8. schôdza

Teraz pristúpime, kolegyne, kolegovia, kolegovia, aj kolegyňa, k

návrhu poslancov Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 185. Správa výboru má tlač 185a.
Teraz dávam slovo podpredsedníčke Jane Laššákovej, aby návrh zákona odôvodnila.
Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegovia, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene predkladateľov, mňa, pani podpredsedníčky Zmajkovičovej a pána predsedu ústavnoprávneho výboru Róberta Madeja predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.
Novelou predkladatelia reagujú na situáciu pri vzniku poslaneckých klubov podľa § 64 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ktorá nastala po voľbách v roku 2012, to znamená, v marci tohto roku. Na základe volebného výsledku vznikol poslanecký klub s počtom osemdesiattri poslancov, ktorý však nemá reálnu možnosť využiť ustanovenia rokovacieho poriadku v tých prípadoch, kde sa pri určitých, určitých úkonoch vyžaduje návrh dvoch alebo troch poslaneckých klubov. Uvedená situácia je v istej miere aj obmedzením v realizácii vôle väčšiny voličov, ktorí v posledných voľbách odovzdali strane SMER - sociálna demokracia viac ako milión hlasov.
Predložený návrh rozširuje pôsobnosť predsedu Národnej rady v prípadoch, kedy podľa rokovacieho poriadku majú oprávnenie podať návrh tri, respektíve dva poslanecké kluby, a to v prípadoch zaradenia nového bodu programu počas schôdze Národnej rady, na určenie dĺžky rozpravy k bodu zaradenému do programu schôdze Národnej rady, na skončenie rozpravy pred vystúpením všetkých prihlásených rečníkov a na poradu poslaneckých klubov po skončení rozpravy a pred hlasovaním. Zámerom navrhovaného doplnenia oprávnení predsedu Národnej rady je nahradiť tri, respektíve dva poslanecké kluby pri podávaní vyššie uvedených návrhov a je vlastne vyváženie postavenia jednotlivých poslaneckých klubov v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Nemá vplyv na podnikateľskú sféru, na zamestnanosť ani na životné prostredie.
Chcem ešte uviesť, že tento návrh je výsledkom rokovaní s jednotlivými poslaneckými klubmi. A vlastne ten výsledok rokovaní jednotlivých poslaneckých klubov bude premietnutý aj do pozmeňujúceho návrhu, ktorý bude podaný v rozprave. Preto vás prosím o podporu predloženého návrhu zmeny rokovacieho poriadku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani podpredsedníčka.
Teraz poprosím spravodajcu z ústavnoprávneho výboru, poslanca Borisa Suska, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o obsahu spoločnej správy gestorského výboru k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 185.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 27. septembra 2012 č. 230 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý zároveň určila aj ako gestorský výbor.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky odporúčal Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. októbra 2012 č. 95 schváliť.
Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady schváliť.
Správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. októbra 2012 č. 115. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predložil správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a návrh na ďalší postup v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu, pričom sa do rozpravy zároveň hlásim ako prvý.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja poslanci, traja, traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A dávam teraz slovo spravodajcovi v zmysle rokovacieho poriadku.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, na základe dohody všetkých poslaneckých klubov predkladám pozmeňujúci návrh k predloženému návrhu novely rokovacieho poriadku, ktorého účelom je vypustiť rozšírenie niektorých kompetencií predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú v predloženej novele, a to, ako som už povedal, na základe dohody všetkých poslaneckých klubov.
Teda dovolím si prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 185).
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý znie:
V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 3. Doterajší bod 4 sa označuje ako bod 2.
Odôvodnenie: Navrhujeme z návrhu zákona vypustiť možnosť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky podať návrh na určenie dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu schôdze a ponechať platnú právnu úpravu, podľa ktorej bude naďalej potrebný súhlas aspoň dvoch poslaneckých klubov.
Taktiež navrhujeme z návrhu zákona vypustiť možnosť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhovať skončenie rozpravy pred vystúpením všetkých prihlásených rečníkov a ponechať platnú právnu úpravu, podľa ktorej bude naďalej potrebný súhlas aspoň dvoch poslaneckých klubov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Chrenovi, ktorý vystúpi v rozprave.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, vážená pani navrhovateľka, ctení kolegovia, nejdem sa vyjadrovať vecne k tomu, čo bolo predložené, pretože je to na základe dohody z grémia, kde teda táto dohoda bola úplne slušne odsúhlasená.
Chcel by som však predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je svojím spôsobom urgentný. Napriek tomu, že je to problém, ktorý trápi možno tento parlament už dosť dlho, a týka sa poslaneckých prieskumov.
Dnes v podstate poslanecké prieskumy a ich pravidlá nie sú nijakým spôsobom v zákone o rokovacom poriadku upravené. V podstate jediné, čo existuje, je jedna jediná odrážka v zákone č. 45/1989 o poslancoch, pričom tento zákon by sám o sebe potreboval nahradiť. A to je úplne všetko. Čiže neexistuje konkrétna úprava poslaneckého prieskumu.
Preto sa aj často stáva, že keď sa poslanci rozhodnú ísť na poslanecký prieskum, doslova ich otočia vo dverách, alebo im neumožnia nahliadnuť do dokumentov, ktoré sú dôležité pre veci skúmané v rámci tohto poslaneckého prieskumu. Naposledy sa veľmi podobná situácia, aj keď nie až tak úplne, stala mojej kolegyni Lucii Nicholsonovej, ktorá išla skúmať problém, podozrenie, nechcem prejudikovať žiaden záver, ale doslova podozrenie na obchodovanie s deťmi pri medzištátnych osvojeniach a adopciách, kedy bolo podľa jej podozrenia veľké množstvo detí vyvezených zo Slovenska najmä do Talianska, pričom boli porušené medzinárodné dohovory. Tieto deti neboli ponúknuté na adopciu na osvojenie na Slovensku, boli vyvezené do zahraničia a mnohé z nich mali veľmi pohnuté osudy. A hovorím, nechcem prejudikovať žiaden záver, ale toto bolo predmetom poslaneckého prieskumu, ktorý sa aj uskutočnil, avšak Lucia sa nedostala k mnohým dôležitým údajom a k údajom zo spisov.
Preto vo svojom návrhu navrhujem upraviť základné veci. To je spôsob, akým možno poslanecký prieskum iniciovať, kto sa ho môže zúčastniť, aké sú konkrétne oprávnenia poslancov pri vykonávaní poslaneckého prieskumu a v akých subjektoch je tento poslanecký prieskum možné vykonávať. Taxatívne v ňom vymenúvam právne subjekty, do ktorých poslanci môžu ísť. Tu viem, že môže byť veľká debata, napríklad ja z neho vynechávam mestá a obce, pretože som presvedčený, že poslanecký prieskum je naplnením kontrolnej právomoci Národnej rady, ktorá je upravená tak, že Národná rada má kontrolné právomoci len vo vzťahu k vláde. Preto je zase nadefinovaný tento pozmeňujúci návrh tak, aby mohla byť v rámci poslaneckého prieskumu kontrolovaná čo najširšia oblasť vlády. Taxatívne sú vymenované všetky orgány ústrednej štátnej správy, ich rozpočtové a príspevkové organizácie a organizácie, ktoré vznikli na základe samostatného zákona sui generis alebo zo zákona.
Z prieskumu sú vylúčené z povahy navrhovanej úpravy napríklad spravodajské služby, kde sa poslanecká kontrola vykonáva na základe iných predpisov a na základe osobitných kontrolných výborov. Návrh je upravený tak, aby sa poslanci mohli dostať aj do spisov, avšak nemajú prístup k materiálom, ktoré sú chránené osobitnými predpismi z hľadiska ochrany osobných údajov, daňového, bankového a pod. tajomstva. A upravujú sa tiež povinnosti zamestnancov subjektov, ktorí dostávajú povinnosť komunikovať s poslancami, ktorí vykonávajú poslanecký prieskum, a poskytnúť im súčinnosť, nechať ich robiť si kópie, nahliadať do spisov. Zároveň sa upravuje aj povinnosť poslancov dodržiavať napríklad mlčanlivosť o údajoch, ktoré sa dozvedia a sú osobného charakteru, a to aj po skončení ich mandátu.
Viem, že môžete argumentovať, že tento návrh je predložený pomerne narýchlo. Ja dúfam, že keď už nič, tak aspoň pomôže naštartovať debatu o tejto téme a že sa k nej veľmi skoro dostaneme.
Ešte by som spomenul jednu takú dôležitú úpravu, pretože viem, že aj kolega Jozef Viskupič predkladá neskôr podobný návrh zákona upravujúci poslanecké prieskumy. Taký základný rozdiel medzi našimi návrhmi, ale zdôrazňujem, že oni sa navzájom nevylučujú, myslím si, že môj návrh ide do, viac do detailov ohľadom organizácie prieskumu, kompetencií a povinnosti subjektov. V tomto návrhu sa napríklad nachádza klauzula, ktorá umožní vykonať poslanecký prieskum nielen na základe uznesenia výboru Národnej rady, ale aj na základe podpisov pätnástich poslancov Národnej rady. Jozef Viskupič navrhuje, aby jeden jediný poslanec mohol ísť na poslanecký prieskum. Nemám s tým problém. Chcem upozorniť na problémy, ktoré sú napríklad v Nemecku, kde poslanci, stalo sa, že chodia na poslanecké prieskumy, a stalo sa aj to, že myslím niekde do Karibiku, pretože sa vyskytlo podozrenie, že tam bola zle vynakladaná rozvojová pomoc, a vytvárajú tým pomerne vysoké náklady na parlament. Čiže som presvedčený, že o obidvoch návrhoch sa dá debatovať, ale že je strašne dôležité, aby sa táto diskusia naštartovala. A týmto teda skladám trošku poklonu aj Jozefovi Viskupičovi. A znova by som vás chcel vyzvať, aby ste sa zamysleli aj nad týmto pozmeňujúcim návrhom.
Aby som dlho nenaťahoval čas, dovoľte mi pozmeňujúci návrh predniesť.
Pozmeňujúci návrh k tlači 185 Martina Chrena.
Bod 1. V čl. 1 sa za štvrtý bod vkladá nový piaty bod, ktorý znie:
"5. Za § 127 sa vkladá nový § 127a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§127a Poslanecký prieskum
"(1) Poslanecký prieskum možno vykonať na základe uznesenia výboru o vykonaní poslaneckého prieskumu (ďalej len uznesenie o prieskume) alebo písomného oznámenia aspoň pätnástich poslancov o vykonaní poslaneckého prieskumu adresovaného predsedovi Národnej rady (ďalej len oznámenie o vykonaní prieskumu).
(2) Pôsobnosť poslancov pri výkone poslaneckého prieskumu sa vzťahuje na:
a) vládu, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
b) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,
c) Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky,
d) Národnú banku Slovenska,
e) verejné vysoké školy,
f) Úrad na ochranu osobných údajov,
g) Rozhlas a televíziu Slovenska,
h) Sociálnu poisťovňu,
i) Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,
j) Tlačovú agentúru Slovenskej republiky,
k) Maticu slovenskú,
l) Ústav pamäti národa,
m) Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
n) Fond národného majetku Slovenskej republiky.
(3) Uznesenie o prieskume alebo oznámenie o vykonaní prieskumu podľa ods. 1 musí obsahovať miesto vykonania poslaneckého prieskumu, program poslaneckého prieskumu, termín konania poslaneckého prieskumu a zoznam poslancov, ktorí sa zúčastnia poslaneckého prieskumu.
(4) Uznesenie o prieskume alebo oznámenie o vykonaní prieskumu podľa ods. 1 sa musí najneskôr 24 hodín pred vykonaním poslaneckého prieskumu doručiť orgánu podľa ods. 2, v ktorom sa uskutoční poslanecký prieskum.
(5) Poslanci sú pri poslaneckom prieskume oprávnení:
a) vstupovať do objektov orgánov, kde sa vykonáva poslanecký prieskum,
b) vyžadovať od orgánov podľa ods. 2, aby im poskytli potrebné spisy a doklady, ako aj vysvetlenie k veci, ktorej sa poslanecký prieskum týka, a to aj v prípade, ak osobitný predpis obmedzuje právo nahliadať do spisov len pre vymedzený okruh subjektov,
c) klásť otázky zamestnancom orgánu podľa ods. 2.
(6) Orgány podľa ods. 2 sú povinné na základe uznesenia o prieskume alebo oznámenia o vykonaní prieskumu poslancom:
a) poskytnúť informácie a vysvetlenia,
b) umožniť nahliadnutie do spisu a robiť si z neho kópie,
c) predložiť písomné stanovisko ku skutkovým a právnym otázkam.
(8) Orgány podľa ods. 2 sú povinné umožniť poslanecký prieskum v termíne stanovenom v uznesení o prieskume alebo v oznámení o vykonaní prieskumu.
(9) Informáciu a vysvetlenie podľa ods. 6 písm. a) a vydať spisy podľa ods. 6 písm. b) môže odoprieť zamestnanec, ktorý by týmto porušil štátom uznanú alebo uloženú povinnosť mlčanlivosti, ak tejto povinnosti nebol zbavený podľa zákona. Zamestnanec môže odoprieť požadovanú info, poskytnúť požadovanú informáciu, ktorá tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona, odkaz 80a), alebo je predmetom bankového tajomstva, 80a), alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, 80a), s uvedením odkazu na príslušný právny predpis, odkaz 80a).
(10) Poslanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť vo veciach ochrany osobnosti a ochrany osobných údajov, a to aj po skončení svojej funkcie."."
No a na záver poznámka pod čiarou k odkazu 80a znie:
"80a) Napríklad zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a zmeny a doplnení niektorých zákonov, § 91 až 93a zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 40 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov."
Ďakujem veľmi pekne.
Dúfam, že tento návrh teda pomôže naštartovať diskusiu o tom, čo nám chýba, o poslaneckých prieskumoch,opäť chcem zdôrazniť, o úprave vykonania poslaneckých prieskumov. Opäť chcem zdôrazniť, že je to nie apolitický, ale nepolitický návrh v tom zmysle, že nie je koaličný, ani opozičný, nie je pravicový, ani ľavicový. Upravuje jednoducho činnosť pre poslancov Národnej rady, ktorí môžu byť v ktoromkoľvek volebnom období, či na jednej strane tejto sály alebo na druhej strane tejto sály. Nedáva neprimerané výhody ani opozícii, ani nevytvára nejaké neprimerané nástroje pre možné obštrukcie. Je to jednoducho vec, ktorá v rokovacom poriadku dnes chýba, preto je nevyjasnená. Vytvára možno niekedy aj napätie v spoločnosti a také úplne zbytočné žabomyšie vojny a hádky, keď sa niekto snaží bez existencie formálnych pravidiel nejakým spôsobom nakladať s prebiehajúcim poslaneckým prieskumom. A preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu. A keď nie o podporu, tak aspoň o naštartovanie vecnej diskusie na túto tému, ktorú naozaj potrebujeme.
Ďakujem veľmi pekne.

S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Abrhan.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, súhlasím s vami, že ten návrh môže byť možno vhodný ako návrh do diskusie, lebo ja si myslím, že sú tam minimálne dve veci, ktoré sú, keby som tak povedal, pochybné, v tom zmysle, že vy navrhujete, aby poslanecký prieskum mohlo vykonať aj pätnásť poslancov. Pokiaľ to vykonáva na základe uznesenia výboru, tak každý výbor je zložený na základe výsledkov volieb a na záver takéhoto prieskumu vo výbore sa hlasovaním prijme uznesenie. Je jasné, že vládna koalícia alebo vládna väčšina tam má väčšinu, čiže si presadí to, čo chce, ale vždy opozícia môže ku každému uzneseniu prijať stanovisko, ktoré musí byť v tom. Čiže pokiaľ má iný názor, tak musí byť v tom uznesení pripojené aj stanovisko dajme tomu opozičných strán.
Neviem si predstaviť, keď jedenásť poslancov SaS a štyria poslanci z nejakej inej strany sa zídu a napíšu a pôjdu na prieskum, prijmú jeden návrh. Ako budú také uznesenie prijímať? Teraz sa zídu poslanci SMER-u a prijmú opačné uznesenie a bude z toho len chaos. To je prvá poznámka, čo sa týka počtu poslancov.
Druhá. Nie som si istý, či by mali byť medzi tie inštitúcie zaradené aj verejnoprávne médiá, napríklad ako Rozhlas a televízia Slovenska a Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Ak takto budú politické skupiny alebo jednotlivé kluby chodiť navštevovať a prijímať rôzne uznesenia, tak obávam sa, že takýmto spôsobom verejnoprávnosť týchto médií nijakým spôsobom nepodporíme.
Ďakujem pekne.