8. schôdza

Ďakujem. Na začiatku bolo pánom poslancom Kamenickým vymenované, kto má rovnú daň. A sú to krajiny, ktoré potrebujú dobiehať tie vyspelé. Môžeme ich kľudne aj označiť aj za periférne krajiny.
Prečo si zvolili takúto daň? Aby sa dostali do jadra. Pretože chcú ísť do jadra. Preto zvolili nástroj, ktorý ich tam môže posunúť. Zvolili rýchlejší motor, aby v tých pretekoch mohli dobehnúť to čelo peletónu. Preto si zvolili túto daň. Vy navrhujete, aby opäť presedlali do áut s pomalým motorom a len udržiavali ten veľký dramatický odstup medzi tými krajinami, ktoré sú vpredu, a tými, ktoré sú vzadu.
Žiaľ, v žiadnej dani, alebo pri rovnej dani, rovnej sadzbe daní nikdy neplatí, že sekretárka platí takú daň ako milionár. Platia dramatickú, dramaticky rozdielnu daň, pretože majú len rovnakú sadzbu. Ale tá masa tej dane je obrovsky rozdielna. A to je zavádzanie, ktoré stále hovoríte.
Áno, bavíme sa tu o korporátnej dani najmä, pretože vy ju dramaticky dvíhate. Tým znižujete konkurencieschopnosť Slovenska. A to je voda na mlyn v nezamestnanosti, ktorú tu privolávate, a vyháňate pracovné miesta zo Slovenska.
Nezamestnanosť v Európskej únii je a krajiny sa s ňou boria, a preto treba hľadať cesty, ako sa s ňou vysporiadať, a nie opakovať tie modely, ktoré v tých európskych krajinách tú vysokú zamestnanosť generujú, Španielsko, Taliansko, Grécko, Francúzsko a ďalšie krajiny. Veď vy chcete, aby sme prešli na ich model, ktorý im neumožňuje vysporiadať sa s vysokou nezamestnanosťou.
Vy si znižujete príjem zo štátneho rozpočtu týmito opatreniami. To je ten problém. Vy nebudete mať na tie statky, o ktorých rozprávate, švédske či iné, pretože si ten príjem znižujete. A to vám kritizujeme.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, tá vaša prvá téza, to je, súhlasím, naozaj, že koncentrácia moci do úzkej skupiny ľudí nie je zdravá. To, s tým sa úplne zhodneme. Otázka stojí, že prečo teda niekto si môže myslieť, že častokrát závidí, ja nie preto, že by som závidel, ale preto, lebo to nikdy nedopadlo dobre, keď sa moc koncentrovala do úzkej skupiny ľudí. Čiže to je to, na tom sa zhodneme.
Ale potom, alebo obzvlášť potom sa čudujem, že prečo vy práve vytvárate podnikateľské nebo. Viete, že naozaj tu na Slovensku je podnikateľské nebo. Ľudia, ktorí sa tam dostali po rebríku, tak najskôr na tom rebríku boli šteble zo štátnych peňazí, teraz si robia šteble zo strednej vrstvy. A nakoniec tie šteble budú z chudoby, lebo, ako sa hovorí, na chudobe sa najlepšie zarába.
Takže toto je takým tým paradoxom, hej, že ja vám to verím, aj dokonca s tým súhlasím, možno u mňa je pohnútka iná, ale tie kroky vaše v zásade tomu odporujú. Takže aby sa prípadne, ak máte chuť, aby sme si obnovili vzájomnú dôveru, lebo u mňa je naštrbená v to, že veríme tomu, čo hovoríme. Tak som zvedavý na ten DPP, daň pre Pentu, alebo DPD, daň pre Dôveru, som zvedavý, že ako sa k tomu postavíte, že či zotrváte v tej polohe, ktorá tu prišla, v tej obludnej, brutálnej, súkromné dane pre súkromnú firmu, akože.
Ak vám záleží na tom, aby sme si obnovili dôveru a verili si navzájom, tak som zvedavý, ako budete hlasovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kamenický, ďakujem vám za vaše vystúpenie, kde ste veľmi plasticky načrtli rozdiel v chápaní našej životnej filozofie a filozofie väčšiny opozičných poslancov.
Dovolím si túto filozofiu priblížiť obrazne. My, sociálni demokrati, chceme žiť v pekných domoch, obklopených peknými domami, respektíve bytmi našich susedov, a nie vo vilách obohnaných štvormetrovými múrmi, chránenými kamerovým systémom, a okolo nás budú roztrúsené chatrče.
Ďakujem. (Potlesk.)

No to by som bol - ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca - by som chcel vidieť niektoré bývania vašich kolegov poslancov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, reagujete nie na poslanca. Zoberiem vám slovo, pán poslanec. Takže reagujte na niekoho v rozprave!

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Takže, pán kolega Kamenický... Môžete zvoliť aj normálny tón, pani predsedajúca. Pán Kamenický, hovorili ste o krajinách, ktoré majú rovnú daň, Bulharsko, Rumunsko a podobne. Hovorili ste, že to je nezdravé. Samozrejme. Ale tak ako povedal pán Kaník, tie krajiny sa potrebujú niekam dostať. A čo myslíte, čo sa stane, ak vy rozbijete náš daňový systém, ktorý mal určité výhody, ktoré ešte sme doposiaľ mali, a chodili sem investori? Áno, Rakúsko povedzme, má vyššie dane, ale tam majú podnikatelia určité garancie.
Takže čo keby ste začali ozdravovať naše podnikateľské prostredie? Odstránili korupciu, klientelizmus a skutočne vytvorili také prostredie, ktoré tuná aj naďalej bude držať investorov, a nepôjdu do toho Bulharska, Rumunska a podobne. Takže máte šancu, skúste to, ale začnite z inej strany, nie z tej, ktorá neozdraví naše prostredie.
Ďakujem.

Ďakujem. To, čo povedal pán Kaník, ja som to v podstate vysvetlil. Ja nebudem sa opakovať. V podstate jeho názor je určitý, môj je opačný, ale chcem ho ubezpečiť o jednom, že ten Buffett nehovoril o výške jeho dane, ale o sadzbe jeho dane. Takže aby sme boli, aby sme si boli na jasnom.
Pán Hlina, ja som presvedčený... Takto, ja sa nebudem vyjadrovať k tomu, čo som tu nezažil. Ja som nový poslanec, ale som presvedčený, že momentálne robíme to, čo sa dá v rámci možností a v rámci ekonomickej situácie, ktorá tu je. To znamená, nesnažíme sa zaťažovať chudobných vysokými daňami. Je jasné, že sú to spojené nádoby, a niekde nejakým spôsobom my sa musíme snažiť dosiahnuť určitú úroveň výberu dane, aby sme dosiahli deficit.
To súvisí aj s tým, čo povedal pán Hraško. Nemyslím si, že my sme radi, že musíme zdvíhať korporátne dane. My by sme ich najradšej udržali na čo najnižšej úrovni. Či ten výber bude vyšší, skutočne ukáže aj ten ekonomický vývoj Európskej únie. To je podľa mňa veľmi dôležité. Takže to je z mojej strany všetko.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka za slovo. Dámy a páni, prajem vám príjemný dobrý deň, opäť raz. Budem pokorný. Čo iné mi aj zostáva v tejto situácii. Ja som si vypočul skoro trojdňovú debatu, ktorá bola samozrejme prerušovaná aj inou legislatívou kvôli programu Národnej rady, a musel som si odsedieť tu tie celé hodiny a určite som počúval, niekedy s menším, niekedy s väčším záujmom.
Ja musím povedať, že ďakujem za korektnú diskusiu. Pretože napriek tomu, že k tejto téme sa tu zvádzal veľký súboj, a je namieste, že ten súboj je veľký, pretože po deviatich rokoch sa naozaj, naozaj idú robiť zásadné zmeny v daňovom systéme. A myslím si, že to je dosť vážna téma na to, aby sa tomu Národná rada venovala niekoľko dní, mnoho hodín v diskusii.
Ďakujem za príspevky všetkým. Ďakujem za pripomienky a niektoré návrhy, ktorým, sľubujem, že sa im budeme venovať z hľadiska môjho príchodu do tejto sály pri druhom čítaní. Čiže nič z toho, čo tu bolo povedané, neskončí len v koši a nebude to proste odmietnuté len z toho pohľadu, že to povedal ten alebo onen poslanec z vládnej strany alebo z opozície.
Ja musím povedať, že tá situácia vo vzťahu k rozpočtu je veľmi vážna, a veľmi dobre viete, veľmi dobre viete, že žiadnym plezírom a s dobrou náladou som pred vás nepredstúpil s návrhmi, ktoré sú uvedené aj v tomto návrhu zákona. Teraz mám hlavne na mysli niektoré opatrenia, ktoré smerujú k povedzme k odpočítateľným položkám, k zvyšovaniu sadzby dane z príjmu právnickej osoby.
Inou témou je samozrejme rovná daň ako taká a zavedenie progresívnej dane. Tu myslím, a ja som to aj pocítil z príspevkov opozičných poslancov, ja si myslím že veľmi dobre vnímate, že na to máme plný mandát, pretože sme veľmi korektne túto tému označili ešte pred voľbami a že sme s touto témou, aj s touto témou dosiahli historický volebný výsledok. Takže viete to veľmi dobre, že na to máme mandát.
Takisto viete veľmi dobre, že v roku 2006, keď sme boli pri vládnom kormidle, sme túto ikonu pravice - rovnú daň nezrušili, sme sa jej nedotkli, ale to je dôkaz aj toho, že sme boli zodpovední. Zodpovední z toho pohľadu, že rovná daň vtedy fungovala necelé dva roky, alebo tretí rok. Ako my sa naozaj nestaviame k daňovému systému tak, že je to trhací kalendár. A preto v roku 2006 sme dali rovnej dani šancu. A tá šanca končí v týchto, v týchto dňoch.
A opakujem, viete, že máme plnú legitimitu urobiť to, čo sa urobiť chystáme, to znamená, zrušiť rovnú, rovnú daň alebo rovné sadzby dane.
Je tu, v rámci ideologického zápasu samozrejme sa tu veľa pohovorilo a veľa, veľa nejasností a veľa podľa mňa aj nekompetentných vecí alebo, alebo takého zahmlievania. Musíte si uvedomiť, čo je princíp rovnej dane. Samozrejme je, lebo ja si pamätám ešte v časoch vašej ideologickej hegemónie, pravicovej ideologickej hegemónie, tak za rovnú daň bola v tom čase považovaná dokonca aj sadzba dane z pridanej hodnoty. Vtedy to bol systém 19, 19, 19. Áno? Čiže pamätám si obdobie, keď niektorí nekompetentní humanisti, ako tu hovorí Ľudo Kaník, zastávali aj vašu sadzbu DPH-čky, že je to systém rovnej dane. Viem to veľmi dobre preto, pretože keď sme znižovali sadzbu DPH v roku 2011, na lieky napríklad, tak niektorý z pravicových guru ma na výboroch obviňoval z toho, že ruším princíp rovnej dane. Nebola to pravda, nebola to pravda, samozrejme.
Dnes hovoríme, princíp rovnej dane hovorí o tom, že je rovnaká sadzba dane pre fyzické aj pre právnické osoby. To je ten kľúčový, kľúčový odkaz. To, k čomu sme pristúpili, je to, že naozaj pre vyššie príjmové skupiny navrhujeme, navrhujeme sadzbu dane 25 percent. Viete, že tá príjmová skupina bola zvolená veľmi citlivo na úrovni 3 300 eur hrubého príjmu mesačne. A viete veľmi dobre, že sa to týka jedného percenta pracujúcej populácie. A viete takisto, že príjem z tohto opatrenia je vyše 57 mil. eur. A zároveň viete, že 90 percent týchto peňazí ide do samospráv, pretože daň z príjmov fyzických osôb je krmítko, z ktorého sa kŕmia samosprávy, teda hlavne samosprávy, lebo štátu zostáva z toho veľmi, veľmi málo peňazí.
Z tohto pohľadu samozrejme toto je, toto je odpoveď, naša odpoveď na to, čo sa, čo sa deje v Európe a na Slovensku posledné tri roky. Žijeme v hlbokej kríze. Takisto si pamätám obdobie v roku 2009 a ´10, ktoré nám tak často a radi pripomínate, keď ste sa v tom období tvárili tak, že kríza je len na Slovensku a je spôsobená vládou Roberta Fica. Pamätám si to, nemôžete to zamietnuť, proste poprieť. Bolo to tak, bolo to vo vašej argumentácii. Akonáhle ste sa dostali ku vládnemu kormidlu, objavili ste, že existuje aj okolie, že nie sme ostrovom, tak ako to dnes hovoríte. Dnes to už hovoríte, nie sme ostrovom v Tichom oceáne, ale sme súčasťou Európy, sme extrémne otvorenou ekonomikou, absolútne citliví na to, čo sa deje v krajinách, nemecky hovoriacich hlavne ekonomikách, pretože, pretože sme naviazaní na, na ich dopyt a tým pádom náš export je, je priamo závislý s tým, čo sa deje v týchto krajinách.
Vaše riešenie konsolidácie znižovania deficitu bolo samozrejme založené na znižovanie a na znižovaní výdavkov v roku 2010 a ´11, ale bolo založené aj na zvyšovaní príjmov. A v prípade ste sa zase vrátili k osvedčenej metóde spotrebných daní a nepriamych daní, to znamená, napríklad dane z pridanej hodnoty. Viete ako, aká búrlivá debata tu práve v tejto miestnosti koncom roku 2010 k tejto téme bola. Pravdou je - a ja to viem, lebo to môžem potvrdiť - že keby ste vládli dnes, tak zvyšujete takisto aj príjmy štátu a zvyšujete dane a zvyšujete aj priame dane a zvyšujete aj dane nepriame. To, že o tom hovorím, hovorím to s tou istotou, že som, že mám osobnú skúsenosť a mám za sebou rozhovory s ekonomickými lídrami vašich strán a viem, čo by sa po voľbách dialo. Nebudem tu na nikoho nič prezrádzať, ale ľudia, ktorých sa to týka, veľmi dobre vedia, o čom hovorím.
My sme odmietli zvyšovanie dane z pridanej hodnoty, pretože, pretože daň z pridanej hodnoty má regresívny vplyv na životnú úroveň ľudí, pretože je to plošný tresk. A to je aj dôvod, prečo musíme dvíhať niektoré iné typy daní.
Ja s návrhom, s ktorým pred vás predstupujem, je spojený obrovský rešpekt z mojej strany. Musíte si uvedomiť, že máme obrovské, ba priam katastrofálne problémy s výberom daní. A máme ich nie v týchto mesiacoch vlády Roberta Fica, máme ich posledné dva roky. A naozaj je namieste sa venovať téme, téme, prečo tomu tak je.
Prečo sme zistili pred pár týždňami, že základ, samotná báza dane z príjmov právnických osôb v roku 2011 bola o 100 miliónov nižšia, s akou ste rátali v samotnom deficite v roku 2011? Pred pár dňami musel Eurostat korigovať výsledok deficitu za rok 2011. Váš výsledok bol pod 0,1 percentom. Nie je to žiadna tragédia z hľadiska, z hľadiska veľkých čísel, ale je to 100 miliónov eur mínus, 100 miliónov eur mínus z dane z príjmov právnických osôb za situácie, keď sme mali naozaj v rámci Európy historický rast, keď sme mali nárast účtovného zisku o vyše 17 percent, ale nárast daňových priznaní na dani z príjmov právnických osôb o 0,4 percenta.
To je podobný príbeh ako pri dani z pridanej hodnoty v prvom štvrťroku tohto roku. Nárast hrubého domáceho produktu, nárast maloobchodných tržieb, nárast domáceho dopytu, ale absolútny pokles daňových priznaní na daň z pridanej hodnoty. To všetko sú signály o tom, že v daňovom systéme našej krajiny, a hlavne vo výbere, sú katastrofálne problémy. Problémy, ktoré smerujú k daňovým únikom. Za situácie ale, priatelia, rovnej dane 19-ch percent.
Pán Kaník tu mal takú repliku na tom, na to, že keď, že keď teda zachováme rovnú daň a bude to proste zárukou prosperity, tak tí učitelia budú mať vyššie platy a budú mať 1 500-eurové platy. Ale, pán Kaník, rovná daň je tu deväť rokov a oni majú platy, aké majú, a dožadujú sa platov, akých sa dožadujú. Čiže, čiže experiment rovnej dane v prípade platov učiteľov nefunguje.
Takisto nefunguje zaklínadlo v oblasti podnikania. Prečo máme problémy, stále máme problémy so službami? Prečo máme problémy s nezamestnanosťou, s neschopnosťou zamestnať ľudí v živnostiach, v službách, vo sfére služieb? Prečo po deviatich rokoch? Proste je to podľa mňa legitímna otázka, ktorú vám kladiem. Prečo sa po deviatich rokoch nedostavili pozitívne efekty, zázraky, o ktorých hovoríte? To ja len preto, ťažko sa odpovedá na túto otázku, ťažko sa odpovedá na túto otázku, ja len, je to len, je to len odpoveď na istú demagógiu, ktorú ste zvolili vy pri obrane tohto princípu. Pretože misionárstvo, lebo ja som mal pocit, že Slovensko je misionárom rovnej dane, aj je a je a bolo misionárom rovnej dane v krajinách tranzitívnych a postkomunistických.
Takže ale pár čísel. Oficiálne čísla potvrdené Eurostatom a Európskou komisiou hovoria napríklad to, že v roku 2003, teda v poslednom roku, kedy platila progresívna daň pre fyzické osoby, bol výber dane pre fyzické osoby k pomeru k HDP na úrovni 3,2 percenta. V prvom roku zavedenia rovnej dane, sadzby, klesol tento ukazovateľ o viac ako 15 percent, na 2,7 percenta a klesal aj v nasledujúcich rokoch. A nedosiahol vlastne, podiel príjmu fyzických osôb už nikdy nedosiahol úrovne spred obdobia rovnej dane.
Toľko o legendách. Pretože hovoríte o absolútnych, radi šermujete absolútnymi číslami, ale ak hovoríme o pomerných číslach, ktoré vyjadrujú trend, tak sa tak nikdy nestalo. A vy pri koncepcie rovnej dane samozrejme zásadne zabúdate na to, že aby mohli byť znížené sadzby dane z príjmov právnických a fyzických osôb v roku 2004, tak sa musela zásadným spôsobom zvýšiť daň z pridanej hodnoty. A tu sa dostávame aj k úplne inej otázke, k otázke cenovej hladiny. Dostávame sa k otázkam toho, prečo, prečo je mnoho, prečo napríklad našou konkurenciou v oblasti predaja pohonných hmôt je Rakúsko? Prečo mnohé z našich žien chodia nakupovať do najbližších dedín za rakúske hranice? Pretože sú tam mnohé potraviny, mnohé tovary lacnejšie ako u nás, no preto, že majú nižšiu sadzbu dane z pridanej hodnoty. A to je aj odpoveď na to, prečo sa Slovensku nie tak ľahko odpovedá na výzvu, zvyšujte viac nepriame dane a nechajte na pokoji priame dane. Pretože my máme de facto jednotnú sadzbu, stále jednotnú sadzbu DPH 20-ch percent. Je úplne iné debatovať v krajinách o zvýšení DPH o 1 - 2 percentá, ak máte sadzby 10 a 20 percent. Je úplne iné zvyšovať DPH na potraviny z 10-ch na 12 ako z 20-ch na 22. To je ten základný problém, ktorý si musíme tu proste čestne povedať, že to je kľúčový problém, ktorý tu je.
Takže aby sme, aby sme si ale povedali pravdu. A to je história, toto už je história. Celkovo sa dá povedať, že daňová reforma v prvom roku priniesla z titulu rozšírenia základnej dane z príjmov právnických osôb, lebo sa rozširovala základňa, 3,4 mld. vtedajších korún. Ale zároveň odniesla v podobe nižšej sadzby 10,6 mld. korún. No ale daňová reforma, nezabúdajte, bola koncipovaná ako neutrálna. Ona naozaj taká bola. To znamená, celých tých 10,6 mld. eur bolo dotankovaných, priatelia, daňou z pridanej hodnoty, spotrebnými daňami.
Ja vám to pripomeniem. Zvýšili ste benzín o 25 percent, spotrebné dane na benzín. Vykurovací olej o 20, o 33 percent dokonca. Spotrebné dane na pivo stúpli o 66 percent, cigarety takmer o 50 percent. A pripomínam vám kľúčové zvýšenie sadzieb dane z pridanej hodnoty na mlieko, mäso, syry, elektrinu, palivo, na všetko.
Čiže čo sa stalo? Distribuovali ste tie negatívne dopady alebo cieľ neutrality daňovej reformy na všetkých občanov tejto krajiny bez ohľadu na to, aké majú príjmy. Ja viem, že to je história. A ja viem, že z dnešného pohľadu, optika médií, ale aj vaša optika mnohých, je taká, že my dnes len zvyšujeme dane. My sme sa po desiatich rokoch vašej hegemónie dostali ku konceptu malého štátu. Vy hovoríte, že štát by mal byť malý a menší a že mal byť najmenší. Hovoríte to tak na strane príjmov. Čo ste ale zanedbali, nikdy ste neurobili žiadne zásadné zmeny v oblasti výdavkov. Opäť, úplne čestne: pozrite si štruktúru výdavkov štátneho rozpočtu za roky 2000, 2000 až 2012! V zásade sa tie balíky výdavkov v krajine nemenili v podiele na HDP. Je to proste, bohužiaľ, pravda. Takže vy ste ponížili zásadným spôsobom príjmy na HDP, stimulovali ste ekonomiku z tohto pohľadu, ale nikdy ste nenašli odvahu na to, aby ste zviedli spoločenskú diskusiu o tom, aká je dostupnosť verejných služieb, ktoré služby tam majú byť a ktoré nemajú byť. A viete, že možno ste sa niekedy aj pokúšali, ale neuspeli ste. A ja si pamätám aj predvolebné, predvolebné reči z tohto obdobia, vlastne spred necelého roka o tom, keď môj hlavný oponent Ivan Mikloš hovoril - a vám to proste pripomeniem, čestne to tak isto poviem - áno, došli sme na kraj útesu a musíme hovoriť o tom, ktoré z verejných služieb sú udržateľné pri takýchto príjmoch, inak musíme zvýšiť príjmy. Spomeňte si na to! Ale to je realita. To je skutočná realita.
A viete, ak prídeme k znižovaniu výdavkov, tak kresťanskí demokrati: daňový bonus pre vysokoškolákov, ako by mohol byť zrušený? Už vás ale vôbec netrápi, že žiadny, že externí študenti vysokých škôl nemajú žiadny daňový bonus. Kto chodí, kto je externým študentom na vysokej škole? Zväčša ten, kto nemá na to, aby mohol chodiť na denné štúdium, pretože musí popri vysokej škole pracovať. Nemá žiadny daňový bonus, jeho rodič nemá dokonca ani detské prídavky. Čiže, čiže to my nežijeme vo férovom ako systéme, akonáhle to znamená, ak hovoríme, že sa dotkneme tejto témy, tak je to proste tabu.
Učitelia žiadajú viac, viac platov? Jasné! Zástava, červená alebo žltá zástava vpredu: dajme im viac peňazí, veď si to zaslúžia! Súhlasím, zaslúžia si to. Ale z čoho im to máme dať? Máme zároveň znižovať výdavky. Áno, jasné, máme. Máme tu nejakú cestovnú mapu? Máme tu, zdedili sme v šuflíku nejaký tajný plán, akým spôsobom, akým spôsobom máme krajinu, ktorá dvadsať rokov funguje s administratívou úrovne CK Rakúsko-Uhorska?! Ako to máme urobiť za šesť mesiacov? Žiadny tajný plán sme nenašli.
Viete, že je pred nami nevyhnutnosť znížiť deficit na budúci rok pod tri percentá. Je to identická situácia ako v roku 2008. Vtedy sme potrebovali znížiť deficit pod tri percentá preto, aby sme sa stali členmi eurozóny. Cúvame dozadu bez spätných zrkadiel. Musíme to urobiť a máme málo nástrojov. Vy ste rok 2012 vypustili. Vypustili ste to kvôli predvolebnému boju. Čiže ak sa urobila nejaká konsolidácia v roku 2011, urobila sa, ale rok 2012 nula. Budeme znižovať deficit de facto z piatich percent na tri percentá s potrebou, s konsolidačným úsilím vyše dvoch miliárd eur. S balíkom opatrení vo výške 2,8 mld. eur: 1,8 mld. na strane príjmov a jednej miliardy na strane výdavkov.
Ideme do procesu aj s rezervou. Hovoríme to transparentne. A konečne si prestaňme klamať! Budúci rok, budúci rok, bude ťažkým rokom dennodennej realizácie štátneho rozpočtu. Máme problematické príjmy, máme katastrofálny problém s výberom dane. Máme demoralizáciu v spoločnosti s výberom daní, dane z pridanej hodnoty aj dane z príjmov právnických osôb. Budem prvý, ktorý, ak sa napravia tieto neduhy, navrhnem zníženie dane z príjmov právnických osôb z 23 na 21 percent. Budem prvý, kto to urobí, ak to budem môcť urobiť.
Ja sa, môžem samozrejme skĺznuť aj k politickým debatám o tom, prečo táto krajina nemala nikdy prebytok? Prečo dvadsať rokov funguje s deficitom?
Prečo po desiatich rokoch pravice, nikdy sme sa nepriblížili ani len k vyrovnanému rozpočtu?
Prečo sme sa nikdy nepriblížili k tomuto? Najnižší deficit tejto krajiny bol v roku 2008 1,8 percenta HDP. Ale o vyrovnanom rozpočte, o tom, že by niekto plánoval vyrovnaný rozpočet, že by si ho dával niekto proste do strednodobého cieľa, nikdy nebola ani reč. Je to otázka výdavkov a príjmov v tejto krajine.
Tvrdím vám, že dvadsať rokov v tejto krajine s výdavkovou oblasťou nikto nič zásadné neurobil, pretože je to ťažké. Pretože sa nikdy nedosiahla žiadna dohoda v tejto oblasti. Pretože hocikto prišiel so sférou, s nápadmi znižovania štátnej administratívy, znižovania podpory, plateného školstva, plateného zdravotníctva, znižovania sociálnych dávok, adresnosti sociálnych dávok, znižovania počtu výnimiek v daňových zákonoch, vždy s tým bol proste problém, lebo sa našli boží bojovníci, ktorí povedali, že je to proti, proti niekomu, škodí to niekomu. Nie, my máme proste ideálny stav, ktorý proste musíme udržať.
Ale my si musíme povedať pravdu. Nemáme na to, priatelia. Nemáme na penzie z prvého piliera, ktoré nastavil Ľudo Kaník v slávnej penzijnej reforme. Nemáme. Nebolo to korektné, poslanec Ľudo Kaník, nebolo to korektné (Potlesk v sále.) nastavenie druhého piliera na deväť percent a zároveň byť pekný pred dnešnými dôchodcami a urobiť tri, štyri kategórie penzistov, ktoré majú proste podľa toho, či odchádzali v novembri alebo v januári, mali penziu 3- alebo 8 tis. korún. Proste nebolo to udržateľné.
No ale skončili časy, aby sme boli proste za pekných. Ja mám rešpekt pred zdvíhaním sadzby dane z príjmu právnických osôb. Osobitne v krajine a v situácii, keď podnikatelia odmietajú platiť dane. Zamysleli ste sa, prečo odmietajú možno aj platiť dane? Prečo zázraky stimulácie, o ktorých tu Richard Sulík robil prednášky v roku tri až štyri, je už preč?! Prečo to tu nie je?
Prečo sa každý rok počas fungovania rovnej dane zvyšoval počet firiem, ktoré si zakladali domicile v Cypre a v ďalších, na Cypre a v ďalších legálnych aj nelegálnych how schoroch? Prečo to tak nefungovalo? Prečo aj pri 19- percentnej dani dochádzalo k legálnej alebo nelegálnej optimalizácii? To sú proste neduhy, ktoré tu sú, a vôbec odpoveď, rovná daň už na ne nenechávala odpoveď.
To je môj dôvod, prečo hovorím o vyblednutej atrakcii. Nefunguje to v danej situácii. (Potlesk v sále.) Môžete si, môžete si, ja vám, a to nebude príjemné, čo vám pripomeniem. Možno. Lebo keďže, keďže daň z príjmov právnických osôb za minulý rok sa uzatvárala na jar tohto roku, uzatvárala sa samozrejme v situácii totálneho kolapsu finančnej správy, podozrenia z klientelizmu, zo zlyhania základných manažerských princípov.
Ale ona sa, odoznievala, daňové priznania sa robili za právnické osoby aj v situácii, keď doznievala Gorila. Keď sa proste vaši voliči pravice museli pozrieť na to, ako prebiehala privatizácia. Keď sa demonštranti kĺzali dole hradným kopcom, keď na nich striekal minister vnútra zo striekačiek a keď ich rozháňal v štrnásťstupňovom mraze. Aj v tejto atmosfére sa ľudia priznávali k daniam a boli ochotní platiť dane v krajine, ktorá je poznamenaná korupciou a prekliata až pod zem cez rozvrat, ktorý tu bol spôsobený. (Dlhotrvajúci potlesk v sále.)
Prečítajte si v dnešných novinách kazateľa Halíka, ktorý sa vyjadruje k situácii Českej republiky. Prečítajte si! Nie pretože je v Pravde, ale prečítajte si ten text, ktorý hovorí o tom, čo hrozí Českej republike. Aké zhnusenie, aká perverzita politického systému, čo doviedla, táto situácia, k čomu doviedla ľudí. K nárastu extrémizmu a samozrejme k totálnemu nezáujmu o politický život. K sklamaniu z toho, čo tu proste v týchto, v tejto časti strednej Európy funguje.
Takže dovoľte mi, dovoľte mi, ešte dve legendy - áno? - Estónsko a Švédsko.
Pamätám si víťazné ódy v roku 2010 na estónsku nôtu, až keď, do momentu, keď môj kolega poslanec Ján Počiatek rozmenil estónsky zázrak na drobné. Estónsky zázrak s obrovským naozaj tlakom aj na výdavky a s následným prepadom hrubého domáceho produktu a nárastom, totálnym nárastom nezamestnanosti. Ale áno, Estónci sú už za tým a momentálne sú premianti, premianti Európskej únie. Ale povedzme si základné parametre makroekonomické. Čiže Estónci aj počas krízy radikálne zvýšili aj príjmy, omnoho viac ako Slovensko, a potom následne ich začali znižovať. Musím vás ale informovať, že v pomere k HDP majú Estónci výdavky na podobnej úrovni, ako je Slovensko, ale príjmy majú na oveľa vyššej úrovni. A to je ten zázrak a to je ten dôvod ich prebytkov a toho, že hospodária v pluse. Estónci zvýšili daň z pridanej hodnoty na 20 percent. A viete veľmi dobre a viete tak isto veľmi dobre, že daň z príjmov je, alebo rovná daň v Estónsku je 21 percent.
K Švédsku, to je ešte jasnejší a flagrantnejší príklad. Áno, Švédi znižujú daň z príjmov právnických osôb na 22 percent, ale Švédi majú ešte okrem toho regionálne dane. Čiže platia oveľa vyššiu sadzbu. Švédi majú 30-percentnú daň z dividend, priatelia, 30-percentnú daň z dividend. A Švédi majú najnižšiu sadzbu na príjmy fyzických osôb - tridsať percent, najvyššiu na úrovni 60 percent. Len aby sme trošku ako vnímali celkový obraz, ak sa má dávať ako za nejaký príklad.
Záverom. Predstúpim samozrejme pred vás o mesiac v druhom čítaní aj s návrhom tohto zákona. Pripúšťam malé korekcie vo veciach, ktoré boli nastolené. Budeme sa im ďalej venovať. Samozrejme, je tu zákon, ktorý, rovnako ako zákon o sociálnom poistení č. 461, je kľúčový z hľadiska znižovania deficitu v budúcom roku. A predstúpim zároveň aj s návrhom štátneho rozpočtu. Takže tu sa o tomto rozprávať nebudem. Ale ešte jedna zaujímavá rovina.
Ja už som si proste všimol, že opozícia si vlastne vytvára akési premostenie do budúceho roku. Vy už vlastne začínate hovoriť o tom, že pokles hrubého domáceho produktu, nárast nezamestnanosti, pokles príjmov, to bude všetko spôsobené, podľa vašej rétoriky, napríklad týmto návrhom zákona.
Ja neviem, čo sa bude diať v budúcom roku. Ja nemám krištáľovú guľu. Len viem, že podľa toho, čo mám možnosť počuť a vidieť na zasadnutiach euroskupiny a na zasadnutiach ECOFIN-u, že môže byť veľmi horúco budúci rok. A keď budú problémy s nezamestnanosťou, ak budú problémy s cenami, ak bude problém s výberom daní, pretože poklesne reálna ekonomika, tak vám odkazujem už dnes, že to kľúčovo nebude kvôli tomuto zákonu. Ale kľúčovo to môže byť len kvôli európskemu prostrediu, ktorého sme jasnou súčasťou.
Kresťanskí demokrati už napríklad vedia, že kvôli tomuto zdražie mlieko, mäso a syry. No kresťanskí demokrati dobre čítajú, samozrejme, aj naše odhady rastu inflácie. Pretože áno, máme tu krízu potravín, potravinovú krízu máme za dverami kvôli úrode na Slovensku, ale aj v celej Európe. Áno, presne s položkami, ktoré ste uviedli, bude budúci rok problém a bude obrovský tlak, tlak na ceny. Nie kvôli zvyšovaniu dane z príjmu právnických osôb, ale kvôli podstate. Kvôli pšenici, kvôli mlieku a kvôli nedostatku vlahy v pôde. Takže ako všetko je, všetko je vo vesmíre spojené, tak aj tieto ceny sú spojené so situáciou, ktorá je v poľnohospodárstve.
Dovoľte mi len úplne poslednú vetu. Zákon o dani z príjmov je súčasť celkovej konsolidácie. Zavedenie progresívnej sadzby dane z fyzických osôb je jasný krok z našej strany, ktorý má zvyšovať mieru solidarity a redistribúcie zdrojov spoločnosti. A zvyšovanie dane z príjmov právnických osôb je reakcia aj na platenie daní práve právnickými osobami, ale aj na potreby štátneho rozpočtu. Táto daň, akonáhle to bude možné, bude opäť nižšia.
Ďakujem vám. (Potlesk v sále.)

Ďakujem veľmi pekne. Nosnou časťou návrhu zákona je transpozícia európskej smernice, ktorou sa stanovujú dodatočné predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Keďže pôvodné predpoklady už nie sú dostatočné a nie sú prispôsobené ani obchodnej situácii na trhu, je potrebné ich doplniť o nové ustanovenia pre výpočet RPMN pri úveroch bez pevne stanoveného trvania, či opakovanie splatných úverov.
Návrh zákona ďalej obsahuje ustanovenia, ktoré riešia problémy aplikačnej praxe, ktoré sa na trhu spotrebiteľských úverov vyskytli. Súčasťou návrhu zákona je aj zavedenie špeciálneho režimu pre úvery, ktoré poskytujú banky alebo pobočky zahraničných bánk vlastníkom bytov alebo nebytových priestorov. Čiže vytvárame možnosť informovať sa samozrejme každému spoločníkovi o tom, v akom stave úverový účet je.
Zároveň novelizujeme aj zákon o platobných službách, tiež s cieľom umožniť vlastníkom bytov a nebytových priestorov získať bezplatne na základe žiadosti raz ročne výpis z účtu, úverového účtu bytového domu. Toľko na úvod.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorsky výbor podáva Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 177 z 12. septembra 2012 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorsky výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 80 zo dňa 11. októbra 2012, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, uznesením č. 97 zo dňa 9. októbra tohto roku. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obsahuje časť IV tejto správy, ktorú máte, páni poslanci, k dispozícii, preto ich nebudem čítať.
Gestorsky výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, teda o všetkých bodoch, hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona a v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 89 z 15. októbra 2012. Výbor určil mňa, teda poslanca Jaroslava Demiana za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rady Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch ktoré vyplynuli z rozpravy.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

Pán predseda, ja chcem dať procedurálny návrh, aby fototermíny neprebiehali pred hlasovaním a počas hlasovania. Mňa to ruší, neviem sa sústrediť. Myslím, že ďaleko vhodnejšie budú fototermíny počas, keď nebude hlasovanie. Myslím, aj novinári budú mať ďaleko zaujímavejšie fotografie.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla v druhom čítaní môj pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zákona o spotrebiteľských úveroch.
Ako som už uviedla v prvom čítaní, spotrebiteľské úvery sú výraznou záťažou a ťarchou pre celú spoločnosť a samozrejme, že aj pre finančný trh. V súčasnosti predstavujú neprimeranú záťaž pre mnohých občanov, spotrebiteľov, ktorí sa vďaka cieleným úverovým pascám a dlhovej špirále ocitli bezvýchodiskovej a neriešiteľnej životnej situácii.
Takto celoplošne rozšírený fenomén spotrebiteľských úverov nesie už aj spoločenský a sociálno-ekonomický rozmer. Štát do tohto procesu nevie účinne zasiahnuť a po preskúmaní dopadov vládneho návrhu ja mám pochybnosť, že nežiaduci vývoj bude možné na základe neho zastaviť. V reálnom živote sa negatívne dopady spojené so spotrebiteľskými úvermi prejavujú tak, že súdmi sú spustené spochybneniahodné exekučné procesy na stovky, tisícky, dokonca desaťtisíce spotrebiteľov. Predmetom týchto exekučných konaní je vymáhanie niekoľkonásobne navýšených dlžných čiastok oproti pôvodne poskytnutej istine. V mnohých prípadoch najväčší podiel na dlhu tvoria práve úroky z omeškaní. Mnohí ľudia túto situáciu nezvládajú a cítia sa byť vazalmi nebankových subjektov.
Neriešiteľnosť situácie má v mnohých prípadoch až tragické následky v osudoch a životoch mnohých ľudí, mnohých rodín. Pri snahe zastaviť tieto sporné exekúcie je preskúmavaná oprávnenosť stanovenej výšky dlhu a okolností, ktoré viedli k podpisu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Vo väčšine prípadov sa pre neprimeranosť a neprijateľnosť postupu nebankových subjektov exekučné konania v prospech dlžníka zastavia. Problémom však je, že kapacity úspešnej celoplošnej obrany sú obmedzené, pre komerčne ladenú advokáciu tieto spory nie sú lukratívne a spotrebiteľské organizácie, ktoré by dokázali pomôcť a ktoré sa špecializujú na ochranu neeticky zadlžených občanov, pre poddimenzované financovanie a podvýživenie nemajú dostatočné personálne a technické možnosti pre účinnú pomoc a zásah.
Ako som už uviedla v prvom čítaní, aj keď vládny návrh zákona javí známky snahy o sprísnenie presnejšieho určenia oprávneného veriteľa a ustanovuje podmienky toho, kedy je spotrebiteľský úver bezúročný, z pohľadu praxe nie je dostačujúcim a adekvátnym nástrojom pre spravodlivé a korektné vysporiadanie a uzavretie vzájomných komplikovaných vzťahov medzi dlžníkmi a veriteľmi. Nevytvára reálne predpoklady pre praktické zníženie zaťaženosti a oslobodenie občanov z úžerne poskytovaných úverov.
Preto v predloženom pozmeňujúcom návrhu navrhujem do zákona zapracovať účinné nástroje vedúce k zamedzeniu tohto nežiaduceho rozmachu ťaženia z nešťastia ľudí, ktorým sú poskytované problematické úvery. Sú to v zásade dva nástroje, a to skúmanie bonity klienta a bezsankčná možnosť predčasného splatenia úveru do výšky 10 000 eur. Dovolím si prečítať celé znenie pozmeňujúceho návrhu.
V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod, ktorý znie:
"V § 11 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety:
"V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je."."
Zdôvodnenie: Navrhovaná zmena reaguje na skúsenosti z aplikačnej praxe pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. V súčasnosti je zákonom o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2007 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, uložená povinnosť pre spotrebiteľa spotrebiteľského úveru, aby skúmal spotrebiteľovu schopnosť splácať úver s odbornou starostlivosťou. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok nemožnosť požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru. Táto povinnosť sa nejaví ako dostačujúca pri skupine obyvateľstva, ktorá má nízku bonitu, a z toho dôvodu sa stáva cieľom agresívnych obchodných praktík. Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný spotrebiteľ, sprostredkovávateľ, prepáčte, je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať úver môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad na obydlie.
Prípadný argument zo stany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientov je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver, neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom, z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa, vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere, keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa obdrží, nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. Toto konanie podľa mňa má predátorský charakter.
Keďže systém finančného práva Slovenskej republiky je pomerne mladý a stále vo vývine, táto otázka doposiaľ nebola riešená. Ako predkladateľka pozmeňujúceho návrhu som podrobila skúmaniu právne poriadky krajín, ktoré majú v oblasti regulácie finančného sektora dlhoročnú tradíciu. Za úpravu, ktorá sa s problémom najlepšie vysporadúva, považujem úpravu švajčiarskeho zákona o spotrebiteľských úveroch z roku 2001. Tento zákon zakotvuje, že v prípade hrubého porušenia povinnosti posúdiť spotrebiteľovu schopnosť splácať úver, stráca veriteľ nárok na úroky a poplatky z úveru. Predložená právna úprava prispôsobená na slovenské pomery má výhodu, že umožňuje posúdenie, v akom rozsahu bola zákonom uložená povinnosť zanedbaná.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo aj účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity klienta, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. Zároveň úprava umožňuje sankcionovať ľahšie porušenia povinnosti iba podľa prvej vety ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Prípadná bezúročnosť úveru a jeho oslobodenie od poplatkov je dôležitým nástrojom ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že zákonom o spotrebiteľských úveroch bolo zrušené nariadenie vlády č. 338/2008 zákona, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, v súčasnej dobe je teda maximálna výška poplatku za poskytnutý spotrebiteľský úver limitovaná jedine dobrými mravmi a definíciou úžery podľa Trestného zákona. V § 235 Trestného zákona sa uvádza, že úvery, pardon, úžery sa dopustí ten, "kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju, na seba prevedie". Podľa judikatúry a názorov zúčastnených subjektov finančného trhu je hranica úžery od úročenia 24 až 30 percent za rok v závislosti od jednotlivých okolností prípadu.
V druhom bode chcem upriamiť pozornosť na čl. I, do ktorého sa vkladá za bod 5 nový bod, ktorý znie:
"V § 16 sa za odsek 5 vkladajú nové odseky 6 a 7, ktoré znejú:
(6) Veriteľ má nárok na náhradu nákladov, len ak výška predčasného splatenia úveru presahuje 10 tisíc eur počas 12 mesiacov,
(7) Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s predčasným splatením spotrebiteľského úveru alebo jeho časti na podnet spotrebiteľa, ak k predčasnému splateniu spotrebiteľského úveru alebo jeho časti dôjde v súvislosti s uplynutím doby fixácie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo v súvislosti so zmenou úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Veriteľ je tak povinný bezodplatne oznámiť spotrebiteľovi termín uplynutia doby fixácie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, a to najneskôr dva mesiace pred uplynutím tejto doby."
Zdôvodnenie: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008//48/ z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ umožňuje členskému štátu stanoviť sumu, pri ktorej nie je možné pri predčasnom splatení spotrebiteľského úveru vyžadovať poplatok. Členské štáty môžu túto sumu stanoviť do výšky 10 000 eur splatných počas obdobia 12 mesiacov. Prihliadnuc k priemernej mzde v hospodárstve, sa mi ako predkladateľke táto suma zdá ako správna, keďže predstavuje zhruba 12,8-násobok priemernej mzdy v hodnote 781 eur podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok roku 2012.
Táto limitná suma teda umožňuje priemerne zarábajúcemu človeku vložiť svoje finančné prostriedky do predčasného splatenia nevýhodného úveru a zamedzeniu tvorby dlhovej špirály. Dlhová špirála spoločne s nízko stanovenou hranicou nepostihnuteľnej časti príjmov povinných osôb je jedným z hlavných dôvodov postupného zbedačovania slovenského národa, čo potvrdzujú aj posledné štatistiky, podľa ktorých je vyše sedemstotisíc ľudí na hranici materiálnej chudoby.
Nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia určuje ako nepostihnuteľnú časť 60 percent životného minima, čo znamená, že povinnému je nutné z jeho príjmu nechať minimálne 116,75 eur. Nad sumu 291,87 eur, čo je 150 percent zo sumy 194,58 eura, výška životného minima pre plnoletú osobu platná od 1. júla 2012, môže exekútor zraziť celý objem finančných prostriedkov.
Odsek 6 zakotvuje zákaz požadovania poplatkov, úrokov a iných nákladov spojených s predčasným splatením úveru v súvislosti s uplynutím doby fixácie spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 394/2011 Z. z., ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony.
Toto ustanovenie sa dotýka iba tých spotrebiteľských úverov, pri ktorých je stanovená doba fixácie. Úroková fixácia predstavuje pre veriteľa nástroj ako rozložiť svoje náklady a obchodnú maržu na určité obdobie. Po uplynutí tohto obdobia sa má zato, že veriteľ dosiahol zisk stanovený v úrokovej fixácii, a preto smernica umožňuje predčasné splatenie. V aplikačnej praxi dochádza k úverovej fixácii pri väčších spotrebiteľských úveroch, napríklad pri bezúčelovom úvere zabezpečovanom nehnuteľnosťou známom aj ako americká hypotéka.
Vážení kolegovia, ja sa chcem poďakovať zástupcom opozície, naprieč celej opozície zato, že tento pozmeňujúci návrh podporili. Ja som presvedčená, že oba navrhované nástroje nám pomôžu vysporiadať sa so záťažou finančného trhu a so záťažou, ktorú spotrebiteľské úvery pre mnohých občanov znamenajú. A chcem požiadať kolegov poslancov zo strany SMER, aby rovnako prispeli k istote, ako právnej, tak aj sociálnej, občanov, ktorí na túto pomoc od nás čakajú.
Ďakujem veľmi pekne.