8. schôdza

Ďakujem za reakcie, no ťažké, hej, bolo to odhadnúť. Ja som to mal napísané rukopisom len na jednom liste. A dal som si na tom záležať, aby som to mal na jednom liste. No možno som povedal naozaj toho viac.
K pani Nicholsonovej. Toľko by som chcel povedať, táto metóda je naozaj jednoduchá. A keď manželia Billingsovci prišli do Číny, tak Číňania ich tam vítali a povedali, že ich ženy nemajú hlien. A keď odtiaľ odchádzali, tak im ďakovali za to, čo ich naučili. Je to hlienová metóda. Možno kolega to spomenul tuná, že to je nejaké krížikovanie si v kalendári, môžu to byť aj len bodky, ale každá žena, a tomu možno, kolegynka, aj vy budete rozumieť, a vy to aj sama prežívate a cítite, prežíva a cíti, kedy zhruba tá ovulácia je a kedy plodnou ste a kedy plodnou nie ste. My muži, vidíte, máme také veľké svaly, my sme plodní stále, hej, furt, v kuse, dovtedy, kým by sme naozaj vás teraz neposlúchli tuná a nešli na taký 10- až 15-minútový zákrok. Ale si predstavte, takýmto zákrokom 10- až 15-minútovým muž nie je v tej chvíli obraný o túto plodnosť. Tie semenovody keď sa prerušia, môže to trvať ešte rok, keď naozaj tá plodnosť sa prejavuje. A to je to sklamanie. A veľmi úzko súvisí jedna téma s druhou témou, to sú sterilizácie, antikoncepcie, potraty, homosexualita. Nie náhodou tieto dve témy sú jedna vedľa druhej. Ale veľmi rád môžeme to naučiť. Myslím si, že keď Billingsovci boli úspešní v Číne, kde boli jednoduchí ľudia, ktorí ledva tiež možno vedeli čítať, písať a ťažko chápali mnohé veci, žena vie si to vypozorovať a zistiť na základe hlienu, podľa toho, aký ho má, či je plodnou alebo nie je plodnou, je to veľmi jednoduchá metóda, oveľa jednoduchšia ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, pioniersky dneska aj s technikou, dúfam, že sa mi to podarí, lebo mám záujem vám zaprezentovať jeden graf o tom, čo sa nám „podarilo“. Budem hovoriť a medzitým to skúsim zapojiť. Už Komenský hovoril o zapájaní všetkých zmyslov. Pán Sulík pracuje tiež s tým systémom tak, že zapája všetky zmysly, tak sa opakujem po ňom. Ale nebudem to mať také efektné. Ale skúsim to urobiť. Ešte tu mám internet.
Dobre, takže kým to budem potrebovať, tak dovoľte na úvod mi povedať, že... (Choď to povedať po anglicky, neviem, s tou mojou slabou angličtinou, poviem to po slovensky.) ... preteky pokračujú a naozaj to už začína byť tvrdý zápas „kto z koho“. Na jednej strane sú autori rómskej reformy, teda autori niečoho, o čom sme doteraz nevedeli ani nepočuli. A iba teraz sme sa to dozvedeli a už to vieme. A na druhej strane sú tu také ad hoc pokusy vzopätia ducha a takého by som povedal aj hrdinstva postaviť sa pred chajdu niekde v osade. Výsledok týchto pretekov ak nie je, tak určite bude otrávená spoločnosť a na konci bude chýbať výsledok, čo je tiež dôležité, respektíve ten výsledok bude rozpačitý. Takže naozaj je to vecou chuti a schopnosti a pochopenia toho, že buď teda mi naozaj záleží na výsledku, alebo ide o niečo úplne iné. Takže ak niekomu naozaj záleží na výsledku, tak potom by som doporučoval meniť taktiku a systém, ako ten výsledok dosiahnuť. Chcel som o tom viac povedať, ale hryznem si do jazyka. Poviem to možno niekedy inokedy. Netreba si v tejto konkrétnej veci zakrývať oči, e čas povedať, že niekde sa stala chyba. Nechcem citovať znova z filmu Pelíšky vetu, že soudruzi někde udělali chybu. Ale urobila sa chyba.
A teraz príde ten graf, ktorý nám to potvrdí. Ja sa ospravedlňujem, ja som si to už technicky skúšal, nie je to teda bohviečo, čo sa týka viditeľnosti, ale to dokazuje to, že si nevymýšľam. No dobre, skúsim to pustiť. Neviem tu teraz s tým rolovať. A dá sa s tým už rolovať. (Premietanie obrázkov z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.)
Proste toto je tabuľka z overených zdrojov. To nie je nejaké JPP. Dokonca sú tam nejaké tajné vládne agentúry ako jedny z prispievateľov alebo takéto výstupy. Nám hovorí, jednoducho povedané, koľko v jednotlivých krajinách sa narodí detí na 1 000 ľudí, to znamená, aká je natalita v tej-ktorej krajine za minulý rok. Nuž a dozvieme sa tak, že najväčšia natalita je v krajine Niger, tu je druhá Uganda a tretia krajina Mali, respektíve Lomnička.
Teraz si dovolím povedať niečo o Lomničke. Neexistujú štatistiky, teda určite nie oficiálne, ktoré by hovorili, koľko rómskych detí sa narodí v danej dedine. Čiže sa tu len robí štatistika, koľko detí sa narodí. Lomnička je čisto rómska obec, to znamená, tam, myslím, sú traja alebo štyria príslušníci teda majoritného obyvateľstva, v tomto prípade nemajoritného, ostatní sú čisto rómski obyvatelia. A tam sa za minulý rok narodilo, myslím, cirka dvesto detí pri tom počte obyvateľov. To znamená, že keby sme Lomničku posudzovali, samozrejme, je to trošku pritiahnuté za vlasy, ako štát, tak je tam tretia najvyššia pôrodnosť na svete, to znamená, tesne po krajinách, ako je Niger, Uganda spolu s Mali. A za nimi je Zambia, Burkina Faso, moja obľúbená, Etiópia. A dokonca prvých 40 krajín sú africké krajiny. Až tam niekde úplne na konci, teda po tej štyridsiatke, sa začínajú objavovať krajiny, myslím, Blízkeho východu, Palestína, proste tento typ krajín. Samozrejme, Európa začína od 200 vyššie. Toto je stav, kde sme sa sociálnou politikou soudruhů, ale aj nesoudruhů dopracovali. Je to stav, pred ktorým sa už nedajú zakrývať oči. Toto je, inač, Lomnička.
Ale mám aj také tušenie, že keby sme možno zobrali Rakúsy, tak tam to vyjde ešte horšie. Hej, ale tam sa to nedá presne povedať, lebo Rakúsy nie sú čisto rómska obec, ale na počet narodených detí za minulý rok v Rakúsoch keby sme to spravili, tak mám miernu obavu, že by sme predbehli aj Niger. To znamená, že toto sa deje v strednej Európe v 21. storočí, a to aj našou zásluhou, mojou minimálne. Ale už si ju pripúšťam. Určitý podiel viny si začnem pripúšťať aj ja, pokiaľ sa mi nepodarí alebo pokiaľ sa nám nepodarí s tým niečo urobiť.
Musíme uznať, že niekde sa stala chyba. A neviem, či veríte teda, že tento graf, ja ho vypnem, lebo to ruší, keď to tam bliká, aspoň čiastočne vás donúti sa zamyslieť nad tým alebo to akceptovať a vôbec nad tým aspoň trochu rozmýšľať. Keby niekto mal záujem, tak kľudne prepošlem link, kde si to môže v kľude a vo veľkej viditeľnosti, teda vo veľkom rozlíšení pozrieť. Takže niekde sme spravili chybu. Ešte to dopoviem. Keby Slovensku nepomáhali s natalitou rómski spoluobčania, tak nie sme v tom grafe na 187. mieste s tou natalitou, ale možno na 220., 230. mieste. Takže to znova hovorí o tom, že niekde sa stala chyba.
A to čo sa tu prezentovalo ako super opatrenie, tak zlyhalo totálne, úplne a absolútne. Opatrenia typu kočíkovného, typu pôrodného absolútne nezabrali, respektíve zabrali, ale tak, že sa časom za to budeme hanbiť. Ja nehovorím, že pani Tomanová keď mala ten fight aj ten spor s pánom Brockom, že to nemysleli dobre. Oni to, verím, mysleli dobre aj chceli dobre urobiť. Nuž ale dopadlo to tak, ako to bolo na tom grafe. To smutné prvenstvo by nás malo zobudiť, a tak až iný výraz ma napadol, ale nepoviem ho, aby sme sa strhávali zo sna, že čosi sa teda nepodarilo tak, ako to aj pán Beblavý hovoril, ale teda hovoril to Černomyrdin, že chceli sme to najlepšie a verím, že chceli sme to najlepšie, ale dopadlo to tak ako vždy. V tomto prípade to dopadlo naozaj veľmi zle a, samozrejme, to je jednoduchá úloha skonštatovať, skritizovať, obrblať to. To vedia urobiť všetci, to viem urobiť aj ja, čiastočne.
Ale ja sa pokúsim teda aj naformulovať možno nejaké východiská alebo niečo, čo s tým prípadne treba robiť, ako sa časom možno prestať hanbiť za to, čo sme spôsobili.
Skôr, ako sa k tomu dostanem, hovorme ešte o určitej relativite. A to súvisí aj s predkladaným návrhom. Tá relativita je v tom, že keď kočíkovné s pôrodným je dneska niekde na úrovni 870 eur, čo pri majoritnej spoločnosti predstavuje zaujímavú sumu, pri minoritnej spoločnosti, teda pri rómskej populácii je prudko vysoká suma, nepoviem iný výraz, ale je prudko vysoká alebo respektíve v ich pomeroch je rádovo vyššia, ako je chápaná v majoritnej spoločnosti. A, znova, naopak, suma, ktorá teraz je nejaká za sterilizácie niekde na úrovni 300 až 500 eur, je pre majoritnú časť teda nie malá, ale tak už keď to treba, tak tých tristo eur sa dá niekde nájsť, zatiaľ čo v tej minoritnej spoločnosti sa tých 300 eur nájsť nedá, i keby sa to chcelo nájsť. Čiže to je znova na dovysvetlenie. Takže pri tom, k čomu sme sa my zaviazali, a naozaj je to pravdou, čo ste vy spomínali, že spravíme dostupnosť určitých zákrokov, tak v tejto relativite, keď si to pozrieme, tak vidno, že sme vlastne niektoré tie zákroky spravili nedostupné alebo sú respektíve absolútne nedostupné. Takže naozaj dostupnosť zákroku sterilizácie pre rómsku populáciu je na úrovni science-fiction, teda je nedostupná. Čiže v tomto sme si ten náš záväzok, ktorý sme prijali, nesplnili.
Teda čo prípadne s tým robiť? Predložený návrh samotný, budem zmierlivý, budem si dávať pozor, lebo už som si nazbieral tých mojich členov fanklubu moc veľa, takže budem zmierlivý, nebudem hovoriť, že je zlý, i keď by som to mal chuť povedať, a poviem iba to, má veľa nedostatkov. Existuje riziko, že sa bude zneužívať. A na Slovensku existuje riziko, že sa bude zneužívať veľmi, hej. Znova, vychádzame z toho, čoho všetkého sme tu my schopní alebo ako sa nám nedarí to, čo chceme realizovať.
Sme definovali, že ten zákrok bude zadarmo pre tých, čo majú štyri deti a nad 35 rokov tri deti. Čiže toto sú parametre nejaké základné, to znamená, kde sa to začína. Ale to nedefinujeme, kde sa to končí. Takže ono teoreticky môže nastať tá situácia, že naozaj niekto bude mať záujem tie výkony si nadháňať, aby mal čo fakturovať zdravotným poisťovniam. Tak v zmysle toho, že budem teda si to nadháňať, tak spravím to nejako motivačne. Takže ono teoreticky sa môže stať, že sa nám budú chodiť sterilizovať 60-ročné ženy, ktorých sa to už, ako to vieme, moc netýka, ale tento zákon v zásade toto umožňuje, hej. To je chyba, ktorá, by som povedal, je veľká. Možno každý by povedal, že to je absurdita. No je to absurdita, ale my žijeme v krajine, kde sú absurdity úplne na bežnom poriadku. Takže, viete, tu 25 hektárov za 15 000 eur, to je nič, nula bodov. Je to síce absurdita, to uznávam, ale v našej krajine je všetko možné. A eldorádo nie je v Peru, ale na Slovensku. Takže to tu kľudne môže nastať. Čiže k tomuto sa možno by sme aj vedeli dopracovať, čo by nám bolo potom asi aj ľúto, lebo by to paradoxne spôsobilo to, že by sa zaťažil ten zdravotnícky systém takým spôsobom, že by sme zrazu zistili, kto všetko by prípadne tú sterilizáciu podstupoval. Ale nehovorím, že úplne to tak skončí, ale na to riziko upozorňujem. A potom by sme sa na konci dozvedeli to, čo je starou pravdou a platí, že to, čo je zadarmo, je najdrahšie, hej. A na to naozaj by som teda upozornil, že veci ktoré sú zadarmo, v zásade nemajú cenu. A špeciálne v niektorých komunitách sú veci, ktoré sú zadarmo vnímané ako bezcenné na druhú.
Keby sme teda chceli robiť trošku nejaký výsledok, tak potom poďme spolu rozmýšľať, týka sa to hlavne vás, nad tým, ako to urobiť dostupným. To znamená, ako tento zákrok urobiť dostupným. Nebudeme tu teraz rozoberať tú rovinu, ktorú sme tu rozoberali doobeda. Ja nechcem sa do toho púšťať. To je náročná téma. Ale keď by sme vychádzali z tej premisy, v ktorej sme sa zaviazali, to znamená, urobíme to dostupným, tak potom rozmýšľajme tým smerom, že urobme niektorý zákrok dostupným. To znamená, povedzme, že bude stáť pre niekoho ten zákrok osemdesiat, deväťdesiat eur a bude na splátky a bude sa to posudzovať podľa toho, že ja neviem, že ten niekto je poberateľom hmotných dávok alebo je v nejakom stave sociálnej núdze, tak vtedy ten zákrok je možné absolvovať za takúto, pardon za výraz, akciovú cenu, hej, alebo prípadne s odloženou splátkou. Čiže keby sme chceli byť to, čo by sme mali byť, teda tí, čo hľadajú riešenia a umenie možného z tej situácie, nieže sa tu budeme navzájom vybíjať v tom, kto je väčší, tak toto by mohlo byť jedným zo smerov, akým sa vybrať, ja nehovorím, že presne tak to má skončiť, ale jeden zo smerov, aký by sa dal vybrať. To znamená, vieme, že to je jedna z možných alternatív pre určitú skupinu. Ako-tak ju treba urobiť dostupnou, dostupnou stanovením nejakej sumy, aby si to mohli dovoliť tí, čo sa pre to slobodne rozhodnú. Nebude tam nejaký, by som povedal, podružný vplyv a tak ďalej a tak ďalej. Teraz na záver už budem končiť. Toto trebárs keby sa nám alebo vám podarilo, mne je to úplne jedno, komu sa to podarí, hej. Ale na konci nech je výsledok, hej. Keby sa to podarilo, to je jedno z opatrení, ako sa vysporiadať s tým obludným prvenstvom, ktoré som vám tu demonštroval na tom grafe.
Tam sú, samozrejme, ďalšie veci, ktoré musíme riešiť, a ďalšie opatrenia, ktoré musíme riešiť, kočíkovné, pôrodné. A ja napríklad už vyjadrujem miernu obavu z tých prezentácií, hej, lebo tuná kolega, ktorý sa pokúsil o štátnický prejav, popri druhom svojom kolegovi nadáva do orgánov, ktoré spôsobujú trebárs aj takéto prvenstvá. Tak hovoril, že to je to isté, ako keď niekto povie, že by mal ísť na opustený ostrov, ako keď niekto povie, že sociálna politika štátu by mala končiť pri dvoch-troch deťoch. Toto je to, čoho sa bojím, že k tomuto prídeme. To znamená, každý iný názor bude názor blba a iba niekoho názor alebo niečí názor alebo z nejakého autorského kolektívu názor bude ten najsprávnejší zo správnych. Čiže, upozorňujem na to, takto to proste nefunguje. Ja viem, že si možno niekto myslí, že to takto funguje. Ale takto to proste nefunguje. Pokiaľ sa chcete popasovať s ťažkou témou, tak sa tešte každému, kto chce tomu trošku pomôcť, aby sa to podarilo vyriešiť, lebo koniec koncov je to našou úlohou a kvôli tomu tu sme.
Čiže to môže byť ani nieže sekundárne, ale úplne vzadu jedno z opatrení, ako urobiť dostupnú sterilizáciu trebárs aj pre sociálne vylúčené spoločenstvá. Tam sú iné opatrenia, ktoré sú tu. Ale teraz, viete, keď človek povie A, tak chce povedať aj B. A nepochopte ma v zlom. Už toľko sme sa napočúvali vzletných myšlienok. Aj teraz som videl prezentáciu, tu bude svet zo dňa na deň lepší a krajší. A kto to zaplatí? Európska únia. Nuž Európska únia, pán Sulík vie sám veľmi dobre, má ďaleko iné problémy, ako urobiť náš svet lepším a krajším, obzvlášť keď sme si to my sami pokašľali. Čiže tam by som sa nejako neúfal, ale čakal na to, z čoho a ako využiť akýkoľvek potenciál, ktorý vnútri existuje, aby sme znova si tu nevybudovali nejaký vzdušný zámok, do ktorého ani ten pomyselný rebrík nevieme vložiť, lebo však nie je ho kam ani nedá sa z čoho postaviť. Čiže to B, ktoré chcem povedať, bude v tom, že pokiaľ sa neuchopí ten problém tak, ako sa má uchopiť, tak tu len nekonštatujme, čo tiká alebo netiká či búcha alebo nebúcha.
My týmto smutným prvenstvom európskym, ale pomaly sa blížime k svetovému prvenstvu, sme spôsobili to, keď to trošku, naozaj iba trošku zhyperbolizujem, tak môžeme začať uvažovať nad takým niečím, ako je Medzinárodný trestný tribunál a trestný čin genocídy, lebo, zacitujem pre istotu, aby som znova nebol zle pochopený, ja niečo poviem, potom to niekde prekrútia, povedia, že ja neviem, čo som kde povedal, lebo genocídou je aj to, keď niekto spôsobí nejakej náboženskej, etnickej alebo rasovej skupine ťažké telesné alebo duševné ublíženie. Nuž, vážení, ja viem, že to znie hrozne, ale pokiaľ k niektorým veciam sa nepostavíme, tak ako sa k nim postaviť máme, teda čelom a poriadne, tak nie ja, ale, je to dosť možné, niekto to takto posudzovať bude. To, čo sa „podarilo“, na čo aj graf poukáže, keď tam doplníme to, čo tam doplniť máme, tak je dosť možné, sa dá takto aj posudzovať, čo v tých niektorých osadách nastalo týmto zvráteným a na neschopnosti postaveným sociálnym systémom, ktorý v tomto štáte funguje.
Takže riešením z toho je to, že nebudem ofenzívny k nikomu, nebudem sa do nikoho navážať, budem sa snažiť len apelovať na to, že sú tam možno mierne chyby, o ktorých nehovorím, že sa nedajú doladiť, a hovoriť o nejakých riešeniach. Netreba robiť kategóriu, netreba odsudzovať niekoho. A keď niekto bude pracovať tým systémom, tak treba byť veľký. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Myslím, pán kolega Dodo Hlina, netreba vymýšľať žiadne akcie pri sterilizáciách, naozaj boli by vyhodené peniaze, ak by sme sterilizovali 60-ročnú ženu. Tá už obyčajne plus-mínus, použijem ten výraz, päť až desať rokov to nepotrebuje, je po menopauze. Takže tam naozaj sa nebudeme zaoberať touto vecou. Ale naozaj treba, aby to nešlo do takej zvrhlosti, aby to neboli akcie, hej. Je akcia na sterilizácie, no tak prídem tam, lebo dneska je to za osemdesiat a možno že zajtra to bude za deväťdesiat eur. Myslím si, že to by bolo trošku od veci a teda riadne uletené. My už tuná asi takto to spájame, že ženy pôjdu asi do hypermarketu na nejaký nákup a odbehnú si na tú sterilizáciu a dajú im ešte aj akciu v pohodičke k tomu. Pán Sulík sa síce usmieva, ale to nie je vytrhnutý zub alebo to, že si odskočím zaplombovať nejaký zub. No tak medzitým, áno, darmo krútite hlavou kolegynka, ale sú hypermarkety, kde sú gynekológovia a urobia vám potrat, pôjdete na nákup a zrealizujete a absolvujete aj takéto veci. Tak dúfam, Dodo, že si to nemyslel tak vážne, takéto rôzne aktivity žeby sme neponúkali, naozaj aby tá sociálna politika sa nezvrhla na úroveň dvoch troch detí, pričom začneme teraz počítať, koľko detí teda máme alebo nemáme. Myslím si, teda aspoň dúfam, že až tak ďaleko táto spoločnosť nedôjde.
A európske prvenstvo, pán kolega. Naozaj my ho máme, my máme európske prvenstvo v nízkej pôrodnosti. Neznižujme to len na tú úroveň tej rómskej problematiky. A tak dehonestujúco rozprávame. Keby tí Rómovia tak nás počuli, ako dehonestujúco dneska rozprávame v tejto sále, hanbili by sme sa za to.

Alojz, tri veci k tvojmu vystúpeniu.
Prvá vec. Vysoká natalita je tu, to je pravda, ale ona je jednou z charakteristických čŕt komunít s koncentrovanou chudobou všade na svete. A v postate to, že ju my v osadách, v sociálne vylúčených spoločenstvách máme, tak je iba jedným zo signálov, že koncentrovaná chudoba, ako ju poznáme v treťom svete, je aktuálnou témou aj na Slovensku. Ale v podstate tam bola vždy tá vysoká pôrodnosť a bude tam ona dovtedy, kým sa životná úroveň tých ľudí a vzdelanostná úroveň tých ľudí nedvihne, preto celý zbytok programu, či už rómskej reformy alebo SaS alebo kohokoľvek iného ochotného prichádzať s riešeniami, by mal byť hlavne o tom dvíhaní vzdelanostnej a životnej úrovne.
Druhá vec. Ja si myslím, že prezentácia rôznych prístupov je dôležitá. Nemalo by to skĺzať do populizmu. Bohužiaľ, sa to deje. Ale aj tak myslím si, že verejný diskurz je potrebný k otázke riešenia koncentrovanej chudoby. Myslím si, že je dobré, že tu existuje nejaká kvázi rómska reforma, aj keď nemusím súhlasiť s mnohými jej krokmi, aspoň s tými, o ktorých sme sa doteraz dozvedeli. Ale je dobré, že sa prezentujú nejaké riešenia, že iné strany alebo iné subjekty ponúknu tie svoje. Je dobré, že tretí sektor sa môže konečne vyjadrovať ku konkrétnym riešeniam a nielen ku vágnym frázam. Takže ten verejný diskurz je potrebný, dobré riešenia vzniknú iba z čo najširšieho poľa, na ktorom ich môžeme vyberať.
A čo sa týka tých akcií na sterilizácie. Vieš čo, ja nie som si vedomý toho, že napríklad ľudia by chodili len tak na operácie slepého čreva na to, aby doktor za to zinkasoval... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Lojzo, ak dovolíš, trošku budem s tebou polemizovať ohľadom toho porovnania afrických krajín a ich vysokej natality, pretože vieme, že to je práve aj preto, že v týchto afrických krajinách je extrémne zvýšená mortalita vlastne malých detí, čo u nás nie je. Čiže tá príčina tej natality je aj v niečom inom.
Ale poďme k iným veciam a hlavne k tej vecnej podstate. Tá vecná podstata, o ktorej tu dneska celý deň rozprávame, nie je o tom výbere, či to má byť sterilizácia alebo niečo iné, ale o plne hradenom výkone. Tu sa dáva skutočne plne hradený výkon zdravotnou poisťovňou do jednej úrovne, povedzme, s onkologickou liečbou, s operáciami, prípadne s inými liečbami. A ide o to, že táto liečba je plne hradená nielen pre chudobných, ale skutočne pre všetkých. Touto istou optikou by sme kľudne mohli sa možno na budúcu schôdzu stretnúť s návrhom takým, že bude to návrh na plné hradenie viagry, pretože vieme, že na Slovensku podporujeme plodnosť a podporujeme to, aby sa liečila plodnosť, pretože in vitro fertilizácia je hradená prostredníctvom zdravotného poistenia. To znamená, naschvál som to takto prikrútil, aby to bolo tak absurdné, ako absurdná je sterilizácia a jej hradenie z verejného zdravotného poistenia. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem povedať, ja zas neviem koho kolega Martin Poliačik počúval, ale možno asi reagoval nie na mňa, zase to neviem spojiť.
Ale k jednej veci predsa len, k tým stereotypom sa v reakcii vyjadrím, lebo je stereotyp, že mnohodetnosť je prejavom chudoby, sa stáva absolútne dokonca už odpoveďou. Čiže na to sa už netreba pýtať, už všetci vieme odpoveď. Je to tým, že je to chudoba. Ale zo zásady som kritickejší k akýmkoľvek absolútnym pravdám, hej, pokiaľ nemajú viac ako 1 000 rokov. A táto pravda určite toľko nemá. Tak rozmýšľam, kde sa naberá tá istota, hej, lebo keby sme mali viacej času ako dve minúty, tak by sme to rozobrali a zistili, že v tom Sudáne tá chudoba vyzerá ešte, chvalabohu, ináč ako v Lomničke. To hádam nechceme porovnať alebo zrovnať. Tam naozaj teda ja som nebol. Ale z tých fotografií alebo televízie, čo sa dá vidieť, to viem. Čiže nesedí to absolútne. Môžeme o tom rozmýšľať, môžeme to analyzovať, ale nehovorme to ako argument úplne guľometný, že je to tak a hotovo a jediným riešením je iba to bla bla bla. Ale toto ma mrzí, hej, v tomto hľadaní riešení, že si to zjednodušujeme.
A k tomu, čo si začal hovoriť a nedopovedal o tej akcii. Naozaj vidíte, možno je naozaj lepšie v tomto parlamente nepovedať nič, lebo vy poviete niečo a už pozajtra sa dozviem, že som hovoril, že sterilizácie majú byť v Hypernove a za akciu, lebo ja som hovoril o tom, aby sa urobili dostupné, hej, lebo 300 eur pre určité sociálne skupiny je suma nedostupná. A urobme to dostupným. To bolo zmyslom, nie akcia v Hypernove. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, som rád, že tu konečne zaznela veta: „Mnohodetnosť je prejavom chudoby." Myslím si, že od tejto vety sme mali začať, keď sme sa chceli o tejto téme baviť. A možno ak by si ju predkladateľka desať razy večer zopakovala, tak nakoniec by tento návrh zákona stiahla. Viem, že niektorí ľudia povedia, že toto je stereotyp pomaly, vlastne výsledok mnohých vedeckých bádaní za desiatky rokov, ktoré dokázali práve to, že mnohodetnosť je prejav chudoby alebo dôsledkom chudoby. Tak sú schopní vyhlásiť to za stereotyp. Ale tak vždy sa nájdu takí ľudia, ktorí spochybňujú aj akúkoľvek vedeckú pravdu.
Každopádne ešte možno k tej Lomničke by som sa chcel vyjadriť. Bol som v tej Lomničke a potom po nejakom tour de roma aj bez kamier, aj bez nejakého sprievodu. A zobral som tam moje dve malé deti aj s manželkou. A išli sme na, doslova poviem, cigánsku omšu. Chcel som im sprostredkovať tento zážitok. A keď sme sedeli v kostole ako jediní „bieli" a plný kostol možno 150 detí a pár dospelých, jednoducho chcel som im sprostredkovať tento taký trošičku možno aj kultúrny šok. Je to každopádne zároveň vcelku zaujímavá dedina. Je to jediná rómska dedina na Slovensku, v ktorej je tuším iba 10 Nerómov žijúcich a teda 2 400 Rómov, zároveň, podotýkam jedným dychom, 0 rozvodov a 0 detí v detských domovoch. A ja by som chcel poprosiť každého kritika aj tej pôrodnosti v tejto osade, nech mi nájde jedno jediné sídlisko, jednu jedinú dedinu na Slovensku, ktorá pri takomto počte ľudí má 0 rozvodov a 0 detí v detských domovoch. Čiže tá Lomnička, áno, materiálne je v 15. storočí, ale duchovne je tam asi tiež. A ja si myslím, že nemali by sme teraz hľadať cestu k tomu, aby sme ju silou-mocou posunuli duchovne do 21. storočia, mali tam každú druhú domácnosť rozvedenú a možno kopec detí v detských domovoch.
Riešenie situácie týchto detí aj konkrétne, keď sme to tak personifikovali na tú Lomničku, nie je v tom, že zakážeme matkám v Lomničke mať ďalšie deti, že im dáme nejaký bonus alebo nejakú motiváciu, aby išli na sterilizácie, lebo tomu by sme sa neubránili podľa tohto návrhu zákona, ale v tom, prísť do Lomničky a dať tým otcom v tým rodinách prácu. Ak budú mať prácu, začnú naberať aj iné vzorce správania a budú sa postupne možno meniť a nebude tam štandard 8, 9, 10 detí, ale postupne ten počet detí možno klesne.
Tiež by som k tej Lomničke chcel povedať jednu vec. Zase si smeráci nemusíte robiť výčitky, že ste spôsobili nejakým rodičovským nejakú pohromu alebo nejaký pôrodný bum. Presne rovnaká pôrodnosť bola v Lomničke pred 30, pred 20, pred 10 rokmi. A dnes je tam stále taká istá. Čiže nie je to dôsledok toho, že sa zaviedlo pôrodné na Slovensku, pričom zároveň Lomničku považujem za dôkaz toho, že práve motivácia finančná cez pôrodné na tieto ženy nefunguje pozitívne, že by kvôli tomu mali viacej detí.
Zároveň pri tomto návrhu zákona chcem podotknúť ešte jednu vec, ktorá tu asi dnes nebola povedaná, to, že predkladateľka návrhu zákona prejavila zásadné nepochopenie mentality Rómov alebo rómskych žien v osadách. Žena, ktorá nemá deti, ktorá nemôže mať deti alebo ktorá by akýmkoľvek spôsobom vstupovala do svojej schopnosti mať deti, sa stáva v rómskej osade menejcennou, na ktorú budú ukazovať ostatní prstom, o ktorú muž stratí záujem. A jednoducho žiadna žena, som presvedčený o tom, v týchto osadách by o takýto posun svojho statusu nemala záujem. Ak by teda takých bolo, tak by ich bolo naozaj zanedbateľne málo, a teda by som nepoužíval absolútne vyjadrenie.
Čo však je omnoho teda závažnejšie, tak to sú tie chyby v návrhu zákona, ktoré som sa snažil už spomenúť viackrát, i keď na jednej strane hovoríte aj priznávate, hoci zo začiatku sa mi zdalo, aj som chcel Luciu pochváliť, keď predstavovala ten návrh zákona na začiatku, tak to bolo možno 20 minút a žiaden Róm nebol spomenutý, žiadna osada nebola spomenutá. Pomaly som išiel začapkať a na konci sa neubránila, bolo tam tých 14 – 15 detí a už sme boli v osadách a tam sme aj skončili. Takže som rád, že ste si priznali farbu. Ide vám o pôrodnosť v osadách, okej. Dobre, priznali ste to, aj keď možno nechtiac, a nejako sa vykľulo to šidlo z klbka von, ale hovorili ste to, že chcete chrániť tieto ženy a chcete im umožniť, aby náhodou sa im nestala nejaká nezákonná sterilizácia, aby boli dostatočne informované.
A ja aj z tohto miesta chcem upozorniť na dva bludy, ktoré máte napísané v zákone.
Po prvé: „Ak pacient požiada o prítomnosť ďalšieho svedka podľa vlastného výberu, v prípade uvedenom v § 40 ods. 3, poskytovateľ je povinný to umožniť.“ Čiže chcem vidieť tú negramotnú ženu, ktorá si prečíta zákon a bude vedieť, že má právo požiadať o prítomnosť nejakého svedka pri výkone sterilizácie. Jednoducho je to nonsens. Čiže akože chránite záujem tej ženy, ale nezabezpečili ste to, aby ona o tom vlastne vedela, že takéto právo má. Nezabezpečili ste ho. A keď ste povedali, že je to zabezpečené cez sociálneho pracovníka, tak klamete, lebo ten sociálny pracovník nikde nie je spomenutý v zákone, že sociálny pracovník bude kvázi nejaká komisia, ktorému sa má každá jedna žena spovedať, že chce podstúpiť sterilizáciu.
Po druhé: „Ak v písomnej žiadosti osoba požiada o písomný informovaný súhlas v jazyku národnostnej menšiny, poskytovateľ je povinný to umožniť.“ Čiže keďže ste hovorili o matkách so štrnástimi či pätnástimi deťmi, predpokladajme, a je dôvodné predpokladať, že aj takáto matka môže byť negramotná, nehovorím o gramotných matkách, tak vy od negramotnej matky, ktorá nevie písať a čítať, vyžadujete, aby písomne požiadala o to, aby, v slovenskom jazyku, samozrejme, o to, jej vydali informatívny súhlas napríklad v rómskom jazyku. Takže znova si asi každý v tejto sále vie odpovedať na otázku, teda či naozaj chránite záujem prípadnej negramotnej matky, ktorá by takýmto spôsobom sa mohla pritrafiť v gynekologickej ambulancii, kde by jej náhodou vykonali nejakú sterilizáciu.
Čiže sú to dve zásadné chyby v zákone. Ale vám to nebráni obviňovať tu pomaly každého druhého z toho, že nečítal zákon. Ale vy tam napíšete niečo, čo je v príkrom rozpore s tým, čo prezentujete. A stále hovorím o negramotných matkách. Jednoducho vôbec nechránite potenciálne negramotné matky, ktoré by sa takýmto spôsobom nemuseli dozvedieť, vlastne aký výkon sa im vykonať ide.
Čo mi zásadne vadí, je to, že chcete, aby tento výkon bol hradený z verejného zdravotníctva, to znamená z peňazí nieže nás všetkých v tejto sále, ale z peňazí všetkých ľudí na Slovensku, ktorí platia zdravotné odvody. Nevidím absolútne žiadny dôvod, aby ľudia, ktorí sú možno aj ideologickí, možno aj z iného dôvodu presvedčení o nesprávnosti tohto postupu, prispievali na niečo, čo si vy vymyslíte.
Pri tejto príležitosti znova opakujem ponuku, ktorú som vám dal, keď ste presvedčení o tom, že je to správne a že takéto ženy sa v tých osadách naozaj nachádzajú, zriaďte fond či zo svojich výplat alebo z príspevku, ktorý ste dostali na činnosť vašej politickej strany, a hraďte vy, strana SaS, tieto zákroky a nikto vám nebude vyčítať, že takéto niečo robíte.
Čo mi, po štvrté, vadí, tak to je to, že ste si zvolili vlastne tú najjednoduchšiu cestu. Dobrý politik nehľadá najjednoduchšie riešenie, ale aj napriek nevôli verejnosti vždy hľadá to riešenie spravodlivé. To riešenie, ktoré vy ste navrhli, je to naj, naj jednoduchšie riešenie. A ideme sa tu byť do hrude, ako ste vyriešili rómsky problém. Nevyriešili ste ho, lebo, ešte raz, to som spomenul, absolútne nechápete mentalitu rómskych žien, nechápete to, že mať deti v osade je to najväčšie a najcennejšie a najviac možno obdivované rómskym mužom a žena, ktorá by sa takýmto spôsobom o svoju plodnosť pripravila, by bola vo svojej osade odsúdená. Jednoducho nechápete tých ľudí a od pása, od zeleného stola sa snažíte prísť akože so spravodlivým riešením.
Ja chápem, že teraz keď tu vystupujem, tak 90 % ľudí na Slovensku so mnou nesúhlasí. Chápem, že možno z tohto dôvodu sa zástupcovia iných politických strán do tejto debaty ani nezapájajú. Ale vtedy, keď som sa rozhodol, že dáme na kandidátku Petra Polláka, som si takisto uvedomoval, že sa verejnosť otočí voči nám, že nám to neprinesie politické body. Ale robil som to preto, lebo som bol presvedčený, že je to správne riešenie.
A takisto dnes tu vystupujem preto, lebo som presvedčený, že správne riešenie nie je to najjednoduchšie, ktoré vy ponúkate. Riešenie je práca, to, čo ste presne vy mali na bilbordoch pred voľbami, práca miesto dávok. Dnes zavádzate dávku alebo chceli by ste zaviesť dávku na sterilizáciu. A to riešenie podľa môjho názoru určite nie je, lebo práca je riešenie. Čiže dajte týmto ľuďom prácu. A keď chcete týmto ľuďom dať prácu, musíte si najprv vy vykonať vašu prácu ako prácu politikov, poslancov. A vymyslite spôsob ako ľuďom v týchto osadách dáme do rúk prácu. potom budú mať možno aj menej detí, keď po tom túžite. To je všetko, čo som vám chcel povedať.

Ďakujem pekne. Igor, odmyslím si tie nejaké tvoje technické výhrady, že ako je to s tým súhlasom a neviem čím, ktoré by sa určite teda dali napraviť, až naozaj sú tie výhrady oprávnené, ale nemyslím si, že sú nejako zásadné.
Ale chcem prejsť k podstate, k tej tvojej hlavnej výhrade, ako to vnímam. Vravíš teda, že Lucia Nicholsonová nepochopila podstatu, a to tú, že rómske ženy, ktoré nemajú deti, sú menejhodnotné, menejcenné, neviem, ako to nazvať. Ale veď my nechceme v žiadnom prípade teraz tie ženy nútiť, aby stratili svoju plodnosť, ako to nazývaš, my im dávame jednu možnosť navyše. Netvrdíme, že to je jediné riešenie a že len toto riešenie vyrieši celú rómsku problematiku. Vravíme, že dávame možnosť takúto navyše, aj keď v rómskej komunite môže byť vnímaná žena, ktorá teda stratila plodnosť, ako menejcenná. Ale ty tiež nevieš zaručiť, že určite všetky ženy v rómskej komunite toto nebudú chcieť. Čiže je to možnosť navyše. A kto chce, ten ju využije, a kto chce, ten ju nevyužije. Ja si myslím, že na tom nič nie je.
A súhlasím s tým, že riešenie, ktoré Lucia predkladá, je jednoduché, ale nie je jediné. Máme ďalších niekoľko desiatok, máte aj vy nejakých niekoľko desiatok riešení, respektíve budete ich mať. A len takto dokopy sa to dá riešiť, a nie týmto jedným jediným riešením, aby tu nebola možnosť navyše.
A posledná veta. Áno, možno niektorí ľudia zo svojho presvedčenia nechcú zo svojich daní prispievať na sterilizáciu, to môže byť, ale títo ľudia si musia uvedomiť, že dnes prispievajú rádovo viac práve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, viete, samozrejme, tento problém selektívneho prispievania na výkon zo zdravotného poistenia má isté hrany a isté háčiky, s ktorými by som sa aj ja dokázal stotožniť. Len vytiahnuť, pán kolega, ten argument, že ľudia by nemali, nemuseli chcieť, nechcú, aby sa takto míňali ich peniaze zo zdravotného poistenia, viete, keby sme hľadali platbu, s ktorou sa stotožní slovenský občan, tak by sme mali možno problém s akoukoľvek platbou za RTVS, s úvahou o platbe za akýkoľvek národný futbalový alebo tenisový štadión, s akoukoľvek platbou pre Maticu slovenskú, s akoukoľvek platbou na platy duchovných a na tisíc vecí, na ktorých neexistuje konsenz a pri ktorých niet problém nájsť tisíce ľudí, ktorí povedia, že ich sa to netýka a tak to nechcú platiť. Toto ale nie je, myslím, celkom schodná cesta, lebo potom by tu bol konečne štát bez daní a bez záväzkov. A pokiaľ sme žili v krajine, a je to možno i vina nás všetkých, ktorí sme tu už predtým sedeli, že sa platilo za plnenie prostej rodičovskej povinnosti posielať dietky do školy, časti populácie, tak ja nepoznám protiústavnejšiu platbu, ako bola táto. A funguje tu dosť dlho. A nezdá sa mi, že by na nej mohol byť spoločenský konsenz, lebo je do neba volajúco protiústavná. Takže je to tak aj s negramotnou ženou, ktorá sa nemôže rozhodnúť o zodpovedne o svojom kroku k rozhodnutiu o sterilizácie. Pripusťme, že tá istá žena nie je zbavená volebného práva.

Ja popravde naozaj s údivom sledujem, ako človek, ktorý dva-tri mesiace dozadu si zavolal predkladateľku tohto zákona na stretnutie a dve hodiny písal ako český žandár a väčšinu vecí, ktorú dnes prezentuje, sa dozvedel práve na tomto stretnutí, tak teraz ide kritizovať nejaké návrhy, ktoré SaS predkladá. Ja sa divím tomu, že človek, ktorému ešte pred dvoma-troma mesiacmi nestálo za to rómsku otázku riešiť a keď tak vyslovene populisticky lacnou rétorikou vo svojich plátkoch, ktoré rozdáva ľuďom do schránok, je zrazu pasovaný za najväčšieho odborníka, ktorý to tu celé spasí a vyrieši, človek, ktorý prišiel ako ficobijec a smerobijec do parlamentu Slovenskej republiky, teraz behá okolo ministra Kaliňáka ako háravá fena a zrazu ruka v ruke s ním ide prezentovať to jediné správne riešenie. Ja fakt nechápem, že neexistuje taká hanba na tomto svete, ktorá by ho vyfackala a ktorá by mu aspoň na chvíľku ukázala, že nestojí naozaj za to vždy silou mocou sa prezentovať ako spasiteľ sveta, že sem-tam treba priznať, že niečo neviem, že sem-tam treba priznať, že naozaj urobím všetko pre to, aby som na chvíľku vynikol, a sem-tam treba aj inému uznať jeho prácu a inému uznať, že sa o niečo zaslúžil. Tak minimálne tento človek by mohol Lucii Nicholsonovej teraz poďakovať za to dvojhodinové stretnutie, na ktorom mu väčšina know-how k rómskej problematike dala, z ktorého on teraz čerpá. Ďakujem.