8. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2012 o 14:54 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Reagujem na slová predrečníka len preto, aby zasa sa nepodarilo tu vytvoriť nejaký mýtus, že páni z KDH už dvadsať rokov usilujú o zrušenie nedeľného predaja, a keď boli vo vláde, tak nikdy pre to nič neurobili, dokonca aj pán Brocka zbabelo cúvol, keď dával ten návrh, zákaz nedeľného predaja s pani Tomanovou.
Pán kolega, predstavte si, že KDH má vo svojom programe obmedzenie nedeľného predaja od 14. januára tohto roka. Od 14. januára tohto roka, kedy sme na programovej konferencii v Žiline schválili tento návrh. A no, jednoducho, nemali sme to skôr preto, lebo pred dvadsiatimi a pred pätnástimi rokmi to nebolo treba. Ako nedeľný predaj na Slovensku vtedy neexistoval.
A teraz k tomu cúvaniu, zbabelému cúvaniu. Pán kolega, dokonca ani s pani poslankyňou Tomanovou pred rokom, keď sa novelizoval Zákonník práce, my sme nenavrhovali zákaz nedeľného predaja. Ale bol by som rád, keby ste ma počúvali. My sme navrhovali obmedzenie predaja počas sviatkov. Pán kolega, počas sviatkov. To len vtedy váš stranícky kolega, pán Sulík, si to plietol s nedeľami. Čiže ja teraz navrhujem opäť to isté, čo s pani poslankyňou Tomanovou. A nerád by som, aby, ak niekto cúvol, to boli práve poslanci SMER-u, lebo oni takmer všetci podporili ten návrh obmedzenia maloobchodného predaja počas sviatkov. Je to tá miernejšia verzia, ktorú chcem navrhnúť, a chcel by som poprosiť poslancov zo SMER-u, aby teda nemenili názor a necúvli, lebo kolega Matovič to určite vykričí.
Autorizovaný
Vystúpenia
14:18
Uvádzajúci uvádza bod 14:18
Ján RichterKaždopádne chcem povedať, že predkladáme dve novely, možnože aj jeden úplne nový zákon v dvoch rôznych časových obdobiach. V tomto období máme záujem riešiť operatívu, to, čo priniesol život, aplikačná prax, to, čo priniesli iné zákony, ktoré sa bezprostredne dotýkajú hmotnej núdze. No a budúci rok máme záujem sa popasovať s ďaleko zložitejšou veľkou novelou, alebo s novým zákonom, ktorý by reagoval na mnohé veci, ktoré sa týkajú zmien, ktoré nastali v tejto problematike. Každopádne, ak ponúkame v tomto prípade takých päť základných princípov, prečo ponúkame tento návrh zákona, si myslím, že nebudú platiť len pre malú novelu, ale sa budú v značnej miere dotýkať aj tej veľkej novely alebo toho nového zákona.
Adresnejšie poskytovanie dávky v hmotnej núdzi ako prvá priorita. Za ďalšie, zníženie administratívy a náročnosti pri poskytovaní jednotlivých dávok. A po tretie, je to obmedzenie zneužívania právomoci, to by som podčiarkol štyrikrát. No a samozrejmá vec, že reagujeme na nové zákony tak, ako som to naznačil, či už je to striedavá starostlivosť, prípadne zákon o dobrovoľníctve.
No a realizujeme veci, ktoré sa týkajú aplikačnej praxe, a samozrejmá vec riešime aj 544-ku o dotáciách. Na konkrétnu otázku pána poslanca Mihála, je tam rozpočtovaných 1,7 mil. eur, čo myslím, že dáva reálny predpoklad pre to, aby rozšírenie tých právomocí mohlo nájsť úrodnú pôdu aj u ďalších subjektov, ktorých sa tie dotácie budú týkať.
Toľko. Chcem ešte raz poďakovať a samozrejmá vec, že chcem vás požiadať o podporu posunutia tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, veľmi stručne. Po prvé, dovoľte, aby som poďakoval tým, ktorí vystúpili, podporili návrh. Sme v prvom čítaní, kde je všeobecná rozprava. To znamená, podrobne som si poznačil niektoré návrhy, pripomienky, ktoré tu zazneli. Každopádne sa s nimi budeme zaoberať jednak na výboroch a reálne predpokladám, že zhodnotíme tie návrhy predtým, než prejde novela zákona do druhého, respektíve tretieho čítania.
Každopádne chcem povedať, že predkladáme dve novely, možnože aj jeden úplne nový zákon v dvoch rôznych časových obdobiach. V tomto období máme záujem riešiť operatívu, to, čo priniesol život, aplikačná prax, to, čo priniesli iné zákony, ktoré sa bezprostredne dotýkajú hmotnej núdze. No a budúci rok máme záujem sa popasovať s ďaleko zložitejšou veľkou novelou, alebo s novým zákonom, ktorý by reagoval na mnohé veci, ktoré sa týkajú zmien, ktoré nastali v tejto problematike. Každopádne, ak ponúkame v tomto prípade takých päť základných princípov, prečo ponúkame tento návrh zákona, si myslím, že nebudú platiť len pre malú novelu, ale sa budú v značnej miere dotýkať aj tej veľkej novely alebo toho nového zákona.
Adresnejšie poskytovanie dávky v hmotnej núdzi ako prvá priorita. Za ďalšie, zníženie administratívy a náročnosti pri poskytovaní jednotlivých dávok. A po tretie, je to obmedzenie zneužívania právomoci, to by som podčiarkol štyrikrát. No a samozrejmá vec, že reagujeme na nové zákony tak, ako som to naznačil, či už je to striedavá starostlivosť, prípadne zákon o dobrovoľníctve.
No a realizujeme veci, ktoré sa týkajú aplikačnej praxe, a samozrejmá vec riešime aj 544-ku o dotáciách. Na konkrétnu otázku pána poslanca Mihála, je tam rozpočtovaných 1,7 mil. eur, čo myslím, že dáva reálny predpoklad pre to, aby rozšírenie tých právomocí mohlo nájsť úrodnú pôdu aj u ďalších subjektov, ktorých sa tie dotácie budú týkať.
Toľko. Chcem ešte raz poďakovať a samozrejmá vec, že chcem vás požiadať o podporu posunutia tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
14:18
Novelu sme pripravili v súlade s predvolebným prísľubom strany SMER - sociálna demokracia a so záväzkom, ktorý je obsiahnutý v Programovom...
Novelu sme pripravili v súlade s predvolebným prísľubom strany SMER - sociálna demokracia a so záväzkom, ktorý je obsiahnutý v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.
Opätovne mi dovoľte zdôvodniť, že predložený návrh zákona vychádza z dvoch základných postojov, ktoré chce vláda Slovenskej republiky presadzovať v oblasti regulácie pracovnoprávnych vzťahov.
Po prvé. Právna úprava pracovnoprávnych vzťahov musí byť nadstavená tak, aby vytvárala rovnováhu medzi právami a povinnosťami zamestnávateľa a zamestnanca. Pri príprave návrhu zákona sa do úvahy brala aj právna úprava Európskej únie, Rady Európy a Medzinárodnej organizácie práce, ako aj skúsenosti z iných členských štátov Európskej únie a samozrejmá vec, že z aplikačnej praxe, ktoré bolo potrebné odstrániť.
Po druhé. Osobitný dôraz je potrebné klásť na prerokovanie pracovnoprávnych podmienok v rámci sociálneho dialógu so zástupcami zamestnancov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je z tohto dôvodu snaha o posilnenie sociálneho dialógu. Pri príprave návrhu zákona Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky uskutočnilo viacero stretnutí so sociálnymi partnermi v rámci vytvorenej pracovnej skupiny, na ktorých boli prerokovávané navrhované zmeny v Zákonníku práce. Ministerstvo podrobne a pozorne zhodnotilo postoje sociálnych partnerov k týmto zmenám, pričom niektoré z postojov sociálnych partnerov boli aj následne premietnuté do predloženého návrhu zákona.
V nadväznosti na vyššie uvedené sa v návrhu zákona navrhuje najmä spresnenie definície závislej práce, znížiť rozsah a doby reťazenia pracovných pomerov uzatváraných na dobu určitú. Za ďalšie, zaviesť právo zástupcov zamestnancov prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru a výpoveď zo strany zamestnávateľa. Za ďalšie, zaviesť súbeh výpovednej doby a odstupného. Za ďalšie, neobmedzovať náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, zabezpečiť väčšiu flexibilitu pre zamestnávateľov úpravou konta pracovného času tak, aby bolo možné využiť vyrovnávacie obdobie dlhšie ako dvanásť mesiacov za podmienky dodržiavania maximálnej dĺžky pracovného času 48 hodín týždenne v priemere, čím sa zároveň neprekročí maximálna dĺžka priemerného týždenného pracovného času požadovaného smernicou Európskej únie. Ide o zlúčenie dvoch paragrafov, konta pracovného času a flexikonta, nakoľko v praxi tieto dva typy kont spôsobovali problémy. Dohodli sa na tom sociálni partneri.
Návrhom novely sa teda neruší flexikonto, len názov, nakoľko samotnú podstatu flexikonta možno naďalej využívať v rámci konta pracovného času cez iné ustanovenie, konkrétne cez paragraf 142 ods. 5, kde sa stanovuje, že ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, to znamená, doterajšie flexikonto, môže zamestnávateľ postupovať podľa ustanovenia, ktoré upravuje konto pracovného času. Naopak, novelou sa predlžuje vyrovnávacie obdobie z doterajších dvanásť mesiacov na tridsať mesiacov, na čom sa dohodli sociálni partneri.
Ďalšia úprava sa týka používania tradičného vymedzenia časového úseku nočnej práce, ustanovuje, ustanovuje, aby zástupcovia zamestnancov mali možnosť spolurozhodovať o normách spotreby práce, zabezpečovať zásadu, že Zákonník práce má ustanovovať minimá a maximá. Za ďalej, zrušiť povinnosť odborovej organizácie preukazovať svoju reprezentatívnosť u zamestnávateľa.
Súčasne sa navrhuje: V čl. II novelizácia zákona 369 o obecnom zriadení v súvislosti s úpravou pracovného pomeru na určitú dobu hlavného kontrolóra obce. V čl. III novelizácia zákona 73/98 zbierky o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v súvislosti s úpravou rodičovskej dovolenky a zrušením služobného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou policajtkou, policajtkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou policajtkou. A v čl. IV novelizácia zákona č. 552-ky o výkone práce vo verejnom záujme v súvislosti s obmedzeniami pracovných podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve vo vzťahu k niektorým vedúcim zamestnancom.
Keďže sme v druhom čítaní, najskôr sa krátko vyjadrím k priebehu prerokovávania novely vo výboroch parlamentu. Pokiaľ ide o spoločnú správu, obsahuje schválené pozmeňovacie návrhy, s ktorými sa ako predkladateľ novely stotožňujem. Časť z nich navrhol legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, časť zasa predseda Výboru Národnej rady pre sociálne veci, pán Podmanický. Ide buď o technicko-legislatívne spresnenia, alebo o reakciu na niektoré nadväzujúce legislatívne zmeny, alebo o vyjasnenie niektorých otázok, ktoré ako, sa javili ako potrebné, aby boli konkretizované už počas výborov.
Pokiaľ ide o rokovanie výborov, musím však s prekvapením konštatovať, že okrem niektorých všeobecných vystúpení sa opoziční poslanci o návrhy vôbec nezaujímali, čo mňa dosť prekvapilo. Takže aj napriek tomu, že opoziční poslanci počas prvého čítania tu v pléne Národnej rady sa predbiehali, povedal by som, v odmietaní predkladanej novely, rokovania vo výboroch nevyužili na pôdu výborov a nepredložili návrhy, o ktorých by v prvom čítaní tu tak veľa, veľakrát hovorili a zdôvodňovali potrebu ich riešení.
Pokiaľ ide o tento týždeň, medializované predstavy opozičných politikov o pozmeňovacích návrhoch, presnejšie k nim sa budem vyjadrovať, až keď zaznejú tu v rozprave, pretože v tejto chvíli ich presné znenie nepoznám.
Vážené dámy, vážení páni, predkladaná novela Zákonníka práce zabezpečí rovnovážne rozloženie záujmov zamestnávateľov a práv a oprávnených potrieb zamestnancov. Po jej prijatí sa náš zákonník stane moderným a vyváženým pracovnoprávnym kódexom. Som pripravený pozorne sledovať všetky vaše vystúpenia i návrhy, ale prosím, aby ste tento rozmer predkladateľa nestratili zo zreteľa.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pani podpredsedníčka.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v druhom čítaní vám predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Novelu sme pripravili v súlade s predvolebným prísľubom strany SMER - sociálna demokracia a so záväzkom, ktorý je obsiahnutý v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.
Opätovne mi dovoľte zdôvodniť, že predložený návrh zákona vychádza z dvoch základných postojov, ktoré chce vláda Slovenskej republiky presadzovať v oblasti regulácie pracovnoprávnych vzťahov.
Po prvé. Právna úprava pracovnoprávnych vzťahov musí byť nadstavená tak, aby vytvárala rovnováhu medzi právami a povinnosťami zamestnávateľa a zamestnanca. Pri príprave návrhu zákona sa do úvahy brala aj právna úprava Európskej únie, Rady Európy a Medzinárodnej organizácie práce, ako aj skúsenosti z iných členských štátov Európskej únie a samozrejmá vec, že z aplikačnej praxe, ktoré bolo potrebné odstrániť.
Po druhé. Osobitný dôraz je potrebné klásť na prerokovanie pracovnoprávnych podmienok v rámci sociálneho dialógu so zástupcami zamestnancov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je z tohto dôvodu snaha o posilnenie sociálneho dialógu. Pri príprave návrhu zákona Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky uskutočnilo viacero stretnutí so sociálnymi partnermi v rámci vytvorenej pracovnej skupiny, na ktorých boli prerokovávané navrhované zmeny v Zákonníku práce. Ministerstvo podrobne a pozorne zhodnotilo postoje sociálnych partnerov k týmto zmenám, pričom niektoré z postojov sociálnych partnerov boli aj následne premietnuté do predloženého návrhu zákona.
V nadväznosti na vyššie uvedené sa v návrhu zákona navrhuje najmä spresnenie definície závislej práce, znížiť rozsah a doby reťazenia pracovných pomerov uzatváraných na dobu určitú. Za ďalšie, zaviesť právo zástupcov zamestnancov prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru a výpoveď zo strany zamestnávateľa. Za ďalšie, zaviesť súbeh výpovednej doby a odstupného. Za ďalšie, neobmedzovať náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, zabezpečiť väčšiu flexibilitu pre zamestnávateľov úpravou konta pracovného času tak, aby bolo možné využiť vyrovnávacie obdobie dlhšie ako dvanásť mesiacov za podmienky dodržiavania maximálnej dĺžky pracovného času 48 hodín týždenne v priemere, čím sa zároveň neprekročí maximálna dĺžka priemerného týždenného pracovného času požadovaného smernicou Európskej únie. Ide o zlúčenie dvoch paragrafov, konta pracovného času a flexikonta, nakoľko v praxi tieto dva typy kont spôsobovali problémy. Dohodli sa na tom sociálni partneri.
Návrhom novely sa teda neruší flexikonto, len názov, nakoľko samotnú podstatu flexikonta možno naďalej využívať v rámci konta pracovného času cez iné ustanovenie, konkrétne cez paragraf 142 ods. 5, kde sa stanovuje, že ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, to znamená, doterajšie flexikonto, môže zamestnávateľ postupovať podľa ustanovenia, ktoré upravuje konto pracovného času. Naopak, novelou sa predlžuje vyrovnávacie obdobie z doterajších dvanásť mesiacov na tridsať mesiacov, na čom sa dohodli sociálni partneri.
Ďalšia úprava sa týka používania tradičného vymedzenia časového úseku nočnej práce, ustanovuje, ustanovuje, aby zástupcovia zamestnancov mali možnosť spolurozhodovať o normách spotreby práce, zabezpečovať zásadu, že Zákonník práce má ustanovovať minimá a maximá. Za ďalej, zrušiť povinnosť odborovej organizácie preukazovať svoju reprezentatívnosť u zamestnávateľa.
Súčasne sa navrhuje: V čl. II novelizácia zákona 369 o obecnom zriadení v súvislosti s úpravou pracovného pomeru na určitú dobu hlavného kontrolóra obce. V čl. III novelizácia zákona 73/98 zbierky o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v súvislosti s úpravou rodičovskej dovolenky a zrušením služobného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou policajtkou, policajtkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou policajtkou. A v čl. IV novelizácia zákona č. 552-ky o výkone práce vo verejnom záujme v súvislosti s obmedzeniami pracovných podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve vo vzťahu k niektorým vedúcim zamestnancom.
Keďže sme v druhom čítaní, najskôr sa krátko vyjadrím k priebehu prerokovávania novely vo výboroch parlamentu. Pokiaľ ide o spoločnú správu, obsahuje schválené pozmeňovacie návrhy, s ktorými sa ako predkladateľ novely stotožňujem. Časť z nich navrhol legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, časť zasa predseda Výboru Národnej rady pre sociálne veci, pán Podmanický. Ide buď o technicko-legislatívne spresnenia, alebo o reakciu na niektoré nadväzujúce legislatívne zmeny, alebo o vyjasnenie niektorých otázok, ktoré ako, sa javili ako potrebné, aby boli konkretizované už počas výborov.
Pokiaľ ide o rokovanie výborov, musím však s prekvapením konštatovať, že okrem niektorých všeobecných vystúpení sa opoziční poslanci o návrhy vôbec nezaujímali, čo mňa dosť prekvapilo. Takže aj napriek tomu, že opoziční poslanci počas prvého čítania tu v pléne Národnej rady sa predbiehali, povedal by som, v odmietaní predkladanej novely, rokovania vo výboroch nevyužili na pôdu výborov a nepredložili návrhy, o ktorých by v prvom čítaní tu tak veľa, veľakrát hovorili a zdôvodňovali potrebu ich riešení.
Pokiaľ ide o tento týždeň, medializované predstavy opozičných politikov o pozmeňovacích návrhoch, presnejšie k nim sa budem vyjadrovať, až keď zaznejú tu v rozprave, pretože v tejto chvíli ich presné znenie nepoznám.
Vážené dámy, vážení páni, predkladaná novela Zákonníka práce zabezpečí rovnovážne rozloženie záujmov zamestnávateľov a práv a oprávnených potrieb zamestnancov. Po jej prijatí sa náš zákonník stane moderným a vyváženým pracovnoprávnym kódexom. Som pripravený pozorne sledovať všetky vaše vystúpenia i návrhy, ale prosím, aby ste tento rozmer predkladateľa nestratili zo zreteľa.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pani podpredsedníčka.
Autorizovaný
14:30
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, tlač 186, podáva Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 187 z 18. septembra 2012 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre sociálne veci, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 34 z 2. októbra 2012, ústavnoprávny výbor uznesením č. 104 z 9. októbra 2012, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 73 z 9. októbra 2012, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 83 z 11. októbra 2012, výbor pre sociálne veci uznesením č. 24 z 11. októbra 2012, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 38 z 11. októbra 2012.
V spoločnej správe sú uvedené návrhy, ktoré prerokovali výbory, je ich jedenásť, so stanoviskom gestorského výboru. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III v tejto spoločnej správe a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 11 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Jána Podmanického vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 26 zo 16. októbra 2012.
Skončil som, pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi informovať vás o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 186, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, tlač 186, podáva Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 187 z 18. septembra 2012 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre sociálne veci, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 34 z 2. októbra 2012, ústavnoprávny výbor uznesením č. 104 z 9. októbra 2012, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 73 z 9. októbra 2012, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 83 z 11. októbra 2012, výbor pre sociálne veci uznesením č. 24 z 11. októbra 2012, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 38 z 11. októbra 2012.
V spoločnej správe sú uvedené návrhy, ktoré prerokovali výbory, je ich jedenásť, so stanoviskom gestorského výboru. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III v tejto spoločnej správe a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 11 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Jána Podmanického vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 26 zo 16. októbra 2012.
Skončil som, pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.
Autorizovaný
14:35
Vystúpenie v rozprave 14:35
Igor MatovičHneď na začiatok chcem povedať, že to, že dnes riešime novelu Zákonníka práce, považujem za taký typický príklad škodlivosti vplyvu čierno-bieleho videnia politiky politickými stranami na Slovensku. My si vyslovene z takejto normy, ktorá by mala byť podľa môjho názoru, a myslím si, že hovorím aj za ostatných ľudí u nás na klube, ktorá by mala byť stabilná, dlhodobá a z ktorej by si politické strany nemali robiť trhací kalendár. Tak my si, alebo politické strany, na jednej strane ľavica, potom pravica a každý, keď ťahá tú pílku, tak si vlastne z toho Zákonníka práce trhací kalendár robí. A takýmto spôsobom v podstate iba dokazujeme to, že to čierno-biele videnie a vždy vlastne snaha poprieť to, čo urobili predchodcovia, vyslovene ubližuje ľuďom aj firmám na Slovensku.
Podľa môjho názoru Zákonník práce je jednoznačne kódex, ktorý by mal určovať vyvážený vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom a ktorý by sa v žiadnom prípade nemal meniť, kedy si vládna moc zmyslí. A to je nielen iba vtedy, keď preberie niekto do rúk vládu, ale potom ešte aj ixkrát počas volebného obdobia.
Preto si, alebo aj z tohto miesta by som chcel poprosiť pána ministra, dnes vládnu stranu SMER, aby ste sa naozaj skúsili zamyslieť nad tým, či tak, ako sa prijala nejaká dohoda pri zákone o dlhovej brzde, tak, tak či by sme sa takisto nemohli postaviť aj k Zákonníku práce a nájsť nejaký rozumný kompromis medzi pravicovým a ľavicovým videním, medzi v podstate tými dvomi protipólmi, ktoré tu vždy sa zbytočne iba odzrkadľujú na zbytočných novelách Zákonníka práce. Čiže ešte raz by som chcel poprosiť, či naozaj by sa nenašla ochota sadnúť si za stôl a prijať kompromisné znenie Zákonníka práce a ústavne ho ukotviť tak, aby sme zo Zákonníka práce, z dôležitej normy, ktorá má upravovať vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom, nerobili trhací kalendár.
Na druhej strane dopredu sa obávam, že takáto vôľa tu nebude, aj keby som si to veľmi prial, lebo mi to tak pripadá, že to sú také typické agendy ľavice aj pravice, že keď sa schyľuje k voľbám, tak jedni sľubujú, že zmenia ten škaredý Zákonník práce, ktorý prijala buď ľavica, alebo pravica. A je to vlastne kľúčová agenda vždy volebnej kampane a takýmto spôsobom by vlastne nemali pomaly politické strany, pravica a ľavica, pred voľbami o čom pomaly hovoriť a nemali by čo ľuďom sľubovať. Takže ale pevne verím, že dokážeme, alebo tieto dva protipóly politického spektra na Slovensku, že dokážu prekročiť svoj vlastný tieň a dokážu si sadnúť za jeden stôl a dokážu prijať ústavnú zmenu tohto zákona.
Mrzí ma taktiež, že ešte predtým, ako vlastne akýkoľvek pozmeňujúci návrh zaznie v druhom čítaní, či zo strany SMER alebo vrcholových predstaviteľov strany SMER zaznievajú avíza, že žiaden pozmeňujúci návrh opozície nebude predložený, a že, podporený, a že vlastne bude podporené iba to, alebo teda, že z dôvodu takého, že neboli prerokované na tripartite. A to fakt sa chcem opýtať, že či sme tak hlboko klesli, ako Národná rada, že to, čo urobí Národná rada, o tom rozhoduje tripartita. Si myslím, že keď si prečítame, každý z nás, ústavu, tak Národná rada je zákonodarný orgán, ktorý by sa mal sám a z vlastnej vôle rozhodovať, či niečo schváli, alebo neschváli, či niečo podporí, alebo nepodporí. A takýmto spôsobom nadraďovať nejaký orgán, aj keď dôležitý, tripartitu, nad rozhodovanie a svedomie poslanca nie je namieste a je to nenáležité a doslova dehonestujúce úlohu každého jedného poslanca v Národnej rade.
Čiže chcel by som taktiež vyzvať k tomu, aby sme takýmto spôsobom nepristupovali k predkladaniu pozmeňujúcich návrhov, či už z dielne poslancov strany SMER, ale taktiež z dielne opozičných klubov.
Chcel by som predložiť jeden pozmeňujúci návrh. Potom v ústnej rozprave predložím aj iné, ale teda aj ostatní naši poslanci ich predložia mnoho. Ale teda chcel by som jeden jediný, ktorý vnímam ako taký kompromisný medzi tým pravo-ľavým videním sveta a medzi, možno aj by som povedal takým, ani nie v tomto prípade pravo-ľavým, ale takým konzervatívno-liberálnym videním sveta. A sami viete, že teda tie diskusie veľakrát, a KDH má na tom dvadsaťročnú agendu, že dvadsať rokov hovorí o tom, ako treba zakázať počas nedieľ, aby ľudia nemohli, alebo teda, aby matky nemohli pracovať v obchodoch, a, čuduj sa svete, desať rokov KDH bolo priamo pri moci a ani raz to nepresadilo a vtedy to za agendu nemalo. A pán Brocka, ktorý práve odchádza, keď sa pred rokom a pol podpísal pani Tomanovej pod pozmeňovák, alebo spoločne ho predkladali, tak potom akosi zbabelo cúvol vtedy, keď sa hlasovalo o zákaze práce v nedeľu. A takýmto... A keď možno aj pán Brocka necúvol, tak klub KDH veľmi rýchlo od tohto spoločného návrhu s pani Tomanovou vtedy cúvol a vlastne nič nepodporil. Toto mi pripadá zbabelé. Vykrikovať z opozičnej lavice, ako treba zakázať ženám byť v práci v nedeľu, ale vtedy, keď mám v rukách moc, nič pre to vlastne naozaj neurobiť a nepostaviť sa možno v tomto prípade liberálom čelom, tak je naozaj, sorry, ale zbabelé.
Preto sme sa snažili prísť, alebo nájsť také riešenie, ktoré by zohľadňovalo aj záujmy liberálnej časti spoločnosti, aj záujmy konzervatívnej časti spoločnosti a aj záujmy štátneho rozpočtu alebo súčasnej vlády, ktorej my sme nechceli zbytočne hádzať polená pod nohy v tom, že budeme robiť niečo, čo by vlastne ohrozilo plnenie štátneho rozpočtu.
Preto popri návrhoch, ktoré tu zaznievali asi mesiac pred, alebo teda v období medzi prvým a druhým čítaním, kedy KDH hovorilo o tom teda, ako treba zakázať, aby teda obchody neboli otvorené počas nedieľ, a kedy liberáli na to hovorili, že v žiadnom prípade nie, že všetci sme si slobodní, nech slobodne tieto matky robia, čo podľa mňa so slobodou nemá nič spoločné, ale okej. A potom návrhom, ktorý vychádzal z dielne strany SMER alebo skorej asi ojedinelej poslankyne Tomanovej, ktorá navrhovala, aby obchody boli zatvorené počas štátnych sviatkov tak, ako dnes už sú tuším počas tri a pol či štyri a pol štátneho sviatku zatvorené, tak sme sa snažili prísť s riešením, ktoré podľa nás by bolo pre ekonomiku najmenej škodlivé, a bol by to rozumný kompromis medzi tým liberálnym a kresťanským alebo konzervatívnym videním sveta alebo videnia Slovenska alebo života na Slovensku. Osobne môžem sám za seba povedať, v žiadnom prípade sa nestotožňujem s čisto s takým tým liberalistickým vnímaním, že však vlastne tie ženy, ktoré tam robia, tak ony tam vlastne rady robia a ony sú slobodné, nech sa slobodne rozhodnú, že či pracovať v nedeľu budú, alebo nebudú, lebo pri situácii, keď štyristotisíc nezamestnaných stojí v rade a čaká na to pracovné miesto, tak chcel by som vidieť tú zamestnankyňu v obchode, ktorá by sa slobodne rozhodovala, či v tú nedeľu robiť bude, alebo nebude robiť. To nemá so slobodou absolútne nič spoločné.
A preto predkladám návrh zákona, ktorý by v podstate neumožnil predaj alebo otvorené obchodné prevádzky, avšak iba počas rannej nedeľnej smeny. To znamená, od 6. hodiny rannej do 14. hodiny poobede. Z dvoch dôvodov. Možno tak ľudsky, keď poviem, tak z takého prozaického, že keď si zoberieme liberála, tak liberál, keď sa o tej desiatej hodine ráno zobudí, tak, kým sa preberie, už je nedeľný obed, vychutná si nedeľný obed, pozrie si možno Na telo a tam pani Žitňanskú a pekne o dvoch v pohode môže ísť aj s celou rodinou za nákupmi. Na druhej strane, keď sa ten konzervatívec alebo kresťan v nedeľu zobudí, ten, ktorý do kostola chodí, tak ide na 10.00 hod. na omšu, alebo na pol desiatu, pani Hufková hovorí, a potom pekne spolu rodina poobeduje. A poobede, keď chce, aj ten konzervatívec prípadne môže ísť za nákupmi, ale povedzme si, že sa mu to bridí, tak nepôjde. Ale tak možno tá matka z tejto rodiny bude prinútená ísť do toho obchodu, sadnúť si za tú pokladňu a vykonávať tú slobodnú vôľu podľa názoru našich liberálov. Čiže bol by to taký rozumný kompromis, že ani ten liberál by sa necítil nijako dotknutý, že by bolo ohrozené jeho právo slobodne nakupovať, kedy sa mu zmyslí, a tak isto ten konzervatívec by mohol buď s celou rodinou ísť napríklad do toho kostola, ale hlavne, o čo mi najviac ide, aby tá rodina sa aspoň raz v týždni mala šancu celá stretnúť. A to by sa, pevne verím, že to je aj liberálne, aj konzervatívne videnie sveta, že aj ten liberál, aj konzervatívec túži po tom, aby tá rodina sa aspoň kedy-tedy spolu stretla. Možno liberál už so štvrtou manželkou v poradí a konzervatívec s tou prvou, ale tak či tak by sa chceli stretnúť za tým jedným nedeľným obedom spoločne.
Druhá vec je, prečo tento návrh je podľa môjho názoru lepší, tak je to, že ublíži menej ekonomike v súčasnom stave, v ktorom sa nachádzame. Lebo ak by sme išli cestou, že zakážeme predaj počas sviatkov, ale tak isto aj počas celých nedieľ, môžu nastať také zvláštne motivácie, s ktorými sme asi nepočítali, alebo ktoré by vlastne mohli ohroziť trošičku možno plnenie aj štátneho rozpočtu. A to je to, že by ľudia vzhľadom na to, že väčšina okolitých krajín by aj v nedeľu, aj počas tých sviatkov mali otvorené obchody, tak mnoho ľudí práve z toho pohraničia by si povedali: no tak, čo budeme robiť, nemáme do čoho pichnúť, tak ideme za nákupmi. Niektorí možno do Maďarska, na Ukrajinu, do Poľska, do Čiech a počas niektorých sviatkov aj do Rakúska, keďže Rakúšania v nedeľu obchody zatvorené majú.
Veľakrát v tejto sále zaznievalo to, že prečo sa nepoučiť z toho, ako to funguje v zahraničí, v tom vyspelom svete, ako to funguje vo vyspelej západnej Európe možno, alebo v tých dlhodobých demokraciách, a prečo tu vymýšľame koleso, keď už niekde to dlhodobo funguje. A tu naozaj by som chcel dať príkladom ten stav, ktorý platí napríklad v Rakúsku alebo v Nemecku, kedy si aj v takýchto rozvinutých demokraciách povedali, že bezbrehé tlačenie ľudí, aby museli sedem dní 24 hodín byť v podstate k dispozícii a nemohli si dopredu naplánovať dva, tri štyri týždne, že kedy vlastne s tou rodinou môžu ísť na výlet alebo sadnúť si k tomu nedeľnému obedu, asi nemá nič spoločné s demokraciou. Jednoducho to je bezbrehý liberalizmus, ktorému si myslím, že by sme nemali otvárať dvere. A dnes sme mu, bohužiaľ, vystavení. A ničomu to nepomáha.
Argument, keď obchodné reťazce prichádzajú s argumentom, že keď vlastne by sme akýmkoľvek spôsobom obmedzovali otvorenie obchodov, že vlastne v tom prípade prídu o určitú časť tržieb, a teraz dávajte pozor, o ktorú, lebo nazývajú, že majú vlastne 80 % tržieb takých, ktoré ľudia vlastne potrebujú, a 20 % tzv. spontánnych nákupov, ktoré sa už nebudú druhýkrát opakovať, inak povedané, nákupu zbytočností. Vieme sami a myslím si, že mnohým z nás sa to stalo, že jednoducho niekedy ste prišli do obchodu a bolo tam niečo v akcii a sami sebe ste si povedali, že: No, nekúp to! Kúpili ste to a potom vám to rok, dva, tri alebo celý život zbytočne zavadzalo v nejakej poličke, kým ste to nevyhodili. A obchodné reťazce klesli až tak hlboko, že hovoria, že v prípade, ak zatvoríme prevádzky na akúkoľvek hodinu v roku, tak v tom prípade majú ohrozených týchto 20 % spontánnych nákupov, de facto zbytočných vecí. Naozaj sme tak hlboko klesli, že nám bude vadiť to, že si ľudia nekúpia zbytočnú vec?! Lebo tých 80 % vecí, ktoré naozaj ľudia k životu potrebujú, si bez problémov po prijatí prípadného takéhoto pozmeňujúceho návrhu sú schopní nakúpiť v sobotu večer alebo v tú nedeľu po tej 14. hodine poobede.
Takže naozaj si nemyslím, že len z chleba je živý človek. A dať ľuďom možnosť aspoň určitú časť týždňa vypnúť a povedať si, že v tomto čase ľudia, ktorí zbytočne nemusia byť v práci, tak nie sú, tak by bolo hodné dôležitosti a možno tejto sály. A bolo by to naozaj také gesto, že nielen pozerať stále na to, že čo prípadne, koľko, kde, ako z toho zarobíme, ako vytiahneme z ľudí nejaké peniaze a budeme mať o pár korún v rozpočte viac. A jednoducho tak, ako som hovoril aj pri predošlom, alebo teda pri tom, pri výzve na ústavnú zmenu Zákonníka práce, alebo pri ústavnom zakotvení by sme dokázali, že dokážeme prerásť svoj tieň a spravíme zmenu, ktorá vyslovene pomôže ľuďom. Lebo takáto zmena nikomu v skutočnosti na Slovensku neublíži.
A preto, aby som teda si bol aj istý, aby som nenavrhoval nejakú hlúposť, tak dal som si aj prepočítať dopady tohto opatrenia Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií, ktoré konštatovalo, že nie je to žiadny zásadný dopad na ekonomiku Slovenskej republiky alebo na príjmy štátneho rozpočtu. A aj pri tých vyčíslených dopadoch na prípadné HDP, ktoré vyčíslili tuším vo výške 0,04 % HDP, čo je naozaj zanedbateľné, tak vyčísľovali túto výšku pri maximálnom využití potenciálu ekonomiky. Maximálne využitie potenciálu ekonomiky znamená, nulová nezamestnanosť, od ktorej sme veľmi, veľmi ďaleko. Takže nebola by to zmena, ktorá by ekonomike alebo štátu ublížila. Bola by to zmena, ktorá by pomohla rodinám mať aspoň chvíľku nejaký priestor v týždni, nejakú kotvu, kedy si budú vedieť povedať, že keď inokedy v týždni sa nevieme stretnúť, tak v tomto čase v týždni sa určite dokážeme navzájom stretnúť. Ukázali by sme, že naozaj nám aj v skutočnosti záleží na ľuďoch, že naozaj nám v skutočnosti záleží na dobre rodiny. A nerobili by sme iba niečo, čo nám pomôže vždy iba plusovými číslami do štátnej kasy.
Dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej rady Igora Matoviča a Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 186).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 61 vkladá nový bod 62, ktorý znie:
"62. V § 94 ods. 5 znie:
"a) v dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12. hodine a 25. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len "maloobchodný predaj") s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia ods. 3 písm. f) a ods. 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú,
b) v nedeľu od 6. hodiny do 14. hodiny nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je maloobchodný predaj s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia ods. 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú. Toto ustanovenie sa nepoužije, ak deň uvedený v písm. a) pripadne na nedeľu.".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Zámerom predkladateľov je upraviť podmienky maloobchodného predaja v nedeľu. Tieto podmienky reagujú na sociálne potreby zamestnancov, ako aj na potrebu zabezpečenia zásobovania spoločnosti materiálnymi statkami predávanými formou maloobchodného predaja. Dosiahnutý kompromis umožňuje zamestnancom v maloobchodnom predaji stráviť časť dňa s rodinou a blízkymi regeneráciou síl a psychohygienou. Návrh zároveň nepôsobí invazívne do zámerov spoločnosti uskutočňovať maloobchodný predaj, keďže nezakazuje predaj v nedeľu, iba ustanovuje časové pásmo od 6. hodiny do 14. hodiny, kedy predaj nie je možný. Prihliadnuc k otváracím hodinám obchodných centier a supermarketov sa nedá hovoriť o obmedzení schopnosti predávať, vzhľadom na to, že zákazníci obchodov majú možnosť uskutočniť svoje zámery v oblasti obchodu a predaja počas šestnástich hodín v rámci nedele, keď je aj maloobchodný predaj povolený.
Prijatím pozmeňujúceho návrhu sa dosiahne želateľný stav ochrany práv zamestnancov v maloobchode, ako aj zachovanie schopnosti obchodov predávať v nedeľu. V prípade ak by niektorý z dní uvedených v novooznačenom písm. a) pripadol na nedeľu, neuplatní sa režim obmedzení formulovaných v písm. b) pre nedeľu, ale počas takého dňa bude platiť režim zavedený pre tento konkrétny deň v písm. a). Napríklad ak 24. december pripadne na nedeľu, maloobchodný predaj bude zakázaný už po 12. hodine a nielen od 6. hodiny do 14. hodiny, čo je režim platný pre nedeľu.
Ešte raz by som chcel poprosiť všetkých poslancov Národnej rady, opozičných aj koaličných, alebo strany SMER, aby ste zvážili podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Chceli sme predložiť pozmeňujúci návrh taký, ktorý by mohol byť rozumným kompromisom v tejto veci a ktorý by zbytočne iba neprovokoval liberálov, aby tu teda nedemonštrovalo nám pár tisíc ľudí na uliciach, keď by sa pozbierali po Slovensku, a za otvorené obchody aj počas nedieľ, ale zároveň aj konzervatívcom, ktorí by možno tie nedele chceli mať trošku viacej pre seba, ale zároveň aj ľuďom bez vyznania, ktorí sa necítia ani konzervatívcami, ani liberálmi, ale ktorí si uvedomujú dôležitosť rodiny a podpory rodiny pre zdravý vývoj spoločnosti.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
24.10.2012 o 14:35 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, vážený pán minister, dovoľte teda, aby som vystúpil v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona. Nechcem sa opakovať vzhľadom aj na to, že veľmi veľa ľudí je prihlásených aj do rozpravy a pravdepodobne ešte aj bude do tej ústnej časti. Viem, že bude veľmi veľa pozmeňujúcich návrhov predkladaných, takže aby som možno aj skrátil čas, tak nebudem sa snažiť to nejakým umelým spôsobom naťahovať.
Hneď na začiatok chcem povedať, že to, že dnes riešime novelu Zákonníka práce, považujem za taký typický príklad škodlivosti vplyvu čierno-bieleho videnia politiky politickými stranami na Slovensku. My si vyslovene z takejto normy, ktorá by mala byť podľa môjho názoru, a myslím si, že hovorím aj za ostatných ľudí u nás na klube, ktorá by mala byť stabilná, dlhodobá a z ktorej by si politické strany nemali robiť trhací kalendár. Tak my si, alebo politické strany, na jednej strane ľavica, potom pravica a každý, keď ťahá tú pílku, tak si vlastne z toho Zákonníka práce trhací kalendár robí. A takýmto spôsobom v podstate iba dokazujeme to, že to čierno-biele videnie a vždy vlastne snaha poprieť to, čo urobili predchodcovia, vyslovene ubližuje ľuďom aj firmám na Slovensku.
Podľa môjho názoru Zákonník práce je jednoznačne kódex, ktorý by mal určovať vyvážený vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom a ktorý by sa v žiadnom prípade nemal meniť, kedy si vládna moc zmyslí. A to je nielen iba vtedy, keď preberie niekto do rúk vládu, ale potom ešte aj ixkrát počas volebného obdobia.
Preto si, alebo aj z tohto miesta by som chcel poprosiť pána ministra, dnes vládnu stranu SMER, aby ste sa naozaj skúsili zamyslieť nad tým, či tak, ako sa prijala nejaká dohoda pri zákone o dlhovej brzde, tak, tak či by sme sa takisto nemohli postaviť aj k Zákonníku práce a nájsť nejaký rozumný kompromis medzi pravicovým a ľavicovým videním, medzi v podstate tými dvomi protipólmi, ktoré tu vždy sa zbytočne iba odzrkadľujú na zbytočných novelách Zákonníka práce. Čiže ešte raz by som chcel poprosiť, či naozaj by sa nenašla ochota sadnúť si za stôl a prijať kompromisné znenie Zákonníka práce a ústavne ho ukotviť tak, aby sme zo Zákonníka práce, z dôležitej normy, ktorá má upravovať vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom, nerobili trhací kalendár.
Na druhej strane dopredu sa obávam, že takáto vôľa tu nebude, aj keby som si to veľmi prial, lebo mi to tak pripadá, že to sú také typické agendy ľavice aj pravice, že keď sa schyľuje k voľbám, tak jedni sľubujú, že zmenia ten škaredý Zákonník práce, ktorý prijala buď ľavica, alebo pravica. A je to vlastne kľúčová agenda vždy volebnej kampane a takýmto spôsobom by vlastne nemali pomaly politické strany, pravica a ľavica, pred voľbami o čom pomaly hovoriť a nemali by čo ľuďom sľubovať. Takže ale pevne verím, že dokážeme, alebo tieto dva protipóly politického spektra na Slovensku, že dokážu prekročiť svoj vlastný tieň a dokážu si sadnúť za jeden stôl a dokážu prijať ústavnú zmenu tohto zákona.
Mrzí ma taktiež, že ešte predtým, ako vlastne akýkoľvek pozmeňujúci návrh zaznie v druhom čítaní, či zo strany SMER alebo vrcholových predstaviteľov strany SMER zaznievajú avíza, že žiaden pozmeňujúci návrh opozície nebude predložený, a že, podporený, a že vlastne bude podporené iba to, alebo teda, že z dôvodu takého, že neboli prerokované na tripartite. A to fakt sa chcem opýtať, že či sme tak hlboko klesli, ako Národná rada, že to, čo urobí Národná rada, o tom rozhoduje tripartita. Si myslím, že keď si prečítame, každý z nás, ústavu, tak Národná rada je zákonodarný orgán, ktorý by sa mal sám a z vlastnej vôle rozhodovať, či niečo schváli, alebo neschváli, či niečo podporí, alebo nepodporí. A takýmto spôsobom nadraďovať nejaký orgán, aj keď dôležitý, tripartitu, nad rozhodovanie a svedomie poslanca nie je namieste a je to nenáležité a doslova dehonestujúce úlohu každého jedného poslanca v Národnej rade.
Čiže chcel by som taktiež vyzvať k tomu, aby sme takýmto spôsobom nepristupovali k predkladaniu pozmeňujúcich návrhov, či už z dielne poslancov strany SMER, ale taktiež z dielne opozičných klubov.
Chcel by som predložiť jeden pozmeňujúci návrh. Potom v ústnej rozprave predložím aj iné, ale teda aj ostatní naši poslanci ich predložia mnoho. Ale teda chcel by som jeden jediný, ktorý vnímam ako taký kompromisný medzi tým pravo-ľavým videním sveta a medzi, možno aj by som povedal takým, ani nie v tomto prípade pravo-ľavým, ale takým konzervatívno-liberálnym videním sveta. A sami viete, že teda tie diskusie veľakrát, a KDH má na tom dvadsaťročnú agendu, že dvadsať rokov hovorí o tom, ako treba zakázať počas nedieľ, aby ľudia nemohli, alebo teda, aby matky nemohli pracovať v obchodoch, a, čuduj sa svete, desať rokov KDH bolo priamo pri moci a ani raz to nepresadilo a vtedy to za agendu nemalo. A pán Brocka, ktorý práve odchádza, keď sa pred rokom a pol podpísal pani Tomanovej pod pozmeňovák, alebo spoločne ho predkladali, tak potom akosi zbabelo cúvol vtedy, keď sa hlasovalo o zákaze práce v nedeľu. A takýmto... A keď možno aj pán Brocka necúvol, tak klub KDH veľmi rýchlo od tohto spoločného návrhu s pani Tomanovou vtedy cúvol a vlastne nič nepodporil. Toto mi pripadá zbabelé. Vykrikovať z opozičnej lavice, ako treba zakázať ženám byť v práci v nedeľu, ale vtedy, keď mám v rukách moc, nič pre to vlastne naozaj neurobiť a nepostaviť sa možno v tomto prípade liberálom čelom, tak je naozaj, sorry, ale zbabelé.
Preto sme sa snažili prísť, alebo nájsť také riešenie, ktoré by zohľadňovalo aj záujmy liberálnej časti spoločnosti, aj záujmy konzervatívnej časti spoločnosti a aj záujmy štátneho rozpočtu alebo súčasnej vlády, ktorej my sme nechceli zbytočne hádzať polená pod nohy v tom, že budeme robiť niečo, čo by vlastne ohrozilo plnenie štátneho rozpočtu.
Preto popri návrhoch, ktoré tu zaznievali asi mesiac pred, alebo teda v období medzi prvým a druhým čítaním, kedy KDH hovorilo o tom teda, ako treba zakázať, aby teda obchody neboli otvorené počas nedieľ, a kedy liberáli na to hovorili, že v žiadnom prípade nie, že všetci sme si slobodní, nech slobodne tieto matky robia, čo podľa mňa so slobodou nemá nič spoločné, ale okej. A potom návrhom, ktorý vychádzal z dielne strany SMER alebo skorej asi ojedinelej poslankyne Tomanovej, ktorá navrhovala, aby obchody boli zatvorené počas štátnych sviatkov tak, ako dnes už sú tuším počas tri a pol či štyri a pol štátneho sviatku zatvorené, tak sme sa snažili prísť s riešením, ktoré podľa nás by bolo pre ekonomiku najmenej škodlivé, a bol by to rozumný kompromis medzi tým liberálnym a kresťanským alebo konzervatívnym videním sveta alebo videnia Slovenska alebo života na Slovensku. Osobne môžem sám za seba povedať, v žiadnom prípade sa nestotožňujem s čisto s takým tým liberalistickým vnímaním, že však vlastne tie ženy, ktoré tam robia, tak ony tam vlastne rady robia a ony sú slobodné, nech sa slobodne rozhodnú, že či pracovať v nedeľu budú, alebo nebudú, lebo pri situácii, keď štyristotisíc nezamestnaných stojí v rade a čaká na to pracovné miesto, tak chcel by som vidieť tú zamestnankyňu v obchode, ktorá by sa slobodne rozhodovala, či v tú nedeľu robiť bude, alebo nebude robiť. To nemá so slobodou absolútne nič spoločné.
A preto predkladám návrh zákona, ktorý by v podstate neumožnil predaj alebo otvorené obchodné prevádzky, avšak iba počas rannej nedeľnej smeny. To znamená, od 6. hodiny rannej do 14. hodiny poobede. Z dvoch dôvodov. Možno tak ľudsky, keď poviem, tak z takého prozaického, že keď si zoberieme liberála, tak liberál, keď sa o tej desiatej hodine ráno zobudí, tak, kým sa preberie, už je nedeľný obed, vychutná si nedeľný obed, pozrie si možno Na telo a tam pani Žitňanskú a pekne o dvoch v pohode môže ísť aj s celou rodinou za nákupmi. Na druhej strane, keď sa ten konzervatívec alebo kresťan v nedeľu zobudí, ten, ktorý do kostola chodí, tak ide na 10.00 hod. na omšu, alebo na pol desiatu, pani Hufková hovorí, a potom pekne spolu rodina poobeduje. A poobede, keď chce, aj ten konzervatívec prípadne môže ísť za nákupmi, ale povedzme si, že sa mu to bridí, tak nepôjde. Ale tak možno tá matka z tejto rodiny bude prinútená ísť do toho obchodu, sadnúť si za tú pokladňu a vykonávať tú slobodnú vôľu podľa názoru našich liberálov. Čiže bol by to taký rozumný kompromis, že ani ten liberál by sa necítil nijako dotknutý, že by bolo ohrozené jeho právo slobodne nakupovať, kedy sa mu zmyslí, a tak isto ten konzervatívec by mohol buď s celou rodinou ísť napríklad do toho kostola, ale hlavne, o čo mi najviac ide, aby tá rodina sa aspoň raz v týždni mala šancu celá stretnúť. A to by sa, pevne verím, že to je aj liberálne, aj konzervatívne videnie sveta, že aj ten liberál, aj konzervatívec túži po tom, aby tá rodina sa aspoň kedy-tedy spolu stretla. Možno liberál už so štvrtou manželkou v poradí a konzervatívec s tou prvou, ale tak či tak by sa chceli stretnúť za tým jedným nedeľným obedom spoločne.
Druhá vec je, prečo tento návrh je podľa môjho názoru lepší, tak je to, že ublíži menej ekonomike v súčasnom stave, v ktorom sa nachádzame. Lebo ak by sme išli cestou, že zakážeme predaj počas sviatkov, ale tak isto aj počas celých nedieľ, môžu nastať také zvláštne motivácie, s ktorými sme asi nepočítali, alebo ktoré by vlastne mohli ohroziť trošičku možno plnenie aj štátneho rozpočtu. A to je to, že by ľudia vzhľadom na to, že väčšina okolitých krajín by aj v nedeľu, aj počas tých sviatkov mali otvorené obchody, tak mnoho ľudí práve z toho pohraničia by si povedali: no tak, čo budeme robiť, nemáme do čoho pichnúť, tak ideme za nákupmi. Niektorí možno do Maďarska, na Ukrajinu, do Poľska, do Čiech a počas niektorých sviatkov aj do Rakúska, keďže Rakúšania v nedeľu obchody zatvorené majú.
Veľakrát v tejto sále zaznievalo to, že prečo sa nepoučiť z toho, ako to funguje v zahraničí, v tom vyspelom svete, ako to funguje vo vyspelej západnej Európe možno, alebo v tých dlhodobých demokraciách, a prečo tu vymýšľame koleso, keď už niekde to dlhodobo funguje. A tu naozaj by som chcel dať príkladom ten stav, ktorý platí napríklad v Rakúsku alebo v Nemecku, kedy si aj v takýchto rozvinutých demokraciách povedali, že bezbrehé tlačenie ľudí, aby museli sedem dní 24 hodín byť v podstate k dispozícii a nemohli si dopredu naplánovať dva, tri štyri týždne, že kedy vlastne s tou rodinou môžu ísť na výlet alebo sadnúť si k tomu nedeľnému obedu, asi nemá nič spoločné s demokraciou. Jednoducho to je bezbrehý liberalizmus, ktorému si myslím, že by sme nemali otvárať dvere. A dnes sme mu, bohužiaľ, vystavení. A ničomu to nepomáha.
Argument, keď obchodné reťazce prichádzajú s argumentom, že keď vlastne by sme akýmkoľvek spôsobom obmedzovali otvorenie obchodov, že vlastne v tom prípade prídu o určitú časť tržieb, a teraz dávajte pozor, o ktorú, lebo nazývajú, že majú vlastne 80 % tržieb takých, ktoré ľudia vlastne potrebujú, a 20 % tzv. spontánnych nákupov, ktoré sa už nebudú druhýkrát opakovať, inak povedané, nákupu zbytočností. Vieme sami a myslím si, že mnohým z nás sa to stalo, že jednoducho niekedy ste prišli do obchodu a bolo tam niečo v akcii a sami sebe ste si povedali, že: No, nekúp to! Kúpili ste to a potom vám to rok, dva, tri alebo celý život zbytočne zavadzalo v nejakej poličke, kým ste to nevyhodili. A obchodné reťazce klesli až tak hlboko, že hovoria, že v prípade, ak zatvoríme prevádzky na akúkoľvek hodinu v roku, tak v tom prípade majú ohrozených týchto 20 % spontánnych nákupov, de facto zbytočných vecí. Naozaj sme tak hlboko klesli, že nám bude vadiť to, že si ľudia nekúpia zbytočnú vec?! Lebo tých 80 % vecí, ktoré naozaj ľudia k životu potrebujú, si bez problémov po prijatí prípadného takéhoto pozmeňujúceho návrhu sú schopní nakúpiť v sobotu večer alebo v tú nedeľu po tej 14. hodine poobede.
Takže naozaj si nemyslím, že len z chleba je živý človek. A dať ľuďom možnosť aspoň určitú časť týždňa vypnúť a povedať si, že v tomto čase ľudia, ktorí zbytočne nemusia byť v práci, tak nie sú, tak by bolo hodné dôležitosti a možno tejto sály. A bolo by to naozaj také gesto, že nielen pozerať stále na to, že čo prípadne, koľko, kde, ako z toho zarobíme, ako vytiahneme z ľudí nejaké peniaze a budeme mať o pár korún v rozpočte viac. A jednoducho tak, ako som hovoril aj pri predošlom, alebo teda pri tom, pri výzve na ústavnú zmenu Zákonníka práce, alebo pri ústavnom zakotvení by sme dokázali, že dokážeme prerásť svoj tieň a spravíme zmenu, ktorá vyslovene pomôže ľuďom. Lebo takáto zmena nikomu v skutočnosti na Slovensku neublíži.
A preto, aby som teda si bol aj istý, aby som nenavrhoval nejakú hlúposť, tak dal som si aj prepočítať dopady tohto opatrenia Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií, ktoré konštatovalo, že nie je to žiadny zásadný dopad na ekonomiku Slovenskej republiky alebo na príjmy štátneho rozpočtu. A aj pri tých vyčíslených dopadoch na prípadné HDP, ktoré vyčíslili tuším vo výške 0,04 % HDP, čo je naozaj zanedbateľné, tak vyčísľovali túto výšku pri maximálnom využití potenciálu ekonomiky. Maximálne využitie potenciálu ekonomiky znamená, nulová nezamestnanosť, od ktorej sme veľmi, veľmi ďaleko. Takže nebola by to zmena, ktorá by ekonomike alebo štátu ublížila. Bola by to zmena, ktorá by pomohla rodinám mať aspoň chvíľku nejaký priestor v týždni, nejakú kotvu, kedy si budú vedieť povedať, že keď inokedy v týždni sa nevieme stretnúť, tak v tomto čase v týždni sa určite dokážeme navzájom stretnúť. Ukázali by sme, že naozaj nám aj v skutočnosti záleží na ľuďoch, že naozaj nám v skutočnosti záleží na dobre rodiny. A nerobili by sme iba niečo, čo nám pomôže vždy iba plusovými číslami do štátnej kasy.
Dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej rady Igora Matoviča a Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 186).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 61 vkladá nový bod 62, ktorý znie:
"62. V § 94 ods. 5 znie:
"a) v dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12. hodine a 25. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len "maloobchodný predaj") s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia ods. 3 písm. f) a ods. 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú,
b) v nedeľu od 6. hodiny do 14. hodiny nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je maloobchodný predaj s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia ods. 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú. Toto ustanovenie sa nepoužije, ak deň uvedený v písm. a) pripadne na nedeľu.".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Zámerom predkladateľov je upraviť podmienky maloobchodného predaja v nedeľu. Tieto podmienky reagujú na sociálne potreby zamestnancov, ako aj na potrebu zabezpečenia zásobovania spoločnosti materiálnymi statkami predávanými formou maloobchodného predaja. Dosiahnutý kompromis umožňuje zamestnancom v maloobchodnom predaji stráviť časť dňa s rodinou a blízkymi regeneráciou síl a psychohygienou. Návrh zároveň nepôsobí invazívne do zámerov spoločnosti uskutočňovať maloobchodný predaj, keďže nezakazuje predaj v nedeľu, iba ustanovuje časové pásmo od 6. hodiny do 14. hodiny, kedy predaj nie je možný. Prihliadnuc k otváracím hodinám obchodných centier a supermarketov sa nedá hovoriť o obmedzení schopnosti predávať, vzhľadom na to, že zákazníci obchodov majú možnosť uskutočniť svoje zámery v oblasti obchodu a predaja počas šestnástich hodín v rámci nedele, keď je aj maloobchodný predaj povolený.
Prijatím pozmeňujúceho návrhu sa dosiahne želateľný stav ochrany práv zamestnancov v maloobchode, ako aj zachovanie schopnosti obchodov predávať v nedeľu. V prípade ak by niektorý z dní uvedených v novooznačenom písm. a) pripadol na nedeľu, neuplatní sa režim obmedzení formulovaných v písm. b) pre nedeľu, ale počas takého dňa bude platiť režim zavedený pre tento konkrétny deň v písm. a). Napríklad ak 24. december pripadne na nedeľu, maloobchodný predaj bude zakázaný už po 12. hodine a nielen od 6. hodiny do 14. hodiny, čo je režim platný pre nedeľu.
Ešte raz by som chcel poprosiť všetkých poslancov Národnej rady, opozičných aj koaličných, alebo strany SMER, aby ste zvážili podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Chceli sme predložiť pozmeňujúci návrh taký, ktorý by mohol byť rozumným kompromisom v tejto veci a ktorý by zbytočne iba neprovokoval liberálov, aby tu teda nedemonštrovalo nám pár tisíc ľudí na uliciach, keď by sa pozbierali po Slovensku, a za otvorené obchody aj počas nedieľ, ale zároveň aj konzervatívcom, ktorí by možno tie nedele chceli mať trošku viacej pre seba, ale zároveň aj ľuďom bez vyznania, ktorí sa necítia ani konzervatívcami, ani liberálmi, ale ktorí si uvedomujú dôležitosť rodiny a podpory rodiny pre zdravý vývoj spoločnosti.
Ďakujem veľmi pekne.
Autorizovaný
14:54
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:54
Július BrockaPán kolega, predstavte si, že KDH má vo svojom programe obmedzenie nedeľného predaja od 14. januára...
Pán kolega, predstavte si, že KDH má vo svojom programe obmedzenie nedeľného predaja od 14. januára tohto roka. Od 14. januára tohto roka, kedy sme na programovej konferencii v Žiline schválili tento návrh. A no, jednoducho, nemali sme to skôr preto, lebo pred dvadsiatimi a pred pätnástimi rokmi to nebolo treba. Ako nedeľný predaj na Slovensku vtedy neexistoval.
A teraz k tomu cúvaniu, zbabelému cúvaniu. Pán kolega, dokonca ani s pani poslankyňou Tomanovou pred rokom, keď sa novelizoval Zákonník práce, my sme nenavrhovali zákaz nedeľného predaja. Ale bol by som rád, keby ste ma počúvali. My sme navrhovali obmedzenie predaja počas sviatkov. Pán kolega, počas sviatkov. To len vtedy váš stranícky kolega, pán Sulík, si to plietol s nedeľami. Čiže ja teraz navrhujem opäť to isté, čo s pani poslankyňou Tomanovou. A nerád by som, aby, ak niekto cúvol, to boli práve poslanci SMER-u, lebo oni takmer všetci podporili ten návrh obmedzenia maloobchodného predaja počas sviatkov. Je to tá miernejšia verzia, ktorú chcem navrhnúť, a chcel by som poprosiť poslancov zo SMER-u, aby teda nemenili názor a necúvli, lebo kolega Matovič to určite vykričí.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2012 o 14:54 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Reagujem na slová predrečníka len preto, aby zasa sa nepodarilo tu vytvoriť nejaký mýtus, že páni z KDH už dvadsať rokov usilujú o zrušenie nedeľného predaja, a keď boli vo vláde, tak nikdy pre to nič neurobili, dokonca aj pán Brocka zbabelo cúvol, keď dával ten návrh, zákaz nedeľného predaja s pani Tomanovou.
Pán kolega, predstavte si, že KDH má vo svojom programe obmedzenie nedeľného predaja od 14. januára tohto roka. Od 14. januára tohto roka, kedy sme na programovej konferencii v Žiline schválili tento návrh. A no, jednoducho, nemali sme to skôr preto, lebo pred dvadsiatimi a pred pätnástimi rokmi to nebolo treba. Ako nedeľný predaj na Slovensku vtedy neexistoval.
A teraz k tomu cúvaniu, zbabelému cúvaniu. Pán kolega, dokonca ani s pani poslankyňou Tomanovou pred rokom, keď sa novelizoval Zákonník práce, my sme nenavrhovali zákaz nedeľného predaja. Ale bol by som rád, keby ste ma počúvali. My sme navrhovali obmedzenie predaja počas sviatkov. Pán kolega, počas sviatkov. To len vtedy váš stranícky kolega, pán Sulík, si to plietol s nedeľami. Čiže ja teraz navrhujem opäť to isté, čo s pani poslankyňou Tomanovou. A nerád by som, aby, ak niekto cúvol, to boli práve poslanci SMER-u, lebo oni takmer všetci podporili ten návrh obmedzenia maloobchodného predaja počas sviatkov. Je to tá miernejšia verzia, ktorú chcem navrhnúť, a chcel by som poprosiť poslancov zo SMER-u, aby teda nemenili názor a necúvli, lebo kolega Matovič to určite vykričí.
Autorizovaný
14:56
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:56
František ŠebejČiže prihováral by som sa za to, aby sme túto debatu nepovažovali za púhy populizmus, lebo to nie je. To je debata o rozdielnych predstavách o tom, ako má fungovať spoločnosť a trh práce. To po prvé.
Po druhé, rozdiely medzi liberálmi, konzervatívcami a socialistami, ak dovolíte, sa naozaj neobmedzujú na to, že či niekto chodí v nedeľu ráno do kostola a kedy vstáva. To by som povedal, že je zjednodušenie, ktoré hraničí s neslušnosťou. To sú opäť legitímne rozdiely, ktoré vznikli z rôznych pohľadov na svet a našli svoje vyjadrenie v inštitucionalizovaných politických koncepciách.
No a čo sa týka zbytočných vecí, o ktorých hovoril pán Matovič. To sú ktoré? Takto ekonomika nefunguje. Ekonomika nie je utilitárna, ekonomika je trh.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2012 o 14:56 hod.
PhDr. CSc.
František Šebej
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani podpredsedníčka. No ja absolútne presne rozumiem, čo chcel kolega Matovič povedať, ale považujem za potrebné komentovať jeho slová, čo sa týka užitočnosti alebo legitímnosti debaty o Zákonníku práce. Jednoducho bez toho, aby sa strany snažili vytĺkať politický kapitál, je to ešte aj tak, že debata o Zákonníku práce je súčasťou úplne fundamentálnej debaty medzi protrhovo orientovanou pravicou a ľavicou. Jednoducho pravica a ľavica má rôzne predstavy o svete a o tom, ako by ideálne mal fungovať, a pokúšajú sa ich presadiť. Ja oba názory považujem za legitímne, hoci jeden z nich považujem za mylný. To však neznamená, že parlament nemá byť miesto, kde sa o tom bude diskutovať, lebo toto je jedna z fundamentálnych vecí.
Čiže prihováral by som sa za to, aby sme túto debatu nepovažovali za púhy populizmus, lebo to nie je. To je debata o rozdielnych predstavách o tom, ako má fungovať spoločnosť a trh práce. To po prvé.
Po druhé, rozdiely medzi liberálmi, konzervatívcami a socialistami, ak dovolíte, sa naozaj neobmedzujú na to, že či niekto chodí v nedeľu ráno do kostola a kedy vstáva. To by som povedal, že je zjednodušenie, ktoré hraničí s neslušnosťou. To sú opäť legitímne rozdiely, ktoré vznikli z rôznych pohľadov na svet a našli svoje vyjadrenie v inštitucionalizovaných politických koncepciách.
No a čo sa týka zbytočných vecí, o ktorých hovoril pán Matovič. To sú ktoré? Takto ekonomika nefunguje. Ekonomika nie je utilitárna, ekonomika je trh.
Autorizovaný
14:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:58
Alojz HlinaĎakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2012 o 14:58 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ja budem vcelku milosrdný k tomuto, nie k vystúpeniu, ale k pozmeňovaciemu návrhu samotnému. Ja hodnotím pozitívne chuť a vôľu hľadať riešenia. Pri tomto pozmeňovacom návrhu však musím upozorniť na jedno veľké riziko. A to je v tom, že ak teraz niekto chodí v nedeľu do práce, tak aspoň zarobí, kdežto pri tomto návrhu by niekto v nedeľu chodil do práce, ale by nezarobil, lebo by mal polovičnú smenu. Čiže už ten človek tak či tak sa musí vybrať, obliecť, sadnúť na autobus, ísť a vlastne dostane iba polovičnú sumu, čiže na toto riziko upozorňujem. Čiže polovičné riešenia nie vždy sú riešením. Ja osobne sa prihováram za to, aby boli nedele voľné, zatvorené. To je moje hlboké presvedčenie. A na riziko tohto pozmeňovacieho návrhu som si dovolil upozorniť.
Ďakujem. (Potlesk.)
Autorizovaný
15:00
Vystúpenie v rozprave 15:00
Ľudovít KaníkVieme z týchto všeobecne dostupných správ, že ešte sa vlastne ani všetky zložky toho smrteľného kokteilu pre slovenskú ekonomiku, ktoré vláda SMER-u, vláda socialistov pripravuje, ešte sa ani nenaliali do toho pomyselného pohára a už zmizlo vyše šesť tisíc pracovných miest. A to hovoríme len o tých hromadných prepúšťaniach, nie o tých množstvách nenápadných, bežných javoch, ktoré fungujú v malých, stredných firmách, ktoré nedosahujú parametre hromadného prepúšťania.
Preto navrhovaná novela Zákonníka práce je zlou správou, naozaj veľmi zlou správou pre všetkých ľudí živiacich sa vlastnou prácou na Slovensku, pretože spolu s tými ďalšími ingredienciami, aj s dnes prejednávanou novelou zákona o dani z príjmov, spôsobujú veľmi negatívny mix. Mix zlých opatrení, ktoré vedú, alebo ktoré sa prejavujú ako katastrofálna hospodárska politika, ktorá povedie v budúcom roku k vysokej nezamestnanosti, k zabrzdeniu hospodárskeho rastu, k spomaleniu príjmov štátneho rozpočtu alebo znižovaniu príjmov štátneho rozpočtu a roztáčaniu špirály smerom dole, ktorá bude ďalej a ďalej komplikovať ekonomiku a život obyvateľov Slovenska.
Pán minister hovoril o vyváženom vzťahu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Áno, dobrý Zákonník práce presne takýto má byť. Obávam sa, alebo som presvedčený, že tento návrh Zákonníka práce takým nie je. Tento návrh Zákonníka práce v mnohých ustanoveniach, ako budem neskôr konkretizovať, možno aj v dobrej viere, ale prináša také zmeny, že nezdravo a niekedy až nevykonateľne zasahuje do možností budovať firmu, rozvíjať ekonomiku, tvoriť pracovné miesta, dosahovať zisk a tým pádom udržať v chode svoj podnik alebo svoju živnosť. Ako daň za, inak to nemôžem nazvať, ako za predvolebnú dohodu s odborármi, sa dramaticky posilnili a posilňujú práva, oprávnenia zástupcov odborov, odborárskych funkcionárov. Keby to boli oprávnenia na kontrolu, oprávnenia na informácie, oprávnenia na komunikáciu, ťažko by niekto mohol namietať. Ale to sú oprávnenia, ktoré im umožňujú v niektorých extrémnych prípadoch zastaviť chod podniku, ktoré im umožňujú žiadať od zamestnávateľa také náklady, dodatočné náklady, ktoré v dnešnej ťažkej ekonomickej situácii sú problémom, ktoré naozaj môžu znamenať pre daný podnik úplne zbytočné, neefektívne vynaložené náklady, ktoré samozrejme niekde musia najprv vzniknúť. Niekto ich musí vytvoriť. A tieto náklady potom nemôžu byť použité na nič iné, ako na financovanie odborových funkcionárov, nemôžu byť použité na zvyšovanie platov, nemôžu byť použité na nové investície. Jednoducho spotrebujú sa absolútne neproduktívne.
Ďalším aspektom, o ktorom sme tu mnohokrát rozprávali, je znovu zavádzaný súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Na prvé počutie, na prvý pohľad veľmi humánny prístup. Ten, kto sa dostane do situácie, že stráca zamestnanie, tak dostane viac prostriedkov. Kto by bol proti tomu? Naozaj nikto, pokiaľ si neuvedomí súvislosti. Treba si predovšetkým uvedomiť, že z 99 % prípadov nikto neprepúšťa svojich zamestnancov preto, lebo chce im urobiť zle, z nejakého cynického popudu. Stáva sa to v tej chvíli, keď sa firma dostane do ťažkostí.
Dnes aj kolegovia poslanci zo SMER-u pri prejednávaní novely zákona o dani z príjmov, hovorili o príkladoch, ako sa strojárske firmy napr. dostávajú do ťažkostí. Ako im viazne odbyt. A tak by sme mohli hovoriť o mnohých iných odvetviach, určite áno, pretože taký je svet, taký je trh, niekedy sa darí viac, niekedy sa darí menej. A keď sa firma dostane do takýchto ťažkostí a nemá dostatok prostriedkov, pretože nemá dostatočný odbyt na to, aby mohla podnik financovať v takom rozsahu ako doteraz, vtedy prichádza nevyhnutnosť zoštíhliť firmu, znížiť náklady. Hľadajú sa všetky možné cesty a niekedy jedinou cestou, ako udržať firmu pri živote, je pristúpiť k prepusteniu časti zamestnancov. Ale keď spravíme z tejto nevyhnutnej ekonomickej situácie nákladnú operáciu pre zamestnávateľa, ktorá mu znemožňuje, síce nepríjemný a určite to nerobí s potešením, ale nevyhnutný krok, môže to znamenať, že si nemôže jednoducho, nemôže pristúpiť k takémuto ozdravnému opatreniu, odkladá ho, tá firma sa dostáva do väčšej a väčšej zadĺženosti, až nakoniec príde bankrot. Príde konkurz, príde koniec celej firmy. A tak miesto ozdravenia, prepustenia možno piatich, možno desiatich percent zamestnancov, o prácu prídu všetci. Ale to už humánne nie je. To už nie je to pozitívne. Preto treba, keď sa bavíme o ekonomike, vidieť tieto súvislosti. Nezostať len tak na povrchu, na tom prvoplánovom vnímaní veci, byť pekný, dať si nad seba transparent o sociálnosti, ale pritom nevidieť následky takýchto rozhodnutí.
Preto naozaj stojím si za tým, že opakovane hovorím, že následky takéhoto spôsobu prístupu k veciam v ekonomike, takéhoto socialistického prístupu, v konečnom dôsledku znamenajú zväčšenie počtu nezamestnaných, zväčšenie ľudí bez práce, bez príjmu, zväčšenie počtu tých, ktorých, socialisti tvrdia, že hája, že sú tu na to, aby bránili tých slabých. Bránili zamestnancov, bránili ľudí s nízkymi príjmami. Výsledkom toho je, že tých ľudí je viac, a to nie je sociálne.
Teraz by som prešiel k tým konkrétnym veciam. Alebo ešte predsa len, ešte v rámci toho k jednej všeobecnej poznámke. Pán minister povedal, že bol prekvapený, že vo výboroch nezazneli pozmeňujúce návrhy. Tak musím povedať svoju osobnú skúsenosť. Áno, ani ja som nepodal vo výbore pozmeňujúci návrh, pretože som dospel k presvedčeniu, že to absolútne nemá význam. Ja som stále bol v tom a rád by som v tom aj zostal, že výbor je miestom na prácu, kde tá politika ide trošku stranou a môžeme sa baviť o odborných veciach a bez nejakých predpojatostí o nich diskutovať. Preto som napr. v našom výbore, som členom sociálneho výboru, do ktorého spadá, pod gesciu, aj tento zákon, navrhol, aby sme sa tým zaoberali, týmito problémami ešte v širšom meradle. Aby sme vytvorili komisie, kde prizveme odborníkov aj mimo parlamentu, a aby sme sa zaoberali dvomi najväčšími alebo jednými z najväčších, možno aj najväčšími problémami Slovenska. Aby sme zriadili výbor pre zamestnanosť a hľadali cesty pre to, aby sme podporili zamestnanosť, podporili to, aby ľudia neprichádzali o prácu. A druhý výbor, aby sme zriadili výbor pre riešenie a zaoberaním sa problémami rómskej menšiny. Tieto moje návrhy boli zmietnuté zo stola, poviem to veľmi jednoducho. A na všetky iné návrhy aj pri predchádzajúcich návrhoch zákonoch je reakcia, čo pán minister povie, tak až tak budeme hlasovať. Načo potom vo výboroch hľadať riešenia, keď je to všetko riešené cez stranícke pokyny, ja neviem kde sa rodiace, či na úrade vlády alebo nejakom špeciálnom politbyre strany SMER? Žiaľbohu. Keby sa tento prístup zmenil, tak určite by tých návrhov vo výboroch bolo veľmi veľa.
A teraz poďme ku konkrétnym problémom. Ja ešte nebudem dnes predkladať pozmeňujúce návrhy, aj keď ich mám niekoľko, ale špeciálne pomenujem tie problémy, aby som vytvoril priestor aj na to, aby ste snáď mohli nad tým rozmýšľať.
Prvým problémom, ktorý podľa mňa treba riešiť, že navrhovaná novela Zákonníka práce sa dostáva do rozporu s iným zákonom, s Obchodným zákonníkom. Vy v tej snahe, predkladatelia, v snahe povýšiť odborárskych funkcionárov na neviem aký piedestál, ste ich vybavili takými právomocami, že umožňujú im nielen zasahovať do chodu podniku, ale znemožňujú zamestnávateľovi vykonávať rozhodnutia bez súhlasu týchto odborárskych funkcionárov. Ale § 2 Obchodného zákonníka jednoznačne definuje, čo je to podnikanie. Podnikanie je samostatná činnosť, samostatná činnosť podnikateľa, za ktorú nesie priamu zodpovednosť.
Za čo nesú zodpovednosť odborárski funkcionári, ktorí znemožnia zamestnávateľovi a podnikateľovi prijať rozhodnutie na základe tohto zákona? Tu je priamy rozpor s týmito dvoma zákonmi. Veď predsa nemôže niekto, kto nenesie žiadnu zodpovednosť, ani hmotnú, ani akúkoľvek inú, ani pred zákonom, zabrániť v slobodnej podnikateľskej činnosti zamestnávateľovi a podnikateľovi. To je jeden z aspektov, na ktorý treba poukázať.
Ďalší veľmi negatívny aspekt súvisiaci s týmto a prejavujúci sa aj v priamych nákladoch zamestnávateľov je výpočet, alebo spôsob, ktorý zákon priamo, návrh zákona priamo ukladá, ako financovať a v akom rozsahu zástupcov odborárov alebo odborárskych funkcionárov. Zákon hovorí o tom, že zamestnávateľ musí vytvoriť taký časový priestor a platiť toho zamestnanca, ktorý vzniká ako súčin počtu zamestnancov krát 15 minút. To znamená, firma, ktorá má 100 zamestnancov krát 15 minút, to je pracovný čas a platený pracovný čas, ktorý musí financovať zamestnávateľ a ktorý je vyčlenený na to, aby odborársky funkcionár mohol vykonávať svoju odborársku prácu v rámci pracovného času, samozrejme.
Takže aby sme si to vedeli predstaviť v reáli, takže v podniku, ktorý napríklad zamestnáva tritisídvesto zamestnancov, takto je nutné uvoľniť až piatich zamestnancov a plne platiť. Zamestnávateľ so šesťtisícštyristo zamestnancami musí uvoľniť takto až desiatich zamestnancov a plne ich platiť.
Keď by sme si to premietli na celé hospodárstvo, to je veľmi zaujímavé číslo. Podľa štatistického úradu pracuje na Slovensku v zamestnaneckom pomer cirka dvetisíc štyri milióna (Pozn. red.: správne má byť - 2,4 mil.) ľudí.
Ak by sme predpokladali, že len polovica z nich, len polovica z nich je vo firmách, kde pôsobí odborárska organizácia, alebo aspoň zamestnanecká rada, tak finančnú záťaž zamestnávateľov je možné vyčísliť nasledovne: keď to vynásobíme pätnástimi minútami, vyjdeme z priemernej mzdy spolu s odvodmi, tak je to 22,7 mil. eur, 22,7 mil. eur bude musieť byť dodatočne vynaložených na základe tohto návrhu zákona, ktorý predkladáte, v celom hospodárstve; 22,7 mil. eur nebude možné použiť na zvýšenie miezd, nebude možné použiť na investície, na obnovu podnikov, na zvýšenie ich konkurencieschopnosti, ale budú musieť byť vyplatené odborárskym funkcionárom.
Vážené dámy, vážení páni, keby len to! Keby len to! Zákon ide až do takej perverznosti, nebojím sa to povedať, lebo to je naozaj neskonalé, že aj v prípade, že aj v prípade, že títo ľudia nepracujú alebo nevykonávajú činnosť v danom podniku, nie je možné tieto peniaze nevyplatiť. Tieto peniaze je podľa tohto zákona nutné vyplatiť odborovej organizácii. Aj keď títo ľudia túto prácu nevykonávajú, ani nie sú na ňu vyčlenení. To znamená, niekto si tu poriadne namastí vrecká, ale nebudú to zamestnanci, nebudú to, samozrejme, zamestnávatelia. A niekto o tie peniaze príde. A namastí si vrecká len skutočne úzka skupina odborárskych funkcionárov, nie odborárov, odborárskych funkcionárov, pretože tí, aj keď tú prácu nebudú vykonávať, tak budú musieť, prídu s natrčenou dlaňou, alebo donesú bankový účet, kam zamestnávateľ má poslať tieto peniaze: 22,7 milióna eur. Strašná čiastka. My tu škrtíme ľudí, oberáme ich, alebo vy ich oberáte zvýšenými daňami, poplatkami, odvodmi o každé euro. A tuto 22,7 milióna eur len tak, odborárskych funkcionárom.
A teraz si to ešte prehoďme, aj aby sme si to vedeli ešte aj z iného uhla predstaviť, že koľko je to takých akože človeko-dní. Takže znamená to, v celom hospodárstve tisícosemsto ľudí, ktorí nebudú nič produkovať, ale budú plne platení. Tisícosemsto ľudí. Takto si predstavujete riešenie nezamestnanosti, že nám tu vznikne 1800 odborárskych pozícií, ktoré budú musieť zamestnávatelia platiť?! Toto sú zložky toho otravného koktailu, ktorý miešate.
Ďalší veľmi dôležitý prvok, a tu by som naozaj... (Výkriky v sále.) Ja viem, že sa vám ťažko počúva to, čo hovorím, však aj mne by sa to ťažko počúvalo, keby som niečo také robil, ale ja sa snažím, lebo vnímam, že áno, máte iný pohľad na svet, aj budete mať. Ale to je normálne, ste ľavica, socialisti a ja naozaj nezdieľam vaše riešenia, lebo si myslím, že sú škodlivé. Ale máte osemdesiattri poslancov a mohli by sme sa postaviť k tomu tak, že čím horšie, tým lepšie. Tieto opatrenia budú prijaté, stúpne nezamestnanosť, ľudia budú nahnevaní, pochopia, že tie vaše istoty boli absolútnymi neistotami a že sa totálne nechali oklamať. A výborne! Ale my nechceme, my nechceme pristupovaťk tomu z takejto pozície. Pretože tí ľudia na to doplatia. A my nechceme, aby ľudia doplácali na nedomyslené, možno, ja uznám, že niekedy si naozaj, nemyslím si, že to robíte úmyselne, ale že to je z nedomyslenia súvislostí, ktoré tie veci vytvárajú. A preto sa snažím prinášať aj také pozmeňovacie návrhy, ktoré rešpektujú vaše videnie sveta, ale aspoň sčasti kompenzujú tie nerozumnosti, ktoré ich realizácia prináša.
Preto budem navrhovať v rámci ústnej rozpravy pozmeňovací návrh, ktorého cieľ je, alebo ktorého podstata je, že vytvoríme, keby bol prijatý, vytvoríme kategóriu malého zamestnávateľa. Prečo? Na Slovensku sú najväčším zamestnávateľom práve malé a stredné firmy. Tie vytvárajú pracovné miesta v, konkrétne v počte 72 % všetkých pracovných miest na Slovensku. To je náš rozhodujúci zamestnávateľ. Nie tie veľké koncerny, ktorým vy navrhujete stále, že tí budú vlastne riešení cez investičné stimuly a odpúšťanie daní a všetkého možného. Ale títo malí a strední, ktorí žiadne investičné stimuly nikdy nedostanú, tak tí najprv musia cez dane vytvoriť zdroje na všetky tieto vaše hry.
Ale zároveň tieto firmy sú najviac ohrozené. To nie sú silné firmy, ktoré oplývajú hotovosťou na svojich účtoch. To sú firmy, ktoré naozaj každý malý záchvev na trhu, zmena v situácii, nedostatok objednávok, pre nich znamená, že môže to firmu položiť. A keď im týmto Zákonníkom práce naložíme na plecia ďalšie náklady, alebo vy im naložíte, a to naozaj ďalšie náklady sú, či už tým súbehom, ktorý sme spomínali, či už financovaním odborov, alebo aj napríklad znemožnením fungovania niektorých firiem, pretože bez súhlasu odborov nie je možné ani dohodnúť si nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času a tým pádom tá firma asi by mala zavrieť svoje brány, tak títo zamestnávatelia si s tým ťažko vedia poradiť.
Tie veľké firmy, tí, ktorí zamestnávajú tisíce ľudí, tie sa nejako vysporiadajú. Žiaľbohu, obávam sa, že niektoré aj tým, že odídu sa zdaňovať do krajín, kde sa platia nižšie dane, a štát príde o veľké zdroje, ale to je téma, ktorú sme tu mali doobeda a včera. Ale tieto malé firmy proste oprávnene by mali byť podporené. A to nie je len nejaký môj výmysel. Existuje Európska charta malých podnikov, ktorá je prijatá na pôde Európskej únie, ktorá jednoznačne hovorí, že takéto firmy sú kostrou ekonomiky a že ich, treba k nim pristupovať úplne špeciálnym spôsobom. Preto navrhujem, aby sme vytvorili takéto osobitnú kategóriu, a to firmy do päťdesiat zamestnancov. Aby sme sa na firmy, ktoré majú menej ako päťdesiat zamestnancov alebo maximálne päťdesiat zamestnancov, pozerali inou optikou, pretože sú najviac ohrozené všetkými negatívnymi zmenami. A aby sa na tieto firmy nevzťahovali všetky ustanovenia, ktoré vaša novela prináša.
Ja tomu hovorím, že, viete, to by, keby toto videnie, alebo tento návrh bol akceptovaný, kľudne by sme mohli povedať, že aj zamestnancova koza zostane celá, aj socialistický vlk bude nažratý. Aj vaše zmeny, ktoré ja síce nechválim, ale viem, že máte silu na to, aby ste ich prijali, prijaté budú. A aj nepoškodíte tak veľmi tých zamestnancov, ako sa ich, pokiaľ trošičku neskorigujeme vaše návrhy, poškodiť podarí. Takže to je druhé jadro návrhov, ktoré budem predkladať v rozprave, ktorá ešte bude pokračovať.
Vážený pán minister, vážení kolegovia zo SMER-u, aj moji kolegovia z opozície, Zákonník práce je dôležitá právna norma. Nie on rozhoduje o všetkom, ale je významnou súčasťou tých zmien. A naozaj spolu so zvyšovaním daňového bremena, odvodového bremena spolu so zavádzaním skrytých, otvorených a všelijakých ďalších poplatkov so zdanením všetkého pomaly, čo sa hýbe, je veľmi negatívnym katalyzátorom, pokiaľ by bol prijatý tak, ako je. A naozaj uvidíme, či, však čas beží relatívne rýchlo, by spôsobili veľmi negatívne zmeny v slovenskej ekonomike - spomalenie rastu, zníženie konkurencieschopnosti, zvýšenie nezamestnanosti, tisíce ľudí bez práce. Vyvarujme sa takýchto zmien, pretože to nepomôže nikomu. A myslím si, že vy nesiete zodpovednosť za túto krajinu, tak by ste mali veľmi pozorne zvažovať, aké kroky robíte.
Ďakujem za pozornosť. A samozrejme na záver doložím, že pokiaľ nejaké pozmeňovacie návrhy nebudú prijaté, tak klub SDKÚ - DS ani náhodou takúto vládnu novelu podporiť nemôže.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
24.10.2012 o 15:00 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, pokračujeme v rozprave o ďalšej nemilej správe pre Slovensko, pre jeho obyvateľov a pre ekonomiku. Každý z vás zrejme v posledných dňoch zachytil množiace sa správy o tom, ako ľudia prichádzajú o prácu. Čoraz viac je oznámení o hromadných prepúšťaniach. O tom, že firmy masovo prepúšťajú svojich zamestnancov. A niektoré firmy úplne otvorene a nezakryte hovoria, že dôvodom, alebo z jedných dôvodov sú práve pripravované vládne zmeny, ktoré poškodzujú ekonomiku, ktoré kazia, ničia podnikateľské prostredie, prostredie pre tvorbu pracovných miest, a ktoré ich stavajú spolu s ďalšími negatívnymi ekonomickými faktormi pred veľmi ťažké otázky a pred veľmi ťažkú budúcnosť. Preto sa deje to, na čo som upozorňoval už viackrát. Mnohé firmy už v predstihu reagujú na to, že od budúceho roka, keď bude platiť nový Zákonník práce, pokiaľ sa prijme v nezmenenej podobe, sa ich šanca na prežitie v tejto zostrujúcej sa hospodárskej kríze bude zmenšovať a snažia sa zachrániť, čo sa dá.
Vieme z týchto všeobecne dostupných správ, že ešte sa vlastne ani všetky zložky toho smrteľného kokteilu pre slovenskú ekonomiku, ktoré vláda SMER-u, vláda socialistov pripravuje, ešte sa ani nenaliali do toho pomyselného pohára a už zmizlo vyše šesť tisíc pracovných miest. A to hovoríme len o tých hromadných prepúšťaniach, nie o tých množstvách nenápadných, bežných javoch, ktoré fungujú v malých, stredných firmách, ktoré nedosahujú parametre hromadného prepúšťania.
Preto navrhovaná novela Zákonníka práce je zlou správou, naozaj veľmi zlou správou pre všetkých ľudí živiacich sa vlastnou prácou na Slovensku, pretože spolu s tými ďalšími ingredienciami, aj s dnes prejednávanou novelou zákona o dani z príjmov, spôsobujú veľmi negatívny mix. Mix zlých opatrení, ktoré vedú, alebo ktoré sa prejavujú ako katastrofálna hospodárska politika, ktorá povedie v budúcom roku k vysokej nezamestnanosti, k zabrzdeniu hospodárskeho rastu, k spomaleniu príjmov štátneho rozpočtu alebo znižovaniu príjmov štátneho rozpočtu a roztáčaniu špirály smerom dole, ktorá bude ďalej a ďalej komplikovať ekonomiku a život obyvateľov Slovenska.
Pán minister hovoril o vyváženom vzťahu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Áno, dobrý Zákonník práce presne takýto má byť. Obávam sa, alebo som presvedčený, že tento návrh Zákonníka práce takým nie je. Tento návrh Zákonníka práce v mnohých ustanoveniach, ako budem neskôr konkretizovať, možno aj v dobrej viere, ale prináša také zmeny, že nezdravo a niekedy až nevykonateľne zasahuje do možností budovať firmu, rozvíjať ekonomiku, tvoriť pracovné miesta, dosahovať zisk a tým pádom udržať v chode svoj podnik alebo svoju živnosť. Ako daň za, inak to nemôžem nazvať, ako za predvolebnú dohodu s odborármi, sa dramaticky posilnili a posilňujú práva, oprávnenia zástupcov odborov, odborárskych funkcionárov. Keby to boli oprávnenia na kontrolu, oprávnenia na informácie, oprávnenia na komunikáciu, ťažko by niekto mohol namietať. Ale to sú oprávnenia, ktoré im umožňujú v niektorých extrémnych prípadoch zastaviť chod podniku, ktoré im umožňujú žiadať od zamestnávateľa také náklady, dodatočné náklady, ktoré v dnešnej ťažkej ekonomickej situácii sú problémom, ktoré naozaj môžu znamenať pre daný podnik úplne zbytočné, neefektívne vynaložené náklady, ktoré samozrejme niekde musia najprv vzniknúť. Niekto ich musí vytvoriť. A tieto náklady potom nemôžu byť použité na nič iné, ako na financovanie odborových funkcionárov, nemôžu byť použité na zvyšovanie platov, nemôžu byť použité na nové investície. Jednoducho spotrebujú sa absolútne neproduktívne.
Ďalším aspektom, o ktorom sme tu mnohokrát rozprávali, je znovu zavádzaný súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Na prvé počutie, na prvý pohľad veľmi humánny prístup. Ten, kto sa dostane do situácie, že stráca zamestnanie, tak dostane viac prostriedkov. Kto by bol proti tomu? Naozaj nikto, pokiaľ si neuvedomí súvislosti. Treba si predovšetkým uvedomiť, že z 99 % prípadov nikto neprepúšťa svojich zamestnancov preto, lebo chce im urobiť zle, z nejakého cynického popudu. Stáva sa to v tej chvíli, keď sa firma dostane do ťažkostí.
Dnes aj kolegovia poslanci zo SMER-u pri prejednávaní novely zákona o dani z príjmov, hovorili o príkladoch, ako sa strojárske firmy napr. dostávajú do ťažkostí. Ako im viazne odbyt. A tak by sme mohli hovoriť o mnohých iných odvetviach, určite áno, pretože taký je svet, taký je trh, niekedy sa darí viac, niekedy sa darí menej. A keď sa firma dostane do takýchto ťažkostí a nemá dostatok prostriedkov, pretože nemá dostatočný odbyt na to, aby mohla podnik financovať v takom rozsahu ako doteraz, vtedy prichádza nevyhnutnosť zoštíhliť firmu, znížiť náklady. Hľadajú sa všetky možné cesty a niekedy jedinou cestou, ako udržať firmu pri živote, je pristúpiť k prepusteniu časti zamestnancov. Ale keď spravíme z tejto nevyhnutnej ekonomickej situácie nákladnú operáciu pre zamestnávateľa, ktorá mu znemožňuje, síce nepríjemný a určite to nerobí s potešením, ale nevyhnutný krok, môže to znamenať, že si nemôže jednoducho, nemôže pristúpiť k takémuto ozdravnému opatreniu, odkladá ho, tá firma sa dostáva do väčšej a väčšej zadĺženosti, až nakoniec príde bankrot. Príde konkurz, príde koniec celej firmy. A tak miesto ozdravenia, prepustenia možno piatich, možno desiatich percent zamestnancov, o prácu prídu všetci. Ale to už humánne nie je. To už nie je to pozitívne. Preto treba, keď sa bavíme o ekonomike, vidieť tieto súvislosti. Nezostať len tak na povrchu, na tom prvoplánovom vnímaní veci, byť pekný, dať si nad seba transparent o sociálnosti, ale pritom nevidieť následky takýchto rozhodnutí.
Preto naozaj stojím si za tým, že opakovane hovorím, že následky takéhoto spôsobu prístupu k veciam v ekonomike, takéhoto socialistického prístupu, v konečnom dôsledku znamenajú zväčšenie počtu nezamestnaných, zväčšenie ľudí bez práce, bez príjmu, zväčšenie počtu tých, ktorých, socialisti tvrdia, že hája, že sú tu na to, aby bránili tých slabých. Bránili zamestnancov, bránili ľudí s nízkymi príjmami. Výsledkom toho je, že tých ľudí je viac, a to nie je sociálne.
Teraz by som prešiel k tým konkrétnym veciam. Alebo ešte predsa len, ešte v rámci toho k jednej všeobecnej poznámke. Pán minister povedal, že bol prekvapený, že vo výboroch nezazneli pozmeňujúce návrhy. Tak musím povedať svoju osobnú skúsenosť. Áno, ani ja som nepodal vo výbore pozmeňujúci návrh, pretože som dospel k presvedčeniu, že to absolútne nemá význam. Ja som stále bol v tom a rád by som v tom aj zostal, že výbor je miestom na prácu, kde tá politika ide trošku stranou a môžeme sa baviť o odborných veciach a bez nejakých predpojatostí o nich diskutovať. Preto som napr. v našom výbore, som členom sociálneho výboru, do ktorého spadá, pod gesciu, aj tento zákon, navrhol, aby sme sa tým zaoberali, týmito problémami ešte v širšom meradle. Aby sme vytvorili komisie, kde prizveme odborníkov aj mimo parlamentu, a aby sme sa zaoberali dvomi najväčšími alebo jednými z najväčších, možno aj najväčšími problémami Slovenska. Aby sme zriadili výbor pre zamestnanosť a hľadali cesty pre to, aby sme podporili zamestnanosť, podporili to, aby ľudia neprichádzali o prácu. A druhý výbor, aby sme zriadili výbor pre riešenie a zaoberaním sa problémami rómskej menšiny. Tieto moje návrhy boli zmietnuté zo stola, poviem to veľmi jednoducho. A na všetky iné návrhy aj pri predchádzajúcich návrhoch zákonoch je reakcia, čo pán minister povie, tak až tak budeme hlasovať. Načo potom vo výboroch hľadať riešenia, keď je to všetko riešené cez stranícke pokyny, ja neviem kde sa rodiace, či na úrade vlády alebo nejakom špeciálnom politbyre strany SMER? Žiaľbohu. Keby sa tento prístup zmenil, tak určite by tých návrhov vo výboroch bolo veľmi veľa.
A teraz poďme ku konkrétnym problémom. Ja ešte nebudem dnes predkladať pozmeňujúce návrhy, aj keď ich mám niekoľko, ale špeciálne pomenujem tie problémy, aby som vytvoril priestor aj na to, aby ste snáď mohli nad tým rozmýšľať.
Prvým problémom, ktorý podľa mňa treba riešiť, že navrhovaná novela Zákonníka práce sa dostáva do rozporu s iným zákonom, s Obchodným zákonníkom. Vy v tej snahe, predkladatelia, v snahe povýšiť odborárskych funkcionárov na neviem aký piedestál, ste ich vybavili takými právomocami, že umožňujú im nielen zasahovať do chodu podniku, ale znemožňujú zamestnávateľovi vykonávať rozhodnutia bez súhlasu týchto odborárskych funkcionárov. Ale § 2 Obchodného zákonníka jednoznačne definuje, čo je to podnikanie. Podnikanie je samostatná činnosť, samostatná činnosť podnikateľa, za ktorú nesie priamu zodpovednosť.
Za čo nesú zodpovednosť odborárski funkcionári, ktorí znemožnia zamestnávateľovi a podnikateľovi prijať rozhodnutie na základe tohto zákona? Tu je priamy rozpor s týmito dvoma zákonmi. Veď predsa nemôže niekto, kto nenesie žiadnu zodpovednosť, ani hmotnú, ani akúkoľvek inú, ani pred zákonom, zabrániť v slobodnej podnikateľskej činnosti zamestnávateľovi a podnikateľovi. To je jeden z aspektov, na ktorý treba poukázať.
Ďalší veľmi negatívny aspekt súvisiaci s týmto a prejavujúci sa aj v priamych nákladoch zamestnávateľov je výpočet, alebo spôsob, ktorý zákon priamo, návrh zákona priamo ukladá, ako financovať a v akom rozsahu zástupcov odborárov alebo odborárskych funkcionárov. Zákon hovorí o tom, že zamestnávateľ musí vytvoriť taký časový priestor a platiť toho zamestnanca, ktorý vzniká ako súčin počtu zamestnancov krát 15 minút. To znamená, firma, ktorá má 100 zamestnancov krát 15 minút, to je pracovný čas a platený pracovný čas, ktorý musí financovať zamestnávateľ a ktorý je vyčlenený na to, aby odborársky funkcionár mohol vykonávať svoju odborársku prácu v rámci pracovného času, samozrejme.
Takže aby sme si to vedeli predstaviť v reáli, takže v podniku, ktorý napríklad zamestnáva tritisídvesto zamestnancov, takto je nutné uvoľniť až piatich zamestnancov a plne platiť. Zamestnávateľ so šesťtisícštyristo zamestnancami musí uvoľniť takto až desiatich zamestnancov a plne ich platiť.
Keď by sme si to premietli na celé hospodárstvo, to je veľmi zaujímavé číslo. Podľa štatistického úradu pracuje na Slovensku v zamestnaneckom pomer cirka dvetisíc štyri milióna (Pozn. red.: správne má byť - 2,4 mil.) ľudí.
Ak by sme predpokladali, že len polovica z nich, len polovica z nich je vo firmách, kde pôsobí odborárska organizácia, alebo aspoň zamestnanecká rada, tak finančnú záťaž zamestnávateľov je možné vyčísliť nasledovne: keď to vynásobíme pätnástimi minútami, vyjdeme z priemernej mzdy spolu s odvodmi, tak je to 22,7 mil. eur, 22,7 mil. eur bude musieť byť dodatočne vynaložených na základe tohto návrhu zákona, ktorý predkladáte, v celom hospodárstve; 22,7 mil. eur nebude možné použiť na zvýšenie miezd, nebude možné použiť na investície, na obnovu podnikov, na zvýšenie ich konkurencieschopnosti, ale budú musieť byť vyplatené odborárskym funkcionárom.
Vážené dámy, vážení páni, keby len to! Keby len to! Zákon ide až do takej perverznosti, nebojím sa to povedať, lebo to je naozaj neskonalé, že aj v prípade, že aj v prípade, že títo ľudia nepracujú alebo nevykonávajú činnosť v danom podniku, nie je možné tieto peniaze nevyplatiť. Tieto peniaze je podľa tohto zákona nutné vyplatiť odborovej organizácii. Aj keď títo ľudia túto prácu nevykonávajú, ani nie sú na ňu vyčlenení. To znamená, niekto si tu poriadne namastí vrecká, ale nebudú to zamestnanci, nebudú to, samozrejme, zamestnávatelia. A niekto o tie peniaze príde. A namastí si vrecká len skutočne úzka skupina odborárskych funkcionárov, nie odborárov, odborárskych funkcionárov, pretože tí, aj keď tú prácu nebudú vykonávať, tak budú musieť, prídu s natrčenou dlaňou, alebo donesú bankový účet, kam zamestnávateľ má poslať tieto peniaze: 22,7 milióna eur. Strašná čiastka. My tu škrtíme ľudí, oberáme ich, alebo vy ich oberáte zvýšenými daňami, poplatkami, odvodmi o každé euro. A tuto 22,7 milióna eur len tak, odborárskych funkcionárom.
A teraz si to ešte prehoďme, aj aby sme si to vedeli ešte aj z iného uhla predstaviť, že koľko je to takých akože človeko-dní. Takže znamená to, v celom hospodárstve tisícosemsto ľudí, ktorí nebudú nič produkovať, ale budú plne platení. Tisícosemsto ľudí. Takto si predstavujete riešenie nezamestnanosti, že nám tu vznikne 1800 odborárskych pozícií, ktoré budú musieť zamestnávatelia platiť?! Toto sú zložky toho otravného koktailu, ktorý miešate.
Ďalší veľmi dôležitý prvok, a tu by som naozaj... (Výkriky v sále.) Ja viem, že sa vám ťažko počúva to, čo hovorím, však aj mne by sa to ťažko počúvalo, keby som niečo také robil, ale ja sa snažím, lebo vnímam, že áno, máte iný pohľad na svet, aj budete mať. Ale to je normálne, ste ľavica, socialisti a ja naozaj nezdieľam vaše riešenia, lebo si myslím, že sú škodlivé. Ale máte osemdesiattri poslancov a mohli by sme sa postaviť k tomu tak, že čím horšie, tým lepšie. Tieto opatrenia budú prijaté, stúpne nezamestnanosť, ľudia budú nahnevaní, pochopia, že tie vaše istoty boli absolútnymi neistotami a že sa totálne nechali oklamať. A výborne! Ale my nechceme, my nechceme pristupovaťk tomu z takejto pozície. Pretože tí ľudia na to doplatia. A my nechceme, aby ľudia doplácali na nedomyslené, možno, ja uznám, že niekedy si naozaj, nemyslím si, že to robíte úmyselne, ale že to je z nedomyslenia súvislostí, ktoré tie veci vytvárajú. A preto sa snažím prinášať aj také pozmeňovacie návrhy, ktoré rešpektujú vaše videnie sveta, ale aspoň sčasti kompenzujú tie nerozumnosti, ktoré ich realizácia prináša.
Preto budem navrhovať v rámci ústnej rozpravy pozmeňovací návrh, ktorého cieľ je, alebo ktorého podstata je, že vytvoríme, keby bol prijatý, vytvoríme kategóriu malého zamestnávateľa. Prečo? Na Slovensku sú najväčším zamestnávateľom práve malé a stredné firmy. Tie vytvárajú pracovné miesta v, konkrétne v počte 72 % všetkých pracovných miest na Slovensku. To je náš rozhodujúci zamestnávateľ. Nie tie veľké koncerny, ktorým vy navrhujete stále, že tí budú vlastne riešení cez investičné stimuly a odpúšťanie daní a všetkého možného. Ale títo malí a strední, ktorí žiadne investičné stimuly nikdy nedostanú, tak tí najprv musia cez dane vytvoriť zdroje na všetky tieto vaše hry.
Ale zároveň tieto firmy sú najviac ohrozené. To nie sú silné firmy, ktoré oplývajú hotovosťou na svojich účtoch. To sú firmy, ktoré naozaj každý malý záchvev na trhu, zmena v situácii, nedostatok objednávok, pre nich znamená, že môže to firmu položiť. A keď im týmto Zákonníkom práce naložíme na plecia ďalšie náklady, alebo vy im naložíte, a to naozaj ďalšie náklady sú, či už tým súbehom, ktorý sme spomínali, či už financovaním odborov, alebo aj napríklad znemožnením fungovania niektorých firiem, pretože bez súhlasu odborov nie je možné ani dohodnúť si nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času a tým pádom tá firma asi by mala zavrieť svoje brány, tak títo zamestnávatelia si s tým ťažko vedia poradiť.
Tie veľké firmy, tí, ktorí zamestnávajú tisíce ľudí, tie sa nejako vysporiadajú. Žiaľbohu, obávam sa, že niektoré aj tým, že odídu sa zdaňovať do krajín, kde sa platia nižšie dane, a štát príde o veľké zdroje, ale to je téma, ktorú sme tu mali doobeda a včera. Ale tieto malé firmy proste oprávnene by mali byť podporené. A to nie je len nejaký môj výmysel. Existuje Európska charta malých podnikov, ktorá je prijatá na pôde Európskej únie, ktorá jednoznačne hovorí, že takéto firmy sú kostrou ekonomiky a že ich, treba k nim pristupovať úplne špeciálnym spôsobom. Preto navrhujem, aby sme vytvorili takéto osobitnú kategóriu, a to firmy do päťdesiat zamestnancov. Aby sme sa na firmy, ktoré majú menej ako päťdesiat zamestnancov alebo maximálne päťdesiat zamestnancov, pozerali inou optikou, pretože sú najviac ohrozené všetkými negatívnymi zmenami. A aby sa na tieto firmy nevzťahovali všetky ustanovenia, ktoré vaša novela prináša.
Ja tomu hovorím, že, viete, to by, keby toto videnie, alebo tento návrh bol akceptovaný, kľudne by sme mohli povedať, že aj zamestnancova koza zostane celá, aj socialistický vlk bude nažratý. Aj vaše zmeny, ktoré ja síce nechválim, ale viem, že máte silu na to, aby ste ich prijali, prijaté budú. A aj nepoškodíte tak veľmi tých zamestnancov, ako sa ich, pokiaľ trošičku neskorigujeme vaše návrhy, poškodiť podarí. Takže to je druhé jadro návrhov, ktoré budem predkladať v rozprave, ktorá ešte bude pokračovať.
Vážený pán minister, vážení kolegovia zo SMER-u, aj moji kolegovia z opozície, Zákonník práce je dôležitá právna norma. Nie on rozhoduje o všetkom, ale je významnou súčasťou tých zmien. A naozaj spolu so zvyšovaním daňového bremena, odvodového bremena spolu so zavádzaním skrytých, otvorených a všelijakých ďalších poplatkov so zdanením všetkého pomaly, čo sa hýbe, je veľmi negatívnym katalyzátorom, pokiaľ by bol prijatý tak, ako je. A naozaj uvidíme, či, však čas beží relatívne rýchlo, by spôsobili veľmi negatívne zmeny v slovenskej ekonomike - spomalenie rastu, zníženie konkurencieschopnosti, zvýšenie nezamestnanosti, tisíce ľudí bez práce. Vyvarujme sa takýchto zmien, pretože to nepomôže nikomu. A myslím si, že vy nesiete zodpovednosť za túto krajinu, tak by ste mali veľmi pozorne zvažovať, aké kroky robíte.
Ďakujem za pozornosť. A samozrejme na záver doložím, že pokiaľ nejaké pozmeňovacie návrhy nebudú prijaté, tak klub SDKÚ - DS ani náhodou takúto vládnu novelu podporiť nemôže.
Ďakujem.
Autorizovaný
15:26
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:26
Jana VaľováPán kolega, no ten marketingový ťah, ten smrteľný koktail, ktorý používate, to sa vám podarilo, niektoré médiá si to všimli. Ale nič za tým nie je pragmaticky vysvetlené, je to len taký, také slovo, ktorému každý rozumie, ale vzápätí aj nerozumie.
Vy ste sám hovorili, že váš Zákonník práce, ktorý ste presadili v minulom období volebnom, zníži nezamestnanosť na 10 percent. Dodnes sa to tak nestalo. Takže my sme...
Pán kolega, no ten marketingový ťah, ten smrteľný koktail, ktorý používate, to sa vám podarilo, niektoré médiá si to všimli. Ale nič za tým nie je pragmaticky vysvetlené, je to len taký, také slovo, ktorému každý rozumie, ale vzápätí aj nerozumie.
Vy ste sám hovorili, že váš Zákonník práce, ktorý ste presadili v minulom období volebnom, zníži nezamestnanosť na 10 percent. Dodnes sa to tak nestalo. Takže my sme aj predložili tabuľku, máme, kedy skutočne tá nezamestnanosť vplyvom Zákonníka práce nemala nejaký veľký vplyv na to, či nezamestnanosť stúpala alebo klesala vo veľkých číslach.
Chcela by som povedať, že skutočne ja chápem, že pravica by bola najradšej, aby tu neboli žiadne odbory. A postavili ste to tak na hranu, že prepočítali ste, každý odborár, ktorý má 15 minút na jedného zamestnanca, koľko to bude stáť peňazí. A ste z toho urobili také čísla, neviem za koľko rokov, alebo za aké obdobie ste to spočítali, lebo to zase bola hra s číslami. A keďže ste vy to tak postavili na hranu, že čo všetko sa tuná deje s tými odborármi, tak ja poviem, že včera som pozerala dokumentárny film. A musím povedať, že o Bangladéši, kde vybuchla fabrika, kde zomreli dvaja ľudia a dvaja ďalší popálení ráno nastúpili do práce. A nič sa nedialo. A práve preto, že tam vôbec neboli odbory. Pretože vy ich tu staviate na hranu, ako by sme my boli v krajinách, kde tie odbory vládnu, čo nie je pravda, lebo myslím si, že sú omnoho, omnoho silnejšie odborárske krajiny, alebo tam, kde odbory majú oveľa väčšiu moc.
Ak hovoríte o tom, že firmy do päťdesiat zamestnancov by mali mať nejakú výnimku, no ja sa potom pýtam, či to nie je diskriminačný zákon, pretože vlastne, ak jednu skupinu, či pozitívne alebo negatívne, diskriminujeme, a iná skupina sa odvolá na Najvyšší súd alebo na Ústavný súd, tak potom vlastne sa to zruší a zase je ten problém so zákonom. Čiže možno, ak chcete podávať pozmeňovacie návrhy, bolo by dobré, ako poslanec dlhoročný, aby ste vedeli, čo je protiústavné, čo nie je protiústavné, čo je diskriminačné alebo nediskriminačné. A hľadať také riešenia. Lebo veľmi ľúbivo sa to počúva, len v praxi sa to nedá uplatniť. A vy o tom veľmi dobre viete. A aj napriek tomu také pozmeňovacie návrhy dávate.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2012 o 15:26 hod.
PhDr.
Jana Vaľová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, no ten marketingový ťah, ten smrteľný koktail, ktorý používate, to sa vám podarilo, niektoré médiá si to všimli. Ale nič za tým nie je pragmaticky vysvetlené, je to len taký, také slovo, ktorému každý rozumie, ale vzápätí aj nerozumie.
Vy ste sám hovorili, že váš Zákonník práce, ktorý ste presadili v minulom období volebnom, zníži nezamestnanosť na 10 percent. Dodnes sa to tak nestalo. Takže my sme aj predložili tabuľku, máme, kedy skutočne tá nezamestnanosť vplyvom Zákonníka práce nemala nejaký veľký vplyv na to, či nezamestnanosť stúpala alebo klesala vo veľkých číslach.
Chcela by som povedať, že skutočne ja chápem, že pravica by bola najradšej, aby tu neboli žiadne odbory. A postavili ste to tak na hranu, že prepočítali ste, každý odborár, ktorý má 15 minút na jedného zamestnanca, koľko to bude stáť peňazí. A ste z toho urobili také čísla, neviem za koľko rokov, alebo za aké obdobie ste to spočítali, lebo to zase bola hra s číslami. A keďže ste vy to tak postavili na hranu, že čo všetko sa tuná deje s tými odborármi, tak ja poviem, že včera som pozerala dokumentárny film. A musím povedať, že o Bangladéši, kde vybuchla fabrika, kde zomreli dvaja ľudia a dvaja ďalší popálení ráno nastúpili do práce. A nič sa nedialo. A práve preto, že tam vôbec neboli odbory. Pretože vy ich tu staviate na hranu, ako by sme my boli v krajinách, kde tie odbory vládnu, čo nie je pravda, lebo myslím si, že sú omnoho, omnoho silnejšie odborárske krajiny, alebo tam, kde odbory majú oveľa väčšiu moc.
Ak hovoríte o tom, že firmy do päťdesiat zamestnancov by mali mať nejakú výnimku, no ja sa potom pýtam, či to nie je diskriminačný zákon, pretože vlastne, ak jednu skupinu, či pozitívne alebo negatívne, diskriminujeme, a iná skupina sa odvolá na Najvyšší súd alebo na Ústavný súd, tak potom vlastne sa to zruší a zase je ten problém so zákonom. Čiže možno, ak chcete podávať pozmeňovacie návrhy, bolo by dobré, ako poslanec dlhoročný, aby ste vedeli, čo je protiústavné, čo nie je protiústavné, čo je diskriminačné alebo nediskriminačné. A hľadať také riešenia. Lebo veľmi ľúbivo sa to počúva, len v praxi sa to nedá uplatniť. A vy o tom veľmi dobre viete. A aj napriek tomu také pozmeňovacie návrhy dávate.
Autorizovaný
15:28
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:28
Zoltán DanišLaššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás.
Daniš, Zoltán, poslanec NR SR
...zvyčajne akosi nejde. Primárnym problémom každého podnikateľa je preto zabezpečiť si vhodný výrobný program a samozrejme aj zabezpečiť si dostatočný odbyt svojej produkcie. Rozhodujúcim je teda úloha, ktorá stojí aj teraz pred Slovenskom konkrétne, dosiahnuť hospodársky rast, pretože len ten zabezpečí generovanie ďalších pracovných príležitostí. Hospodársky rast, ale nie Zákonník práce. Ale to je už úplne iná téma.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2012 o 15:28 hod.
Ing.
Zoltán Daniš
Videokanál poslanca
Prepáčte, pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážený pán kolega Kaník, jedným z vašich obľúbených evergreenov, ktorý stále a stále prednášate, je konštatovanie, že práve tento Zákonník práce prináša ďalšiu nezamestnanosť. Prepáčte, ale veď je to holý nezmysel! Vy predsa ako podnikateľ dobre viete, že základným kritériom každej podnikateľskej činnosti je dosiahnuť čo najväčšiu mieru zisku, a to bez účasti ľudí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás.
Daniš, Zoltán, poslanec NR SR
...zvyčajne akosi nejde. Primárnym problémom každého podnikateľa je preto zabezpečiť si vhodný výrobný program a samozrejme aj zabezpečiť si dostatočný odbyt svojej produkcie. Rozhodujúcim je teda úloha, ktorá stojí aj teraz pred Slovenskom konkrétne, dosiahnuť hospodársky rast, pretože len ten zabezpečí generovanie ďalších pracovných príležitostí. Hospodársky rast, ale nie Zákonník práce. Ale to je už úplne iná téma.
Ďakujem.
Autorizovaný