8. schôdza

Pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Ubezpečujem vás, že odbor prístupu LEADER nebol zrušený, iba bol zlúčený s odborom rozvoja vidieka v rámci organizačných zmien na ministerstve tak, ako tomu bola v minulosti pred vašim posledným príchodom na ministerstvo.
K tomuto kroku sa pristúpilo práve z dôvodu, ktorý aj vy uvádzate vo vašej otázke, že má byť prierezovým prvkom pre budúce programové obdobie 2014 až 2020. Zároveň to vnímam ako správny krok, keďže ide o územný rozvoj vidieckych oblastí na Slovensku.
Tým, že program rozvoja vidieka vrátane iniciatívy LEADER je sústredený pod záštitou jedného útvaru, tak spolupráca pri príprave nového programu rozvoja vidieka a následne jeho implementácie, bude komunikačne prepojená, čo zabezpečí maximálnu efektivitu a flexibilitu.
V súčasnosti je pod osou 4 LEADER schválených 29 miestnych akčných skupín, ktoré pozostávajú z viac ako 500 obcí, avšak nemožno zabudnúť aj na to, že LEADER nie je len o obciach, ale ide hlavne o lokálne dobrovoľné verejno-súkromné partnerstvá, ktoré tvorí aj súkromný a občiansky sektor okrem verejného.
Zlúčenie bolo podmienené aj šetrením finančných prostriedkov rezortu, čím sa nezníži kvalita predmetnej agendy prístupu LEADER. Skončil som.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Hlina, dovoľte mi, aby som vám prečítal odpoveď na vašu otázku pripravenú pánom ministrom životného prostredia pánom Petrom Žigom.
Vážený pán poslanec, územie, ktoré ste si chceli dlhodobo prenajať pre vašu politickú aktivitu, je v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku. Nachádza sa v Bratislave v katastrálnom území Petržalky 5 metrov od brehovej čiary od Mosta Lafranconi a je súčasťou vymedzeného územia verejného prístavu.
Pozemok je aj v inundačnom území, a podľa zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami, je tam zákaz umiestňovať stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd a chod ľadov. Toto územie sa neprenajíma, a preto takýto súhlas riaditeľstvo Slovenského vodohospodárskeho podniku ani nemohlo vydať.
Ministerstvo životného prostredia si hodnotu Pečnianskeho lesa uvedomuje. Od apríla tohto roku ho vyhlásilo za chránený areál s viacerými stupňami ochrany prírody. Je známe, že v tomto prípade koná v prospech verejného záujmu aj ministerstvo pôdohospodárstva.
Pán poslanec, nikto nespochybňuje vaše legitímne právo na prejav protestu a vaše ušľachtilé ciele, lenže zákony tohto štátu platia pre každého občana, aj pre poslanca Národnej rady. Ako poslanec by ste mali ísť dokonca príkladom. Namiesto toho ste vašu predstavu o politickej prezentácii povýšili nad zákon. Svojvoľne a bez súhlasu vlastníka pozemku, teda ľudovo povedané načierno ste umiestnili stožiar a unimobunku. Tým ste ukázali všetkým slušným občanom, že zákony netreba dodržiavať. Stačilo pritom získať legálne povolenie na inom verejnom priestranstve.
Na jednej strane kritizujete nelegálne čierne stavby v iných častiach Slovenska, ale ak vám to vyhovuje, postupujete rovnako.
Pán poslanec Hlina, ukážte občanom, že dodržiavate zákony Slovenskej republiky. Odstráňte všetky zariadenia, ktoré ste protiprávne umiestnili v záplavovom pásme na brehu Dunaja. V opačnom prípade je na zamyslenie, či chcete skutočne poukázať na problém okolo Pečnianskeho lesa, alebo len všetkým ukázať, že vy si stavať načierno môžete dovoliť. Skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Teraz sprostredkovane, pán minister je v Luxemburgu údajne, tak teda cez vás, dovolím teda položiť doplňujúcu otázku: Ak raz vlastník pozemku rozhodol, že súhlasí a uviedol dôvody iné a potom v ďalšom rozhodnutí povedal, že nesúhlasí, kde vznikol rozpor?
V ústave, ústava pozná niečo také že sa môžete vzoprieť, keď je na to dôvod. Môžeme o tom uvažovať.
A pán minister Žiga, ak mi chcete zobrať tu vlajku z Petržalskej strany Dunaja, máte dve možnosti, buď Kaliňáka, alebo Kotlebu. Ďakujem.

Odovzdám. Skončil som.

Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Ako určite viete, osobitná hotovostná kompenzačná platba, ktorou by štát kompenzoval tohto roku farmárom vzniknuté straty na produkcii spôsobené suchom, poskytnutá nebola. Dôvodom neposkytnutia kompenzačnej platby bolo to, že vláda Slovenskej republiky hľadala takú formu pomoci, ktorá by nemala negatívny dopad na štátny rozpočet a nezvýšila by deficit verejných financií v roku 2012. Súčasná vláda Slovenskej republiky spolu aj s ministerstvom pôdohospodárstva hľadala v roku 2012 možnosti použiť len toľko finančných prostriedkov z programu Štátna pomoc alebo mohla poskytnúť len toľko finančných prostriedkov z programu Štátna pomoc z rozpočtovej kapitoly ministerstva, koľko ste vy ako bývalý minister pre farmárov zákonom o štátnom rozpočte v roku 2011 zabezpečili.
Dovolím si vám pripomenúť, pán poslanec, že na opatrenia štátnej pomoci ste pre rok 2012 naplánovali a zákonom o štátnom rozpočte pre rok 2012 schválili spolu 6 782 300 eur, pričom ste vôbec nemysleli na opatrenia súvisiace s krízovým manažmentom v poľnohospodárskej výrobe a na riziká, ktoré prináša hospodárenie na pôde. Z tohto dôvodu som sa snažil tohto roku pomôcť farmárom aspoň symbolickou podporou na úhradu časti poistného na poistenie nepriaznivých poveternostných udalostí v rastlinnej výrobe a na poistenie zvierat v živočíšnej výrobe. Na tento účel rezort vyčlenil spolu milión eur, viac som poskytnúť nemohol, lebo nebolo z čoho. Okrem toho vláda Slovenskej republiky na svojom výjazdovom rokovaní, ktoré sa uskutočnilo 22. 8. 2012 v obci Nové Sady, prerokovala správu o priebehu žatvy v roku 2012 a podporné opatrenia na zmiernenie nepriaznivej situácie v poľnohospodárstve.
Vládou Slovenskej republiky bolo schválených niekoľko opatrení a tieto opatrenia boli podporené aj zástupcami poľnohospodárskej samosprávy. Jedným z týchto opatrení bolo aj opatrenie zamerané na preklenutie obdobia nedostatku likvidity pred založením novej úrody v roku 2012 a '13. Týmto opatrením je pomoc de minimis vo forme zvýhodnených pôžičiek.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nastavilo podmienky pre poskytnutie zvýhodnených pôžičiek pre farmárov na Slovensku tak, ako predpisujú príslušné právne predpisy Európskej únie.
Súčasťou takto nastaveného systému je povinnosť poskytovateľa pôžičky, ktorým je Pôdohospodárska platobná agentúra, ju zabezpečiť takým kolaterálom, aký je bežne požadovaný finančnými inštitúciami ako zábezpeka poskytnutého úveru. V príslušných európskych predpisoch sa uvádza, že pomoc de minimis sa nemôže uplatňovať na podniky v ťažkostiach. Podnik v ťažkostiach je takisto jasne zadefinovaný v legislatíve Európskej únie. Kritéria na posúdenie podniku v ťažkostiach boli uplatnené pre pôžičky tak, ako ich uplatňovalo ministerstvo aj za vášho pôsobenia ako ministra. Do dnešného dňa požiadalo Pôdohospodársku platobnú agentúru o pôžičku 41 podnikov z približne 400 podnikov, ktoré boli postihnuté suchom a ktorým sucho spôsobilo výpadok produkcie viac ako 30 % v porovnaní s priemernou úrodou v období posledných 5 rokov. Celková suma požadovaných pôžičiek predstavuje približne 5,7 mil. eur.
Poľnohospodárska platobná agentúra predpokladá, že zmluvy o pôžičke by mali byť podpísané v prvej polovici mesiaca november tohto roku a pôžičky by mohli byť vyplatené najneskôr do prvej polovice mesiaca december tohto roku.
Na záver by som chcel uviesť na správnu mieru vami prezentovanú manipuláciu s verejnou mienkou, keď ste v médiách prezentovali, že z celkového počtu 16-tisíc farmárov požiadalo o pôžičku len 40. Iste viete, že vami uvedené číslo 16-tisíc je celkovým počtom žiadateľov o jednotnú platbu na Slovensku a z tohto počtu len približne 400 bolo oprávnených prijať zvýhodnenú pôžičku. Vami uvedený počet farmárov zahŕňal aj tých pestovateľov, ktorí nepestovali hustosiate obilniny a krmoviny a ktorí sa nenachádzali v oblastiach postihnutých suchom.
Ďakujem, skončil som.

Pán minister, dovoľte, aby som vyjadril nespokojnosť s touto odpoveďou, pretože vláda aj vy osobne ste prezentovali, že dali ste farmárom 70 miliónov. Dnes ste nám odpovedali, že de facto, dali ste im tie peniaze, ktoré predchádzajúca vláda odsúhlasila a boli v štátnom rozpočte. Ale čo je pre mňa smutnou správou a smutnou správou pre poľnohospodárov, aj skutočnosť, že vami sľúbené peniaze z pôžičiek na založenie úrody pre rok 2012 farmári dostanú až niekedy začiatkom decembra. Chcem povedať, že poveternostné podmienky alebo meteorológia už hovoria, že tento týždeň príde mráz. Začne snežiť a úroda na budúci rok už sa bude zakladať minimálne. V prvej polovici decembra už tobôž vôbec nie. Chcem sa spýtať, dá sa tento proces z hľadiska ministerstva urýchliť, aby farmári tieto peniaze, tak ako ste im sľúbili, dostali skôr?

Veľmi ťažko sa mi hľadajú slová, ako vám odpovedať, lebo neviem, či vám mám odpovedať ako poslancovi, alebo ako poľnohospodárovi. Keď vám chcem odpovedať ako poľnohospodárovi, tak si dávam otázku, ako môžete vôbec dať takúto, s prepáčením, otázku, keď vy veľmi dobre viete, že niektoré plodiny, ktoré majú byť financované z tejto pôžičky už musia byť dávno v zemi. Už vlastne ich čas, kedy mali byť vysiate, už dávno uplynul, ale pôžička, ktorá je určená pre poľnohospodárov musí prejsť určitým mechanizmom, či sa to vám, mne alebo poľnohospodárom páči, alebo nepáči, čiže musí prejsť nejakým schvaľovacím mechanizmom, ale táto pôžička bola určená, nie že tento konkrétny metrák sadiva sa má zaplatiť z tejto pôžičky, ale že táto pôžička má pomôcť kešovo poľnohospodárom na preklenutie do konca roku 2012, aby odišli do nového hodnotiaceho obdobia, do roku 2013, čo s najmenšou stratou, pokiaľ možno s vyrovnaným hospodárskym výsledkom.
Čiže, pán poslanec, nespájajte zhoršenie poveternostných podmienok s termínom poskytnutia pôžičky, lebo to sú dve veci, ktoré spolu nesúvisia. Čiže problém je, aby to dostali v tomto roku, aby to mali účtovne, v účtovnej závierke za rok 2012, to je to podstatné a to som vám stále vysvetľoval, aj keď sme tento zákon predkladali.
Druhá vec je, manipulujete veľmi často s číslami a dávate do pľacu nejakých 16-tisíc poľnohospodárskych subjektov, pritom vy veľmi dobre viete, že tá pôžička bola stanovená formou de minimis, čiže prvé obmedzenie, lebo iné je pokladané za štátnu pomoc, čo by nám cez notifikáciu v Bruseli neprešlo, a vy to viete veľmi dobre, čiže tu metiete.
Za druhé, že v čase, keď bolo na túto formu pomoci plánovaných 30 miliónov eur, ktoré vláda zabezpečila z envirofondu sme nemali ešte uzavreté výnosy z jednotlivých regiónov, čiže sme nevedeli, aké budú výťažnosti z jednotlivých oblastí, v jednotlivých hustosiatych obilninách a preto sa ani nedalo predpokladať koľko bude treba finančných prostriedkov, ale vytvorili sme dostatočný zásobník peňazí, aby bol každý uspokojený. Dneska to vyzerá, že z možných potenciálnych uchádzačov sa prihlásilo 10 %. Je to určitá pomoc, ale je tu ďalších 6 opatrení, ktoré sú v rámci tých 70 mil. euro, ktoré dúfam, že nespochybníte, a narážate, lebo to je ďalšia demagógia, ktorú púšťate do poľnohospodárskeho prostredia, že prečo neboli vyplatené VDJ-čka pre niektoré poľnohospodárske podniky, alebo prečo boli vyplatené v sume niečo cez 30 eur. Znovu je to len politická demagógia, ktorú používate, lebo, pán poslanec, všetci poľnohospodári, a teda dúfam, že aj vy ste to mal vedieť, že už na začiatku tohto programovacieho obdobia bolo povedané z komisie, v roku 2012 sa už používa systém krátenia, vzhľadom napríklad, ale... (Mávnutie rukami.) Došlo to dokonca aj písomne, lebo sme si žiadali túto informáciu potvrdiť písomne. Čiže došlo nám to aj písomne 19.7. a vy stále tu zavádzate a tvrdíte, že tých, lebo hovoríme o 300 najväčších podnikoch, ktoré jednoducho už nemajú nárok na VDJ-čku, ale keby sme boli nechali systém nastavený tak, ako ste ho vy odovzdali pri odchode z funkcií, tak dneska by týchto 300 podnikov nedostalo absolútne nič, absolútne nič. Vy ste to zanechali v stave, že nedostanú nič. (Potlesk.) My sme vyčlenili 13 miliónov eur na to, že ideme im dať bočnú podporu cez plemenárske služby a cez ÚKSÚP, aby dostali aspoň akú-takú, akú-takú náhradu za zle nastavený mechanizmus, ktorý ste vy odovzdali, ja neviem, 4. apríla, či kedy ste odišli z funkcie, ako ste zanechali na vašom ministerstve.
Čiže prosím vás, je viem, že sa to dobre hovorí do tých medií, vy rád vystupujete v médiách, ale je vám jedno, čo v tých médiách poviete, len aby to bola čo najväčšia lož a aby ste sa blysol ako hrdina. Pán poslanec, ja vám túto iniciatívu neberiem, len zároveň vám pripomínam, že myslím, že ste to bol vy, ktorý v roku 2010 pripol na slávnosti dožiniek v rámci Agrokomplexu čiernu stužku na dožinkový veniec a oficiálne ste pochoval slovenské poľnohospodárstvo.
Pán poslanec, bol ste to práve vy, ktorý za 19 rokov, za chvíľu budeme mať 20. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky, bol ste to vy, kto 6 rokov pôsobil na najvyššom poste rezortného ministra, čiže za stav poľnohospodárstva, zato, že dneska máme 46 % produkcie slovenskej len v obchodoch, zato, že nám stovky poľnohospodárskych podnikov padlo, zato, že sa nám rozbilo celé potravinárstvo, beriete minimálne tretinu zodpovednosti,lebo vy ste 6 rokov bol na čele toho rezortu. (Potlesk.) Vy neobviňujte mňa, to je, to je vaše ovocie, ktoré dneska zbiera slovenské poľnohospodárstvo a za ktoré ste určite hrdý, lebo to sa nepodarilo ani jednému ministrovi v rámci štátov Európskej únie dohnať do takého zúfalého stavu poľnohospodárstvo, aké ste ho vy odovzdal v apríli roku 2012.
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa, ceny energií rezonujú v našej spoločnosti v súčasnosti v oveľa väčšej miere, nakoľko majú významný vplyv na celkový hospodársky a sociálny vývoj spoločnosti. Tejto istej otázke sa venoval, myslím, aj pán premiér v svojej, v svojej, v svojom vystúpení dneska v hodine otázok. Ja len chcem povedať, že k tejto problematike stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky dosť jednoznačné k cenovým návrhom, ktoré SPP predložilo prostredníctvom predstavenstva sa nestotožňujeme a cenový návrh pre domácnosti, jeho nárast, či už v percente 18,56, čo už je ako kompromisný návrh, alebo návrh 25,43, čo je návrh, ktorý by kryl všetky náklady, nemôžme súhlasiť. Vychádzame z tej skutočnosti, že porovnateľné ceny v iných krajinách sú v tejto chvíli na takej úrovni podobne jak na Slovensku, a to, samozrejme, akcionári SPP boli nespokojní, že zo strany štátu boli opakovane tieto pripomienky kvôli navyšovaniu ceny opakovane vznášané a potom k navýšeniu ceny nedošlo. Ak by sa tento nárast ceny aplikoval, cena by bola, samozrejme, ďaleko vyššia ako v okolitých krajinách.
Druhou vecou je, že aj v dnešnom období konkurencia dodávateľov plynu je dnes na cenovej úrovni nižšia, ako sú ceny SPP a preto získavajú zákazníkov nielen od veľkých odberateľov, ale aj od odberateľov v domácnosti. Z toho titulu my ako ministerstvo, aj keď nemáme úplne presné možnosti zistiť cenu a hlavne teda náklady, ktoré vstupujú do cenového vzorca, pretože nemáme, aj keď sme akcionár, nemáme na to jednoducho možnosť a nebola umožnená možnosť ani zástupcom štátu, medzi ktorými je aj bývalý pracovník regulátora. To znamená, že problematike rozumie, tak sme tú cenu plynu my posúdiť nevedeli z hľadiska nákladovej štruktúry. Toto bude môcť až regulátor, ku ktorému by sa cenový návrh mohol dostať, ak by ho, samozrejme, schválilo valné zhromaždenie, ale my s porovnaním benchmarkingu a s porovnaním cenovej únosnosti pre odberateľa na Slovensku vidíme takýto spôsob ako nemožný a my ako majoritný akcionár na valnom zhromaždení takýto vysoký cenový návrh podporiť nemôžeme. K problematike sa vyjadril aj pán premiér. Predpokladám, že to stačí, pani poslankyňa. Skončil som.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Milé kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri. Moja interpelácia je adresovaná viacerým členom vlády, okrem pána premiéra aj ministrom rezortov životného prostredia, obrany, pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a zahraničných vecí. Dôvod prečo je tak, vyplynie z textu interpelácie. Ten je nasledovný:
"Vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, moja interpelácia sa týka zásadného problému tej časti Slovenska, ktoré je zaradené do Zoznamu svetového prírodného dedičstva pod názvom Karpatské bukové pralesy. Lokality svetového, prírodného a kultúrneho dedičstva, ktoré od roku 1972 vyhlasuje UNESCO, predstavujú panteón najhodnotnejších miest našej planéty. Dňa 28. júna 2007 boli Výborom svetového dedičstva UNESCO na rokovaní v Christchurchi na Novom Zélande k tomuto dedičstvu priradené Karpatské bukové pralesy, a to v zhode s dlhodobo deklarovanými cieľmi Slovenskej republiky. Zaradenie vzácneho územia Slovenska spoločne s ukrajinskými pralesmi do prvej svetovej ligy ochrany a propagácie klenotov ľudstva je veľkým úspechom našej krajiny, všetkých, ktorí sa oň pričinili. Je totiž známe, že pre vysoké požiadavky na výnimočnosť nominovaných lokalít uspeje spravidla len každá desiata z nominácií. Svetový úspech Slovenska má však kaz, ktorý ho môže veľmi vážne znehodnotiť.
Vzhľadom na vysoký kurz lokalít svetového, kultúrneho, prírodného dedičstva sa návštevníci každej krajiny celkom prirodzene zaujímajú predovšetkým o tieto miesta. Tí, ktorí sa rozhodnú navštíviť naše Karpatské bukové pralesy však majú problém. Nevedia presne identifikovať miesta, kde sa vzácne územie nachádza. Príčina nie je v tom, že by sme tabule s logom svetového dedičstva nedokázali osadiť, ale v tom, že v odborných kruhoch ani päť rokov po vyhlásení tohto územia za svetové dedičstvo nepanuje na jeho výmeru a lokalizáciu jednoznačný názor. Podstata spočíva v tom, že sme nominovali areál s výmerou 5 520 hektárov, no národných prírodných rezervácií na tomto území len 2 112 hektárov. O príčinách, prečo na výmere 3400 hektárov, 3408 hektárov, ktorá predstavuje matematický rozdiel oboch uvedených údajov ochrana zabezpečená doposiaľ nie je, možno len diskutovať. To však nezmení závažný dôsledok, ktorým je fakt, že na tejto výmere svetového dedičstva dnes panuje ruch lesnej výroby. Na tomto území by mal dnes už panovať celkom iný ruch, a to predovšetkým ruch cestovný, ktorý je schopný zvyšovať nielen kultúrny rating krajiny, ale významným spôsobom aj jej finančné príjmy. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že Ukrajina prispela k bilaterálnej nominácii karpatských pralesov výmerou približne 24 tisíc hektárov, pričom ochrana ukrajinských lokalít bola po zápise potvrdená prezidentským dekrétom. Na odstránenie uvedenej slovenskej anomálie sa hľadá riešenie už dlho, zatiaľ však úplne neúspešne. Akceleráciu do tohto hľadania vzniesla skutočnosť, že UNESCO v roku 2011 rozšírilo Karpatské bukové pralesy o nemeckú nomináciu s názvom Staré bukové lesy Nemecka. Aj keď tento fakt naznačuje, že aktivita Slovenska bola súčasťou medzinárodného úsilia, ktoré vytváralo, no zároveň aj limitovalo manévrovací priestor pri realizácii nominácie, dnes predovšetkým zväčšuje pravdepodobnosť toho, že naše pochybenie sa stane predmetom veľmi nepríjemnej medzinárodnej kritiky.
Tu, samozrejme, nejde o priestorovú orientáciu návštevníkov, ktorou som ilustroval úvod tejto interpelácie, ale o súvislosti oveľa, oveľa vážnejšie. Tie treba vidieť v tom, že nevyjasnenosť územia Karpatských bukových pralesov má zásadný dopad na jeho ochranu a využívanie, keďže jednotliví vlastníci pozemkov dnes nevedia, ktoré územie patrí a ktoré nepatrí pod značku UNESCO. Je teda viac ako pravdepodobné, že na oficiálne schválenom území Karpatských bukových pralesov sa dnes vykonáva činnosť, ktorá je so štatútom svetového prírodného dedičstva nezlučiteľná. Odstránenie uvedeného stavu je v záujme celej krajiny, osobitne slovenskej diplomacie, orgánov životného prostredia, obrany i lesného hospodárstva. Z odborného hľadiska je k tomuto riešeniu dobre pripravená Štátna ochrana prírody, konkrétne jej dve zložky: Správa Národného parku Poloniny a Správa Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, ktoré pre kompetenčnú nevyjasnenosť neboli účastníkmi nominačného procesu. K tomu, aby mohla Štátna ochrana prírody svoju odbornosť, ako aj doterajšiu prípravu na riešenie uvedeného problému uplatniť, potrebuje jasný pokyn, pretože možných riešení je viac. Ako axióma bola pri doterajších rokovaniach stanovená potreba zachovania pôvodnej nominačnej výmery. Túto požiadavku je možné dodržať len vyhlásením novým národných prírodných rezervácií, ktoré sú už pripravené. No treba priznať, že účelovosť tohto riešenia prevažuje nad národnými potrebami ochrany prírody. Táto okolnosť má ešte ďalší rozmer, keď zistíme, že s inými územiami v tomto regióne, ktoré sú svojimi prírodnými hodnotami pre vyhlásenie nových prírodných rezervácií vhodnejšie, sa vôbec neuvažuje. Dôvodom je fakt, že sú od pôvodne nominovaného územia natoľko vzdialené, že by ich nebolo možné pričleniť tak, aby to aspoň opticky pôsobilo ako spresňovanie hraníc nominovaného areálu, a teda by museli vystupovať ako samostatné územné enklávy. Inak povedané, pri uplatnení takejto varianty, by bola nominačná chyba Slovenska zjavná už pri prvom pohľade na mapu. V iných prípadoch sa so zaradením takýchto území neuvažuje zase preto, že hoci by k tomu svojimi prírodnými hodnotami i svojou lokalizáciou vhodné boli, sú obavy, že ich vlastník nebude s takýmto riešením súhlasiť, a to kvôli obmedzeniu svojich hospodárskych aktivít.
Vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, na uvedený stav je potrebné zareagovať rýchlo a komplexne, pričom by mala byť uplatnená filozofia, že chyba sa nemá naprávať ďalšou chybou. Osobne by som preto dal prednosť takému postupu, ktorým priznáme súčasný stav a k existujúcim rezerváciám následne pripojíme územia vhodné na zaradenie do siete chránených území. Keďže v tejto chvíli nie je známe, ktoré územia budú vyhlásené za chránené, navrhujem, aby vláda do vyriešenia problému s okamžitou platnosťou pozastavila všetku ťažbu na území navrhovaných prírodných rezervácií Borsukov vrch, Černiny, Nežabec, Pramenisko Cirochy a Vihorlatské pralesy, čím si otvoríme cestu k riešeniu a zároveň znížime akútne riziko medzinárodnej blamáže. Naznačené alebo aj akékoľvek iné riešenie si vyžaduje v tejto zložitej situácii už politické rozhodnutie, pretože na dotknutom území sa zbieha priveľa záujmov. Práve z tohto dôvodu neinterpelujem len pánov ministrov dotknutých rezortov, ale aj vás, pán predseda vlády. Ďalšie odkladanie riešenia tejto situácie by viedlo k poškodeniu kreditu Slovenska, čo si nik z nás nemôže priať. Preto vás žiadam o odpoveď na otázku: Kedy a aký spôsob riešenia bude pre nápravu súčasného neudržateľného stavu uplatnený? Ďakujem. S úctou Ján Mičovský." Ďakujem vám za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážených zopár parlamentných kolegov, dovoľte mi predstúpiť pred vás s ústnou interpeláciou na člena vlády, ministra školstva Dušana Čaploviča, ktorá sa bude týkať toho, že prečo minulý týždeň v tejto snemovni vo svojom oficiálnom vyjadrení nehovoril pravdu.
Dovoľte mi povedať na úvod, že to, aby členovia vlády v parlamente hovorili pravdivé skutočnosti a neuvádzali skutočnosti nepravdivé, nie len otázka morálky, hoci určite aj morálky, ale je to aj otázka základnej schopnosti tejto Národnej rady vykonávať svoje kontrolné právomoci. Kontrolné právomoci v parlamente, samozrejme, primárne vždy vykonávajú opoziční poslanci. Je to logické. Je to tak za každej vlády a na to, aby ich vykonávať mohli, slúžia rôzne inštitúty vrátane interpelácií, vrátane rozpravy pri prijímaní zákonov, vrátane hodiny otázok. Preto všade na svete sa berie mimoriadne vážne, ak v takomto kontexte člen exekutívy povie preukázateľne nepravdivú a netriviálnu skutočnosť, pretože v situácii, keby bola takáto situácia prijateľná, tak by akýkoľvek zmysel kontrolnej činnosti tohto parlamentu úplne zmizol.
Z tohto dôvodu si dovolím spýtať sa pána ministra Čaploviča a budem tú otázku na záver konkrétne špecifikovať, prečo, z akých dôvodov a za akých okolností tu minulý týždeň uviedol zásadne nepravdivú skutočnosť v prípade Študentského pôžičkového fondu. Minulý týždeň sme prerokovali v prvom čítaní zákon o Fonde na podporu vzdelávania, ktorý zlučuje Študentský pôžičkový fond a Fond na podporu začínajúcich pedagógov. V tejto súvislosti som v rozprave sa spýtal pána ministra a požiadal som ho, aby reagoval na fakt, že nelegálne vyplatené odmeny v Študentskom pôžičkovom fonde neboli stále vrátené ľuďmi, ktorí ich poberali, a viacerí títo ľudia naďalej pôsobia na ministerstve školstva. Konkrétne som hovoril o dvoch štátnych úradníkoch, a to: pánovi Jurigovi, riaditeľovi odboru a pani Škvarkovej, ktorá pôsobí tiež na ministerstve. Pýtal som sa pána ministra, prečo už štyri mesiace nevie, nie je schopný s týmto niečo urobiť, prečo on hovorí, že im dáva ešte čas, aby sa s tým vyrovnali a že potom bude on konať. Pán minister vo svojom záverečnom vystúpení k tomuto návrhu zákona reagoval na moju otázku a opakovane zdôraznil, že pán Juriga má jeho plnú dôveru a pán Juriga už tieto peniaze vrátil. To znamená, pán minister nás informoval, že došlo k vyriešeniu situácie, keď štátny úradník, vysokopostavený štátny úradník štyri roky nelegálne poberal odmeny vo fonde, čo má zakázané dokonca podľa dvoch zákonov, podľa zákona o štátnej službe aj podľa zákona o Študentskom pôžičkovom fonde. A pán minister nás uistil, že pán Juriga už tieto peniaze vrátil. Musím povedať, že možno z dôvodu prehnanej nedôvery som sa obrátil s otázkou na Študentský pôžičkový fond, či to naozaj tak je a mám tu list Študentského pôžičkového fondu z dnešného dňa, ktorý informuje, že pán Juriga nevrátil tieto peniaze a následná moja ústna otázka na Študentský pôžičkový fond hovorí, že pán Juriga nielenže nevrátil peniaze, ale ani žiadnym spôsobom sa na tom s fondom nedohodol, ani fond nekontaktoval. To znamená, že pán minister pri svojej obhajobe úradníkov, ktorých nie je ochotný sa žiadnym spôsobom s nimi niečo urobiť, uviedol v tejto snemovni nepravdivú skutočnosť, a to nie vo veci, ktorá by už nebola predtým predmetom nášho záujmu a záujmu tejto snemovne. Ja len pripomeniem, že otázku Študentského pôžičkového fondu riešime od minulého leta, keď sa prišlo na to, že sa tam šafári už niekoľko rokov a aj v rámci, aj následkom tohto šafárenia som ja najprv podal novelu, ktorá nebola prerokovaná alebo teda bola odmietnutá z dôvodu ukončenia volebného obdobia. A pán minister predložil už uvedený zákon, ktorý tieto fondy zlučuje a tiež mám ambíciu to riešiť. To znamená, že nejde o nejakú triviálnu technickú informáciu, ale ide o skutočnosť, že pán minister obhajoval svoju personálnu politiku a porušovanie zákona tým, že síce zákony boli porušené, ale ľudia, ktorých si on nechal, tieto peniaze vrátili, síce až po odhalení, ale vrátili.
Chcem sa ho preto spýtať vo svojej interpelácii nasledovné: Pán minister, z akých dôvodov ste snemovni nehovorili pravdu? Bolo to preto, že ste boli zavedení svojimi úradníkmi, alebo to bolo preto, že ste sám hovorili nepravdu? Ak ste boli zavedení svojimi úradníkmi, aké konzekvencie z toho vyvodíte pre nich? Ak ste hovorili vedome nepravdu, aké konzekvencie z toho vyvodíte pre seba? Ďakujem veľmi pekne.