viete, že to dopadne zle, ale dostali ste líniu, stranícku líniu, a teraz ju musíte napĺňať.
Ja som tu povedal, že najlepšia daň by bola pre, korporátna daň by bola nulová. Áno, Milton Friedman povedal, že krajina, ktorá prvá zavedie nulovú daň, nulovú korporátnu daň, dosiahne najvyšší hospodársky rast a najvyšší rozkvet. Áno, keby sme našli spôsob, ako sa to dá urobiť, bolo by to to najlepšie, čo by sme pre hospodárstvo mohli urobiť. A keď, to som už dnes povedal, keď by ste chceli zvýšiť príjem do štátneho rozpočtu, mali ste sa nebáť a mali ste znížiť dane. Predovšetkým korporátne dane, aby sme mohli obstáť v konkurencii. A poviem aj, že existujú aj iné daňové koncepty, možno na dnešnú dobu tak revolučné, ako bolo zavedenie rovnej sadzby dane v čase, keď sme ju prinášali, a my o tom určite hovoriť budeme. A budem veľmi rád, keď to v najbližšom období budeme môcť predstaviť ako víziu, ku ktorej môžeme dospieť. A pokiaľ, pokiaľ by sme išli tou cestou, tak to by naozaj znamenalo, mimo iného, aj významné znižovanie daní, ktoré dnes brzdia rast slovenskej ekonomiky a brzdiť budú.
Vážené dámy, vážení paní, toto naozaj nie je cesta, ktorá nás privedie k svetlým zajtrajškom, ako ľavicoví ideológovia radi hovoria, alebo hovorili v minulosti. Aj tí mladší sa od nich veľmi neodchyľujú z hľadiska toho, čomu veria a čo presadzujú, ale jednoznačne chcem povedať, že tá zodpovednosť bude padať na vaše hlavy. Nielen za znížený výber prostriedkov, pretože tam je problém. My nechceme brániť tomu, aby tu došlo, že štát bude mať dostatok zdrojov na svoje potreby, ale vy nedosiahnete tie prostriedky. A je veľmi smutné, že tie prostriedky, o ktoré oberáte tých pracujúcich ľudí, ktorých podľa vašej rétoriky by ste mali hájiť, chcete použiť niekedy na veľmi obskúrne a zvláštne ciele. Ja aspoň niektoré z nich vymenujem. Len tuším nedávno, deň-dva dozadu, som sa dočítal, že napriek tomu, že je tu kríza, napriek tomu, že všetci musia škrtiť, priťahovať si opasky, ministerstvo zahraničných vecí si ide postaviť novú budovu za 5 mil. eur. Napriek tomu, že má obrovskú budovu, nedávno dostavanú, s obrovskými kanceláriami. Teraz potrebujeme stavať ďalšie administratívne vládne budovy, ako keby ich nebolo dosť. O dopravnom systéme za 158 mil. tu už bolo povedané veľa, ale tou najväčšou perličkou je nákup zdravotných poisťovní. Načo je komu toto dobré? Na toto sa majú skladať cez tie zvýšené dane tí ľudia, ktorí naozaj pracujú a makajú, aby ste si vy mohli takéto panské huncútstva a dobré kšeftíky robiť? Musím naozaj povedať, nie je vám hanba? Ja si myslím, že mnohým je, len sa to bojíte priznať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán Kaník spomínal výdavky, ktoré nepotrebujeme. Konkrétne nákup zdravotnej poisťovne. Ja som tiež presvedčený, že týmto krokom sa nezlepší zdravotná starostlivosť pre občanov, že takýto krok nepomôže nikomu okrem tých, ktorí vlastnia zdravotnú poisťovňu. Čiže nákup zdravotnej poisťovne v dnešných časoch je nákup nezmyselný. Spomínal aj budovu pre ministerstvo zahraničných vecí, ktorú ozaj ministerstvo nepotrebuje, ale sú aj ďalšie výdavky, ktoré nie sú nutné. Nedávno sme boli svedkami, že vláda rozdelila 120 mil. na investičné stimuly, 145 mil. na udržanie pracovných miest. To sa doteraz nedialo. Myslím si, že netreba ustupovať vydieračom a netreba dávať zlý príklad aj ostatným firmám, ktoré takto len sa snažia vydierať štátnu kasu na akési údajné udržanie pracovných miest. Naproti tomu je stále priestor pri šetrení, pri systémových opatreniach na strane štátneho rozpočtu, pri spravodlivejšom sociálnom systéme, pri tom, aby sme mali menej príspevkových, rozpočtových organizácií, aby sme nemíňali toľko, ako míňame teraz. Ako sme počuli nedávno v tejto snemovni, o pol miliardy viac na bežných výdavkoch než minulý rok. Takže priestor na šetrenie stále je, a keby štát viac šetril, tak nemusí takto drasticky zvyšovať dane.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len kolegovi chcem povedať, že trošku opatrnejšie v tých, tých pionierskych riešeniach, lebo má až taký strach obchádza, lebo poznáte môj názor, že nič pionierske a nič, to nedopadlo dobre. Čiže aj Friedman a nula daň a druhý pilier a všetci, ja neviem, čo. To ako, trošku ma z toho strach obchádza. Takže len ako, keby som chcel poradiť, tak aj protest Gorila zhasol na tom, že začali požadovať hlúposti. Čiže aj toto keby niekto, neviem, ako na to by som opatrný. A jednu vec, ja som to chcel povedať, a som na to zabudol, že to argumentačne, to nejako sa povybavovať, že tú mytologizáciu tej 19-percentnej rovnej dane, nikto to nepovedal, a ja si myslím, že to treba povedať, že úspech 19-percentnej dane nebol ani tak, že bola 19-percentná rovná daň iba v tom, veľká časť úspechu bola v tom, že sa zviezla na tom vlaku konjunktúry, ktorý sa prehnal Európou, hej, a spôsobil častokrát šialenstvo. Proste, ráno ste kúpili byt, večer bolo 10 % drahší. Čiže to bolo šialenstvo. A niektorí ľudia mali pocit, že to takto bude aj fungovať. Takže toto by som tam pripojil, že aby sme teda, ako zázračným receptom to nevolali. Lebo tomu, ak poviete A, tak treba povedať aj B. Hej, že naozaj to tam silne a veľmi silne zafungovalo, že ten vlak, ktorý sa tu prehnal cez Európu, a všetci sme zošaleli, nakúpili zemiačiská a mysleli si, že tam bude nejaký výrobný závod. Proste to bolo, to bolo pomýlené.
Ďakujem.