8. schôdza

Ďakujem. Ja tak aj cítim s pánom ministrom, že radšej pod tým balkónom sedí, lebo cíti, čo sa tu valí na Slovensko, a nesie za to aj on zodpovednosť, pretože nič dobré, žiaľbohu, Slovensko nečaká pod vedením tejto vlády a po dopade týchto opatrení, ktoré vláda pripravuje.
Ja už len zareagujem na niektoré veci, ktoré tu odzneli, alebo ich nejako zhrniem. Ja to vidím tak, že vláda má veľký problém, vláda má obrovský problém, pretože má veľký dlh, má veľký deficit, potrebuje ho znížiť. Ten deficit si vyrobila sama počas prvého pontifikátu pána Roberta Fica, nečakala, že ju to dobehne tak rýchlo. Myslela si, že to medziobdobie bude dlhšie a že to nepríjemné a ozdravujúce, ktoré treba vykonať, vykoná niekto iný a opäť rovnakým spôsobom pravdepodobne bude môcť riešiť svoj spôsob vládnutia. Ale nestalo sa. A teraz sa ukazuje, že nájsť spôsob, ako splniť to, čo splniť musí, dostať sa v deficite tam, kde chce, znížiť dlh, nevie nijako ináč ako tým, že berie peniaze. Berie peniaze tým, ktorí peniaze vytvárajú, pracujúcim, za ktorých sa rada skrýva, ktorých opíja sľubmi o tom, ako sa stavia na ich ochranu, odvolávajúc sa na učebnicové citáty, alebo učebnicové rozdelenia ľavice a pravice, ktoré už, mimochodom, dávno v modernom svete neplatia, pretože už nie je triedny boj, ten už dávno je niekde inde. Dnes nemáme zlých tučných kapitalistov fajčiacich cigaru, ktorí netúžia po ničom inom, len ožobráčiť svojich úbohých robotníkov, ktorí ledva prežijú od výplaty k výplate. Dnes je už svet inde, ale to ideológovia ľavice, ktorí o ekonomike spravidla nemajú ani páru, ešte nepochopili. A to vedie potom k takýmto scestným riešeniam, pretože takto sa rast nedosiahne. Veď naozaj, stačí len úplne logicky rozmýšľať. Keď tu bolo povedané, že v istom období začala stagnovať úroveň prílivu zahraničných investícií, ktorá, samozrejme, súvisí s tým, že celková situácia vo svete sa zhoršila, celková ekonomická situácia, že je tu celosvetová kríza, ktorá neodchádza. Naopak, klope na dvere a vracia sa, tak, samozrejme, že sa to muselo prejaviť na nejakom prílive, že to nemôžeme tu byť izolovaný ostrov, ako si voľakedy pán premiér Fico myslel a tvrdil. Ale reakciou na to nie je, že zhoršíme tie podmienky, ktoré môžu prilákať investície. Správnou reakciou nie je to, že tým, ktorí vytvárajú pracovné miesta a zamestnávajú ľudí, skomplikujeme život. Veď to sa predsa, boli tu spomínané, pán predseda výboru Duchoň, sa mi zdá, spomínal taký príklad, že strojárske firmy, ktoré obmedzujú investície, pretože nie sú si isté, či budú mať dostatok objednávok. No a my, alebo vy, im chcete pomôcť tým, že im zvýšite náklady na tvorbu pracovných miest, že im skomplikujete a zvýšite im náklady vôbec prevádzky podniku, o tom budeme hovoriť najmä pri Zákonníku práce, nechcem sa stále vracať, alebo znova potom vracať k tomu, čo by som povedal teraz, ale sú to miliónové náklady, ktoré tieto zmeny prinášajú. To je pomoc? Veď to je to, ako keby, naozaj, niekto je zasiahnutý nejakým problémom a vy mu ešte seknete do krku a poviete, že to je pomoc. No, to nie je pomoc. Veď, samozrejme, že topíte potom to hospodárstvo, utápate ho a tlačíte ho dole.
To, čo tu vnímam od niektorých kolegov z ľavice, je zvelebovanie dane a daní, ako naozaj, ako keby to bol cieľ, ktorý, ku ktorému máme vzhliadať a nebodaj sa modliť. Čím vyššie dane, tým lepšie. A nebodaj nízke dane a preteky v znižovaní daní je strašne niečo zlé. A tak sa musím spýtať. Čo je zlé na tom, že štát zoberie ľuďom a zamestnávateľom menej? Že to, čo tí ľudia zarobili, vytvorili svojou prácou, budú môcť aj spotrebovať vo svoj vlastný prospech. Čo je na tom zlé? Keby sme vedeli zabezpečiť fungovanie, kvalitné fungovanie štátu a tých funkcií, ktoré potrebuje, takže môžeme ľuďom zobrať omnoho menej, ako im berieme dnes. Čo je na tom zlé? Takže na to sa sústreďme. A keď my na Slovensku nájdeme ten model a ten model zavedenia prejde na jednoduché a nízke zdaňovanie, bol tým modelom, ktorý spolu s kvalitným alebo so zlepšujúcim sa podnikateľským prostredím, s nerastúcimi odvodmi, aj keď bolo by lepšie, keby sme ich vedeli znižovať, zabezpečil to, že hospodárstvo rástlo, tak my teraz pôjdeme v protismere? SMER ide v protismere. Veď vtedy, keď sme zavádzali rovnú sadzbu dane, vtedy naozaj sme boli jedna z mála krajín a vo väčšine krajín boli podstatne vyššie daňové sadzby, ako sú v tých krajinách dnes. Tie krajiny si zobrali príklad. Pochopili, že to funguje, že to je dobré, a začali nasledovať náš príklad, začali znižovať dane. A my teraz, nebodaj, aby nám nebolo lepšie, aby sa nám, nebodaj, ako by sme k tomu prišli, keby sa na Slovensku darilo ľuďom. Tak musíme im zvýšiť dane, preboha. Musíme ich trošku vyžmýkať, trošku im tie krky pritiahnuť. Toto robí socialistická vláda SMER-u. Ja to nechápem, ako toto môže byť vydávané za zodpovednú hospodársku politiku? Veď to je hospodárska politika, ktorá nás vedie jasne do hospodárskej katastrofy. To sú klince do rakvy hospodárskemu rastu a naozaj, atentát na slovenskú ekonomiku. A ja si myslím, že vy si to aj uvedomujete, aspoň tí, ktorí s tou ekonómiou niečo majú spoločné a nejako v reálnom živote aj niečo v súvislosti s ekonómiou robili. Veď to vidno aj z toho, kto vystupuje a kto reaguje. Spravidla ľudia, ktorí s ekonomikou a s hospodárstvom nemajú nič spoločné. Ideológovia, politrukovia. Tí nás poučujú o tom, aká je rovná sadzba dane zlá.
A už aj vidím, aká bude reakcia predstaviteľov SMER-u niekedy v priebehu budúceho roku, keď zrazu v realite zistia, že im plány nevyšli, že peňazí je menej. Presne tak. Budú kričať kríza. Kríza sa vrátila. A nielen to. Budú hovoriť: To sú tí zlí podnikatelia, ktorých treba kriminalizovať. Už to tu zaznelo, pretože určite sa postavia, áno, to vykrádajú naše slovenské hospodárstvo, náš štátny rozpočet, lebo optimalizujú svoje daňové základy. Niektorí, žiaľbohu, takto konajú. Ale vy to zovšeobecníte na všetkých. Ja to už teraz predpovedám, lebo nebudete vedieť, lebo už dnes sa odráža, že vy vidíte, ja vidím tú vašu bezradnosť. To, že už neviete kam. Nemáte argumenty. Viete, že to dopadne zle, ale dostali ste líniu, stranícku líniu, a teraz ju musíte napĺňať.
Ja som tu povedal, že najlepšia daň by bola pre, korporátna daň by bola nulová. Áno, Milton Friedman povedal, že krajina, ktorá prvá zavedie nulovú daň, nulovú korporátnu daň, dosiahne najvyšší hospodársky rast a najvyšší rozkvet. Áno, keby sme našli spôsob, ako sa to dá urobiť, bolo by to to najlepšie, čo by sme pre hospodárstvo mohli urobiť. A keď, to som už dnes povedal, keď by ste chceli zvýšiť príjem do štátneho rozpočtu, mali ste sa nebáť a mali ste znížiť dane. Predovšetkým korporátne dane, aby sme mohli obstáť v konkurencii. A poviem aj, že existujú aj iné daňové koncepty, možno na dnešnú dobu tak revolučné, ako bolo zavedenie rovnej sadzby dane v čase, keď sme ju prinášali, a my o tom určite hovoriť budeme. A budem veľmi rád, keď to v najbližšom období budeme môcť predstaviť ako víziu, ku ktorej môžeme dospieť. A pokiaľ, pokiaľ by sme išli tou cestou, tak to by naozaj znamenalo, mimo iného, aj významné znižovanie daní, ktoré dnes brzdia rast slovenskej ekonomiky a brzdiť budú.
Vážené dámy, vážení paní, toto naozaj nie je cesta, ktorá nás privedie k svetlým zajtrajškom, ako ľavicoví ideológovia radi hovoria, alebo hovorili v minulosti. Aj tí mladší sa od nich veľmi neodchyľujú z hľadiska toho, čomu veria a čo presadzujú, ale jednoznačne chcem povedať, že tá zodpovednosť bude padať na vaše hlavy. Nielen za znížený výber prostriedkov, pretože tam je problém. My nechceme brániť tomu, aby tu došlo, že štát bude mať dostatok zdrojov na svoje potreby, ale vy nedosiahnete tie prostriedky. A je veľmi smutné, že tie prostriedky, o ktoré oberáte tých pracujúcich ľudí, ktorých podľa vašej rétoriky by ste mali hájiť, chcete použiť niekedy na veľmi obskúrne a zvláštne ciele. Ja aspoň niektoré z nich vymenujem. Len tuším nedávno, deň-dva dozadu, som sa dočítal, že napriek tomu, že je tu kríza, napriek tomu, že všetci musia škrtiť, priťahovať si opasky, ministerstvo zahraničných vecí si ide postaviť novú budovu za 5 mil. eur. Napriek tomu, že má obrovskú budovu, nedávno dostavanú, s obrovskými kanceláriami. Teraz potrebujeme stavať ďalšie administratívne vládne budovy, ako keby ich nebolo dosť. O dopravnom systéme za 158 mil. tu už bolo povedané veľa, ale tou najväčšou perličkou je nákup zdravotných poisťovní. Načo je komu toto dobré? Na toto sa majú skladať cez tie zvýšené dane tí ľudia, ktorí naozaj pracujú a makajú, aby ste si vy mohli takéto panské huncútstva a dobré kšeftíky robiť? Musím naozaj povedať, nie je vám hanba? Ja si myslím, že mnohým je, len sa to bojíte priznať.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami poslanci Štefanec, Hlina, Kamenický. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán Kaník spomínal výdavky, ktoré nepotrebujeme. Konkrétne nákup zdravotnej poisťovne. Ja som tiež presvedčený, že týmto krokom sa nezlepší zdravotná starostlivosť pre občanov, že takýto krok nepomôže nikomu okrem tých, ktorí vlastnia zdravotnú poisťovňu. Čiže nákup zdravotnej poisťovne v dnešných časoch je nákup nezmyselný. Spomínal aj budovu pre ministerstvo zahraničných vecí, ktorú ozaj ministerstvo nepotrebuje, ale sú aj ďalšie výdavky, ktoré nie sú nutné. Nedávno sme boli svedkami, že vláda rozdelila 120 mil. na investičné stimuly, 145 mil. na udržanie pracovných miest. To sa doteraz nedialo. Myslím si, že netreba ustupovať vydieračom a netreba dávať zlý príklad aj ostatným firmám, ktoré takto len sa snažia vydierať štátnu kasu na akési údajné udržanie pracovných miest. Naproti tomu je stále priestor pri šetrení, pri systémových opatreniach na strane štátneho rozpočtu, pri spravodlivejšom sociálnom systéme, pri tom, aby sme mali menej príspevkových, rozpočtových organizácií, aby sme nemíňali toľko, ako míňame teraz. Ako sme počuli nedávno v tejto snemovni, o pol miliardy viac na bežných výdavkoch než minulý rok. Takže priestor na šetrenie stále je, a keby štát viac šetril, tak nemusí takto drasticky zvyšovať dane.
Ďakujem.

Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len kolegovi chcem povedať, že trošku opatrnejšie v tých, tých pionierskych riešeniach, lebo má až taký strach obchádza, lebo poznáte môj názor, že nič pionierske a nič, to nedopadlo dobre. Čiže aj Friedman a nula daň a druhý pilier a všetci, ja neviem, čo. To ako, trošku ma z toho strach obchádza. Takže len ako, keby som chcel poradiť, tak aj protest Gorila zhasol na tom, že začali požadovať hlúposti. Čiže aj toto keby niekto, neviem, ako na to by som opatrný. A jednu vec, ja som to chcel povedať, a som na to zabudol, že to argumentačne, to nejako sa povybavovať, že tú mytologizáciu tej 19-percentnej rovnej dane, nikto to nepovedal, a ja si myslím, že to treba povedať, že úspech 19-percentnej dane nebol ani tak, že bola 19-percentná rovná daň iba v tom, veľká časť úspechu bola v tom, že sa zviezla na tom vlaku konjunktúry, ktorý sa prehnal Európou, hej, a spôsobil častokrát šialenstvo. Proste, ráno ste kúpili byt, večer bolo 10 % drahší. Čiže to bolo šialenstvo. A niektorí ľudia mali pocit, že to takto bude aj fungovať. Takže toto by som tam pripojil, že aby sme teda, ako zázračným receptom to nevolali. Lebo tomu, ak poviete A, tak treba povedať aj B. Hej, že naozaj to tam silne a veľmi silne zafungovalo, že ten vlak, ktorý sa tu prehnal cez Európu, a všetci sme zošaleli, nakúpili zemiačiská a mysleli si, že tam bude nejaký výrobný závod. Proste to bolo, to bolo pomýlené.
Ďakujem.

Pán poslanec Kamenický.