8. schôdza

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, vážený pán minister, dovoľte teda, aby som vystúpil v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona. Nechcem sa opakovať vzhľadom aj na to, že veľmi veľa ľudí je prihlásených aj do rozpravy a pravdepodobne ešte aj bude do tej ústnej časti. Viem, že bude veľmi veľa pozmeňujúcich návrhov predkladaných, takže aby som možno aj skrátil čas, tak nebudem sa snažiť to nejakým umelým spôsobom naťahovať.
Hneď na začiatok chcem povedať, že to, že dnes riešime novelu Zákonníka práce, považujem za taký typický príklad škodlivosti vplyvu čierno-bieleho videnia politiky politickými stranami na Slovensku. My si vyslovene z takejto normy, ktorá by mala byť podľa môjho názoru, a myslím si, že hovorím aj za ostatných ľudí u nás na klube, ktorá by mala byť stabilná, dlhodobá a z ktorej by si politické strany nemali robiť trhací kalendár. Tak my si, alebo politické strany, na jednej strane ľavica, potom pravica a každý, keď ťahá tú pílku, tak si vlastne z toho Zákonníka práce trhací kalendár robí. A takýmto spôsobom v podstate iba dokazujeme to, že to čierno-biele videnie a vždy vlastne snaha poprieť to, čo urobili predchodcovia, vyslovene ubližuje ľuďom aj firmám na Slovensku.
Podľa môjho názoru Zákonník práce je jednoznačne kódex, ktorý by mal určovať vyvážený vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom a ktorý by sa v žiadnom prípade nemal meniť, kedy si vládna moc zmyslí. A to je nielen iba vtedy, keď preberie niekto do rúk vládu, ale potom ešte aj ixkrát počas volebného obdobia.
Preto si, alebo aj z tohto miesta by som chcel poprosiť pána ministra, dnes vládnu stranu SMER, aby ste sa naozaj skúsili zamyslieť nad tým, či tak, ako sa prijala nejaká dohoda pri zákone o dlhovej brzde, tak, tak či by sme sa takisto nemohli postaviť aj k Zákonníku práce a nájsť nejaký rozumný kompromis medzi pravicovým a ľavicovým videním, medzi v podstate tými dvomi protipólmi, ktoré tu vždy sa zbytočne iba odzrkadľujú na zbytočných novelách Zákonníka práce. Čiže ešte raz by som chcel poprosiť, či naozaj by sa nenašla ochota sadnúť si za stôl a prijať kompromisné znenie Zákonníka práce a ústavne ho ukotviť tak, aby sme zo Zákonníka práce, z dôležitej normy, ktorá má upravovať vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom, nerobili trhací kalendár.
Na druhej strane dopredu sa obávam, že takáto vôľa tu nebude, aj keby som si to veľmi prial, lebo mi to tak pripadá, že to sú také typické agendy ľavice aj pravice, že keď sa schyľuje k voľbám, tak jedni sľubujú, že zmenia ten škaredý Zákonník práce, ktorý prijala buď ľavica, alebo pravica. A je to vlastne kľúčová agenda vždy volebnej kampane a takýmto spôsobom by vlastne nemali pomaly politické strany, pravica a ľavica, pred voľbami o čom pomaly hovoriť a nemali by čo ľuďom sľubovať. Takže ale pevne verím, že dokážeme, alebo tieto dva protipóly politického spektra na Slovensku, že dokážu prekročiť svoj vlastný tieň a dokážu si sadnúť za jeden stôl a dokážu prijať ústavnú zmenu tohto zákona.
Mrzí ma taktiež, že ešte predtým, ako vlastne akýkoľvek pozmeňujúci návrh zaznie v druhom čítaní, či zo strany SMER alebo vrcholových predstaviteľov strany SMER zaznievajú avíza, že žiaden pozmeňujúci návrh opozície nebude predložený, a že, podporený, a že vlastne bude podporené iba to, alebo teda, že z dôvodu takého, že neboli prerokované na tripartite. A to fakt sa chcem opýtať, že či sme tak hlboko klesli, ako Národná rada, že to, čo urobí Národná rada, o tom rozhoduje tripartita. Si myslím, že keď si prečítame, každý z nás, ústavu, tak Národná rada je zákonodarný orgán, ktorý by sa mal sám a z vlastnej vôle rozhodovať, či niečo schváli, alebo neschváli, či niečo podporí, alebo nepodporí. A takýmto spôsobom nadraďovať nejaký orgán, aj keď dôležitý, tripartitu, nad rozhodovanie a svedomie poslanca nie je namieste a je to nenáležité a doslova dehonestujúce úlohu každého jedného poslanca v Národnej rade.
Čiže chcel by som taktiež vyzvať k tomu, aby sme takýmto spôsobom nepristupovali k predkladaniu pozmeňujúcich návrhov, či už z dielne poslancov strany SMER, ale taktiež z dielne opozičných klubov.
Chcel by som predložiť jeden pozmeňujúci návrh. Potom v ústnej rozprave predložím aj iné, ale teda aj ostatní naši poslanci ich predložia mnoho. Ale teda chcel by som jeden jediný, ktorý vnímam ako taký kompromisný medzi tým pravo-ľavým videním sveta a medzi, možno aj by som povedal takým, ani nie v tomto prípade pravo-ľavým, ale takým konzervatívno-liberálnym videním sveta. A sami viete, že teda tie diskusie veľakrát, a KDH má na tom dvadsaťročnú agendu, že dvadsať rokov hovorí o tom, ako treba zakázať počas nedieľ, aby ľudia nemohli, alebo teda, aby matky nemohli pracovať v obchodoch, a, čuduj sa svete, desať rokov KDH bolo priamo pri moci a ani raz to nepresadilo a vtedy to za agendu nemalo. A pán Brocka, ktorý práve odchádza, keď sa pred rokom a pol podpísal pani Tomanovej pod pozmeňovák, alebo spoločne ho predkladali, tak potom akosi zbabelo cúvol vtedy, keď sa hlasovalo o zákaze práce v nedeľu. A takýmto... A keď možno aj pán Brocka necúvol, tak klub KDH veľmi rýchlo od tohto spoločného návrhu s pani Tomanovou vtedy cúvol a vlastne nič nepodporil. Toto mi pripadá zbabelé. Vykrikovať z opozičnej lavice, ako treba zakázať ženám byť v práci v nedeľu, ale vtedy, keď mám v rukách moc, nič pre to vlastne naozaj neurobiť a nepostaviť sa možno v tomto prípade liberálom čelom, tak je naozaj, sorry, ale zbabelé.
Preto sme sa snažili prísť, alebo nájsť také riešenie, ktoré by zohľadňovalo aj záujmy liberálnej časti spoločnosti, aj záujmy konzervatívnej časti spoločnosti a aj záujmy štátneho rozpočtu alebo súčasnej vlády, ktorej my sme nechceli zbytočne hádzať polená pod nohy v tom, že budeme robiť niečo, čo by vlastne ohrozilo plnenie štátneho rozpočtu.
Preto popri návrhoch, ktoré tu zaznievali asi mesiac pred, alebo teda v období medzi prvým a druhým čítaním, kedy KDH hovorilo o tom teda, ako treba zakázať, aby teda obchody neboli otvorené počas nedieľ, a kedy liberáli na to hovorili, že v žiadnom prípade nie, že všetci sme si slobodní, nech slobodne tieto matky robia, čo podľa mňa so slobodou nemá nič spoločné, ale okej. A potom návrhom, ktorý vychádzal z dielne strany SMER alebo skorej asi ojedinelej poslankyne Tomanovej, ktorá navrhovala, aby obchody boli zatvorené počas štátnych sviatkov tak, ako dnes už sú tuším počas tri a pol či štyri a pol štátneho sviatku zatvorené, tak sme sa snažili prísť s riešením, ktoré podľa nás by bolo pre ekonomiku najmenej škodlivé, a bol by to rozumný kompromis medzi tým liberálnym a kresťanským alebo konzervatívnym videním sveta alebo videnia Slovenska alebo života na Slovensku. Osobne môžem sám za seba povedať, v žiadnom prípade sa nestotožňujem s čisto s takým tým liberalistickým vnímaním, že však vlastne tie ženy, ktoré tam robia, tak ony tam vlastne rady robia a ony sú slobodné, nech sa slobodne rozhodnú, že či pracovať v nedeľu budú, alebo nebudú, lebo pri situácii, keď štyristotisíc nezamestnaných stojí v rade a čaká na to pracovné miesto, tak chcel by som vidieť tú zamestnankyňu v obchode, ktorá by sa slobodne rozhodovala, či v tú nedeľu robiť bude, alebo nebude robiť. To nemá so slobodou absolútne nič spoločné.
A preto predkladám návrh zákona, ktorý by v podstate neumožnil predaj alebo otvorené obchodné prevádzky, avšak iba počas rannej nedeľnej smeny. To znamená, od 6. hodiny rannej do 14. hodiny poobede. Z dvoch dôvodov. Možno tak ľudsky, keď poviem, tak z takého prozaického, že keď si zoberieme liberála, tak liberál, keď sa o tej desiatej hodine ráno zobudí, tak, kým sa preberie, už je nedeľný obed, vychutná si nedeľný obed, pozrie si možno Na telo a tam pani Žitňanskú a pekne o dvoch v pohode môže ísť aj s celou rodinou za nákupmi. Na druhej strane, keď sa ten konzervatívec alebo kresťan v nedeľu zobudí, ten, ktorý do kostola chodí, tak ide na 10.00 hod. na omšu, alebo na pol desiatu, pani Hufková hovorí, a potom pekne spolu rodina poobeduje. A poobede, keď chce, aj ten konzervatívec prípadne môže ísť za nákupmi, ale povedzme si, že sa mu to bridí, tak nepôjde. Ale tak možno tá matka z tejto rodiny bude prinútená ísť do toho obchodu, sadnúť si za tú pokladňu a vykonávať tú slobodnú vôľu podľa názoru našich liberálov. Čiže bol by to taký rozumný kompromis, že ani ten liberál by sa necítil nijako dotknutý, že by bolo ohrozené jeho právo slobodne nakupovať, kedy sa mu zmyslí, a tak isto ten konzervatívec by mohol buď s celou rodinou ísť napríklad do toho kostola, ale hlavne, o čo mi najviac ide, aby tá rodina sa aspoň raz v týždni mala šancu celá stretnúť. A to by sa, pevne verím, že to je aj liberálne, aj konzervatívne videnie sveta, že aj ten liberál, aj konzervatívec túži po tom, aby tá rodina sa aspoň kedy-tedy spolu stretla. Možno liberál už so štvrtou manželkou v poradí a konzervatívec s tou prvou, ale tak či tak by sa chceli stretnúť za tým jedným nedeľným obedom spoločne.
Druhá vec je, prečo tento návrh je podľa môjho názoru lepší, tak je to, že ublíži menej ekonomike v súčasnom stave, v ktorom sa nachádzame. Lebo ak by sme išli cestou, že zakážeme predaj počas sviatkov, ale tak isto aj počas celých nedieľ, môžu nastať také zvláštne motivácie, s ktorými sme asi nepočítali, alebo ktoré by vlastne mohli ohroziť trošičku možno plnenie aj štátneho rozpočtu. A to je to, že by ľudia vzhľadom na to, že väčšina okolitých krajín by aj v nedeľu, aj počas tých sviatkov mali otvorené obchody, tak mnoho ľudí práve z toho pohraničia by si povedali: no tak, čo budeme robiť, nemáme do čoho pichnúť, tak ideme za nákupmi. Niektorí možno do Maďarska, na Ukrajinu, do Poľska, do Čiech a počas niektorých sviatkov aj do Rakúska, keďže Rakúšania v nedeľu obchody zatvorené majú.
Veľakrát v tejto sále zaznievalo to, že prečo sa nepoučiť z toho, ako to funguje v zahraničí, v tom vyspelom svete, ako to funguje vo vyspelej západnej Európe možno, alebo v tých dlhodobých demokraciách, a prečo tu vymýšľame koleso, keď už niekde to dlhodobo funguje. A tu naozaj by som chcel dať príkladom ten stav, ktorý platí napríklad v Rakúsku alebo v Nemecku, kedy si aj v takýchto rozvinutých demokraciách povedali, že bezbrehé tlačenie ľudí, aby museli sedem dní 24 hodín byť v podstate k dispozícii a nemohli si dopredu naplánovať dva, tri štyri týždne, že kedy vlastne s tou rodinou môžu ísť na výlet alebo sadnúť si k tomu nedeľnému obedu, asi nemá nič spoločné s demokraciou. Jednoducho to je bezbrehý liberalizmus, ktorému si myslím, že by sme nemali otvárať dvere. A dnes sme mu, bohužiaľ, vystavení. A ničomu to nepomáha.
Argument, keď obchodné reťazce prichádzajú s argumentom, že keď vlastne by sme akýmkoľvek spôsobom obmedzovali otvorenie obchodov, že vlastne v tom prípade prídu o určitú časť tržieb, a teraz dávajte pozor, o ktorú, lebo nazývajú, že majú vlastne 80 % tržieb takých, ktoré ľudia vlastne potrebujú, a 20 % tzv. spontánnych nákupov, ktoré sa už nebudú druhýkrát opakovať, inak povedané, nákupu zbytočností. Vieme sami a myslím si, že mnohým z nás sa to stalo, že jednoducho niekedy ste prišli do obchodu a bolo tam niečo v akcii a sami sebe ste si povedali, že: No, nekúp to! Kúpili ste to a potom vám to rok, dva, tri alebo celý život zbytočne zavadzalo v nejakej poličke, kým ste to nevyhodili. A obchodné reťazce klesli až tak hlboko, že hovoria, že v prípade, ak zatvoríme prevádzky na akúkoľvek hodinu v roku, tak v tom prípade majú ohrozených týchto 20 % spontánnych nákupov, de facto zbytočných vecí. Naozaj sme tak hlboko klesli, že nám bude vadiť to, že si ľudia nekúpia zbytočnú vec?! Lebo tých 80 % vecí, ktoré naozaj ľudia k životu potrebujú, si bez problémov po prijatí prípadného takéhoto pozmeňujúceho návrhu sú schopní nakúpiť v sobotu večer alebo v tú nedeľu po tej 14. hodine poobede.
Takže naozaj si nemyslím, že len z chleba je živý človek. A dať ľuďom možnosť aspoň určitú časť týždňa vypnúť a povedať si, že v tomto čase ľudia, ktorí zbytočne nemusia byť v práci, tak nie sú, tak by bolo hodné dôležitosti a možno tejto sály. A bolo by to naozaj také gesto, že nielen pozerať stále na to, že čo prípadne, koľko, kde, ako z toho zarobíme, ako vytiahneme z ľudí nejaké peniaze a budeme mať o pár korún v rozpočte viac. A jednoducho tak, ako som hovoril aj pri predošlom, alebo teda pri tom, pri výzve na ústavnú zmenu Zákonníka práce, alebo pri ústavnom zakotvení by sme dokázali, že dokážeme prerásť svoj tieň a spravíme zmenu, ktorá vyslovene pomôže ľuďom. Lebo takáto zmena nikomu v skutočnosti na Slovensku neublíži.
A preto, aby som teda si bol aj istý, aby som nenavrhoval nejakú hlúposť, tak dal som si aj prepočítať dopady tohto opatrenia Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií, ktoré konštatovalo, že nie je to žiadny zásadný dopad na ekonomiku Slovenskej republiky alebo na príjmy štátneho rozpočtu. A aj pri tých vyčíslených dopadoch na prípadné HDP, ktoré vyčíslili tuším vo výške 0,04 % HDP, čo je naozaj zanedbateľné, tak vyčísľovali túto výšku pri maximálnom využití potenciálu ekonomiky. Maximálne využitie potenciálu ekonomiky znamená, nulová nezamestnanosť, od ktorej sme veľmi, veľmi ďaleko. Takže nebola by to zmena, ktorá by ekonomike alebo štátu ublížila. Bola by to zmena, ktorá by pomohla rodinám mať aspoň chvíľku nejaký priestor v týždni, nejakú kotvu, kedy si budú vedieť povedať, že keď inokedy v týždni sa nevieme stretnúť, tak v tomto čase v týždni sa určite dokážeme navzájom stretnúť. Ukázali by sme, že naozaj nám aj v skutočnosti záleží na ľuďoch, že naozaj nám v skutočnosti záleží na dobre rodiny. A nerobili by sme iba niečo, čo nám pomôže vždy iba plusovými číslami do štátnej kasy.
Dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej rady Igora Matoviča a Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 186).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 61 vkladá nový bod 62, ktorý znie:
"62. V § 94 ods. 5 znie:
"a) v dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12. hodine a 25. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len "maloobchodný predaj") s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia ods. 3 písm. f) a ods. 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú,
b) v nedeľu od 6. hodiny do 14. hodiny nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je maloobchodný predaj s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia ods. 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú. Toto ustanovenie sa nepoužije, ak deň uvedený v písm. a) pripadne na nedeľu.".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Zámerom predkladateľov je upraviť podmienky maloobchodného predaja v nedeľu. Tieto podmienky reagujú na sociálne potreby zamestnancov, ako aj na potrebu zabezpečenia zásobovania spoločnosti materiálnymi statkami predávanými formou maloobchodného predaja. Dosiahnutý kompromis umožňuje zamestnancom v maloobchodnom predaji stráviť časť dňa s rodinou a blízkymi regeneráciou síl a psychohygienou. Návrh zároveň nepôsobí invazívne do zámerov spoločnosti uskutočňovať maloobchodný predaj, keďže nezakazuje predaj v nedeľu, iba ustanovuje časové pásmo od 6. hodiny do 14. hodiny, kedy predaj nie je možný. Prihliadnuc k otváracím hodinám obchodných centier a supermarketov sa nedá hovoriť o obmedzení schopnosti predávať, vzhľadom na to, že zákazníci obchodov majú možnosť uskutočniť svoje zámery v oblasti obchodu a predaja počas šestnástich hodín v rámci nedele, keď je aj maloobchodný predaj povolený.
Prijatím pozmeňujúceho návrhu sa dosiahne želateľný stav ochrany práv zamestnancov v maloobchode, ako aj zachovanie schopnosti obchodov predávať v nedeľu. V prípade ak by niektorý z dní uvedených v novooznačenom písm. a) pripadol na nedeľu, neuplatní sa režim obmedzení formulovaných v písm. b) pre nedeľu, ale počas takého dňa bude platiť režim zavedený pre tento konkrétny deň v písm. a). Napríklad ak 24. december pripadne na nedeľu, maloobchodný predaj bude zakázaný už po 12. hodine a nielen od 6. hodiny do 14. hodiny, čo je režim platný pre nedeľu.
Ešte raz by som chcel poprosiť všetkých poslancov Národnej rady, opozičných aj koaličných, alebo strany SMER, aby ste zvážili podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Chceli sme predložiť pozmeňujúci návrh taký, ktorý by mohol byť rozumným kompromisom v tejto veci a ktorý by zbytočne iba neprovokoval liberálov, aby tu teda nedemonštrovalo nám pár tisíc ľudí na uliciach, keď by sa pozbierali po Slovensku, a za otvorené obchody aj počas nedieľ, ale zároveň aj konzervatívcom, ktorí by možno tie nedele chceli mať trošku viacej pre seba, ale zároveň aj ľuďom bez vyznania, ktorí sa necítia ani konzervatívcami, ani liberálmi, ale ktorí si uvedomujú dôležitosť rodiny a podpory rodiny pre zdravý vývoj spoločnosti.
Ďakujem veľmi pekne.